Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002.
Týmto návrhom zákona sa upravujú podmienky a spôsob vykonávania súkromných veterinárnych činností a služieb, práva a povinnosti súkromných veterinárnych lekárov a postavenie a úlohy Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky.
Hlavným cieľom navrhovaného zákona je zabezpečiť súlad upravenej oblasti s príslušnými právnymi predpismi Európskej únie v oblasti slobodného pohybu osôb, ktorý je jednou zo základných slobôd garantovaných zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, a taktiež zabezpečiť súlad s platnou legislatívou Slovenskej republiky v súvislosti s prijatím zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol prerokovaný dňa 11. marca 2003 v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky a je upravený podľa jej záverov. Návrh zákona bol zaradený na rokovanie vlády Slovenskej republiky dňa 2. apríla 2003. Vzhľadom na zjednotenie úpravy povinného členstva v stanovených organizáciách rokovanie k nemu sa prerušilo až do vypracovania materiálov, v ktorých sa opravujú komory. Na základe uvedeného predložený návrh zákona je upravený v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 830 z 3. septembra 2003 a predkladá sa v upravenom znení.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci, vzhľadom na skutočnosť, že predložený návrh zákona je opravený podľa záverov Legislatívnej rady vlády a že sa predkladá bez rozporov, dovoľujem si vás požiadať o vyjadrenie súhlasu s týmto návrhom. Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Richárdovi Hamerlikovi.
Pán poslanec, nech sa páči.
R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Idem ďalej, aby som tu nenakazil zas vírusom nejakú počítačovú sieť. Milé dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 183 z 20. apríla ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavnou Slovenskej republiky v súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet a o finančnom dosahu na rozpočet obcí.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority podľa Bielej knihy. Problematika návrhu právneho predpisu je v správe Európskych spoločenstiev upravená tak v primárnej, ako aj sekundárnej legislatíve.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca tohto roku č. 636 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 11. júna a gestorský výbor do 14. júna 2004.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som prihlášky do rozpravy nedostal. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto sa nehlási. Prerušujem rozpravu o tomto bode programu a
budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o ekologickom poľnohospodárstve.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 667. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 701.
Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Zsolta Simona, aby návrh zákona uviedol.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.
Predložený návrh zákona upravuje pravidlá vyplývajúce z ustanovení právnych aktov Európskych spoločenstiev v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktoré sa dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii stali záväznými pre Slovenskú republiku a budú sa v ekologickej poľnohospodárskej výrobe na Slovensku aplikovať.
Návrh zákona špecifikuje a konkretizuje realizáciu povinností a zodpovednosti jednotlivých subjektov v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby a v podmienkach Slovenskej republiky. Ide o systém výkonu inšpekcie a certifikácie výkonných povinností kompetentného orgánu pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, systém registrácie záujemcov o ekologickú poľnohospodársku výrobu, ako aj zavádzanie štátneho loga pre ekologickú poľnohospodársku výrobu.
Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky 30. marca 2004 a vo vláde Slovenskej republiky 21. apríla 2004.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predložený návrh zákona sa predkladá bez rozporov, dovolím si vás požiadať o jeho prerokovanie a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani poslankyni Jarmile Tkáčovej. Nevidím ju tu. Vedela o tom pani poslankyňa Tkáčová, že bude predkladať túto spravodajskú správu? Pán Galbavý, viete, kde máte kolegyňu, poslankyňu Tkáčovú? (Hlasy v sále.) Buďte taký láskavý, ja na päť minút preruším rokovanie Národnej rady. Počkáme na pani poslankyňu Tkáčovú. Buďte taký láskavý z vašej strany, keby ste ju išli zavolať.
(Päťminútová prestávka.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Pani poslankyňa Tkáčová je pripravená. Nech sa páči, máte slovo.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo a veľmi sa ospravedlňujem, ale pán Zajac bol veľmi neodolateľný. Teda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa výboru pre pôdohospodárstvo podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o ekologickom poľnohospodárstve.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje potrebné informácie, osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Znenie návrhu zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení - oblasť ochrany zdravia, života ľudí, zvierat a rastlín a medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, navrhnem po rozprave v Národnej rade, aby uvedený vládny návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní. A takisto po rozprave navrhnem výbory a termíny prerokovania.
Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem vám. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomné prihlášky nemám. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť ústnych prihlášok a zároveň aj prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pani Tkáčová, môžete ísť pokračovať tam, kde ste boli doposiaľ, v poslaneckom klube ste pracovali.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 665. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 690.
Prosím pána ministra Miklósa, aby vládny návrh zákona uviedol.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, zmyslom návrhu zákona, ktorým sa mení náš existujúci a platný zákon, je vypustiť tie paragrafy z tohto zákona, ktoré sú súčasťou nariadenia Rady Európskych spoločenstiev 259/93, pretože automaticky platia aj na území Slovenskej republiky tým, že sme vstúpili do Európskej únie. Plus je tu preformulovanie troch paragrafov, ktoré sa upresňujú tiež podľa nariadenia.
To je všetko, vážený pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Teraz bude mať slovo pán poslanec Muránsky. Spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.
Nech sa páči, pán poslanec.
P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby po rozprave predmetný návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam, aby bol pridelený týmto výborom: ústavnoprávnemu, potom výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, aby výbory, ktorým bude pridelený, ho prerokovali do 11. júna a gestorský do 14. júna.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky k tomuto bodu programu. Ústne, prosím, teraz je príležitosť prihlásiť sa do rozpravy. Konštatujem nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán minister, ďakujem. Pán spravodajca, ďakujem.
Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 633. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 677.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby návrh zákona uviedol.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2004 bol vypracovaný návrh novely zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľstva.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je riešenie vecných problémov súvisiacich s hlásením a evidenciou pobytu občanov od prijatia uvedeného zákona a potreba reagovať na zmeny vyplývajúce z realizácie reformy verejnej správy.
Zmena technologického riešenia informačného systému registra obyvateľov a presun niektorých kompetencií zo štátnej správy na samosprávu si vyžadujú aj nevyhnutnú úpravu viacerých ustanovení zákona.
Návrhom novely sa zjednocuje postup pri hlásení pobytu občanov, ktorí nemajú alebo nemôžu získať trvalé bývanie, a vymedzujú sa spôsoby zániku trvalého pobytu. Miestom trvalého pobytu sa v týchto prípadoch určuje obec. Návrh zároveň deklaruje, že inštitút trvalého pobytu má iba evidenčný charakter a z jeho uplatňovania nevznikajú občanovi žiadne vlastnícke ani iné práva.
Novelizáciou sa taktiež upravujú povinnosti štátnych orgánov a obcí vyplývajúce zo zmien v organizácii verejnej správy a jej obsahom sú aj opatrenia proti nečinnosti ohlasovní alebo iných právnických osôb.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, o jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, poslancovi Pavlovi Abrhanovi, ktorého tu ale nevidím. Takže poprosím kolegov z KDH, aby ho zohnali a nasleduje päťminútová prestávka, kým nepríde. Ďakujem za pochopenie a porozumenie.
(Päťminútová prestávka.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže môžeme pokračovať, pán poslanec ako spravodajca. Nech sa páči, vládny návrh zákona č. 253/1998 Z. z., tlač 633.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za svoj neskorší príchod.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 633.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. apríla 2004 č. 677 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili k tomuto návrhu zákona rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 652. Návrh na jeho pridelenie výborom máte pod č. 676.
Prosím teraz ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým vládnym návrhom zákona sa vytvárajú legislatívne podmienky na realizáciu strategických zámerov reformy a modernizácie ozbrojených síl v oblasti vojenského školstva, najmä zriadenie Akadémie ozbrojených síl ako jedinej vojenskej vysokej školy, na zlúčenie vojenskej vysokej školy s verejnou vysokou školou a na zriadenie Národnej akadémie obrany ako vrcholného vzdelávacieho a výcvikového centra v pôsobnosti rezortu obrany.
Na dosiahnutie hlavných cieľov reformy vojenského školstva je potrebné zriadiť jediné vzdelávacie a výcvikové centrum na prípravu a rozvoj dôstojníkov a práporčíkov na báze Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši s jediným logistickým zabezpečením.
Takisto je potrebné oddeliť poskytovanie vysokoškolského vzdelávania v rámci akreditovaných študijných programov uchádzačom o výkon profesionálnej služby v nástupných funkciách plánovaných pre dôstojníkov ozbrojených síl od vzdelávania a výcviku v kariérnom rozvoji dôstojníkov a práporčíkov, ktoré bude realizované v Národnej akadémii obrany formou kariérnych kurzov a iných kurzov a vykonávané inštruktormi z praxe.
Cieľom návrhu zákona je takisto poskytovať vojenské odborné vzdelávanie a výcvik na získanie požadovanej vojenskej odbornosti až po ukončení vojenského vysokoškolského štúdia a zamerať reformný proces tak, aby sa v maximálnej možnej miere zachoval vedecko-pedagogický, materiálny, technický a priestorový potenciál vojenských vysokých škôl pre vysoké školstvo v Slovenskej republike. V tomto duchu bol vypracovaný aj predložený návrh zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie predmetného návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Lajosovi Ladányimu.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
L. Ladányi, poslanec: Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 227 z 11. mája 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 652.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. apríla 2004 č. 676 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 11. júna 2004 a gestorský výbor do 14. júna 2004.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004...
ale ako vidím, pán minister nám nejako chýba. No, nemôžeme druhý, lebo pán minister tu má rôzne ďalšie sociálne veci...
No, páni poslanci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme ďalšiu možnosť, je však otázke, či s tým bude vyjadrený všeobecný súhlas, že tu máme poslanecký návrh viacerých poslaneckých skupín, napríklad prvý je v poradí návrh pána poslanca Ondriaša, potom pán Drgonec tu má, ak bude všeobecný súhlas, môžeme pokračovať s poslaneckými návrhmi. Áno? (Všeobecný súhlas.) Ďakujem veľmi pekne.
Takže budeme pokračovať a pán minister bude musieť počkať, samozrejme. Takže, áno, ústretovosť opozície si veľmi vážim aj ja.
Takže budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o ingerencii do niektorých občianskych a obchodných záväzkových vzťahov plynúcich zo zmluvy o pôžičke, zmluvy o výpožičke a zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy, aby nedochádzalo k neekvivalentnému pomeru vzájomného plnenia a k porušovaniu etických princípov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o úžere), tlač 598.
Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, ako predkladateľ máte slovo.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, v poslednom období jedným z vážnych spoločenských neduhov je úžera. Ide o hrubý nepomer vzájomného plnenia so špekulatívnym cieľom rýchlo a bezdôvodne sa obohatiť. Áno, mnohé fyzické, ale aj právnické osoby už roky ponúkajú občanom nachádzajúcim sa v zlej sociálnej situácii prostredníctvom rôznych reklám rýchle pôžičky so štvorpercentným aj viac percentným týždenným úrokom.
V skutočnosti títo veritelia ponúkajú úver s ročným úrokom viac ako 200-percentným, pričom priemerná ročná úroková miera v kategórii úrokov poskytovaných komerčnými bankami občanom podľa odporúčanej diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska je ani nie desatina percenta z týchto úrokoch.
Veritelia zároveň poskytnuté pôžičky zabezpečujú vysokou zmluvnou pokutou a prevodom vlastníckeho práva, a to najmä k pozemkom, k rodinným domom a k bytom, ktoré vlastnia dlžníci. To znamená, že keď dlžník nezaplatí pôžičku načas, často príde o pozemok, rodinný dom alebo byt.
Zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva sú často tak koncipované, že dlžník, ak je v omeškaní, musí zaplatiť vysoké úžernícke úroky, vysokú zmluvnú pokutu, a ak termín splatenia pôžičky nedodrží aj len minimálnym splátkovým zostatkom, veriteľ sa stáva vlastníkom veci, ktorá túto pôžičku zabezpečuje niekedy i vlastníkom výšky už splateného dlhu.
Okrem toho veritelia aj právnické osoby voči fyzickým osobám často využívajú možnosť, že tieto zmluvné vzťahy riešia podľa ustanovení Obchodného zákonníka, čo je pre fyzické osoby značne nevýhodné. Väčšina týchto veriteľov sú obchodnými spoločnosťami, poskytujú úžernícke pôžičky bez akejkoľvek spoločenskej kontroly, nepodliehajú bankovému dozoru a zdanlivo konajú v súlade so zákonom.
V Trestnom zákone je aj trestný čin úžery. Orgány činné v trestnom konaní aj súdy majú však problém preukázať páchateľovi, že naplnil skutkovú podstatu tohto trestného činu, keď Občiansky zákonník a Obchodný zákonník páchať túto trestnú činnosť v podstate umožňuje.
Aby sme napravili tento stav, opätovne predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o úžere, ktorým tento stav riešim. Návrh zákona vypúšťa z Občianskeho zákonníka zabezpečenie záväzku prevodom práva, stanovuje maximálne úroky v dvojnásobnej výške odporúčanej diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska pre komerčné banky v príslušnej kategórii úrokov, vypúšťa z Obchodného zákonníka ustanovenie, že Obchodný zákonník je možno aplikovať aj na občianskoprávne vzťahy medzi fyzickou osobou nepodnikateľa a podnikateľským subjektom a ustanovuje aj podmienky bankového dozoru pre podnikateľské subjekty, ktoré pôžičky poskytujú ako nebankové subjekty.
Navrhovaný zákon sprehľadní a zjednoduší riešenie predmetných záväzkových vzťahov v praxi a vo väzbe na Trestný zákon umožní ľahšie stanoviť skutkovú podstatu trestných činov spáchaných proti majetku, najmä trestného činu úžery.
Často sa argumentovalo, že takýto zákon negatívne ovplyvní podnikateľské aktivity. Myslím si, že s týmto tvrdením nemôžeme súhlasiť, pretože štát má vytvárať podmienky na podnikanie, ale na podnikanie čestné, a nie úžernícke.
Návrh zákona je predložený do prvého čítania Národnej rady Slovenskej republiky, a preto ak postúpi do druhého čítania, uvítam všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré ho vecne, právne i legislatívnotechnicky ešte vylepšia pri zachovaní jeho cieľa a filozofie zákona.
Štát, špeciálne Národná rada a vláda sú obviňovaní, že zavinili zlou, respektíve nedostatočnou legislatívou a nečinnosťou krach bankových a nebankových subjektov. V skutočnosti parlament a vláda zavinila okradnutie klientov a tragédiu mnohých postihnutých osôb.
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, zabráňme ďalšiemu okrádaniu občanov a prispejme k tomu, aby sa čestnosť viac vyplácala ako nečestnosť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesla spravodajskú informáciu k predloženému návrhu zákona poslanca Národnej rady Karola Ondriaša. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 5. apríla 2004 ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o ingerencii do niektorých občianskych a obchodných záväzkových vzťahov plynúcich zo zmluvy o pôžičke, zmluvy o výpožičke a zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy, aby nedochádzalo k neekvivalentnému pomeru vzájomného plnenia a k porušovaniu etických princípov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je označovaný ako zákon o úžere a máte ho ako tlač 598.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa neobsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať dopad na životné prostredie, nebude mať vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona.
Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 624 z 2. marca 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.
Skončila som, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Teraz je príležitosť ústne sa prihlásiť, pani poslankyňa. Ústne sa hlási pani poslankyňa Navrátilová, končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Zároveň pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že úžera je zjavná na Slovensku, ktorá ochudobňuje istú časť obyvateľstva, je fakt nepopierateľný. To, že sa pán kolega snaží riešiť tento problém, je mi fakt zrozumiteľný, ale spôsob, akým to chce urobiť, je pre mňa krajne neprijateľný. Zasahuje totiž do už právne upravených občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov. Ignoruje skutočnosť, že v rámci platnej legislatívy je potrebné rozlišovať zákony vyššej právnej sily, ako je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník, a zákony nižšej právnej sily, čo sú špeciálne právne normy.
Predkladaný zákon je neprijateľný už len zo samotného predmetu úpravy uvedeného v § 1. Hovorí sa v ňom doslova, citujem: "Tento zákon upravuje niektoré občianskoprávne vzťahy a obchodnoprávne vzťahy súvisiace so zmluvou o pôžičke, výpožičke, o úvere a kúpnou zmluvou."
Zásah do úpravy občianskoprávnych vzťahov v tejto oblasti je možný podľa mojej mienky len novelou buď Občianskeho zákonníka, alebo Obchodného zákonníka. Všetky tieto právne vzťahy sú totiž v oboch zákonníkoch riadne upravené a náležite ochránené.
Podstatou týchto právnych vzťahov je právna premisa, že zmluvy boli uzavreté zrozumiteľne, vážne a nie v tiesni. Pokiaľ by niekto uzavrel zmluvu v tiesni, môže sa domáhať jej neplatnosti občianskoprávnym konaním. Pokiaľ je zmluva uzavretá v tiesni, musí byť vyhlásená za neplatnú. V civilnom konaní sa potom preskúmava, o akú tieseň a akej intenzity táto tieseň bola, keď dotyčná osoba uzavrela zmluvu.
Sú to všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluvách, a to sú § 37 až § 40 Občianskeho zákonníka. Tieto jednotlivé paragrafy hovoria o podmienkach, za ktorých vznikajú tieto právne vzťahy, ako má byť istý právny úkon spravený a kedy sa považuje právny úkon, ktorý niekto uzavrel, za neplatný.
V zmluve o pôžičke alebo úvere je možno dohodnúť akékoľvek úroky. Keď sa však ten, kto takúto zmluvu uzavrel, obráti na súd a dožaduje sa neplatnosti zmluvy, v úrokovej časti súd prihliadne na výšku dohodnutého úveru a tento vyhodnocuje s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka a zisťuje, či dohodnutý úrok bol v súlade s dobrými mravmi.
Všeobecné súdy priznávajú úroky v takej výške, v akej sú poskytované pre občanov bankové úroky. Takto dohodnuté úroky sú považované za primerané a v súlade s dobrými mravmi.
Za absolútne neprijateľné považujem ustanovenie § 2 ods. 2 navrhovaného zákona. Citové pohnutie v tom slova zmysle, ako je v návrhu zákona uvedené, nepožíva právnu relevanciu. Prijatie takéhoto ustanovenia medzi kontrahentmi zmluvného vzťahu by navodilo takú právnu neistotu, akú si ani neviem predstaviť. Nemohla by som vedieť, či ten, kto so mnou uzatvára zmluvu, prestane plniť zmluvu a neodôvodní to tým, že je neskúsený alebo rozrušený, alebo v istom okamihu mal pominutie zdravého rozumu.
Takéto duševné stavy nemajú právnu kategóriu z hľadiska občianskeho, ale ani obchodného práva. Iná situácia je už v trestnoprávnej zodpovednosti, kde je presne povedané, čo je považované za úžeru. V § 253 ods. 1 Trestného zákona sa hovorí: "Kto zneužijúc tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť, alebo niečie rozrušenie dá sebe alebo inému poskytnúť, alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota vzájomného plnenia je vo veľkom nepomere, alebo takúto pohľadávku uplatní, alebo v úmysle na seba prevedie, potresce sa odňatím slobody na dva roky alebo peňažným trestom."
Vymedzením základných pojmov navrhovaného zákona uvedených v ods. 2 je rozloženie tohto trestnoprávneho ustanovenia a jeho prenesenie do citových vzťahov občianskoprávnych, obchodných, čo je v našom zákonodarstve neprípustné.
Pokiaľ jeden zákon upravuje určitú formu právnych vzťahov, nemôže druhý zákon do jeho kompetencie zasiahnuť. Toto je v rovine úvah o zmluvách o pôžičke, úvere a výpožičke. Kúpne zmluvy sú osobitnou kategóriou. Pre platnosť kúpnej zmluvy sú totiž osobitné ustanovenia v Občianskom a Obchodnom zákonníku a závisí to od toho, či predmetom kúpnej zmluvy sú hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Pri prevode hnuteľnej veci platí u nás takzvaná tradícia, ja odovzdávam vec, kupujúci mi odovzdáva peniaze. Ak je prevodom nehnuteľnosť, v tom prípade sa vyžaduje určitá právna forma, spravidla písomná, zmluvy musia byť opatrené overenými podpismi zmluvných strán a navyše takáto zmluva podlieha povoľovaciemu konaniu a prevod na nového vlastníka na katastrálnych úradoch.
Neviem si predstaviť, akým spôsobom by sa v kúpnej zmluve v takomto prípade mala prejaviť úžera. Keď je raz pevne stanovená kúpna cena, je to otázka vzájomných vzťahov medzi predávajúcim a kupujúcim a dohodnutá cena je v súčasnosti otázka ponuky a dopytu. Nemám najmenšiu predstavu, o akej úžere by sa malo hovoriť.
Teraz k § 3 navrhovaného zákona. V ods. 1 sa hovorí o občianskom právnom vzťahu. K ochrane účastníka zmluvného vzťahu som sa už vyjadrila. Pokiaľ ide o § 3 ods. 2 konštatujem, že sa tu už nehovorí o zmluve o pôžičke, výpožičke alebo kúpnej zmluve. Poskytovanie úverov bankovými inštitúciami je samostatnou zmluvnou kategóriou, ktorá je osobitne právne ošetrená. Tento druhý odsek nemá právne opodstatnenie, naopak, mohol by navodzovať existenciu pokútnych inštitúcií, ktoré by poskytovali na neviem akom základe nejaké výpožičky. Rozhodne sa nemôže v danom prípade hovoriť o štandardnom občianskoprávnom alebo obchodnom vzťahu.
Doplním ešte ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, kde sa uvádza, že za poskytnutie finančných prostriedkov je dlžník povinný platiť aj úroky v dohodnutej výške, ktorá nesmie byť vyššia ako výška ustanovená zákonom alebo na základe zákona.
Ak nie sú úroky takto určené, dlžník je povinný spravidla platiť úroky, ktoré požadujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak sa zmluvne dohodnú vyššie úroky, ako poskytujú banky, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Najvyššia výška úrokov môže byť vyššia iba o 1 percento od úrokov, ktoré počítajú banky pri poskytovaní úrokov.
Takže aj z Obchodného zákonníka vyplýva, že úroky musia byť dohodnuté v súlade so zákonom, a pokiaľ zákonu odporujú, dlžník sa môže domáhať neplatnosti časti zmluvy týkajúcej sa výšky úrokov na súde a bude úspešný.
V § 3 ods. 9 sa zdá ako právny nezmysel. Pokiaľ sa založí obchodná spoločnosť v určitej právnej forme, za záväzky tejto právnickej osoby zodpovedá táto spoločnosť celým svojím majetkom. Jedinú výnimku tvorí verejná obchodná spoločnosť, kde spoločníci ručia svojím osobným majetkom. Člena obchodnej spoločnosti nepoznám, takýto termín mi je neznámy.
A zdá sa mi, že v ods. 10 je pomiešané všetko dohromady. Predkladateľ nemal podľa mojej mienky vyjasnenú právnu problematiku. Niečo iné sú úroky, niečo iné sú poplatky a niečo celkom iné je zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta nie je síce zákonom presne stanovená, ale z právnej judikatúry vyplýva, že ak presahuje 20 percent istiny, považuje sa za neprimeranú.
Pokiaľ by sa malo absolútne dodržiavať ustanovenie § 3 ods. 11, tak by zákonodarca neprimeraným spôsobom zasiahol do zmluvnej voľnosti zmluvných strán. Zmluvné strany nemajú povinnosť uviesť, za akých podmienok je možné zrealizovať svoje záložné a zádržné právo. Táto možnosť vyplýva priamo zo zákona.
Na záver chcem konštatovať, že najväčšou chybou tohto návrhu je skutočnosť, že zasahuje do existujúceho Občianskeho a Obchodného zákonníka. To je možné len novelizáciou alebo rekodifikáciou. Z tohto dôvodu dávam návrh, aby zákon nebol postúpený do druhého čítania. Ďakujem.