P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Béreš.

V. Béreš, poslanec: Ďakujem pekne. No, mnohé šopy sú, samozrejme, udržiavané dodnes a sú veľmi pekné, v každom prípade by som chcel povedať, že Skalica okrem iného, a to je ten argument, ktorý možno ste dosiaľ nepočuli, je najproduktívnejším okresom z hľadiska celého kraja v prepočte na jedného obyvateľa. Hovorím napríklad o výbere priamych daní a podobne alebo DPH na jedného obyvateľa. Čiže Skalica v porovnaní napríklad so Senicou, Myjavou predstavuje hospodárske najproduktívnejšie centrum.

Prečo by sme mali vytvárať na Slovensku hospodárske centrá a administratívne centrá? Teraz napríklad porovnávam Skalicu so Senicou. To znamená, že vlastne viedol ma k tomu aj takýto argument, ktorý je úplne prirodzený z hľadiska rozvoja dať sídlo obvodného súdu tam, kde je hospodársky potenciál, kde jednoducho produktivita, ktorá je vyčíslená všetkými štatistickými údajmi na Slovensku, hovorí napríklad za.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková je posledná prihlásená do rozpravy. Ešte pred vystúpením pani poslankyne, nebuďte, pán poslanec, netrpezlivý. Ešte pred vystúpením pani poslankyne, nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

R. Kaliňák, poslanec: Pán predseda, veľmi pekne ďakujem. Pán poslanec Béreš, tak dajme tam potom daňový úrad pri týchto argumentoch k veci.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Do tej šopy myslíte?

R. Kaliňák, poslanec: Ale tu nejde o Skalicu, ja dokonca veľmi dobre poznám skalický súd a jeho prácu. Tu je otázka, že tento istý problém vznikne v ktoromkoľvek okrese, keď budeme takýmto spôsobom s jednotlivými okresnými súdmi obchodovať. Ten istý problém bude o chvíľu medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom, bude ten problém svidnícky, svidnícko-stropkovsko-bardejovský problém, to bude každý okres.

Tu sme sa nepostavili k tomu práve dobrým spôsobom, o tom práve hovorím, čiže ten spôsob, ktorý my tu kritizujeme, je nezohľadnenie jasných kritérií, ktoré boli na začiatku dané. Raz sa hovorilo o historickej mape, tam by obstáli iné súdy, potom sa hovorilo o nápadovej mape, tam by obstáli tiež iné súdy, proste tie, ja chápem váš boj za Skalicu a nepopieram, veď ste odtiaľ, robil by som to isté, ale v každom prípade tu ale hovoríme o všeobecnom súdnictve, o tom, z čoho majú občania svoje práva garantované ústavou, preto sa k tomu musím postaviť trošku v širšom ako lokálnom záujme.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková, posledná prihlásená do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci. Dovoľte aj mne, aby som na záver prispela do rozpravy o vládnom návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa predkladateľa je cieľom novely a vo veľmi stručnej dôvodovej správe vytvorenie trojstupňovej sústavy súdnictva, ktorá zabezpečuje jeho funkčnosť tak, aby vytvárala dobré podmienky na výkon súdnictva v prospech občanov a súčasne je zo strany štátu financovateľná v dostatočnej miere. Toto je ako hlavné zdôvodnenie v dôvodovej správe.

Optimalizácia súdnej sústavy, vymožiteľnosť práva, reforma súdnictva a ich dopady na efektívny výkon súdnej moci boli a sú predmetom odborných diskusií už od druhej polovice roku 2003, keď vláda schválila uznesenie optimalizácie súdnej sústavy. Práve s ohľadom na uvedenú skutočnosť je prekvapujúce, že predkladateľ v dôvodovej správe sa vôbec nezmieňuje o stanovisku Súdnej rady, prípade sudcovských rád a ďalších odborných organizácií k predloženému návrhu zákona, o ktorom rokujeme.

Dovolím si pripomenúť, že podľa čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade, Súdna rada zaujíma stanoviská k návrhu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva a konanie pred súdmi.

Vzhľadom na závažnosť zmien, ktoré novela po jej prípadnom schválení v Národnej rade prinesie, absenciu stanoviska Súdnej rady považujem za závažnú a poprosím vás, pán minister, aby ste nám vysvetlili a odpovedali, či bola Súdna rada požiadaná o také stanovisko, aké bolo jej stanovisko a prečo ste ho nepriložili k predloženému návrhu zákona. Domnievam sa, že práve podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona toto stanovisko malo byť priložené.

Ja sama, ale aj ďalší poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, vieme o stanoviskách, ale myslím si, že pri takom závažnom návrhu zákona, o ktorom rokujeme, by toto stanovisko plus stanoviská ďalších odborných profesijných organizácií mali byť, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť.

V rámci svojho vystúpenia by som sa chcela ďalej venovať samotnému predmetu navrhovanej úpravy. Podľa predkladaného návrhu zákona sa s účinnosťou od 1. septembra tohto roku zavedie na Slovensku trojstupňová sústava všeobecného súdnictva, v rámci ktorej sa prenesie zjednodušene povedané všetka agenda, všetka prvostupňová agenda na okresné súdy, odvolacia agenda na krajské súdy a Najvyšší súd bude súdom dovolacím a zjednocujúcim súdnu prax. V rámci trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva budú súčasne na prvom stupni vytvorené prvostupňové všeobecné súdy s osobitnou pôsobnosťou.

Ďalej návrh novely predpokladá zrušenie krajských súdov v Trnave a v Trenčíne a predpokladá aj zrušenie trinástich okresných súdov. Aby sme mohli zodpovedne posúdiť a prijať rozhodnutie o počte okresných a krajských súdov a o ich personálnom obsadení sudcami a administratívou, považujem za dôležité najskôr vyriešiť presun kompetencií, aby bolo zrejmé, ako sa zvýši zaťaženie na jednotlivých okresných a krajských súdoch. O tom si myslím, že všetci účastníci, a teda všetci vystupujúci hovorili.

Podľa môjho názoru predtým, ako postúpime návrh zákona do druhého čítania, a pevne verím, že sa tak nestane, by sme mali poznať zmeny procesných predpisov upravujúcich spôsoby súdneho konania, to znamená zmeny Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku a z toho vyplývajúcich reálnych očakávaní počtu súdnych vecí, ktoré jednotlivé stupne súdov budú riešiť. Ďalej by sme mali poznať prepočet súdnej agendy a personálne obsadenie týchto súdov po presune kompetencií, z ktorej by vyplynulo, ktoré súdy by bolo vhodné zrušiť.

Po ďalšie, spôsoby riešenia, možnosti presunu časti sudcov Najvyššieho súdu na krajský súd, prípadne z krajských súdov na okresné súdy. Návrh, ktorý je uvedený v § 14 ods. 2 prechodných a záverečných ustanovení tohto návrhu zákona nie je podľa môjho názoru v súlade s čl. 148 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu, pričom rozhodovanie o pridelení a preložení sudcu patrí podľa čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky do pôsobnosti Súdnej rady.

Samotné zrušenie krajských súdov v Trnave a v Trenčíne neumožní personálne doobsadenie okresných súdov vo zvyšných krajoch, v rámci ktorých tiež dôjde k presunu vecí na súdy prvého stupňa. Navrhované riešenie sa preto javí ako nekoncepčné, ktoré nezefektívni konanie na súdoch v rámci Slovenska a nezefektívni a neurýchli súdne konanie ani v Trnavskom a v Trenčianskom regióne. Krajské súdy sú základnými článkami správneho súdnictva. Možno preto považovať za diskrimináciu dvoch z ôsmich samosprávnych krajov, ak by tieto samosprávne kraje nemali súdne orgány v systéme orgánov kraja, kým ostatné samosprávne kraje by disponovali úplnou štruktúrou štátu vrátane krajských súdov.

Krajský súd v Nitre, kam má patriť obvod terajšieho Krajského súdu Trnava a Krajský súd v Žiline, kam má patriť obvod terajšieho Krajského súdu Trenčín, nie sú vybavené ani budovami, ani personálne pripravené už teraz existujúcu agendu vybavovať. Hrozí preto možnosť značných prieťahov v konaní, lebo nebude možné obsadiť tieto krajské súdy dostatočným počtom kvalifikovaných odvolacích súdov. Uvedeným postupom môže utrpieť aj plynulé vybavovanie vecí nielen v Trnave a v Trenčíne, ale aj v Nitrianskom a Žilinskom regióne. Navyše stavebné práce súvisiace s rekonštrukciou budov si vyžiadajú nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré by sa mali využiť efektívnejšie. O ďalšom financovaní a nákladoch na reformu sa nebudem zmieňovať.

Z dôvodovej správy nám tiež nie sú zrejmé kritériá, ktoré predkladateľ určil na posudzovanie, ktoré okresné súdy zostanú a ktoré sa navrhujú zrušiť a z čoho sa vychádzalo pri stanovení obvodov okresných súdov. Napríklad podľa návrhu Obvodného súdu vo Veľkom Krtíši bude do jeho obvodu patriť aj Veľký Krtíš, aj Krupina, pričom z hľadiska štátnej správy a sídiel obvodných úradov patrí Krupina do obvodu Zvolen. Myslím si, že aj viacerí poslanci už na túto tému diskutovali, takže ja chcem upozorniť na tú skutočnosť, že aj v rámci Banskobystrického kraja sú také nezrovnalosti, kde výkon štátnej správy a výkon súdnictva patrí do iných obvodov.

Možno súhlasiť s názorom, že malé súdy, kde sú traja sudcovia, kde nemožno dodržať špecializáciu, sú nefunkčné a nákladné, ale pre objektívne posúdenie by sa vyžadovalo, aby poslanci mali vecnú, jasnú a presvedčivú argumentáciu na zdôvodnenie potreby zrušenia konkrétneho okresného súdu.

Zvlášť citlivo je potrebné vyhodnocovať špecifiká daného obvodu, akými sú napríklad dostupnosť súdu z hľadiska infraštruktúry, cestného spojenia, ale hlavne s prihliadnutím na ústavné práva občanov zakotvené v článku 46 a v nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky.

Na záver si kladiem otázku, ako si ju kládlo mnoho mojich predrečníkov. Odstráni predložený návrh zákona toľko proklamované a očakávané odstránenie prieťahov v konaní? Zlepší vymožiteľnosť práva? Alebo sa obdobne ako reforma štátnej správy stane ďalšou formou destabilizujúcou súdnictvo so sprievodným chaosom a vážnym zdrojom neporiadku? Vzhľadom na všetky tieto uvedené skutočnosti prikláňam sa k tým, ktorí dali procedurálny návrh, aby sa vrátil návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, a pokiaľ ten návrh v parlamente neprejde, poslanci Smeru nepodporia tento predložený návrh.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Laššáková bola posledná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem sa snažiť stručne a v poradí, v akom vystúpili páni poslanci a pani poslankyne, reagovať na ich pripomienky.

Najskôr pánovi poslancovi Čaplovičovi musím povedať, že z pohľadu justície je dôležité, aby bol jeden väčší súd. Je sekundárne pre mňa aj pre justíciu, či bude mať sídlo v Senici, alebo v Skalici. Podľa mojej mienky sú lepšie podmienky pre súd a prokuratúru v Senici, ale priorita je, aby bol zlúčený obvod, aby bol väčší súd, ktorý môže plniť plnohodnotnú úlohu prvostupňového súdu.

K pánovi poslancovi Abelovskému, ktorý spomenul konsenzus mnohých stavovských organizácií, aj keď musím povedať, že rozpory, ktoré boli aj s Generálnou prokuratúrou, s Najvyšším súdom boli odstránené. A tam bola podpora. Na druhej strane Súdna rada mala negatívne stanovisko aj stavovské organizácie. Musím povedať, že ešte v jednom okamihu mali aj stavovské organizácie, aj vtedajšia Rada sudcov tiež konsenzuálne negatívne stanovisko. A bolo to v roku 1996, keď tie súdy vznikali. Krajské aj okresné. Z toho dôvodu aj vyjadrenia stavovských organizácií v tomto prípade nevnímam ako principiálne, keď v roku 1996 boli zásadne proti vzniku malých súdov a dnes sú zásadne proti zlúčeniu do väčších súdov. A poviem tiež v ďalšom vystúpení, čím to zdôvodňujem, takýto posun v názoroch.

Čo sa týka argumentácie, že najskôr je potrebné poskytnúť procesné zmeny. Veď už tento návrh zákona novelizuje Občiansky súdny poriadok, v rámci ktorého dochádza k posunu vecnej príslušnosti. Ale najskôr, a to je logické, na to nie je potrebné vedieť teóriu riadenia, je potrebné, aby vznikli funkčné celky, a potom musia dostať adekvátne kompetencie. Naopak to možné nie je. Ak by sme dnes presunuli vecnú príslušnosť na súdy, ktoré majú štyroch, piatich, šiestich sudcov, tak skolabujú. To dá naozaj sedliacky rozum, ktorý spomínal pán poslanec Hanzel.

Čiže preto je najskôr potrebné, aby vznikli väčšie celky, väčšie okresné súdy a zároveň s tým je možné urobiť posun vecnej príslušnosti. Nie tak, že sa najskôr posunie, a potom sa zlúčia okresné súdy.

K pánovi poslancovi Maxonovi, ktorý najskôr povedal, že vznik trojstupňovej sústavy je v poriadku, ale podľa mojej mienky jej nevyhnutnou podmienkou je vznik väčších okresných súdov. Nemôžeme, budem sa opakovať, nemôžeme povedať, že okresné súdy sú vo všetkej agende prvostupňové, ale budeme mať aj malé okresné súdy. Jednoducho jedno aj druhé sa navzájom vylučuje. Ak chceme, aby všetku prvostupňovú agendu rozhodovali okresné súdy, musia byť väčšie. A preto je potrebné to urobiť súbežne.

Čo sa týka spojitosti s organizáciou štátnej správy. Od začiatku aj ministerstvo vychádzalo zo základnej premisy, že v žiadnom štáte Európskej únie nie je organizácia súdnictva trvalo naviazaná na organizáciu štátnej správy a samosprávy. To bola úplne základná konsenzuálna premisa a mňa prekvapuje, že dokonca niektorí právnici o tejto premise pochybujú. Veď koniec koncov pred rokom 1996 sme mali štyri krajské súdy, ale administratívne kraje žiadne neexistovali. Existovali len štyri krajské súdy. Veď ani dnes do minulého roku organizácia okresných súdov nekopírovala organizáciu štátnej správy na úrovni okresov. Veď máme 55 okresných súdov, ale mali sme 79 administratívnych okresov. Takže tvrdiť, že tam musí byť previazanie jednoducho - neplatí to.

Pán poslanec Maxon spomenul reformy v Rakúsku, v Nemecku, spomenul takisto, že podľa ich prepočtov by malo byť asi 40, 50 sudcov na odvolacích súdoch. Ale práve posunom agendy z krajských súdov na okresné, ešte aj dnes tie dva najmenšie krajské súdy oslabíme a budú mať ešte menší počet sudcov, ako majú dnes. Zďaleka nie 40 alebo 50. Veď dnes majú okolo 27, 28. Budú mať minimálne o tretinu menej kvôli tomu, že im odíde takmer polovica agendy. Takže z toho vyvodiť potrebu existencie ôsmich krajských súdov, ktoré budú čisto odvolacími, podľa mojej mienky nie je celkom dôvodné.

Pán poslanec spomínal aj čísla, ale spomínal také, ktoré, samozrejme, sa hodili do jeho argumentácie. Ja preto spomeniem čísla komplexné, aby bolo zrejmé, aký je ročný nápad odvolacej agendy na každom jednom krajskom súde, aby to bolo absolútne zrejmé. Pán poslanec spomínal trestnú agendu, keď sa mu to hodilo, prvostupňovú, potom odvolaciu obchodnú, proste čísla, ako sa hodia. Zdá sa mi to byť manipulácia s číslami, pán poslanec, a preto prečítam celé čísla. Bratislavský krajský súd ročný nápad 6 400 vecí v odvolacej agende, Nitra 3 100, Banská Bystrica 3 700, Žilina 3 700, Prešov 3 000, Košice 3 800 a teraz Trnava 2 400, Trenčín 2 700. Aby sme si povedali presné a jasné čísla, podľa ktorých sme išli. A, samozrejme, že niekde sa tá čiara musí urobiť, ale urobila sa podľa môjho presvedčenia principiálnym spôsobom.

Pán poslanec spomínal, že pribudne odvolacia agenda z Najvyššieho súdu na krajské súdy a mal pravdu. Ale povedzme si v akom pomere. Dnes všetky krajské súdy v prvostupňovej agende, ktorá prejde na okresné súdy, majú 29 362 vecí. Tejto agendy sa zbavia, to je viac ako polovica ich nápadu. A príde niečo z Najvyššieho súdu, čo dnes Najvyšší súd rozhoduje v odvolacej agende. Ale to bude len 5 042, takže je to pomer šesť ku jednej, 30 000 k 5 000. A to je, pán poslanec, zásadný rozdiel.

Tiež ste spomínali, že príde ku vzdialeniu sa justície od občanov a spomínali ste aj rôzne príklady, kam budú občania cestovať. Ja vám tiež spomeniem iné príklady, pretože práve tým, že posúvame vecnú príslušnosť na okresné súdy, tak v celej tejto agende približujeme justíciu občanom. Poviem vám tiež konkrétny prípad. Doposiaľ, ak bol občan z Považskej Bystrice a mal obchodnoprávny spor, kde bol vecne príslušný Krajský súd v Trenčíne, tak musel ísť na prvý stupeň na kraj do Trenčína a potom na odvolanie na Najvyšší súd do Bratislavy. Teraz to bude mať v Považskej Bystrici na okresnom súde a na odvolaní v Žiline. A povedzte mi, čo je bližšie. Ja si myslím, že ten náš prípad a naša zmena.

Na záver pán poslanec tvrdil, že ide o politickú pomstu voči Trenčianskemu kraju a vniesol do odbornej polemiky politiku. A je mi to ľúto, lebo musím povedať, že navrhujeme zrušiť okresné súdy v Ružomberku, v Námestove, v Kežmarku. Sú to okresy, kde je silné KDH, v Trnave je primátor za KDH. Doteraz, pán poslanec, v tom politika nebola a veľmi ma mrzí, že ste do toho politiku svojím vystúpením vniesli. (Potlesk.)

K pani poslankyni Tóthovej. Pán poslanec, boli ste háklivý na moje komentovanie vás, tak vás poprosím takisto. Pani poslankyňa Tóthová, povedala, že z hľadiska ústavnoprávneho, aj keď sa priznám, celkom som to nepochopil, musia byť všetky tri moci v kraji. Neviem, z čoho to vyplýva, pretože zákonodarná moc je len jedna na Slovensku a vykonáva ju táto snemovňa a žiaden iný orgán, ale spomenul som už tú základnú premisu, z ktorej sme vychádzali, že súdna organizácia trvalo v žiadnej krajine v Európskej únii nie je naviazaná na organizáciu štátnej správy. Ani u nás to tak nebolo.

Čo sa týka vzdialenosti. Znovu spomeniem jeden príklad. Po vzniku Krajského súdu v Trnave, ktorý rieši aj odvolacie veci z Dunajskej Stredy, cestujú občania na odvolacie konanie na krajský súd. Predtým cestovali do Bratislavy a teraz cestujú do Trnavy cez Bratislavu. A ja sa pýtam, naozaj sa im skrátila vzdialenosť do Trnavy? Nie. Predĺžila sa im vzdialenosť do Trnavy.

Spomínali ste seminár, ktorý organizovalo ministerstvo spravodlivosti. Som rád, že ste tam boli. Ja som po jeho úvode išiel do Pezinka na okresný súd a okresnú prokuratúru, pretože si myslím, že je dôležité aj so sudcami a prokurátormi, ktorých sa optimalizácia týka, diskutovať. Nemusíme sa zhodnúť, ale je potrebné diskutovať.

Spomínali ste eskorty. Eskorty obvinených na hlavné pojednávanie. A ja sa vás pýtam. Keď dnes eskortujú obvineného vo väzbe zo Žiliny do Námestova a v budúcnosti by ho eskortovali len do Dolného Kubína, čo je ďalej? Námestovo alebo Dolný Kubín zo Žiliny? Ja si myslím, že Dolný Kubín. Čiže eskorty zlacnejú po prvé a po druhé, takisto sa zníži počet príslušníkov justičnej stráže a budeme ich vedieť kde použiť, pretože stúpa počet obvinených a odsúdených práve kvôli tomu, že sa snažíme tvrdšie zasiahnuť voči všetkým tým, ktorí nerešpektujú naše zákony.

Spomínali ste výpočtovú techniku, pani poslankyňa, ale určite dobre viete, že za posledné roky, a som tomu veľmi rád, aj s podporou parlamentu sa nám podarilo výrazne zlepšiť stav výpočtovej techniky na našich súdoch. A dnes na našich súdoch v zásade je veľmi moderná výpočtová technika. Je to veľký posun a ja verím, že sa na ňom budeme aspoň vedieť dohodnúť a zhodnúť.

K pánovi poslancovi Polkovi, ktorý spomínal, že desať rokov sú v justícii problémy a kde je zodpovednosť pri optimalizácii. Ale veď dobre viete, že aj za môjho predchodcu v roku 2000 už bol spracovaný návrh optimalizácie súdnej sústavy a politicky v bývalom parlamente nebol priechodný, takže to je veľmi jasná odpoveď. Bolo to pripravené, vtedajšie ľavicové strany mali na to trošku iný názor. Ale, samozrejme, to je legitímne len povedať, že sa to pripravilo až teraz, jednoducho nie je to pravda. A ten materiál iste máte k dispozícii aj vy.

Pán poslanec tiež povedal, podobne ako pán poslanec Maxon, že rozumie zrušeniu Trenčína z dôvodu politického, ale nerozumie zrušeniu Trnavy. No ja sa to budem snažiť vysvetliť. Dôvod je ten, že kritériá neboli politické. A prečítal som veľmi presne odvolaciu agendu krajských súdov, z ktorej bolo úplne jasné, že najnižší nápad odvolacej agendy majú dva krajské súdy - Trenčín a Trnava.

Pani poslankyňa Tóthová potom vo faktickej poznámke povedala, že je problém s dĺžkou vyhotovovania súdnych rozhodnutí. Pani poslankyňa, bolo to za vášho pôsobenia vo vláde, keď ste v Trestnom poriadku predĺžili lehotu na vyhotovenie rozsudku vo väzobnej veci z 10 na 30 dní. Považujem to za nesprávne. A v rekodifikácii Trestného poriadku vás ubezpečujem a sľubujem vám, že to vrátim naspäť. Vo väzobnej veci to bude desaťdňová lehota na vyhotovenie súdneho rozhodnutia.

K pánovi poslancovi Patakymu. O tom môžeme diskutovať. Je to veľmi špecifická agenda - priemyselnoprávna ochrana - a je dôležité, aby sme aj v iných agendách vedeli mať kvalitných a špecializovaných sudcov, ktorí túto agendu budú rozhodovať.

K pánovi poslancovi Husárovi. Takisto pán poslanec Husár a aj pán poslanec Kaliňák spomínali stavovské organizácie a spomínali Súdnu radu, kde nie sú len zástupcovia, to je pravda, krajov, ktorých optimalizácia sa týka. Ale je tiež pravdou, že v zásade pri všetkých týchto ťažkých rozhodnutiach veľmi dobre funguje takzvaná teória záujmových skupín formulovaná profesorom Mancurom Olsonom a tá hovorí, že aj keď je menšia záujmová skupina, ale má oveľa vyšší záujem presadiť nejaký cieľ, tak sa jej to aj lepšie podarí, a dokonca aj v neprospech väčšej skupiny.

Poviem vám príklad, pán poslanec Maxon, z oblasti finančnej. Predstavte si, že minister financií má za úlohu urobiť nejakú fiškálne neutrálnu daňovú reformu. Tak si predstavme, že o 400 jednotiek nejakej skupine daň zníži a o 400 jednotiek nejakej skupine daň zvýši. Keď sa rozhodne, že zvýši 80 percentám ľudí daň o 5 percent a 20 percentám zníži o 20 percent, tak to bude fiškálne neutrálne. A lobovať za túto zmenu bude tých 20 percent, ktorí majú koncentrované záujmy, oveľa razantnejšie ich vedia presadiť ako difúzna skupina 80 percent ľudí, ktorým to zvýšenie až tak veľa nerobí. Aj preto to tak funguje.

A z tohto dôvodu, pán poslanec, aj pán poslanec Kaliňák, sudcovia a prokurátori, ktorých sa reforma týka, ich súdov a prokuratúr, ktorých si veľmi vážim, samozrejme, že sa aktivizujú v oveľa vyššej miere ako sudcovia a prokurátori, ktorých sa tá reforma bytostne nedotkne. To predsa platí v každom jednom prípade a som prekvapený, že vám to ušlo.

Čo sa týka ešte pána poslanca Kaliňáka a jeho názoru na špecializáciu, áno, sú základné agendy, civilná, obchodná, trestná, správna, dnes sa diskutuje veľa aj v tejto snemovni napríklad o potrebe špecializácie na rodinné právo a myslím si, že je to správny smer, ale musím povedať, že pri týchto základných agendách ani sedem, osem sudcov nie je dosť.

Pán poslanec, keď zo súdu, kde je sedem, osem sudcov odídu dvaja sudcovia, jedna sudkyňa na materskú a druhý je dlhodobo práceneschopný, vznikne na súde kolapsová situácia. A dobre viete... (reakcia z pléna), ale len so súhlasom sudcu, pani poslankyňa. Bez súhlasu sudcu, to ste možno robili vtedy vy, ale bez súhlasu sudcu to možné urobiť nie je. Veď to je v našej ústave. To znamená súdy, kde je sedem, osem sudcov a dvaja odídu, vzniká obrovské riziko vzniku kolapsovej situácie a sú aj konkrétne príklady. Čiže ani sedem, osem sudcov na štyri základné agendy podľa mojej mienky nie je dosť.

Takisto pán poslanec Kaliňák spomenul regióny a myslel tým Malacky, ktoré očakávajú veľký rozvoj a som tomu úprimne rád, ale Malacky sú najmenším súdom v Bratislavskom kraji. Sudcovskú agendu majú 1 700 vecí, sú menšie ako Skalica, sú menšie ako Pezinok, a preto si myslím, že náš návrh je v tomto principiálny, a teda aj správny. Samozrejme, vždy sa dá argumentovať nejakým špecifikom. Na jednej strane je špecifikom, že je to región bohatý, kde sú investície, na druhej strane ale aj opačný argument sa vyskytuje, napríklad v prípade Svidníka, že ide o región, ktorý je práve naopak chudobný a je potrebné, aby tam bol okresný súd a prokuratúra. Takže tých argumentov je strašne veľa, ale podľa mojej mienky nie sú veľmi principiálne.

K pani poslankyni Laššákovej. Súdna rada bola požiadaná o vyjadrenie, aj ho poskytla. Určite ho máte k dispozícii, je negatívne, ale poskytla ho. To znamená, zákonné požiadavky boli splnené, o tom niet pochybností.

Pani poslankyňa tiež spomenula, že návrh zavádza diskrimináciu dvoch krajských súdov, v Trnave a Trenčíne, a dvoch krajských prokuratúr. No podľa mojej mienky je možné diskriminovať ľudí, nie inštitúcie, nie budovy a zrejme ani miestnych politikov.

Dovoľte mi na záver, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, povedať niekoľko základných vyjadrení.

Po prvé. Som presvedčený o tom, že ak sa zhodneme na potrebe vytvorenia klasickej trojstupňovej sústavy, a teda na potrebe posunúť vecnú príslušnosť na okresné súdy, musíme vytvoriť väčšie okresné súdy. Iná možnosť nie je. Ak chceme, aby naše súdy prinášali kvalitné rozhodnutia, tak musíme mať sudcov, ktorí sa v základných agendách vedia špecializovať. Ja som presvedčený, že dnes pri takom rozsahu normotvorby už nemôže byť žiaden právnik špecialista na všetky právne odvetvia. Jednoducho sa musí špecializovať. A to nie je možné na súde, kde je len niekoľko sudcov. A tým, samozrejme, trpí aj kvalita súdneho rozhodovania. Ja si nemyslím, že tým najdôležitejším kritériom pri organizácii súdnictva je kritérium geografickej vzdialenosti. Kritérium podľa mojej mienky je, aby súdy rozhodovali kvalitne a včas, nie to, či je súd vzdialený od miesta bydliska 25 alebo 35 km. Na súdy sa nechodí tak frekventovane ako na orgány štátnej správy a ja som presvedčený, že našim občanom ide o to, aby sme mali efektívnu a kvalitnú justíciu, ktorá bude konať bez prieťahov a rozhodovať zákonne. A o to mi ide aj v tomto návrhu zákona.

Dovoľte mi, keďže sa ma na to opýtal pán poslanec Béreš, povedať moje vyjadrenie k oblasti krajských súdov. Je to asi dôležité. Ja si myslím, že argumenty uvedené vo vládnom návrhu zákona sú dobré, chápem lobing krajských miest a vyšších územných celkov, ktorý je legitímny v demokratickej spoločnosti. Predpokladám, že v prípade, ak by zostal rozsah okresných súdov bez väčších zmien a na druhej strane by zostalo zachovaných osem krajských súdov, tak by som asi návrh zákona nevzal späť. Ale musím povedať, že je veľmi dôležité, aby snemovňa v tejto veci rozhodla. O optimalizácii sa hovorí strašne dlho. A vytvára to veľmi nepríjemný stav neistoty aj na súdoch, aj na prokuratúrach. Ja by som bol veľmi rád, keby sa ten pocit neistoty, ten stav neistoty čím skôr odstránil. Ak sa snemovňa rozhodne zrušiť alebo zlučovať len okresné súdy, je to jej legitímne rozhodnutie. Myslím si, že argumenty za zníženie počtu krajských súdov a prokuratúr sú, ale je to legitímne rozhodnutie snemovne.

Musím povedať, že pred pár dňami ma navštívil holandský minister spravodlivosti, ktorý mi povedal - v Holandsku, ktoré má 15 miliónov obyvateľov, je šesť odvolacích súdov a 19 prvostupňových - povedal mi, že aj jeho starý otec, ktorý bol tiež ministrom spravodlivosti, tak nakoniec bol z funkcie ministra odvolaný, keď chcel zrušiť dva okresné súdy. Nakoniec ich zrušili, ale až za jeho nástupcu.

Takže z toho dôvodu si myslím, že kompromis je možný v prípade, ak sa dohodneme na okresných súdoch. To je moje, myslím si, celkom jednoznačné posolstvo, ale odmietam v tomto prípade robiť akékoľvek politické obchody. V takom prípade musí naozaj ísť o principiálne rozhodnutie pri súdoch, ktoré majú najnižší stav agendy. Ak budeme potom hovoriť o rôznych špecifikách, tak to budeme zahmlievať. Musíme zvoliť principiálne kritérium, tým je nápad agendy, a potom podľa tohto kritéria v každom jednom prípade ísť. Inak to nie je možné.

Z toho dôvodu si vás, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorý zlepší výkon justície na Slovensku, a aj pre to, aby sme v druhom čítaní vytvorili priestor na diskusiu, na eventuálne zmeny, ale zmeny principiálne, a aby sme odstránili stav neistoty, ktorý aj kvôli tak dlho diskutovanej optimalizácii v našej justícii existuje. Ja verím, že pri hlasovaní zohľadníte celkový záujem justície a že partikulárne záujmy niektorých regiónov nebudú hrať takú dominujúcu úlohu. Myslím si, že všetci to dlhujeme našim občanom, ktorí si zaslúžia kvalitnú a rýchlu justíciu.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za zaujatie stanoviska. Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Chcete sa vyjadriť? Áno. Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste si sadli na svoje miesto v rokovacej sále a nevyrušovali ostatných poslancov.

Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vy sa nestarajte o druhého. Nech sa páči.

M. Abelovský, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, ja si myslím, že veľká časť vystúpení, ktoré boli a ktoré, ak si odmyslíme, ja neviem, politické vystúpenia, myslím si, že mali záujem, teda záujem v prvom rade odborný, dostať tento veľmi dôležitý zákon do takého rámca, aby skutočne bol prínosom, aby skutočne optimalizoval ťažkopádnu a zlú justičnú sústavu, ktorá teraz u nás je. A ja si teda dovolím napriek tomu vám oponovať, pretože skutočne o tom, aký bude prijatý Trestný poriadok, aký bude prijatý Občiansky súdny poriadok, aký bude prijatý nový zákon o zmenkách a šekoch z hľadiska teda procesného, nebude rozhodovať ministerstvo spravodlivosti, ale táto snemovňa, a ja si myslím, že je veľmi ťažko predpokladať, v akom zmysle táto snemovňa o týchto zákonoch v konečnom dôsledku rozhodne.

Poviem jeden príklad. Hovorí sa, že prvostupňová agenda v trestnej oblasti prejde na okresné súdy. Je to legitímne a nakoniec kedysi to tak tu aj bolo do roku, myslím si že, 1951, keď okresné súdy vybavovali všetky agendy, teda aj takzvané, nepoviem to presne, ale pre zrozumiteľnosť hrdelné trestné činy. Aj teraz Okresný súd vo Veľkom Krtíši bude skutočne rozhodovať aj trestný čin vraždy, aj závažné trestné činy majetkové, ktoré vzhľadom na výšku škody nebudú patriť do vecnej príslušnosti špeciálneho súdu. Teda veľmi zložité veci a ja sa pýtam, či keď budeme prerokúvať rekodifikáciu Trestného poriadku, či bude vôľa v tejto snemovni povedať áno, je správny takýto návrh, aby o tom rozhodovali tieto okresné súdy, aj o trestných činoch vraždy Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozhodol právoplatne. Ja si myslím, že takúto záruku nikto nemôže dať. A keď to tak nebude, budeme zase novelizovať tento zákon, znova ho dáme, povieme teda, že sme sa mýlili pri tom rozhodovaní, že tie výhľady boli iné? Veď znovu zdôrazňujem, o tom, ako budú vyzerať zásadné procesné normy, bude rozhodovať táto snemovňa, a nie ministerstvo spravodlivosti to bude. Ak teda bude zachovaný tento ústavný systém, to môžem tejto snemovni len navrhnúť. Práve preto vyplývajú moje obavy z toho, či budovanie tej strechy, o ktorej som hovoril aj vo svojom vystúpení, bez týchto procesných predpisov je účelné.

Takže len toľko, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Pristúpime k hlasovaniu o prerokúvanom návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene Občianskeho súdneho poriadku. Poprosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal návrhy na hlasovanie. Najskôr návrhy, ktoré páni poslanci podali v rozprave.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. V rozprave vystúpilo celkove dvanásť paní poslankýň a pánov poslancov, z toho ôsmi navrhli procedurálne podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku vrátiť vláde Slovenskej republiky vládny návrh na dopracovanie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrh, pán predseda výboru Hort, vrátiť návrh zákona vláde Slovenskej republiky na dopracovanie. Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 123 prítomných, 61 za návrh, 53 proti, 9 sa zdržalo.

Návrh sme neschválili.

Ďalší návrh.

M. Abelovský, poslanec: Áno, teda dajte hlasovať, pán predseda, o tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) sa prerokuje tento predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 124 prítomných, 67 za návrh, 53 proti, 4 sa zdržali.

Návrh sme schválili.

Prosím, ďalší návrh.

M. Abelovský, poslanec: Ešte sa vrátim k diskusii. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Hort a pán poslanec Maxon, navrhli, aby predložený návrh bol pridelený aj výboru pre verejnú správu, aj výboru pre pôdohospodárstvo. Čiže v tejto časti navrhnem...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, prosím, aby ste vymenovali všetky výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený mojím rozhodnutím, ale aj tie výbory, o pridelenie ktorých požiadali poslanci v rámci rozpravy, a budeme hlasovať spoločne o pridelení týchto návrhov všetkým týmto výborom.

M. Abelovský, poslanec: Čiže ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre verejnú správu a po piate výboru pre pôdohospodárstvo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom.

(Hlasovanie.) 124 prítomných, 81 za návrh, 7 proti, 36 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

Prosím teraz, aby ste navrhli lehotu, v ktorej majú výbory prerokovať návrh, ako aj lehotu na prerokovanie v gestorskom výbore.

M. Abelovský, poslanec: Áno. Za gestorský výbor aby sa určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

(Hlasovanie.) 126 prítomných, 91 za návrh, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Ďakujem pánovi poslancovi Abelovskému a poprosím teraz pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 557.

Nech sa páči pán minister, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, ide o novelu zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády z 3. septembra 2003, ktorým vláda prijala pravidlá na existenciu a fungovanie profesijných komôr. Návrh zákona reaguje na zásady uvedené v bode C1 tohto materiálu. V zmysle týchto zásad je potrebné aj v Notárskom poriadku zmeniť ustanovenia týkajúce sa vstupu do profesie a ingerencie štátu vo vzťahoch k notárom a k notárskej komore.

V súvislosti s upustením od uplatňovania zásady numerus clausus, o ktorej dnes rozhoduje minister spravodlivosti, sa zrušujú ustanovenia upravujúce výberové konanie a inštitút notárskych kandidátov. Rozdiel oproti právnej platnej úprave, podľa ktorej je počet notárov limitovaný, spočíva v tom, že za notára môže byť vymenovaný každý, kto spĺňa podmienky ustanovené zákonom, teda vzdelanie, má prax, má odbornú skúšku, pričom v žiadosti si zvolí sídlo notárskeho úradu.

Súčasne sa navrhujú aj súvisiace zmeny zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch. Práve tá druhá novela zabezpečí náhodné prideľovanie dedičských vecí cez počítačový systém jednotlivým notárom, čo je transparentnejší spôsob pre rozhodnutie o tom, kto bude notárom v príslušnom dedičskom konaní.

Toľko, pán predseda, na úvod. Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Ivanka, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho informoval Národnú radu o stanovisku k predloženému vládnemu návrhu zákona o notároch a notárskej komore.

Nech sa páči, pán poslanec.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 18. februára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskych činnostiach, skrátene (Notársky poriadok), v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 557.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol vypracovaný na základe bodu B1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 830 z 3. septembra 2003.

Vládny návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení Národného programu pre prijatie acquis communautaire odporúčanie v prílohe prípravy asociovaných krajín v strednej a východnej Európe na integrácie vnútorného trhu Únie. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 601 zo 16. februára 2004 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem výbor ústavnoprávny. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 23. apríla 2004, v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

Pán predseda, skončil som. Otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.