B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ak tlač 572. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 605.
Prosím teraz ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Lászlóa Gyurovszkého, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov.
Legislatívna úprava v tejto oblasti je založená na sústredenie prostriedkov na problémové regióny prostredníctvom viacročných programov. Všetky formy podpory na všetky rozvojové programy s regionálnym obsahom ostávajú zachované. Návrh zohľadňuje nové skutočnosti, ktoré vznikli v oblasti regionálnej politiky od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a zároveň reaguje na zmeny vyplývajúce z prvoplánového členstva Slovenskej republiky v Európskej únii po 1. máji 2004. Ide o niektoré zmeny, ktoré je potrebné sem dať v súvislosti s implementovaním niektorých ustanovení Európskeho spoločenstva. Toto je článok I.
Článok II. S danou požiadavkou Európskeho spoločenstva sa navrhuje novela zákona č. 303/1995 o rozpočtových pravidlách. V platnom znení zákona č. 303/1995 sú prostriedky postupovej pomoci v spoločenstve definované ako prostriedky poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv. Prostriedky postupovej pomoci však budú poskytované Slovenskej republike na základe rozhodnutia príslušnej organizácie spoločenstiev, z tohto dôvodu je nevyhnutná legislatívny zmena, ktorá uvedenú skutočnosť zohľadní.
V čl. III preto bolo potrebné ustanoviť spôsob výberu riadiaceho orgánu medzi ministerstvami vzhľadom na potrebu určiť pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k čerpaniu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, preto vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona a posunutie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, poslancovi Ivánovi Farkasovi. Nech sa páči.
I. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 572). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet a o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa dotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritnou oblasťou Partnerstva pre vstup.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. februára 2004 č. 605 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som jednu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Zmajkovičová sa hlási do rozpravy písomne za poslanecký klub Smer.
Nech sa páči, máte slovo.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predkladaná novela zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja, upravuje problematiku regionálneho rozvoja z hľadiska zmien, ktoré si vynútili zmeny primárneho vnútroštátneho práva v prispôsobení sa na sekundárne právo Európskej únie. Je logické, že aj taká dôležitá oblasť, akou je regionálny rozvoj, ktorý považuje Európska únia za jednu zo svojich primárnych politík, musí byť do vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie upravená tak, aby zákony potrebné na činnosti financované zo štrukturálnych fondov korešpondovali a boli v súlade s komunitárnym právom. Predkladaná novela špecifikuje a dopĺňa mnohé nové pojmy a zákony, ktoré je potrebné rešpektovať v súvislosti s čerpaním štrukturálnych fondov po vstupe Slovenska do Európskej únie. Súhlasím s tým, že v prípade Slovenskej republiky, ak regióny chcú čerpať finančnú pomoc z prostriedkov Európskej únie, musia rešpektovať legislatívu a postupy, ktoré sú v súlade s nariadeniami Rady Európskych spoločenstiev.
Vážené kolegyne, kolegovia, avšak doplňujúce odseky 5, 6 a 7 v § 11 sa síce odvolávajú na nariadenie Rady Európskych spoločenstiev č. 1260/1999 a ustanovujúce všeobecné ustanovenia o štrukturálnych fondoch a nariadenie Rady Európskych spoločenstiev č. 438/2001 o systéme riadenia kontroly pre pomoc poskytovanú v rámci štrukturálnych fondov, avšak v realite Slovenskej republiky vyvolávajú vo mne obavu, že na rozdiel od vyspelých západných členov štátov EÚ, ktoré si pomocou štrukturálnych fondov pomohli vyrovnať regionálne rozdiely a najmä smerovali na pomoc do zaostalých regiónov, u nás sa tento proces prísne centralizuje a samospráva regiónov bude v rozhodovaní úplne na okraji. Týmto sa samosprávne kraje stávajú len zberateľmi projektov. Úplnú rozhodovaciu právomoc bude mať vláda Slovenskej republiky, resp. príslušné ministerstvo a veľká právomoc pri výbere projektov pripadne na platobné jednotky - platobné agentúry. O regiónoch sa bude naďalej rozhodovať centralisticky, čo v súčasnom silnom dopyte po financiách a chronickom nedostatku prostriedkov pre zariadenia spadajúce pod samosprávu krajov, miest a obcí môže znamenať aj ďalší nárast korupcie a ovplyvňovania centrálnych štátnych orgánov, ktoré budú o prideľovaní prostriedkov a o výbere prioritných projektov rozhodovať. Veď sú všetkým všeobecne známe kauzy s predvstupových fondov PHARE spojené s odvolávaním čelných predstaviteľov, ktorí rozhodovali o prostriedkoch z Európskej únie. Je opodstatnené presvedčenie, že budú podporované skôr väčšie projekty, za ktorými budú stáť silné lobistické skupiny spoločností, ktoré majú už teraz silnú pozíciu v príprave a v monitorovaní projektov.
Financovanie z postupových prostriedkov, ako je deklarované v práve Európskych spoločenstiev, je poskytované na základe doplnkovosti pri čerpaní zo štrukturálnych fondov. To znamená, že 75 až 80 % prostriedkov poskytuje Európska komisia, 15 % štátny rozpočet, 5 % mestá a obce. Tieto percentá sú orientačné, špecifikované v závislosti od výzvy na predkladanie projektov, ktorá ich určuje. Avšak regionálne samosprávy, ktoré v podstate teraz fungujú ako rozpočtové organizácie úplne závislé od pridelených prostriedkov zo štátu, nemajú z čoho poskytovať už uvedené percento doplnkovosti, ktorým sa majú podieľať na projektoch. A čím väčší a finančne náročnejší projekt bude samospráva v partnerstve financovať, tým väčšie bude percento prostriedkov, ktoré bude musieť spolufinancovať. S týmto problémom už bojuje samospráva a je už aktuálny po vyhlásení prvej výzvy operačný program Základná infraštruktúra na podávanie projektov zo štrukturálnych fondov.
Pravdou je, že ani tých 5 %, ktorými by sa mali mestá a obce podieľať ako koneční príjemcovia nenávratných finančných príspevkov zo štrukturálnych fondov, im dosiaľ nebolo pridelených. Pýtam sa, ako majú vyššie územné celky finančne participovať na programoch a projektoch financovaných Európskou úniu, z akých zdrojov, keď sa fiškálna decentralizácia doteraz neuskutočnila? Financovanie regiónov priamo na samosprávy existuje v Európskej únii. Slovensko si bude musieť zrejme pár rokov počkať. Paradoxom je, že v tomto sa vláda Slovenskej republiky únii nesnaží priblížiť, skôr naopak.
Vo všetkých členských štátoch Európskej únie počet, zameranie, vypracovanie a implementácia regionálnych operačných programov je v kompetencii regionálnej samosprávy na báze princípov partnerstva a subsidiarity. Predkladaná novela však túto kompetenciu určila vláde. Vážené kolegyne, kolegovia, je to len ďalší dôkaz centralizmu vlády smerom k regionálnej samospráve.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Keďže pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa písomne prihlásila, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pani poslankyňa Dubovská, pán poslanec Burian. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Dubovská ako prvá. Pripraví sa pán poslanec Burian.
D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Budem vcelku krátka vzhľadom na to, že mnohé z toho, čo som chcela povedať, už vo svojom prejave povedala pani poslankyňa, pani predrečníčka, takže ja v podstate len doplním toľko.
Je veľmi potrebné si uvedomiť, že v blízkej dobe, dá sa to rátať na týždne, sa staneme plnoprávnym členom Európskej únie. Treba si uvedomiť z toho vyplývajúce aj zodpovednosti, ale aj možnosti, ktoré nám Európska únia aj svojimi zdrojmi a finančnou pomocou ponúka. Stávame sa členmi istej komunity, istej skupiny, rodiny krajín, ktoré sa budú snažiť vyrovnávať svoje pozície v rámci tejto rodiny. Práve na vyrovnávanie týchto pozícií sú zamerané isté fondy, či už kohézne, štrukturálne, predvstupové, ktoré mali pomôcť týmto pristupujúcim krajinám vyrovnať sa a vyrovnať nerovnosti medzi jednotlivými regiónmi v týchto štátoch. (Ruch v sále.)
Pán predsedajúci, prosím vás, urobte poriadok, ťažko sa mi rozpráva.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, bohužiaľ, poslancov upozorňujeme dnes už asi piatykrát. Viete, aj vy tam sedíte, akým spôsobom sa správajú. Znovu vás upozorňujem, páni poslanci, počúvajme sa navzájom, lebo je to nepríjemné. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Že vraj stačí sa na vás pozerať, je to dobrý pohľad vraj.
Nech sa páči, máte slovo.
D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem za milý kompliment od kandidáta na miesto prezidenta, je to ozaj ocenenie, ale radšej by som bola, keby ste ma počúvali. Ďakujem, pán predsedajúci, budem pokračovať.
Chcem teda povedať a nadviazať na to, že naozaj jednotlivé regióny na Slovensku majú priepastné rozdiely v tom, ako sa v nich žije a ako sa v nich dá podnikať. A zdroje, ktoré nám Európska únia ponúka na vyrovnanie týchto nerovností, nie dostatočne využívame.
Musím v prvom rade povedať, že vítam tento zákon, alebo lepšie povedané, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa už jestvujúci zákon o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ale treba povedať, že len svojím spôsobom tvorí technický rámec, ktorý treba aj vykonať, ktorý treba realizovať.
Jedna vec, ktorú by som chcela citovať z dôvodovej správy, ktorá sa vlastne odvoláva na čl. 12 nariadenia Rady Európskej únie č. 1260/1990, kde sa hovorí: "Činnosti (aktivity) financované zo štrukturálnych fondov alebo finančne podporované z Európskej únie, Európskej investičnej banky alebo iného finančného nástroja musia byť v súlade s ustanoveniami Zmluvy o Európskych spoločenstvách, s nástrojmi prijatými na jej základe a s politikami a činnosťami spoločenstva vrátane pravidiel týkajúcich sa hospodárskej súťaže, verejného obstarávania, ochrany a zlepšovania životného prostredia a o odstraňovaní nerovností a podpory rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami."
Ja chcem v tejto súvislosti vypichnúť tú časť, ktorá hovorí, "vrátane pravidiel týkajúcich sa rovnosti hospodárskej súťaže". Dnes vieme, že informovanosť a dostupnosť k informáciám na možnosť čerpania týchto zdrojov je veľmi obťažná. Ak naši občania alebo inštitúcie, organizácie majú záujem čerpať tieto zdroje, je to pre nich pátracia akcia, aby sa k týmto informáciám dopracovali. A práve tu prichádzam aj k otázke na pána ministra, veľmi rada teraz využijem túto príležitosť, aby som sa ho opýtala, vláda, myslím, že to bolo uznesením, prijala rozhodnutie, že bude práve na stránkach ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja do 16. 2. 2004, čo si myslím, že už bolo, vypracovaná a k dispozícii pre záujemcov stránka zameraná na štrukturálne fondy. Pán minister, ja sa chcem opýtať práve z tohto miesta, kedy táto stránka bude sfunkčnená, lebo je to tiež jeden z informačných kanálov a veľmi dôležitých informačných kanálov, odkiaľ záujemcovia môžu čerpať informácie. A práve tam stransparentníte tiež proces aj vzhľadom na to, že veľakrát už tým je diskriminovaný záujemca, že nemá dostatok a kvalitných informácií.
Ja by som asi v tomto momente skončila, ďakujem za slovo a budem sa tešiť na odpoveď a na spoluprácu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Burian. (Reakcia z pléna.) Prosím? Tak ja neviem, či stihnete do 12.00 hodiny, pán poslanec. No podľa toho, na koľko odhadnete. (Reakcia poslanca.) No tak potom navrhujem, aby sme teraz prerušili rokovanie a potom týmto pokračovali o 14.00 hodine, lebo to zase nemá význam, aby sme rokovali po 12.00 hodine, lebo podľa rokovacieho poriadku mali by sme naše doobedňajšie rokovanie skončiť o 12.00 hodine, plus-mínus pár minút. Takže je s tým súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.)
Ďakujem pekne. Budeme pokračovať o 14.00 hodine týmto bodom a v rozprave vystúpi ešte pán poslanec Burian. Ďakujem.
(Prerušenie rokovania o 11.55 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V rozprave ešte vystúpi pán poslanec Burian. Nech sa páči, máte slovo.
J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, je aproximáciou práva Európskej únie. V čl. 12 nariadenia Rady Európskej únie č. 1260 z roku 1999 sa hovorí: "Činnosť (aktivity) financované zo štrukturálnych fondov alebo finančne podporované z Európskej investičnej banky alebo iného finančného nástroja musia byť v súlade s ustanoveniami Zmluvy o Európskom spoločenstve." Pokiaľ ide o túto filozofickú úvahu, myslím, že s týmto nemáme problém s podporou zákona. Pokiaľ ide aj o ďalšie súvislosti, ktoré tento zákon upravuje, ako zmena zmluvných vzťahov medzi Európskou úniou alebo premena medzinárodných zmluvných vzťahov s Európskou úniou z predvstupových fondov na rozhodnutia príslušného úradu alebo príslušnej časti Európskej únie na zmenu pridelenia postupových fondov. Pokiaľ ide o ustanovenie podmienok podpory regionálneho rozvoja a úpravy kompetencie jednotlivých orgánov štátnej správy a územnej samosprávy pri podpore regionálneho rozvoja, sú to základné náležitosti tohto zákona.
Ja by som sa skôr chcel sústrediť v mojom príspevku, ako sa v skutočnosti uplatňujú v reálnej praxi zámery, teda čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Ako vieme, Slovensko za roky 2004 - 2006 má čerpať štrukturálne fondy a kohézny fond vo výške 1,6 mld. EUR, z toho približne 1 mld. ide na štrukturálne fondy a 0,6 na kohézny fond. Myslím, že máme aj v blízkej pamäti problémy, ktoré boli pri schvaľovaní programových téz vlády, ktoré boli predkladané, či to bol Národný rozvojový program, Sektorové operačné plány a Operačný plán Základná infraštruktúra. Všetky tieto náležitosti, ktoré sme predkladali, boli Európskou komisiou niekoľkokrát vrátené na prepracovanie a myslím si, že je tu priestor na to, aby sme sa zamýšľali aj nad budúcnosťou, teda nad agendou, ktorá bude nadväzovať na Agendu 2000, teda na obdobie od roku 2007 - 2013.
Základné problémy, ktoré vidím pri uplatňovaní alebo pri možnosti získavania finančných prostriedkov, hlavne čo sa týka štrukturálnych fondov, už spomenuté - problém kofinancovania. Problém kofinancovania vidím v dvoch rovinách. Prvá úroveň je čerpanie samosprávnych krajov, alebo teda VÚC, eventuálne miest a obcí, kde financovanie alebo kofinancovanie zo strany Európskej únie je vo výške 80 %. 15 % je implementované v štátnom rozpočte, dá sa povedať, že v nejakej takej rozumnej výške. A potom je zvyšných 5 %, na ktoré dnes tieto ustanovizne, ako vyšší územný celok, mestá, obce, nemajú dostatok zdrojov. Akým spôsobom pôjde decentralizácia alebo fiškálna decentralizácia, je otázkou budúcnosti. Chcem sa sústrediť na druhú časť, teda pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, u ktorých kofinancovanie zo strany Európskej únie je do výšky 50 %. Ak chceme zabezpečiť, aby v rámci regiónov, alebo to zaostávanie regiónov nebolo jednorazovou záležitosťou konkrétneho projektu, ktorý bude realizovať mesto, obec alebo vyšší územný celok, ale aby to bolo aj naštartovanie nejakých permanentných podnikateľských vzťahov, aby teda sa vytvorilo podnikateľské prostredie aj z peňazí, ktoré prispeje Európska únia. Myslím si, že kofinancovanie na úrovni 50 % a 50 % príspevku alebo zabezpečenia zdrojov konkrétneho podnikateľského subjektu nie je jednoduchou záležitosťou. Pokiaľ tento podnikateľský subjekt môže mať dobrý zámer, ale, bohužiaľ, je obmedzený výškou zdrojov a tú výšku zdrojov je problematické získať. Získanie týchto zdrojov je prezentované, že komerčné banky budú mať záujem vstúpiť do takéhoto procesu. Obávam sa však, že do tohto procesu môžu vstúpiť alebo vstúpia až vtedy, ak teda bude jednoznačná deklarácia zo strany Európskej únie, že tento projekt má prioritu a bude alebo je odsúhlasený. Čiže to znamená, že vlastne Európska únia musí pristúpiť k finančnému memorandu. A pokiaľ to finančné memorandum nie je deklarované, myslím si, že budú mať problém komerčné banky vstúpiť do tohto procesu a zabezpečiť zdrojové krytie, či už formou bankovej garancie, či formou, by som povedal, ručiteľského vyhlásenia alebo doslova ručenia za ten podnikateľský subjekt, budú mať veľký problém.
Myslím, že v tejto časti je veľmi dôležité, pokiaľ máme záujem, aby v tých regiónoch, kde je HDP (hrubý domáci produkt) pod úrovňou 70 %, aby sme dostali takéto, by som povedal, podnikateľské možnosti a na takéto územia, aby jednoducho to podnikanie alebo, by som povedal, ten projekt nebol jednorazovým projektom, ako som spomínal, ale aby to zabezpečovalo fungovanie permanentného podnikateľského plánu, ktorý by mal zabezpečiť zamestnanosť a rozvoj daného regiónu. Čiže myslím si, že tu by bola otázka o tom, či sa ministerstvo regionálneho rozvoja a výstavby nad takýmto spôsobom financovania alebo takouto myšlienkou kofinancovania zaoberalo. Viem, že sa pripravoval takýto materiál, kde by sa hľadali takéto možnosti zdrojov, alebo teda možnosti ručenia, pokiaľ ide o projekty, ktoré by boli prioritne akceptované a boli by to hlavne na teritóriách, kde je vyššia miera nezamestnanosti, a v regiónoch, ktoré sú podstatne zaostalejšie, pokiaľ hovorím o krajoch alebo o regiónoch - Košický a Prešovský samosprávny kraj.
Druhou podstatnou záležitosťou je to, že rozhodujúcou zložkou na čerpanie týchto zdrojov je vlastne, by som povedal, stabilizácia kádrov a je vytvorenie dostatok expertných skupín na to, aby tieto expertné skupiny boli dostatočne fundované a poskytovali jednak dobrú pomoc pre podnikateľské subjekty, eventuálne pomoc pre tých, ktorí majú záujem vstúpiť do systému čerpania štrukturálnych fondov, a zároveň, aby táto stabilizácia týchto kádrov, či je to od ministerstva až po agentúry regionálneho rozvoja, boli dostatočne fundované a dostatočne, by som povedal, stabilné. A tam sa musí zabezpečiť absolútne zníženie fluktuácie ľudí, ktorí pracujú na týchto úsekoch, lebo určitým spôsobom sa potom stráca kontinuita a stráca sa taká profesionalita na tomto poli.
Treťou oblasťou by som povedal, že je tu otázka o tom, či agentúry regionálneho rozvoja, ktoré fungujú pod ministerstvom, či je teda nutné v takom veľkom rozsahu ich konštituovať vzhľadom na to, že všetky vyššie územné celky si zabezpečili obdobné agentúry, ktoré sú skôr rovnakého typu a rovnakého zamerania. A myslím si, že by sa tu mohla nájsť určitá spolupráca medzi ministerstvom a medzi týmito agentúrami, ktoré si zabezpečili alebo zabezpečujú vyššie územné celky. Ja si skôr myslím, že možno z ministerstva by mohla vzniknúť nejaká filozofia o tom, že by sa uzatvorili možno 3-4 agentúry, ktoré by boli veľmi silne profesijne dané a ktoré by zabezpečili, dá sa povedať, tú komfortnosť pre každého, kto má záujem riešiť problém získania zdrojov z Európskej únie, zabezpečili jednak vhodnú inštruktáž a vhodnú takú základnú školiacu, alebo poskytnú základné školiace tézy.
Ďalšou časťou je princíp partnerstva. To, čo som spomenul, vlastne jednak princíp partnerstva v rámci komunikácie týchto jednotlivých agentúr, ale aj partnerstva, čo sa týka komunikácie medzi jednotlivými územnými celkami. Myslím si, že projekty v rámci Európskej únie, kde jedným z princípov je aj princíp partnerstva, ďalšie princípy subsidiarity a princíp solidarity, myslím, že všetky tieto aspekty by mali byť súčasťou takýchto väčších projektov, ktoré by nemali slúžiť len na konkrétny účel, konkrétneho vyššieho územného celku alebo konkrétnej obce, ale mali by mať charakter takého celospoločenského, alebo teda v rámci štátu v ďalších vyšších územných celkoch. A myslím, že práve priechodnosť takýchto projektov je podstatne vyššia. Nehovoriac o tom, že tá komunikácia alebo to partnerstvo, princíp partnerstva je rozšírený aj na princíp Európskej únie, teda hľadanie partnerov v rámci Európskej únie.
Ďalšie je v podstate kvalita dokumentov. Myslím, že už tu bolo spomínané, kvalita dokumentov, čo sa týka webovej stránky, čo sa týkajú informácií, ktoré sú na nich poskytované, musím povedať jeden príklad za všetky - o zavádzajúcich informáciách, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja. Myslím, že niektoré tabuľky, ktoré sú tam prezentované, sú dokonca v niektorých pozíciách nie jednoznačné a dokonca zavádzajúce. Len taký príklad: Rada Európy schvaľuje smernice namiesto toho, že Rada Európskej únie schvaľuje smernice a ďalšie takéto "pikošky", ktoré tam sú, myslím si, že odborníci, ktorí robia v tejto oblasti, vedia, že veľmi dôležité je vlastne interpretácia všetkých ustanovizní, alebo odvolávania sa na rôzne, rôzne ústavné zložky v rámci Európskej únie a na články, ktoré boli prijaté na jednotlivých fórach, pokiaľ ja neviem, Lisabonský dohovor, v Nice a tak ďalej. Čiže tam musí byť veľmi presná interpretácia a pre takéto, by som povedal, formálne náležitosti môžu byť povedzme alebo budú projekty vracané naspäť.
Už poslednou vecou, ktorou sa chcem zmieniť, je vlastne príprava Slovenska na možnosť čerpania už nielen existujúcich predvstupových fondov, ktoré sú v období rokov 2004 až 2006, ale myslím, že už dnes by sa mala začať veľmi vážna príprava na ďalšie obdobie, ktoré je od roku 2007 až do 2013, kde výška týchto štrukturálnych fondov je deklarovaná v trojnásobnej výške, ako je za obdobie roku 2004 až 2006. Je síce pravda, že je to na dlhšie časové obdobie, ale myslím si, že už dnešná príprava, dnešná komunikácia s obcami, s vyššími územnými celkami môže prispieť k tomu, aby povedzme problémy, ktoré sme mali pri prvom alebo pri povstupových fondoch, pokiaľ sa týkali materiálov, ktoré sme predkladali do Európskej únie, mohlo by sa vyhnúť. Ja si myslím, že Slovensko by mohlo prijať hlavne na týchto ministerstvách, ktoré komunikujú práve s Európskou úniou, by sa mala prijať taká téza, že Slovensko sa musí naučiť programovať. Je to téza, kde v podstate to programovanie, ak teda chceme vstupovať a vstupujeme do Európskej únie a máme záujem o plnohodnotné členstvo a plnohodnotnú možnosť čerpania týchto európskych fondov, myslím, že oblasť programovania v rámci systému štruktúr, ktoré Európska únia poskytuje, si myslím, že je veľmi dôležité.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Áno? Nech sa páči, máte slovo.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vystúpenia, ktoré tu boli, tri vystúpenia vrátane, teda tri vystúpenia, myslím si, že ani jedno vystúpenie nevytklo tomuto návrhu zákona nič konkrétne a to ma teda teší, že tento návrh zákona, mám taký dojem, nevyvolá nejakú väčšiu debatu. Predmetne sa týkali skôr celkového procesu regionálneho rozvoja, a preto skúsim teda po jednom odpovedať na tieto otázky, keďže doteraz k tejto otázke vlastne v parlamente neprebehla skoro žiadna debata. Takže možnože teraz je tá chvíľa, keď je potrebné aspoň v krátkosti vysvetliť, čo všetko sa spravilo. A samozrejme, že rád odpoviem na vaše otázky.
Pani poslankyňa Zmajkovičová hovorila o tom, že VÚC sa stávajú iba zberateľom ovocí a kde sa registrujú nejaké veci. Treba povedať, že vyššie územné celky iba v niektorých prípadoch nie sú možnými konečnými prijímateľmi. Tam, kde sú možnými konečnými prijímateľmi, tam, samozrejme, nemôžu byť v rozhodovacom procese, lebo tam by jednoducho bol konflikt záujmu. Ak vyšší územný celok môže napríklad podávať projekt v niektorej oblasti, tak, samozrejme, nemôže byť v hodnotiacej komisii pre tú oblasť, lebo to by bol jasný konflikt záujmov. To znamená, že tu v tejto oblasti, myslím si, ministerstvo hospodárstva, naše ministerstvo, pripravuje zmluvu s vyššími územnými celkami, kde budeme delegovať konkrétne právomoci na tieto vyššie územné celky vrátane financií, to znamená, chcem zdôrazniť, že vrátane financií.
Odznel tu názor, že výber budú robiť platobné jednotky a platobné orgány. No musím povedať, že v žiadnom prípade nie. Výber projektov robia riadiace orgány na základe komisií. A tu sa chcem trošku venovať tomu, akým spôsobom sa vlastne budú vyberať projekty. Naozaj každému odporúčam, kto tvrdí, že niet dosť informácií na internete, aby si pozrel informácie na našej webovej stránke www.build.gov.sk, kde je výzva na podávanie projektov, kde v štyroch dokumentoch je presne opísaný spôsob výberu. Presne krok po kroku, že akým spôsobom sa bude vyberať projekt, čo všetko musí spĺňať ten projekt, aby bol z formálnej stránky vybratý, aké presné kritériá musí splniť ten projekt, aby dostal body. Sú tam dokonca body, sú tam váhy týchto bodov. Je tam opísaný spôsob, akým spôsobom budú tieto komisie zostavované. Je tam proste všetko. Celý systém je nastavený tak, aby nevznikli najmenšie pochybnosti o tom, že systém je objektívny. Dokonca sa zavádza taká novinka oproti doterajšiemu hodnoteniu, že každý jeden projekt sa vracia, ktorý nebol úspešný, a s odôvodním, prečo nebol úspešný. To znamená, že ak v prvom kole z formálnej stránky niekto nevyhovie, tak dostane naspäť svoj projekt s odôvodnením, samozrejme, musí si poň prísť, nedostane ho naspäť poštou, ale dostane vyhodnotenie, že čo mu chýbalo. Ak prejde prvým kolom a dostane sa do komisionálneho hodnotenia, tak v tom prípade ho dostane naspäť s tým, ak je neúspešný, že v čom bol slabší, a to z dôvodu, aby vedel opraviť. Naším záujmom je, aby každý jeden projekt, ktorý je, ktorý možno, aby bol úspešný, aby ten projekt bol úspešný, aby ho bolo možné podať v ďalšom kole, tých kôl bude toľko dovtedy, kým sa peniaze nevyčerpajú. To znamená, že nikto z ministerstva, a myslím si, že ani z iných ministerstiev, nemá záujem na tom, aby projekty, ktoré sú schopné a dobré, aby neboli úspešné. Pravý opak je pravdou. Chceme, aby všetky projekty, ktoré majú najmenšiu šancu, aby bolo možné ich podať a aby bolo možné, aby tie projekty boli úspešné.
A práve tým chcem poukázať na to, čo sa zásadne zmenilo oproti tomu, čo boli problémy s predvstupovými nástrojmi.
1. Rozhodnutia sa prijímajú nie v Bruseli, ale tu na Slovensku. To po prvé.
2. Zaviedli sme spomínaný spôsob výberu, kde ešte chcem podotknúť, že nikto nevie do poslednej chvíle, čo bude hodnotiť. Losuje sa. Bude sa losovať, ktorý hodnotiteľ ktorý projekt bude hodnotiť. Nikto nemôže zaručiť niekomu, že bude hodnotiť ten projekt, ktorý sa mu páči. Všetko sa zdokumentuje. Kompletné hodnotenie sa odkladá na desať rokov. Samozrejme, že v rámci hodnotenia má možnosť kontroly štátny orgán, ako aj orgán Európskej únie, to znamená, že ak nastane nejaká pochybnosť, táto pochybnosť je riešiteľná na mnohých, mnohých úrovniach. A preto nepredpokladám, že tu nastanú problémy, ktoré boli charakterizované v období 2001 a 2002, keď museli odstupovať ústavní činitelia kvôli tomuto problému. Samozrejme, nemôžem nikdy vylúčiť zlyhanie ľudského faktora, ale ten systém je tak nastavený, že to by malo byť naozaj mizivé percento.
Zaznel tu názor, že 5 % spolufinancovania je strašne veľké a že subjekty jednoducho nemôžu toto uniesť. Chcem povedať, že takéto štedré spolufinancovanie nie je ani v jednej z pristupujúcich krajín, to sme si overovali. Nikde nie je tá možnosť, aby až 95 % nákladov mohli VÚC, obec alebo nezisková organizácia získať z verejných zdrojov, či už z únie, alebo štátneho rozpočtu. Päť percent je naozaj absolútne minimum, čo musí mať každý jeden, kto chce byť úspešný v tomto projekte. Samozrejme, nie je potrebné, aby to mal priamo na účte. Banky sú ochotné týchto 5 % požičať. A pre tých, ktorí dajme tomu naozaj sú na tom tak špatne, že by nemali možnosť toto využiť, sú ešte ďalšie dve možnosti. Prvá možnosť je, že štátny peňažný ústav Slovenská záručná a rozvojová banka ponúka za oveľa výhodnejších podmienok tým, ktorí neuspejú v komerčných bankách z rôznych dôvodov, komerčných dôvodov, je im ponúkaná pomoc vo forme menších úverov. A takisto je možnosť získať nepriame financovanie, a to formou bonifikácie úverov z tohto štátneho peňažného ústavu.
O tom teda, že tento spôsob spolufinancovania je dobrý a že ho dokážeme využiť, svedčí aj ten fakt, že sme vyhlásili výzvu 19. januára, chcem podotknúť, že ako druhá krajina z pristupujúcich krajín, ako druhá krajina 4 dni po Maďarsku, to znamená, že z toho chvosta, kde sme možno boli pred rokom a pol, sme sa dostali na druhú priečku, keď to zoberiem takto pomyselne. Napríklad Poľsko, Maďarsko chystajú robiť prvé výzvy až po vstupe. To znamená, že niet najmenšieho dôvodu pochybovať o tom, že sme pripravení vcelku dobre na túto pomoc. Takže 19. januára sme podali výzvu, 1. marca bolo potrebné odovzdať výzvy najneskôr. Za tento krátky čas sme dostali vyše 400 projektových zámerov. To znamená, že vyše 400 subjektov, a to hovorím o VÚC a obciach, bolo schopných spracovať a podať tieto projektové zámery.
A chcem ešte povedať, že sa kvalita týchto projektov rapídne zlepšuje. Keď pred takými dvomi-tromi rokmi bolo potrebné vyradiť kvôli formálnym nedostatkom vyše polovicu týchto projektov, vlani to už bolo len okolo takých 25 % a predpokladám, že tohto roku pri podávaní týchto projektov to bude ešte menej. To znamená, že z toho vyplýva, že informovanosť je na dostatočnej úrovni a možnosti spolufinancovania sú také, že ich vyše 400 subjektov bolo schopných využiť. A preto si nemyslím, že tie podmienky sú nastavené tak, že ich nikto nevie využiť alebo že podmienky sú nastavené tak, že sa k nim nikto nemôže dostať. Pravý opak je pravdou, o čom svedčí ten pretlak projektov, ktorý v súčasnosti registrujeme, a predpokladám, že podobný pretlak bude jestvovať aj pri ďalších výzvach, ktoré budú smerovať z ďalších ministerstiev.
Zaznel tu tiež názor, že operačné programy a forma operačných programov je v každej krajine okrem Slovenska v kompetencii regiónov. No, jednoducho to tak nie je. Je to vždy v kompetencii daného príslušného štátu, prípadne regionálne operačné programy môžu byť v kompetenciách regiónov, čo je aj na Slovensku tak. Na Slovensku tiež regionálny operačný program v rámci kraja je v kompetencii kraja. Na Slovensku je taký právny stav, že regionálny rozvoj je rozdelený medzi centrálu, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, medzi krajmi a medzi obcami. Toto je štruktúra regionálneho rozvoja a každý vo svojej kompetencii vytvára svoje operačné programy a svoje plány rozvoja. A takto to je jednoducho všade v celej Európe, čo bolo konštatované v hodnotiacej správe. To znamená, že tu nejaké veľké nedostatky nevidím. Ale musím povedať, že ani my nie sme spokojní s tým, akým spôsobom a koľko bolo zapojených samosprávnych celkov do prípravy programových dokumentov v minulom období. Ale o tom budem hovoriť, keď budem hovoriť na konci o tom, ako pripravujeme nový Národný rozvojový plán.
Pani poslankyňa Dubovská tvrdila, že peniaze nie sú dostatočne využívané. No musím povedať, že napríklad prostriedky PHARE sú využívané od roku 1992 v priemere na 92 %. To znamená, že je to možné, samozrejme, skontrolovať na oficiálnej stránke Úradu vlády, kde je za každý rok vypísané, koľko percent je využitých. Treba si uvedomiť, že do 100 % väčšinou chýba to, o čo je nižšia ponuka v rámci verejného obstarávania. Samozrejme, že je možné, že v niektorých rokoch sú výnimky, ja hovorím o priemere.
Tiež ste tvrdili, pani poslankyňa, že možnosť informovať sa je veľmi obťažná. No musím povedať, že toto nie sú informácie, ktoré sú určené pre laickú verejnosť na športových stránkach novín. Toto sú informácie pre možných konečných prijímateľov. A tieto informácie títo možní koneční prijímatelia môžu získať takýmto spôsobom: Po prvé, na našej webovej stránke aj webovej stránke ďalších ministerstiev sú všetky dostupné informácie. Nikde nie je viac informácií, ako na webovej stránke nášho ministerstva. Môžete pokojne dôjsť ku mne do kancelárie a môžeme to bod po bode prejsť, čo všetko tam je. Veľmi rád vás tam privítam.
Takisto okrem toho som napísal list každému starostovi, 2 700 starostom, kde som im podrobne vysvetlil, akým spôsobom môžu čerpať tieto peniaze a kde majú ďalšie informačné body, ktoré môžu využívať. Týchto informačných bodov je vyše 120, ich zoznam je tiež na internete a takisto je aj v tom zozname, ktorý bol poslaný týmto starostom. Okrem toho sme vytvorili na ministerstve informačnú kanceláriu, ktorá je otvorená každý deň, tiež je tam možné sa prísť pozrieť. Proste ten, kto chce získať informácie, informácie získa, o čom svedčí aj fakt, čo som hovoril, že je obrovský pretlak projektov. To znamená, že nikto z nich tu nemôže tvrdiť, že ten, kto chce informácie získať, že tie informácie nemôže získať. Pravý opak je pravdou. Aj keď, samozrejme, každý konkrétny návrh na zlepšenie informovanosti veľmi rád privítam, lebo to je aj môj zámer, aby tá informovanosť bola ešte lepšia, aby teda každý mal možnosť sa k tomu dostať.
Čo sa týka tej stránky, o čom ste sa zmienili, tá stránka je financovaná z projektu PHARE. V súčasnosti je v štádiu, že sú tam všetky také veci, ktorú sú už na súčasnej stránke nášho ministerstva. Dopracúva sa interaktívna časť. Interaktívna časť bude tá, keď vyplní ten dotyčný žiadateľ nejaké veci o sebe a potom ho tá stránka nasmeruje na konkrétne opatrenia, kde môže žiadať príspevok. To znamená, že mu to jednoducho zľahčí situáciu - a táto časť sa ešte dopracúva. Takže tu ideme podľa plánu a myslím si, že tam ten termín je, teraz je február, marec, myslím si, že niekedy v apríli sa má táto časť stránky uviesť do života.
Čo sa týka malého a stredného podnikania a kofinancovania v tejto oblasti, vláda rokovala o úlohe bánk v tomto procese, aj bol prijatý materiál, kde sme konkrétne uzatvorili zmluvu s týmito bankami. No treba si uvedomiť, že banky budú dávať iba takým subjektom pôžičky, ktoré sú schopné splácať. Je už našou prvotnou podmienkou, že musí mať vyrovnané všetky záväzky voči fondom a voči štátu nemá žiadne podlžnosti a ani nie je, samozrejme, v konkurznom vyrovnaní. A tu tiež je možnosť pre tých, ktorí by prípadne nesplnili podmienku stanovenú komerčnými bankami, aby sa obrátili na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, ktorá má o niečo mäkšie podmienky, ale aj tu je potrebné, samozrejme, určitú hranicu prekročiť vo finančnom zdraví toho podniku. A banky teda majú veľký záujem. To je konkrétny proces. Proces je taký, že podnikateľ, ktorý chce mať peniaze z týchto fondov, musí priniesť taký predbežný návrh zmluvy z banky. My mu, teda naše ministerstvá, ak bude úspešný, tak mu odsúhlasia túto pomoc. Uzatvorí sa s ním zmluva o budúcej zmluve a v čase, keď teda spraví verejné obstarávanie a realizuje bankový úver, až potom sa uzatvorí s ním zmluva. To znamená, že banka musí uzatvoriť úverovú zmluvu až potom, keď dostane záväzné vyjadrenie k práci orgánu, že projekt je úspešný. Ale konkrétnejšie informácie dostanete na ministerstve hospodárstva, ktoré má konkrétne na starosti túto časť operačného programu.
Samozrejme, že sa nebudú schvaľovať projekty, ktoré sú jednorazové. Budú sa schvaľovať projekty, ktoré majú dlhšiu životnosť. Ten projekt musí dokázať, že aj po ukončení pomoci bude životaschopný, a teda ten projekt nebude iba jednorazovým výkrikom míňania peňazí a tým to končí. Samozrejme, to tak nie je. Pri každom projekte sa zvažuje aj to, aby ten projekt mal životnosť dlhšiu, ako je obdobie, počas ktorého sa poskytuje pomoc z únie.
Čo sa týka regionálneho rozvoja agentúr, tak ich je toľko, o koľko je záujem. My tieto agentúry nezriaďujeme, ony fungujú nezávisle od nás. My im iba prispievame na určitú časť činnosti, ktorú od nich vyžadujeme, to je tzv. verejnoprávna činnosť, keď poskytujú konzultácie, školenia bezplatne tým, ktorí o to majú záujem, ale ich činnosť nepodlieha našej kontrole. Ich činnosť je nezávislá od našej činnosti, a preto my nemôžeme prikazovať existenciu či neexistenciu.
Princíp partnerstva, ako ho požadujete, samozrejme, je súčasťou každého projektu a hodnotí sa, či existuje ten princíp partnerstva, či je dokumentované a či je v poriadku. Môžem vás ubezpečiť, že pre žiadne interpretačné problémy sa nebudú vracať projekty.
A teraz k tomu - príprava na ďalšie obdobie vízií 2007 až 2013. V tomto období rokov 2004 až 2006 sme mali na prípravu dokumentov deväť mesiacov. S dokumentmi sa začalo pracovať v auguste 2002 a skončili sme vo februári 2003. Toto bolo obdobie, keď sme robili projekty Národný rozvojový plán, Operačné programy a Programové doplnky. Preto aj kvalita týchto dokumentov nebola taká, ako by sme si boli priali. A práve preto už v súčasnosti pripravujeme materiál do vlády, kde bude harmonogram prípravy ďalšieho Národného rozvojového plánu na základe teraz schválenej Tretej kohéznej správy, ktorá bola nedávno uverejnená. Tento materiál bude, samozrejme, hovoriť o tom, že s využívaním princípu partnerstva, zapojením miestnych organizácií a samospráv a podobne ako sa bude tvoriť Národný rozvojový plán tak, aby sme mali jednoducho viac času, minimálne dva roky, ako to bolo v ďalších krajinách, ktoré nezačali proces integrácie v roku 1998, ale skôr. Naši občania si v roku 1994 zvolili inú cestu, takže štyri roky sme prakticky nejakú prácu v tejto oblasti nemohli vykonať a v roku 1998 sa občania rozhodli, že predsa len pôjdeme tou cestou ako ďalšie krajiny a až vtedy sme začali práce na týchto veciach. Ale myslím si, že výsledky hovoria o tom, že sa nám podarilo úspešne túto cestu dovŕšiť až do súčasného stavu, keď sme prakticky druhou krajinou spomedzi desiatich pristupujúcich krajín.
Takže toľko k tým otázkam, ktoré tu odzneli počas rozpravy, a žiadam vás teda o to, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.