B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 142, za 108, proti 2, hlasovania sa zdržalo 16, nehlasovalo 16.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Budeme pokračovať v hlasovaní o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 515).
Pán poslanec Ondrejka, nech sa páči, máte slovo.
V. Ondrejka, poslanec: Pán predsedajúci, v rozprave, v ktorej vystúpili štyria poslanci, neodzneli pozmeňujúce návrhy. Navrhujem, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch z informácie, ktorú ste obdržali, osobitne o každom návrhu.
Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 1.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 143 poslancov, za návrh 141, hlasovania sa zdržal 1, nehlasoval 1.
Konštatujem, že prvú pripomienku sme schválili.
Nech sa páči.
V. Ondrejka, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 2.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasy v sále.) Prosím?
(Hlasovanie.)
Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.
Pán spravodajca, nech sa páči, informujte.
V. Ondrejka, poslanec: Keď sme schválili jednotku, o dvojke sa nebude hlasovať.
Budeme hlasovať o bode 3.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 3.
(Hlasovanie.) Prítomných 144, za návrh hlasovalo 85, proti 7, zdržalo sa 52 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili. (Hlasy z pléna.)
Páni poslanci, počítať treba vedieť, 90 hlasov je 90 hlasov aj medzi nami, to znamená, že ústavná väčšina je trojpätinová, 90 hlasov je tu potrebných na schválenie každého návrhu ohľadne teda ústavy. Procedurálne návrhy, samozrejme, sú iné.
Nech sa páči.
V. Ondrejka, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 4.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 144, za 143, proti 1.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Nech sa páči.
V. Ondrejka, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 5.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu 5.
(Hlasovanie.) Prítomných 143, za návrh 137, proti 1, hlasovania sa zdržali 4, nehlasoval 1.
Konštatujem, že aj 5. pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči.
V. Ondrejka, poslanec: Vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy z písomnej informácie z gestorského výboru.
B. Bugár, podpredseda NR SR: A aké máte odporúčanie?
V. Ondrejka, poslanec: Sme sa dohodli na grémiu poslaneckom, že dáme teraz prestávku pred hlasovaním o postúpení návrhu do tretieho čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj, procedurálny návrh, nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dovoľte, aby som v mene klubov opozície požiadal o 5-minútovú prestávku na poradu klubov a zároveň aby som požiadal predsedu Národnej rady o zvolanie poslaneckého grémia.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, samozrejme, vyhovujeme tejto požiadavke. To ale znamená, že teraz už hlasovať nebudeme. Hlasovať sa bude až potom po obede na základe dohody poslaneckého grémia, nech sa páči. Neviem, ako sa dohodnete.
Takže prerušujem rokovanie.
(Prerušenie rokovania o 11.41 hodine.)
Tretí deň rokovania
22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
4. marca 2004 o 14.01 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vítam vás na rokovaní 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme prerokúvať pravidelný bod
hodina otázok
a odpovedí na premiéra vlády, členov vlády, generálneho prokurátora.
Na základe otázok, ktoré položili páni poslanci včera do 12.00 hodiny a ktoré overovatelia vyžrebovali v poradí tak, ako sú uvedené v návrhu, ktorý máme pred sebou. Chcem ešte predtým, ako pristúpime k odpovediam na otázky, poprosiť pána premiéra, aby informoval Národnú radu, ktorí z členov vlády budú odpovedať za neprítomných ministrov, alebo či sa rozhodol pán predseda vlády odpovedať na položené otázky sám.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, chýbať by mali iba dvaja ministri. Ministra Gyurovszkého zastúpi minister Prokopovič a ministra Kaníka vicepremiér Mikloš.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér.
Pristúpime k odpovediam na vám položené otázky.
Prvú položil pán poslanec Mitrík, ktorý sa vás pýta:
"Je možné v súčasnej dobe rokovaním zmeniť záväzok SR vo vzťahu k odstaveniu Jaslovských Bohuníc v rokoch 2006 - 2008? V prípade nesplnenia tohto záväzku zo strany SR, aké sankcie by nám hrozili?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za túto otázku.
Ako všetci vieme, 1. májom sa staneme členským štátom Európskej únie a ako ktorýkoľvek členský štát Európskej únie máme právo otvoriť akúkoľvek otázku. Samozrejme, podstatné sú pritom podľa môjho názoru dve veci.
Po prvé, či je tá otázka postavená pre Slovensko výhodne a potrebne a po druhé, do akej miery je šanca uspieť pri negociáciách, ktoré by sme takto s Európskou úniou otvorili. Chcel by som pripomenúť, že v čase bezprostredne pred vstupom Slovenska do Európskej únie by to teraz nebolo celkom vhodné, ani časovo asi reálne, ale po vstupe takáto možnosť teoreticky existuje. Spomeniem predvstupové obdobie, keď sme túto tému negociovali s Európskou úniou. To, že sme dohodli nielen termíny odstavenia, čiastkového odstavenia niektorých reaktorov, platí aj to, že sme vyjednali kompenzáciu Európskej únie... (Zvonenie mobilného telefónu.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni ministri, prosím, aby ste nevyrušovali pána premiéra pri odpovediach na otázky...
M. Dzurinda, predseda vlády: Aj mňa by to zaujímalo, čo sa deje.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Asi zasadá tieňová vláda, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Toho som sa obával. Prosím vás, zrušte rokovanie tieňovej vlády.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Takže okrem toho, že sme na jednej strane rovnice súhlasili s uzatvorením niektorých reaktorov v istom časovom horizonte, na druhej strane rovnice je značná finančná kompenzácia, ktorú dostaneme z fondov Európskej únie za túto dohodu. Teda, povedzme, ak by som postavil otázku ekonomickej výhodnosti, mohla by stáť táto otázka tak, čo tým získame, ak by sme začali aj negociovať - a teoreticky čosi, nejaké predĺženie o rok, o dva vybavili -, ale na strane druhej by sme prišli o tie miliardy kompenzácií, teda ten výsledok je aj ekonomicky neobyčajne otázny.
No a potom je tu tá druhá rovina, politická, ktorá hovorí o tom, že otvoriť otázky môžeme, ale záver môže byť len konsenzom, to znamená dohodou všetkých 25 štátov. Takže, myslím si, že tu je možné v takej reálnej politickej rovine hľadať odpoveď na otázku - teoreticky iste áno, ale prakticky nie tak, aby sme si dávali vlastné góly, alebo aby sme sa oberali v konečnom dôsledku o peniaze.
A čo sa týka sankcií, to je veľmi ťažké povedať, pretože by to záležalo, samozrejme, od konkrétnych okolností, za akých by k takémuto potenciálnemu odmietnutiu splniť záväzky došlo. Môžeme hľadať len precedensy, môžeme hľadať precedensy v energetike, v oceliarskom priemysle - viete, že sme mali isté problémy, ešte možno nie sú celkom ukončené - aj my z tohto uhla pohľadu a vieme, že v takom prípade také pokuty sa pohybujú v značne vysokých výškach v desiatkach miliónov eúr, povedzme. Takže, tu je veľmi ťažké byť konkrétnejší, ale nepochybne takáto pokuta by bola veľmi vysoká.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mitrík, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
K. Mitrík, poslanec: Vážený pán premiér, doplním ešte otázku. Dnes tu padol námet, že teda Európska únia vo vzťahu k Slovensku uzatvára pracovný trh. Pán kolega Fico vyjadril názor, že Slovensko by malo, ja som to tak pochopil, urobiť taký "truc" podnik, čiže, keď vy uzatvárate pred nami pracovný trh, tak my neodstavíme elektráreň a pôjdeme vyjednávať a uvidíme, kto z koho. Určite pán kolega Fico nemá toľko skúseností vo vyjednávaní vo vzťahu k Európskej únii, chcem sa opýtať vás ako skúseného politika, ako vy to vidíte, či taká "truc" partia vôbec zo strany Slovenska, keď ju takto nazvem, je možná.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Až teraz som pochopil, priznám sa, zmysel vašej otázky, lebo som nemal čas ju s vami konzultovať pred príchodom do Národnej rady. Teraz rozumiem.
No, ak by sme hovorili o odvetných opatreniach za prechodné obdobia na voľný pohyb pracovných síl, nebolo by to až natoľko trápne, ako keby sme to spájali s takto postavenou otázkou, že my odstúpime od záväzku, ktorý máme voči Bohuniciam. No, veď by sme sa nekonečne zosmiešnili. Je to trápnejšie ako trápne, ak niekto takto stavia problémy. Menej trápne je podľa môjho názoru hovoriť o tom, áno, keď niektoré krajiny Európskej únie zavádzajú prechodné obdobia, ako sa k tejto téme postavíme my. Ale opäť ja vám ponúkam normálny, reálny pohľad z pohľadu záujmu Slovenskej republiky. A k tomuto pohľadu sa dopracujeme vtedy, keď si položíme otázku: Porušujú krajiny Európskej únie nejaké pravidlo, ktoré sme dohodli? Odpoveď znie, že ani jedna krajina neporušila pravidlo dojednané v prístupovom procese. Všetci vieme, že to pravidlo je 2 + 3 + 2 roky. Po dvoch rokoch sa prehodnotí, prípadne sa zavedú ďalšie 3. Po troch sa prehodnotí, prípadne sa zavedú ďalšie 2. Sú dva štáty, ak mi pamäť neklame, ktoré hneď na začiatku povedali, že využijú celé 7-ročné obdobie, a to je Nemecko a Rakúsko. Niektoré krajiny povedali, že to ešte do samotného obdobia do okamihu vstupu vyhodnotia.
Takže, prvá odpoveď na takúto otázku znie, že žiadna krajina Európskej únie dosiaľ v tejto oblasti neporušila pravidlo hry. Zatvorením Bohuníc by sme my porušili pravidlo hry.
Druhá vec je, že no, naozaj, tak nebuďme smiešni, ale buďme reálni. To chcú chodiť Nemci robiť na Slovensko alebo Slováci do Nemecka? Skôr je záujem našich ľudí hľadať prácu v Holandsku alebo Holanďania sa nám sem tlačia a my nevládzeme držať dvere pred Holanďanmi? Teda buďme normálni, buďme prirodzení.
A po ďalšie, ešte k tejto téme by som možno povedal niečo iné. Aj dnes, a to treba občanom jasne povedať, tí Slováci, ktorí chcú robiť v Nemecku, v Holandsku, v Rakúsku - včera tu bol belgický kolega Verhofstadt, vyslovene mi povedal, kto chce zo Slovenska v Belgicku robiť a má prácu, povolenie dostane. Keď tu bol minulého týždňa Jan Peter Balkenende, premiér Holandska, mi povedal, že máme 11 tisíc Slovákov zamestnaných v Holandsku, na tento rok zvyšujú kvótu na 22 tisíc. Som si istý, že nevyplníme tú kvótu. Včera mi belgický kolega ukázal na číslach od roku 1999 do roku 2003, za tri roky o 84 % vydali viac individuálnych povolení. Holandsko má kvóty, Belgicko poskytuje individuálne povolenia. A na záver mi premiér povedal, ak sa ukáže čo len v jednom prípade, že nie sme schopní vybaviť individuálnu žiadosť, nech ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa okamžite kontaktuje na belgického partnera, každú takúto záležitosť vybavíme. Tak nie je pravda, že by tí Slováci, ktorí dnes chcú pracovať v krajinách Európskej únie, že by nemohli, pravda je opačná, ten počet narastá a, samozrejme, bude kontinuálne a plynule narastať.
A na samý záver - nevidím na pána poslanca, to nie je dobré - - na samý záver by som chcel ešte povedať, že kľúčové v týchto oblastiach sa mi javí a vidí, aby sme rešpektovali pravidlá hry. Aj keď Španieli vstupovali do Európskej únie, mali 8-ročné prechodné obdobie na voľný pohyb pracovnej sily. Keď Portugalci vstupovali, keď Gréci vstupovali, keď všetky tie nové krajiny vstupovali, mali omnoho dlhšie prechodné obdobia, ako dnes budú zavedené voči Slovenskej republike.
Takže, nerád by som bol, keby sme na prahu vstupu do Európskej únie napínali svaly na miestach, kde by sme mohli vyzerať smiešne. Napínajme ich tam, kde to je dobré pre Slovensko. Presadzujme sa tak, ako sme sa presadili s Hyundaiom. Aj Nemci by boli radi, keby vo východných krajinách, spolkových niektorých, sa bol Hyundai usadil, ale neprišiel ani do Nemecka, ani do Španielska, ani do Portugalska, prišiel na Slovensko. V tomto ukazujme svoju silu, a nie, že budeme napínať svaly a budeme pri tom vyzerať skôr trápne a smiešne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gaľa, ktorý sa vás pýta:
"Vážený pán premiér! Čo je pravdy na tom, že automobilka Rover prejavila záujem investovať do výstavby podniku na výrobu automobilov na východnom Slovensku?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Patrím medzi tých, ktorí neradi hovoria o šanci, ani o Hyundai som sa nevyjadroval, hoci tiež som, povedzme, s nimi intenzívne rokoval, ale na priamu otázku nie je zrejme v Národnej rade možné odpovedať nepriamo. Je to pravda. Je to pravda, že aj sám som sa asi pred rokom a pol stretol s predstaviteľmi tejto automobilky. Pravdou je, že stále ešte definitívne rozhodnutie nepadlo. Pravdou je aj to, že zo všetkých síl im hovoríme, že ak budú chcieť mať podobné podmienky, aké sme dosiaľ poskytli, tak iba na východnom Slovensku alebo v okolí Banskej Bystrice, lebo nám nesmierne záleží na tom, aby bol investičný tok rozdeľovaný rovnomerne.
Takže, pripúšťam, že takéto úvahy sú, pripúšťam, že aj takéto rokovania, nielen moje, ale aj niektorých iných členov vlády, boli, ale zároveň dostávame informácie, že Rover stále zvažuje, má isté svoje problémy - a o nich konkrétnejšie hovoriť nechcem - a asi existencia týchto problémov, nevyjasnenia niektorých otázok spôsobuje, že v súčasnosti tie kontakty nejako osobitne intenzívne nie sú, ale situáciu monitorujeme a máme eminentný záujem o akúkoľvek investíciu najmä do tých regiónov, ktoré som už spomenul. Nesmierne sa teším, že získava investíciu Považie a teraz je našou úlohou vytvárať čo najlepšie podmienky na to, aby bol úspešný východ a, samozrejme, aj Banská Bystrica a juh Slovenska.
Asi toľko, pán poslanec.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Gaľa.
M. Gaľa, poslanec: Ďakujem, pán premiér. Ja vlastne nemám ani doplňujúcu otázku, len chcem vyjadriť radosť nad dvoma vecami. Po prvé, že záujem investorov, ktorí prichádzajú na Slovensko, sa postupne vzďaľuje od Bratislavy a zachytáva východné Slovensko, odkiaľ ja pochádzam a mnohí poslanci takisto, veríme, že tento investičný záujem bude pretrvávať a pomôže tejto oblasti Slovenska, ktorá je trochu v súčasnosti ešte, jemne povedané, pod vodou.
A po druhé som rád, že vaša vláda vytvára svojou politikou také legislatívne, spoločenské a ekonomické podmienky, že jednoducho investori typu Peugeot, Hyundai alebo Rover majú záujem o vstup do slovenskej ekonomiky.
Ďakujem veľmi pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Len veľmi stručne. Už aj dnes pozorujem, lebo tiež cestujem veľmi často na východné Slovensko, že, povedzme, aj Peugeot, Citroen, ale aj Volkswagen priniesli príležitosti aj pre firmy v Humennom, napríklad v Michalovciach formou rôznych subdodávok, takže, som si istý, že Hyundai bude nielen bližšie k Popradu, Levoči, Prešovu, ale že vytvorí aj nové možnosti pre subdodávateľov, a teda aj pre firmy východného Slovenska. Ale platí napriek tomu, že budeme aj individuálne robiť všetko pre to, aby potenciálna ďalšia významná investícia trafila práve na Šariš, na Spiš alebo skrátka na východ.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani Podracká sa vás pýta, pán premiér: "V rámci akcie Modré leto, kedy ste navštevovali kultúrne zariadenia na Slovensku, ste verejne vyhlásili, že budete lobovať v prospech zvýšenia kapitoly MK SR v štátnom rozpočte. Prečo bol tento lobing neúspešný?"
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem za otázku, pani poslankyňa. Možno, že odpoveď na vašu otázku spočíva v takej podotázke, či 7,5-násobné zvýšenie rozpočtu je úspech, alebo neúspech. Lebo moji ľudia mi napísali a ja som sa presvedčil, že v kapitole ministerstva kultúry na dané aktivity bolo v roku 2003 20 miliónov korún a v tomto roku je to 150 miliónov korún. Ja veľmi dobre viem, že z hľadiska absolútnych čísel to celkom nepostačuje. Ale dovolím si vyhlásiť, že faktom je, že v tomto roku bude 7,5-násobný nárast peňazí na tento účel. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, do kompetencie ktorého patrí aj ochrana pamiatkového fondu, disponovalo v roku 2003 sumou, o ktorej som hovoril, ktorú, samozrejme, rozdelilo, a na Obnovme si svoj dom, na nový projekt bola teda po prvýkrát v tomto roku alokovaná takáto čiastka - 150 miliónov korún. Viem, že neuspokojí každého a viem to veľmi dobre, lebo naozaj som počas dvoch mesiacov navštívil veľké množstvo našich pamiatok a som si veľmi vedomý toho, že práve táto oblasť potrebuje na Slovensku výrazný impulz. Potrebuje to aj preto, lebo som sa na týchto miestach postretával s veľmi veľkým počtom aktívnych ľudí, s veľkým počtom sympatických myšlienok, s výbornými plánmi a aj s naozajstným odhodlaním ísť za dobrou vecou. A dovolím si povedať, že som stal naozaj nielen propagátorom, ale aj zástancom tohto projektu a budem sa aj naďalej snažiť, aby bol typický a charakteristický nielen tou iniciatívou aktívnych ľudí, lebo som postretával ľudí, ktorí to robia zadarmo, ktorí to robia vo svojom voľnom čase veľmi nezištne, ale aby to bolo ešte aj výraznejšie ako dosiaľ podporované z našich spoločných verejných zdrojov.
Napísali mi tu ďalej moji ľudia ešte mnoho poznámok o tom, čo chceme urobiť v tomto roku, čo chceme urobiť na rok budúci, ale sa obávam, že čas mi to už nie celkom umožňuje. Ak máte záujem, tak vám tento prehľad zamýšľaných aktivít rád odovzdám.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Čas na odpovede poslancov na pána premiéra vypršal.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády (Zaznel zvuk časomiery.) na otázky jednotlivých poslancov.
Ako prvý sa pýta pán poslanec Juščík pána ministra vnútra:
"Pán minister, pýtam sa vás, na základe akého rozhodnutia katastrálny odbor v Snine poskytnutie ústnej informácie v rámci jedného katastrálneho územia spoplatňuje kolkovou známkou v hodnote 100 Sk?"
Nech sa páči, pán minister.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán poslanec, všetky orgány miestnej štátnej správy patria do riadiacej pôsobnosti niektorého z ústredných orgánov štátnej správy. Katastrálne úrady nie sú v pôsobnosti ministerstva vnútra, ale ich riadi a usmerňuje Úrad geodézie, kartografie a katastra. Dodávam pre vašu informáciu, že úrad môže vyberať správne poplatky formou kolkovej známky v prípadoch taxatívne ustanovených zákonom o správnych poplatkoch. Teda odporúčam, pán poslanec, v prípade riešenia vašej otázky obrátiť sa na príslušný ústredný orgán.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Juščík, nech sa páči.
M. Juščík, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Nemám čo k tomu dodať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Viktor Béreš sa pýta pána ministra Kaníka, za ktorého bude odpovedať Ivan Mikloš:
"Na základe podnetu od p. Eduarda Frťala z Bánoviec nad Bebravou vám kladiem nasledovnú otázku: Prečo sa finančné prostriedky o deblokácii ruského dlhu nepoužili na financovanie 1. alebo 2. piliera dôchodkovej reformy? Dôvodom otázky je skutočnosť, že súčasní dôchodcovia tvorili hospodársky dôchodok v čase, keď ruský dlh vznikal, a preto by mali participovať na benefitoch, ktoré z toho vyplývajú."
Pán podpredseda vlády, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Béreš, dovoľte mi predniesť odpoveď pána ministra Kaníka.
Reforma súčasného, priebežne financovaného systému sociálneho poistenia a ani zavedenie systému starobného dôchodkového sporenia si zatiaľ nevyžiadali použitie žiadnych finančných prostriedkov. Uvedená skutočnosť vyplýva z povahy zmien, ktoré boli v dôchodkovom systéme uskutočnené. Na financovanie transformačných nákladov zavedenia systému starobného dôchodkového sporenia budú na základe uznesenia vlády použité prostriedky získané z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. K reálnemu použitiu týchto finančných zdrojov, ktoré sú zatiaľ deponované na osobitnom účte v Národnej banke Slovenska, dôjde po prvýkrát až v budúcom roku.
Podľa prepočtov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky budú tieto finančné prostriedky postačovať na prefinancovanie deficitov vzniknutých prevodom časti finančných zdrojov zo Sociálnej poisťovne do systému starobného dôchodkového sporenia až do roku 2010. K použitiu týchto finančných prostriedkov dochádza v súlade s koncepciou reformy dôchodkového zabezpečenia, ktorú vláda schválila v apríli minulého roka a podľa ktorej bude financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy zabezpečené využitím predaja štátnych aktív, úsporami na výdavkovej strane verejných financií a v budúcnosti prostredníctvom štátneho rozpočtu.
Skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Béreš, chcete položiť? Nie. Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Teraz poprosím pán ministra Fronca, aby odpovedal na otázku pána poslanca Ondriaša, ktorý sa vás pýta:
"HDP v roku 2002 v stálych cenách bol o 15,4 % vyšší ako v roku 1989." (Hlasy v sále.) Potom, nevidel som. "To znamená, že na školstvo máte o 15,4 % viac peňazí ako za socializmu. V čom spočíva podstata vašej neschopnosti, že z HDP nie ste schopný zabezpečiť bezplatné školstvo ako za socializmu? Kde sa strácajú na Slovensku miliardy Sk ročne, ktoré by sa mali použiť na zabezpečenie bezplatného školstva?"
Pán minister, môžete odpovedať.
M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán poslanec, vo svojej otázke sa vlastne pýtate, prečo, ak je k dispozícii o 15,4 % viac peňazí ako za socializmu, nie je štát schopný zabezpečiť bezplatné školstvo ako za socializmu. Nuž, na vašu otázku je veľmi jednoduchá odpoveď. Spočíva v tom, že na vysokých školách je dnes oproti obdobiu, na ktoré sa odvolávate, podstatne, ale výrazne podstatne viac študentov, aby som bol konkrétny v číslach, v súčasnosti študuje na vysokých školách na Slovensku 143 161 študentov, čo je v porovnaní s rokom 1990, kedy bolo 64 758 študentov, nárast o 121 %. Teda v porovnaní s nárastom prostriedkov je to 6,5-násobok.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že nejde o neschopnosť zabezpečenia financovania z existujúcich verejných zdrojov, ale o to, že zdrojov je napriek opakovanému zvyšovaniu príspevku štátu stále málo a ten opakovaný príspevok je už niekoľko rokov po sebe desatina percenta z hrubého domáceho produktu, a preto je potrebné, aby participovali na nákladoch na štúdium i samotní študenti.
Chcel by som poukázať na to, že táto prax je úplne bežná aj v najbohatších a najrozvinutejších krajinách, pretože ani ony nie sú schopné pokryť len zo štátneho rozpočtu masový nárast vysokoškolského štúdia.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Pán minister, musím povedať, že s vami nesúhlasím. Keby ste tvrdili, že navýšenie v počte študentov je dôvodom spoplatnenia školstva, tak by som vám musel pripomenúť, že na Slovensku od roku 1948 stúpol počet študentov desaťkrát a školstvo sa nespoplatnilo. Takisto to bolo aj v krajinách Európy, pokiaľ nedošlo k určitému typu globalizácie a liberalizmu.
Ďakujem, nemám ďalšiu otázku.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
M. Fronc, minister školstva SR: Pán poslanec, dnes nastupuje z populačného ročníka na vysokú školu viac ako 40 %. Keď hovorím o iných krajinách, rád by som pripomenul aspoň niekoľko faktov. V Anglicku, kde, ak môžeme takto rozdeliť politické reprezentácie, tak skôr dnes je pri moci ľavicovo orientovaná vláda na čele s premiérom Blairom a premiér Blair napriek tomu, že Anglicko je podstatne ekonomicky silnejšia a prosperujúcejšia krajina, išiel do rizika a položil, takpovediac, vlastnú hlavu pod gilotínu a pád vlády, aby zvýšil školné. A to preto, že jednoducho to nie je možné utiahnuť ani v takejto rozvinutej krajine.
A obavy s tým súvisiace, že poklesne počet študentov, k tomu by som len jeden príklad uviedol. V Rakúsku študuje približne 60 % z populačného ročníka a po zavedení školného vzrástol počet študentov o 6 %. Jednoducho, vysoké školy otvorili v tomto prípade brány a myslím si, že aj to je cesta k tomu, aby sme umožnili všetkým tým v budúcnosti, nehovorím, že to bude z roka na rok, ale všetkým tým, ktorí majú talent a nadanie a splnia predpoklady a majú záujem, aby mohli študovať na vysokej škole.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Ondriaša.
Teraz poprosím pána ministra a podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby odpovedal na otázku pána poslanca Juščíka, ktorý sa vás pýta:
"Sledujem vaše vystúpenie v televíznych, či rozhlasových reláciách, kde sa snažíte v rozpore s danou realitou presvedčiť obyvateľov Slovenska, že životná úroveň v našej krajine stúpa a výsledky vládnej reformy onedlho pocítia všetci jej obyvatelia. Pýtam sa vás: Podľa akých kritérií vy, a teda aj celá vláda, určujete stupeň životnej úrovne. Nebodaj, podľa nedávneho šotu v televíznej relácii vám naklonených odborníkov sociológov a politológov, citujem: "Zvyšujúcu sa životnú úroveň obyvateľov je možno pozorovať a porovnávať aj podľa celkového počtu vlastníkov mobilných telefónov."
Pán podpredseda vlády, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, chcem sa vám na úvod toho, čo budem hovoriť, veľmi poďakovať za túto otázku, pretože mi dáva možnosť a príležitosť vyjadriť sa k tomu a povedať, prečo robíme reformy, ktoré robíme, pretože práve výsledkom reforiem, ktoré robíme, má byť vyšší a udržateľný ekonomický rast a len dosiahnutím vyššieho a udržateľného ekonomického rastu môžeme vytvoriť podmienky aj na rast životnej úrovne. Toto je fakt, ktorý nespochybňujú žiadni ekonómovia, dokonca ani marxistickí, že ekonomický rast, vysoký udržateľný ekonomický rast je jediným nástrojom rastu životnej úrovne. Takže, dovoľte mi povedať, čo a prečo robíme, aby sme takýto vysoký udržateľný ekonomický rast dosiahli, aké sú zatiaľ predbežné výsledky a aké ďalšie výsledky očakávame.
V roku 2002 bolo Slovensko najrýchlejšie rastúcou ekonomikou spomedzi krajín V4 a jednou z troch najrýchlejšie rastúcich krajín OECD, 30 najvyspelejších krajín. Prognózy nielen naše, ale aj prognózy OECD hovoria, že sa predpokladá, že ďalej budeme takýto vysoký rast dosahovať, dokonca za predpokladu dovŕšenia reforiem, tento rast by mohol byť ešte rýchlejší a najmä udržateľný. Chcem povedať, že rozdiel v tom raste, ktorý je teraz, a v tom raste, ktorý bol dosahovaný napríklad aj v roku 1997, 1996 a 1997, je v tom, že tento rast, ktorý je dnes, je rastom udržateľným, že je dosahovaný takým spôsobom, ktorý dáva predpoklady, že bude aj do budúcna, že to nie je len napríklad fiškálnou expanziou a zvyšovaním makroekonomických nerovnováh.
Ďalej vo všetkých ukazovateľoch makroekonomických dnes Slovensko napr. spomedzi krajín V4 dosahuje najlepšie výsledky. Dve výnimky sú, jedine dve, ale aj v tých dvoch, kde to tak nie je, dosahuje najvýraznejší pokrok, teda aj v nezamestnanosti, kde zatiaľ ten výsledok nie je najlepší, je horší ako v Čechách a v Maďarsku a lepší ako v Poľsku, ale dosahujeme najrýchlejší pokles nezamestnanosti, alebo inými slovami, rast zamestnanosti, a pri inflácii je zatiaľ tiež úroveň vyššia, ale len kvôli tomu, že v tomto roku je posledná fáza deregulácie cien.
Vo všetkých ukazovateľoch, či je to deficit zahraničného obchodu, či je to deficit bežného účtu, alebo sú to úrokové sadzby, riziková prirážka, Slovensko dnes dosahuje najlepšie makroekonomické výsledky spomedzi všetkých krajín V4, a to dáva, samozrejme, predpoklady na rýchlejší ekonomický rast, a ten rýchlejší ekonomický rast dáva predpoklady na vyšší rast životnej úrovne. Za posledných 18 mesiacov bolo vytvorených 80 tisíc nových pracovných miest, pričom približne koncom minulého roka sme sa z hľadiska počtu pracovných miest v národnom hospodárstve dostali na tú istú úroveň, ako sme boli v roku 1998, ale ten zásadný rozdiel je v tom, že v roku 1998 počet pracovných miest bol daný aj umelou prezamestnanosťou v nekonkurencieschopných podnikoch. Bol daný aj prezamestnanosťou v Železniciach, v Telecome, v ZPA Partizánske napríklad, kde cez sociálny systém sa držali umelo ľudia v robote, ktorá neprinášala žiadne výsledky, len straty.
Medzitým došlo k poklesu zamestnanosti reformami, ktoré sa urobili, ale dnes už tá zamestnanosť je na tej istej úrovni, ale v konkurencieschopných podnikoch. A zároveň sa dá predpokladať, že zamestnanosť bude ďalej narastať.
Ďalej, čo sa týka cien, k tomu sa dostanem na záver, pretože aj na tie ceny ste sa pýtali, ako to vlastne je. K chudobe a sociálnym nerovnostiam chcem povedať, že v priebehu minulého roka klesol počet osôb v hmotnej núdzi. Nemáme zatiaľ definitívne ukazovatele za celý rok, ale za prvých desať mesiacov minulého roka počet osôb v hmotnej núdzi klesol o 13 %. K poklesu došlo v úzkej väzbe na rast zamestnanosti, teda preto, že mnohí z tých ľudí sa zamestnali, čiže nielen vyraďovaním ľudí, ktorí nespolupracovali, z evidencie nezamestnaných.
Životná úroveň, na ktorú ste sa pýtali, tak dovoľte mi, aby som povedal pár čísel aj na porovnanie nielen posledných rokov, ale vývoja od roku 1990 - lebo aj to často otvárate, najmä predstavitelia Komunistickej strany - z hľadiska toho, či došlo a k akému posunu došlo v oblasti životnej úrovne.
Po prvé chcem povedať, že životná úroveň za toto obdobie vzrástla. Životnú úroveň nemožno merať len príjmami, aj v príjmoch došlo k rastu, ale životnú úroveň treba merať aj inými komplexnými ukazovateľmi. Dovoľte mi povedať niektoré z nich. Počet študentov vysokých škôl sa zvýšil o 110 % za toto obdobie zo 64 tisíc na 134 tisíc. Vybavenosť domácností automatickou práčkou sa zvýšila z 34,7 % na 61 %, takmer dvojnásobne. Telefónov v byte z 31,2 % na 70,2 %, teda viac ako dvojnásobne. Plynová prípojka z 51,6 % domácností na 74,8, teda o 50 %. Počet motorových vozidiel o 50 % a konečná spotreba elektriny vzrástla o 50 % v tomto období.
Keby sme to chceli merať ešte komplexnejšie, aby sme do toho zahrnuli aj životné prostredie, vzdelanie a zdravie, tak by nám vyšiel ten pokrok ešte výraznejší, pretože sa výrazne zlepšil zdravotný stav obyvateľstva napríklad z hľadiska dosiahnutého priemerného veku. Výrazne sa zvýšil prístup k vzdelaniu, to som povedal, viac ako dvojnásobný počet študentov na vysokých školách, a zlepšili sa aj parametre v životnom prostredí. Meria sa to takým komplexným ukazovateľom Human Development Index, podľa ktorého sa tento index v Slovenskej republike v celom tom období v rokoch 1990 až 2003 po súčasnosť zlepšoval.
Ďalej, čo sa týka reformy z hľadiska budúceho rastu a životnej úrovne, treba jasne povedať, že sa zlepšuje podnikateľské prostredie, čo znamená, samozrejme, viac investícií, čo znamená viac práce, viac pracovných príležitostí, a to aj v odvetviach, a čím ďalej, tým viac v odvetviach, kde sú platy vyššie. Konkrétne automobilový priemysel, v ktorom sa stávame jednou zo svetových mocností doslova v počte áut, ktoré budú vyrobené na jedného obyvateľa, dokonca budeme na prvom mieste. Treba jasne povedať, že tento priemysel nie je jednoduchou výrobou a že narastá zložitosť a sofistikovanosť týchto výrobkov a teda s nimi aj výrobcov áut, ale aj výrobcov komponentov do áut.
Nie je náhoda, že na Slovensku sa vo Volkswagene napr. montujú tie najzložitejšie výrobky a nie je náhoda, že výrazne narastá počet výrobcov, ktorí vyrábajú komponenty do týchto zložitých áut. Dnes už na tuaregu, 59 % komponentov tuarega je vyrábaných na Slovensku. Keď Volkswagen prišiel na Slovensko, tak všetko bolo dovezené. Bolo to tu zmontované a všetko bolo vyvezené, pričom sa montovali skôr jednoduchšie autá. Dnes už väčšina komponentov je vyrábaných na Slovensku a prichádzajú ďalší investori, viaceré počítačové firmy napr. zriaďujú na Slovensku kolcentrá, či je to Dell, alebo je to HewlettPackard a zriaďujú ich pre celú Európu, alebo pre strednú a východnú Európu, a títo investori, títo výrobcovia prinášajú nové pracovné miesta a prinášajú výrazne vyššie mzdy, ako sú tie priemerné mzdy.
Takže aj toto sú fakty, ktoré hovoria o tom, čo a prečo robíme, reformy tak ako ich robíme, a čo robíme pre to, aby životná úroveň rástla.
Teraz ku konkrétnym číslam, lebo hovoríte, a opakuje sa to často, a chcem využiť túto príležitosť aj na to, aby som sa vyjadril k tomu, aký teda ten nárast je, keďže odbory a opozícia, najmä Smer a KSS často interpretujú, alebo uvádzajú iné údaje, aké uvádza oficiálne Štatistický úrad, Ministerstvo financií SR alebo vláda.
Dovoľte mi teda na túto tému sa tiež vyjadriť, lebo o tom bola otázka. Ten dôvod rozdielov je často v tom, že jednoducho mätiete pojmy. V tom, že nerozlišujeme, čo je rast výdavkov, čo je rast príjmov alebo zmena príjmov a čo je potom výsledok rôznej rýchlosti týchto dvoch ukazovateľov. Pretože vy často vydávate rast výdavkov, a výdavky rastú, samozrejme, že rastú, ale tvrdíte, že tak ako rastú výdavky, tak sa zhoršuje životná úroveň. A to jednoducho nie je pravda, lebo dochádza nielen k rastu výdavkov, ku ktorému dochádza, ale dochádza aj k rastu príjmov, a preto je dôležité merať rozdiel medzi rastom výdavkov a rastom príjmov. A až z tohto rozdielu nám vychádza reálny dosah na obyvateľstvo, reálny dosah na rodiny.
Takže, dovoľte mi v tomto zmysle povedať niekoľko čísel. Konkrétne v roku 2003, keď som sa vyjadril, že ten nárast reálnych nákladov, reálnych nákladov bol 50 až 100 korún, tak som sa dočkal kritiky, že to nie je pravda. Takže, hovorím dnes upresnené číslo, bolo to menej ako 50 korún, bolo to 46 až 49 korún na osobu a mesiac zvýšenia reálnych životných nákladov. Teda z porovnania zvýšených výdavkov a zvýšených príjmov zvýšené výdavky boli vyššie ako zvýšené príjmy v minulom roku a ten rozdiel na osobu a mesiac v Slovenskej republike bol -46 až -49 korún.
Teraz mi dovoľte povedať naše odhady tohto vplyvu na tento rok a na ďalšie roky. A zároveň chcem povedať, že odhady, o ktorých budem hovoriť, odhady ministerstva financií, ktoré máte aj v tom materiáli, ktorý predkladám na tejto schôdzi Národnej rady o sociálnych dosahoch ekonomických reforiem, tieto odhady sú odhady ministerstva financií a sú najpesimistickejšie, najkonzervatívnejšie z odhadov v porovnaní s odhadmi iných nezávislých inštitúcií. My sme zriadili v minulom roku výbor pre makroekonomické prognózy, ktorého členmi sú experti - ekonomickí analytici Národnej banky, Slovenskej akadémie vied, INFOSTATu a štyroch najväčších bánk, ktoré pôsobia na Slovensku, a naše odhady sú konzervatívnejšie ako ich odhady, a to porovnanie je nasledovné.
Predpokladáme, že v roku 2004 bude priemerná miera inflácie 8,1 % a zároveň mzdy vzrastú o 7,8 %. Čiže ten rozdiel je -0,3 %. O 0,3 % by mali rásť rýchlejšie výdavky ako príjmy, čiže reálne príjmy poklesnú o 0,3 %. Ale priemer odhadu týchto nezávislých inštitúcií je, že to bude menej, dokonca ich odhad je taký, že inflácia bude len 7,8 % a mzdy budú 8,1, čiže ich odhad je, že nedôjde k poklesu reálnych miezd, ale dôjde k nárastu o 0,3 %. Teda ministerstvo financií -0,3, priemer nezávislých odhadov expertov, + 0,3. Pričom zároveň treba povedať, že tých -0,3 je v hrubých mzdách. Ale pretože bola daňová reforma a bolo znížené daňové zaťaženie príjmov, aj podľa pesimistického odhadu ministerstva financií v čistých mzdách nedôjde k poklesu, ale v roku 2004 dôjde k rastu o 1,5 %. To som chcel povedať na ilustráciu.
(Hlasy v pléne.)