I. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 618.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade s návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve EÚ problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v článku 70 Európskej dohody o pridružení a v článku 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. apríla 2004 č. 652 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 11. júna 2004 a gestorský výbor do 14. júna 2004. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Teraz je možnosť pre ústne prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že sa nikto neprihlásil. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a
nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o Úradnom vestníku Európskej únie.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 655. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 682.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vypracovanie a predloženie vládneho návrhu zákona o Úradnom vestníku Európskej únie si vyžiadala potreba upraviť niektoré otázky súvisiace s právnymi aktmi Európskej únie a ich účinnosťou v Slovenskej republike.
Účelom tohto návrh zákona je jednak konštatovať záväznosť právnych aktov uverejnených v Úradnom vestníku aj na území Slovenskej republiky a zároveň ustanoviť nevyvrátiteľnú domnienku znalosti týchto právnych aktov od momentu ich zverejnenia v Úradnom vestníku.
Pôjde o obdobný režim ako v prípade slovenskej Zbierky zákonov s tým, že tento návrh zákona nemôže upravovať podrobnosti v Úradnom vestníku v takom rozsahu, ako ich upravuje pri Zbierke zákonov, pretože primárnou úpravou pre Úradný vestník spoločenstiev stále zostáva európske právo.
V § 3 návrhu zákona sa ustanovuje povinnosť ministerstva spravodlivosti zabezpečiť aspoň v jednom vyhotovení Úradný vestník pre niektoré orgány verejnej moci, najmä pre justíciu, teda pre súdy a prokuratúru.
Na účely informovania verejnosti sa navrhuje zabezpečiť aspoň jedno vyhotovenie Úradného vestníka pre každý obvodný úrad. Samozrejme, naďalej má ktorýkoľvek občan alebo štátny orgán možnosť objednať si Úradný vestník na vlastné náklady prostredníctvom súkromných dodávateľov. Tento vládny návrh zákona ustanovuje len minimálny štandard v oblasti informovania o práve Európskej únie, ktorý by mal zabezpečiť štát na vlastné náklady.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Miššíkovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor. Prosím.
P. Miššík, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 29. apríla 2004 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Úradnom vestníku Európskej únie, máme to v tlači 655.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa výslovne neobsahuje informáciu o súlade vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vzhľadom na charakter navrhovanej právnej úpravy, jej obsah a účel treba považovať návrh zákona za súladný s uvedenými druhmi právnych aktov.
Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004 vo výške 9 005 266 korún, v roku 2005 vo výške 3 028 605 Sk. Nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať dopad na životné prostredie a nebude mať vplyv na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 682 z 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorsky výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám. Teraz je možnosť ústnych prihlášok. Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať
prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 659. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 686.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze bol vypracovaný a predložený do legislatívneho procesu na základe plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok.
Cieľom návrhu zákona je predovšetkým upraviť európsky zatýkací rozkaz v slovenskom právnom poriadku a v tej súvislosti postup slovenských orgánov pri extradícii vo vzťahu k jednotlivým členským štátom Európskej únie v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady ministrov z roku 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi.
Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je, aby nikto nemohol uniknúť spravodlivosti tým, že sa bude skrývať v inom členskom štáte. Návrh zákona takisto v nevyhnutnom rozsahu novelizuje v čl. II a čl. III Trestný zákon a Trestný poriadok, pričom do nášho právneho poriadku implementuje požiadavky v trestnej oblasti vyplývajúce z ďalších šiestich rámcových rozhodnutí a jednej smernice, ktorých implementácia sa mala uskutočniť do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.
Jediná vec, ktorá potom zostane a je predmetom rekodifikácie, je trestná zodpovednosť právnických osôb, ktorá je upravená v novom návrhu Trestného zákona, o ktorom bude snemovňa o chvíľu rokovať.
Návrh zákona v čl. II a čl. III, teda pri novelizácii Trestného zákona a Trestného poriadku rieši aj ďalšie problémy.
Rieši problém veľkého množstva nenastúpených nepodmienečných trestov odňatia slobody, pričom takéto konanie kvalifikuje ako trestný čin, a súčasne mení aj ustanovenie § 322 Trestného poriadku, podľa ktorého každý odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody bude povinný nastúpiť do výkonu trestu s jednou jedinou výnimkou, ak bude v ústavnej zdravotnej starostlivosti, čo mu neumožňuje nastúpiť výkon trestu.
Od roku 1990 a zrejme aj predtým je na Slovensku v priemere 1 400, 1 500 právoplatne uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody, ktoré nie sú nastúpené. Som toho názoru a presvedčenia, že ak má mať trest generálnopreventívny účinok, nemôže byť len čo do svojej výšky spravodlivý, ale musí byť aj rýchlo uložený a najmä rýchlo vykonaný. Práve k tomu smeruje návrh novelizácie Trestného zákona a Trestného poriadku.
Okrem toho sa sprísňuje v návrhu Trestného zákona postih konania, ktorým dôjde vplyvom požitia alkoholu alebo iných návykových látok k usmrteniu osoby, a to vodičom dopravného prostriedku.
V poslednom čase bola verejnosť šokovaná prípadmi dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu. Páchatelia týchto trestných činov prejavujú absolútnu ľahostajnosť k nevinnému ľudskému životu. Problém je, samozrejme, dlhodobejší. Už v minulosti ministerstvo spravodlivosti iniciovalo niekoľko mimoriadnych opravných prostriedkov čo do výroku o treste, keďže tresty uložené súdmi nižších inštancií boli neadekvátne mierne.
Bývalý minister spravodlivosti inicioval na Generálnej prokuratúre vydanie všeobecného pokynu, aby prokurátori v prípade dopravných nehôd s následkom smrti navrhovali ukladanie nepodmienečných trestov.
Všetky tieto iniciatívy mali len obmedzený dosah, a preto je zrejme nevyhnutné vstúpiť do Trestného zákona, pretože prvou zodpovednosťou štátu je právo a poriadok a prioritou každého civilizovaného štátu je chrániť životy, zdravie a majetok, ale rozhodne na prvom mieste ľudský život.
Ak niekto nerešpektuje nevinný ľudský život, musí za to niesť v právnom štáte adekvátnu zodpovednosť. Z toho dôvodu v návrhu novely Trestného zákona vláda navrhuje, aby sa trestná sadzba pri usmrtení jednej osoby pod vplyvom alkoholu zvýšila z dnešných 6 mesiacov až 5 rokov na 3 roky až 10 rokov a pri usmrtení dvoch a viac osôb pod vplyvom alkoholu z dnešných 3 rokov až 10 rokov na 5 až 12 rokov.
Keďže bezohľadnosť a agresivita niektorých vodičov stúpa, je namieste sprísňovanie trestov a rázny postup voči tým, ktorí hazardujú so životmi nevinných ľudí.
Ďalšom zmenou v návrhu Trestného poriadku je snaha zrýchliť postup vo veciach, v ktorých je veľké množstvo poškodených, napríklad prípady nebankových subjektov, čo zabraňuje orgánom činným v trestnom konaní postupovať tak, aby nevznikali neúmerné prieťahy vo vzťahu k obvineným osobám a aby bolo možné obvinené osoby postaviť čo najskôr pred súd.
Ďalšie zmeny v trestných kódexoch sú tie, ktorých úpravu si vyžiadala aplikačná prax orgánov činných v trestnom konaní ešte pred prijatím celkovej trestnej rekodifikácie, ktorá je, ako som už spomenul, súbežne predložená, avšak jej účinnosť sa predpokladá až od 1. 4. 2005. Z toho dôvodu je potrebné ešte pred schválením rekodifikácie, ktorej účinnosť bude posunutá o rok, prijať tieto nevyhnutné zmeny v našom trestnom práve a z toho dôvodu si vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze hlasovaním do druhého čítania. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. apríla 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona sa predkladá podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Je prioritou legislatívnych úloh ministerstva spravodlivosti. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrh zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavných zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s ostatnými zákonmi. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátnym rozpočet, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať dopad na životné prostredie, nebude mať dopad na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev.
Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe, ani priority podľa národného programu pre prijatie acquis communautaire.
Vychádzajúc z oprávnených, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 686 z 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Teraz je príležitosť pre ústne prihlášky do rozpravy. Uzatváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 660. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 687.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o iniciatívny návrh vlády, ktorý reaguje na zmeny posudzovania a spôsob výpočtu niektorých nárokov na náhradu škody z titulu škody na zdraví podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Citovaný zákon v zásade prevzal doterajšiu právnu úpravu zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. Ustanovuje však nový spôsob posudzovania podmienok na vznik nároku a výpočet súm jednotlivých náhrad ako úrazových dávok z titulu povinného úrazového poistenia zamestnávateľa.
Zodpovednosť za škodu spôsobená na zdraví na základe občianskoprávneho vzťahu je upravená v druhej hlave šiestej časti Občianskeho zákonníka. Úprava týchto náhrad je obdobná ako pri pracovných úrazoch. Túto koncepčnú líniu sleduje i schválený legislatívny zámer rekodifikácie Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho, že na základe zákona o sociálnom poistení sa nároky z pracovných úrazov posudzujú a vypočítavajú ako úrazové dávky, dochádza pri výpočte náhrad priznávaných na základe občianskoprávneho vzťahu k odlišnému postupu, a to najmä pri zisťovaní priemerného zárobku na tieto účely, čo v aplikačnej praxi spôsobuje problémy.
Ministerstvo spravodlivosti a vláda navrhuje riešiť túto problematiku navrhovanou novelizáciou § 446, § 447 a § 448 ešte pred pripravovanou čiastkovou rekodifikáciou Občianskeho zákonníka, teda komplexnej úpravy jeho šiestej časti. Zjednotí sa tým postup pri posudzovaní náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite a náhrady nákladov na výživu pozostalých, nakoľko v týchto prípadoch je potrebné vychádzať pri výpočte zo základu zisteného rovnakým spôsobom ako pri pracovných úrazoch.
Predloženým návrhom vláda reaguje na podnety zo strany poisťovateľov, ktorí uhrádzajú tieto náhrady z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škody pri dopravných nehodách.
Ďakujem, pán podpredseda.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi.
Pán poslanec, nech sa páči.
V. Ondrejka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. apríla 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajské informácie.
Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny návrh vlády Slovenskej republiky, reaguje na zmeny a posudzovanie niektorých nárokov na náhradu škody spôsobenej na zdraví podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenia súladu vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ostatnými zákonmi. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať dopad na životné prostredie ani vplyv na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a v práve Európskych spoločenstiev.
Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe, národnom programe pre acquis communautaire.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 687 zo dňa 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto. Končím možnosť prihlášok. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 661. Návrh na jeho pridelenie a na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 689.
Prosím pána ministra, aby uviedol návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorá sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2004.
Cieľom predloženej novely je najmä harmonizácia s právom Európskej únie a doplnenie tých ustanovení zákona, ktoré môžu pomôcť zefektívniť občianske súdne konanie.
Doplnenie ustanovenia § 109 ods. 1 o dôvod prerušenia konania v prípadoch, keď je potrebné vyriešiť predbežnú otázku, je nevyhnutnou požiadavkou potrebnou na postup národných súdov. Do tohto ustanovenia sa premieta čl. 234 zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v znení zmluvy z Nice a čl. 105 zmluvy o založení Euratonu v znení zmluvy z Nice.
Do ustanovenia § 275a navrhovaného znenia novely sa zapracovalo výslovné použitie ustanovení o výkone rozhodnutia aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, rozhodnutia Komisie a Rady, nariadenia Európskej centrálnej banky ukladajúce peňažný záväzok iným osobám ako štátu, čím sa do Občianskeho súdneho poriadku premietajú čl. 244 a 256 zmluvy o založení Európskych spoločenstiev.
Návrh novely Občianskeho súdneho poriadku obsahuje aj niektoré nové inštitúty procesného práva, napríklad rozšírenie autoremedúry, ďalej neprípustnosť odvolania v takzvaných bagateľných sporoch, ďalej úpravu verejného vyhlásenia rozsudku v sporoch, v ktorých nie je potrebné určiť termín ústneho pojednávania a úpravu určenia lehôt, v ktorých je súd povinný oznámiť účastníkom konania predpokladaný termín pojednávania, a ak je to potrebné, určiť termín ústneho pojednávania. Tieto zmeny v jednotlivých procesných inštitútoch majú za cieľ predísť zbytočným prieťahom v konaní a občiansky súdny proces zrýchliť.
Návrh novely obsahuje aj zmeny úpravy správneho súdnictva, ktorá je reakciou na problémy, ktoré sa vyskytujú v aplikačnej praxi. V súlade s koncepciou optimalizácie súdnej sústavy sa presúva ďalšia agenda z vecnej príslušnosti Najvyššieho súdu na krajské súdy tak, aby Najvyšší súd bol postupne odbremenený od rozhodovania v prvej inštancii a rozhodoval len ako súd kasačný.
Keďže ide o návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorej cieľom na jednej strane je harmonizovať naše procesné právo s právom komunitárnym a na strane druhej zrýchliť občianske súdne konanie, dovoľujem si vás požiadať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o posunutie návrhu novely Občianskeho súdneho poriadku do druhého čítania.
Ďakujem, pán podpredseda.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ivankovi. Nech sa páči, pán poslanec.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 29. apríla 2004 ma určil za spravodajcu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, tlač 661.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať dopad na životné prostredie a nebude mať vplyv na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a v práve Európskych spoločenstiev.
Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe a národnom programe na prijatie acquis communautaire.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 689 z 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že som písomné prihlášky k tomuto bodu programu nedostal žiadne. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Končím možnosť prihlášok. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať.
Nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu Trestného zákona.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 656. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 688.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keď bývalí ministri spravodlivosti, ale aj ja sám, keď sme uvádzali novely trestných kódexov, tak vždy bola prvá otázka z pléna, kedy do parlamentu príde rekodifikácia. Dnes je v parlamente rekodifikácia trestného práva hmotného, ktorá je zavŕšením práce komisie pre rekodifikáciu trestného práva od roku 1999. Jej prvým výsledkom bol legislatívny zámer trestnej rekodifikácie, ktorý schválila vláda 31. mája 2000. Na jeho základe rekodifikačná komisia, ktorej členmi sú zástupcovia súdov, prokuratúry a právnických fakúlt, spracovala paragrafované znenie návrhu Trestného zákona.
Chcel by som sa na tomto mieste poďakovať členom rekodifikačnej komisie pod vedením profesora Matherna, ale aj mojim spolupracovníkom na ministerstve spravodlivosti, najmä bývalému generálnemu riaditeľovi sekcie trestného práva, ktorý sa, žiaľ, dnešného dňa nedožil, doktorovi Ivanovi Šándorovi, ktorý niekoľko rokov veľmi intenzívne na rekodifikácii pracoval. Právnici možno majú tú výhodu, že ich práca pretrváva v zákonoch, ktoré sú v našej zbierke.
Filozofiou nového Trestného zákona, ktorú presadzuje rezort spravodlivosti, je, aby zákon chránil tých, ktorí právne normy rešpektujú, a prísne sankcionoval tých, ktorí ich porušujú. S tým súvisí rozšírenie zákonných podmienok pre možnosť širšieho uplatnenia ustanovenia o nutnej obrane, ako aj nová formulácia oprávneného použitia zbrane podľa § 26 návrhu Trestného zákona ako výraz zdôraznenia ochrany ústavou garantovaného základného práva nedotknuteľnosti obydlia.
Pri okolnostiach vylučujúcich trestnosť je dôležité, aby riziko útoku znášal páchateľ, nie ten, ktorý je napadnutý, pretože právo nemusí a nesmie ustupovať bezpráviu, a ten, kto koná v nutnej obrane, koná v záujme cieľov, ktoré sú vyjadrené v Trestnom zákone a nahrádza konanie orgánov štátu.
Medzi základné zmeny, ku ktorým dochádza, patrí zmena materiálneho ponímania trestného činu primárne na ponímanie formálne. Prichádza ku bipartícii trestných činov na prečiny a zločiny. Teda na menej závažné a závažnejšie delikty, podľa ktorých je potom prispôsobený aj návrh Trestného poriadku, ktorý bude na rokovaní parlamentu zrejme na júnovej schôdzi, a to tak, aby konanie o prečinoch bolo jednoduchšie, rýchlejšie, menej formálne a aby len konanie o zločinoch bolo klasické, v klasickej forme vyšetrovania. Dôležité totiž je to, aby čím skôr bolo možné obvineného postaviť pred súd.
Zároveň sa v návrhu rekodifikácie upravujú nové druhy sankcií - trest povinnej práce, trest domáceho väzenia a detencia, ako aj nová forma odkladu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, takzvaný probačný dohľad. Nové druhy trestov sú výrazom depenalizácie v prípadoch menej závažných trestných činov.
Navrhuje sa širšia aplikácia trestu prepadnutia majetku. Pri drogových deliktoch, organizovanom zločine a korupcii by sa tento trest mal aplikovať obligatórne a malo by sa v prípade preukázania viny presunúť dôkazné bremeno pri rozhodovaní o prepadnutí majetku na obvineného. Organizovaný zločin používa svoj neúmerný majetok aj na ďalšie páchanie trestnej činnosti a na infiltráciu do orgánov štátu. Je preto nevyhnutné, aby takýto majetok slúžiaci na kriminálnu činnosť nebol ďalej organizovaným zločinom používaný.
V súlade s legislatívnym zámerom trestnej rekodifikácie dochádza k zníženiu vekovej hranice trestnej zodpovednosti fyzických osôb z 15 na 14 rokov a zároveň sa zvyšujú tresty pre zločiny aj v kategórii mladistvých. Je zrejmé, že v posledných rokoch aj z dôvodu rýchlejšieho fyzického a psychického dospievania mladých ľudí prichádza k páchaniu veľmi závažnej, najmä násilnej trestnej činnosti osobami, ktoré majú menej ako 15 rokov. Z toho dôvodu bol konsenzus aj v rámci psychológov, aj v rámci justície, že je nevyhnutné znížiť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov, čo je, musím povedať, v Európe ten konzervatívnejší variant. Mnohé európske štáty išli ešte nižšie, či Švajčiarsko, Veľká Británia, Holandsko a niektoré ďalšie krajiny.
Ďalšou významnou systémovou zmenou v návrhu rekodifikácie je zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. Sú prípady, keď pri veľmi závažných deliktoch hospodárskej povahy alebo ekologických deliktoch nie je možné ustáliť vinu konkrétnej fyzickej osobe, a preto je nevyhnuté, aby v týchto prípadoch mohla trestnoprávnu zodpovednosť znášať aj osoba právnická. Samozrejme, navrhuje sa iný systém, iné druhy trestov, z ktorých najzávažnejším sú veľmi citeľné peňažné tresty, ale aj tresty zákazu prijímania dotácií, subvencií, zákazu účasti na verejnej súťaži, eventuálne až po nútenú likvidáciu právnickej osoby.
K rozsiahlej zmene prichádza aj v osobitnej časti Trestného zákona v jej systematike, kde sa na prvom mieste nachádzajú trestné činy proti životu a zdraviu.
Z čiastkových zmien by som upriamil vašu pozornosť najmä na novo vymedzený účel trestu v § 34 návrhu Trestného zákona, kde do popredia sa navrhuje dostať ochranu spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti a zároveň je výslovne vyjadrená zásada morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou za spáchaný trestný čin.
Väčší dôraz sa bude klásť aj na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, keďže zákon presnejšie upravuje postup súdu v otázke výmery trestu s cieľom zobjektivizovať ukladanie trestov. To znamená v prípade, ak by prevažovali priťažujúce okolnosti, by sa dolná hranica sadzby zvyšovala o jednu tretinu.
V prípade, ak by prevažovali priťažujúce okolnosti a jednou z nich by bola recidíva, zvyšovala by sa dolná hranica až o jednu polovicu.
Recidíva pri zločine, obdoba dnešnej obzvlášť závažnej recidívy, by znamenala zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o dve tretiny.
Zároveň navrhujeme zaviesť pravidlo, aby v prípade, ak niekto spácha úmyselný trestný čin v čase skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, aby v takom prípade bolo obligatórne uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Dnešný stav, keď sú prípady ukladania podmienky na podmienku, je neudržateľný a neakceptovateľný.
Taktiež sa sprísňujú podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu, kde pri zločinoch bude pravidlom splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie po výkone dvoch tretín trestu a len pri menej závažných deliktoch to bude po splnení podmienky výkonu polovice trestu.
Pri obzvlášť závažných zločinoch navrhujeme zaviesť formálnu podmienku podmienečného prepustenia až po výkone troch štvrtín trestu.
Zákon upravuje už len jeden výnimočný trest, a tým je trest odňatia slobody na doživotie. Páchateľovi bude možné uložiť bez splnenia osobitných podmienok pre uloženie výnimočného trestu trest odňatia slobody až na 25 rokov, ak to zákon v osobitnej časti pri jednotlivých skutkových podstatách umožní. Ide o výraz sprísnenia postihovania závažnej trestnej činnosti ako protiklad depenalizácie pri menej závažných trestných činoch.
Takisto v osobitnej časti Trestného zákona najmä so zmenou a prechodom na formálne ponímanie trestného činu sa precíznejšie formulujú jednotlivé skutkové podstaty trestných činov. Napríklad pri trestných činoch proti životu a zdraviu sa oproti súčasnej úprave trestných činov vraždy a ublíženia na zdraví upravujú ako osobitné delikty aj úkladná vražda, zabitie a usmrtenie.
Dovoľte mi, pán podpredseda, na záver vyjadriť presvedčenie, že jednak v pléne a vo výboroch bude veľmi dobrá vecná diskusia. Rekodifikácia je predmetom niekoľkoročných snáh a práce mnohých skvelých sudcov a prokurátorov a ja verím, že nakoniec v parlamente získa podporu. Dohodli sme sa s ústavnoprávnym výborom, že sa aj osobitne stretneme na niekoľko dní, aby sme vytvorili priestor na dobrú diskusia a detailnú diskusiu o návrhoch nových trestných kódexov.
Nový Trestný zákon ide naozaj v línii, keď sa snažíme na jednej strane umožniť alternatívne tresty pre menej závažné trestné činy, ktoré môžu mať aj výrazne prevýchovný efekt, na strane druhej chceme sprísniť tresty pre násilné a závažné trestné činy. Tolerancia k násiliu som presvedčený, že v civilizovanej spoločnosti nemá miesto. Trestný zákon musí chrániť tých, ktorí zákony nášho štátu rešpektujú, a sankcionovať prísne tých, ktorí ich porušujú.
Z toho dôvodu si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu Trestného zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem, pán predsedajúci.