P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj. Pán minister odpovedá na otázku. Pani poslankyňa, odpovedá na otázku.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: To som chcel povedať na ilustráciu roka 2004 a dosahov na životnú úroveň, o čom je, pani poslankyňa, otázka. Ak si ju ráčite prečítať, tak je o dosahoch reforiem na životnú úroveň.
Takže, čo sa týka tohto roka, už v priemere za tento rok nedôjde k poklesu čistých reálnych miezd. A taký, ešte komplexnejší ukazovateľ, ktorý hovorí o tom, aká bude spotreba domácností, sa volá konečná spotreba domácností. Konečná spotreba domácností vlani ešte mierne klesla. Bola -0,8 % podľa našich odhadov, ale v roku 2004 už bude plusová, už bude +1,3 % podľa odhadu ministerstva financií a priemer odhadov nezávislých inštitúcií je +2 %. Takže aj toto znamená a z toho vyplýva, že rok 2004, tento rok z hľadiska priemeru celého roka už by nemal byť rokom poklesu, ale mal by byť rokom nárastu reálnych príjmov.
Zároveň treba ale vedieť a vidieť, že tie čísla, o ktorých som hovoril, sú v priemere za celý rok. Ale keďže životné náklady, výdavky sa viac skoncentrovali, ich rast na začiatok roka, a tie príjmy napr. mzdy budú rásť postupne v priebehu roka, tak je rozdielny prvý polrok a rozdielny je druhý polrok. Prvý polrok je horší v tom zmysle, že vtedy sa viac koncentroval rast výdavkov, kým nárast príjmov je plynulý, takže dá sa povedať, že v prvom polroku ešte dôjde k miernemu, alebo už dochádza k miernemu poklesu reálnej mzdy a reálnych príjmov, ale v druhom polroku dôjde k nárastu reálnych miezd a reálnych príjmov, a priemer za celý rok je taký, ako som to povedal na tých číslach a na tých odhadoch.
Takže, aby som to zhrnul, pán poslanec, čísla, ktoré uvádzam, aj v médiách, ktoré som uvádzal, aj tu, sú oficiálne odhady ministerstva financií, ktoré napr. za minulý rok, keď porovnáme to, čo sme odhadovali, a to, čo sme aj prezentovali, a to, aká bola skutočnosť, tak sa potvrdili, na rozdiel od čísel, ktoré boli prezentované Konfederáciou odborových zväzov alebo vami, vašimi kolegami, alebo inými politikmi opozície. Dokonca niektoré z tých čísel boli v skutočnosti v roku 2003 lepšie, ako boli odhady ministerstva financií, ktoré som prezentoval aj ja, aj moji kolegovia verejne aj v médiách.
Ďakujem, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Juščík chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán minister.
Viete, presvedčili by ste ma, keby som tu v tejto republike nežil. A keby som zvlášť nežil na východnom Slovensku a nepoznal situáciu, dá sa hovoriť, od Žiliny alebo možno od Trnavy na východ. Celkom to, čo ste hovorili, možno by som s vami súhlasil, ale chcel by som sa vás potom opýtať takto. Myslíte si, že tieto nepokoje, ktoré boli na východnom Slovensku, ale aj v časti stredného Slovenska, a keď si dnes hovoríme, že sú to len Rómovia, odporúčal by som všetkým, aby si tie viečka otvorili viac, aby videli hlbšie, že nie sú to iba Rómovia. Ale napr. v Hrani, kde prví začali Rómovia, ale aj bieli nepustili deti do školy nie preto, že majú vysokú životnú úroveň, ale že žijú vo veľkej biede, v biede, že nemajú, čo deťom dať jesť. Nemajú deťom na desiatu do školy a to všetko na celom východnom Slovensku a dá sa hovoriť, že aj na strednom Slovensku, mimo vyňatia Bratislavy a jej okolia, čo svedčí o tom, že váš výstup a vaša prednáška, ktorá ste tu mne odpovedali, s pravdou sa asi nestotožňuje. Ja si myslím, že životná úroveň je ďaleko, ďaleko za tým, čo proklamujete vy. Toľko.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Pán Juščík, ja som hovoril oficiálne odhady a oficiálne čísla, skutočnosť, roky 1990 a 2002, keď som porovnával, ja som hovoril o skutočnej realite, o skutočných číslach z oficiálnej štatistiky. Keď som hovoril o Human Development Index, hovoril som o skutočných číslach zo štatistiky. Keď som hovoril o odhadoch na rok 2004, tak som vám povedal nielen odhad ministerstva financií, ale odhad nezávislých inštitúcií a tieto ich odhady sú dokonca pozitívnejšie, ako je odhad ministerstva financií. To, čo hovoríte vy, je do značnej miery o pocitoch. Ja pritom netvrdím, že tento priemerný štatistický údaj musí platiť na každého. Samozrejme, že nie. To je priemerný údaj. A, samozrejme, že môže existovať a existuje množstvo osôb a rodín, ktoré nedosiahnu tento priemerný vývoj, ale budú pod ním.
Ale zároveň treba rozlíšiť dve veci. Treba rozlíšiť, ak hovoríte o nepokojoch, ktoré boli najmä na východom Slovensku, tak hovoríte o niečom inom. Hovoríte o zmenách v sociálnom systéme, nie o tom, či rastú, alebo nie priemerné reálne príjmy.
Takže, ak sa pýtate na túto otázku, samozrejme, veľmi rád vám poviem svoj názor. A môj názor je ten, že konečne sa v tejto oblasti musel urobiť poriadok, pretože doterajší stav bol absolútne neudržateľný. Ak by ste sa ma spýtali na to, na čo sa ma dnes spýtali na tlačovej konferencii, či si myslím, že z týchto znížených dávok - lebo je pravda, že niektorým skupinám obyvateľstva sa tie sociálne dávky znížia, najmä tým, ktorí majú veľa detí a nepracujú, alebo nie sú aktívni -, a keby ste sa spýtali, či si myslím, že sa dá z toho vyžiť, z týchto nižších sociálnych dávok, tak by som vám povedal, že podľa môjho názoru sa dá prežiť, ale len vtedy, keď tieto peniaze neostanú vo vreckách úžerníkov alebo značná časť z nich, alebo keď sa neminú na alkohol a na cigarety. Takže aj preto tie zmeny, ktoré robíme, robíme aj vo väzbe na boj proti úžere, aj vo väzbe na zmenu spôsobu vyplácania týchto dávok tak, aby tieto peniaze boli minuté naozaj na to, na čo majú byť, teda najmä na základné životné potreby pre poberateľov týchto dávok a najmä pre ich deti.
Takže ja som presvedčený, že tá zmena bola potrebná a nevyhnutná, aj keď nie je ľahká práve preto, že vnáša poriadok konečne do oblasti, kde bol veľký neporiadok, veľké míňanie a kde nebola žiadna motivácia a tlak na to, aby sa ľudia postarali sami o seba. Pretože sociálna politika, sociálne dávky nie sú na to, aby sa z nich dalo pohodlne žiť, ale aby prekonali dočasnú obtiažnu situáciu a zároveň vyvolávali tlak na aktivitu a na to, aby sa človek o seba postaral sám. A na to, aby sa človek mohol postarať o seba sám, podmienky vytvárame, či už tým, že sa zvyšuje počet nových pracovných miest v národnom hospodárstve, alebo aj tým, že sa idú zavádzať širšie verejnoprospešné práce, aktivačné príspevky a že sa zvýšili aj príspevky v nezamestnanosti, aj sociálne dávky, možné, nie automaticky vyplácané, ale možné maximá sa zvýšili, pričom ale dosiahnuť toto zvýšené možné maximum je závislé od toho, či človek je aktívny, či sa uchádza o prácu, či sa zúčastňuje na programoch, ktoré boli pripravené, alebo nie.
A toto je, myslím si, smerovanie, ktoré je potrebné a nevyhnutné, aby jednoducho systém štátu fungoval lepšie, aby sme dosahovali lepší, vyšší ekonomický rast a aby to bolo spravodlivejšie, pretože je nespravodlivé, ak sa niekto neustále spolieha na to, že ho bude živiť štát.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za odpoveď.
Teraz poprosím pána ministra vnútra Palka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Tóthovej - pani poslankyňa Dubovská, nie -, ktorá sa vás pýta:
"Polícia a vojsko možno by nemalo dôvod zasiahnuť, ak by vláda venovala pozornosť dosahom tzv. "ozdravovacích ekonomických balíčkov" na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľov, čo som takmer 4 roky za ĽS - HZDS v NR SR požadovala. Nemyslíte si, že by sa tým predišlo nedávnym nepokojom?"
Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda.
Vážená pani poslankyňa, v súvislosti s neohlásenými zhromaždeniami občanov rómskeho pôvodu a následnými protiprávnymi konaniami, ktoré sa uskutočnili v Košickom a Prešovskom kraji vykonali príslušníci Policajného zboru, ako aj vedenie ministerstva vnútra len také opatrenia, aké vyplývali zo vzniknutej bezpečnostnej situácie. V súlade s ustanovením § 2 zákona o Policajnom zbore zabezpečili ochranu života, zdravia, osobnej slobody, bezpečnosti osôb, majetku a ochranu verejného poriadku. Na základe vyhodnotenia bezpečnostnej situácie, ako aj následného prehodnotenia síl a prostriedkov Policajného zboru plniacich úlohy v ostatných územných častiach Slovenskej republiky boli vládou Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 70 zákona o Policajnom zbore na stráženie určených objektov a na zabezpečenie verejného poriadku vyčlenení aj vojaci v činnej službe. Redukcia nasadených síl a prostriedkov Policajného zboru a následné stiahnutie vojakov činných v službe bude záležať len od vývoja bezpečnostnej situácie na celom území Slovenskej republiky.
Vážená pani poslankyňa, riešenie sociálnej situácie akýchkoľvek skupín obyvateľstva neprináleží do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Predsa len si však trošku dovolím vyjadriť pochybnosť nad tvrdením, že tieto nepokoje u Rómov by neboli, ak by bola iná sociálna politika vlády v poslednom čase. Stačí pripomenúť už viac rokov sa opakujúce problémy hromadných krádeží plodín na poliach, najmä teda zemiakov, z čoho vidno, že to, čo sa dialo v uplynulých týždňoch, vlastne má svoj pôvod už v dianí, ktoré sa konalo už pred niekoľkými rokmi.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.
Vážený pán minister, žiaľ, neodpovedali ste na moju otázku. Veľmi perfektne ste povedali, aké má kompetencie vaše ministerstvo a ktoré sú právne podmienky nasadenia polície a vojakov. To bolo veľmi dobré, ale nebolo k veci. Pán minister, na to, čo ste povedali, že v minulosti bolo to s tými zemiakmi, to je ďalší argument, ktorý vlastne len dosvedčuje, aká je neschopná táto vládna garnitúra, pretože máme tzv. farmársky zákon, máme zákony, ktorými sa takéto individuálne prejavené javy trestnej činnosti, ktoré sú v spoločnosti viac-menej bežné, môžu eliminovať. Lenže štátna moc si akosi nedostatočne plnila svoju kompetenciu a bola nečinná.
Preto chcem povedať jednoznačne, že skutočne to bola určitá arogancia a ľahostajnosť vládnej garnitúry súčasnej, keď opozícia upozorňovala už dávno, že sú tu problémy so sociálnymi dosahmi, vôbec ste nesledovali zákon, aké bude mať sociálne dosahy a to, že naša požiadavka bola úplne správna, potvrdzuje aj stanovisko niektorých z Európskej únie napríklad pána Viersmu, ktorý jednoznačne upozorňuje, že reformy robiť na úkor najslabších vrstiev je nemožné. To je cesta do pekla. A financie, ktoré ste vynaložili na vojsko, políciu, keby ste boli dali na riešenie niektorých problémov, bolo by to užitočnejšie pre všetkých.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážená pani poslankyňa, je pravdou, že som odpovedal trošku obšírnejšie, než bolo potrebné, ale mal som dobrý úmysel poskytnúť vám čo najviac informácií. Krivdíte mi, keď tvrdíte, že som neodpovedal na vašu otázku. Krivdíte mi ako už veľakrát v minulosti, čo mi od vás padne obzvlášť ťažko, ale musím to strpieť, bohužiaľ.
Vy ste sa jasne pýtali, alebo vyslovili ste názor, že polícia a vojsko by nemalo dôvod zasiahnuť, ak by vláda venovala pozornosť dosahom ozdravovacích ekonomických balíčkov. A čo si o tom myslím, tak ešte raz zdôrazňujem, aj v minulých rokoch bolo potrebné vyčleňovať napríklad pohotovostné poriadkové útvary krajských riaditeľstiev a rozmiestňovať ich na území Prešovského a Košického kraja v období augusta a septembra, keď dochádzalo k hromadným krádežiam týchto plodín, a vtedy neboli žiadne ozdravovacie balíčky. Okrem toho sa domnievam, že toto, čo sa dialo, bol špecifický prejav špecifickej rómskej kriminality, ktorá predstavuje problém dlhé desaťročia a predstavovala taký problém za vlád akýchkoľvek, či už to bola vláda nášho typu, alebo vláda vášho typu, to znamená, že je to rovnaký dôvod na zamyslenie sa všetkých nás - aj vás, aj nás.
Čo sa týka tvrdenia, že peniaze, ktoré sa určili na zafinancovanie vyslania policajných jednotiek, prípadne vojakov, by sa mali investovať niekde inde, tak obávam sa, že v tom sa zásadne mýlite, pretože keď dôjde k takej situácii, že sa ide rabovať, tak tam hrozí chaos a každý minister vnútra nemôže šetriť prostriedky na to, aby bol nastolený verejný poriadok a ja som konal iba svoju povinnosť, aj v budúcnosti budem konať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister Chmel, poprosím vás, aby ste v lehote 5 minút odpovedali pani poslankyni Podrackej, ktorá sa vás pýta:
"K tzv. veľkej kultúrnej reforme má prispieť projekt zriadenia "Kunsthalle" - Centra súčasného umenia. Kedy bude zrealizovaný, ako bude financovaný a aké sú vízie zriaďovania podobných centier v ďalších metropolách regiónov Slovenska?"
Pán minister, máte 5 minút, nech sa páči.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážená pani poslankyňa, nemyslím si, že zriadenie Kunsthalle je nejakým stelesnením tzv. veľkej kultúrnej reformy, ako vy vravíte, nezdá sa mi, že v kultúre možno robiť veľké reformy, skôr malé kroky. A jedným z takýchto malých krokov je aj zámer, ktorý sa pokúšame zo stavu idey práve v týchto dňoch a v tomto mesiaci fakticky doviesť do reality, a síce zaplniť jedno biele miesto v systéme slovenských kultúrnych inštitúcií práve touto inštitúciou Kunsthalle, čo je terminus technicus, ktorý v podstate znamená asi toľko ako vytvoriť isté centrum, galériu, múzeum moderného alebo súčasného umenia, čo sú názvy inštitúcií tohto typu v okolitých štátoch a v Európe vôbec. Vychádzame z istej spoločenskej objednávky výtvarníckej obce, ktorá po takejto galérii túži, ale myslím si, že je to spoločenská objednávka oveľa širšia a takáto nezbierková galéria práve v systéme našich inštitúcií, ktoré sa zaoberajú výtvarným umením, dodnes v podstate chýba a myslím si, že bude mať čo povedať nielen tej úzkej obci, ale aj celej našej spoločnosti.
Práve v týchto dňoch dokončujeme dokumenty potrebné na zriadenie tohto, nazvime ho, Centra súčasného umenia ako neziskovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva. Zároveň vo svojom rozpočte sme vyčlenili na tento rok nevyhnutné prostriedky na úpravy v priestoroch existujúceho Domu umenia na Nám. SNP v Bratislave, ktoré by mali umožniť začať s výstavnou činnosťou približne tak na jeseň tohto roka. To znamená, že niekedy v októbri, septembri by sme chceli tam vidieť už prvú výstavu.
Financovanie centra tejto galérie, či výstavného priestoru moderného umenia vyplýva z povahy tejto inštitúcie. Na jej činnosť bude prispievať, samozrejme, štát prostredníctvom programov ministerstva kultúry. Bude mať prostriedky z vlastnej činnosti, samozrejme, a bolo by dobré, keby jej zdroje boli dopĺňané aj zo súkromných prameňov, zo súkromných zdrojov.
Zriaďovanie podobných centier, ako hovoríte, v ostatných metropolách regionálnych oblastiach Slovenska by zatiaľ malo byť predmetom diskusií na úrovni regionálnych a miestnych samospráv, čo je ešte trochu pri najlepšej vôli, samozrejme, hudba budúcnosti, ako vieme. Ale verím, že zriadenie tejto galérie moderného umenia alebo Centra súčasného umenia v Bratislave by mohlo byť inšpiratívne aj pre nich. Ponúkam tiež možnosť takéto projekty, samozrejme, na ministerstve kultúry odborne konzultovať a, samozrejme, všetku existujúcu podporu, ktorú môže ministerstvo kultúry v tejto veci dávať, tak ponúkneme. Toľko z mojej strany.
Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, položiť otázku síce môžete, ale čas vyhradený na hodinu otázok a odpovedí vypršal. Pán minister, ďakujem, aj všetkým členom vlády.
Budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je interpelácie a odpovede členov vlády.
Páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby sme ďalší program rokovania organizovali tak, že teraz by sme pokračovali interpeláciami a odpoveďami na interpelácie, potom by sme pokračovali v rokovaní o ďalších bodoch programu tak, ako sú uvedené v poradí - o ďalšom návrhu o voľbách, o zákone o voľbách až do 17.00 hodiny. O 17.00 hodine by sme hlasovali o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali. Po odhlasovaní prerokovaných zákonov by sme pristúpili k hlasovaniu o návrhoch na voľbu členov Rozhlasovej rady a Disciplinárneho súdu. Podľa toho, ako sa dohodneme so skrutátormi, by sme buď pokračovali v rokovaní ešte dnes, alebo ak sčítavanie hlasov by trvalo dlhšie ako do 19.00 hodiny, tak by sme nechali priestor skrutátorom na sčítanie a pripravenie výsledkov hlasovania. Zajtra ráno by nám oznámili výsledok hlasovania a pokračovali by sme v rokovaní ďalej programom tak, ako je uvedený v návrhu programu. Je s takýmto postupom súhlas? (Hlasy z pléna.) Ďakujem pekne.
Pristúpime teraz k rokovaniu o bode programu
interpelácie a odpovede členov vlády na interpelácie.
Páni poslanci, chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesené interpelácie nezbavujú poslancov toho, aby interpeláciu doručili predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomne.
Chcem vás informovať, že písomne sa do bodu interpelácie prihlásili poslanci: Fajnor, Ondriaš, Brestenská, Čaplovič a pán poslanec Zubo.
Nech sa páči, dávam teraz slovo pánovi poslancovi Fajnorovi. Nech sa páči, pán poslanec.
Pán poslanec Minárik, pán poslanec Minárik.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, ďakujem pekne. (Hlasy z pléna.)
Pani poslankyňa, položiť otázku síce môžete, ale čas vyhradený na hodinu otázok a odpovedí vypršal.
Pán minister, ďakujem aj všetkým členom vlády.
Budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým sú interpelácie poslancov.
Páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby sme ďalší program rokovania organizovali tak, že teraz by sme pokračovali interpeláciami a odpoveďami na interpelácie, potom by sme pokračovali v rokovaní o ďalších bodoch programu, tak ako sú uvedené v poradí, o ďalšom návrhu, o návrhu zákona o voľbách do Národnej rady, až do 17.00 hodiny, o 17.00 hodine by sme hlasovali o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali, po odhlasovaní prerokovaných návrhoch zákonov by sme pristúpili k hlasovaniu o návrhoch na voľbu členov Rozhlasovej rady a kandidáta Národnej rady na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu, podľa toho, ako sa dohodneme so skrutátormi, buď by sme pokračovali v rokovaní ešte dnes, alebo, ak sčítavanie hlasov by trvalo dlhšie ako do 19.00 hodiny, by sme nechali priestor skrutátorom na sčítanie a pripravenie výsledkov hlasovania, zajtra ráno by nám oznámili výsledok hlasovania a pokračovali by sme v rokovaní ďalej programom, tak ako je uvedený v návrhu programu. Je s takýmto postupom súhlas? (Hlasy z pléna.) Ďakujem pekne.
Pristúpime teraz k rokovaniu o bode programu
interpelácie poslancov.
Páni poslanci, chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesené interpelácie nezbavujú poslancov povinnosti interpeláciu doručiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomne.
Chcem vás informovať, že písomne sa do bodu interpelácie prihlásili poslanci Fajnor, Ondriaš, Brestenská, Čaplovič a Zubo.
Nech sa páči, dávam teraz slovo pánovi poslancovi Fajnorovi. Nech sa páči, pán poslanec. (Ruch v sále.) Pán poslanec Minárik.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Podľa § 129 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán predseda vlády, na hodine otázok Národnej rady vám opakovane, čo dokonca vyvolalo všeobecnú úsmevnú pozornosť v pléne, dávali otázky koaliční poslanci o tuneli Branisko. Spoločným menovateľom bol význam tunela Branisko a superlatívy s ním spojené.
Prešiel som tunel Branisko autom. Pochopil som jeho význam. Jeho plný význam z hľadiska dopravno-inžinierskeho bude až vtedy, keď bude dokončený podľa projektov. Dá sa o ňom ešte dlho hovoriť ako o významnej stavbe cestného tunela. Ale nie o tomto tuneli chcem hovoriť. Chcem sa vás opýtať na iný tunel, a to na finančný tunel, ktorý tu ešte úspešnejšie vybudovala vládna SDKÚ. Chcel by som pochopiť aj význam tohto tunela, odkiaľ a kam vedie, v ktorých vreckách skončili milióny korún s ním spojené a kto sa obohatil na úkor spoločnosti. Podľa mediálnych informácií orgány činné v trestnom konaní tento tunel vyčíslili na takmer 180 mil. Sk. Výsledky kontroly hospodárenia so mzdovými prostriedkami a finančnými prostriedkami na výstavbu tunela Branisko v Slovenskej správe ciest, ktorú vykonal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, a ďalšie údaje spojené s dodržiavaním hospodárnosti, efektívnosti a účelovosti pri hospodárení s finančnými prostriedkami pri výstavbe tunela sú alarmujúce, určite nie pre tých, ktorí týmto šafárením zbohatli, ale pre občanov tohto štátu. Priam symbolicky ste to vystihli vo svojom vyjadrení na hodine otázok v Národnej rade Slovenskej republiky, kde ste povedali: "Tunel bude slúžiť najmä motoristom, občanom, ktorí ho vlastne v konečnom dôsledku zaplatia, lebo je to veľká stavba a, samozrejme, stavba aj veľmi drahá."
Vážený pán predseda vlády, o niekoľko dní neskôr po otvorení diaľničného tunela Branisko a priľahlých diaľničných úsekov ste vyjadrili želanie naďalej sa starať, aby veľké peniaze, ktoré pôjdu do týchto ciest a diaľnic, boli využité naozaj zodpovedne a efektívne. V súvislosti so zisteným finančným tunelom je to spojitosť viac ako výrečná.
Vážený pán predseda vlády, aké kroky podniknete aby sa tieto vytunelované peniaze vrátili do štátneho rozpočtu, aby slúžili všetkým občanom tohto štátu, a akú zodpovednosť vyvodíte voči ľuďom, ktorí spôsobili daný stav? Ďakujem za pozornosť.
V súlade s tým istým paragrafom interpelujem pána ministra školstva Martina Fronca.
Ešte v roku 2003 ste boli, pán minister, na základe podnetu študentov univerzity v Padove v Taliansku opakovane písomne informovaný o pretrvávajúcom probléme v oblasti vysokého školstva v Taliansku. Ide o zabezpečenie rovnocenného používania slovenského a českého jazyka na katedre slovenského a českého jazyka zriadenej na tejto významnej európskej univerzite.
Na univerzite v Padove je zriadená katedra slovenského a českého jazyka, na ktorej by sa mali rovnocenne používať obidva jazyky. Problém je v tom, že už niekoľko rokov sa používa iba český jazyk, nakoľko katedra je lektorsky zabezpečená dvoma lektorkami českej národnosti. Do dnešného dňa nie je zabezpečené rovnoprávne zastúpenie Slovenskej republiky s Českou republikou, aby Slovenská republika mala svojho lektora a aby bolo možné používať na univerzite slovenský jazyk tak ako v minulosti.
Vážený pán minister, pokiaľ som informovaný, situácia ostala aj v roku 2004 nezmenená, ministerstvo vo veci nekonalo. Aktuálny stav je nepríjemný, najmä s ohľadom aj na ďalšie zastúpenie slovenského jazyka na univerzite v Neapole, kde bude potrebné v nadchádzajúcom období tiež pripraviť kvalitné lektorské zastúpenie.
Žiadam vás, vážený pán minister, zásadne riešiť problém a prijať urýchlene také opatrenia, aby aj v oblasti slovenského zastúpenia na vysokých školách v Taliansku bol naplnený zámer programu vlády, ktorá zdôraznila strategický význam výchovy a vzdelávania pre ďalší vývoj a fungovanie spoločnosti a pre budúcnosť Slovenska v spoločenstve európskych národov a úlohy v oblasti vysokého školstva. Prosím, aby ste ma informovali o spôsobe riešenia a prijatých termínoch na jeho splnenie. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy k bodu programu interpelácie je pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra zahraničných vecí pána Kukana.
V súčasnosti v dôsledku neprijatia Európskej konvencie na ochranu stavovcov používaných na pokusné a iné vedecké účely č. 123 nie je možné na Slovensku schváliť použitie zvierat na účely vzdelávania alebo školenia. To znamená, že na praktických cvičeniach na stredných a vysokých školách medicínskeho, veterinárneho, farmakologického, zootechnického alebo prírodovedeckého zamerania v súčasnosti nie je možné používať zvieratá. Týmto sa znižuje kvalita výchovného procesu a získaného vzdelania.
Európska konvencia na ochranu stavovcov používaných na pokusné a iné vedecké účely platí vo všetkých štátoch Európskej únie, zatiaľ neplatí na Slovensku. Z prístupových štátov konvencia bola ratifikovaná Českou republikou a ďalšie prístupové štáty majú prístupový proces ku konvencii rozpracovaný v rôznom štádiu.
Problém vysvetlím podrobnejšie.
Slovenská republika sa v Zmluve o pristúpení k Európskym spoločenstvám zaviazala transponovať legislatívu Európskych spoločenstiev do nášho právneho systému. Súčasťou toho je aj smernica Rady 86/609/EHS z 24. novembra 1986. Legislatíva sa transponovala vrátane uvedenej smernice, ktorá upravuje možnosť vykonávania pokusov na zvieratách len v rozsahu ustanovení článku 3. Táto smernica a predpis u nás prijatý transpozíciou tejto smernice, je to nariadenie vlády 289/2003 z 9. 7. 2003, neumožňuje používať zvieratá na účely vzdelávania a školenia.
Používať zvieratá na účely vzdelávania a školenia umožňuje Európska konvencia č. 123 na ochranu zvierat používaných na pokusné a iné vedecké účely prijatá Radou Európy v Štrasburgu 18. 3. 1986.
Slovenská republika doposiaľ nepristúpila ku žiadnej z piatich európskych konvencií na ochranu zvierat prijatých Radou Európy. Pretože Slovenská republika nie je zmluvnou stranou konvencie, celý proces prístupu k európskym konvenciám sa predlžuje.
Vážený pán minister, žiadam vás o informáciu, v akom stave sú rokovania Slovenskej republiky o pristúpení k európskym konvenciám na ochranu zvierat, partikulárne ku konvencii č. 123.
Žiadam vás, aby ste v záujme skvalitnenia vzdelávania na našich školách možnosť používať zvieratá na pokusné a iné vedecké účely zabezpečili, aby Slovensko pristúpilo k európskym konvenciám na ochranu zvierat čo najskoršie. Tým by sme mohli v rámci verejného záujmu na stredných a vysokých školách používať zvieratá na pokusné a iné vedecké účely, tak ako je to vo všetkých štátoch Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.
Mám ďalšiu interpeláciu, na ministra vnútra. Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra vnútra pána Vladimíra Palka.
Podľa správy, ktorú vypracúva Ústav slovenskej aj svetovej ekonomiky SAV, hrubý domáci produkt Slovenska v roku 2002 v stálych cenách bol o 15,4 % vyšší ako v roku 1989, ale index reálnej mzdy v roku 2002 bol o 10,1 % nižší ako v roku 1989.
Vypočítal som, že na to, aby reálne mzdy boli v súlade so zvýšeným hrubým domácim produktom, je potrebné pridať na mzdy viac ako 54 mld. korún ročne.
Pán minister, interpelujem vás, aby ste vyšetrili, ako je možné, že z reálneho hrubého domáceho produktu sa stráca ročne viac ako 54 mld. korún, ktoré by mali ísť na zvyšovanie miezd, a kto je za to zodpovedný. Za odpoveď vopred ďakujem.
Mám tretiu a poslednú interpeláciu, na ministra vnútra.
Podľa správy, ktorú vypracoval Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied, hrubý domáci produkt Slovenska v roku 2002 v stálych cenách bol o 15,4 % vyšší ako v roku 1989. V Štatistickej ročenke v Slovenskej republike som zistil, že reálne dôchodky v roku 2002 boli o 27 % nižšie ako v roku 1989.
Vypočítal som, že na to, aby reálne dôchodky boli v súlade so zvýšeným reálnym hrubým domácim produktom, je potrebné pridať na dôchodky viac ako 19 mld. korún ročne.
Pán minister, interpelujem vás, aby ste vyšetrili, ako je možné, že z hrubého domáceho produktu sa stráca ročne viac ako 19 mld. korún, ktoré by mali ísť na zvyšovanie dôchodkov, a kto je za to zodpovedný. Za odpoveď vopred ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalšia je prihlásená pani poslankyňa Brestenská. Nech sa páči.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy a páni, podávam interpeláciu na pána ministra Fronca, ministra školstva v súvislosti so získaním informácie, by som to rada počula, o príčinách neposkytnutia požadovaných dát v oblasti vzdelávania do Progress Reportu eEurope+ 2003.
Vážený pán minister, obraciam sa na vás so žiadosťou o vysvetlenie a zdôvodnenie, prečo ministerstvo školstva nezabezpečilo dodanie požadovaných dát v oblasti vzdelávania do Progress Reportu eEurope+ 2003. Ide konkrétne o dáta týkajúce sa progresu v zavádzaní počítačov a informačných technológií a internetu na základných a stredných školách. V Progress Reporte eEurope+, ktorý vyšiel teraz v roku 2004, pričom nedávno minulý týždeň bola konferencia veľká v Budapešti, kde sa zúčastnilo 35 krajín a do 500 delegátov, Slovenská republika nedodala dáta v časti Education na stranách 23 až 25, čo sa týka počtu počítačov na žiakov, pripojenia počítačov na internet.
Na Slovensko boli dodané dáta len za rok 2001 a tam vychádza 3,5 počítača na 100 žiakov na základnej škole a 4 počítače na 100 žiakov na strednej škole.
Na Slovensku máme projekt Infovek, kde každý rok vybavujeme počítačové školy a pripájame ich na internet. Zároveň si naše školy samostatne zabezpečujú nové hardvérové vybavenie. Máme nový projekt Počítače do škôl. Máme tiež Ústav informácií a prognóz ministerstva školstva, ktorý má realizovať zber a vyhodnocovanie dát podľa potrieb a požiadaviek ministerstva školstva.
Prosím teda odpoveď, či v rokoch 2001 až 2003 nebol žiaden progres na Slovensku v uvedenej oblasti, to znamená, dnes nastúpili počítače do škôl, myslím si, že to by nebolo správne, keby ten progres nebol, a zároveň konkrétne ministerstvo školstva či nie je schopné práve cez svoje inštitúcie, ktoré majú dodávať tieto dáta, ak ostatné krajiny pristupujúce k Európskej únii všetky uviedli progres od roku 2001 až 2003, to zabezpečiť. Jedine Slovensko tieto dáta nedodalo. A myslím si, že máme práve v tejto oblasti čím sa pochváliť. Ďakujem veľmi pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič je ďalší prihlásený s interpeláciami.
D. Čaplovič, poslanec: Vážená Národná rada, mám dve interpelácie v zmysle rokovacieho poriadku.
Prvú interpeláciu mám vo vzťahu k pánu ministrovi kultúry pánu Rudolfovi Chmelovi.
Interpelujem ho vo veci otvorenia a schvaľovania grantových projektov na programy v rámci Podpory kultúrnych aktivít prezentácie kultúry, konkrétne napr. na podprogramy Podpora kultúrnych aktivít prezentácie súčasnej kultúry neštátnymi subjektmi, Podpora kultúry národnostných menšín, Obnovme si svoj dom, Podpora knižnej kultúry, Podpora audiovizuálnej tvorby, na ktorú sú v rozpočte Ministerstva kultúry Slovenskej republiky viazané konkrétne finančné zdroje. Podľa mojich informácií v tejto predmetnej veci, vážený pán minister, napriek tomu, že už je marec, nové komisie nezačali pracovať, a tým sa prvé kolá projektovej súťaže ešte neuskutočnili. Z uvedeného dôvodu sú zmrazené akékoľvek kultúrne aktivity programované na prvý polrok 2004 a je ohrozené efektívne čerpanie pridelených finančných zdrojov. Opakuje sa, žiaľ, tak ako po minulé roky, tento raz zrejme z iných, pre mňa neznámych dôvodov, situácia meškajúceho a nepravidelného udeľovania účelových finančných zdrojov na schválené projekty v oblasti kultúry v Slovenskej republike. Z uvedených dôvodov si vás, vážený pán minister, dovoľujem požiadať o vysvetlenie súčasného stavu a uskutočnenie nápravy v oblasti funkčnosti a práce odborných komisií a následného rozpisovania a udeľovania finančných prostriedkov na úspešné projekty.
Druhá interpelácia je adresovaná pánu ministrovi školstva Martinovi Froncovi.
V zmysle spomínaného § 129 rokovacieho poriadku interpelujem vás vo veci systematicky nedofinancovaného vysokého školstva v Slovenskej republike. Upozornil som na tento stav v decembri minulého roku v rozprave k štátnemu rozpočtu na rok 2004, najmä na nedodržiavanie záväzku vlády, že každoročne bude zvyšovať o 0,1 % HDP výdavky na vysoké školy v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Už vtedy minimálne chýbalo 390 mil. korún na reformu a rozvoj vysokých škôl, ak by sa mal vo vzťahu k tomu 0,1 % tento záväzok dodržiavať v tomto roku. Môj pozmeňujúci návrh, ktorý by tento tohoročný deficit minimálne vo výške 390 mil. Sk ošetril, neprešiel, a to vďaka pokynom ministra financií a vďaka poslancom vládnej koalície v Národnej rade Slovenskej republiky. Slovenská rektorská konferencia a Rada vysokých škôl vás, vážený pán minister, niekoľkokrát už teraz upozornili, že ak tieto prostriedky nebudú v štátnom rozpočte navŕšené, už v septembri tohto roku budú mať vysoké školy veľké problémy. Je nesporné, že terajšie vyčlenené prostriedky nepokryjú platby za elektrickú energiu, plyn, vodu a kúrenie. Nie je možné sa vyhovárať, že tieto prostriedky by sa našli, ak by bolo schválené tzv. školné, pretože tieto zdroje zo školného mali byť nasmerované do rozvojových programov vysokých škôl, v žiadnom prípade na réžiu, s malou časťou do tvorby sociálnych a prospechových štipendií.
Vážený pán minister, dnes je zrejmé, že rozpočet na vysoké školy bol zle zostavený a vláda Slovenskej republiky problémy vzdelanosti, vedy, výskumu naďalej marginalizuje. Konkrétne vysokým školám chýba minimálne už spomínaných 390 mil. korún. Žiadam vás, vážený pán minister, o stanovisko a spresnenie termínu, kedy budú požadované finančné zdroje vo výške 390 mil. korún zvýšené do rozpočtu vysokých škôl. Súčasne vás žiadam, vážený pán minister, aby ste sa zásadne postavili proti pripravovanej snahe pána ministra financií Ivana Mikloša viazať a krátiť výdavky v štátnom rozpočte podľa jednotlivých rozpočtových kapitol v súvislosti s vyčlenením finančných zdrojov pre nepriamu pomoc investorovi Kia Motors, konkrétne ide o kapitoly školstva, vedy a výskumu v štátnom rozpočte, pokiaľ je skutočnou prioritou tejto vlády vzdelanie, veda, výskum a informačné technológie, pokiaľ chceme, vážený pán minister, kráčať v duchu európskych moderných trendov v podpore týchto segmentov najdôležitejších pre budúcu znalostnú ekonomiku informačnej spoločnosti na Slovensku. S pozdravom Dušan Čaplovič. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec Zubo, nech sa páči.
S. Zubo, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám Národnej rade tri interpelácie. Z toho sú dve interpelácie na ministra pána Lipšica a jedna interpelácia na predsedu vlády pána Dzurindu.
Prvá interpelácia je na pána Lipšica.
Vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, vaším listom zo dňa 25. 11. 2003 č. 14370/03-52/462-E ste mi odpovedali na moju interpeláciu vo veci exekúcie vykonávanej proti obci Lovinobaňa ako povinnému a nečinnému Okresnému súdu v Lučenci.
V menovanom liste o. i. mi bolo odpovedané v tom zmysle, že rozhodnutie súdu môže byť preskúmané v rámci opravných konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku.
V tejto veci vás chcem informovať, že generálny prokurátor na základe podnetu starostu obce Lovinobaňa dňa 30. 1. 2004 podal mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
V závere svojho listu v predmetnej veci píšete: "Napriek tejto skutočnosti bude v zmysle § 8 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku postup súdneho exekútora v exekučných konaniach vedený proti obci Lovinobaňa prešetrený."
Dovoľte mi po tejto argumentácii položiť otázku: Bola v zmysle vašej odpovede na moju interpeláciu činnosť súdneho exekútora Bc. Juraja Frantu z Exekučného úradu v Lučenci podľa § 8 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku v exekučných konaniach vedených proti obci Lovinobaňa prešetrená? Ak áno, s akým výsledkom? Ak nie, tak prečo tak nebolo urobené?
Druhá interpelácia je takisto na pána ministra Lipšica.
Vážený pán minister, v súlade s nárokom na uplatnenie jednorazového finančného odškodnenia vychádzajúceho z uplatnenia zákona č. 105/2002 Z. z. podľa informácií, ktorými disponujem, bolo na ministerstve spravodlivosti zaregistrovaných 15 000 oprávnených žiadostí o poskytnutie jednorazového finančného príspevku príslušníkom česko-slovenských alebo spojeneckých armád a účastníkom domáceho odboja v rokoch 1939 až 1945.
Z uvedeného počtu podaných a zaregistrovaných oprávnených žiadostí bolo k 1. januáru 2004 vybavených len 9 074 v celkovej výške finančných nákladov 312,85 mil. Sk.
V súvislosti s uvedenou situáciou sa vás, vážený pán minister, pýtam: Čo ovplyvnilo takú nízku percentuálnu vybavenosť podaných žiadostí občanov o odškodnenie a aké opatrenie urobí ministerstvo spravodlivosti vo veci urýchlenia vybavovania žiadostí i vo vzťahu ku skutočnosti, že v drvivej väčšine ide o žiadateľov v pokročilom veku, ktorých počet sa každodenne zmenšuje.
Ďalšia interpelácia je na predsedu vlády Slovenskej republiky v nasledujúcom znení.
Vážený pán predseda vlády, pred niekoľkými týždňami vzrušila slovenskú verejnosť správa o tom, že v Nemecku bol zadržaný vojnový zločinec Ladislav Nižňanský.
Ladislav Nižňanský bol počas druhej svetovej vojny príslušníkom a veliteľom slovenského špeciálneho oddielu, ktorý bol súčasťou jednotky Abwehrgruppe 218, známej pod názvom Edelweiss. Táto jednotka podnikla trestné výpravy proti partizánskym jednotkám a bojovníkom proti fašizmu predovšetkým na území stredného Slovenska. Počas trestných výprav proti civilnému obyvateľstvu a spolupracovníkom s partizánmi zavraždila táto jednotka vyše 300 osôb a do rúk fašistickej bezpečnostnej polície odovzdala vyše 600 zajatých osôb, z ktorých sa väčšina nevrátila k svojim rodinám, ale skončila buď na popraviskách, alebo v peciach koncentračných táborov.
Menovaná jednotka pod vedením kpt. Ladislava Nižňanského sa smutne preslávila surovosťami a zverskými vraždami, ktoré spáchala na civilnom obyvateľstve Ostrého Grúňa a Kľaku. Obeťami sa stali najmä starci, ženy a deti, označovali ich fašisti ako pomocníkov partizánov. V oboch obciach táto skupina pod vedením kpt. Ladislava Nižňanského zavraždila celkom 146 osôb, z toho 56 žien a 38 detí.
V procese proti slovenským príslušníkom jednotky v dňoch 12. až 22. 9. 1962 v Banskej Bystrici bola dokázaná ich účasť na brutálnych akciách a vraždách. Ladislav Nižňanský bol v tom čase odsúdený na trest smrti v neprítomnosti.
Napriek tomu, že vtedajšie orgány Česko-slovenskej socialistickej republiky vynaložili neopísateľné úsilie na to, aby masový vrah kpt. Ladislav Nižňanský bol daný k dispozícii slovenským orgánom, nebol vydaný z Nemecka, pretože pracoval v Slobodnej Európe a zrejme tie zložky ho vtedy aj potrebovali.
Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi po tejto argumentácii položiť otázku: Ako si majú pozostalí obetí, účastníci Slovenského národného povstania a demokraticky zmýšľajúci občania Slovenskej republiky vysvetliť skutočnosť, že sa súčasná vláda Slovenskej republiky ani nepokúša o vydanie vojnového zločinca Ladislava Nižňanského na potrestanie?
Neurobila tak napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený na trest smrti za svoju zločinnú činnosť proti slovenským občanom, starcom, ženám a deťom.
Čo si majú myslieť pozostalí z obcí Ostrého Grúňa a Kľaku o tejto nečinnosti slovenskej vlády, ktorá je povinná chrániť a presadzovať aj ich záujmy?
Kto sa im ospravedlní za neuveriteľné utrpenie, keď zločinec Ladislav Nižňanský bude tráviť zbytok svojho života v nemeckom väzení a možno len pre nezáujem slovenských vládnych predstaviteľov nebude vydaný krajine, v ktorej páchal svoje trestné činy a podlé skutky? Ďakujem.