Informácii o zabezpečení prefinancovania poľnohospodárskych subjektov hospodáriacich v horších výrobných podmienkach, ktorú ste dostali ako tlač č. 597.

Teraz dávam slovo ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky pánovi Simonovi, aby informáciu uviedol.

Pán minister, nech sa páči.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, uznesenie Národnej rady č. 788 z roku 2004 v bodoch B1, B2 uložilo ministerstvu pôdohospodárstva vypracovať materiál na spôsob riešenia predfinancovania podnikov v horších prírodných podmienkach. Táto potreba vyplynula zo skutočnosti, že Slovenská republika v oblasti poľnohospodárstva prechádza najzákladnejšou reformou, a to prechádza na spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie. Tá je založená na následnom financovaní.

Z tohto dôvodu jasne vznikla problematika riešiť financovanie poľnohospodárskych podnikov v období od januára do septembra tohto roku, kde nebudú mať príjem z podpory štátu, tak ako to bolo doteraz.

Na riešenie ministerstvo pôdohospodárstva prijalo výnos 152/2004-100 o poskytovaní podpory na štrukturálne zmeny poľnohospodárstva v záujme konkurencieschopnosti jeho produkcie na trhu, ktorým poskytuje časť finančných prostriedkov z domácich zdrojov. Uvedená podpora má zámysel platných noriem Európskej únie, charakter priamych platieb na ostatné plodiny a zvieratá a je teda zameraná najmä na ornú pôdu.

Z tohto dôvodu aj uznesenie Národnej rady smerovalo k tomu, aby sme riešili trvalé trávne porasty. Ministerstvo pôdohospodárstva analyzovalo možnosti a spôsoby riešenia a dospeli sme k záveru, že predo dňom vstupu do Európskej únie nie je možné uznesenie Národnej rady v plnej miere naplniť, a to z dôvodu, že nie je v súlade s nariadením Rady Európy č. 1258 z roku 1999 a dodatku k nariadeniu 1663 z roku 1995 vykonateľné iba po vykonaní predpísaných kontrol, ktoré sa môžu ukončiť najskôr v mesiaci september. V tomto termíne je možné pristúpiť k vyplácaniu preddavkov. K tomu, aby Slovenská republika mohla pristúpiť k vyplácaniu preddavkov, musí mať súhlas zo strany Európy, Európskej komisie, o ktorú môže požiadať len členská krajina. Z tohto vyplýva, že takúto žiadosť ministerstvo pôdohospodárstva za Slovenskú republiku môže sformulovať a predložiť Európskej komisii len po 1. máji tohto roku.

Samozrejme zároveň musím povedať, že musia prebehnúť všetky kontroly, krížové kontroly a fyzické kontroly a až po presvedčení, že prostriedky, ktoré budú poskytnuté jednotlivým podnikateľom, nebudú zneužité a pôjdu len v tom prípade, keď spĺňajú všetky podmienky, ministerstvo pôdohospodárstva technicky a fyzicky vie vykonať len v termíne do konca augusta, to znamená najskôr je možné pristúpiť k financovaniu v septembri.

Z tohto dôvodu ministerstvo pripravilo zmenu svojho výnosu, kde máme programy v Slovenskej záručnej banke a máme tam alokovaných 275 miliónov korún, ku ktorým Slovenská záručná banka pričlení ďalších 600 miliónov korún na poskytnutie úverov pre podnikateľov v poľnohospodárstve, ktorí obhospodarujú trvale trávne porasty v sume 1 000 korún na hektár trvale trávnych porastov za veľmi výhodných podmienok.

Z obsahu predpokladaných 900 žiadostí Slovenská záručná banka je pripravená urýchlene nastúpiť k poskytovaniu týchto úverov, posudzovanie žiadateľov tak, aby mohli existovať a mať prostriedky a následne čerpať prostriedky z Európskej únie.

Toto je spôsob riešenia, ktorým ministerstvo pôdohospodárstva vie pomôcť podnikateľom v poľnohospodárstve bez toho, aby sme narušili systém štátnej pomoci, pretože akákoľvek iná pomoc by sa považovala za štátnu pomoc a museli by sme upravovať všetky dokumenty, ktoré sú predložené v Bruseli a ktoré by mali negatívny finančný dopad pre Slovenskú republiku z dlhodobého hľadiska.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a teraz žiadam predsedu výboru pre pôdohospodárstvo poslanca pána Miroslava Maxona, aby podal informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, informáciu ste dostali ako tlač 597a. Výbory, ktorým bola uvedená správa pridelená, ju prerokovali v určenej lehote.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 329 z 3. marca 2004 vzal informáciu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo rokoval o predmetnej informácii najskôr 4. marca 2004. Požiadal ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky doplniť informáciu o ďalšie skutočnosti. Minister pôdohospodárstva predložil dňa 9. marca upravenú verziu informácie. Túto upravenú informáciu prerokoval výbor v stredu 10. marca tohto roku. Uznesením č. 167 z 10. marca vzal informáciu na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Súčasne poveril predsedu výboru predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady informáciu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady.

Ďakujem pekne, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne požiadavky do rozpravy. Ústne, prosím, kto sa hlási?

M. Maxon, poslanec: To tu nefunguje.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, vy sa hlásite aj do rozpravy?

M. Maxon, poslanec: Áno, hlásim sa do rozpravy, ale to tu nefunguje.

V. Veteška, podpredseda NR SR: No tak, ale ja vám dám slovo a môžete rozprávať. Nemusíte sa preto hlásiť. (Smiech.) Nech sa páči, pán poslanec.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, napriek tomu, že viaceré veci súvisiace s touto informáciou sme si vydiskutovali vo výbore a v tejto chvíli teda môžem konštatovať, že minister pôdohospodárstva rešpektoval naše rozhodnutie a našu požiadavku, aby predmetná správa bola doplnená, napriek tomu mi dovoľte, aby som skonštatoval, že uznesenie č. 788, ktoré bolo prijaté 5. februára, nie je, alebo tá informácia nie je odrazom tohto uznesenia. My sme v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky žiadali vládu Slovenskej republiky vyčleniť finančné prostriedky určené v zákone o štátnom rozpočte na rok 2004 na podporu poľnohospodárstva na vyplatenie preddavkov, osobitne podnikateľským subjektom hospodáriacim v horších výrobných podmienkach ako zálohu zo zdrojov Európskej únie.

Súčasne sme žiadali spracovať metodiku na vyplatenie preddavkov v súlade s pravidlami Európskej únie pri poskytovaní podpory poľnohospodárstva v rámci princípov spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Ja rešpektujem tú skutočnosť, ktorú uviedol pán minister, že ísť touto cestou znamená požiadať o výnimku. Rešpektujem aj tú skutočnosť, že podľa pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky a z toho vyplývajúcich podpôr agrárneho sektora je možné o túto výnimku požiadať až 1. mája, to znamená dňom členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

Ja som naozaj veľmi ďaleko od toho, aby som, dámy a páni, rekriminoval, ale tu sa udiala naozaj jedna neakceptovateľná vec. Neakceptovateľná vec z hľadiska agrárnej verejnosti. My vstupujeme do Európskej únie 1. mája 2004, ale rešpektujeme všetky podmienky súvisiace s členstvom Európskej únie od 1. januára 2004. V oblasti všetkých podpôr rešpektujeme podmienky Európskej únie od 1. januára, tie minimálne výhody, ktoré nám budú prislúchať v oblasti liberalizácie trhu a ďalších vecí, nepočítam do toho, samozrejme, oblasť priamych platieb, budeme však môcť implementovať v našej agrárnej politike a v podpore až od 1. 5.

Tým chcem jednoducho povedať, že na túto skutočnosť sa hrubým spôsobom zabudlo pri negociačnom procese. V tejto chvíli, samozrejme, už nič v tomto smere nevieme spraviť, jediné, čo je v našich silách, je to, aby sme naozaj 1. 5., keď sa staneme členmi Európskej únie, požiadali o možnosť vyplatenia preddavku. Preddavok môže byť vyplatený v objeme 50 percent, ak administratívne, organizačne a technicky zvládneme všetky podmienky, ktoré s tým súvisia, tak vtedy je možné, aby slovenskí poľnohospodári, a to pán minister pôdohospodárstva povedal správne, aby slovenskí poľnohospodári mohli dostať tieto platby v septembri.

Dámy a páni, ak by sme tento proces, respektíve ministerstvo pôdohospodárstva sa nevydalo touto cestou, tak priame platby budeme môcť vyplácať reálne až v novembri alebo decembri, prípadne teda v januári budúceho roku, a to je pre poľnohospodársku verejnosť na Slovensku naozaj neakceptovateľné.

Dámy a páni, ak som hovoril, že sme sa stretli, alebo dnes sa boríme s problémami, ktoré sú výsledkami dohôd z minulosti, tak mi dovoľte upozorniť na skutočnosti, ktoré nás čakajú v budúcnosti. Slovenská republika v tomto období veľmi intenzívne musí pracovať na návrhu rámcovej pozície Slovenskej republiky k finančnej perspektíve v Európskej únii už po roku 2006.

Chcel by som vás len informovať, že pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky a podpôr, ktoré sa budú týkať a týkajú spoločnej poľnohospodárskej politiky, budú platné do roku 2007 a po roku 2007 by sa mali zásadnejším spôsobom meniť. Slovenská republika už pracuje na návrhoch tých rámcových pozícií slovenského poľnohospodárstva po roku 2006 s aplikáciou po roku 2007. To je všetko v poriadku. Máme teda informácie, ako sa postupuje z hľadiska vecného k tejto problematike, ale, vážené dámy a páni, je pre mňa úplne zarážajúce a šokujúce, ako sa postupuje v tejto problematike z hľadiska procedurálneho.

Vážené dámy a páni, dokument rámcovej pozície Slovenskej republiky k finančnej perspektíve Európskej únie po roku 2006 v časti dve poľnohospodárske výdavky, ktorých gestorom je ministerstvo financií a spolupracujúci je ministerstvo pôdohospodárstva, na strane dva tohto dokumentu, ktorý je označený nesprístupňovať, takže vzhľadom na to, čo sme schválili minulý týždeň z hľadiska rozšírenia ústavy, tak predpokladám, že si môžem dovoliť v tejto chvíli toto povedať, je uvedené: "Na základe § 11 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám ministerstvo financií navrhuje materiál nezverejňovať.

Vzhľadom na skutočnosť, že obsahuje informácie poskytnuté osobami, ktorým zákon takúto povinnosť neukladá, ide o informácie poskytnuté cudzími štátnymi príslušníkmi, pričom nie je možné aplikovať ustanovenia týkajúce písomného súhlasu týchto osôb so sprístupnením informácie. Ide najmä o neoficiálne podklady z Európskej komisie členských štátov Európskej únie a pristupujúcich krajín do Európskej únie."

Nuž, vážené dámy a páni, ak Slovenská republika má naformulovať návrh rámcovej pozície finančnej perspektívy aj za oblasť poľnohospodárstva a tento dokument nemá byť verejne prístupný a nemôže byť o ňom diskusia odvolávajúc sa na to, že podklady do tohto dokumentu nám dali osoby žijúce v zahraničí a na nich sa tento zákon nevzťahuje, tak to považujem absolútne za absurdné.

Ak dokument, ktorý má hovoriť o perspektíve a predovšetkým finančnej perspektíve agrárneho sektora, má pečiatku nezverejňovať a odvoláva sa na zákon o slobodnom prístupe k informáciám, považujem za absurdné. Z toho titulu budem, samozrejme, žiadať, aby v tejto veci nám bolo podané vysvetlenie.

Dámy a páni, vzhľadom na to, že celá táto problematika sa týka poľnohospodárstva, tak dovoľte mi voľne nadviazať na to, čo tu bolo povedané, myslím si, že to bolo predpoludním alebo tesne popoludní a týkalo sa to správy ministra zahraničných vecí.

Dámy a páni, ja mám celkom iný pohľad a vždy som vyznával celkom inú filozofiu agrárnej politiky, ako má pán kolega Ondriaš, ale chcel by som zdôrazniť, že fakty, ktoré tu na grafoch prezentuje, sú skutočnosťou.

Ak kolega Přidal hovorí, že jeho mama kupovala opečiatkované červené vajíčka a stierali tú červenú farbu a potom ich nosili ako kontingent, možnože mám pravdu, ja mu tú pravdu neberiem, ale ja som veľmi dôverne poznal poľnohospodárstvo v rokoch osemdesiatych a v rokoch deväťdesiatych.

Slovenské poľnohospodárstvo vzhľadom na koncentrovanú poľnohospodársku výrobu bolo vysoko výkonným poľnohospodárstvom, malo reálne šance a ja verím, že aj má reálne šance, obstáť v Európskej únii, takže tie "srandičky", ktoré sme si tu robili z masla a margarínu a z masla a mlieka, myslím si, že nie sú namieste. Ešte raz opakujem. Mám celkom iné videnie z hľadiska hodnotenia, ale tie fakty, ktoré uvádzal pán poslanec Ondriaš, sú pravdivé.

A v čom je teda ale vec na zamyslenie, keď hovoríme o agrárnej politike aj o vývoji spotrebiteľských cien za šesť mesiacov posledného roka za január. Pán poslanec Přidal hovoril, že išiel do obchodu, kúpil vajíčka, zotreli červenú farbu a potom ich tam vrátili ako kontingent. No veľký rozdiel medzi tým katastrofálnym stavom, s ktorým som sa ja nikdy nestotožnil z päťdesiatych rokov, má teraz tú napodobeninu, že je mnoho ľudí v tejto krajine, ktorí si ani tie vajíčka kúpiť nemôžu. Ak toto konštatujeme, tak nadviažem na to, čo povedal pán poslanec Banáš, ktorý sa snažil byť vtipný, a myslím si, že sa mu to veľmi nepodarilo s tým "zelovocom" a pomarančami, ale ten svoj vtip začínal, "čo tu blbnete".

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to je dnes otázka mnohých ľudí, ale otázka na nás. Ľudia, ktorým spotrebiteľské ceny potravín vzrástli za január v niektorých druhoch potravín o 20 percent, tí nám musia položiť takúto otázku. Ľudia, ktorí sú naviazaní na príspevky na opatrovanie, ktoré možno dostanú za štyri alebo päť mesiacov, tí nám musia položiť tú otázku, že odkiaľ má na tie vajíčka občan v obchode zobrať.

Ja o týchto veciach možno budem hovoriť na budúci týždeň na mimoriadnej schôdzi, ale chcel by som sa tejto snemovni poďakovať za to, že tie návrhy, ktoré v predchádzajúcom období formuloval výbor pre pôdohospodárstvo, boli vo väčšine prípadov Národnou radou Slovenskej republiky akceptované a že sme sa snažili vytvoriť istý optimálny priestor na to, aby agrárna politika v roku 2004 mohla prežiť a aby v roku 2005 s istým nadýchnutím už mohla naplno fungovať v Európskej únii.

S poľutovaním musím konštatovať a sme pripravení spraviť aj takýto odpočet, 80 percent uznesení Národnej rady, nie výboru, Národnej rady Slovenskej republiky vláda nerešpektovala. Na viac ako polovičku do tejto chvíle ani žiadnym normálnym parlamentným alebo administratívnym spôsobom nereagovala.

Vážené dámy a páni, ak hovoríme, že slovenský podnikateľský sektor je závislý od toho, do akej miery bude vymožiteľnosť práva v tejto krajine, tak ja sa pýtam, ako je to možné, že Národná rada Slovenskej republiky prijme relevantné uznesenie, že takéto uznesenie prijme viac ako 100 hlasmi v tejto snemovni, to znamená, že sa poslanci Národnej rady stotožnili vlastne vo všetkých politických stranách s tým názorom, ktorý bol prezentovaný a vláda Slovenskej republiky na takéto uznesenia nereaguje.

V čom teda vidím ja teraz kľúčový problém v súvislosti s touto informáciou, ešte pár vetami sa k tomu vrátim. Ja si vážim ten model a tú schému, na ktorom pracovalo ministerstvo pôdohospodárstva, s tým, že vkladá do tejto schémy 275 miliónov Sk a celkový výsledok bude v čiastke 875 miliónov korún, na druhej strane, dámy a páni, ten model je modelom selektívnym, ten model neuplatňuje rovnocenné postavenie tých, ktorým vzniká nárokovateľná dávka v rámci pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky. Okrem toho som teda presvedčený, že 875 miliónov Sk ani nepokrýva tie objektívne potreby, aj keď i na túto tému sme vo výbore veľmi podrobne hovorili.

Aké je riešenie? Už som ho naznačil a chcel by som z tohto miesta naozaj požiadať ministra pôdohospodárstva bez ohľadu na to, čo sa nám dovtedy podarí spraviť, aby naozaj 2. 5. sme o výnimku požiadali, aby v oblasti administratívnych kapacít, aby v oblasti kontrolného systému sa všetko spravilo tak, aby mohol prebehnúť čo najrýchlejšie.

Dámy a páni, ja som absolvoval aj mnohé návštevy u agropodnikateľov. Tí, ktorí majú záujem sa zúčastniť na budúcej konkurencieschopnosti v Európskej únii, tí majú všetky veci v podstate pripravené a sú v poriadku. Samozrejme, že systém poskytovania priamych platieb nám trošku komplikuje situáciu v tom, že musíme dať časový priestor aj pre tých nedôsledných a celkom ľudovo povedané takpovediac darebákov. Ja som však presvedčený, že keď ten administratívny systém naplno bude bežať, takže sme schopní skrátiť lehoty a že sa nám podarí, aby poľnohospodári dostali tie prostriedky čím skôr.

Ešte by som chcel zdôrazniť jednu skutočnosť a, vážené dámy a páni, to si v tejto chvíli málo kto uvedomuje, v čom je naša obrovská nevýhoda, že za takýchto podmienok vstupujeme do Európskej únie, za poľnohospodársky sektor.

V roku 2003 dosiahli poľnohospodári stratu 2,3 miliardy Sk. Je to za posledných osem rokov absolútne najvyššia strata. V čom ale ja vidím veľmi veľký problém, že skutočnosť, že do dnešného dňa sa nepodarilo aspoň čiastočne narovnať nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov.

Aj dnes poľnohospodári predávajú, respektíve realizujú bravčové mäso hlboko pod objektívne výrobné náklady. Odhadujeme, že za prvý štvrťrok bude mimoriadne vysoký prebytok mlieka a finančné prostriedky, myslím vo výške 87 miliónov korún, s ktorými sa predbežne uvažuje na intervenčnú podporu, tak tie v žiadnom prípade nebudú postačovať. Za takýchto okolností je naozaj otázne, či slovenský poľnohospodár vydrží tých päť mesiacov, šesť mesiacov a vôbec do Európskej únie vstúpi.

Pri tejto príležitosti by som chcel povedať, že s naším vstupom vzniká ešte ďalšie množstvo problémov a súvisí to napríklad aj s prebytkami mlieka, že Európska únia podľa veľmi prísne sledovanej smernice nám presne stanovila kvóty zásob, ktoré budeme môcť mať v oblasti potravinárskych výrobkov aj v oblasti poľnohospodárskych výrobkov, s ktorými môžeme vstúpiť do Európskej únie. Treba povedať, že ak by sme tieto kvóty, ktoré nám Európska únia určila, prekročili, tak budeme finančne sankcionovaní. To znamená, že tie prostriedky z Európskej únie, ktoré takpovediac dostaneme na podporu poľnohospodárskeho sektora, tak spätne do Európskej únie ako finančnú sankciu budeme musieť vrátiť.

Z toho pohľadu by som chcel Národnú radu Slovenskej republiky poprosiť, a tým budem končiť, že pokiaľ sa podarí odborníkom, pokiaľ sa podarí ministerstvu pôdohospodárstva a pokiaľ sa podarí aj nám členom pôdohospodárskeho výboru hľadať aspoň parciálne riešenia, ktoré sú v súlade so spoločnou poľnohospodárskou politikou a sú v súlade so smernicami Európskej únie, aby táto snemovňa bola dobromyseľná, načúvala týmto návrhom a aby poľnohospodárov v tomto mimoriadne ťažkom období podporila.

Ja v tejto chvíli môžem konštatovať, že všetci zúčastnení majú na tom záujem, žiaľ, sme v situácii, keď nevieme hľadať také optimálne riešenia, ktoré by zásadným spôsobom poľnohospodárskemu sektoru na Slovensku pomohli.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Mitrík, nech sa páči.

K. Mitrík, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, iste dobre viete, že dvadsaťpäť rokov, alebo teda keď neviete, vám pripomeniem, dvadsaťpäť rokov som pracoval v poľnohospodárskej prvovýrobe, pracoval som dokonca aj ako predseda družstva, nechválim sa tým. Odkedy ma nohy zažali nosiť, motal som sa po hospodárskom dvore, o tej poľnohospodárskej výrobe tiež niečo viem, nechcem teda nejako zvlášť reagovať na vaše vystúpenie, ale jedna vec ma trošku tak zamrzela, keď ste hovorili, že pán Ondriaš mal čistú pravdu. Grafy sú už dnes štatistikou, tie grafy už dnes nemôže nikto zmeniť, ale ako sme tvorili výnosy, ako sme tvorili produkciu mlieka, o tom by som tu mohol veľa hovoriť, že to boli direktívne stanovené úlohy a kŕmili sme počas žatvy alebo v začínajúcej žatve to, čo ešte ani na sýpku neprišlo, len aby OV KSS mal splnenú úlohu, že sme mali 40-metrákové výnosy.

Mal som tú česť byť vedúcim farmy 600 kusov dojníc, kde sme vytvorili koncentračný tábor pre tieto zvieratá, a aby sme splnili úlohy, aby nás neprepustili z práce, tak sme kupovali odstredené mlieko a liali do nadojeného mlieka, aby sme tým zabezpečovali produkciu, a dnes sa týmito grafmi aj chválime.

Čiže nehovorím, že prvovýroba bola zlá, pretože by som do vlastného hniezda sypal popol, ale treba povedať aj tie skutočnosti, že za akých nákladov sme vyrábali, keď v našom poľnohospodárskom podniku na 100 korún trhovej produkcie sme brali 80 korún dotácií. Čiže o tom dnes nikto nehovorí, že poľnohospodárstvo zabezpečovalo dostatočnosť potravín pre krajinu, ale na druhej strane nebolo všetko zdravé v tomto poľnohospodárstve.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon v reakcii na faktickú poznámku.

M. Maxon, poslanec: Áno, pán poslanec, viem, že ste pracovali v poľnohospodárskej prvovýrobe a súčasne musím konštatovať, že je medzi nami mimoriadny rozdiel. Vážený pán poslanec Mitrík, na rozdiel od vás ja som sa nikdy nehanbil, že som bol predseda družstva. Vy ste povedali, že sa za to hanbíte (hlas v sále) alebo nechválite sa a ja sa tým chválim a mám na to dôvody, pretože družstvo, ktoré som ja viedol, malo 21 odstavčiat. A žiadne sme nekupovali bokom. Malo 7-tisíc litrovú úžitkovosť, ani liter mlieka sme nekupovali bokom, dosahovali sme 14 miliónov korún priemerný zisk ročne. Treba objektívne povedať, že 80 percent z tohto zisku bolo z nepoľnohospodárskej výroby.

Vážené dámy a páni, táto snemovňa tu diskutovala a všetci politici tejto krajiny diskutovali o tom, ako riešiť rómsku otázku. 280 Rómov sme zamestnávali a vôbec sa za to nehanbím, ani sa za to hanbiť nebudem, pretože sme tým Rómom dali prácu a oni nám zabezpečovali fakturáciu a všetky zdroje, ktoré sme takto získali, tak sme investovali do poľnohospodárskej prvovýroby.

A ak to poľnohospodárstvo, vážený pán poslanec Mitrík, vyzeralo tak, ako ste to vy hovorili, tak nesiete vy za to zodpovednosť. Ja som od nikoho načierno nekupoval, ja som žiadne výnosy nefalšoval, a keď už chcete, aby som pokračoval, tak som bol jeden z dvoch predsedov družstva v Slovenskej republike, ktorí neboli členmi komunistickej strany. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, máte slovo.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem veľmi pekne. V rozprave sa pán predseda výboru vyjadril dosť obšírne. Dovoľte mi, aby som povedal pár slov. Na začiatku povedal, že síce nie sme v únii a už dodržujeme podmienky Európskej únie. Je to tak. Pretože v tej prístupovej zmluve je zakotvené aj to, že treba zúčtovať celý hospodársky rok a nemôžete rozdeliť dotáciu, ktorú ste dali, na obilie v marci, apríli od toho, čo pôjde v júni a v júli. Bude treba zúčtovať a finančne nemôžeme prekročiť poskytnutý objem na tú ktorú komoditu a rok, to znamená, že najvýhodnejšie je, keď budeme postupovať podľa platných predpisov Európskej únie.

Som nesmierne rád, že sám konštatujete o tom, že sú poľnohospodári, tí, ktorí majú záujem pripravený na to, aby mohli čerpať prostriedky z Európskej únie, aby sme zvládali taký krátky časový proces, ktorý nám zostáva z titulu, že v predchádzajúcich rokoch nebola venovaná dostatočná pozornosť jednotlivým oblastiam, aby sme sa pripravili v časovom predstihu ako niektoré krajiny z pristupujúcich spomedzi nás.

Chcel by som ale povedať jednu skutočnosť. Málokto si uvedomuje, že Európska únia prijala reformu. V júni minulého roku v Luxemburgu a táto reforma má niekoľko základných charakteristík. Oslabuje sa pilier jeden, ktorý má priame platby, to sú prostriedky, ktoré idú na intenzifikačnú činnosť. Posilňuje sa pilier druhý, ktorý má mimoprodukčnú funkciu, rozvoj vidieka.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, treba si jasne povedať, na Slovensku sú regióny, kde intenzívne poľnohospodárstvo je dominantné dnes a zostane dominantným. A sú regióny, ktoré nie sú intenzívne a nikdy nimi ani nebudú. Tieto regióny budú dostávať platby zo slovenského rozpočtu a z prostriedkov Európskej únie za to, ako platba spoločnosti za to, že túto krajinu obhospodarujú, udržujú, tvoria životné prostredie a vytvárajú ďalšie funkcie a možnosti na rozvoj vidieka. Na to, aby sme tam mali cestovný ruch, aby k nám prišli ľudia, aby sa pokochali po tej prírodnej kráse, ktorú má Slovensko.

Tieto regióny sa budú deliť a treba si ich jasne pomenovať a bol by som nesmierne rád, keby si každý uvedomil, že platby z ministerstva pôdohospodárstva, to nie sú len platby na intenzívnu výrobu. To je aj platba spoločnosti za ochranu a tvorbu prírody. Tieto platby sú tiež veľmi dôležité, aby sme zachovali ráz krajiny, aby sme udržali osídlenie, aby sme mali možnosť ďalšej existencie.

Chcel by som povedať pár slov k tým obavám, ktoré pán predseda vyslovil k tomu, či 87 miliónov stačí na proexportnú aktivitu v mlieku. Chcel by som povedať, že to nie je 87 miliónov, ale je to 100 miliónov korún, pretože zvyšok ide na podporu domáceho odbytu, aby sme nedovážali toto mlieko. To práve preto, lebo Európska únia bude zohľadňovať pri sumarizácii to, čo Slovenská republika doniesla zo zahraničia, a nie to, čo sama doma vyrobila.

A ja si myslím, že slovenské poľnohospodárstvo odhliadnuc od systému, ktorý tu bol v osemdesiatych rokoch, deväťdesiatych rokoch, hlboký prepad a stav, ktorý je dnes, má jednu jedinú šancu. Veľmi intenzívne pracovať na sebe, aby v zmysle reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky sa postavilo na nohy a mohlo ďalej existovať ako veľmi úspešné poľnohospodárstvo v rámci Európskej únie. Možnože sa zastavíte nad tým, ako sa môže ďalej rozvíjať, keď sme viazaní kvótami. No chcem povedať, že základná reforma smeruje k tomu, aby v Európskej únii boli kvóty a obmedzenia odbúrané. Len čo tento moment nastane, slovenské poľnohospodárstvo bude mať obrovskú výhodu z titulu svojej štruktúry veľkovýrobného charakteru.

Chcel by som povedať, že systém hľadania pomoci pre poľnohospodárov sme hľadali takým spôsobom, aby sme efektívne pomohli. Týmto spôsobom, výnosom č. 152/2004 a prostriedkami zo Slovenskej záručnej banky sa do tohto sektora dostávajú za prvé štyri mesiace cirka 3 miliardy korún. To je toľko, čo minulý rok odišlo 50 percent na systémových dotáciách do celého tohto sektora. Ja si myslím, že toto je dosť značná podpora, ja osobne ako minister by som bol radšej, keby sme mohli dať viac, ale som nesmierne rád, že pri tých zmenách, ktoré rezort musí vykonať, že musíme prejsť na systém Európskej únie, musíme administrovať žiadosti, vieme tieto prostriedky poskytnúť týmto farmárom a vieme im dať toľko informácií, aby sa vedeli pripraviť na tento náročný proces, ktorý je k tomu potrebný. Ja viem, že je to nesmierne napäté, vyvoláva to mnoho nervozity, ale je to z jedného jediného dôvodu. Začali sme príliš neskoro a teraz máme presne stanovený termín 1. mája, dokedy musíme všetky tieto procesy zvládnuť.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, v súlade s rokovacím poriadkom chcete ešte vystúpiť na záver?

M. Maxon, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Presný účet - dobré priateľstvo, pán minister, podľa kvantifikovaných údajov Slovenského mliekarenského zväzu je objektívna potreba subvenovať vývoz približne 5 602 ton mliekarenských výrobkov. Vo verejnej obchodnej súťaži bolo rozhodnuté o tom, že sa bude subvenovať množstvo 2 658 ton mliekarenských výrobkov. Na základe tejto štatistiky a na základe predpokladaného vývoja úžitkovosti za prvý štvrťrok treba konštatovať, že bude k 30. 4. prebytok mlieka približne 45 313-tisíc litrov mlieka, čo vo finančnom vyjadrení je čiastka presahujúca 572 miliónov Sk a takýto vývoj stavu zásob je nepriaznivý predovšetkým z hľadiska nariadenia Európskej komisie, ktorú sme spoločne spomínali. A súhlasím s tým, pán minister, a v žiadnom prípade nemám ambíciu, aby sme išli do konfrontácie, skôr vás z tohto miesta chcem požiadať o urýchlené riešenie problému, lebo ten sme tu pre krátkosť času nespomínali, pretože v poľnohospodárstve kto včas dáva, dvakrát dáva. Viete veľmi dobre, že v Prievidzskom okrese bola veľmi vážna katastrofa alebo živelná pohroma v súvislosti s morom ošípaných.

Treba konštatovať, že k dnešnému dňu poisťovňa neuhradila poľnohospodárom ani korunu. Podľa zmluvy uzatvorenej s ministerstvom pôdohospodárstva alebo teda vo väzbe na zákon č. 488 je Slovenská republika povinná uhradiť rozdiel ceny, ktorá vznikne medzi uhradenou sumou z poisťovne a skutočnou škodou, doposiaľ Slovenská republika neuhradila ani korunu.

Tam ja naozaj vidím priestor na to, aby sa ešte vyhodnotila metodika, ktorú ste spracovali, ktorá podľa môjho názoru bola trošku komplikovaná, v niektorých parametroch možno ani nie dostatočne objektívna, a chcem vás teda veľmi korektne z tohto miesta poprosiť, aby sa v tomto smere spravilo všetko, aby poľnohospodári tie prostriedky dostali čo najskôr.

Treba povedať, a to je, žiaľ, smutné konštatovanie, že mor ošípaných ich postihol, napriek tomu dokázali obstáť aj v konkurencieschopnosti Európskej únie, pretože poznám náklady, poznám parametre úžitkovosti tých fariem, ktoré boli postihnuté, ale to už je fakt.

Chcel by som vás teda ešte raz požiadať, aby sa v tomto smere urýchlili práce a  to, čo Slovenská republika prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva je povinná zo zákona riešiť, aby vyriešila čo najskôr.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, ďakujem pán minister. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 507, spoločnú správu výborov máte ako tlač 507a.

Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády č. 444 z roku 2003 k návrhu východísk štátneho rozpočtu na rok 2004.

V súlade s týmto uznesením sa navrhuje odložiť presun pôsobností na úsekoch občianskych preukazov, cestovných dokladov a vodičských preukazov z Policajného zboru na orgány miestnej štátnej správy na 1. júl 2006. Dôvodom je nedostatok finančných prostriedkov na vybudovanie nových pracovísk na výkon uvedených správnych agend v rámci novej organizácie miestnej štátnej správy. Ďalšie výdavky si vyžaduje príprava nových dokladov podľa požiadaviek Európskej únie. Táto úloha je ekonomicky a organizačne veľmi náročná a presun uvedených pôsobností na obvodné úrady v súčasnej dobe by bol spojený s neúmerným zaťažením týchto úradov.

Vzhľadom na zmenu technologického riešenia registra obyvateľov a pripravovanej vecnej úpravy v platnom zákone o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov sa navrhuje posunúť termín jeho účinnosti na 1. október 2004.

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie obsahuje navrhovaná zákonná úprava aj niektoré vecné zmeny. Ide najmä o vydávanie občianskych preukazov aj občanom, ktorí sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ustanovenie povinností osobe podrobiť sa snímaniu svojej podoby na účel vyhotovenia vodičského preukazu a možnosť občanom vycestovať do členských štátov Európskej únie i na občiansky preukaz.

S pripomienkami príslušných výborov, ktoré obsahuje spoločná správa, sa stotožňujem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predložený vládny návrh podporiť.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Karolovi Mitríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru, podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov.

Národná rada uznesením č. 741 z 23. januára 2004 pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady.

Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámil v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady. Tento vládny návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený, a odporúčali Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, tak ako je to v uzneseniach, ktoré prijali.

Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré máte, ktoré nebudem čítať. Je ich celkom desať. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča výbor hlasovať po a spoločne hlasovať o bodoch 1 až 9 s návrhom gestorského výboru schváliť ich a po b o bode 10 samostatne s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom č. 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

Zároveň ma gestorský výbor poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rade. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona, ktoré boli vo výboroch prerokované, odporúča v druhom čítaní schváliť. Táto správa bola schválená uznesením výboru pre verejnú správu pod č. 161 1. marca 2004.

Pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Ústne, prosím, kto sa hlási? Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Škoda, pán poslanec Číž. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Škoda, nech sa páči.

S. Škoda, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru.

V čl. 1 v bode 3 § 4 ods. 2 vypustiť časť vety: "a u občana pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, tiež meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu zákonného zástupcu, ak je za zákonného zástupcu ustanovená právnická osoba, uvedie sa jej názov a sídlo."

Dovoľte mi, aby som odôvodnil tento návrh. Zápis mena, priezviska a adresy zákonného zástupcu, respektíve sídla právnickej osoby sú nepraktické, nakoľko v ustanovení za opatrovníka alebo zákonného zástupcu dochádza k zneužitiu. Pri zmene opatrovníka by mohol nastať časový priestor, ktorý by nový opatrovník nemohol konať za osobu bez spôsobilosti za právne úkony. To je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moje vystúpenie bude veľmi krátke a obmedzím sa skôr na krátke komentovanie stavu a súvislostí, ktoré sprevádzajú návrh zákona.

Pán minister, súčasťou aj programov, aj vašej strany zhruba od roku 1995 je z môjho pohľadu vždy trošku ideologizovaný predpoklad, že orgány ministerstva vnútra ako také a zvlášť ozbrojené a policajné zložky treba zbaviť akéhokoľvek vydávania občianskych identifikačných preukazov, teda či už pasov, vodičských preukazov a podobne.

Traumatizujeme prostredie verejnej správy týmto problémom v podstate úspešne minimálne desať rokov, a ak sú ľudia, ktorí si pamätajú v našom parlamente ešte z predchádzajúceho obdobia, každý rok prakticky prichádzala novela príslušných zákonov v tom zmysle, že sa odďaľuje presun pôsobností v oblasti vydávania týchto preukazov na ďalšie roky, dva dopredu.

Pokiaľ si pamätám, robili sa v tejto súvislosti pravidelne úpravy rozpočtov, a preto nie je celkom pravdivé konštatovanie vo všeobecnej časti dôvodovej správy, že takáto úprava si nevyžiada žiadnu ďalšiu úpravu.

Faktom je, pán minister, že toto je prvý návrh, ktorý sme dostali, ktorý je dobrý. Ktorý je dobrý, ktorý reaguje skutočne na objektívnu spoločenskú potrebu, že vstupujeme do nového právneho prostredia, a to tým, že sa staneme súčasťou Európskej únie. A naozaj za týchto okolností sa treba zamyslieť, ako budeme vydávať identifikačné preukazy, ako v tomto smere prispôsobíme ich charakter, a teda spôsob, na základe ktorých ich občan dostane, ich mechanizmus vybavovania a vydávania ako novým podmienkam, že teda budeme unifikovať spôsoby a prostriedky vo väzbe na Európsku úniu.

Takže na jednej strane, pán minister, vám chcem poďakovať za tento návrh zákona, pretože skutočne má zmysel, skutočne má význam, aby sme sa venovali týmto otázkam po roku 2006, len predsa som chcel v tomto krátkom vystúpení uviesť ako memento, že naozaj buďme vždy prísne vecní, vždy prísne pri hodnotení priestoru nezvýrazňujme nezmyselne ideologické veci, ale buďme dostatočne pragmatickí tak, aby sme nemrhali celospoločenskými prostriedkami, aby sme nezneisťovali sféru výkonu týchto právomocí povedzme, že štátu v danom prípade, pretože si pamätám, že sme povyhadzovali policajných úradníkov, ktorí vydávajú takéto preukazy alebo vydávali, ktorí zobrali dosť výrazné odstupné a potom prechádzali na orgány štátnej správy, potom sa zasa znovu vracali naspäť, pretože sme zistili, že takýto presun kompetencií je nesmierne drahý a zvlášť, keď sme v roku 1993 - 1994 vložili aj do komputerizácie, ale aj do iného vybavenia pracovísk, povedzme že fotografickými a inými pracoviskami sme chceli pomôcť občanom a mali sme celý súbor už vcelku kvalifikovaných ľudí a presun je jednoducho zložitý.

Takže na jednej strane ďakujem za predložený návrh zákona, na druhej strane to memento, že naozaj dajme si pozor, aby sme mechanizmus spravovania verejných vecí prispôsobili realite a boli sme dostatočne racionálni.

Ďakujem za pozornosť.