P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Otváram druhý rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcel by som vás informovať o ďalšom priebehu rokovania, odporúčam, aby sme teraz pokračovali v rokovaní 23. schôdze vystúpením v rozprave pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikoša, po ňom dám príležitosť na faktické poznámky, po nich skončím rozpravu a požiadam navrhovateľa ako aj spravodajcu o záverečné vystúpenia. Po tomto vystúpení preruším rokovanie 23. schôdze Národnej rady a budeme pokračovať v rokovaní 22. schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky a hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery, prípadne o ďalších prerokovaných bodoch 22. schôdze, o 11.30, o pol dvanástej, toto je dohoda, ktorú prijali zástupcovia poslaneckých klubov na spoločnom rokovaní.

Toľko k ďalšiemu postupu rokovania, chcem informovať ešte predtým, ako dám slovo pánovi podpredsedovi vlády, že na dnešnom rokovacom dni sa ospravedlnili títo páni poslanci: Miroslav Abelovský, Jozef Burian, Anton Danko, Bohumil Hanzel, Miroslav Chovanec, Ivan Kiňo, Ján Mikuš a Jozef Ševc. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Herman Arvay.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete pokračovať vo vystúpení, ktoré sme včera prerušili o 19.00 hodine.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády. Dovoľte mi pokračovať v reakcii na diskusiu, ktorá prebiehala včera celý deň. V reakcii na odôvodnenie, ktoré bolo predložené aj písomne a ktoré tu zdôvodnil ústne potom pán poslanec Maxon, som včera, keď bola diskusia prerušená, hovoril práve o tom, že veľmi často dochádza k nesprávnej, nepravdivej interpretácii, neviem, či je to zámerné alebo či je to len z neznalosti alebo z nedorozumenia, ale ako príklad toho uvádzam tvrdenie pána poslanca Maxona, že som mal tvrdiť, že v súvislosti so zmenami dôjde k rastu cien potravín maximálne o 1 až 1,5%, a pritom došlo k nárastu cien v januári o 4,4%. Ide o príklad spájania účelového, nepravdivého spájania tvrdení, ktoré spolu nesúvisia, pretože ja som hovoril o možnom, očakávanom náraste cien potravín o 1 až 1,5% ale v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie, ktoré sa udeje 1. mája 2004. Takže spájať januárovú infláciu, ktorá bola 4,4%, s predpokladaným vplyvom vstupu Slovenská do Európskej únie v máji, nárast cien, je, samozrejme, je nesprávne a nepravdivé. Čo sa týka toho rastu cien v januári, chcem povedať, že v januári vzrástli ceny o 4,4%, čo je menej, ako by bol rast, keby sa priamo premietol vplyv zjednotenia dane z pridanej hodnoty a úpravy regulovaných cien. Ten 4,4-percentný nárast cien znamená v štruktúre svojej, že z toho 2,58, teda vyše 50% bol vplyv úpravy regulovaných cien a vplyv zjednotenia dane z pridanej hodnoty bol len 1%, teda 1-percentný nárast cien vplyvom zjednotenia dane z pridanej hodnoty, nie tak, ako sa to uvádzalo vo vystúpeniach viacerých poslancov. Ďalej čo sa týka toho údajného výrazného poklesu predaja potravín, treba povedať, že aj vplyvom toho, že v záverečných mesiacoch minulého roka boli aj v médiách, aj zo strany opozície vyvolávané očakávania dramatického zvýšenia cien v januári, tak, samozrejme, došlo k istému predzásobeniu. Takže z vývoja nákupu potravín v januári sa nedajú vyvodzovať žiadne zásadnejšie, dlhodobejšie tendencie alebo trendy, pretože to bolo spôsobené aj týmto fenoménom. Ďalej pán poslanec Maxon tvrdil, že chýba implementácia fiškálnej decentralizácie, ale tu musím zopakovať, že fiškálna decentralizácia sa pripravuje a bude realizovaná v rámci tohto volebného obdobia a teda aj tento ciel programového vyhlásenia bude naplnený. Práce na príprave fiškálnej decentralizácie už finišujú a predstavíme ten balík zákonov, ktoré vlastne rámcujú fiškálnu decentralizáciu už začiatkom apríla. Hovoril o tom aj pán poslanec Hort, že fiškálna decentralizácia je závažná, jednou z najdôležitejších súčastí reformy verejnej správy a že reforma verejnej správy, tak ako sa na Slovensku uskutočňuje, vrátane fiškálnej decentralizácie, je aj v porovnaní s inými krajinami veľmi rýchlym procesom, pretože všade to trvá mnoho rokov.

Ďalej predkladatelia uvádzajú ako dôvod na návrh na moje odvolanie, že som predkladal a podporoval zavedenie čiastočného spoplatnenia štúdia. To je však typický príklad tvrdenia, explicitného tvrdenia, že dôvodom na moje odvolanie má byť plnenie Programového vyhlásenia vlády, pretože v Programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala, že chce zaviesť aj viaczdrojové financovanie školstva, vysokého školstva, a chce ho zaviesť práve preto, aby sa zväčšila kapacita vysokých škôl a aby sa zlepšil prístup ku vzdelaniu. Takže ak niekto tvrdí, tak ako to tvrdil pán poslanec Maxon, ale aj ďalší, že reforma vysokého školstva povedie k zhoršeniu prístupu ku vzdelaniu, najmä k zhoršeniu prístupu pre slabšie príjmové skupiny, tak to jednoducho nie ej pravda. Pretože zvýšené náklady z titulu spoplatnenia budú, zo zákona bude nárok na pôžičku, nízko úročenú dlhodobú pôžičku s odkladom splatnosti po ukončení štúdia, na krytie celých nákladov súvisiacich so spoplatnením. Už z tohoto faktu vyplýva, že samotné spoplatnenie nezhorší prístup k vzdelaniu, pretože nebude potrebné splácať túto pôžičku počas štúdia a, samozrejme, po ukončení štúdia bude už ten, kto štúdium ukončí, mať vyššie príjmy, ako by mal, keby túto pôžičku nebral, keby to vzdelanie nezískal, pretože už dnešné údaje ukazujú, že tí, ktorí majú vysokú školu, dnes zarábajú dvakrát viac ako tí, ktorí vysokú školu nemajú. Pritom aj údaje, ktoré pán poslanec Maxon uvádzal, o tom, aká je to záťaž, ako to vnímajú študenti, nie sú pravdivé, pretože ako ma informoval minister školstva, ministerstvo školstva robilo veľmi čerstvý prieskum medzi študentmi, z ktorého vyplýva, že 20% študentov dnes pociťuje nedostatok prostriedkov na štúdium a na služby spojené so štúdiom a 40% takýto nedostatok nepociťuje. Je to z prieskumu uskutočneného ministerstvom školstva, pričom zároveň platí, že spoplatnenie sme spojili s rozšírením možností poberať nielen sociálne štipendiá, ale aj prospechové štipendiá pre študentov. Teda platí, že táto reforma vysokého školstva nezhoršuje, naopak zlepšuje prístup ku vzdelaniu najmä preto, že zväčšuje kapacitu vysokých škôl a umožňuje študovať aj tým, ktorí dnes nemôžu študovať z dôvodu obmedzenej kapacity vysokých škôl.

Ďalej sa tu rozoberal, aj pán poslanec Maxon, aj ďalší rozoberali ten minuloročný deficit, kedy deficit bol nižší ako ten deficit, ktorý bol plánovaný. No podľa môjho názoru nižší deficit ako plánovaný je dobrým výsledkom, pretože znamená menšie zaťažovanie budúcich generácií splácaním dlhov. Chcem znovu zopakovať, že aj ten nižší deficit znamená 40, takmer 43 miliárd korún ďalšieho nového dlhu, ktorý sa bude musieť splácať. To, že je o 16,5, 16,7...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán podpredseda vlády, prepáčte. Páni poslanci, poprosím, aby sme rešpektovali. Vystupuje podpredseda vlády, prosím o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. To, že je tento deficit o 16 miliárd menší, ako bol plánovaný, znamená, že budúce generácie budú musieť splácať o 16 miliárd korún menej, ako by splácali, keby deficit bol taký, aký bol predpokladaný a plánovaný. Zároveň však platí, že k takým výkyvom by dochádzať nemalo, aj keď tento výkyv je pozitívny, smerom pozitívnym. Tento výkyv je spôsobený aj tým, že ešte len prechádzame na metodiku ESA 95 a zavádzame ju postupne a chcem povedať, že bol spôsobený, pretože pán poslanec Maxon sa na to pýtal, bol spôsobený tým, že sa nečerpali alebo nedočerpali všetky zdroje, ktoré sme predpokladali, že sa budú čerpať v roku 2003. Išlo napríklad o zdroje z predvstupovej pomoci Európskej únie, ktoré sú na účte všeobecnej pokladničnej správy, ktorý spravuje ministerstvo financií, a ďalšie podobné položky v rezortoch ministerstva obrany v rezorte správy štátnych hmotných rezerv. Čiže ide o časový posun čerpania prostriedkov, ktorý spôsobil, že ten deficit bude nižší, ale ak by k zmene stavu čerpania prostriedkov došlo, opačnému, v tomto roku, tak, samozrejme, to by znamenalo tlak na zvýšenie deficitu v metodike ESA 95.

Čo sa týka toho, čo ďalej pán poslanec Maxon tvrdil, že výpadok zahraničného obchodu je lepší, ako sa pôvodne vykazovalo, že nikto nevie prečo, a vraj je za to zodpovedná Colná správa, ktorá je v mojej kompetencii, tak chcem povedať, že výpadok zahraničného obchodu nie je lepší, ale horší, čiže to sa pán poslanec zrejme pomýlil, ako boli pôvodné odhady. Dôvodom je zlé vykazovanie vývozu vo Volkswagene Bratislava a chcem povedať, že Colná správa bola práve tá, ktorá túto chybu, ktorá sa stala vo Volkswagene, odhalila, prišla na ňu, a aj na základe toho potom Štatistický úrad revidoval tieto čísla. Ale napriek horšiemu výsledku, o tých zhruba 7 miliárd korún, je celkový výsledok výrazne pozitívny, znamená výrazne nižšie saldo deficitu zahraničného obchodu, aj bežného účtu, ako to bolo predtým. Takže zodpovednosť Colnej správy je v tom, že na to prišla, čo je pozitívna vec, a za čo si zaslúži pochvalu, a nie kritiku.

Ďalej pán poslanec Maxon tvrdil, aj na tomto chcem ilustrovať, aké pseudoargumenty a nepravdivé tvrdenia sa tu používajú, že v správe, ktorú vláda predložila ako stanovisko k návrhu na odvolanie, je 11 pravopisných alebo vecných chýb. Nie sú tam žiadne vecné chyby a pravopisná chyba je tam jediná, a to je tá, že chýba písmeno j v slove jadrová a potom tam chýbajú jedna - dve čiarky. Ale toto je spôsob argumentácie pána poslanca Maxona a ďalších pánov poslancov. Ďalej sa pán poslanec Maxon pýtal, prečo ak reformy sú v poriadku a sú koordinované, prečo je v Národnej rade návrh na zriadenie výboru pre koordináciu reforiem? No, odpoveď je pomerne jednoduchá, pán poslanec, jednoducho preto, že Slobodné fórum sa deklarovalo ako opozičná strana a dalo takýto návrh, pretože ako opozícia zrejme má iný názor na reformy, ako malo Slobodné fórum pred niekoľkými mesiacmi, keď v opozícii nebolo.

Pán poslanec Kozlík hovoril o tom, že dopady daňovej reformy sú negatívne na nízke príjmové skupiny. Daňová reforma má pozitívne dopady na nízke príjmové skupiny, o čom sa môžete veľmi ľahko presvedčiť aj z grafov, ktoré sú súčasťou správy o dopadoch, ekonomických a sociálnych dopadoch uskutočňovaných reforiem na rôzne skupiny obyvateľstva, ktoré sme predložili do Národnej rady, pričom v týchto grafoch sú už zahrnuté aj dopady regulovaných cien. Ak by sme tie dopady regulovaných cien odtiaľ dali preč a posudzovali len daňovú reformu, teda negatívny vplyv zjednotenia DPH a zvýšenia spotrebných daní a pozitívny vplyv zníženia dane z príjmu fyzických osôb, zistili by ste, že práve u nízkopríjmových skupín sú výrazne pozitívne dopady daňovej reformy, a to výrazným zvýšením odpočítateľnej položky na vyše 80 000 korún, z ktorej sa neplatí ani koruna dane. Dá sa to veľmi ľahko prepočítať a ak to urobíte, zistíte, že každý, kto zarába menej ako 55% priemernej mzdy, platí nulovú daň, teda neplatí žiadnu daň, kým doteraz platil 10% daň zo zhruba päťdesiattisícového základu.

Ďalej, viackrát zazneli aj z úst pána poslanca Kozlíka, ale aj ďalších, výhrady k tomu, že sa mali prejesť príjmy z privatizácie. Zdá sa mi, ako keby sme nepostrehli dátum, v akom sa nachádzame, pretože je pravdou, že v rokoch 1998 až 2002 sa časť príjmov z privatizácie použila aj na bežné výdavky. Ale dnes sa nachádzame v roku 2004, nachádzame sa v inej vláde, ktorá v programovom vyhlásení deklarovala, že nebude používať privatizačné príjmy na iné účely, ako je splácanie starého štátneho dlhu, dôchodková reforma, prípadne reforma v školstve. Toto platí a môžem povedať, že ani koruna príjmov z privatizácie v roku 2003 nebola použitá na iné účely, ako je splácanie štátneho dlhu, znižovanie štátneho dlhu alebo krytie nákladov dôchodkovej reformy. Takže všetky tieto výhrady, ktoré hovoria o tom, že prejedáme príjmy z privatizácie, a toto má byť príčinou na kritiku vlády, vládnych reforiem, prípadne na moje odvolanie, považujem za irelevantné.

Pán poslanec Šulaj. Pán poslanec Šulaj hovoril veľmi zoširoka od roku, ja neviem, ´90 alebo ´91, takže ja sa vyjadrím len k tým veciam, ktoré považujem za relevantné a aktuálne. K privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu som sa vyjadroval včera, ak chcete, môžem zopakovať, a to je aj reakcia na pána poslanca Mikuša a ďalších, ktorí sa zaoberali privatizáciou SPP a ktorí kritizovali vládu, že privatizáciu strategických podnikov robí v neprospech Slovenskej republiky, v neprospech občanov Slovenskej republiky a tak ďalej a tak ďalej. Takže, na pripomenutie, zase aby som nehovoril svoje subjektívne názory - tak ako vy hovoríte svoje a politicky podfarbené, možno aj motivované -, tak pripomeniem, ako hodnotí privatizáciu SPP OECD. Nezávislá, uznávaná, renomovaná medzinárodná inštitúcia, ktorej členom sme aj my. Po prvé, OECD hovorí, že sme predali SPP za vysokú cenu. Za vysokú cenu, ktorá sa rovná 13% HDP. Po druhé, hovorí, že v dlhodobej perspektíve by sa mali prejaviť viaceré ďalšie prínosy, po prvé, urýchlenie dôchodkovej reformy, pretože výnosy z privatizácie SPP sa používajú na dôchodkovú reformu, zníženie verejného dlhu, obmedzenie priestoru pre politické vplyvy a zásahy, zvýšenie efektivity a kvality služieb, umožnenie rozvoja SPP na čoraz väčšmi sa liberalizujúcom európskom trhu. Ďalej pán poslanec kritizoval daňovú reformu, ku ktorej som sa vyjadril z hľadiska jej dopadov, pričom je evidentné a zase sa na tom zhodujú všetky relevantné medzinárodné inštitúcie, ale aj domáci nezávislí pozorovatelia, že daňová reforma znížila daňové zaťaženie nízkych príjmových skupín a zároveň znamená výrazný impulz na vysoko udržateľný ekonomický rast a na prilákanie investícií. Jasným dôkazom toho je aj získanie investície Kia/Hyundai, kde napríklad Financial Times tvrdí zo svojho vydania z 3. marca, že ekonomické reformy boli dôvodom, prečo Slovenská republika získala túto investíciu a prečo ju nezískalo Poľsko.

Ďalej povedal pán poslanec Šulaj, že v Maďarskej republike za chyby v rozpočte odvolali ministra financií. Iný pán poslanec povedal, že odstúpil sám. Neodstúpil sám, odstúpil preto, že to navrhol predseda maďarskej vlády, a odstúpil preto, že deficit bol vyšší, výrazne vyšší ako ten, ktorý bol predpokladaný. U nás k tomu nedošlo, u nás, naopak, deficit bol nižší ako ten, ktorý bol predpokladaný. Opakovane, pán poslanec Šulaj, a musím povedať, že to ma veľmi zaráža, pretože ja si pána poslanca Šulaja vážim ako zrejme schopného účtovníka, audítora, čo vyplýva aj z jeho technických návrhov, ktoré často dáva a z ktorých niektoré som aj akceptoval a aj koalícia ich schválila, ale musím povedať, že v oblasti makroekonómie má evidentne pán poslanec značné, značné rezervy, pretože opakovane, opakovane tvrdí to, čo povedal aj včera v rozprave, že si kupujem ekonomický rast vysokou infláciou. Z toho však evidentne vyplýva, že pán poslanec nerozlišuje medzi bežnými a stálymi cenami. Pretože ak by rozlišoval, tak by vedel, že infláciou ekonomický rast sa nedá nijako ovplyvniť, dá sa ovplyvniť nominálny, v bežných cenách, ale nikto neporovnáva a neposudzuje ekonomický rast v bežných cenách, každý ho porovnáva v stálych, reálnych cenách, ktoré sú očistené od inflácie. A aby som to dokumentoval, lebo nemusíte mi, pán poslanec, veriť, môžete to považovať za môj subjektívny názor, tak odcitujem z článku, ktorý bol včera zverejnený v Sme, ktorého autorom je Ján Tóth, hlavný ekonóm ING Bank, ktorý hovorí, on vás nemenuje, ale hovorí o vás, takže citujem: "Nechať rozdeľovať verejné financie ľuďmi, ktorí nerozlišujú medzi bežnými a stálymi cenami, by mohlo byť priamo hazardom pre každého daňového poplatníka." Hovorí to v súvislosti s tým, akých ekonomických expertov majú opozičné strany, ktoré sa chystajú vládnuť.

Ďalej k pánovi poslancovi Mikolajovi. Pán poslanec Mikolaj hovoril, že míňame príjmy z privatizácie. K tomu som sa už vyjadril, bolo to pravdou do roku 2002. Časť príjmov z privatizácie sa použila na bežné výdavky, nie je to pravdou počas tejto vlády, kedy sa míňajú presne v súlade s Programovým vyhlásením vlády.

K SPP, k údajne nízkej cene som sa vyjadril odvolaním na stanovisko OECD. K výstavbe diaľnic. To bola ďalšia téma, ktorá rezonovala asi v tom zmysle, že sme zastavili v roku ´98 výstavbu diaľnic, že keby bol pokračoval program, ktorý malo pripravené HZDS v roku 2005, Slovensko mohlo byť diaľnicami prepojené. Diaľničný program, ktorý ste mali, je potrebné vidieť v širšom aspekte ekonomickej politiky, ktorú ste robili. Robili ste ekonomickú politiku, do roku ´98, ktorá priviedla Slovensko na pokraj vážnej ekonomickej a finančnej krízy. Úrokové sadzby boli vyše 20%, požičiavali sme si o 8 až 12% drahšie ako vyspelé krajiny, bol obrovský tlak na znehodnotenie meny, musela byť uskutočňovaná menová reštrikcia, aby zabránila dôsledkom fiškálnej reštrikcie, ktorú ste uskutočňovali. Zároveň ste vytvárali obrovské dlhy a nerovnováhy v ekonomike. Konkrétne, keď sme nastúpili do vlády v roku ´98, tak sme našli na stole nezaplatené faktúry za výstavbu diaľnic za 2 miliardy korún! Rok, vyše roka nám trvalo, kým sme sa vysporiadali s týmito restmi. Je pravda, že sme znížili tempo výstavby diaľnic oproti vášmu nereálnemu plánu, ktorý by pri pokračovaní tej ekonomickej politiky, ktorú ste robili, zlikvidoval slovenskú ekonomiku, viedol by k takej nerovnováhe, ktorá by musela byť riešená spontánne finančnou a menovou krízou. Ale diaľnice staviame ďalej, staviame ich takým tempom, ktoré neohrozuje stabilitu, výkonnosť, konkurencieschopnosť a ekonomický rast, pričom ja osobne si tiež myslím, že by sa malo dávať viac na diaľnice a že by sa mali stavať rýchlejšie, ale je to otázka, samozrejme, aj politických priorít. Nedá sa mať aj 52-percentné dorovnávanie platieb do poľnohospodárstva, aj viac peňazí na diaľnice, pretože všetky oblasti pociťujú nedostatok zdrojov, a zároveň potrebujeme stabilizovať ekonomiku a znižovať deficit verejných financií, aby sme neprenášali nezvládnuteľnú záťaž na budúce generácie. Takže prepojenie Slovenska diaľnicami je dôležité, na ňom sa pracuje, ale ukazuje sa aj v posledných rokoch, že nie vždy, dokonca i tie prostriedky, obmedzené, ktoré sa vyčleňujú, sa použijú, pretože sú s tým spojené aj isté technické problémy z hľadiska predprojektovej dokumentácie, prípravy stavieb a tak ďalej a tak ďalej, čo nie je, samozrejme, obhajoba toho, že by sa nemohlo stavať rýchlejšie.

Ďalej ste ma vyzvali na predloženie nejakých faktúr a faktúr zo železníc a Slovenskej správy ciest. Pán poslanec, vy viete, že máte právo poslaneckého prieskumu, máte právo informovať sa priamo v týchto spoločnostiach, ktoré sú štátnymi podnikmi prípadne štátnymi akciovými spoločnosťami, prípadne sa môžete obrátiť, samozrejme, na vecne príslušného ministra, ktorým je minister dopravy, aby vám informácie poskytol.

Pán poslanec Fajnor hovoril o tom, že nesiem plnú zodpovednosť za kritický stav slovenskej ekonomiky. No, chcem povedať, že nesiem zodpovednosť za stav slovenskej ekonomiky, ale stav slovenskej ekonomiky vôbec nie je kritický. Neviem, na základe čoho pán Fajnor vyvodzuje takýto záver, že stav slovenskej ekonomiky je kritický, keďže všetky renomované inštitúcie, domáce, zahraničné, nezávislí pozorovatelia, nezávislí analytici, fakty, čísla ukazujú, že slovenská ekonomika z hľadiska stability, rovnováhy, ekonomického zdravia, makroekonomického zdravia a vytvárania predpokladov na dlhodobý, udržateľný ekonomický rast je na tom najlepšie spomedzi všetkých krajín Višegrádskej štvorky. Dosahujeme najvyšší ekonomický rast, dosahujeme najrýchlejší pokles nezamestnanosti, najrýchlejší pokles inflácie. Výrazne sme znížili deficit zahraničného obchodu a deficit bežného účtu. Výrazne sa znižujú úrokové sadzby. Výrazne rastie príliv zahraničných investícií a aj vďaka nim aj tvorba nových pracovných príležitostí. Slovensko dosahuje najnižšie rizikové prirážky, teda požičiava si v zahraničí najlacnejšie spomedzi všetkých krajín, pristupujúcich, dokonca dnes už na lepšej úrovni ako Grécko. Posilňuje sa kurz slovenskej koruny. Takže neviem, o akom kritickom a krízovom stave slovenskej ekonomiky hovoríte. Iný údaj, ktorý uvádzate, je, že štátny dlh Slovenskej republiky má stúpajúcu tendenciu. Pán poslanec, ak chcete korektne posudzovať ekonomické údaje, mali by ste ich posudzovať vo väzbe na hrubý domáci produkt. A verejný dlh ako podiel verejného dlhu na hrubom domácom produkte na Slovensku výrazne klesá. Klesol zo 49,8% v roku 2001 na 43,4% v roku 2002 a 42,9% v roku 2003. Čiže opak, ako tvrdíte, je pravdou. Slovenská ekonomika nie je v krízovom stave, naopak, slovenská ekonomika sa výrazne, výrazne ozdravuje a dosahuje najlepšie parametre z hľadiska všetkých okolitých krajín, čo znamená, že sa vytvárajú predpoklady na dlhodobo vysoký a udržateľný ekonomický rast, ktorý je nevyhnutným predpokladom rastu životnej úrovne. Takže aj v tejto súvislosti musím odmietnuť tie vaše tvrdenia v tom zmysle, že hlucho a slepo presadzujem a presadzujeme ekonomické reformy bez ohľadu na ich dôsledky. Práve ekonomické reformy majú byť nástrojom toho, aby bol vyšší udržateľný ekonomický rast a vyšší rast životnej úrovne. Reformy nie sú samoúčelné.

Ďalej páni poslanci Juščík a Jaduš hovorili o výdavkoch na životné prostredie, hovorili o tom, že každoročne sa vraj znižujú výdavky na životné prostredie. Nie je to pravda. V roku 2004 v schválenom rozpočte sa rozpočtuje do životného prostredia 4 689 240 000 korún, kým v roku 2003 to boli 4 448 670 000 korún, teda nárast. Nie nárast výrazný, ale nárast. Výrazný je tento nárast, keď ho porovnáme, v rokoch 2002 a 2004. V roku 2002 bol objem zdrojov do životného prostredia 3 274 720 000, kým v roku 2004 je 4 689 240 000, čo znamená nárast o 43, 2% v priebehu 2 rokov. Ak je toto, ak sú tieto čísla poklesom výdavkov do životného prostredia, tak potom čísla klamú. Môžete namietať, že tie čísla, ktoré som hovoril pre rok 2004, ale to platí aj pre rok 2003, sú aj s peniazmi, ktoré prichádzajú z Európskej únie, a áno, je to pravda, ale veď tieto peniaze pôjdu do životného prostredia a peniaze z Európskej únie nielen dostávame, my ich do Európskej únie aj platíme. Takže, pán poslanec, treba, samozrejme, rátať aj s peniazmi, ktoré prichádzajú z Európskej únie, pretože to je súčasť verejných zdrojov a súčasť verejných prostriedkov, ktoré neprichádzajú zadarmo, pretože do Európskej únie aj platíme. A to, aby všetky tieto peniaze boli použité, samozrejme, nemusia byť všetky použité, ale ja verím, keď je v životnom prostredí stav taký, na aký poukazujete opakovane, a keď máme schopných ľudí - a ja verím, že máme schopných ľudí -, tak bude dosť projektov, aby tieto peniaze použité mohli byť a aby teda nebolo zníženie výdavkov do životného prostredia.

Pán poslanec Jaduš hovoril aj zoširoka o filozofii, povedal by som, o tom, ako súvisí chudoba s bojom so znečisťovaním životného prostredia. Ja s tým súhlasím. Naozaj je faktom, že bohatšie krajiny, prosperujúcejšie krajiny, výkonnejšie ekonomiky majú omnoho viac šancí, predpokladov bojovať aj proti znečisteniu životného prostredia a mať životné prostredie lepšie. No ale veď o tom to práve je! Veď preto robíme reformy, aby sme mali zdravšiu ekonomiku, rýchlejšie rastúcu ekonomiku, aby sme boli prosperujúcejšou krajinou, ktorá sa bude vedieť lepšie vysporiadať aj s problémami v oblasti životného prostredia. Takže tá súvislosť tam je, ale tá súvislosť je práve v tom pozitívna, že ekonomickou politikou, ktorá sa robí, sa vytvárajú predpoklady aj na riešenie problémov v oblasti životného prostredia a v oblastiach ďalších, ktoré by sme, samozrejme, mohli menovať.

Pán poslanec Ivan Šimko hovoril najmä o vzťahoch medzi opozíciou dnes, k čomu ja sa vyjadrovať nebudem. O tom, čím je alebo nie je motivované predkladanie tohto návrhu, chcem len povedať, že aj tá diskusia ukázala to, že neexistuje žiadna reálna alternatíva. Reálna alternatíva v tom zmysle, že program, ktorý presadzujeme, programové vyhlásenie, ktoré napĺňame, nie je ľahkým programom. Je to veľmi ambiciózny program a je to neľahký program. Ale zároveň, ako ukazujú aj včerajšie vystúpenia počas celého dňa, neexistuje žiadna iná reálna alternatíva, ktorá by mala ambíciu byť zmysluplná a mať tu aj dostatočnú podporu v tomto parlamente.

Vyjadrím sa teda len k tomu, čo hovoril Ivan Šimko ohľadom reforiem a ohľadom mojej osoby, keď povedal, že si podľa jeho názoru cieľavedome budujem pozíciu reformátora napriek dopadom, aké to má na ľudí. No ja sa môžem len spýtať a chcem sa aj spýtať Ivana Šimka, Ivan, čo sa také dramatické v presadzovaných reformách zmenilo za posledného pol roka? Alebo za posledných 7 - 8 mesiacov? Takmer všetky reformy, z hľadiska zákonov, ktoré sa schvaľovali, z hľadiska ich prípravy, koncepčnej, boli pripravené a zrealizované v parlamente, kým si bol členom vlády alebo aspoň členom vládnej koalície a členom SDKÚ. Takže logicky vyvstáva otázka, čo také dramatické sa zmenilo na prístupe vlády, na mojom prístupe k ekonomickým reformám za posledného pol roka, že sa ten tvoj postoj tak výrazne, dramaticky a diametrálne zmenil?

A ešte sa vyjadrím k tomu, lebo Ivan Šimko povedal, že otváral problém deficitu vo vláde. Áno, otváral ho, ale neotváral si ho, Ivan, v súvislosti s tým, že by sme mali zmierniť reformy alebo ich spomaliť, otváral si ho v súvislosti s tým, že by sme do rezortu, ktorý si riadil, mali dať viac peňazí, čo nijako nesúvisí s dopadom reforiem, ako iste uznáš, rozpočet rezortu ministerstva obrany.

Pán poslanec Kondrót hovoril, že sa čuduje, že poslanci nehlasujú, on asi už vie, ako budú hlasovať, podľa svojho vedomia a svedomia, ale podľa pokynov predsedov koaličných strán. Ja pevne verím, že každý bude hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia, a skôr, pán poslanec, vy ste boli príkladom toho, keď ste raz síce hlasovali, či dvakrát za sebou podľa svojho vedomia a svedomia, ale potom ste boli sfúknutý predsedom svojej strany a už ste hlasovali úplne inak. A viete, o čom hovorím. Hovorím o hlasovaní o rovnej dani. Takže najskôr si pozametajte pred vlastným prahom a potom obviňujte iných, pretože ja predpokladám a verím, že každý z poslancov bude hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia.

Ďalej ste povedali, že ja osobne mám byť zdrojom ekonomickej nerovnováhy, my sme, ak sa dobre pamätám, spolu študovali na ekonomickej, na Vysokej škole ekonomickej, vtedajšej, neviem, čo vás učili, či ste sa potom prípadne dovzdelávali ohľadom toho, čo ekonomická rovnováha je alebo nie je, ale faktom je, že všetky čísla, o ktorých som hovoril, či sa to týka rastu hrubého domáceho produktu, či sa to týka vývoja inflácie, vývoja nezamestnanosti, či sa to týka deficitu zahraničného obchodu, deficitu bežného účtu, či sa to týka kapitálového účtu, všetky tieto údaje hovoria o tom, že nerovnováha sa výrazne znížila a že dnes na Slovensku neexistuje ekonomická nerovnováha. Ďalej ste sa pýtali, aká je cena za vstup Hyundai, a spomenuli to aj viacerí iní poslanci, takže k Hyundai by som chcel povedať toľko: Môžu sa líšiť a asi sa budú líšiť názory na to, čo bolo príčinou, prečo Slovensko Hyundai túto investíciu získalo, ale po prvé si myslím, že je veľmi dobre, že sme ju získali. Volkswagen môže byť dobrým príkladom toho, aké priame a nepriame pozitívne efekty môže mať takáto automobilka, a môžeme byť šťastní, že sa nám podarilo získať už tri. Názor väčšiny ekonomických analytikov je taký, že kľúčovú úlohu tu zohrali ekonomické reformy. A teda dve veci chcem povedať. Prvá je tá, nemohli rozhodnúť žiadne špeciálne insentíva ani žiadne špeciálne dávky alebo dary vlády investorovi, pretože v tejto oblasti sme presne rovnako obmedzení pravidlami Európskej únie ako Poľsko. Tak ako Poľsko, tak aj my sme ponúkali štátnu pomoc, teda práve tie insentíva, tie stimuly vo výške 15% tejto investície. To je hranica, ktorá je neprekročiteľná, teda toto nemohlo rozhodnúť, pretože aj Poliaci, aj my sme išli na hranicu, ktorá je povolená pravidlami Európskej únie. Teda je evidentné, že muselo rozhodnúť niečo iné. To iné, čo rozhodlo, podľa môjho názoru, sú práve uskutočňované reformy, zlepšovanie podnikateľského prostredia daňovou reformou, ale aj inými reformami a áno, je to aj sociálny zmier, ktorý zatiaľ sa na Slovensku darí držať, a je to aj skutočnosť, že napríklad odbory, na to narazila, myslím, pani poslankyňa Belohorská, keď hovorila o postavení odborov v Poľsku a na Slovensku. Takže myslím si, že získanie tejto investície je práve dobrým, silným a rukolapným dôkazom toho, že reformy, ktoré sa na Slovensku robia, sú pre slovenskú ekonomiku a pre slovenských občanov - pretože ekonomika nie je samoúčelná -, pozitívne v tom, že vytvárajú predpoklady na rýchlejší rast, tvorbu pracovných príležitostí aj cez príliv zahraničných investícií.

Pán poslanec Kovarčík sa zaoberal vo svojom vystúpení najmä regionálnym rozvojom a ďalej tým, že spochybnil, že reformné kroky vytvárajú predpoklady na rast. A mohol by som vám citovať, pán poslanec, zo správy OECD, ktorá veľmi jasne, jednoznačne hovorí, že týmito reformami sa vytvárajú predpoklady na rýchly rast a to, že ten rýchly rast by tu mal byť, hovoria aj prognózy. Nielen prognóza OECD, Medzinárodného menového fondu, ale aj nezávislých analytikov slovenských komerčných bánk hovorí o tom, že Slovenská republika, ak bude pokračovať v reformách, dosiahne a bude dosahovať najrýchlejší ekonomický rast a teda dobehne skôr vyspelú Európu, vyspelé ekonomiky nielen v ekonomickej úrovni, ale aj v životnej úrovni ako krajiny, ktoré budú postupovať pomalšie a ktoré nerobia také zásadné, razantné reformy.

Čo sa týka nevyváženého regionálneho rozvoja, tu chcem povedať, že vláda, samozrejme, toto považuje za problém, za vážny problém a, samozrejme, snaží sa vytvárať podmienky na to, aby tieto rozdiely sa ďalej nezväčšovali. Jednou z takých iniciatív, ktorú ohlásila SDKÚ a ktorú prinesiem v najbližších dňoch na rokovanie vlády, je návrh, aby sme už neposkytovali investičné stimuly do tých krajov, do tých regiónov, kde je miera nezamestnanosti nižšia, ako je priemer Slovenska. Dnes je to ten priemer okolo 15% a ak tento návrh bude prijatý, bude to znamenať, že investičné stimuly sa už budú poskytovať len do 4 z 8 krajov. Len do prešovského, košického, banskobystrického a nitrianskeho a nemali by sa už poskytovať do bratislavského, trnavského, trenčianskeho a žilinského. Samozrejme, aj vstup do Európskej únie prinesie ďalšie možnosti na zrýchlenie regionálneho rozvoja a zmenšenie týchto rozdielov aj preto, že tieto regióny sú uprednostňované, tie zaostalé z hľadiska štrukturálnych fondov, ale aj preto, že väčšina z nich leží na pri hraniciach a cezhraničná spolupráca je jedným z výrazných nástrojov Európskej únie na riešenie tohoto problému.

Ďalej pán poslanec Kovarčík hovoril o daňovej reforme. A to chcem na tomto príklade ilustrovať, že naozaj často dochádza k nepochopeniu toho, čo daňová reforma je. Pán poslanec Kovarčík hovoril, že on súhlasí, že sa zaviedla rovná daň pre právnické osoby. No, pre právnické osoby sa rovná daň nezaviedla, tá je tu zavedená odjakživa. Rovná daň znamená jednu sadzbu. Právnické osoby mali odjakživa len jednu sadzbu, akurát bola omnoho vyššia. Rovná daň sa zaviedla, samozrejme, len pre fyzické osoby, ale práve zavedenie rovnej dane pre fyzické osoby umožnilo a zjednotenie dane z pridanej hodnoty umožnilo zásadne zjednodušiť tento systém, odstrániť množstvo nesystémových vecí, množstvo výnimiek, špeciálnych sadzieb a zlepšiť podnikateľské prostredie, ale aj zmenšiť priestor na daňové úniky.

Ďalej pán poslanec Kovarčík hovoril o fiškálnej decentralizácii, pričom spomínal nejaký zákon o fiškálnej decentralizácii. Musím povedať, že žiaden zákon o finančnej decentralizácii sa nechystá a nebude, budú zákony o rozpočtových pravidlách, nariadenie o vyčlenení časti dane z príjmu fyzických osôb pre miestne a regionálne samosprávy, ale nebude žiaden zákon o finančnej decentralizácii. Práca na tých zákonoch už finišuje a ako som už spomenul, začiatkom apríla by mali byť dané na verejnú diskusiu a teda chcem povedať, že - lebo pán poslanec hovoril, že zákony, ktoré pripravujeme, centralizujú systém -, je to nezmysel. Tieto zákony výrazne decentralizujú systém, posilňujú právomoc, kompetenciu miestnych a regionálnych samospráv, dajú im podiel, zvýšia ich vlastné príjmy z vlastných daní a poplatkov a zároveň výrazne zvýšia ich podiel a stabilizujú ich podiel na niektorých daniach, ktoré budú ich vlastným daňovým príjmom a teda budú s týmito príjmami môcť nakladať podľa vlastného uváženia.

Ďalej tu zaznelo od pána poslanca Kovarčíka, ale aj od viacerých iných poslancov, že sme vraj mali dostať studenú sprchu od Európskej centrálnej banky v súvislosti s našimi plánmi na zavedenie eura. Je to nezmysel, žiadnu studenú sprchu sme nedostali, došlo k tomu jedine, jedna jediná vec sa stala, ale nie zo strany Európskej centrálnej banky, ako to mylne bolo viackrát interpretované, ale zo strany Eurostatu, že Eurostat vydal konečné, definitívne stanovisko z hľadiska toho, či sa budú fiškálne náklady druhého piliera dôchodkovej reformy započítavať do deficitu verejných financií, alebo nebudú. To stanovisko je také, že budú, čo znamená... Ale my sme s tým, my sme od začiatku hovorili, že ak to tak bude, potom bude potrebné posunúť termín vstupu do eurozóny o jeden rok, čiže nič nepredvídané, prekvapujúce to nie je, akurát do toho februára tohto roka žiadna krajina, pristupujúca, nevedela, či s tým má počítať alebo nie, pretože definitívne rozhodnutie nebolo a nepadlo.

A čo sa týka plánu na zavedenie eura a maastrichtských kritérií, lebo často to tu bolo interpretované tak, že to má byť samoúčelné a že teraz vraj nám to Európska centrálna banka dala studenú sprchu a ukázala, že to nie je možné, nie, my sme jasne v programovom vyhlásení povedali - v programovom vyhlásení, ktoré tu bolo schválené! - že chceme splniť maastrichtské kritériá do roku 2006, pričom maastrichtské kritérium fiškálneho deficitu predpokladáme, jeho splnenie do roku 2006, bez započítania fiškálnych nákladov druhého piliera dôchodkovej reformy. Čiže jediné, čo sa stalo, je, že dnes už vieme, že sa to započítať bude musieť, takže žiadna studená sprcha, jednoducho vyjasnenie tých dvoch alternatív, ktoré tu boli.

Viacerí poslanci - pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Dubovská - spomenuli únik mozgov. Dovoľte mi vyjadriť sa aj k tomuto problému. Únik mozgov, samozrejme, je problémom pre každú krajinu, ktorá je na nižšej ekonomickej úrovni a ktorá je chudobnejšia. Zároveň však existujú len dve metódy, dva spôsoby zabránenia úniku mozgov. Prvá je tá, že vybudujete železnú oponu, a to hádam nechce nikto, a druhá je tá, že vytvoríte v krajine podmienky na vysoko udržateľný ekonomický rast, na vznik nových pracovných príležitostí tak, aby ľudia našli uplatnenie doma. To robíme, to robíme, pretože reformy, to sa nedá z večera na ráno, nedá sa to ani v priebehu jedného roka a veľmi často sa používa príklad Írska ako krajiny, ktorá to dokázala.

Tak by som veľmi stručne, ak dovolíte, na tomto príklade chcel povedať, ako to v Írsku vlastne bolo. Írsko vstúpilo do Európskej únie v roku 1973, ale prvých 10 rokov už ako člen nerobilo potrebné reformy. Začiatkom 80. rokov sa Írsko rozhodlo, že urobí podobné reformy, znížili dane, zlepšili podnikateľské prostredie, investovali aj do školstva veľa. V tom čase, začiatkom 80. rokov Írsko bolo na tej istej úrovni, ekonomickej, oproti priemeru EÚ ako Slovensko. Malo 50% priemeru EÚ. Investovali veľa aj do školstva, aj znížili dane, zlepšili podnikateľské prostredie. Prvý rok, prvé roky v polovici 80. rokov im všetci, ja som čítal nejakú správu z jednej univerzity, kde všetci do nohy, absolventi, odišli do Spojených štátov. Druhý rok takmer všetci, ale postupne, tak ako ekonomika rástla, sa to zmenšovalo, postupne ich odchádzalo menej a dnes sa mnohí z nich vracajú, pretože dnes je situácia v Írsku taká, že Írsko dosiahlo už pred 2, 3, 4 rokmi priemer EÚ a dnes je nad priemerom EÚ. Dnes mnohí z nich prichádzajú, dnes mnohí z nich prichádzajú aj z iných chudobnejších krajín chodia robiť do Írska a práve cieľom reforiem, ktoré robíme, je, aby sme rástli rýchlejšie, aby sme aj vytvárali, aby sme pritiahli viac investorov, oni pritiahli veľa zahraničných investícií, ktoré vytvárali miesta pre vzdelaných ľudí, ktorí nemuseli potom odchádzať do zahraničia, ale aj preto robíme tie reformy, vrátane reformy spoplatnenia školstva, aby sme zlepšili prístup ku vzdelaniu, aby viac ľudí dostalo vzdelanie, ale aby aj prišlo viac zahraničných investorov, aby vznikalo... A ide o rýchlejší rast, inak sa to robiť nedá, takže neexistuje zázračné riešenie, ale toto riešenie je podľa mňa poctivé, nie je okamžité, okamžité neexistujú.

Pán poslanec Blajsko hovoril o sociálnom systéme, Na tomto príklade by som chcel povedať, že je legitímne, ak existuje iný politický a hodnotový názor na to, čo štát má robiť, a pán poslanec Blajsko doslova povedal, že zodpovednosť za životné podmienky občanov nesie štát a sociálna politika štátu a dal to do protikladu s tým, čo tvrdíme my. Áno, my to tvrdíme, že zodpovednosť za životné podmienky občanov nesú predovšetkým títo občania. Samozrejme, to neznamená, že štát nemôže a nemá pomôcť tým, ktorí sú objektívne na pomoc odkázaní a nemôžu si pomôcť sami, a že nemá poskytnúť aj dočasnú pomoc tým, ktorým má pomôcť, aby sa zo zlej situácie mohli dostať sami. Čiže tu hovorím otvorene, že my považujeme dnešný sociálny systém, alebo ten, ktorý tu doteraz fungoval, za zlý, pretože bol príliš drahý, zneužívaný, neefektívny a nakoniec aj nespravodlivý. A zase odcitujem zo správy OECD, ktorá o tom doterajšom, do konca minulého roka fungujúcom systéme sociálnej starostlivosti, v správe OECD sa píše: "Predreformný sociálny systém je nespravodlivý v tom zmysle, že zabezpečuje sociálnu pomoc bez primeranej kontroly približne pre 12% obyvateľstva, preto je časté a rozšírené zneužívanie tohoto systému." Takže ak sa pán poslanec pýtal, aký systém vlastne chceme zaviesť, chceme zaviesť systém, v ktorom bude existovať sociálna starostlivosť a pomoc pre slabých a chudobných, ale taká pomoc, ktorá je spravodlivá, pretože bude poskytovaná len tým, ktorí si objektívne nemôžu pomôcť sami, alebo dočasne ako pomoc ľuďom, aby sa mohli zo situácie dostať sami, pričom bude tento systém vytvárať omnoho vyšší tlak na motiváciu ľudí, na to, aby boli aktívni a myslím si, že toto sa práve deje.

Ďalej hovoril, že dôchodcovské životné náklady nie sú vypočítavané korektne. Sú vypočítavané korektne. V správe, ktorú tu máte predloženú, o ktorej sa zrejme bude rokovať dnes poobede, je reálny rast dôchodcov vypočítavaný z ich spotrebiteľského koša, nie zo všeobecného spotrebiteľského koša, ale z ich spotrebiteľského koša.

Pán poslanec Cagala povedal, nie je tu, povedal tri veci, ktoré podľa môjho názoru, dovolím si povedať, sú nepravdivé. Po prvé povedal, že podnikatelia krvácajú kvôli privatizácii bánk. No, musím povedať, že to je nezmysel. Práve reštrukturalizácia, privatizácia bánk priniesla zníženie úrokových sadzieb a priniesla dostupnosť úverov, veď dnes každý, kto len číta noviny, vie, že banky sa dnes uchádzajú o podnikateľov a investorov a ponúkajú im zdroje, ktoré majú voľné, pri nízkych úrokových sadzbách. Takže možno krvácajú takí podnikatelia, ktorí v rokoch 1995 - 1998 dostávali ľahko úvery za vysoké úrokové sadzby a potom ich nevracali, takí možno áno, pretože dnes tie úvery treba vracať.

Ďalej tvrdil, že ani jedna banka nie je slovenská. Podľa môjho názoru nie je dôležité, či banky sú slovenské alebo nie, ale je dôležité, či dobre fungujú, či ponúkajú dobre služby - a ponúkajú - a mimochodom, jedna banka slovenská je, je stredne veľká, Poštová banka, je vo vlastníctve Slovenskej republiky a slovenských súkromných subjektov.

Ďalej pán poslanec hovoril, že reorganizácia ministerstva financií znefunkčnila ministerstvo. To nie je pravda. Áno, na ministerstve financií sme uskutočnili reorganizáciu, ktorá znamenala zníženie počtu pracovných miest o 30%. Z 845 na 599. Neznamenalo to znefunkčnenie ministerstva, ale naopak, jeho lepšie fungovanie, čo mi potvrdzujú všetci moji kolegovia, s ktorými na túto tému hovorím, a zároveň to prinieslo aj možnosť lepšieho odmeňovania tohto menšieho počtu zamestnancov a teda aj možnosť získať kvalifikovaných ľudí na prácu na ministerstve.

Pán poslanec Tibor Mikuš hovoril o potrebe vyrovnaných rozpočtov, v čom s ním súhlasím, a práve rýchlejšie znižovanie deficitu vedie k tomu, že sa k tejto méte, ktorá je však dlhodobou métou, budeme schopní priblížiť rýchlejšie. Ďalej hovoril, že chýba vízia a konzistencia hospodárskej politiky. Tu si dovolím s ním nesúhlasiť. Tá vízia je jasne načrtnutá v programovom vyhlásení, žiadnu inú víziu som nepočul, ani tu, ani počas celej včerajšej celodennej diskusie. My zároveň pripravujeme teraz a budeme vo vláde schvaľovať konvergenčný program, ktorý je takým pokračovaním, predĺžením vlastne toho, tej programovej vízie, ktorú máme. A ďalej ste hovorili, pán poslanec, čo si myslím, že je len možno len také nedorozumenie, ale ja to len na ilustráciu chcem povedať, vy hovoríte, že preceňujeme príjmy, podceňujeme výdavky, a zároveň sme mali nižší deficit. No ak by sme preceňovali príjmy a podceňovali výdavky, deficit by musel byť vyšší a nie nižší, čiže nejako to nesedí.

Pán poslanec Soboňa hovoril o zdravotníctve. Ja sa nechcem špeciálne vyjadrovať k zdravotníctvu, ale chcem povedať, lebo povedal okrem iného, že sa zhorší prístup k zdravotnej starostlivosti pre chudobných. Práve cieľom reformy nie je, aby sa zhoršil, aby sa zlepšil prístup k zdravotnej starostlivosti, a hovoril to aj pán poslanec Novotný, ak si dobre pamätám, keď hovoril, že práve cieľom reformy je, aby sa preniesla časť nákladov na výkony alebo úkony, ktoré nie sú nevyhnutné z hľadiska života, kvality života, z hľadiska udržania života, alebo z hľadiska ohrozenia zdravia, ale aby sa preniesli, dávalo viac z verejných zdrojov na tie výkony, ktoré ohrozujú život a ktoré sú dôležité z hľadiska udržania zdravia. Čiže v tomto zmysle sa budú meniť priority, ale budú sa meniť tak, že to zlepší prístup najmä k tým výkonom, ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo zdravie ohrozujúce. A ďalej hovoril o tom, že reforma zdravotníctva znamená vlastne reprivatizáciu, čomu som, priznám sa, nerozumel, ale zrejme tomu rozumie lepšie, pretože viem, že bol v tejto oblasti činný a aktívny.

Pán poslanec Jarjabek hovoril najmä o kultúre, hovoril aj o fatamorgáne rýchleho pripojenia k euro, to som už, myslím, spomenul. Hovoril o novostavbe Národného divadla. K tomu divadlu chcem povedať len jedno. Naozaj, ak by mali byť naplnené tie pôvodné, podľa môjho názoru megalomanské plány na dokončenie divadla takým spôsobom, ako to bolo plánované, a zároveň rekonštrukciu existujúcich divadiel, tak by to muselo naozaj znamenať, že by to pohltilo takmer všetky zdroje v kultúre a že by sme nemohli financovať kultúrne aktivity inde ako v Bratislave, napríklad. Preto podľa môjho názoru je rozumné a zodpovedné aj z hľadiska kultúry, aby sme radšej venovali prostriedky na dôkladnú, dôslednú rekonštrukciu historických priestorov, pretože Slovenská republika a slovenskí občania majú národné divadlo. Majú ho na Hviezdoslavovom námestí. A aby sme využili tú novú stavbu, do ktorej, samozrejme, sa investovali už obrovské peniaze, tak aby z hľadiska prevádzky tejto novostavby budúcnosti čo najmenej zaťažovala slovenských daňových poplatníkov a rezort kultúry, pretože o čo viac sa minie, nezmyselne možno, možno aj neúčelne, možno aj nepotrebne, na prevádzkovanie tejto drahej budovy, o to menej sa bude môcť v kultúre použiť na iné, omnoho potrebnejšie aktivity. A ja súhlasím s tým, že do kultúry ide málo peňazí, ale ten objem peňazí treba posudzovať aj z hľadiska toho, na čo sa vynakladajú z hľadiska ich reálneho efektu pre to, o čo nám, verím, spoločne ide.

Spomenul pán poslanec aj Slovenskú televíziu. No, v Slovenskej televízii predsa došlo k zásadnému a to sa, myslím, nedá spochybniť, k ozdraveniu situácie, keď Slovenská televízia deklarovala, že od tohto roka nebude už vytvárať nové dlhy. Prvýkrát za neviemkoľko rokov dochádza naozaj k ozdraveniu situácie, takže situácia v STV si, myslím, že si zaslúži skôr pochvalu ako kritiku a s tými peniazmi, pán poslanec, viete, ako je to, peňazí vždy bude málo aj na kultúru, ale môžem vás ubezpečiť, že nebudeme dávať peniaze na bronzové hlavy, napríklad. Celkom určite nie, ani v oblasti kultúry. Asi nie, ospravedlňujem sa. Nedalo mi.

Pán poslanec Číž vystúpil ako posledný, takže už sa blížim k záveru. Hovoril o potrebe hľadania, budovania konsenzu a o rozdeľovaní politickej scény. A ja s ním súhlasím. Áno, ja by som bol tiež omnoho, omnoho radšej, keby sme boli schopní dohodnúť sa na tom, že toto sú veci, ktoré sú ťažké, toto sú veci, ktoré sú nepríjemné, ale je dôležité ich urobiť a nemusíme sa zhodovať vo všetkom, lebo, naozaj, môžu byť názory, čo je sociálna spravodlivosť. Je úplne legitímne, ľavičiari si vždy budú myslieť, že je to rovnosť životných podmienok, tí od stredu napravo si vždy budú myslieť, že je to skôr rovnosť šancí, rovnosť príležitostí, ale mohli by sme sa zhodnúť aspoň na tom, že tieto reformy, na tom, na čom sa zhodujú experti, ekonómovia, bez ohľadu na politické zameranie, že tieto reformy vytvárajú podmienky a predpoklady na vysoký ekonomický rast. A to je v záujme Slovenskej republiky. Že sa na tom nevieme zhodnúť, to mne je veľmi ľúto. Len zároveň musím povedať, že miera nezhody je tu nielen medzi opozíciou a koalíciou, ale práve na včerajšej schôdzi bola viackrát demonštrovaná miera zásadnej nezhody v rámci opozície. Čo zároveň znamená, že neexistuje, ešte som nepočul od nikoho, reálnu alternatívu aj z hľadiska ekonomického programu, tak toto robíme tak, zle, my to budeme robiť takto, pretože tie návrhy, ktoré dávate, ktoré odznievate tu v parlamente, ktoré odznievajú na vašich stránkach, internetovských, sú nereálne. Viedli by k rozvratu verejných financií a viedli by v konečnom dôsledku z hľadiska životnej úrovne ľudí k omnoho dramatickejším dôsledkom, ktoré by nevytvárali podmienky a predpoklady na ekonomický rast a na zvyšovanie životnej úrovne v budúcnosti. V tom je ten problém. Takže ja súhlasím, aj ja by som bol radšej, omnoho radšej, keby panovala väčšia miera konsenzu, keby sme niektoré veci nepolitizovali, pretože napríklad vo veciach, kde sa zhodujú, kde ministerstvo financií je dokonca konzervatívnejšie ako priemer nezávislých expertov, tak toto by mohli byť veci, ktoré by sme mohli akceptovať, že teda asi to bude niekde blízko reality a nepolitizovať ich. Poviem to na príklade prípravy štátneho rozpočtu. Sporme sa o tom, na čo použiť výdavky, ale nespochybňujme neustále to, že tie príjmy sú úplne zle odhadnuté, pretože tie príjmy, to je expertný odhad, na ktorom sa podieľajú aj nezávislí experti. Ak to vieme urobiť lepšie, fajn. Ale politizovanie týchto vecí, si myslím, že je nemiestne. Sporme sa o tom, na čo použijeme tie výdavky. Sporme sa o tom, či je lepšie mať veľký deficit alebo malý deficit. Ale nesľubujme aj jedno, aj druhé. Nesľubujme, že vieme zachovať ekonomickú stabilitu, zdravé ekonomické prostredie a podnikateľské a zároveň zrušiť daňovú reformu, rozdať dvakrát toľko, ako máme vo verejných financiách, a tak ďalej, to sa nedá!

Ďalej ste hovorili, pán poslanec, že zámery Programového vyhlásenia vlády neboli v programoch politických strán. Ale to je strašne málo, takto to povedať, pretože ja tvrdím, že boli. Povedzte mi jeden zámer, jeden zámer programového vyhlásenia, ktorý by nebol v programe aspoň jednej z politických strán. A väčšina z nich bola v programoch všetkých strán, pretože my sme programové vyhlásenie robili ako prienik, čiže buď museli byť tie zámery v programoch všetkých strán, alebo museli súhlasiť aj tie strany, ktoré to explicitne v programe nemali. Ale nestalo sa, nestalo sa, že by sme išli v Programovom vyhlásení vlády proti niečomu, čo bolo explicitne uvedené v jednom z programov politických strán. Lebo tá okamžite protestovala a do programového vyhlásenia sme dávali len to, na čo bol konsenzus všetkých štyroch politických strán. Na tomto príklade hovorím, že to jednoducho nie je tak. Nie je to tak, ako ste tvrdili.

Ďalej zmluva s SPP, k tomu som sa už vyjadroval, a posledná vec, ktorú ste spomenuli, je referendum. Tak mi dovoľte vysloviť sa aj k referendu. Povedali ste, že referendum je nástrojom demokracie, že demokracia je ohrozená. Ja si myslím, som o tom presvedčený, že, samozrejme, že refendum je nástrojom demokracie, ale zároveň som presvedčený, že takéto uplatnenie referenda na skrátenie funkčného obdobia kvôli krátkodobým nákladom uskutočňovaných reforiem je práve pre demokraciu a pre prosperitu veľmi, veľmi nebezpečná. A nie je to len môj názor, je to napríklad názor profesora Dahrendorfa, ktorý ho vyjadril v článku v Sme, ktorý neviem, či ste čítali, kde sa vyjadril v tomto zmysle o, nie o slovenskej iniciatíve, ale o iniciatíve Arnolda Schwarzenegera v Kalifornii. Pričom v Kalifornii boli v opačnej situácii v tom zmysle, že predchádzajúci guvernér Davis nerobil potrebné reformy a zaviedol Kaliforniu na pokraj ekonomického krachu a kolapsu. Na základe toho Arnold Schwarzeneger a jeho aktivisti vyvolali skrátenie funkčného obdobia a nové voľby. Dahrendorf tvrdí, že dokonca aj v takom prípade, keď vecne to je potrebné z hľadiska tých zmien, je to z hľadiska princípov demokracie a fungovania parlamentnej demokracie nebezpečné. A tvrdí to preto, že tvrdí, že každá vláda alebo koalícia, alebo strana, ak získa mandát s programom, ktorý je na určité volebné obdobie, by mala mať šancu tento program počas tohto volebného obdobia presadzovať, pretože v opačnom prípade sa môže stať precedens a toto môže byť precedensom, že na Slovensku úspech takéhoto referenda, prípade jeho ďalších dôsledkov môže znamenať nemožnosť v presadzovaní akýchkoľvek reforiem. Iste uznáte, že nerobenie potrebných reforiem nevedie k prosperite, naopak, vedie k zaostávaniu, k chudobe a ak je toto cieľom tohoto referenda, tak potom sa ľahko môže stať, že sa to stane.

Ospravedlňujem sa, ja som myslel, že pán poslanec bol posledný, ale nebol. Ešte pán poslanec Jasovský a pani poslankyňa Belohorská. Stručne. Pán poslanec Jasovský spomínal a porovnával ceny a mzdy v Nemecku a tvrdil tak globálne, všeobecne, paušálne, že tie ceny u nás sú už také aké v Nemecku. No nie sú, pán poslanec. Priemerná úroveň cien na Slovensku v roku 2002, zatiaľ nemám údaje za rok 2003, bola 42% priemeru Európskej únie, pričom v Nemecku sú ceny nad priemerom Európskej únie. To je ďalšia vec, ktorú na ktorú by som chcel poukázať, pretože sa často aj týmto straší. Hovorí sa, po vstupe do EÚ budeme mať slovenské platy a európske ceny. Je to nezmysel. Cenová úroveň v dnešnej európskej pätnástke je veľmi rozdielna. V dnešnej európskej pätnástke oproti priemeru EÚ je cenová úroveň od 70 do 140% priemeru EÚ, pričom platí, že čím je krajina na nižšej ekonomickej úrovni, tým má nižšiu cenovú úroveň. Na príklade Portugalska chcem ukázať, že to postupné dobiehanie v cenovej úrovni síce prebieha, ale je veľmi, veľmi dlhodobé. Portugalsko dnes má úroveň asi 75 - 78-percentnú cenovú úroveň oproti priemeru cenovej úrovni EÚ a pred 20 rokmi malo asi 55%, čiže zhruba jedno percento ročne. Takže neplatí, že vstupom do EÚ budeme mať európske ceny. Nebudeme. Budeme mať ďalej slovenské ceny a bude aj mierne vyššou infláciou, aj mierne vyšším ekonomickým rastom a aj zhodnocovaním meny, kým vstúpime do eurozóny, bude dochádzať ku konvergencii nielen tej reálnej, ekonomickej, v životnej ekonomickej úrovni, ale aj v cenovej, ale to bude veľmi, veľmi dlhodobý proces, pričom reálne príjmy budú rásť výrazne rýchlejšie ako cenová úroveň, teda bude dochádzať k rastu reálnych príjmov.

Hovorili ste o diaľnici, ale k tomu som sa už vyjadroval. Hovorili ste, pán poslanec, o tom, že zo Slovnaftu, hovorili ste o teórii slabých signálov a ako príklad ste uvádzali, že zo Slovnaftu odchádza výroba do Maďarska, lebo sme to predali. Ja to citujem tak, ako ste to povedali. No len je trošku nedorozumenie, lebo Slovnaft ste predali vy. Myslím, predal sa za vlády HZDS, predal sa symbolickú cenu a potom tí, ktorí ho kúpili za symbolickú cenu, ho predali Molu, pričom na tom zarobili miliardy korún, to je pravda. To je pravda, ale nemyslím si, že by príklad Slovnaftu, lebo Slovnaft napriek tomu, ako bol privatizovaný, bol, myslím si, riadený dobre a funguje dobre. Investovali vlastníci a nemyslím, že by Slovnaft mal byť príkladom nejakých rizík, alebo nejakých problémov z hľadiska fungovania do budúcnosti.

Pani poslankyňa Belohorská hovorila najmä o zdravotníctve a hovorili ste o tom, ja neviem, či tie údaje sú správne, ale nemám dôvod ich spochybňovať, že koľko na občana na Slovensku, koľko v Čechách. A je to rozdiel, je to určite rozdiel, možno až dvojnásobný, z toho, čo ste hovorili. No ale... Nie, ja to nespochybňujem, ja len chcem povedať, pani poslankyňa, že myslíte si, že české zdravotníctvo funguje lepšie ako slovenské? Ja si to nemyslím. Nehovorím, nehovorím, že v niektorých oblastiach tá úroveň nemôže byť lepšia, ale z hľadiska efektívnosti a udržateľnosti zdravotného systému som si istý, že z hľadiska týchto kritérií české zdravotníctvo nefunguje lepšie ako slovenské, z čoho vyvodzujem jeden podstatný záver. Nestačí len naliať viac peňazí do zle fungujúceho systému, treba systém zmeniť. A preto aj keď ste hovorili, že keby sa časť z toho, čo sa ušetrilo - len ono sa neušetrilo -, vlani ten nižší deficit znamená, len že sa časovo neminuli prostriedky vlani, ale tie účely, na čo sa majú minúť, tie platia, oni sa minú v tomto roku. Ale keby aj platilo, že sa ušetrili, ako ste povedali, a dali do zdravotníctva, tak ak by sa naliali do zle fungujúceho zdravotníctva a dnes ešte stále nemáme dobre fungujúce zdravotníctvo, tak sa obávam, že by efekt z hľadiska toho, čo by pociťovali pacienti a občania, výrazný neprinieslo a aj preto robíme tie systémové zmeny aj v zdravotníctve, aj inde, ktoré robíme.

Hovoríte, že rovnou daňou sme, no nebudem sa, ak dovolíte, vyjadrovať k vašim obvineniam, že robím eutanáziu a genocídu národa, lebo myslím, že to nestojí za komentár, podobný nezmysel, ale tvrdíte, že rovnou daňou vyháňam mladých ľudí zo Slovenska. Pani poslankyňa, ak je pravdou a ja tvrdím, že je a nielen ja, ale tvrdí to aj Financial Times, tvrdia to všetci, ktorí sa tomu, myslím si, rozumejú, že vďaka reformám sme získali Hyundai. V tých reformách kľúčovú rolu hrala daňová reforma, rovná daň, tak potom to znamená, že mnoho mladých ľudí nebude musieť odísť do zahraničia a bude mať prácu, pretože túto investíciu sme získali. Ak toto platí, tak platí opak toho, čo tvrdíte. Vy tvrdíte, že rovnou daňou vyháňame mladých ľudí zo Slovenska, ja tvrdím, že reformami vrátane rovnej dane vytvárame podmienky a predpoklady na to, aby ekonomika rástla rýchlejšie, aby vznikali nové pracovné príležitosti aj pre mladých ľudí.

Ďalej sa pýtate, prečo Slovensko vyhralo Kia, k tomu som sa už vyjadril, a ďalej ste povedali zaujímavú tézu ohľadne odborov. Vy ste to dali do súvislosti s poľskými a našimi odbormi a povedali ste, že čím silnejšie odbory, tým vyššie mzdy. No, ono to môže platiť krátkodobo, ale dlhodobo platí, že čím silnejšie obory, tým menšia konkurencieschopnosť, tým menší rast a tým nižšie mzdy. Čiže rozlišujte krátkodobé a rozlišujte krátkodobé a dlhodobé efekty a z hľadiska, no, neporovnávajme sa až tak s Francúzskom, pretože Francúzsko je vyspelá krajina! My ňou nie sme. My sme krajina, ktorá chce byť bohatá a vyspelá, ale nie je ňou a preto, čím bude lepšie podnikateľské prostredie na Slovensku, tým skôr sa nám to podarí, aby sme tou bohatou krajinou boli. A faktom, že sila odborov a najmä politizácia odborov, čím je vyššia, tým je horšie podnikateľské prostredie, to je fakt, ktorý všetci, myslím si, ekonómovia uznávajú. Takže toto bolo moje stanovisko a moje vyjadrenie k príspevkom, ktoré odzneli. Snažil som sa celý deň, pokiaľ to len bolo možné, počúvať rozpravu a zapisovať si veci, ku ktorým som cítil potrebu sa vyjadriť.

Dovoľte mi na záver povedať, že aj ani touto reakciou, ani všetkým tým, čo som povedal, čo robím, nechcem povedať, že nerobím chyby, každý, kto niečo robí, robí chyby a na Slovensku sa robia reformy v tej miere, v akej si dovolím sa vyjadriť v takom krátkom čase, nerobili možno v žiadnej porovnateľnej krajine a aj z tohto vyplýva, že logicky nie všetko sa dá dopredu domyslieť do úplných, do všetkých detailov a že dochádza aj k chybám. Ale nemyslím si, že by tie chyby boli takého charakteru, že by znamenali neplnenie programového vyhlásenia alebo že by znamenali, že robíme niečo, čo je v neprospech Slovenska a jeho občanov. A toto je tá podstatná vec, ku ktorej mi dovoľte, aby som sa už len vyjadril, pretože tu zaznievalo z úst viacerých poslancov, že robíme protiľudovú, antisociálnu politiku, ktorá je proti ľuďom a tak ďalej a tak ďalej. Všetko, čo robíme, robíme preto, že sme presvedčení, že je to potrebné a je to potrebné na prospech rozvoja Slovenska a jeho občanov. Na prospech rýchlejšieho ekonomického rastu, na prospech rýchlejšieho dobiehania vyspelých krajín, na prospech zvyšovania životnej úrovne, reálnych miezd, reálnych dôchodkov. To, že tieto opatrenia a zmeny krátkodobo prinášajú aj zhoršenie životnej úrovne, je fakt, ale je to fakt, ktorý sme nikdy nepopierali, vždy sme tvrdili, že to tak bude. Pričom rok 2004 už by nemal byť rokom zhoršovania, pretože, ako som uviedol, z tých nielen odhadov ministerstva financií, ale aj z nezávislých odhadov nezávislých inštitúcií, malo by dôjsť k rastu konečnej spotreby domácnosti v reálnych porovnateľných cenách, podľa nezávislých inštitúcií v priemere o 2%, podľa ministerstva financií o 1,3%. Samozrejme, rok 2004 je špecifický v tom, že je rozdielny prvý polrok a rozdielny je druhý polrok. Kým v prvom polroku sa už prejavil nárast životných nákladov, ten nárast príjmov je postupný, pretože mzdy rastú postupne počas roka, aj preto ten prvý polrok ešte znamená pokles reálnych miezd a životnej úrovne, ale v druhom polroku dôjde k nárastu, čo v priemere bude znamenať, že za celý rok konečná spotreba domácností neklesne, ale stúpne o 1,3 až 1,9% a čisté reálne mzdy, čisté reálne mzdy za rok 2004 by mali stúpnuť asi o 1,5%. Dôjde ešte v rámci, za celý rok, k poklesu reálnych dôchodkov o 1,7%, merané dôchodcovským spotrebiteľským košom, s tým však, že od budúceho roka by ten nárast mal byť výrazný, mal by byť okolo 4% rastu reálnych dôchodkov. Takže v tomto zmysle chcem povedať, chcem sa poďakovať všetkým, ktorí ste vystupovali, pretože aj mi to umožnilo vidieť, ako veci vidíte vy, aj mi to umožnilo povedať svoj pohľad, svoj názor a svoje vysvetlenie k tým názorom a argumentom, ktoré odzneli. Chcem povedať, že ak budem môcť pokračovať ďalej v tom, čo robím, tak to budem robiť a budem sa snažiť, aby Programové vyhlásenie vlády, s ktorým vláda dostala dôveru v tomto parlamente, mohlo byť a bolo napĺňané. Ďakujem pekne. (Potlesk.)