V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu. Písomne som dostal prihlášky od pána poslanca Přidala a od pána poslanca Mikuša. Prosím, pán poslanec Přidal, máte slovo. Ústne až po vyčerpaní písomných prihlášok.

A. Přidal, poslanec: Vážené dámy a páni, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, atómová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach sa má odstaviť v roku 2006 prvý blok a druhý blok v roku 2008. Rozhodla o tom vláda v septembri 1999 svojím uznesením. Medzinárodné autority periodicky vysielajú svoje komisie do všetkých slovenských jadrových blokov vrátane V1 a konštatujú pozitívne prevádzkové a bezpečnostné parametre. Nestotožňujem sa s odstavením V1 aj preto, že do obidvoch blokov na zvýšenie ich jadrovej bezpečnosti slovenské elektrárne investovali takmer 10 miliárd korún. Napriek tomu rozhodnutie politicky chápem. Bolo naším záväzkom pri prístupovom procese a rešpektujem ho aj preto, že nás záväzok sa stal súčasťou komunitárneho práva a zásadu pacta sunt servanda, teda dohovory sa dodržiavajú, treba rešpektovať. V prvom rade chcem povedať, že mi je ľúto, že i niektorí poslanci z koaličnej strany ANO prehliadli to, že strane Smeru a menovite Róbertovi Ficovi nejde ani tak o elektráreň V1, ale opäť raz neodolal pokušeniu byť na prvých stránkach novín. Prichádza s návrhom uznesenia, ktoré nič nerieši. Chcem vám povedať, že osud V1 mi nie je tiež ľahostajný. Celý svoj profesionálny život bol spätý s jadrovou energetikou. Som rodák z Jaslovských Bohuníc, bol som námestníkom "na tejto elektrárni" a viem, čo sa počas postupne rekonštrukcie podarilo urobiť. Tí, ktorí poznajú jadrovú energetiku, všetky súvislosti a okolnosti s ňom spojené, si však dobre pamätajú, pod akým tlakom okolitých krajín, hlavne Rakúska, sme boli. Úspechom už bolo to, že pôvodný záväzok odstavenia Bohuníc, rok 2000 sa podarilo odsunúť na rok 2006, respektíve 2008. Predkladateľ veľmi dobre vie, že "renegociácia" má minimálnu šancu na úspech. Navyše chce vyjednávať v čase, keď Slovenská republika de facto ani de iure nie je ešte členom Európskej únie. Neviem, kto radí strane Smer, či iniciatíva pochádza od mediálneho poradcu alebo či im radí tieňový minister energetiky. KDH - mimochodom - nebude mať nikdy tieňového ministra energetiky, pretože ministrov má Slovensko dosť. Aj keby ste mali dvoch ministrov energetiky, KDH má minimálne toľko odborníkov na jadrovú energetiku a V1, ako máte vy. Problém V1 dnes nie je termín jej odstavenia, ktorý tu strana Smer predkladá, to je zástupný problém. Poviem vám, čo je hlavným problémom elektrárne V1. Je to zabezpečenie spoľahlivého a bezpečného "doprevádzkovania", odstavenia a vyradenia tejto elektrárne. Aby bola elektráreň bezpečne "doprevádzkovaná", vláda Slovenskej republiky prijala v novembri 2000 ďalšie uznesenie, v ktorom uložila okrem iného ministrovi hospodárstva spoločne s ministrom práce a sociálnych vecí doriešiť spôsob stabilizácie zamestnancov V1 bez nároku na štátny rozpočet do 30. júna 2002. Zatiaľ sa tak nestalo. Prevádzkovanie jadrového reaktora nekončí zasunutím regulačných kaziet do aktívnej zóny, dávkovaním roztoku kyseliny bóritej do primárneho okruhu, čo vyvolá prerušenie jadrovej reakcie. Personál musí zabezpečiť spoľahlivé dochladenie jadrovoenergetických blokov, tak z primárnej ako aj zo sekundárnej strany musí vyviesť jadrové palivo. Potom musí začať so spracovaním kvapalných a pevných rádioaktívnych odpadov. Nasleduje preddemontážna dekontaminácia, demontáž neaktívnych a aktívnych technologických celkov a pomocných prevádzok a dohľad nad radiačnou situáciou v kontrolnom pásme mimo neho a v okolí elektrárne. To sú len niektoré z mnohých úloh, ktoré bude musieť zabezpečiť vysokokvalifikovaný personál. Ochranné uloženie si bude vyžadovať riešenie mnohých veľmi náročných úloh a preto mnohí zamestnanci budú pracovať na vyraďovaní zariadení elektrárne ukladaním stredne- a nízkoaktívnych odpadov ešte desiatky rokov. Všetky tieto technologické postupy si vyžadujú vysokokvalifikovaných naslovovzatých manažérov a odborníkov. Preto je otázka udržania týchto odborníkov, ktorí v jadrovej energetike sú, kľúčová a nemožno ju podceňovať. Ich prax je unikátna a temer nenahraditeľná. Zákonník práce umožňuje každému zamestnancovi vrátane špeciálne vyškolených pracovníkov, takzvaných vybraných pracovníkov s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť dať výpoveď z pracovného pomeru s lehotou dva, prípadne tri mesiace. V okolí Trnavy sa črtajú pracovné príležitosti. Automobilka PSA Peugueot/Citroen. Preto stabilizáciu týchto pracovníkov treba podporiť. S tou stabilizáciou samozrejme súvisia aj celkové náklady. Ich rámec sa odhaduje do dvoch miliárd korún. Pôjdu zo zdrojov Slovenských elektrární. Ja podporujem stabilizáciu týchto zamestnancov, aj keď to nie je populárne. Aj preto, že tú elektráreň treba bezpečne "doprevádzkovať". Keby títo zamestnanci odišli, hrozilo by, že Úrad jadrového dozoru v súlade so zákonom o mierovom využívaní jadrovej energie odníme jadrovej elektrárni licenciu a prevádzka skončí skôr ako v rokoch 2006 a 2008, čo by bolo spojené s veľkými ekonomickými stratami. Treba si uvedomiť, že V1 ročne vyrobí 5,4 milióna megawattov elektrickej energie.

Strana Smer sa k stabilizácii týchto zamestnancov nevyjadruje. Vie, že na tom by lacné politické body nezískala. Stratila by body u zamestnancov V1, keby stabilizáciu nepodporila, alebo u laickej verejnosti, keby ju podporila. To sa zrejme do predreferendovej kampane nehodí. Prišla so zástupným problémom, lacným návrhom, riešením, ktoré ju nič nestojí. Prichádza ako záchranca, ktorý objavil Ameriku. To, že treba rokovať. Chcem len pripomenúť, že ste neprišli s ničím novým. Možnosť "renegociácie" tu v tejto snemovni už pred pol rokom spomínal poslanec HZDS, bývalý generálny riaditeľ Slovenských elektrární. Poslanec Tibor Mikuš však dobre vie, že to zďaleka nie je také jednoduché, ako to vy prezentujete, dobre si pamätá aj spúšťanie jadrovej elektrárne Mochovce, ktorá je o niečo modernejšia ako V1. Tesne pred zavážaním palivových kaziet do aktívnej zóny reaktora, keď bol Vladimír Mečiar na návšteve v Rakúsku, Tibor mal rozhovor s rakúskym ministerským prednostom Klimom a podľa mojich vedomostí i prísľub odstavenia Bohuníc bol cenou za spustenie Mochoviec. (Hlasy rokovacej sále.) Chcem povedať, že v čase, keď sa rokovalo o kapitole energetiky... Ja hovorím: Podľa mojich vedomostí! Chcem povedať, že v čase, keď sa rokovalo o kapitole energetika, bol som osobne dvakrát s riaditeľom EMO inžinierom Štefanom Šmidom u pána premiéra Mikuláša Dzurindu. KDH zvolalo k tejto problematike mimoriadnu koaličnú radu. Urobili sme, čo sa dalo. Argumentovali sme, ale počúvali sme i protiargumenty. Výsledok bolo známe kompromisné riešenie. V súčasnosti sa rozbieha proces privatizácie Slovenských elektrární. Vstup silného strategického partnera možno otvorí priestor pre dostavbu EMO 3, 4. Aj jeho vyjadrenie v tejto možnosti je možné zvážiť pri predkladaní záväzných ponúk strategických investorov. I keď ja osobne si myslím, že riešením by bola výstavba novej jadrovej elektrárne s bezpečnostnou obálkou, kontajnmentom.

Chcem na záver zopakovať to najpodstatnejšie. Som presvedčený, že iniciatíva Smeru nič nevyrieši. Naopak, spochybní len dôveryhodnosť Slovenskej republiky a Slovensku viac uškodí ako prospeje. V tejto chvíli rozhodne platí: Tacere utilius est clam loc vitenere, užitočnejšie je mlčať ako nerozvážne hovoriť. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať bude pán poslanec Mikuš. Ja sa pýtam pána Jarjabek, Malchárek, Zala, to sú prihlášky, ústne, už do rozpravy. Hej? Faktické. Prosím vás, spravte to technici tak, aby na faktické poznámky som mal priestor aj ja reagovať. Ešte chce teraz, prvý má prednosť, slovo, navrhovateľ, môže kedykoľvek vstúpiť. Pán Fico, nech sa páči a potom budú faktické poznámky.

R. Fico, poslanec: Pán poslanec, mrzí ma, že robíte z toho preteky, kto urobil viac a kto urobil menej. Mlčať v tomto prípade je to najhoršie, čo Slovenská republika môže urobiť. Vláda Mikuláša Dzurindu už mlčí od roku 1998 vo všetkých závažných veciach, kde ide o národné záujmy Slovenskej republiky. Po ďalšie vám chcem povedať, že nie je korektné, keď predkladáte informácie, ktoré sa nezakladajú na pravde. Stretli sme sa s odborármi v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice hneď na to, ako vyšla informácia o kompenzácií zamestnancov. Rokovali sme s vedením tejto atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a dávali sme oficiálne stanoviská, v ktorých sme vyjadrili podporu návrhu, aby títo zamestnanci boli stabilizovaní a aby naozaj z tohto pracoviska neodišli. Prosím vás preto o korektnosť a nie o zavádzanie verejnosti. A pokiaľ ide o ďalšie veci, ktoré ste povedali, nemôžete sedieť na dvoch stoličkách. Na jednej strane hovoríte, že ste zástancom tejto elektrárne, na druhej strane robíte všetko preto, aby v roku 2006 a 2008 bola zatvorená. Takáto politika škodí Slovenskej republike. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Malchárek. Ďalej sa prihlásil pán poslanec Zala. Končím možnosť faktických poznámok. Ešte pán Kondrót s faktickou poznámkou? Pán Kondrót ešte, pán Jarjabek, končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Pán Malchárek, prosím.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som nechcel k tomuto zatiaľ vystupovať, reagovať, ale musím, pretože si vážim pána kolegu Přídala, ale spomenul stranu ANO, ako keby bola vtiahnutá do tejto témy, nevediac, čo robí. Tak iste, že som si vedomý a sme si vedomí, že to má aj veľmi veľký politický rozmer, preto sa priznám bez mučenia, že som nebol za to, aby sme to zaradili do programu. Ale to neznamená, že by sme tomu nemali venovať. V súčasnosti je to v programe a treba odložiť podľa mňa to, že či to je téma Smeru alebo ANO alebo KDH, treba si povedať seriózne, že tie rozhodnutia v minulosti v tejto veci jednoducho neboli správne a treba urobiť všetko pre to, aby sa prehodnotili v duchu aj toho, že tie dohody, proste my ich chceme napĺňať, ale urobiť všetko preto, aby sa možné dohody aj s ostatnými stranami dali možno aj prehodnotiť v prospech Slovenskej republiky. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Zala...

B. Zala, poslanec: Pán poslanec Přídal, vy ste, ako sám ste povedali, dlhoročný pracovník v jadrovej energetike a obsahovo ste dali jasne najavo, že súhlasíte s tým, čo Smer navrhuje. Iba ste obvinili Smer, že to robí z dôvodov čisto politických. A to obvinenie ste urobili len z jedného jediného dôvodu, aby ste tým uľahčili svojmu vlastnému svedomiu, kde ako odborník viete, že máme pravdu, ale príslušnosť k politickej strane vám túto pravdu nedovolí povedať. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek...

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja tak trošku žasnem a začínam sa usmievať, lebo táto debata mi začína pripomínať debatu o Gabčíkove. Koľko nezmyslov sa vtedy pohovorilo o tom, ako Gabčíkovo, čo Gabčíkovo, ako to Gabčíkovo nemá existovať. Koľko nezmyslov a hlúpostí porozprávali takzvane múdri ľudia demagogicky. Takže ja by som veľmi pekne poprosil, treba sa oprieť o čísla. Bigotnosťou v energetike a bigotnosťou sa energetika asi vyriešiť nedá, tobôž jadrová, iba že by ste ako dlhodobý pracovník v energetike, pán poslanec, začali svietiť, ale radšej týmto spôsobom nie. Preto, lebo tí odborníci, ktorí tu sedia, hovorili o tom, že klamete. A nie je im prečo neveriť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kondrót...

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Přidal, na vrchol kopca vedú rôzne cesty. Ak by ste sa vzdali primárnych útokov na Smer, dalo by sa z mnohých vo vašom vystúpení týkajúceho sa podpory rozvoja jadrovej energie súhlasiť. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou pán poslanec Přidal.

A. Přidal, poslanec: Vážený pán kolega Fico, ja na rozdiel od vás viem, o čom hovorím. Vy hovoríte o tom, čo vám napísali, a myslím si, že aj viem, kto vám to napísal. Chcem tu však vyhlásiť, že ak sa stanete raz premiérom, pôjdete do Bruselu a presvedčujte Európsku úniu o tom, aby V1 mohla byť prevádzkovaná aj po roku 2008, zagratulujem vám a osobne vám donesiem fľašu whisky alebo koňaku, fľašu určite lepšiu, ako ste dali onomu neznámemu lekárovi. To sľubujem. Jadrová energetika je príliš vážna vec. To nie je "sranda". Naháňajte si percentá radšej nákupnými košíkmi.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Písomne sa prihlásil ako druhý pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, pán poslanec.

T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedujúci, vážené panie poslankyne, páni kolegovia. Naozaj ma prekvapuje tento spôsob diskusie, pretože sa tu snažia, alebo niekto sa snaží predstierať, že niečomu rozumie, iný sa to snaží spochybniť. Ja myslím, že tak by sme nemali postupovať. Mali by sme hovoriť naozaj o faktoch. Keď už tu bolo povedané, kto ako pozná situáciu, v tejto elektrárni som pracoval - alebo v spoločnosti - viac ako 25 rokov. Zaoberal som sa otázkami bezpečnosti elektrárne, zaoberal som sa otázkami investícií, riadil som priamo túto elektráreň, stretol som sa so stovkami odborníkov a žurnalistov na celom svete. Mal som dostatočné množstvo prednášok na túto tému, aby mi boli položené akékoľvek otázky, ktoré smerovali k posúdeniu technickej a bezpečnostnej úrovne tejto elektrárne. Môžem pokojne povedať, že som obstál. Nielen ja, ale táto elektráreň obstála.

Ďalšia vec. Musím povedať na začiatok, že súhlasím, úplne súhlasím s mojím kolegom z KDH pánom Přidalom, ale iba v jednej časti. Milý Lojzo, súhlasím s tým, že treba radšej mlčať, než hovoriť nepekné veci, ale oveľa užitočnejšie je mlčať, než klamať. Svedkami môjho rozhovoru s premiérom Mečiarom a premiérom Klimom - telefonického rozhovoru - bolo prinajmenšom dvadsať významných pracovníkov v energetike, väčšinou to boli generálni riaditelia. Vzhľadom na to, že ten rozhovor bol zo sídla rakúskeho premiéra, pravdepodobne dodnes existuje zachytený. Trval možno nejakých štyridsať minút. Bavil som sa aj s pánom Klimom osobne, pretože mu nesprávnym spôsobom, nesprávnymi výrazmi vysvetľovali danú problematiku. Áno, bol som požiadaný, aby som zastavil, a odmietol som. Aj som povedal, že jediná cesta, ako zastaviť tú elektráreň, je výmena generálneho riaditeľa. To som bol ja. To sú všeobecne známe fakty. Klamstvom je však to, že by padol akýkoľvek prísľub o odstavení V1. Je to obyčajné klamstvo. Nič iné. (Potlesk.)

A ešte k tomu, ako sa dodržiavajú dohovory. Nič nové vám nepoviem. Nedodržiavajú sa. Ešte ste to nezbadali? Druhá vec. Pod akým tlakom sme boli? Ja to veľmi dobre viem. Od roku 1990 som sa stretával s predstaviteľmi Rakúska. V roku 1990 som bol prvýkrát prítomný pri diskusii najvyšších predstaviteľov Slovenských elektrární a rakúskych odborníkov, tlmočil som tam vtedy. A potom v ďalších rokoch som absolvoval desiatky stretnutí. Nie vy, my sme obstáli v týchto diskusiách. Pretože ten tlak sme znášali my.

A teraz vecne. Mohol by som o danom probléme hovoriť naozaj veľa. Nechcem sa síce blýskať znalosťami latinčiny, ja naozaj latinčinu neovládam, ale všetko, čo potrebujem, nosím pri sebe. Takže mohol by som o tom hovoriť veľa. (Hlasy v sále.) Pán kolega, viem. Ako to vyzerá vo svete s energiami? Iba pár údajov. Svetová energetická rada jasne hovorí o tom, aká bude potreba energií v priebehu najbližších desiatok rokov. Bude to o 100 až o 200 % viac. Jedna tretina obyvateľstva zemegule nemá prístup k elektrickej energii a chce ho mať. Zásoby fosílnych palív sú časovo limitované. Okamih, keď príde k disproporcii medzi dopytom a možnosťou dodávok, sa blíži. Ceny budú, lebo aj doteraz stúpajú. Akurát ceny jadrového paliva sú pomerne stabilné. Medziročné nárasty neboli nikdy väčšie ako desatiny percenta alebo jedno percento. Možno viete aj o tom, že nám hrozí globálna zmena. Možno ste počuli o uhlíkovom cykle. Ak ste nepočuli, čítajte. Poviem iba jedno: Jadrové elektrárne sú tým zdrojom, ktorý neprispieva k produkcii skleníkových plynov, že skleníkové plyny a následné možné zmeny mapy sveta, nielen geografické, ale aj politické, sa stávajú reálnou hrozbou, to je fakt. Tí, ktorí chcú niečo o tom vedieť, odporúčam, zaoberajte sa správou Pentagonu, zaoberajte sa tým, čo hovorí Britská kráľovská spoločnosť o budúcnosti a o energiách, zaoberajte sa tým, aké energetické koncepcie pripravujú zodpovedné vlády sveta. Hovorím zodpovedné. (Potlesk.)

Sú to naši susedia, Česi, ktorí plánujú budovanie ďalších blokov, a verím, že ich úspešne postavia. Sú to Fíni, ktorí schválili vybudovanie ďalšieho bloku. Sú to Bulhari, ktorí schválili vybudovanie ďalšieho, dokončenie dvoch blokov Belene. Je to Kórea, je to India, je to Brazília, je to Argentína, všade, bez ohľadu na spoločenské zriadenie sa ide cestou budovania jadrovej energetiky. Nikde sa nejde cestou odstavovania efektívnych a kvalitných zdrojov. Je to nezmysel, ktorý poškodí budúce generácie Slovákov. Tomuto nezmyslu musíme zabrániť! (Potlesk.)

Energetická bezpečnosť je štandardná výbava slovníka toho, komu záleží na vlastnej krajine. Nový kandidát na prezidenta Spojených štátov amerických to dokonca hovorí oveľa rukolapnejšie. Hovorí, že energetická bezpečnosť je bezpečnosťou Ameriky. Len v našom štáte niektorí ľudia nechcú pochopiť, že je to naozaj životná potreba, že energetická bezpečnosť podmieňuje správnu funkčnosť štátu. A dokonca nálepkujú tých, ktorí používajú tieto výrazy, celkom takými, pre mňa aspoň, páni kolegovia, hanlivými prívlastkami. Znovu opakujem, energetická bezpečnosť patrí do slovníka zodpovedného patriota, zodpovedného politika, zodpovedného manažéra. A my práve v tomto prípade, keď budeme hovoriť o predčasnom odstavení V1, máme dočinenia s narušením energetickej bezpečnosti, máme dočinenia s pokusom narušiť funkčnosť štátu v budúcnosti. Nemusíte veriť, ale budúcnosť je neúprosná. A k tomu príde, ak nezabránime tomuto kroku.

Pár slov, ako je to v iných krajinách. Povedal som, prakticky celý svet buduje jadrové zdroje. Je to preto, lebo fosílne zdroje sú časovo obmedzené. Sú často lokalizované tam, kde sú nestabilné vlády, alebo tam, kde sú ťažko prístupné. Možno viete niečo o snahách petrolejárov vŕtať na Aljaške. Zdá sa, že vláda im to nepovolí a vie prečo. Viete, že všetky krajiny idú cestou efektívneho dočerpania životnosti. Jadrové elektrárne ako potenciálne, podotýkam potenciálne nebezpečné zdroje energie, pokiaľ by boli prevádzkované v spoločnostiach, ktoré si nectia zákon, a pokiaľ by boli prevádzkované nekvalifikovaným personálom, ktorý porušuje prevádzkové predpisy, by mohli byť nebezpečenstvom. Tieto elektrárne boli navrhované veľmi konzervatívne. Nebudem tu hlbšie hovoriť o filozofii bezpečnosti, o zálohovaní systémov, ktoré dozerajú na to, aby jav, ktorý indikuje možnosť situácie, ktorá by sa stala nebezpečnou, že tieto systémy sú zálohované. Budem hovoriť iba o komponentoch. Komponenty jadrovej elektrárne V1 a všetkých jadrových elektrární voronežského typu, ktoré navrhli ruskí inžinieri, sú mimoriadne kvalitné a sú navrhnuté s veľkou mierou bezpečnosti, s veľkou zásobou životnosti. Tak to robia všade na svete. Dám jednoduchý príklad: Ak kľučka, ktorá bude povedzme tisíckrát, stotisíckrát namáhaná, má vydržať aj to stotisíce namáhanie, a keď si uvedomíme, že každé z týchto namáhaní prináša znižovanie jej pevnostných vlastností, tak na začiatku tú kľučku treba navrhnúť, aby bola oveľa odolnejšia, musí mať oveľa lepšie vlastnosti, ako ich má na konci, keď ešte slúži. Tak sa to robí aj s jadrovými komponentmi. Predpokladá sa zaťaženie také, aké tam naozaj existuje. Je to teplotné zaťaženie, teplotné šoky, sú to tlakové šoky, sú to vibrácie, je to zaťaženie neutrónovým tokom. Všetko toto spôsobuje degradáciu vlastností. Preto na začiatku so znalosťou možných prevádzkových namáhaní sa navrhnú komponenty veľmi bezpečne. Navrhnú sa tak, aby 30 rokov v extrémnych podmienkach mohli plniť svoje funkcie. Existujú systémy, existujú metodiky všeobecne uznávané, na základe ktorých sa dá hovoriť o tom, k akému únavovému poškodeniu materiálu došlo. Mal som česť takýto systém, prvý v elektrárni, namontovať v roku 1986.

Čo môžeme dnes povedať? Pôvodne plánované využívanie alebo znižovanie životnosti malo byť po 20 rokoch prevádzky vyčerpané o dve tretiny. To znamená o 66 %. Skutočnosť je taká, že na najnamáhanejších komponentoch bola životnosť vyčerpaná iba na 15 až 18 %. Komu nerobí problém trojčlenka, tak zistí, že najviac namáhané komponenty by pri rovnakom zaťažení, ako tam existovalo doteraz, mohli fungovať viac ako sto rokov. Toto reálne robia spoločnosti, využívajú spoločnosti a vlády krajín, ktoré sa správajú ekonomicky. V Spojených štátoch amerických dodnes 18 elektrárňam približne rovnakej generácie, ako je V1, predĺžili licenciu o ďalších 20 rokov a nezrealizovali taký program, ako sme zrealizovali my. Môžem povedať my, lebo som ten program spolurealizoval dlhé roky.

Takže čo sa týka V1, pokojne by mohla byť v prevádzke minimálne ďalších 20 rokov a bolo by to v súlade s celosvetovým trendom rozumne sa správajúcich vlád. Dnes je spodná hranica prevádzky jadrovej elektrárne uvažovaná na 40 rokov. Reálna 60 rokov. A postupujú tak - znovu hovorím - všetky zodpovedné vlády sveta. Ak vás budú zaujímať konkrétne parametre, poviem. Navyše, dozorovanie jadrových elektrární vo svete a činností s tým súvisiacich je podrobené naozaj celej štruktúre inštitúcií, v ktorých sú zamestnané tisícky, možno desaťtisíce odborníkov. V rámci Organizácie Spojených národov existuje medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Odborníci z celého sveta, ktorých nominovala táto agentúra, navštívili jadrovú elektráreň Bohunice prinajmenšom dvadsaťkrát od roku 1990. Strávili niekoľkotisíc človekodní, za môjho pôsobenia už to bolo tritisíc človekodní v tejto elektrárni, pričom preverovali všetky oblasti prevádzky elektrárne. Ani jedna z týchto misií neprišla k záveru, že by existoval akýkoľvek technický alebo bezpečnostný deficit, ktorý by si vyžadoval odstavenie tejto elektrárne. Opak je pravdou.

Kto sa zaujíma, nech sa páči, ukážem, prečítajte si, čo je tam napísané. Elektráreň má akceptovateľnú úroveň. Náš národný dozor doslova píše vo svojich rozhodnutiach: "Na základe súčasného stavu blokov V1 je možné hodnotiť ich bezpečnosť prevádzky ako dobrú, porovnateľnú s jadrovoenergetickými blokmi rovnakej generácie prevádzkovanými vo vyspelých štátoch Európy." Slovenskí odborníci sú vážení vo svete! Slovenskí technici a inžinieri vykonávali práce aj v takej jadrovej veľmoci, ako je Francúzsko. Žíhali sme tlakovú nádobu reaktora vo Fínsku. Naši technici robia analýzy v iných krajinách. Naši kolegovia zastávajú významné posty v medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Máme obrovský ľudský potenciál, ktorý garantuje bezpečnosť prevádzky, ktorý garantuje objektívnosť hodnotenia technického stavu. Títo ľudia v spolupráci s medzinárodnými inštitúciami odviedli obrovskú prácu. Výsledok je tu napísaný.

Ďalšia vec. Existujú ďalšie inštitúcie, ktoré sa zaoberajú hodnotením prevádzky vo svete. Boli tu už spomínané. Nezabudnime na to, že na Slovensku existujú štyri dozorné orgány, ktoré sú v imperatívnej polohe voči jadrovej elektrárni, a môžu prikázať. Je tu už spomenutý Úrad jadrového dozoru, je to Úrad bezpečnosti práce, je to Štátny zdravotný ústav, sú úrady životného prostredia. Kontroly vykonávajú permanentne. Kontrola sa nerobí raz za rok. Kontrola beží denne. Každý deň sú nejakí inšpektori z týchto inštitúcií prítomní v elektrárni a kontrolujú rôzne oblasti života. Táto elektráreň má nemerateľný vplyv na životné prostredie z pohľadu emisií. Kto neverí, nech ide na Úrad jadrového dozoru do krízového centra a uvidí, aké sú výsledky, aké sú príspevky rádioaktivity pochádzajúce z elektrárne k celkovému pozadiu v ovzduší. Zistíte, že po vetre je často situácia lepšia ako proti vetru.

Ďalej. Neexistujú síce medzinárodné štandardy, ale existujú spoločné princípy. Existujú spoločné tímy. Toto zaručuje objektívnosť hodnotenia tejto elektrárne. Je bezpečná.

Pár slovami by som sa teraz rád dotkol toho, ako vyzerá Slovensko. Možno si z vás mnohí neuvedomujú, že my sme krajina veľmi chudobná na energonosiče, že 90% všetkých spotrebovaných energonosičov respektíve energonosičov pre energie, ktoré spotrebujeme na Slovensku, musíme dovážať. Pre elektrárenstvo je to 70%. Nezabúdajme, že energetika neznamená iba elektroenergetiku, že to znamená teplárenstvo a hlavne transport. Celý svet si uvedomuje to, o čom som hovoril, že fosílne palivá sa jednoducho vyčerpávajú, že fosílne palivá a výroba energie z nich prispieva k hrozbe, k zreálneniu hrozby globálnej zmeny. Preto je naozaj potrebné zaoberať sa tým, aké zdroje budeme používať v budúcnosti. Je potrebné orientovať sa na zdroje, ktorých zásoby nie sú zatiaľ časovo obmedzené. To je jadrové palivo. Je potrebné, samozrejme, rozvíjať alternatívne zdroje, ale aj tu musíme povedať - v žiadnej krajine sa zatiaľ nepodarilo na viac ako niekoľko percent pokryť svoje potreby z alternatívnych zdrojov. Niektorí chcú solárne elektrárne. Musím povedať, že solárna elektráreň, ktoré by bola porovnateľná s inou klasickou elektrárňou, by mala stovky kilometrov štvorcových. Elektrická energia, ktorá by sa doviedla k spotrebiteľovi, by bola v násobkoch drahšia. Možno o rád. Ďalšia vec. Pri výrobe solárnych článkov by sa použili desaťtisíce ton konštrukčných materiálov. A pri výrobe solárnych článkov by boli vyprodukované takisto desaťtisíce ton škodlivín, s ktorými by sa bolo treba popasovať. Vo Viedni môžete vidieť najbližšiu solárnu elektráreň. V Austria Centre je inštalovaná. Elektrická energia z nej v porovnaní so slovenskou teraz je zhruba desaťnásobne drahšia. A nebudem hovoriť o tom, koľko je schopná vyrobiť. A kedy je schopná vyrábať.

Vietor. Mnohým ľuďom sa páčia veterné elektrárne. Aj mne, ale keď sa krútia a vyrábajú. Pozrite sa z okna a uvidíte, ako často sa krútia. To nie je cesta dopredu. Biomasu nevyužívame v dostatočnej miere, lebo nemáme energetickú koncepciu. A znovu je to o zodpovednej vláde. Lebo energetickú koncepciu naozaj nemáme.

O geotermálnej energii nebudem hovoriť. Ale upozorňujem na jedno. Nemáme dostatok energonosičov. Spotreba energií vzrastá v priemere o 2% medziročne v celom svete. U nás to bude podobne. A jednoducho odstavením V1 sa dostaneme do 30-percentnej závislosti na dovoze. Možno si pamätáte, čo sa stalo v rôznych krajinách minulý rok, predminulý rok, čo ovplyvnilo dodávky elektrickej energie. Okrem veľkých nepriateľov, ktorých kedysi mali poľnohospodári, čo bola jar, leto, jeseň a zima, tak sa pridružili ďalší. To sú sociálne nepokoje, to sú politické nepokoje, to sú technické poruchy. Celé oblasti v Kanade, v Spojených štátoch v Kalifornii, vo Švédsku, v Dánsku, vo Francúzsku, v Nemecku ostali bez elektrickej energie. Nie vždy sa dá dodať elektrická energia tam, kde ju treba. Nie za akýchkoľvek podmienok a nie na akúkoľvek vzdialenosť. Trh to nevyrieši. Jediná cesta, ktorá vedie k zabezpečeniu energetickej bezpečnosti, k zabezpečeniu funkčnosti štátu, je dostatočné množstvo zdrojov lokalizované na teritóriu daného štátu a samozrejme s vytvorením príslušných strategických rezerv. Strategická rezerva je veľmi závažný pojem. Viete, že Európska únia má svoje pravidlá na vytváranie rezerv. Možno viete, že rezervy v plyne a v rope sa dajú vytvoriť na iba na desiatky dní. Takisto v uhlí. Možno viete, že tieto rezervy v porovnaní s jadrovým palivom sú v násobkoch oveľa drahšie. Priemerná veľkosť trojizbového bytu stačí na to, aby sa pre jeden jadrový blok umiestnila strategická zásoba paliva na jeden rok. Za cenu oveľa nižšiu, ako sú iné zdroje. Toto Slovensko musí riešiť. My vieme doviezť na Slovensko za 1 miliardu palivá a na trhu - dovolím si opraviť pánov kolegov, keďže kilowatthodina priemerne stojí tri koruny -, na trhu sa zrealizuje aktivita za zhruba 17 miliárd korún. Predstavte si, že budeme musieť túto energiu dovážať. Čo to urobí so stabilitou slovenskej meny. Predstavte si, že prepustíme tisíc zamestnancov v elektrárni, že ďalších dvetisíc ľudí stratí prácu v dodávateľských firmách. Kto im dá prácu? My musíme v prvom rade všetko urobiť preto, aby Slovensko zostalo energeticky bezpečné a aby ľudia neodôvodnene nestrácali prácu. Vláda, ktorá produkuje nezamestnaných, je nezodpovedná. Tomu treba zabrániť.

Ešte pár slov k V1. Možno neviete, ale doteraz vyprodukovala toľko elektrickej energie, že je to viac ako súčasná štvorročná potreba celého Slovenska, že v súčasných cenách to množstvo elektrickej energie keby sa realizovalo, v cenách pre konečného spotrebiteľa je to 400 miliárd korún. Kto neverí, 135 terawatthodín vyprodukovaných doposiaľ krát tri vám ľahko dá sumu okolo štyristo.

Ročne teda predstavuje prevádzka jadrovej elektrárne nielen významný prínos pre slovenské elektrárne, ale pre celú slovenskú ekonomiku. Vďaka V1, vďaka produkčnej cene zhruba 800 korún za megawatthodinu je možné držať cenu elektrickej energie na súčasnej úrovni. Ak sa vyradí z existujúcej štruktúry zdrojov jeden bezpečný, stabilný a vysoko ekonomický, prejaví sa to okamžite v spotrebiteľských cenách. Odborníci vyrátali, že ceny môžu narásť o 8 až 10 percent. A ony narastú. Pokiaľ tento nezmyselný krok bude urobený.

Čo sa týka tejto elektrárne. Už v roku 1990 bolo realizovaných viac ako tisíc bezpečnostných vylepšení. V rokoch 1992 - 1993 bola vykonaná takzvaná malá rekonštrukcia s nákladom viac ako 2 miliardy korún. V roku 1994 sme začali pripravovať postupnú rekonštrukciu, ktorá bola potom o sedem rokov neskôr ukončená, a mala náklady, celkové, aj s finančnými viac ako 10 miliárd korún. Podstatné je, že táto investícia sa už dávno vrátila a mohla by prinášať ďalšie prostriedky pre slovenskú ekonomiku.

Poďme k tomu, ako rozhodla vláda. Vláda rozhodla zle. Tí, ktorí máme uši a počujeme, a máme oči a vidíme, si to uvedomujeme, že rozhodla zle. Prečo rozhodla zle. Preto, že odmietla odborný dialóg na túto tému. Stali sme sa svedkami toho, že na dôležité hospodárske posty boli nominovaní príslušníci alebo sympatizanti politických strán. Jednoducho politickí nominanti bez príslušného vzdelania, ale hlavne bez príslušných skúseností, ale čo je hlavné, bez toho, žeby mali srdce pre Slovensko. A na základe toho čo takýto ľudia pripravili, (Potlesk.), samozrejme, na základe toho sme sa dostali k takémuto riešeniu. Podľa mojich informácií - a nehovorím o sprostredkovaných - ale informácií, ktoré som dostal priamo od ľudí, ktorí boli aj prítomní pri rokovaniach, viem, že Slovensko často reprezentovali ľudia, ktorí nepoznali základné charakteristiky voronežského typu reaktorov, ktorí nevedeli, aký je rozdiel medzi černobyľským a voronežským typom reaktora, ktorí dokonca vraj ani nechodili na rokovania. Zdrojom je pán Sycamore z Británie, ktorý pri tých rokovaniach bol. A toto mi povedal.

Takže pokiaľ nebude existovať otvorený nestranícky dialóg o tomto probléme, nemôžeme očakávať, že vláda dobre rozhodne. Verím, že toto bude príspevkom k tomu dialógu.

Rád by som ešte zhrnul, čo stratíme, čo nám hrozí, že stratíme, ak bude táto elektráreň odstavená. Už som povedal, zdroj, ktorý je bezpečný a spoľahlivý, zdroj ktorý nemá negatívny vplyv na životné prostredie, zdroj ktorý potrebujeme, zamestnanosť stratí viacej ako 3 000 ľudí priamo v elektrárni a v dodávateľskej sfére. Ohrozených je takmer 10 000 ľudí, keď započítame aj rodinných príslušníkov. Bude treba vyplatiť takmer miliardu kompenzácií prepusteným. Stratíme obchodnú aktivitu, ktorá má každý rok hodnotu 15 až 17 miliárd korún. Bude ju realizovať niekto iný. Je z vás niekto taký naivný, aby nechápal, prečo niektorým kruhom vyhovuje vyradenie tohto zdroja, keď vie, že trh tu je a trh je hladný. A bude ešte hladnejší. Nechápete to? (Potlesk.) Sú pripravení dodávatelia, ktorí na ten trh rýchlo dodajú, ale my všetci stratíme.

Ďalšia vec. Stratíme zdroj, ktorý by mohol bezpečne a spoľahlivo fungovať prinajmenšom ďalších dvadsať rokov. A keď budeme hovoriť o tom, aké sú celosvetové snahy, prevádzkovať šesťdesiat rokov, tak by mohol fungovať tridsaťpäť rokov. Samozrejme, s pravidelným vylepšovaním, dobudúvaním systémov. Ak si uvedomíme, že tento zdroj by mohol fungovať čo len desať rokov, tak by mohol vyprodukovať elektrickú energiu doma u nás pri zamestnávaní vlastných ľudí za 170 miliárd korún v súčasných cenách.

Čo stratíme ďalej. Ak by sme tento zdroj nahradili, páni, tam, čo ste hovorili o číslach, koľko by stáli Mochovce, to tak nie je. Je treba zhruba 50 miliárd na dobudovanie. Nová elektráreň by stála dnes minimálne 70 miliárd korún. A záleží na tom, kto by ju dodával. Čiže cena 100 miliárd korún, ak uvážime časový faktor pre budovanie novej elektrárne, je veľmi reálna. To budú peniaze, ktoré budú neprítomné v slovenskej ekonomike, lebo boli investované do aktivity, ktorá by sa nemusela realizovať, pokiaľ by V1 bola v prevádzke.

Ďalej stratíme zdroje do štátneho fondu likvidácie. Zhruba miliarda každý rok. Čo je však alarmujúce, stratíme know-how. Stratíme ľudí s vedomosťami. Stratíme firmy s vedomosťami z jadrovej energetiky. Poškodila by sa slovenská jadrová infraštruktúra, ktorá bude nevyhnutne potrebná. Najbližšia doba to ukáže. Pre tých, ktorí neviete, Európa dováža podstatnú časť energonosičov. Európa sa snaží takisto vytvárať spoločnú energetickú politiku. Európa si uvedomuje, že v časovom horizonte 8 až 10 rokov bude s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť vážnej kríze. Myslíte si, že vtedy, keď budú mať energetickú krízu iní, budú sa deliť o energiu s nami? Jediná cesta - znovu opakujem - zdroje na vlastnom teritóriu, zdroje, ktoré nemôžu napadnúť teroristi, zdroje, do ktorých budeme mať príslušné zásoby paliva, zdroje, ktoré nemôžu podliehať akýmkoľvek embargám vlád iných krajín. Zdroje, ktorými budeme narábať teda sami. To potrebujeme.

Čo ďalej stratíme. Nepochybne stratia tí, ktorí prispejú k realizácii takéhoto rozhodnutia, úctu občana Slovenskej republiky. A oprávnene ju stratia. Lebo podporia krok, ktorý poškodí občana Slovenskej republiky. Ale stratíme aj úctu partnerov v Európe, pretože tento krok je nerozumný a nemá opodstatnenie. A čo stratíme, čo bude najhoršie, stratíme bezpečnosť štátu. Upozorňujem - ak neveríte mne, významní ľudia v iných krajinách, oveľa významnejší ako ja, a v oveľa významnejších krajinách ako sme my -, dávajú znamienko rovnosti medzi energetickou bezpečnosťou a bezpečnosťou štátu. Takže trh nevyrieši nič, len to, že budeme mať vlastné elektrárne. Treba urobiť všetko, aby tento neopodstatnený, neodôvodnený a škodlivý krok bol zastavený, lebo, opakujem, takýto krok podkopáva základy štátu. Podkopáva funkčnosť tohto štátu. Vyzývam vás, nepodporte krok, ktorý ohrozuje Slovensko, podporte otvorenie odbornej, nadstraníckej diskusie. Európa má dostatok politikov, ktorí chápu problém lepšie často ako politici na Slovensku, lepšie chápu často potreby Slovenska ako samotní slovenskí politici. Verím, že v tom dialógu budeme úspešní, verím, že ten dialóg môže priviesť k tomu, že táto elektráreň bude odstavená až vtedy, keď bude identifikovaný akýkoľvek bezpečnostný alebo technický dôvod, ktorý by mohol spôsobiť situáciu ohrozujúcu životné prostredie alebo zdravie a životy ľudí. A preto sa prihováram, aby to uznesenie bolo doplnené týmto odsekom, aby vláda vyvinula maximálne úsilie, aby elektráreň bola zastavená až vtedy, ak budú identifikované akékoľvek nedostatky, ktoré by mohli spôsobiť situáciu ohrozujúcu životné prostredie, zdravie ľudí a životy. Vtedy je odstavenie oprávnené, vtedy je nevyhnutné, vtedy je to povinnosťou, samozrejme, aj morálnou povinnosťou každého pracovníka.

A jedna prosba, nezostaňte tými, čo majú uši, a nepočujú, a majú oči, a nevidia. Otvorte uši, otvorte oči, rozmýšľajte nad tým, čo krajina potrebuje, nie, čo od nás žiada niekto druhý. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci a poslankyne: pán Hanzel, Přidal, Mitrík, Figeľ, Belohorská, Dubovská. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Pán Hanzel, prosím.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem len povedať, že sme si vypočuli, myslím si, veľmi zaujímavú a zrozumiteľnú prednášku od pána kolegu Mikuša. Tu by som hneď sa spýtal, keď pán Přidal sa pýtal pána Fica, alebo hovoril, že vie, kto mu to napísal, tak by som sa chcel spýtať, či vie kto napísal túto prednášku aj pánovi Mikušovi, lebo podľa mňa tam nebolo napísané skoro nič a hovoril to naozaj erudovane, "sfleku" a rozumel tomu zrejme tak ako nikto z nás v tejto snemovni. Pokiaľ tu niekto rozumie viac tomu, tak si ho vážim, ale mám taký dojem, že nie. Chcel by som sa pridať k tomu, čo hovoril na záver pán Mikuš, a to bolo, že mali by sme naozaj podporiť otvorenie odbornej, nadstraníckej diskusie, aby sme naozaj nepáchali škody pre našu mladú republiku. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračuje pán Přidal.

A. Přidal, poslanec: Pán kolega, poslanec Mikuš, povedal si, že som klamal, chcem ti povedať, že si zle počúval. Ja som nehovoril o tom, čo si ty sľúbil, to je naozaj tvoja vec. Ja som doslova povedal: Podľa mojich vedomostí. Ja neklamem, môžeš si prečítať záznam, prosím ťa ale, aby si ma na budúce pozornejšie počúval. Ďakujem ti však za to, že si rozlíšil, kto tu je odborník, a kto sa na odborníka hrá.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračuje s faktickou poznámkou pán poslanec Figeľ...

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne. Samozrejme, k odborným pohľadom netreba nič dodávať, skôr naopak. Samozrejme, odbornosť, súvislosti energetiky, bezpečnosti hospodárstva sú evidentné a budú, skôr chcem politicky sa spýtať, prečo pán Mikuš takto alebo inak a politicky neargumentoval v rokoch 1994 až 1998, keď boli vo vláde, neviem, či bol tieňový či netieňový, ale vláda udržala v platnosti uznesenie, že najneskôr v roku 2 000 odstaví jadrovú elektráreň V1. To bol veľmi silný záväzok, ktorý sa dostal do európskeho a medzinárodného prostredia, nechcem teraz naťahovať, len povedať, že tento záväzok Slovensko pred sebou pri začatí rokovaní s úniou malo a bolo sa s ním treba nielen zaoberať, ale aj vysporiadať. Podarilo sa ho posunúť ďalej. Štyri roky ste boli pri moci, pán Mikuš.