B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Dubovská ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi reagovať na niektoré časti toho, čo môj predrečník rozprával. V prvom rade hovoril veľa, mal veľmi zaujímavú reč, a to mi trošku pripomenulo tie pekné prejavy z rokov 1989, ale ak sa budeme rozprávať o predkoch, o histórii, je veľmi dôležité si uvedomiť jednu dôležitú vec. Identitu. Našu identitu, ktorú sme si zatiaľ v znakoch neidentifikovali, nedefinovali a nezakotvili nikde, ani v zákone. Možno práve táto vec by nám pomohla do budúcnosti aj definovať náš národ, našu históriu a lepšie ju vnímať a vážiť si ju a chrániť a prezentovať. Lebo hovorilo sa síce o tom, že boli nejaké počiatky slovenského národa v Samovej ríši, ale keď už ide o to, vyzerá to tak, že cirkev nám môže pomôcť zistiť, že tento národ tu osídľoval územie už kedysi dávno predtým.

Treba povedať v zahraničnej politike, že naozaj je veľmi dôležité pre výkon zahraničnej politiky, aby veľvyslanci a tí, ktorí pracujú v zahraničí, mali dostatočné sociálne zabezpečenie, finančné zdroje, aby táto mohla byť dostatočne aktívna, aby mohla byť naša zahraničná politika dôstojná, partnerská, korektná, ale aj silná, aby sme si obhájili vždy svoj štát.

Je tiež veľmi dôležité, keď ste spomínali konflikty a prípravu na konflikty, ja si myslím, že je dôležité, aby sme prispeli a pripravovali sa na stabilizáciu a na mier.

Čo treba ešte povedať k zahraničnej politike. Máme geopolitických partnerov a treba byť diplomatický a vyberať si teda, akým spôsobom ku ktorej krajine pristupujeme, ale treba hľadať partnerov pre nás výhodných, výhodnejších a naozaj mať stanovené...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Figeľ ako posledný vystúpi v rozprave. Nech sa páči.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v niekoľkých bodoch zareagovať na správu, o ktorej zahraničný výbor rokoval samostatne ako gestorský, prijal aj spoločné uznesenie. Bolo to zároveň rokovanie na pôde ministerstva zahraničných vecí. Chcem to aj oceniť a zároveň povedať, že to by mohla byť dobrá súčasť každoročného vážneho dialógu pri hodnotení toho, čo bolo a čo by mohlo byť pred nami.

Chcem oceniť aj včasnosť správy, ktorá je vyššia alebo väčšia, než tomu bolo v minulých rokoch. Na druhej strane už beží tretí mesiac roku 2004, preto by som chcel podporiť myšlienku rozdelenia tejto správy na dve časti. Jedna by mohla byť prerokúvaná v novembri, v decembri ako prológ alebo plán pre najbližší rok a vo februári, prípadne marci hodnotenie minulého roku. Nepovažujem za dôležité to dávať do uznesenia. Skôr si myslím, že si to ministerstvo a pán minister osvojí a že by to mohlo byť súčasťou ďalšieho postupu.

Ten rozsah, ktorý je väčší než minulého roku, mám tu obidve správy, ale je aj kvalitatívne iný. Má väčšiu hĺbku, má dobrú štruktúru, ktorá vyjadruje možno aj to, čo pani kolegyňa Dubovská na konci rozprávala, prioritizáciu našej zahraničnej politiky, počínajúc Európskou úniou, NATO cez susedské vzťahy až po personálne otázky tých ôsmich kapitol veľmi dôležitých aj ako celok, aj ako jednotlivé časti prístupu.

Správa za minulý a do tohto roku je naozaj historická a aj sa pokúša o kvalitatívnu zmenu. Zo Slovenska ako policy-takera na pozíciu policy-makera, teda krajiny, ktorá pristupuje, ktorá preberá, pretože vstupuje do zorganizovaného priestoru už či bezpečnostného, alebo právneho, ekonomického, vstupuje do pozície, keď bude rozhodovať, formovať, tvoriť budúcu či európsku legislatívu alebo medzinárodné právo z pozície člena Európskej únie a člena Aliancie.

Predpokladom na úspech takejto zmeny je nielen táto formálna stránka, ktorá sa naozaj zavŕši v krátkych týždňoch, ale to kvalitatívne, čo robí úspešnú politiku úspešnou, naozaj profesionalizmus z každej stránky, ktorý je nielen o jazykových predpokladoch, ale aj o právnej stránke, o odbornosti, vecnej problematike, ktorú potrebujú naši poznať, ak majú byť úspešní v zložitejšom priestore.

Je to o komplexnosti politiky, ktorá má už toľko rozmerov, že nejaké čisté diplomatické štúdiá nepostačujú. O koordinácii, ktorá si žiada jednotu postupov doma aj vonku tak, aby sme mali naozaj jednotnú, už ani nie tak zahraničnú ako európsku politiku, pretože bez tejto jednoty sa môže domáci rezortizmus, ktorý sme často pozorovali alebo vnímame, preniesť aj do vonkajších postojov, a to nás oslabí viac než sila iných, viac než postoje okolo nás. Zapájať do politiky aktérov, ktorými sú už dnes nielen inštitúcie okolo ministerstva zahraničných vecí, ale aj verejná diplomacia, mimovládne organizácie, akademická pôda a, samozrejme, ekonomickí a kultúrni aktéri.

Zodpovednosť, ktorá sa vyžaduje v politike, by sa mala oveľa viac vyžadovať aj v dôležitých pozíciách pri realizovaní európskej alebo euroatlantickej agendy, a tým rozhodujúcim prvkom pre úspech takejto zmeny je udomácnenie európskej politiky doma vo všetkých sférach vrátane komunálnej, regionálnej úrovne, čo sa stáva, ale postupne a dosť zložito, napriek tomu toto bude rozhodovať o úspechu päťapolmiliónového Slovenska, nielen jednotlivci alebo tá najvyššia ústavná reprezentácia, ale spoločnosť ako celok.

Dovoľte mi prispieť niekoľkými pohľadmi na tému prístupovej zmluvy, lebo najviac tu rezonovala a nazdávam sa, že to treba dodať alebo doplniť, alebo v reakcii dovysvetliť.

Rok 2003 nebol rokom o meritórnych vecných stránkach procesu integrácie, ale o procedurálnom ukončení, tak ako to aj správa uvádza, lebo rokovania sa skončili v Kodani v decembri 2002.

Sila našich argumentov bola dostatočná, pretože môžeme porovnávať nielen argumenty, ale výsledky so susedmi, ktorých sila alebo úvod, alebo historický vývoj v rokovaniach vo vzťahu k Únii bol naozaj lepší, silnejší, výhodnejší. Naše výsledky sú prinajmenšom porovnateľné, v niektorých záležitostiach aj lepšie ako v niektorých susedných krajinách. Ale každý mal svoje špecifiká, svoje citlivosti, svoje priority, a preto aj takéto porovnávanie má, samozrejme, slabinu v tom, kto stavil viac na ktorú časť.

Prístupová zmluva, o ktorej kolegovia hovorili, že voči nej mali výhrady, ale sú za vstup do EÚ, je jednoducho podmienkou, je súčasťou prístupu, pretože ten je zadefinovaný prostredníctvom zmluvy, s ktorou žijú a budú žiť všetky štáty 25-člennej únie. Teda tvrdiť, že sme za vstup do únie, ale za zmluvu, je prinajmenšom logický rozpor a, samozrejme, aj politický.

Čo sa týka kvót, boli tu niektoré premietané, častejšie spomínané. Tie sa vypočítavajú z reálu. Z reálu za posledných päť rokov, kde sa berie priemer, vynecháva najhorší a najlepší rok, a tak to bolo aj pri mlieku, tak je to aj pri iných komoditách. Niektoré sú nové, napríklad sme získali dobré výsledky v rokovaniach o izoglukóze. To nie je len o potravinárskom priemysle, to je aj o pestovaní kukurice na veľkých plochách. Je to pri cukre.

Chcem tým povedať, že výsledky, ktoré reagujú na súčasnosť, sú zároveň podnetom alebo podkladom pre budúcnosť. Rokovať v Únii sa bude ďalej. Aj o celkovej podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky, aj o finančnom rámci na sedem rokov, aj o tom, ako ktorý štát si upraví ďalšie svoje podmienky fungovania v Únii. Oveľa viac sa rokuje v únii, pri členstve v únii než pred vstupom. Predtým je to o prístupe, vo vnútri je to o všetkých zmenách primárneho alebo sekundárneho práva únie.

Čo sa týka jadrovej elektrárne. Slovensko bolo tlačené do polohy zrealizovať uzavretie V1, teda dvoch starších blokov v roku 2000. Ak by sme neboli prijali nejaké rozhodnutie prijateľné pre 15 štátov a Slovensko by nebolo ani pri rokovaní, teda ani na pozvanie v Helsinkách, ani, samozrejme, vstupu a toho všetkého, čo s tým súvisí.

Už som spomínal investície pri Trnave alebo inde. Súvisia s tým, že Slovensko je krajina Európskej únie o pár týždňov. Očakávania, ktoré znamenajú jednotné právo, jednotný trh, ktoré by inak boli rozvíjané voči iným krajinám, určite skôr Maďarsku, skôr Poľsku alebo Česku, ak by Slovensko bolo zostávalo v pozícii, v ktorej bolo v roku 1998.

Takže prijatie termínu, ktorý sa podarilo posunúť na rok 2006 až 2008 a získať k tomu aj finančné kompenzácie od roku 1999 až doteraz 90 miliónov eur, ďalších 90 miliónov prisľúbených zmluvou na rok 2004, 2005 a 2006 a ďalší postoj, ktorý únia zadeklarovala, že chápe významnosť nákladov na odstavenie tejto elektrárne, znamenajú pre slovenskú vládu nielen možnosť, ale aj zodpovednosť rokovať v rámci finančnej perspektívy 2007 až 2013 o ďalších konkrétnych nákladoch, ktoré by podporila únia ako celok a, samozrejme, aj niektoré krajiny bilaterálne. Toto prístupová zmluva uznáva a dokončiť to treba, keď sa dokončí rokovanie zhruba do jedného roka o celej finančnej perspektíve na ďalších sedem rokov od roku 2007.

Chcem povedať, že sme získali významné prostriedky na rozvoj vidieka, na Schengen, že financie na Slovensko z Európskej únie na rozpočtové obdobie, ktoré je pokryté, sú dvojnásobné oproti Českej republike v prepočte na obyvateľa. Sú väčšie než na maďarského občana, a to treba brať do úvahy, ctené kolegyne a kolegovia.

Slobodný pohyb osôb. Slobodný pohyb osôb bol debatovaný po celej Európe aj tu na Slovensku v roku 2000 a 2001. Samozrejme, aj teraz sa diskutuje, ale tá zmluva reflektovala reálnu možnosť dohodnúť sa. Na jednej strane Nemecko žiadajúce sedem rokov, Rakúsko podporujúce túto pozíciu, tak ako to bolo pri vstupe Portugalska a Španielska, na druhej strane my a ostatní žiadajúci o otvorenosť a prinajmenšom o zohľadnenie rozdielov, pretože je iné hovoriť o slovenskom pracovnom trhu a iné o poľskom, maďarskom, českom, každý za seba, ale predsa o spoločnej situácii.

To, čo sa podarilo vtedy, treba rešpektovať, lebo zmluva je napísaná, je dohodnutá. Právo zaviesť ochranné opatrenia neznamená aj povinnosť, respektíve dôvody ich zaviesť. To, že ich niektorí zavádzajú, neznamená, že musíme aj my postupovať rovnako, ale máme na to plné právo.

Chcel by som na vysvetlenie k tomu dodať niekoľko konkrétnych argumentov, pretože som presvedčený, že sú potrebné. Je tu buď nepresné vnímanie, alebo neochota vnímať to, čo sa v modeli pre slobodný pohyb práce zadefinovalo. To nie je fixných sedem rokov, to sú tri postupné fázy s možnosťou flexibility, to znamená nie jednotne voči všetkým, ale podľa toho, ako sa bude vyvíjať reálna situácia na pracovných trhoch.

Hlavné princípy navrhovaného systému je možné zhrnúť takto. Dvojročné obdobie na úvod, počas ktorého sa voči novým členským štátom budú uplatňovať vnútroštátne opatrenia súčasnej členskej krajiny. V tomto kontexte môže ktorýkoľvek súčasný štát únie zaviesť v rámci svojho vnútroštátneho práva väčšiu slobodu pre pohyb pracovníkov, ako je v súčasnosti, vrátane voľného prístupu na trh práce. Teda je možná zmena k lepšiemu.

Pred koncom druhého roku, teda roku 2006, ktorý bude druhým rokom, sa vypracuje hodnotenie fungovania vnútroštátnych opatrení na základe správy Komisie pre Radu.

Na základe tejto analýzy súčasné členské štáty najneskôr do dvoch rokov po vstupe Slovenska do Európskej únii oznámia Komisii, či chcú pokračovať v uplatňovaní vnútroštátnych opatrení, alebo budú od daného termínu uplatňovať acquis, teda otvorenosť. Ak takéto oznámenie členská krajina nezašle, bude sa uplatňovať automaticky acquis, teda otvorenosť.

Päť rokov po vstupe Slovenska môže súčasný členský štát uplatňujúci vnútroštátne opatrenia v prípade vážnej nerovnováhy na trhu práce alebo hrozby takejto nerovnováhy po oznámení komisii predĺžiť svoje opatrenia maximálne o ďalšie dva roky. Ak takéto oznámenie nepodá Komisii, bude sa uplatňovať otvorenosť. Pre tých, ktorí sú už dnes zamestnaní na trhu únie a pracujú tam jeden rok legálne, otvorenosť a všetky podmienky pre ďalšie zamestnávanie pokračujú, nerušia sa novou situáciou. Teda 1. máj 2004 zároveň korešponduje s 1. májom 2006, ktorý je tým zlomovým obdobím pre viacero krajín.

Chcem dopovedať, že okrem Nemecka a Rakúska, ktoré zrejme budú uplatňovať takéto striktnejšie opatrenia, sa viaceré vlády a parlamenty už rozhodli, niektoré sa zatiaľ nerozhodli.

Francúzsko zrejme bude uplatňovať päť rokov prechodného obdobia, ale navrhuje bilaterálnu dohodu o zamestnávaní niektorých kategórií občanov. Majú záujem o mladých pracovníkov do 35 rokov. Myslím si, že rokovanie o tom môže byť konštruktívne, možnože s otvorenosťou bez vekových kategórií. Budú to vlastne tým pádom množstvenné kvóty na zamestnávanie medzi Slovenskom a Francúzskom.

Belgicko, Fínsko, Španielsko zrejme zavedú dvojročné obdobie. Španielsko však nebude vyžadovať pracovné povolenia pre osoby samostatne zárobkovo činné. To znamená, živnostníci budú môcť od 1. mája sa tam zamestnávať na základe vnútroštátnej legislatívy.

Luxembursko, Portugalsko a Grécko zrejme zavedú definitívne dvojročné prechodné obdobie.

Taliansko sa zatiaľ nerozhodlo, ale vláda je proti zavedeniu prechodného obdobia.

Treba vnímať niekde rozdiely medzi pozíciou vlády a parlamentu. Toto sa stalo v Holandsku, kde vláda chcela otvorenosť, parlament po voľbách zmenil pozíciu a dnes je situácia taká, že Holandsko zavedie systém pracovných povolení, ktorým otvorí iba sektory v hospodárstve, kde nie je dostatok uchádzačov o prácu z Holandska a súčasných krajín únie.

Švédsko patrilo ku krajinám, ktoré chceli viac byť otvorené. Po postoji parlamentu to vyzerá na návrh uplatňovať dvojročné prechodné obdobie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, či budete ešte dlho hovoriť, lebo už je 12.00 hodín.

Tak vás poprosím, aby ste to nechali na poobedie, alebo ak to viete dokončiť dvoma vetami, nech sa páči.

J. Figeľ, poslanec: Tak to radšej dokončím.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dobre, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poobede o 14.00 hodine ešte dokončí svoje vystúpenie pán poslanec Figeľ. Potom reakcie na pána poslanca. Zatiaľ pán poslanec Zubo.

Procedurálny návrh ešte pán poslanec Hort.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predsedajúci, chcel by som zvolať výbor pre verejnú správu teraz na 12.15 hodinu v zasadačke výboru.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pokračujeme o 14.00 hodine. Prajem vám dobrú chuť.

(Pokračovanie po obedňajšej prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o správe pána ministra zahraničných vecí. Prosím pána ministra Kukana, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

Vystúpi pán poslanec Figeľ. Nech sa páči Janko.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dokončím to prerušené vystúpenie. Išlo mi o to, aby som, ako je len možné, k tomuto dátumu popísal relatívne pestrý pracovný trh tak, ako sa vyvíja v dnešných štátoch európskej pätnástky a ktorý sa bude naďalej vyvíjať, ale dnešná situácia je asi taká, že okrem toho, čo už som povedal, z tých krajín, ktoré deklarovali otvorenosť pred dvoma rokmi na politickej úrovni, tri sa rozhodli predsa pre zamestnávanie prostredníctvom pracovných povolení, a to je Holandsko, Švédsko a Dánsko a Veľká Británia a Írsko sa rozhodli pre otvorenosť s istými limitmi. S limitmi, ktoré znamenajú filter alebo prekážku pre zneužívanie sociálneho systému a mali by uchrániť túto otvorenosť pred tlakmi, ktoré realizujú aj politické strany, aj odbory, aby aj v týchto krajinách došlo k silnejším opatreniam proti voľnému pohybu pracovnej sily.

Ja som presvedčený, že naďalej platí to, čo sme argumentovali a čo sa aj dnes potvrdzuje, práve rozvoj nových členských krajín je odpoveďou pre vývoj ekonomiky, investovanie u nás, na druhej strane nízka mobilita pracovnej sily, bariéry, ktoré existujú v oblasti kultúry, jazyka, profesionálnej pripravenosti.

Každé administratívne opatrenie je priestorom pre byrokraciu alebo pre čierny trh a ten nepotrebujeme ani my, ani oni, o ktorúkoľvek krajinu ide. A hlavne, Európa potrebuje oveľa viac otvorenosti. Otvorenosť znamená flexibilitu aj na pracovných trhoch a uzatváranie vlastne znamená tlak na zamestnávateľov, na firmy, investorov, aby prechádzali do výhodnejších krajín, do výhodnejších podmienok. A tento stav si uvedomujú stále viac aj v krajinách na západ od nás. Že zatiaľ rozhodnutia sú také, aké sú, je dnešná situácia, ale som presvedčený, že postupne hlavne po prvom dvojročnom období otvorenosť bude oveľa viac dominovať v postojoch jednotlivých krajín pätnástky.

Zaznelo aj v minulých dňoch, že Slovensko uzavrelo tú kapitolu skoro a Česká republika rokovala ešte ďalej. Kapitola bola uzatváraná ako horizontálna, neexistuje a ani by neexistovala nejaká možnosť iného zaobchádzania so Slovenskou republikou ako s Českou alebo Maďarskou, alebo Poľskou.

Prvá krajina, ktorá uzavrela túto záležitosť, bola Maďarská republika. My sme to urobili potom o dva týždne za švédskeho predsedníctva v júni 2001. To, že Česká republika rokovala ďalej, do toho prišla letná prestávka, uzatvárala to o pár mesiacov, znamenalo to jedinú zmenu, a to zmenu, ktorú si treba všimnúť a rozumne vyložiť. Česká republika presadila, aby sa ochranné opatrenia mohli zavádzať v nových členských krajinách aj voči novým členským krajinám, to znamená medzi nami naozaj.

Čo si myslíte, na koho tým asi mysleli, keď to presadzovali? To isté môžeme uplatňovať aj my, ale to nie je to racionálne, čo znamená vstup do Európskej únie, aby teraz nové členské krajiny medzi sebou uzatvárali pracovné trhy, ak toto kritizujú na západe od nás.

Európske štáty tiež museli prijať isté obmedzenia. Napríklad pri slobode pohybu kapitálu. Sedem rokov poľnohospodárska a lesná pôda nemôže byť nadobúdaná cudzincami v tejto krajine na voľnom trhu. Možno to predĺžiť o ďalšie tri roky, teda celkovo na desať rokov zo strany Slovenska, ak sa tak rozhodneme. A chcem len pripomenúť, že Slovensko bude v prvých troch rokoch, ktoré sú rozpočtovo vykryté alebo rozpočtovo definované v pluse, ak bude pripravené, ak bude schopné absorbovať európsku pomoc vo výške vyše 830 miliónov eur. 830 miliónov eur. Treba rátať vždy s obidvoma stranami jednej mince, lebo každá minca má dve strany.

Nie sme občanmi druhej kategórie. Táto psychológia alebo postoje ani nepomáhajú, ani nič neriešia. Sú ľudia, ktorí celý život budú občanmi druhej kategórie, ak sa nezorientujú v práve, v možnostiach, v situácii. Toto, čo zaručuje zmluva, sú podmienky na fungovanie, v niektorých oblastiach prechody v podstate pre integráciu krajiny, ale pripravenosť, schopnosť, aj kultúrna, aj jazyková, aj mentálna, politická, to je zodpovednosť každého jednotlivca a každej inštitúcie, aby sa nielen cítila, ale bola aj európskou.

A k otázke spojencov. Zaznelo tu, že kto budú naši spojenci. Ja som presvedčený, že našimi spojencami sú a budú všetky slobodné demokratické krajiny, ktoré hodnotovo majú naše pohľady a s ktorými nás spájajú práve spoločné hodnoty. Nepotrebujeme nejakých špeciálnych tútorov alebo historické linky. Tou najdôležitejšou je susedstvo, ktoré je prvým výrazom alebo prvou mierou integrácie, lebo dobré susedstvo je predpoklad pre spoločnú Európu.

Chcem tým povedať, že vyšehradská spolupráca je osobitne dôležitá pre Slovensko, ktoré je najmenšie v tom priestore, najviac z nej získavalo, aj v budúcnosti by z nej mohlo mať prospech tak ako aj ostatní, pretože spolu sme silnejší, atraktívnejší, vážnejší. Ale tam, kde ten spoločný záujem existuje, v prirodzených oblastiach, nesnažiť sa ísť iným smerom alebo k nejakým ťažko zvládnuteľným témam. Tá neformálna spolupráca má svoju hodnotu a jediná inštitúcia, ktorá vo Vyšehrade funguje, prináša praktické ovocie pre cezhraničnú spoluprácu, mládež, kultúru, školstvo.

Integrácia pomáha prekonávať historickú záťaž, je jej dosť v strednej Európe, pomáha riešiť súčasné problémy, spomeňme si aj na svoje politické, ekonomické, a pripravuje aj budúce pozície pre jednotlivé krajiny a národy.

Na záver mi dovoľte povedať, že toto je naozaj historické obdobie, aj keď historickým ho urobia až isté kroky a zhodnotí čas, ktorý uplynie. Je lepšie, keď ho hodnotia ďalší alebo iní, ale dnes jasné, evidentné, euroatlantické, medzinárodné postavenie Slovenska, nie geografické, ale geopolitické, civilizačné je to, čo hľadali generácie pred nami a čo môžeme dnes naplno realizovať.

Som presvedčený, že to je zásluha aj zahraničnej politiky, ale aj domácej, že to je zásluha nielen vlády, parlamentu, prezidenta, ale aj mimovládnych aktérov, ekonomických, kultúrnych inštitúcií a, samozrejme, celej spoločnosti. Som presvedčený, že dôstojný život ľudí v tejto krajine súvisí s dôstojným miestom Slovenska v Európe a vo svete a že k tomu postupne dospievame.

Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Figeľa.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán kolega, nemôžem poprieť, že skutočne s veľkým záujmom som si vypočul vaše vystúpenie. Bolo zaujímavé ani nie tak svojím obsahom, ako skôr vašou vzácnou schopnosťou dokázať urobiť z núdze cnosť a schopnosťou prispôsobiť si fakty momentálnej potrebe.

Čo konkrétne mám na mysli. Na tejto schôdzi Národnej rady sme prerokúvali otázku odstávky jadrovej elektrárne V1. Pri prerokovaní tejto otázky vo vašom vystúpení v diskusii odznelo jednoznačné odmietnutie stanoviska, že by sa táto otázka znovu dala do programu rokovania s cieľom predĺžiť životnosť jadrovej elektrárne a v tomto prípade ide o stovky miliárd korún, ktoré Slovenská republika môže získať alebo stratiť a ide v neposlednom rade aj o energetickú závislosť Slovenskej republiky.

Dnes práve naopak, keď ste hovorili o zmenách v členských štátoch k otázkam voľného pohybu pracovnej sily a opatreniach jednotlivých členských krajín smerujúcich k obmedzeniu tohto pohybu, hovorili ste o tom ako o prirodzenom jave, na ktorý majú jednotlivé súčasné členské krajiny Európskej únie, samozrejme, nárok a je to ich šanca, ich možnosť takto reagovať na nebezpečenstvo, ktoré podľa nich hrozí prílevom pracovnej sily z východnej Európy. Obdobne ste sa vyjadrovali aj o dohodnutých výškach, kvótach výroby jednotlivých komunít poľnohospodárskych výrobkov. Takže toto všetko trošku človeka zaráža.

Ako tomu teda v skutočnosti je. Keď ide o zmeny v prospech Slovenska, vidíte nemožnosť, neschopnosť...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, hádam sa sluší a patrí povedať pár slov na záver rozpravy k tomuto, podľa mňa dôležitému bodu plenárneho zasadnutia Národnej rady. Chcel by som sa poďakovať za vaše príspevky k tomuto materiálu a iba veľmi stručne zareagovať všeobecne na niektoré vystúpenia, ktoré tu zazneli.

Pán Figeľ naozaj veľmi podrobne vysvetlil niektoré otázky predvstupových rokovaní, tak o tých nehodlám hovoriť.

Chcel by som na vystúpenie pána poslanca Ďaďa reagovať asi v tom zmysle, že ja nemám problém vypočuť si bez nejakých predsudkov akýkoľvek názor, som ochotný o ňom rozmýšľať, samozrejme, predpokladám, že vy rovnako budete rešpektovať môj názor, že v niektorých veciach, o ktorých ste hovorili, zásadne nesúhlasím, o niektorých som ochotný a budem premýšľať. Len by som chcel uviesť na pravú mieru to, čo ste povedali, keď ste hovorili, že sme klamali. To je veľmi citlivá záležitosť a na to by som chcel reagovať. Neklamali sme, pán poslanec, keď sme rokovali o prechodných obdobiach v rámci predvstupových rokovaní. Podobne ako nové členské alebo pristupujúce členské krajiny sme vyrokovali mnoho prechodných období či už v kapitole pôdohospodárstva, životného prostredia a podobne.

Aj súčasné členské štáty rovnako rokovali o prechodných obdobiach a po dlhých, naozaj dlhých, náročných, zložitých rokovaniach hlavne na základe naliehania Nemecka a Rakúska si vyjednali prechodné obdobie na voľný pohyb pracovných síl, nie osôb. Voľný pohyb osôb nie je ničím dotknutý, ten funguje všade normálne. A nie je to iba voči Slovensku, takže keď by ste chceli hovoriť o sklamaní slovenskej diplomacie, museli by ste hovoriť o sklamaní poľskej diplomacie, maďarskej diplomacie, českej diplomacie a všetkých tých štátov, na ktoré toto prechodné obdobie platí. Vtedy niektoré členské štáty vystúpili samy a povedali, že ony možnosť zavedenia tohto prechodného obdobia nevyužijú. My sme o tom informovali, my sme si to nevymysleli, my sme neklamali, to ony povedali, že to nevyužijú. Bolo to od nich gesto, ktoré sme my ocenili. Teraz, keď sa blíži dátum vstupu, toto svoje rozhodnutie menia, preto my hovoríme, že to nie je férové a že to nie je opodstatnené. A hovoríme to nahlas a zrozumiteľne.

Verte mi, že sila politiky sa neodvodzuje od toho ako, prepáčte, ako hlasne a razantne hovoríme tu na chodbách v rozhovoroch s našou televíziou, i keď to je, samozrejme, veľmi dôležité, ale vtedy na rokovaní v Bruseli, keď sedíme za stolom s ďalšími 24 kolegami, ministrami zahraničných vecí, tam sa ráta, čo povieme a podľa toho nás súdia. A prečítajte si prepisy z rokovaní tak, ako som ja vystupoval na týchto rokovaniach, kde som veľmi jasne a veľmi zrozumiteľne, možnože najtvrdšie z kolegov, o týchto otázkach hovoril. Takže vyjadrujeme sa jasne a zrozumiteľne tam, kde treba, a tam, kde to najviac zaváži.

Ďalej. A budeme ďalej hovoriť to, čo hovoríme, že si naozaj myslíme, že je to neférové. Neférové preto, že ony samy sľúbili, že to urobia a teraz to menia, čiže to je neférové, a neopodstatnené je to preto, že určite Slováci nezahltia alebo nezničia pracovné trhy v ktorejkoľvek členskej krajine Európskej únie.

O odstávke Jadrovej elektrárne v Bohuniciach sme už hovorili. Pánovi Ondriašovi by som iba chcel povedať, že pán Figeľ tu už hovoril, že náš hlavný vyjednávač a vyjednávací tím o tých kvótach rokoval na základe konzultácií a informácií, ktoré mu dali naši odborníci - poľnohospodári, potravinári tu u nás doma. To nebol výmysel našich vyjednávačov, to bolo rokovanie na základe tých prepočtov, ktoré sme my dostali tu od tých ľudí, ktorí sa týmto zaoberajú.

Pánovi Banášovi by som iba povedal toľko, že vrelo súhlasím s ním, že treba naozaj už založiť ten výbor vlády na prezentáciu Slovenska v zahraničí. Trošku sa zamotali ešte tie rokovania, pretože chceme nájsť také riešenie, ktoré naozaj privedie zásadný zvrat a privedie zmenu k lepšiemu v tejto otázke, pretože keď to pôjde na rokovanie vlády, už to bude dohodnuté tak, aby sa to celé spustilo.

Kto budú naši spojenci. Súhlasím s tým, čo povedal pán predseda výboru Figeľ. Všetci členovia Európskej únie budú naši potenciálni spojenci. Európska únia je úniou, kde sa vytvárajú ad hoc koalície podľa záujmov k jednotlivým otázkam, aj to bude umením diplomacie, aby sme si vedeli nájsť spojencov, ktorí majú obdobné alebo podobné záujmy ako my, aby sme teda boli úspešnejší pri presadzovaní našich záujmov.

Tiež je pravda to, čo ste povedali, že vlastne zahraničná politika sa stáva vnútornou politikou. Politika Európskej únie sa stáva našou vnútornou politikou, ale bude veľmi dôležité vybudovať koordinačné mechanizmy, ktoré budú v tejto novej situácii tu fungovať, a tam je nezastupiteľná úloha ministerstva zahraničných vecí, ktoré má záujem nájsť také formy spolupráce a kontaktov s Národnou radou, aby to naozaj dobre fungovalo.

A ešte dve poznámky a končím. Z vystúpenia poslanca Šimka ma zaujali a páčili sa mi úvodné sentencie na začiatku jeho prejavu, kde hovoril, akým filozofickým spôsobom by mala dnes naša zahraničná služba fungovať.

Len k tej jeho ďalšej časti vystúpenia by som chcel povedať, že Slovensko malo stanovisko k ústavnej zmluve, ktoré bolo dohodnuté na pôde Národnej rady a ktoré vláda dostala v piatich bodoch ako mandát a že podľa tohto mandátu rokovala a presadzovala ho na rokovaniach medzivládnej konferencie.

Chcel by som ešte pánovi Ďaďovi povedať, že ma potešilo jeho konštatovanie o dobrých ekonomických výsledkoch nášho hospodárstva, ktoré by sme mali viac prezentovať v zahraničí. Vrelo súhlasím, budeme to robiť, vy ste uviedli jeden podnik SES Tlmače, my s nimi veľmi úzko spolupracujeme, aby sme im pomohli realizovať ich ekonomické programy a projekty v zahraničí a budeme to robiť aj v budúcnosti a, samozrejme, že takýchto príkladov je viac a budeme takú prezentáciu v budúcnosti robiť.

Ešte raz pekne ďakujem za vaše príspevky do tejto rozpravy. Na budúci rok naozaj ten materiál rozčleníme do dvoch častí. Tu viacerí diskutujúci hovorili, že by to bolo dobré, aby sme koncom roka hovorili o hlavných úlohách na budúci rok a na začiatku ďalšieho kalendárneho roku vyhodnotili výsledky slovenskej zahraničnej politiky za predchádzajúci rok.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Figeľ. Chceš sa vyjadriť, Janko, k rozprave?

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne. Myslím si, že už všetko bolo povedané.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi predsedovi zahraničného výboru.

Budeme pokračovať v rokovaní. Hlasovanie o tomto bode programu bude o 17.00 hodine.

Ďalším bodom programu je

správa vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri 2003 (tlač 594).

Poprosím teraz pána ministra zdravotníctva, aby návrh koncepcie uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 790 z 5. februára 2004 predkladám na rokovanie parlamentu správu o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri 2003, ktorý bol schválený dňa 25. februára na 72. schôdzi vlády.

V materiáli porovnávame Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktoré explicitne vyjadruje ciele, nástroje zdravotnej politiky vlády, procesné formy zdravotníctva v rokoch 2002 až 2006 s aktuálnymi riešeniami danej problematiky v pripravenej legislatíve a analyzujeme pripravenosť rezortu zdravotníctva na implementáciu daných krokov. Obsahujú šestnásť úloh programového vyhlásenia vlády.

Cieľom tejto správy bolo zistiť, či reforma zdravotníctva a koncepcia zdravotnej starostlivosti je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády, či vychádza z predchádzajúcich siedmich princípov. Cieľom bolo zistiť, či sme schopní poskytnúť rovnakú zdravotnú starostlivosť na rovnakú potrebu, či sme schopní rešpektovať schopnosť platiť, či sme schopní zabezpečiť univerzálne pokrytie systému, či sme schopní zabezpečiť ochranu práv pacientov, či sme schopní zabezpečiť vymáhanie pravidiel hry na zdravotnícku kontrolu, či sme schopní rešpektovať, že zdravotníctvo je z technického pohľadu služba, ale z etického pohľadu poslanie, a či sme schopní zabezpečiť voľný prístup na trh licenciovaným subjektom.

Zo záveru, ktorý sme vám predložili, vyplýva, že spĺňame všetky predpoklady na implementáciu tejto koncepcie zdravotnej politiky v rámci zdravotnej starostlivosti s tým, že pripravenosť rezortu môžeme rozdeliť do troch skupín. V oblasti mentálnej pripravenosti konštatujeme, že hlavne v povolaní lekára sa objavujú tri skupiny osôb, ktoré na toto reagujú rôzne.

Prvá skupina sú lekári, ktorí komunikujú, ktorí podporujú systém, sú lekári, ktorí očakávajú od zavedenia reformy pozitívne zmeny, a preto ju otvorene vítajú, a preto sa s ňou stotožňujú.

Druhá skupina sa zatiaľ nevie rozhodnúť, ktorý systém jej zabezpečí lepšie výhody. Na jednej strane cíti, že v novom systéme by úspešný mohol mať viac, môže mať viac výhod, ale takisto je v pocite neistoty a zároveň oceňuje aj to, že súčasný systém mu zabezpečuje aj v prípade nižšej kvality štandardizované príjmy.

Tretia skupina lekárov je skupina, ktorá je proti akejkoľvek zmene a priori a ide skôr o generáciu seniorov.

V technickej pripravenosti predstavujeme zistenia, či sú zdravotné poisťovne a poskytovatelia pripravení na vyššiu zodpovednosť a aktivitu z technickej stránky. Konštatujeme áno, že zdravotné poisťovne investovali dostatočne veľké zdroje do informačných systémov a nebudú mať technicky žiadny vážny problém pre implementáciu nových prvkov.

Podobne ani u poskytovateľa nepredpokladáme z technického pohľadu žiadny vážnejší problém. Takisto vieme, že kapacitná pripravenosť je na dobrej úrovni. Bude síce dochádzať k importu nových ľudí a inovatívnych myšlienok do rezortu zdravotníctva z domácej profesionálnej, ale aj zahraničnej scény.

Naším hlavným cieľom je spokojný pacient, ktorý je v systéme klientom, cíti sa v ňom bezpečne a s istotou môže dôverovať svojej zdravotnej poisťovni a svojmu lekárovi.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, je, samozrejme, možné uviesť takúto správu z rôzneho uhlu pohľadu a je možné takúto správu žiadať z rôzneho uhlu pohľadu. My sme považovali za poctivé, aby sme z dikcie opakovaného znenia parlamentnej požiadavky vám dali v podstate odpočet, ako vyzerá systém zmeny zdravotníctva aj z pohľadu programového vyhlásenia vlády.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz poprosím pani poslankyňu Záborskú, predsedníčku výboru pre zdravotníctvo, aby informovala o výsledku prerokúvania návrhu správy vo výbore.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložila správu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo o prerokúvaní správy vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri 2003, tlač 594.

Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 616 z 27. februára 2004 pridelil správu vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti na prerokovanie Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo s termínom do 9. marca 2004 s tým, že Výbor Národnej rady podá správu o výsledku prerokúvania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predmetnú správu 9. marca 2004 a svojím uznesením č. 105 zobral správu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie.

Výbor konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené. Zároveň ma výbor poveril, aby som správu predniesla na pléne Národnej rady a predložila nasledovné uznesenie.

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri 2003. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri roku 2003.

Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Chcem informovať, že do rozpravy som dostal päť písomných prihlášok. Za poslanecký klub strany Smer pán poslanec Paška, pán poslanec Ondriaš, Murgaš, Bastrnák a Džupa sú prihlásení ďalej do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, pani predsedníčka výboru, vážení kolegovia, vážené kolegyne. Dovoľte mi hneď v úvode sa vám všetkých, ktorí ste podporili na minulej schôdzi Národnej rady môj návrh uznesenia na zaradenie tohto bodu do programu dnešnej schôdze, poďakovať.

Viem, že rozhodovanie niektorých z vás bolo obťažnejšie, ale som presvedčený, že téma stavu slovenského zdravotníctva a jeho budúcnosť je tak v centre pozornosti ľudí, že aj dnešná rozprava, ale aj to, čo jej predchádzalo, pomôže opäť viac odkryť problematické miesta systému, a ak sa nám aj nepodarí vniesť do vášho myslenia určitú mieru korekcie v súvislosti s koncepciou reprezentovanou pánom ministrom Zajacom a jeho reformným tímom, bude určite dobrou prípravou na rozpravu ku konkrétnym návrhom zákonov, ktorých sa, dúfajme, konečne dočkáme.

Už osemnásť mesiacov čakáme od pána ministra Zajaca na plnenie sľubov, ktoré prezentoval pred voľbami a po svojom nastúpení do čela rezortu. Po zahrievacom kole v úvode volebného obdobia v podobe prijatej novely zákona č. 277, ktorú sme už vtedy označovali za nesystémovú a nič neriešiacu, okrem zavedenia poplatkov v rezorte v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky je veľká škoda, že Ústavný súd dodnes neprijal verdikt. Každý očakával sľubované razantné riešenia a prijatie legislatívnych zmien.

Namiesto toho sme všetci až dodnes svedkami mohutnej mediálnej a interpretačnej prezentácie koncepcie, ktorá vzhľadom na svoj proklamovaný charakter a ideovo-filozofické pozadie vyvoláva čoraz väčšie otázky, ak nie dokonca odpor odbornej verejnosti a väčšiny občanov, ktorých sa bezprostredne týka.

Som hlboko presvedčený, dámy a páni, že je tomu tak aj preto, že reformátori od začiatku vo svojej zaujatosti a úpornej snahe presadiť svoju víziu takmer vylúčili jedných aj druhých z procesu kreovania svojho zámeru. Preto nás tak trochu zarazilo to, čo sa udialo v decembri minulého roka, keď ministerstvo zdravotníctva bez pripomienkového konania a bez oboznámenia Národnej rady Slovenskej republiky predložilo vláde materiál Koncepcia poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike, ktorá ho schválila a odobrila tak všetky postupy s ním súvisiace, a to napriek tomu, že okamžite po jej zverejnení, bohužiaľ neskoro, keď došlo k odbornej oponentúre koncepcie sa ukázalo, že má nesmierne veľa slabých miest a že zásadnosť miest, z ktorých vychádza, spochybnili viacerí odborníci rezortu. Pozri napríklad analýzy, ktoré sa objavovali v Hospodárskych novinách.

Chcem preto položiť otázku pánovi ministrovi, prečo tomu tak bolo a prečo návrh koncepcie nemohol prejsť odbornou diskusiou a pripomienkovým konaním. Je to hlboká domnienka, ale snáď to bola aj snaha dostať vládu ako kolektívny orgán do situácie, keď bude musieť podporovať zámer, s ktorým možno nie všetci súhlasia.

Navrhovaný rozsah a charakter zmien bez ohľadu na to, či sa s ním stotožňujeme alebo nie vyvolal potrebu pokúsiť sa od kompetentných získať relevantné informácie, či sú na tieto zmeny pripravení a či vôbec systém ako taký bude schopný ich absorbovať a aplikovať tak, aby nedošlo k vážnym problémom.

Ak v tejto chvíli zabudneme na občana ako nielen objekt, ale hlavne subjekt reformy, prax pri zavedení niektorých zmien ukázala, že ich sprevádzali aplikačné problémy, ktoré boli výsledkom technickej a metodickej nepripravenosti rezortu.

Spomeniem, či už to bolo zavedenie poplatkov v súvislosti s novelou zákona č. 277 a problémy, ktoré to prinieslo poskytovateľom, alebo problémy, ktoré vznikli po prijatí nového zákona o Sociálnej poisťovni, keď sa zabudlo na odvody a keď sa zabudlo na kúpeľnú starostlivosť. To je mimochodom stav, ktorý dodnes prináša obrovské problémy slovenskému kúpeľníctvu a ťahá ho ku dnu.

Alebo spomeňme problémy, keď sa zrušil Národný úrad práce a nedomyslel sa systém, kto bude hradiť poistné, alebo problém, ktorý klasicky ukázal, ako rezort nie je pripravený na zásadné zmeny, aj keď vyzerá možno banálne, keď prešla k 1. 1. 2004 právomoc vydávať cenové výmery z ministerstva financií na ministerstvo zdravotníctva. Prvý výmer skoro a nebyť toho, že profesionálna prax na to upozorňovala, skoro zlikvidoval rýchlu záchrannú pomoc, ktorá mala byť jedným z pilierov reformy zdravotníctva. A dodnes je to napríklad neriešený problém odvodov za práceneschopných, ktorý dodnes nie je vyriešený.

To všetko nás núti konštatovať, že reformný tím upätý na presadenie koncepcie za každú cenu nemá dostatočné odborné a interrezortné rozhranie, aby sme nemuseli s obavami klásť otázky, ktoré kladieme.

Absolútnou podstatou, ktorá nás zaujímala a zaujíma, bola pripravenosť a najmä schopnosť občanov akceptovať, ale najmä sociálne a finančne uniesť záťaž, ktorá v konečnom dôsledku tvorí jadro celej koncepcie a reformy. Žiaľ, správa predložená ministrom na tieto zásadné otázky odpovede nedáva. Nezaoberá sa legislatívnym plánom, nedefinuje postupnosť aplikačných krokov, nezmieňuje sa o metodickej príprave prvkov systému, nehovorí o súvisiacich vykonávacích normách a predpisoch, ani len náznakom nepočíta s možnými problémami a už vôbec nie s alternatívnymi alebo krízovými riešeniami.

Neobsahuje žiadne dopadové štúdie a analýzu prostredia a absolútne nedefinuje postupy presadenia najmä tam, kde naráža v prostredí na odpor, čo sama priznáva. Ale to už som v úrovni, ktorú predkladateľ správy nazval mentálnou pripravenosťou. Možno práve tu by bola otázka, či vôbec reformátori vyvinuli za uplynulé mesiace snahu dosiahnuť vyššiu alebo úplnú mieru akceptácie ich predstáv. Všetko nasvedčuje tomu, že nie.

Azda najchúlostivejším miestom prípravy reformy je potlačenie, ak nie úplné vytlačenie možností stavovských a profesijných organizácií významne sa podieľať na reforme.

Treba podotknúť, že vzhľadom na chronický charakter problémov slovenského zdravotníctva od roku 1993 azda na Slovensku neexistovala odborne a teoreticky tak dobre pripravená sféra, kde práve cez stavovské organizácie boli problémy analyzované a boli navrhované postupy riešení.

Stačila jednoduchá snaha o prienik a konsenzus a miera rezistencie by bola oveľa nižšia, ak nie nulová. Nehovoriac o tom, že napriek, a to uznávam, v istej miere skupinových a individuálnych záujmov návrhy riešení cez stavovské organizácie v poslednej dobe vykazovali naozaj vysokú mieru objektivity.

V technickej úrovni pripravenosti správa definuje poskytovateľov a zdravotné poisťovne ako dobre pripravených, aby im vzápätí o pár strán ďalej vytkla, že medzi nimi stále existujú veľké rozdiely a že budú potrebné zásahy najmä do ľudských zdrojov a v prístupoch ich riadenia. To všetko je pekné až na to, že sme sa nedozvedeli ani náznak toho, čo poisťovne a poskytovateľov v technickej úrovni čaká a či naozaj budú schopní z večera do rána po zmene legislatívy začať odznova. Aké budú ich sprievodné náklady, budú zo svojich príjmov, ktoré vlastne dodnes nie sú definované, a teraz hovorím o reálnych cenách výkonov a nákladov, vôbec schopní utiahnuť zvýšené administratívne a režijné náklady? Je vôbec realizovateľný bez obrovských nákladov manažment pacienta na úrovni súčasného technického a personálneho vybavenia zdravotných poisťovní?

Tretia, podľa predkladateľa zásadná úroveň pripravenosti je kapacitná pripravenosť. Priznám sa, že nie celkom rozumiem, kde je podstata, najmä ak hovorí o potrebe importu nových ľudí. Tu sa trošku zastavím, počúval som pána ministra, keď označil všetkých tých, čo majú iný názor alebo ktorí majú svoju mieru rezistencie za seniorov, tak tá logika je asi v tom, že treba všetkých starých a skúsených v systéme vymeniť za juniorov a potom to už všetko pôjde asi bez problémov.

Všeobecne známym a rešpektovaným je fakt určitého prebytku ľudských zdrojov, ktorý treba riešiť a sme svedkami už dnes drastického znižovania stavov hlavne v nemocniciach v lôžkových zariadeniach. Ak už ale predkladateľ túto úroveň zadefinoval, očakával by som priblíženie postupov, ktoré umožnia znížiť napätie v ľudských zdrojoch a ich proporcionálne prerozdelenie z pohľadu plošných potrieb systému.

Som presvedčený, že v tejto citlivej oblasti spoliehanie sa na trh a jeho zázračnú silu môže byť minimálne na prechodné obdobie, ktoré si ale vážne netrúfam zadefinovať, ale ktoré môže mať fatálne dopady na dostupnosť hlavne v ekonomických nedobytných oblastiach, spôsobiť neuveriteľne vážne problémy.

Táto činnosť musí byť koordinovaná, dámy a páni, z úrovne štátu. Nakoniec aj koncept reformy počíta s vplyvom štátu a jeho garancií minimálne na úrovni minimálnej siete poskytovateľov a garantovania výkonu štátnej zdravotnej politiky. Preto aj v tejto oblasti z uvedených dôvodov považujem rezort za absolútne nepripravený.

Či už to bol zo strany predkladateľa zámer, alebo len nedorozumenie v interpretácii uznesenia Národnej rady, nakoniec pán minister to naznačil, že je veľmi ťažké vyhovieť každému, správa sa napriek evidentnej snahe predkladateľa o akýsi obsah minula požiadavke navrhovateľa a tým, ktorí sú vo vážnych pochybnostiach o aplikovateľnosti reformy nijako nepomohla korigovať svoje postoje, naopak len potvrdila, že napriek snahe o diskusiu a bez ohľadu na argumenty a dôvody neprijateľnosti pre širšiu odbornú aj laickú verejnosť ide o snahu presadiť úzky záujem za každú cenu bez ohľadu na dopady a možné riziká.

Dovoľte mi malú glosu, pripadá mi tá snaha, ako keď človek, ktorý má auto, ktoré spotrebúva strašne veľa benzínu, rieši situáciu tým, že naleje do motora naftu, je predsa lacnejšia a naftový motor potrebuje nafty oveľa menej a niet toho, kto by ho presvedčil o tom, aké škody z toho hrozia.

Obsahom správy je vlastne akýsi odpočet programového vyhlásenia vlády a jej šestnástich úloh, tak ako naznačil pán minister v rezorte zdravotníctva. Správu ste všetci dostali, dovoľte mi preto len niekoľko poznámok k úlohám, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia vlády, ktoré azda najviac vystihujú náš kritický postoj.

V prvej úlohe si vláda kladie za cieľ vytvoriť stabilné podmienky pre činnosti v zdravotníctve, zastaviť rast dlhu a zabezpečiť hospodárením vyrovnanú bilanciu v celom zdravotníckom sektore.

Vláda si uvedomuje zodpovednosť za zabezpečenie podmienok pre čo najlepší zdravotný stav obyvateľstva a zaväzuje sa konať v záujme jeho zlepšenia, bude však vytvárať zároveň podmienky na zvýšenie zodpovednosti jednotlivca za vlastné zdravie.

Chcem pragmaticky konštatovať, že stabilné podmienky vytvorené neboli, naopak vplyvom nesystémových krokov a vplyvom jeho izolovanosti a nekomunikatívnosti s odbornou verejnosťou systém funguje vo veľmi nejasnom a enormne nestabilnom prostredí, rast zadlžovania systému sa nezastavil, udržuje sa dlhodobo niekde v priemere okolo 7 miliárd korún ročne a o vyrovnanej bilancii systému nemožno hovoriť, čo je horšie, až do súčasnosti neboli prijaté žiadne podstatné systémové opatrenia na zabezpečenie vyrovnanej bilancie systému. To, čo doteraz vedenie ministerstva zdravotníctva v tejto oblasti spravilo, je skôr v oblasti proklamatívnej rétoriky.

Druhou úlohou bolo, že vláda urobí kroky, ktoré zvýšia efektívnu dostupnosť a flexibilitu zdravotnej starostlivosti. Táto má byť založená na kontraktačnej štruktúre zdravotníckych zariadení so zdravotnými poisťovňami na rovnosti šancí a konkurencií medzi zdravotníckymi zariadeniami na elastickej sieti, ktorej minimálny rozsah bude určený štátom, to je to, o čom sme hovorili, vyššiu ekonomickú efektívnosť liečby a spokojnosť pacientov by malo uvoľnenie ambulantnej siete zdravotníckych zariadení a presunutie ťažiska k lôžkovej starostlivosti na ambulantnú starostlivosť, domácu ošetrovateľskú starostlivosť a jednodňovú chirurgiu.

Otázkou zostáva ale, prečo sa systém financovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vôbec za osemnásť mesiacov nezmenil a ani sa zmena systému financovania nerozpracúva s výnimkou pripravovaného zákona o zdravotnom poistení. Príkladom môže byť sporná kapitačná platba u lekárov prvého kontaktu, aj keď sú na to rôzne názory, dlh naďalej rastie, naozaj musíme čakať na zázračné princípy trhu, aby sme sa pokúsili o finančnú stabilitu? A to zdôrazňujem, že pán minister a rezort vyvinul enormné úsilie, ktoré oceňujem, a v tlaku na manažérov a riaditeľov nemocníc podľa mňa dokonca presahoval až mieru únosnosti vzhľadom na potreby zachovania určitej flexibility konania týchto vedúcich pracovníkov.

Ďalšou úlohou bolo, aby reformy v zdravotníctve boli smerované na efektívnejšie využívanie zdrojov. Vláda považuje za nevyhnutné posilniť prevenciu v systéme zdravotnej starostlivosti, predovšetkým preventívne programy na včasné odhaľovanie kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Tu aj v súvislosti s tak často alebo v posledných dňoch debatovanou a medializovanou témou rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej zo zákona ostáva otázka, či vôbec niekto urobil štandardný postup, či sa pokúsil o objektívnu kvantifikáciu diagnóz a objektívnych nákladov, aby dospel k objemu finančných prostriedkov, ktoré sú nevyhnutné, a na základe toho potom zadefinoval, akým spôsobom bude zákonom stanovený rozsah platený, a nie opačne, keď celá filozofia reformy vychádza z jednoduchého faktu. Máme deficit 7 miliárd korún ročne, 7 miliárd korún musíme odstrihnúť v nákladoch a ostatné nech sa systém vyrovná so všetkým sám.

Ďalšou úlohou bolo, vláda si uvedomuje, že súčasťou problémov v rezorte zdravotníctva a dôvodom nespokojnosti obyvateľstva je vysoká miera korupcie, myslím si, že to je obľúbená téma pána ministra, predpokladám, že v jeho reakcii sa o tom niečo dozvieme určite, preto bude vláda zvýšenú pozornosť venovať opatreniam na znižovanie miery korupcie pri poskytovaní zdravotníckych služieb. Ako antikorupčné opatrenie bude svojou adresnosťou pôsobiť aj spoluúčasť občana pri úhrade určitých výkonov alebo spoluúčasť pri úhrade služieb súvisiacich s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou. Je tomu naozaj tak, domnievam sa, že na vyhodnotenie je trochu skoro aj samotné vyhodnotenie, ktoré obsahuje správa, je nekonkrétne a vôbec neuvádza, čo sa v tejto oblasti spravilo s výnimkou, samozrejme, zavedenia poplatkov na základe zákona č. 277.

Otázka je, či je naozaj nedostatok príslušných služieb, analyzoval to niekto, vyhodnotil to? Všeobecnému tvrdeniu ministerstva zdravotníctva o prebytku kapacít nezodpovedá ani jav korupcie, ani plné čakárne pacientov a, samozrejme, ohodnotenie zdravotníckych pracovníkov je poddimenzované a spoliehať sa na prílev lekárov a sestier z cudziny je prinajmenšom pochybné.

Ďalšou úlohou bolo, že vláda pripraví legislatívne riešenia základných zdravotníckych zákonov, zákon o zdravotnej starostlivosti zadefinuje pojem zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe povinného zdravotného poistenia a pojem preventívna zdravotná starostlivosť.

Zákon o Liečebnom poriadku bude definovať rozsah a obsah zdravotných výkonov, liekov a zdravotníckych pomôcok poskytovaných na základe povinného zdravotného poistenia, takzvaný solidárny balík. Zároveň vymedzí doplnkovú zdravotnú starostlivosť s určením spôsobu jej financovania, poskytovania.

Aj v tejto časti správy sa nedozvieme žiadne konkrétne údaje, zaoberá sa predovšetkým uplatniteľnými filozofiami, avšak v závere sa nepriamo priznáva, alibisticky zdôvodňuje nepripravenosť základného zákona v zdravotníckom systéme Liečebného poriadku, aj keď s radosťou sme sa dozvedeli z tlače, že do desiatich dní by malo ministerstvo zdravotníctva predložiť Liečebný poriadok alebo rozsah zdravotnej starostlivosti a bude na nás a na politickom rozhodnutí, akú mieru spoluúčasti občana a pacienta ignorujeme.

Ďalšou úlohou bola príprava právnych predpisov o zdravotnom poistení a tak ďalej a tak ďalej. V tejto súvislosti chcem len skonštatovať, že keďže jednou z nosných častí reformy je aj zmena zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, že východisko ministerstva zdravotníctva a reformátorov považujeme za absolútne chybné.

Systém verejného povinného zdravotného poistenia existuje vo svete už 120 rokov, vykonávajú ho zdravotné a vzájomné poisťovne na základe nasledovných princípov: zabezpečovania zdravia, solidarity, autonómneho riadenia, neziskovej orientácie, zodpovednosti a sociálnej demokracie.

Slovenské zdravotné poisťovne sú v zmysle súčasnej legislatívy verejnoprávnymi inštitúciami vykonávajúcimi povinné zdravotné poistenie s rešpektovaním uvádzaných princípov. Toto sú aj princípy uplatňované v okolitých štátoch Európy, do ktorej smerujeme. Otázka je, či do Európskej únie chceme vstúpiť s anomáliou, ak prijmeme zákon o transformácii zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, ktorá nemá v okolitých krajinách obdobu, alebo sa chceme naozaj integrovať do systémov, ktoré majú 120-ročnú tradíciu.

Zdravotné a vzájomné poisťovne sú vlastne združenými spoločnosťami osôb, poistencov so sociálnym cieľom. Sú charakteristické autonómnym riadením, koordinovaním buď bipartitne, respektívne u nás tripartitne absenciou akcionárov a nezávislosťou od štátnych a verejných inštitúcií. Aj preto princíp transformácie zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti je pre nás neprijateľný.

Ďalšou úlohou, o ktorej hovorí správa, je presadzovanie rovnosti príležitostí a povinností zdravotných poisťovní v okruhu povinného zdravotného poistenia a poisťovní v okruhu doplnkového zdravotného poistenia a zároveň sa zaväzuje vláda, že zabezpečí pre zdravotníctvo minimálne rovnaký objem zdrojov zo štátneho rozpočtu Národného úradu práce a Sociálnej poisťovne.

Nuž toto je tiež kameň úrazu, kde vlastne nielen správa, ale ani predchádzajúce analýzy, ktoré by mali argumentovať reformu, nikdy nezdokumentovali, či objem zdrojov v reálnych cenách, ktoré medziročne vzhľadom na reálny rast nákladov a infláciu plynú do systému, je naozaj identický, tak ako je definovaný programovým vyhlásením vlády. Objem a rast deficitu, ktorý naďalej presahuje 500 - 600 miliónov korún mesačne, ukazuje, že tomu tak nie je.

V tejto súvislosti by som sa chcel spýtať pána ministra, akým spôsobom bude riešený deficit roku 2004 vzhľadom na to, že v zmysle programového vyhlásenia rok 2004 mal byť vo vyrovnanom hospodárení a nie je mi známe, že by štátny rozpočet počítal s čiastkou, ktorá sa dnes pohybuje, ak tento vývoj bude nasledovať až do konca roka, čo je pravdepodobné, pretože zákony sa najskôr dostanú do parlamentu v máji a ich aplikácia je v nedohľadne, kto, kedy a akým spôsobom bude riešiť konkrétny deficit roku 2004, ktorý zrejme bude niekde na úrovni 7 miliárd korún.

Veľmi zaujímavým prvkom koncepcie, ktorému, priznám sa, nerozumiem v liberálnom koncepte, pretože pre mňa znamená absolútne snahu o centrizmus, ktorý nemá obdobu, je zriadenie Úradu pre dohľad.

V tejto súvislosti chcem len upozorniť, že vo filozofii, a na to sme si tiež zvykli, dochádza k určitým korekciám a zmenám, ak programové vyhlásenie vlády hovorilo o dohľade Úradu pre finančný trh nad zdravotnými poisťovňami, dnes sa hovorí o dohľade Úradom pre dohľad.

Domnievam sa, že je to umelá snaha hľadať náplň pre inštitúciu, ktorá, ak prejde v podobe, ako ju reformátori navrhujú, sa paradoxne aj vzhľadom na svoje silné administratívno-centristické prvky dostane úplne mimo a vymkne úplne z mimo riadenia štátu, ale bude všetkých stáť skoro 300 miliónov korún ročne.

Na záver by som sa dotkol oblasti, ktorá je tiež veľmi populárna, to je lieková politika hlavne v číslach, ktorými sme obšťastňovaní na rôznych úrovniach informovanosti.

Dovoľte mi k všeobecne známemu faktu, ktorý hovorí o tom, ako sa podarilo systémovými opatreniami, hlavne už druhou kategorizáciou znížiť rast nákladov na lieky, urobiť niektoré korekcie. Čerpal som naozaj z podkladov poisťovne. V texte správy sa uvádza, že výsledky z liekovej politiky za rok 2003 sú veľmi priaznivé, že číslo z pohľadu nákladov je pravdivé, medziročný nárast nákladov na lieky však nedosiahol 5 percent, ako sa uvádza, ale je to až 7,8 percenta v zdravotných poisťovniach, o 40,4 percenta stúpli doplatky poistencov z 1,514 miliardy Sk v roku 2002 na 2 125 miliónov korún v roku 2003. Súhrnné náklady na lieky v roku 2003 tak stúpli oproti roku 2002 o 10,1 percenta, a nie o číslo, ktoré uvádza ministerstvo zdravotníctva, a ďalšia disproporcia je v podiele spoluúčasti, a to je významný prvok, ktorý takisto je pre nás neprijateľný, pretože súvisí s rastom spolufinancovania alebo nákladov prenášaných na pacienta. Podiel spoluúčasti pacienta bol v roku 2002 7,2 percenta a v roku 2003 stúpol podiel spoluúčasti pacienta na 9,1 percenta, čím logicky z toho vyplýva, že klesla časť, ktorá bola hradená zdravotnou poisťovňou z 92,8 na 90,9 percenta.

Aj vzhľadom na to si dovolím poopraviť tvrdenie, že došlo k poklesu finančnej spoluúčasti pacienta z 19 percent na 8 percent, čo považujem za nekorektný údaj. Tento údaj je z ministerstva zdravotníctva, pričom údaje zdravotných poisťovní hovoria o číslach, ktoré som hovoril 7,2 percenta voči 9,1 percenta.

Je to podstatný rozdiel a práve výrazným zvýšením zaťaženia poistenca došlo k zníženiu rastu nákladov na lieky aj v zdravotných poisťovniach. Či je to pozitívny trend? Ak sa ukáže, že áno, samozrejme, tým nechcem povedať, že určitá miera prirodzenej represie a korekcie alebo regulácie v oblasti nákladov na lieky a zdravotnícke materiály nie je nutná. Toľko asi k niektorým základným úlohám, ktoré popísal predkladateľ aj vo svojej správe.

Nielen na základe tejto správy, ale už od začiatku je koncepcia, ktorú predkladá pán minister Zajac, pre Smer neprijateľná. Zavádzanie trhových princípov a fetišizácia ich mechanizmov je podľa nás nebezpečná, pri rešpektovaní niektorých nástrojov trhových mechanizmov aj pre nás nesie príliš veľa rizík.

Slovensko je v Európe, ktorá za desaťročia existencie a prispôsobovania systémov zdravotníctva nemá s takouto podobou skúsenosť. Preto odmietame implementáciu cudzích prvkov, najmä amerických, ktoré sú pre prostredie cudzie a nezrozumiteľné. (Potlesk.) Ďakujem veľmi pekne.

Od mája budeme členom veľkej Európy, Európy, ktorá dnes otvorene intenzívne hľadá práve v sociálnych rezortoch a s tým súvisí aj zdravotníctvo, optimálne sa vyrovnanie s vlastnou podstatou globálnej liberalizácie v podobe voľného trhu súťaže, pohybu kapitálu, pohybu osôb tak, aby zabezpečila verejnoprávny charakter a sociálnu dostupnosť v týchto oblastiach a najmä zdravotníctva.

Tu si dovolím pripomenúť, ak sú tu kolegovia z výboru, stretnutie s generálnou sekretárkou Asociácie farmaceutických spoločností, kde sme mali možnosť veľmi dlho hovoriť o trendoch a tendenciách, ktoré dnes Európska únia práve v tejto oblasti hľadá a kde na základe skúseností krajín, ktoré išli touto liberálnou cestou, aj keď len parciálne, napríklad v liekovej oblasti alebo v oblasti farmaceutického priemyslu, je dnes obrovský tlak dostať tieto mechanizmy opäť pod kontrolu, ale tak, aby neboli v rozpore so zásadami Európskej únie.

V týchto súvislostiach hovoríme o Európe. Chcem položiť otázku, pán minister. Od vstupu do Európy nás delí len pár týždňov, s pobytom a migráciou osôb bude súvisieť aj potreba zdravotnej starostlivosti. Ako sú pripravené zdravotnícke zariadenia na pohyb cudzincov najmä v súvislosti s úhradami za poskytnutú zdravotnú starostlivosť? Ako sú pripravení naši občania na možnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti v cudzine, na čo majú, na čo nemajú nárok a za akých podmienok? Ako sú pripravené zdravotné poisťovne? Ako budú cudzinci z Európskej únie informovaní o systéme zdravotnej starostlivosti na Slovensku a podmienkach ich využitia? Otázka znie, či je rezort pripravený aj na túto zdanlivo nenápadnú alebo na tento problém.

Dámy a páni, trváme na tom, aby bola dôsledne dodržiavaná Ústava Slovenskej republiky, garantujúca bezplatnú starostlivosť. (Potlesk.) Odmietame vyjadrenie pána ministra Zajaca, ktorý prednedávnom otvorene označil článok 40 Ústavy Slovenskej republiky za pozostatok minulosti a hovoril otvorene o jeho odstránení z ústavy. Nie je nám známe, že by súčasťou voleného programu ktorejkoľvek z koaličných strán bola zmena charakteru Slovenskej republiky a žiadna strana, domnievam sa, vo voľbách na to ani nedostala mandát. Trváme preto na dofinancovaní zdravotníctva na objem, ktorý je dnes analyzovateľný z tendencie vývoja nákladovosti a tvorby deficitu nielen za 2 - 3 roky dozadu, ale v rámci celej charakteristiky za uplynulé obdobie od vzniku Slovenskej republiky. Ja to číslo používam, aj keď si uvedomujem jeho zákernosť. Som presvedčený, a znovu sa odvolávam na trendy uplynulých rokov, že niekde úroveň 6 - 7 miliárd korún ročne v systéme je schopný zabezpečiť naozaj rozsah zdravotnej starostlivosti z verejného poistenia v podobe, na akú sme zvyknutí. Samozrejme, absolútne tým nechcem povedať, že v systéme nie je nutné vykonať korekcie a že vnútorné rezervy, a nebudem ich percentuálne kvantifikovať, by boli ideálnou plochou alebo priestorom na zvyšovanie miezd na to, čo vy nazývate ohodnotenie kvality na tú otvorenú súťaž, ktorú, ale som presvedčený, a nielen ju, ale aj všetky prvky, tak ako ich pomenúva programové vyhlásenie vlády je absolútne možné realizovať v súčasnom verejnoprávnom systéme.

V súvislosti s dofinancovaním chcem uvítať prvok, ktorý sa objavil v reforme, a to je zavedenie finančného auditu pre všetkých poskytovateľov poisťovne. Zároveň si myslím, že toto mohlo byť už dávno kľúčovým nástrojom na kontrolu aj v súčasnom systéme, samozrejme, za predpokladu, ak by sa štát nebol zbavil zodpovednosti za dofinancovanie zákonom garantovaných objemov výkonov a nebol by postupnými krokmi znížil vymožiteľnosť skoro na nulu.

Trváme na tom, aby sa nezužoval rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorý vôbec nepovažujeme za nadštandardný v porovnaní s európskymi krajinami. Trváme na dôslednom uplatňovaní princípu solidarity. Solidarita je hodnota, ktorá sa svojím významom radí na tú istú úroveň, ako je sloboda. Solidarita je veľmi dôležitým indikátorom demokracie, a preto sa za ňu oplatí zaplatiť. Nedovoľme, aby argument nedostatku peňazí dovolil odumrieť časti solidarity, ktorá sa formovala v našej kultúre už od víťazstva kresťanstva. (Potlesk.) Tak ako sa nesmierne dlho rodila, môže veľmi rýchlo odumrieť. Ťažko sa však bude obnovovať. Preto odmietame, aby sa v mene krátkodobých ziskov experimentovalo s niečím, čo stojí v našej kultúre tak vysoko.

Žiadame preto, aby sme opustili nebezpečnú filozofickú platformu definujúcu rôzne úrovne solidarity a z toho vyplývajúce aplikačné postupy v podobe priorít, diagnóz a liečebných postupov a rozdelenie ľudí alebo ich chorôb na prioritné alebo neprioritné.

Trváme na tom, aby sa zastavil neopodstatnený rast spoluúčasti pacientov, z ktorých väčšina už dnes vzhľadom na drasticky rastúce životné náklady nielenže nemôže pomýšľať na prevenciu a zdravý život, ale musí obmedzovať svoj prístup v starostlivosti. (Potlesk.)

Trváme na tom, aby v rezorte, ktorý má svoju históriu a sumu poznatkov a skúsených a vzdelaných, chytrých ľudí, prebiehal prirodzený vývoj, a nie revolučné skoky.

Trváme na tom, aby sa systém konsolidoval, a nie prestavoval od základov. V tom sme pripravení podporiť všetky racionálne kroky, ktoré povedú k odstráneniu nedostatkov systému, o ktorých nikto nepochybuje, a sme pripravení podieľať sa na zodpovednosti za zmeny, ktoré je bezpochyby nevyhnutné v slovenskom zdravotníctve urobiť.

Na záver, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi úvahu. V poslednej dobe veľa počúvame ako argument na presadenie reformy a pán minister Zajac nie je jediný, ktorý predkladá ucelenú koncepciu a že nakoniec po tých dlhých rokoch ničnerobenia v rezorte zdravotníctva už treba konečne niečo urobiť. Chcem oceniť vôľu pána ministra presadiť svoj názor. Ešte viac by som však ocenil, keby v tomto presadzovaní prešiel od monológu k dialógu aj preto, že je to vo vyspelých demokraciách zvykom, ale najmä preto, že zdravotníctvo sa nerobí na jedno volebné obdobie.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)