P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledná do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Belohorská. Ešte pred tým s faktickou poznámkou pán poslanec... Áno, áno, počkajte, takto, poprosím pred vystúpením poslednej pani poslankyne s faktickými poznámkami pani poslankyňa Beňová, Rusnáková, Tkáčová, Masácová, Přídal, Majdová, Podracká, Brocka, Hanzel. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok, pani poslankyňa Beňová.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, aj keď som teda potom preskočila na tej tabuli, ale chcela by som len veľmi krátko, ja som pôvodne nechcela vôbec k tomuto návrhu vystupovať, pretože mňa osobne tento návrh vôbec neteší napriek tomu, že som žena, ale dovolím si - keďže pán poslanec Heriban sa tu pokúsil o také veľmi emotívne vystúpenie - aspoň pán názorov. Pán poslanec, váš návrh vôbec nerieši sociálne a ekonomické zrovnoprávnenie žien, rovnako nerieši rovnoprávne zastúpenie žien vo vláde. Nerieši ani prijímanie takých zákonov, ktoré by ekonomické a sociálne postavenie žien v spoločnosti zlepšili, nakoľko hlasovanie je o politických prioritách jednotlivých strán a hnutí, a nie o tom, či som žena alebo muž. Takisto nerieši váš návrh rovnosť vo výške mzdy ani v počtoch zamestnancov v štátnej správe. Hovorím len o tých konkrétnych veciach, ktoré ste vo svojom vystúpení uviedli. Kolegyne a kolegovia, chcem povedať, že ako žena sa cítim absolútne rovnocenná s mojimi mužskými kolegami v tejto snemovni. Nemám pocit, že keď sa s nejakým mužom rozprávam, posudzuje moje názory preto, že som žena, a ak prichádza aj k nejakým kontroverzným situáciám, je to preto, že naše názory sú proste odlišné a vôbec nezávisia od nášho pohlavia. Ja sa necítim dokonca ani ako nejaký chránený živočíšny druh, ktorému treba vytvárať nejaké špeciálne podmienky v zákone, a myslím si, že množstva žien sa prijatie takéhoto návrhu veľmi dotkne, pretože prijatím takéhoto návrhu povieme veľmi jasne: ženy sú slabšie a vytvorme im špeciálny zákon, ako by sme im mohli pomáhať. Ja osobne teda s takýmto návrhom zákona nesúhlasím a to už nespomínam také veci, že žien je v slovenskej spoločnosti viac ako 50%, tak potom prečo, pán poslanec, váš návrh hovorí o každom treťom kandidátovi na kandidátke. Ale celkom principiálne nesúhlasím s tým, aby zo mňa ako zo ženy robil niekto zákonnú kvótu. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda, pán poslanec Heriban, váš príspevok sa hodil viac do rozpravy o antidiskriminačnom zákone ako k volebnému zákonu, pretože sa vás chcem opýtať: Ste naozaj presvedčený, keď bude v slovenskom parlamente sedieť polovica žien, že sa zamestnávatelia rozhodnú platiť ženy rovnako ako mužov? Však je to aj problém Európskej nie, že ženy majú platy zhruba na úrovni 75% mužov. A k vášmu návrhu, pán poslanec, ja ho považujem za diskriminačný, je tretinkový, ako povedala už kolegyňa Beňová, ak svoju snahu ozaj myslíte vážne, tak mal vo vašom návrhu byť "fifty-fifty", jedna k jednému. Ďakujem za slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Masácová.

P. Masácová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež nepovažujem návrh za zavedenie akýchkoľvek kvót za veľmi šťastný, diskriminácia, akákoľvek, nie je zrovna doménou, ktorú ja by som podporovala. Čo sa týka zastúpenia žien v politike, ja si myslím, že je to povinnosťou politických strán, aby sa snažili viac angažovať ženy, aby ich vťahovali do politickej práce, aby im dávali väčší priestor na sebarealizáciu. Vy ste spomínali okrem iných krajín aj Nemecko, v Nemecku toto nie je zákonom upravená kvóta, v Nemecku si politické strany práve vo svojich vnútrostraníckych normách určujú, aké počty žien chcú mať na svojich kandidátkach, a myslím si, že podľa tých čísel, čo ste ukazovali, to tam funguje celkom dobre. Takže žiadna zákonná norma nie je potrebná. Je to o tom, akí sme uvedomelí, akí sme vyspelí, pretože aj toto je ukážkou demokracie, koľko žien v politike sedí. A ukážkou úrovne mužov, keď sa pri návrhu na pozmeňujúci návrh celkom dobre o tom zabávajú. Koľkí to podpísali a že ani jedna žena. No tak ženy asi vedia, prečo to nepodpísali.

Ale chcela by som do toho vniesť možno trošku aj medzinárodný rozmer. Madelaine Albrightová, keď bola ministerkou zahraničných vecí, tak počas valného zhromaždenia OSN vždy zvolávala ministerky zahraničných vecí z ostatných krajín, ktoré sa zúčastňovali tohto stretnutia z Európy, Afriky, Latinskej Ameriky. A ich skúsenosti boli veľmi podobné. Museli pracovať dvakrát tak tvrdo, aby ich brali vážne, a trikrát tak tvrdo, aby skutočne presadili svoje ciele. A myslím si, že žiadna kvóta toto v dohľadnej dobe nezmení. Takže musíme pracovať a dúfam, že politické strany si uvedomia, že musia nominovať viac žien, že ženy môžu vniesť aj iný pohľad a sú rovnako kvalitné, rovnako odborne zdatné ako muži. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Přídal.

A. Přidal, poslanec: Pán poslanec Heriban vodu káže a víno pije. Ja som očakával, že na potvrdenie toho, ako preferuje ženy na záver svojho vystúpenia povie: Ja, Jozef Heriban, muž, vzdávam sa svojho miesta na kandidátke ANO do europarlamentu v prospech ženy, ktorá spravila lepšie vnútrostranícke testy ako ja. Neurobili ste to a nenasledovali ste postup KDH, ktoré ako líderku kandiduje Anku Záborskú, stranu Smer, ktorá kandiduje Moniku Beňovú a HZDS dáva na zvoliteľné miesto ženu Irenu Belohorskú a Dianu Dubovskú, SMK Edit Bauer. Buďte teda aj vy veľkorysý, veľký a uprednostnite Evku Černú. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Majdová...

M. Majdová, poslankyňa: Pán poslanec Heriban, ja nezvyknem pozerať reláciu Pod lampou, ale minulý týždeň som si ju pozrela, keď ste tam boli, a keď sa vás spýtali, prečo ANO nedalo do vlády aspoň jednu ženu, veľmi úprimne a pravdivo ste odpovedali, že nemalo žiadnu ženu na post ministerky pripravenú. No a presne o tom to podľa mňa je aj v krajinách Európskej únie, či strana má, alebo nemá odborne pripravenú nielen ženu, ale aj muža na ktorýkoľvek ministerský post, aj keď teda Európske krajiny často rady hovoria o tom, že je to kvôli kvótam, ale nie je to pravda, je to o prirodzenom vývoji a o tom, či majú odborníka na ten-ktorý post. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Možno naozaj tento návrh nie je veľmi šťastný a chápem aj postoj pani poslankyne Beňovej, že sa necíti byť kvótou, ale rovnocennou partnerkou, hoci ma niekedy znepokojuje, že samy ženy podceňujú taký princíp, lebo ako sa ukazuje, ani v parlamentných voľbách ženy nevolia ženy a v iných štátoch sa takáto prax neuplatňuje, z toho logicky vyplýva, že patriarchálny princíp, ktorý stále jestvuje v našej spoločnosti, by mal vyjsť z mužov a muži by mali tieto ženy začať voliť, ale patrí to k paradoxom aj slovenskej politiky, že jedno sa hovorí, a druhé sa koná. Napriek tomu však som za zavedenie týchto kvót, pretože považujem toto opatrenie iba za dočasné, a keď sa to zavedie do praxe, tak sa jednoducho môže zrušiť. V našej silne patriarchálnej spoločnosti pravdepodobne iná cesta nebude a tomu, čo hovoril pán Heriban, uverím až vtedy, keď to bude fungovať naozaj v realite, pretože mám úctu k realite, ale nie k realite virtuálnej.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega Heriban, váš návrh je vlastne výrazom neúcty voči ženám. Ak chcete meniť skutočnosť, tak si myslím, že to netreba cez zákon, ale by ste mohli začať sám od seba, ale to už hovoril môj kolega, ja sa chcem vyjadriť k tomu, ako manipulujete a zavádzate, keď používate štatistiky a porovnávate s neporovnateľným čísla. Ak žena, ktorá ide na materskú dovolenku, alebo bude rodiť v priebehu roka, to znamená, že napríklad po 6 mesiacoch odchádza na materskú dovolenku, a mala priemerný plat 10 000 korún, tak štatistický úrad vykáže jej priemerný zárobok za ten rok vo výške 5 000 korún. Ale jej kolega, ktorý mal taký istý zárobok 10 000 korún, tak bude mať vykázaný priemerný zárobok 10 000 korún. Čiže on podľa vášho vysvetlenia zarobil takmer o 100% viac. Pán kolega Heriban, to, že ženy, keď sú na materskej a keď sa starajú o deti, spoločnosť napriek tomu podporuje tým, že dostávajú štátnu podporu. Dostávajú napríklad rodičovský príspevok. Ja budem veľmi pozorne sledovať, ako budete vystupovať, alebo ako budete hlasovať, keď ja budem navrhovať v pléne vyššiu mieru podpory napríklad týmto matkám, ktoré sa starajú o deti. A posledná poznámka, pán kolega Heriban, viete, že ženy poberajú dôchodok o päť rokov dlhšie ako muži? A bol by som zvedavý, ako by ste interpretovali tento fakt. Ja na rozdiel od vás napríklad toto nepovažujem za diskrimináciu mužov.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková.

E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. K vystúpeniu pána Heribana tri poznámky a na záver jedna súkromná. Je skutočne pravda to, čo povedal, že v Národnej rade je menej poslankýň a vo vláde žiadna žena. Na Slovensku je opačná tendencia ako v ostatných európskych krajinách, kde sa počet žien vo vláde zvyšuje a zvyšuje sa aj počet žien v parlamente. Táto opačná tendencia, na ktorú upozornil, je tendencia, ktorú by si mali politické strany skutočne zvážiť ako isté memento, pretože voličská základňa žien je veľká a určite to nie je nezaujímavá voličská základňa. Ona má totiž svoje vlastné témy, svoje vlastné záujmy. To je moja prvá poznámka.

Druhá je, že by bolo dobré v súvislosti s návrhom pána poslanca nehovoriť o kvótach. Pretože to čo navrhol, to nie sú kvóty. Bol by to protiústavný návrh, keby povedal, že navrhuje, aby bolo v parlamente 33% žien a aby to vyplývalo zo zákona. On však navrhuje, aby každý tretí bol iného rodu. Ja si myslím, že v tomto zmysle tento návrh nie je neústavný, len sa snaží o istú pozitívnu diskrimináciu.

Tretia poznámka sa týka krajín, ktoré boli ochotné v záujme rovnosti príležitostí niečo obdobné zaviesť. Nemyslím si, že severské krajiny a Belgicko, ktoré vyšlo s týmto modelom, by boli krajiny, ktoré sú nemoderné a ktoré nemajú záujem tento problém riešiť. Niekto ho rieši tým, že pripraví takýto zákon, niekto tým, že apeluje na politické strany. Vadí mi len to, že... (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hanzel.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne. Som teda dosť nemilo prekvapený ženami, ktoré reagujú v neprospech svojich kolegýň, a naozaj ma to úprimne zaráža, neviem, či je to ženská žiarlivosť alebo či naozaj sa cítia také silné. Opäť môžem povedať, že mám zo Švédska veľmi pozitívnu skúsenosť s týmto. Ženy sú rovnako dobrým pilierom spoločnosti, ako sú muži, a to funguje naozaj všade, či už v polícii, na úradoch, dokonca ešte aj policajné hliadky chodia vždy združené - muž a žena - a je na to nejaký predpis, takže aj parlament aj politické strany, všetky boli riadené zo začiatku pomocnou barličkou, ktorá tým ženám pomohla naskočiť do normálneho fungujúceho vzťahu v tej spoločnosti, a toto si myslím, že nebolo celkom pochopené, že to, čo ponúka pán Heriban teraz, to je len tá pomocná barlička na to, aby ten vzťah sa stal v budúcnosti normálny. Tu predsa nikto neznevažuje ženu, ani z nej nijakým spôsobom nerobí niečo chránené. Práve naopak, my sa snažíme len trošičku pomôcť tomu, aby sa ten vzťah znormálnil, aby možnože aj rozmýšľanie v tomto parlamente nebolo vždy také strohé, ostré, jednofarebné, aby tam možnože bolo niekedy viac citu aj v tých zákonoch, ktoré najviac zaujímajú ženy, vo všetkých sociálnych zákonoch a podobne, tak ja si myslím, že naozaj by sme sa mali snažiť, aby sme preto niečo pozitívne urobili.

Uvediem obyčajný pozitívny príklad diskriminácie, keď sme zobrali do našej strany dvoch študentov - Editku Angyalovú a Róberta Madeja - dali sme ich vysoko na kandidátku, podotýkam pozitívna diskriminácia a môžeme byť veľmi radi, že takýchto mladých ľudí tu máme a som presvedčený, že bez takejto diskriminácie by sa sem nikdy nedostali. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Heriban chce reagovať na vystúpenie.

J. Heriban, poslanec: Ďakujem za všetky reakcie. Skúsim ísť tak, ako boli prednesené, neviem, koľko stihnem. Monike Beňovej a Jarmile Tkáčovej by som chcel dať do pozornosti, že v spoločnej správe je ešte iný návrh, ktorý hovorí, že každý druhý alebo tretí kandidát má byť iného pohlavia, takže dúfam, že všetci tí, ktorí chcú podporiť môj návrh, tak pokojne ho môžu podporiť, už v spoločnej správe je to na samostatné hlasovanie, bod 8.

Môj iný pozmeňujúci návrh nepodpísali ženy preto, lebo som im to nedával podpisovať, lebo sa mi zdalo zaujímavé, že to dokáže podpísať 16 mužov. Som presvedčený, že keby som ešte trošku viac pracoval, možno by ich bolo aj 25.

Kandidátka do Európskeho parlamentu, tú kandidátku schvaľovalo predsedníctvo aliancie, chcem povedať, že na druhom a treťom mieste sú ženy, a sme rozhodnutí postaviť kandidátku tak, že možno to tam bude 50% žien.

Veľmi dobre charakterizovala celú situáciu pani poslankyňa Eva Rusnáková a ďakujem Bohušovi Hanzelovi, lebo oni presne vyjadrili moje pocity, takže môžem len podporiť ich názory a verím, že v tomto parlamente sa nájde dosť ľudí, ktorí podporia zákon, ktorý bude vyrovnávať pozície žien, a ženy sa oveľa ľahšie dostanú aj do parlamentu, aj do vlády. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledná do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, mňa veľmi mrzí, že odznelo vystúpenie, musím povedať, pána Heribana, lebo niekedy chcete pomôcť veci, ale naopak, veľakrát ublížite a ublížite tým, že sa svojim spôsobom zneužije štatistika, a pevne verím, že šikovný novinár vie okamžite dať vami uvedené čísla do protikladu v tlači a potom to robí ako nedobré meno, lebo aj ja už som niekoľkokrát o tom hovorila, že sa mi páči sused na siedmom poschodí, sa mi páči tiež na šiestom, lebo ten je bohatý, na piatom, lebo ten veľmi pomáha žene, ale ja musím byť spokojná s tým, čo mám doma.

Pán poslanec, keď ste hovorili tú štatistiku, ja si dovolím povedať z opačného konca tej štatistiky. Francúzsko - 12% v parlamente, Taliansko - 11% v parlamente, Grécko - 8,7% v parlamente a vás chcem požiadať, keď sa ako tá jednička do toho europarlamentu dostanete, aby ste tam nerazili tendenciu, že v Európe od Švédska po Cyprus bude všetko "stejnaké", lebo všade bol úplne iný historický vývoj, aj v tom Švédsku, ale ja som presvedčená, že slovenskí muži si budú ďaleko viac vedieť vážiť slovenské ženy, lebo my máme trošku iný naturel ako tie Švédky. Možno tam sa chlapi zaujímali o iné veci, ako je politika, dôležitejšími možno pre život rodiny, pretože chodili na more na týždňovky a tá žena sa starala o všetko, aj o deti a tak sa starala aj o politiku. Takže úplne iný v ich štátoch a úplne iný vývoj v našej krajine. Štatistiky o tom, že ženy zarábajú menej, nie sú slovenským javom, tie sú celosvetové. Medziparlamentná únia tieto veci opakovane riešila na svojich zasadaniach. Ja veľmi rada poskytnem tabuľky ktoréhokoľvek veľmi vyspelého štátu, ktorý má, žiaľ, kde tie ženy majú nižšie percentá, takže na to nepotrebujeme zákon, na to potrebujeme nejaké iné pochopenie a rozvrstvenie v spoločnosti, ide to s generáciami. Ja mám iné práva v mojej rodine, aké mala moja mama, a moja dcéra úplne ináč má rozdelené, by som povedala, rozdelenú starostlivosť o rodinu, ako som mala ja. Ja pevne verím, že tá mladá generácia dokáže ľudí hodnotiť podľa toho, čo nosia v hlave, a nie čo nosia v nohaviciach. Ide o to, aby sme si vedeli vážiť prácu toho druhého a preto hovorím, že možno sa zhodnem s tým, čo hovorí kolegyňa Beňová, nechráňme ženy ako chránený druh. Chráňme ženy preto, lebo žena je iná, ako je muž. Ja som nie rovnocenná s mojim mužom, čo sa týka pribitia klinca alebo podobne iných vecí, ale práve v tom je krásna aj tá Európa, že všade inde platia iné pravidlá hry, iné pravidlá hry, ale vás upozorňujem, keby sme sa trošku viac aj v komisii, ktorú ste vy viedli, zaoberali právami žien, tak by sme vedeli, že tento parlament, Národná rada Slovenskej republiky ratifikovala konvenciu, ktorá má zabrániť násiliu páchaného na ženách, a súčasťou toho sme mali aj schválený a ratifikovaný takzvaný opčný protokol a v opčnom protokole, keby ste si ho naštudovali, tak sa hovorí o odporučení, o odporučení 30%.

Som predsedníčka Únie žien a naším cieľom je skutočne podporiť ženy vo funkciách. Ja som opakovane v tomto parlamente navrhovala, keď bola tu predložená kandidátka, ktorá obsahovala len mužov, že tam nie sú ženy, a môžem vytiahnuť tie hlasovania, koľkí možno aj z tých podpísaných na tej listine ozaj hlasovali za to, alebo nie, ale som o tom presvedčená, že v spoločnosti treba navodiť inú situáciu, a budem súhlasiť, že tam treba hovoriť o pomoci...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím o pokoj, páni poslanci!

I. Belohorská, poslankyňa: ...ženám a matkám. Treba možno zainteresovať do toho aj ministrov, aby vedeli pomôcť žene matke s predškolskými zariadeniami, s družinami alebo s mimoškolskou činnosťou, aby žena matka mohla byť v práci, aby sme vedeli tie zárobky vyrovnať. Včera som mala trošku diskusiu s pánom ministrom Lipšicom o tom, kde ma chcel presvedčiť, ako si on váži ženy v rezorte, ktorý je, všetci vieme, prefeminizovaný, mi hovoril, koľko žien je na vysokých postoch na jeho ministerstve, ale zoberte si, aké je zloženie ústavného súdu? Aké je zloženie najvyššieho súdu? A sme doma. Čiže povedať, že podporujem ženy, nemôže byť len témou dnešného zákona, ideme ďalej. Schváli sa, neschváli sa, ideme ďalej a zase budeme navrhovať ženy. Má to byť princíp práce. Ja bo budem znovu opakovať, žena ako človek je pre tú spoločnosť dôležitá práve tým, že nie je rovnocenná s tým mužom, ak chápeme tú rovnocennosť v "stejnej" práci. Ja som vždy veľmi rada, keď mi kolega otvorí dvere, poďakujem sa, vojdem. A zase keď spomíname tie americké ženy, tak americká žena sa urazí na to, pretože je to sexuálny "harasment". Páni, ale zoberte si denníky a časopisy, ako tam súhlasíte s tým, aby boli prezentované kolegyne poslankyne z tohto parlamentu, aký má výstrih, aké má šaty, aké má topánky, s kým sa momentálne priatelí, a nie o tom, či táto žena pripravila také alebo onaké stanovisko k nejakému zákonu.

Takže chcem vám povedať, pán poslanec Heriban, mňa sa dotklo, aj seminár, ktorý ste organizovali, a ja som vám to vtedy povedala, nie je možné, aby ja ako podpredsedníčka výboru pre ľudské práva sa dozviem tri dni pred organizovaním vášho seminára o rovnosti príležitostí žien a mužov, lebo už tam to potom zaváňa tou hrou, aká bola v štatistike, že vytiahneme tie štáty, ktoré nám vyhovujú. Ja si neviem predstaviť, že moja politická strana, a určite by som sa postavila proti tomu, aby v nejakej malej organizácii, kde je 40 mužov a sú len 3 ženy, rozhodovala podľa toho, že potrebujeme tam mať jednu tretinu, tak tie ženy, aj keď nebudú také šikovné, ich postavia do čela. Lebo to vám znovu opakujem, to práve tej veci poškodí. Potom ju budú brať aj kolegovia nie ako partnerku, ale ju budú brať ako kvótu.

Takže ten princíp, ktorý odporučil aj opčný protokol, nehovorí o povinnosti, hovorí o dobrovoľnosti. V Rade Európy sme toto riešili opakovane, pretože v Rade Európy tých odporučení bolo veľmi veľa, ktoré išli smerom k jednotlivým parlamentom. Nakoniec to skončilo tak, že mandáty niektorým delegáciám v januári neboli overené a s paradoxom, znovu, ktorý nevieme v Rade Európy dnes vyriešiť, napríklad delegácia Malty nemala overené mandáty, lebo nemali v delegácii ani jednu ženu, ale musím vám povedať, že je to práve štát, ktorý si ženy váži, lebo má 3 ministerky vo vláde. Takže nie vždy to presné matematické delenie je, by som povedala, veľmi výhodné a je výhodné aj pre ženy.

Trúfnem si povedať ešte inú vec. Nejdem komentovať to, že žijeme dlhšie a podobne, lebo ja by som bola veľmi rada, keby aj muži žili tak dlho, ako žijú ženy, a možno tam, páni, bude veľmi dobré, keď časť svojej zodpovednosti dokážete preniesť aj na nás, ale ak to urobíte ako systém práce a nie ako povinnosť a ako prinútenosť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská bola posledná prihlásená do rozpravy. S faktickými poznámkami pán poslanec Ondriaš, posledný. Končím možnosť ďalších. Pán poslanec Hanzel.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne. Opäť musím vyjadriť len počudovanie, lebo ten prejav, čo mala pani poslankyňa, bol strašne zmiešaný. Z jednej strany tú tému podporoval a z druhej strany ju zavrhoval. Postupne, hádam každú minútu, sa púšťala alebo do jednej, alebo do druhej oblasti, a nevedela vysvetliť, čo je vlastne cieľom toho celého.

Ja hovorím, štatistika je jedna vec a, samozrejme, záleží od toho, v ktorej krajine, akým spôsobom sa krajina vyvíjala a tak ďalej, ale my chceme predsa, aspoň tak tomu ja rozumiem, chceme napomôcť trochu vývoj, nič inšie. Môžeme čakať, samozrejme, však sme tu mali poľnohospodársku kultúru, naše ženy boli ďaleko, ďaleko na spoločenskom rebríčku a môžu dobiehať, môžu, ale prečo by sme im nepomohli, prečo by sa šikovné ženy nemohli dostať do čela, alebo dať im aspoň možnosť, že ak chcú a budú šikovné, tak aby vedeli, že majú šancu, lebo v mnohých prípadoch sú vytvorené určité kliky, ja nehovorím, že to musia byť len muži, inokedy to môže byť aj naopak v iných spoločnostiach, ale zablokujú a prečo by nemohli mať šancu dostať sa hore. Nebudem hovoriť o vyrovnávaní zárobkov, toto je individuálne. Ja si myslím, že pokiaľ sa bude dodržiavať zákon, tak ani tu by nemal byť žiadny problém. Ale chcem povedať, tiež ďalší príklad, zas poviem z môjho zamestnania, teda bol som dlho vo Švédsku a keď som prišiel sem a postavil som elektrofabriku, tak som urobil 26-ročné dievča riaditeľkou tejto fabriky. A myslíte, že keby som nebol býval tak dlho vo Švédsku, že by som bol postavil do čela elektrozávodu 26-ročné dievča? Postavil som ho tam preto, lebo som vedel, že tie ženy sú šikovné a že to vedia, len im treba dať šancu. To je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková.

E. Rusnáková, poslankyňa: Pani poslankyňa, vy viete a určite si to pamätáte, že tento návrh je v parlamente druhýkrát. A ja viem, že tento návrh opätovne neprejde. To, čo z vášho vystúpenia chcem podporiť, je to, že treba navodiť inú situáciu. A tá iná situácia sa navodzuje napríklad aj tým, ako sa rokuje v parlamente. Navodzuje sa tým, ako poslanci o tejto téme rokujú. Ja mám pocit, že toto nie je dôstojné rokovanie a to mi na tomto celom vadí, pretože poznámky, ktoré zosmiešňujú predrečníkov, nie sú vhodné parlamentného rokovania. Ja sa predsa musím vždy vedieť povzniesť nad to, či niekto s niečím súhlasí, alebo nie. Táto téma je jedna z mála, ktorá, žiaľ, vyvoláva isté pobavenie v parlamente a zaslúžila by si vážne rokovanie. Lebo tá téma je toho hodna. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Dubovská...

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja chcem vlastne reagovať na tú časť predrečníčky, v ktorej práve hovorila o tom, že je ťažké prikazovať nejaké kvóty. Treba dať možnosť a tá možnosť je vytvorená práve cez spomínaný opčný protokol, ktorý práve hovorí o tom, že, v úvodzovkách, "môžete", ale nie, v úvodzovkách, "musíte", čo by bolo dobré naučiť sa celkovo u nás rozoznávať. Ja síce oceňujem iniciatívu pána Heribana, jeho prácu, lebo je to podľa mňa kultúrny muž, ktorý uznáva postavenie ženy v spoločnosti, možno to súvisí s tým, že má dosť široké rodinné zázemie vytvorené práve zo žien, ak sa nemýlim, "zrovna" z troch. Ale predsa len možno jeho optika nie je optikou všetkých mužov na Slovensku. A preto ja by som možno povedala, že je tu potreba skôr inými spôsobmi podporovať rovnosť oboch pohlaví. Súvisí to v prvom rade s tým, že by sa mala zlepšiť sociálna situácia všetkých ľudí na Slovensku a tým pádom bude aj lepšie postavenie oboch pohlaví. Nebránim sa tomu, aby raz práve Slovensko si brali ostatné štáty a ich politici ako príklad a chceli sa nám rovnať možno aj práve tým, že postavenie žien v politike alebo vo všetkých profesiách bude rovnocenné mužom. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Antošová.

E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, ja budem tiež reagovať na vystúpenie pani poslankyne Belohorskej. Pritom si myslím, že je prípustné uvažovať nad dočasnými kvótami, ktoré však nesmú byť - podotýkam - cieľom, ale môžu byť prostriedkom na dosiahnutie toho, čo tu bolo mojimi predrečníkmi povedané. Ja osobne som zástankyňou myšlienky, že politika je vlastne umenie spojiť rozum s citom. Pritom verím, že väčšina z nás je vzdelaná, rozumná a pritom obdarená intuíciou a práve citom. Súhlasím s pani poslankyňou Belohorskou v tom, že ak chceme pomôcť ženám, tak to nebude možné iba pomocou kvót, ale hlavne zlepšením ich podmienok v práci a v rodine. Ja mám názor aj na publikovanie nás žien poslankýň v časopisoch a médiách, ale tu musím zastať skôr mužov, pretože podľa mňa v časopisoch pozerajú iba na to, čo im my samy, ženy, dovolíme. Čiže je tu troška aj taký apel práve na nás ženy, pretože ja som presvedčená o tom, že ak nedovolím novinárovi sa odfotiť v určitej póze, ako ma ofotil, tak v tých novinách ani tak nebudem vyzerať. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Chcel by som zdôrazniť, že ženy na Slovensku sa dožívajú priemerne o 8 rokov viac ako muži. Spolu všetky ženy dohromady na Slovensku si požijú na tomto svete o 20 miliónov rokov dlhšie ako muži. Je to dôsledkom toho, že muži majú viac infarktov, viac kardiovaskulárnych chorôb a možno je to kvôli tomu, že ženy sa takto dožijú o tých 20 miliónov rokov viac ako muži, že nie je ich toľko v parlamente, že nie je ich toľko vo vláde a že nie je ich toľko vo vysokých manažérských funkciách. Ja som za to, aby sme si ženy vážili, aby sme snažili, aby boli rovnoprávne, aby mali rovnaké možnosti v živote ako my muži a aby sme ich milovali. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Možno som nehovorila dosť jasne, keď pani poslankyňa zapochybovala, že bolo to vystúpenie rozporuplné. Asi dostatočne neporozumela, že ja sa skutočne snažím tým ženám pomôcť, ale tým ženám pomôžem len vtedy, ak budem vedieť vždy do funkcie navrhnúť nie jednu, ale aspoň dve a aspoň také šikovné, ako je ten muž. Nechcem sa venovať diskusii na tému, o koľko miliónov rokov dlhšie tu budeme žiť, lebo by sme skončili v encyklopédiách, ktoré hovoria, že za 125 miliónov rokov tu budeme len ženy a budeme riadiť všetko. Ani nechcem sa vrátiť k tomu, že vy muži nás trestáte za Evu s jablkom, ale žijeme dnes v reálnej dobe a musíme riešiť problémy ženy matky, povedzme vdovy... Ako kde?... Ženy vdovy, ktorá zostala so 4 deťmi a nevie, ako ďalej, je nezamestnaná a nemá toho, kto by jej pomohol či už s deťmi alebo kto by jej pomohol v ťažkej situácii. Takže možno z tejto strany sa poďakujem aj pánu ministrovi Palkovi za to, že vedel v prípadoch, keď išlo o násilné trestné činy na ženách zakročiť veľmi rázne, a dokonca až tak, že mužov, ktorí za to zodpovedali v polícii, vedel zbaviť ich miesta. Ja si myslím, že ten pohľad na ženu v spoločnosti má byť teda v celej šírke, nielen na ženu funkcionárku. Lebo tam budem súhlasiť, že to boli možno doby dávnominulé, ale na ženu a pomôcť naplniť jej poslanie, ženy matky a ...(Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Snáď len veľmi krátko k hlavnej téme tejto diskusie, ktorou je návrh na zavedenie kvót pre ženy na kandidátnych listinách. Mám také tri poznámočky. Po prvé, tá klasická komunistická ľavica hlásala triedny boj. Moderná liberálna ľavica hlása boj pohlaví. Ja som aj proti triednemu boju a takisto hlásam aj mier medzi pohlaviami. Po druhé. čo sa týka štatistiky. Už v prvom čítaní som upozorňoval na to, že štatistiky treba vedieť čítať. Treba vedieť chápať, čo hovoria. Ja si spomínam, že keď Karol Marx písal Komunistický manifest, tak veľmi zvláštnym spôsobom si prispôsoboval a komentoval štatistiky o tom, ako žijú pracujúci v Británií. Nesprávny spôsob interpretácie štatistík vidím aj tu pri hlásaní boja pohlaví, po tretie treba povedať veľmi jednoducho, stručne, ten návrh, ktorý dáva pán poslanec Heriban, to je návrh, aby zákon umelo zmenil stav, ktorý je výsledkom slobodného pôsobenia, slobodného rozhodovania tisícov, desaťtisícov, státisícov ľudí. A o tom celý tento návrh je a ja si myslím, že treba ponechať ten priestor slobody u politických strán, aby samy rozhodovali o tom, ako tie kandidátky budú vyzerať. To, že či muž či žena má všetky práva, aby sa uchádzal aj o postavenie v politike, je v tomto štáte garantované a vyplýva to z toho, že hlásame rovnosť, že muži a ženy sú si rovní. Ale to, že mužov je v politike viac a žien je menej, to je dôsledkom toho, že muži a ženy nie sú rovnaké bytosti. A iným spôsobom sa rozhodujú, je tam iná miera záujmu o verejnú činnosť a iná miera záujmu o iné činnosti. A preto si dovolím navrhnúť pánom poslancom, paniam poslankyniam, aby tento pozmeňujúci návrh nepodporili okrem iného aj preto, že by tam hrozilo riziko, že by tento návrh v tom prípadnom schválení bol označený za protiústavný. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v rokovaní budeme pokračovať návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k záväzku vlády Slovenskej republiky odstaviť dva bloky jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice v rokoch 2006 až 2008. Návrh uznesenia ste dostali ako tlač č. 600. Dávam slovo poslancovi Róbertovi Ficovi, aby návrh uznesenia uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

R. Fico, poslanec: Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil odôvodnenie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k záväzku vlády Slovenskej republiky odstaviť dva bloky jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice v rokoch 2006 - 2006. O tomto záväzku vlády Slovenskej republiky sa hovorí pomerne veľa. Čo najviac dominuje v diskusiách a stanoviskách k tomuto záväzku je, že išlo len a len o politické rozhodnutie vlády, rozhodnutie, ktoré malo ukázať dobrú vôľu Slovenskej republiky vo vzťahu k národným záujmom iných štátov a k záujmom Európskej únie, ale najmä politické rozhodnutie, ktoré bude mať pre Slovenskú republike nedozerné hospodárske následky. (Hlas v rokovacej sieni.) Prichádza čas, vážené dámy a páni, na konkrétne kroky, kroky v súlade s medzinárodným právom v súlade s prijatými záväzkami, ktoré by mohli škodlivosť tohto zlého politického rozhodnutia čiastočne minimalizovať. Je na nás, vážené dámy a páni, či konečne pochopíme, že vstup do Európskej únie je aj vstupom a súbojom o národné záujmy. Je na nás, či pochopíme, že aj iné štáty, ktoré vstúpili, alebo sa chystajú vstúpiť do Európskej únie, robili veľmi veľa na ochranu svojich vlastných národných záujmov, kým my sme od tejto filozofie postupne ustupovali. Predkladám preto v mene poslaneckého klubu strany Smer návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý má nasledujúce znenie: "Národná rada Slovenskej republiky, berúc do úvahy nové pohľady orgánov Európskej únie na úlohu a význam jadrovej energetiky pre energetickú bezpečnosť celej Európy, berúc do úvahy bezpečnú prevádzku jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice, potvrdenú všetkými relevantnými inštitúciami, a berúc do úvahy efektívnu výrobu elektrickej energie v tejto jadrovej elektrárni a obrovské finančné straty, ktoré Slovenská republika utrpí predčasným odstavením dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri rešpektovaní zásady medzinárodného práva pacta sunt servanda vyvinula všetko politické a diplomatické úsilie na dosiahnutie oddialenia termínu odstavenia dvoch blokov Jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice."

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Fico, na chvíľočku preruším. (Ruch v rokovacej sále.) Prosím vás, urobte poriadok na balkóne, aby sme mohli dôstojne pokračovať v rokovaní parlamentu a ja poprosím usporiadateľskú službu, aby zabezpečila poriadok tam. Buďte takí láskaví. (Hlas na balkóne.) Pán poslanec bude rozprávať vzápätí, ako bude zabezpečený poriadok v parlamentnej sieni. Prosím, vás, urobte poriadok tam na balkóne, aby sme mohli pokojne pokračovať. Ďakujem pekne, pán poslanec, máte slovo ďalej.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Budeme pokračovať, pokiaľ ide o návrh predmetného uznesenia. Rád by som teraz uviedol niekoľko dôvodov, prečo je dôležité túto tému otvoriť a k nej sa vrátiť. Prvý hlavný dôvod, vážené dámy a páni, prečo by Národná rada Slovenskej republiky mala prijať uznesenie toho znenia, ako je predložené, je zásadná zmena postojov Európskej únie k problematike jadrovej energetiky. Najnovšie uvažovanie v orgánoch Európskej únie o význame jadrovej energetiky oprávňujú otvoriť túto otázku aj na Slovensku. Napríklad viceprezidentka a komisárka Európskej komisie pre energetiku a dopravu pani Palaciová povedala, že Európa musí jasne pochopiť dôležitú úlohu jadrovej energie, ktorá prispieva 35 % k výrobe elektriny v Európe. Odstavenie jadrovej energetiky by výrazne podkopalo schopnosť Európy vysporiadať sa s dvoma základnými výzvami: trvalo udržateľný rast, ktorý by bol ohrozený čoraz vyššou závislosťou Európy od importu a plnenie záväzkov z Kjóta. Ak teda, vážené dámy a páni, samotná Európska únia dnes vo svojich vnútorných štruktúrach hovorí o prehodnotení postojov k jadrovej energetike, je našou povinnosťou využiť tieto trendy v Európskej únii a pokúsiť sa prehodnotiť záväzok Slovenskej republiky odstaviť dva bloky jadrovej elektrárne v rokoch 2006 až 2008. Dokonca aj iné členské krajiny Európskej únie začínajú vo svetle posledných udalostí v oblasti energetickej bezpečnosti zvažovať inak. Vieme, čo sa dialo pred rokom - dvoma rokmi v Európe s dodávkami elektrickej energie. Vieme, aké koncepcie dnes prijímajú jednotlivé štáty. Každá krajina zisťuje, že je potrebné mať vlastnú energetickú suverenitu a bezpečnosť, aby krajina nebola odkázaná na dovoz elektrickej energie. (Potlesk.) Žiaľ, to, čo urobila vláda Slovenskej republiky prijatím záväzku, spôsobilo, že Slovenská republika definitívne túto energetickú bezpečnosť a suverenitu stráca. Pretože ak dnes sme schopní vyrábať dostatok elektrickej energie nielen pre vnútorné potreby, ale čiastočne aj na import a ak vieme, že bude veľký tlak na vyššiu spotrebu elektrickej energie, je pre nás dôležité zachovať takéto cenné zdroje výroby, ako sú dva bloky vo V1.

Druhý dôvod, ktorý nás viedol k tomu, aby sme predložili takýto návrh uznesenia, je dôvod bezpečnostný. Chcem hneď na úvod urobiť jedno konštatovanie, ktoré doteraz nikto nespochybnil. Jadrová elektráreň V1 je elektráreň, ktorá je bezpečná. Pôvodne deklarované bezpečnostné dôvody pre odstavenie Jaslovských Bohuníc sú dnes už vyvrátené prakticky všetkými zainteresovanými a uznávanými odborníkmi a potvrdené príslušnými inštitúciami, ktorých hodnotenie jednoznačne postavilo predmetnú elektráreň na medzinárodne akceptovateľnú úroveň. Po vybavení špičkovým digitálnym riadiacim a ochranným systémom sa dostáva táto jadrová elektráreň vo viacerých parametroch medzi najbezpečnejšie elektrárne v Európe. Od roku 1998, vážené dámy a páni, Slovenská republika investovala na modernizáciu týchto dvoch blokov, ktoré chceme zatvoriť, viac ako 8,5 miliardy Sk. Išlo o náročnú a nákladnú rekonštrukciu elektrárne. Jej výsledkom však je, že dnes je táto elektráreň spoľahlivá, bezpečná a environmentálne prijateľná. Tento záver potvrdila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v rokoch 1998, 1999 ako aj v roku 2000. Rovnako tento záver potvrdila aj inštitúcia WENRA - West European Nuclear Regulatory Association v roku 1999 a niekoľko misií Svetovej asociácie jadrových operátorov pod skratkou WANO. Všetky expertízy potvrdzujú, že jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice môže pracovať bez väčších investícií bezpečne až do roku 2016 až 2018. Neexistuje preto, vážené dámy a páni, žiadna správa, žiadny dokument, žiadne stanovisko relevantných inštitúcií, ktoré pôsobia v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktoré by spochybňovali súčasné postavenie Jaslovských Bohuníc na trhu výroby elektrickej energie týmto segmentom.

Po dôvodoch, ktoré sa týkajú zmeny postojov v Európskej únii, ktoré sa týkajú bezpečnosti, mi dovoľte povedať niekoľko dôvodov ekonomických. Jadrová elektráreň V1 napriek významnej modernizácii - 8,5-miliardovej - ktorá sa, mimochodom, už vrátila, takto nám to potvrdili pri návšteve v Jaslovských Bohuniciach, prakticky za 4,5 roka, 5 rokov tieto peniaze sú naspäť, vyrába po elektrárňach na vážskej kaskáde najlacnejšiu elektrickú energiu na Slovensku, pričom v ostatných slovenských elektrárňach sa produkuje elektrická energia pri dvoj- až štvornásobných nákladoch. Odstavenie jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice V1 by spôsobilo nárast ceny elektrickej energie približne o 10% a sú odhady, že Slovensko by sa vystavilo potrebe dovozu elektriny zo zahraničia pri asi dvojnásobných cenách a celkový objem dovozu by mal byť 25 až 30% celkového objemu. V situácii, keď každá krajina bojuje za svoju vlastnú národnú energetickú bezpečnosť to považujeme za hrubé porušenie národných záujmov, ak má byť Slovenská republika vystavená len a len z politických dôvodov takejto situácii. Navyše, v našom regióne sa očakáva rast spotreby elektrickej energie - to som už uviedol - a zvyšovanie jej ceny v dôsledku nárastu spotreby a dožívania zdrojov v zahraničí. Táto elektrina by nebola len drahšia, jej dodávka by bola aj menej spoľahlivá a znamenala by prenos pracovných miest zo Slovenska za hranice, pričom ide o miesta s vysokou pridanou hodnotou. Musím uviesť aj stratu pracovných miest v Jaslovských Bohuniciach. Ide naozaj o ľudí, ktorých zárobky sú veľmi slušné. Tým sa významne zníži životná úroveň veľkého počtu slovenských rodín. Odborné štúdie počítajú s rozdielom nákladov medzi prevádzkou V1 do roku 2015 a jej odstavením v rokoch 2006 až 2008 pri jej náhrade za klasickými zdrojmi vo výške vyše 40 miliárd korún a pri nahradení dokončením EMO, znamená Elektrárne v Mochovciach, tretí a štvrtý blok, viac ako 20 miliárd korún.

Z časových dôvodov, vážené dámy a páni, nie je možné nahradiť výpadok týchto zdrojov prípadným dostavaním tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach, pretože od rozhodnutia vlády je na dostavbu potrebných asi päť rokov. Preto bude potrebné riešiť nahradenie práve dovozom. Nie aby sme išli cestou, že budeme bojovať za dlhšiu funkčnosť Jaslovských Bohuníc a popri tom ešte aj dostavali tretí a štvrtý blok, čo by zo Slovenska mohlo urobiť naozaj krajinu mimoriadne silnú a mimoriadne dôležitú v budúcnosti, ideme presne opačným smerom. Je zaujímavé, že nikto napríklad nechce hovoriť o štúdii, ktorá bola vypracovaná v súvislosti s Mochovcami, kde sa jasne ukázalo, že dostavba tretieho a štvrtého bloku je ekonomicky mimoriadne výhodná a že dnes sú tu investori zo zahraničia, ktorí sú pripravení podporiť túto výstavbu aj bez štátnych záruk. Náhrada tepelnými elektrárňami, napríklad plynom by bola sprevádzaná výrazným navýšením ceny elektrickej energie predovšetkým z titulu vplyvu vysokej ceny paliva na cenu elektrickej energie, ktorá by tak bola možno ešte vyššia ako pri dovoze.

Vážené dámy a páni, na záver odôvodnenia tohto návrhu uznesenia chcem povedať ešte niečo k peniazom, k peniazom, o ktorých tak rád hovorí predseda vlády Slovenskej republiky pán Dzurinda. Často hovorí, že Slovenská republika dostane nejaké kompenzácie za to, že uzatvoríme jadrovú elektráreň v rokoch 2006 a 2008. Opakujem, elektráreň, ktorá je bezpečná, ktorá vyrába najlacnejšiu elektrickú energiu. V zmluve o pristúpení je záväzok Európskej únie k Slovensku len vo výške 90 miliónov eur. Ak to vynásobíme 40 korunami, sme na úrovni 3,6 miliardy korún. Ďalej sú tu prísľuby, že celková pomoc by sa mala vyšplhať do výšky 170 miliónov eur, ak to vynásobíme krát 40, dostávame sa niekde na úroveň 6,8 - 7 miliárd korún. Toto je maximum, čo Slovensko môže dostať za Jaslovské Bohunice.

Vážené dámy a páni, ale Jaslovské Bohunice vyrobia za rok elektrinu za 12 miliárd korún, čiže my dostaneme peniaze, ktoré vykryjú možno 7 - 8 mesiacov výroby elektrickej energie v Jaslovských Bohuniciach a prídeme možno pri zastavení tejto prevádzky, ktorá by mohla pokračovať ďalších desať rokov, o 120 alebo 130 miliárd Sk. Je to matematika, ktorej rozumie aj žiak prvého ročníka základnej školy. Je mi ľúto, že tejto matematike nerozumie predseda vlády a vláda Slovenskej republiky.

Rovnako musím povedať, pokiaľ ide o peniaze, aj to, kto bude čerpať týchto 90 miliónov eur? Deväťdesiat miliónov eur zatiaľ čerpá iba poradca, ten je, samozrejme, zo zahraničia, ako inak? Prečo by mali peniaze, ktoré prichádzajú z Európskej únie, spotrebúvať slovenské firmy? Za tieto peniaze sa zatiaľ bude stavať iba plot, ktorý odstaví dva bloky, ktoré sú tam, od ďalších dvoch blokov. Ide sa stavať teraz kotolňa, čiže žiadny rozvoj, nič, sú to len a len peniaze, ktoré budú použité na odstavenie, čiže žiadna kompenzácia nepríde pre Slovenskú republiku. Z tohto dôvodu považujeme tento záväzok vlády Slovenskej republiky za neuveriteľne zlý, najhorší, aký bol kedy urobený v novodobej histórii Slovenskej republiky.

Vážené dámy a páni, ak nie je schopná vláda Slovenskej republiky bojovať za národné záujmy Slovenskej republiky, myslím si, že by to mal byť parlament, Národná rada. Môžeme a sme oprávnení prijať uznesenie, ktorým požiadame vládu Slovenskej republiky, aby vyvinula všetko politické a diplomatické úsilie na dosiahnutie oddialenia termínu odstavenia. My nechceme hovoriť o tom, že úplne od tohto záväzku odskočíme. Dobre, rešpektujeme, že aj Slovensko musí niečo obetovať v prospech Európskej únie. Ale prečo v rokoch 2006 až 2008? Prečo nie v rokoch 2012, 20014, ak táto elektráreň je bezpečná a schopná mimoriadne Slovenskej republike pomôcť. Prosím, dajme si do kontextu aj vzťah medzi odstavením Jaslovských Bohuníc a investíciami, o ktorých teraz toľko hovoríme, či to je investícia Kia alebo investícia Peugeot. Ak si toto dáme do tohto kontextu, zistíme, že pokračovanie vo výrobe elektrickej energie by bola tá najlepšia investícia, akú môžeme urobiť pre Slovenskú republiku. Chcem vás poprosiť, vážené dámy a páni, aby sme urobili krok, ktorý je v súlade aj s naším právom a je aj v súlade s medzinárodnými štandardnými postupmi. Myslím si, že na základe vyjednávania je možné otvoriť túto otázku. Radili sme sa aj na právnom direktoráte v rámci Európskej únie. Je to možné. Samozrejme, na dohodu treba vždy dve strany. My to vieme. Ale vláda Slovenskej republiky neurobila nič! Všetko chápe, chodí si do Bruselu a Štrasburgu iba po pohladkania. Táto politika Slovenskej republiky jednoducho musí skončiť, lebo ide o životne dôležité veci. Ďakujem vám a prosím vás o podporu toto návrhu uznesenia. (Potlesk.)