V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou, s faktickou poznámkou, pani poslankyňa Bollová. Faktická poznámka, zapnite mikrofón pani poslankyni, prosím.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi reagovať, pani kolegyňa, na vaše vystúpenie. Viete takisto ako väčšina z nás, že tí občania, ktorí sú núdzou donútení požičiavať si peniaze, nemajú peniaze na podanie na súd, teda sú vlastne bezmocní. Ako sa môžu súdiť, keď nemôžu zaplatiť podanie? Návrh kolegu Ondriaša, samozrejme, vyvoláva komplikácie v implementácii tohto zákona do Občianskeho či Obchodného zákonníka. A my, ako sa zdá, nemáme radi komplikácie alebo prácu navyše. Stačilo by však podľa mňa upraviť prípustné percento úrokov z pôžičky, respektíve upraviť záväzkové vzťahy veriteľa a dlžníka. Myslím si totiž, že dlžník, ktorý je neschopný zabezpečiť si nevyhnutné peniaze na obživu, na platenie nájomného, nepozná množstvo citovaných bodov, ktoré ste nám tu ponúkli, pani kolegyňa. Ďakujem za pozornosť aj za opätovné zapnutie mikrofónu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová s reakciou na vystúpenie. Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pani kolegyňa Bollová, áno, ja si uvedomujem, že úžera je vred na tele tejto spoločnosti, ale pokiaľ ho chceme liečiť, musíme si vyberať správne lieky, a toto nie je správny liek. Takýmto spôsobom nemôžeme vstupovať do Občianskeho a Obchodného zákonníka, pretože keď to pripustíme, bude sa to diať aj v iných oblastiach spoločenského života a urobíme chaos v právnom systéme tohto štátu. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, pán poslanec Ondriaš, nech sa páči.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som veľmi stručne odpovedal pani poslankyni Navrátilovej. Vy ste nám vlastne povedali, že v rámci súčasnej legislatívy je všetko v poriadku. Ja by som vás veľmi prosil, aby ste si prečítali prílohu č. 1 k dôvodovej správe, ktorá má šesť strán. Sú to opísané konkrétne prípady, ktoré rieši napríklad aj môj asistent. Z tohto uvidíte, v akom strašnom právnom štáte žijeme, ako sú tí ľudia bezmocní, ako si často idú siahnuť na život a často chodia na psychiatriu, keď ich oberie banda kriminálnikov. Dovolím si povedať, že niekto tu aj úžerníkov chráni. Na záver by som chcel povedať, že ja chcem chrániť občanov, a nie úžerníkov. Neviem, koho chcete chrániť vy. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Žiada si v rozprave vystúpiť pani spravodajkyňa? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v súlade s naším všeobecným súhlasom poslankýň a poslancov a bude
nasledovať prvé čítanie o
návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 671, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 670.
Slovo má predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Drgonec. Prosím, aby uviedol návrh zákona.
J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, návrh zákona, ktorý prichádzam prezentovať v mene ústavnoprávneho výboru, rieši jednu čiastkovú otázku, otázku lepšieho zabezpečenia základného práva na prerokovanie veci zákonným sudcom. Je to právo, ktoré sa každému občanovi alebo každej osobe na Slovensku priznáva čl. 48 ods. 1 ústavy. V rámci všeobecného súdnictva sa realizuje prostredníctvom prideľovania vecí cez elektronickú podateľňu, teda cez počítačový systém. Na Ústavnom súde sa podľa zákona o konaní pred Ústavným súdom veci prideľujú prostredníctvom predsedu Ústavného súdu. Je to o výrazne rozdielnom režime zabezpečovania práva na zákonného sudcu.
Ústavnoprávny výbor prichádza s návrhom, aby sa rovnaký režim, akým sa prideľujú veci na všetkých súdoch Slovenskej republiky, s výnimkou Ústavného súdu, zaviedol aj na Ústavný súd. Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Slovo má spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pán poslanec Miklušičák. Nech sa páči.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, pán predseda Najvyššieho súdu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 29. apríla 2004 určil za spravodajcu k návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 671.
Podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s ústavou. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet vo výške zhruba 1 580-tisíc korún, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať dopad na životné prostredie a nebude mať vplyv na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 670 z 22. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne, prosím, kto sa hlási? Končím možnosť ďalších prihlášok, nikto sa neprihlásil. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 675, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 692.
Slovo má predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Drgonec.
J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, asi pred hodinou sme hovorili o novele Obchodného zákonníka s tým, že išlo alebo ide o dvadsiatu novelizáciu Obchodného zákonníka. V prípade zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol schválený v roku 1991, tiež ide o zákon, ktorý má za sebou asi dvadsať novelizácií. Ja predkladám návrh na mnohorakú ďalšiu novelizáciu vo veľmi čiastkovej otázke. Je to otázka vzťahu schôdze konkurzných veriteľov a sudcu, ktorý má viesť za istých podmienok, za istých okolností schôdzu konkurzných veriteľov. Účasť sudcu na takejto schôdzi je typovo dvojaká, v niektorých prípadoch sudca rozhoduje, v iných prípadoch sudca je len prítomný a rozhoduje samotná schôdza.
Za predpokladu, že účastník konania podľa zákona o Občianskom súdnom poriadku predloží námietku zaujatosti sudcu, súčasný stav je taký, že ďalšie úkony sa od toho momentu nerealizujú, pretože sudca sa ako zaujatý nemôže podieľať na ďalšej činnosti a plynú mesiace, možno aj roky, dokiaľ vznikne rozhodnutie o tom, či sudca je, alebo nie je zaujatý.
Mojím návrhom by sa odstránili prieťahy v tej časti konania, kde rozhoduje schôdza veriteľov bez toho, aby rozhodoval sudca, a to teda takým spôsobom, že by sa do zákona o konkurze a vyrovnaní vložila povinnosť sudcu za predpokladu, že ide o veci, o ktorých nerozhoduje, pokračovať v rokovaní schôdze konkurzných veriteľov. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ivanko, ktorý je navrhnutý za gestorský ústavnoprávny výbor. Nech sa páči.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma svojím uznesením z 29. apríla 2004 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, tlač 675.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na zamestnanosť a nebude mať dopad na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií.
Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a v práve Európskych spoločenstiev. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady pod č. 692 z 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne, ústne, prosím, kto sa hlási? Nikto. Končím možnosť prihlášok. Uzatváram všeobecnú rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 666. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 694.
Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela, aby návrh zákona uviedol. Pán minister, vitajte v parlamente a rokujte s nami.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je známe, že kultúrne dedičstvo je nenahraditeľným bohatstvom štátu a jeho občanov. Jeho ochrana a zachovanie pre nasledujúce generácie je preto verejným záujmom.
Vstupom do Európskej únie sa naša republika stala súčasťou systému spoločenstva na ochranu kultúrneho bohatstva členských štátov. Základný rámec tohto systému vytvára nariadenie Rady č. 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru a Smernica rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu. Predmetná smernica bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraná zákonom č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Vzhľadom na zmeny tejto smernice, ktoré priniesli ďalšie akty Európskej únie, je potrebné novelizovať aj zákon.
Predložený návrh zákona upresňuje podmienky začatia súdneho konania o navrátení nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu stanovením lehôt na podanie návrhu na súd. Žiadajúci členský štát bude môcť takýto návrh podať najneskôr v lehote 30 rokov od nezákonného vývozu kultúrneho predmetu z jeho územia. Lehota bude 75-ročná, ak pôjde o kultúrny predmet, ktorý je súčasťou verejnej zbierky múzea, galérie alebo knižnice alebo predmetom inventára cirkvi, alebo náboženskej spoločnosti.
Návrh zákona upravuje aj povinnosť ministerstva kultúry informovať členské štáty Európskej únie o začatí súdneho konania, ktoré inicioval žiadajúci členský štát. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou návrh zákona v prílohe rozširuje a upresňuje jednotlivé kategórie kultúrnych predmetov, na ktoré sa zákon vzťahuje. Návrh zákona je úplne zlučiteľný s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona a o jeho schválenie.
Ďakujem, pán podpredseda.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem aj ja, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pánovi poslancovi Galbavému. Pán poslanec nie je tu, nevidím ho.
Prosím vás, pán Hort, môžete ako predseda klubu zabezpečiť účasť vášho pána poslanca, ktorý má byť spravodajcom? Pán poslanec, pán poslanec, chýbate pánovi ministrovi pri predkladaní zákona.
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som prečítal spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, tlač 666, v prvom čítaní.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených predmetov, predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. apríla 2004 č. 694 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, médiá svojím uznesením z 11. mája 2004 č. 228.
V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná z dôvodov potreby novej právnej úpravy hospodárskeho a finančného dodatku a vplyvu na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je úplne zlúčiteľný s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. apríla 2004 č. 694 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Z mojej strany je to všetko. Prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal do rozpravy k tomuto bodu programu. Prosím, kto sa ústne hlási? Pani poslankyňa Podracká a končím možnosť ďalších prihlášok.
Pani Podracká, máte slovo v rozprave k tomuto bodu programu.
D. Podracká, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, nechcem sa utopiť v minulosti, ale aj minulosť je našou súčasťou a možno sa niektorým bude zdať, že hovorím ako keby od veci, ale problematika navrátenia nezákonne vyvezených predmetov ma teda vrcholne bytostne znepokojuje a zaujíma a nazdávam sa, že zákon a novela, ktorá chce toto riešiť, je postavená na vode a chce začínať ako keby od bodu nula.
René Char tvrdí, že naše dedičstvo nám nebolo odkázané žiadnym závetom, je to filozofická myšlienka, a ani my nemáme takýto závet, ale ak chceme bojovať o našu vlastnú kultúrnu identitu, nie je to síce naším závetom, ale povinnosťou bojovať o kultúrne predmety, ktoré tu boli ukradnuté aj pred rokom 1992.
Pretože navrhovaná novela nerieši skutočné navrátenie kultúrneho dedičstva, pretože zákon č. 416, ktorý vyšiel z dielne ministra Kňažka, považuje za nezákonne vyvezený kultúrny predmet iba taký predmet, ktorý bol z územia Slovenskej republiky vyvezený po 31. decembri 1992, čiže od vzniku Slovenskej republiky. Aj táto novela v podstate hovorí iba o tých predmetoch, ktoré boli ukradnuté, odcudzené až od vzniku Slovenskej republiky, teda od 1. januára 1993.
Pýtam sa teda, či o ukradnuté predmety pred 31. 12. 1992 už tento štát nemá záujem a prečo to je tak. Na moju otázku ministrovi kultúry z januára 2004 vo veci nezákonne vyvezených predmetov z územia Slovenska som okrem iného dostala odpoveď, že, citujem: "Z hľadiska retrospektívneho historického pohľadu sa v nedávnej minulosti najmä prostredníctvom médií objavili viaceré podnety evokujúce aktivizovať rokovania o možnosti prinavrátenia umeleckých predmetov nezákonne vyvezených z územia Slovenska v 19. a v prvej polovici 20. storočia."
Tieto bilaterálne rokovania boli úspešné najmä s Českou republikou, ktoré boli ukončené takzvaným nulovým variantom v roku 1995, keď sa vrátil Bojnický oltár a Slovenská republika zaň poskytla desať gotických umeleckých predmetov. Obdobné rokovania sa uskutočnili aj vo veci usporadúvania kultúrneho dedičstva s Maďarskou republikou. Žiaľ, bezvýsledne alebo skoro na sto percent bezvýsledne. Nejaké navrátenia tam boli.
Ďalej minister kultúry odpovedal, že stupeň nárokovateľnosti a preukázateľnosti z hľadiska medzinárodného práva si vyžiada dôslednú analýzu. Pýtam sa akú? Analýz po roku 1918, keď došlo k rozpadu Rakúsko-Uhorska, a keď na základe mierových zmlúv a ich ustanovení malo dôjsť aj k archívnej reštitúcii v prospech nástupníckych štátov, ako aj k prinavráteniu kultúrneho dedičstva, bolo toľko už týchto rokovaní a analýz, že objem papiera, kde boli rôzne požiadavky a súpisy, by sa možno dal vyčísliť aj v tonách.
Stále sme len analyzovali. Až na malé výnimky sme boli úspešní, lebo niektoré písomnosti, aby sme boli úplne objektívni, nám boli prinavrátené, ale to, čomu hovoríme takzvané majsterštuky, stále nie sú na území našej republiky.
Dokonca takzvané Rímske zmluvy maďarská strana nikdy ani neratifikovala a vyjednávania s Maďarskom na tejto úrovni úplne stroskotali.
Aj teraz máme plné ústa ochrany a záchrany kultúrneho dedičstva, ale len po 1. januári 1993, a ako tu bolo skonštatované aj ministrom kultúry, na ministerstve kultúry sa nateraz nenachádzajú žiadne podnety ani oficiálne žiadosti, ktoré by umožnili postupovať podľa uvedeného zákona, ba čo je ešte horšie, ministerstvo kultúry nemá k dispozícii ani len zoznam umeleckých predmetov, ktoré by mali byť predmetom nárokovateľnosti. Je si len vedomé toho, že archívne dokumenty sú v Slovenskom národnom archíve.
Kde, ak nie na ministerstve kultúry by mal takýto zoznam existovať? A nielen zoznam, ale aj tím, ktorému by naozaj išlo o to, nielen na papieri, aby sa tieto pamiatky prinavrátili, a aby sa tak prinavrátilo ukradnuté kultúrne dedičstvo. Je to absurdné, čo sa tu vlastne deje.
V minulosti takých komisií, ktoré sa žiadali alebo zasadzovali o navrátenie týchto predmetov, bolo niekoľko. Spomeniem aspoň obzvlášť jednu usilovnú skupinu, ktorá mi je sympatická a ktorej činnosť som sledovala a tejto komisii predsedal pán doktor Branislav Varsík a začala svoju činnosť v januári 1948. Úlohou komisie bolo vyhľadať umelecké, historické, archeologické, archívne, knižné a národopisné pamiatky, ktoré boli nezákonne vyvezené zo Slovenska po roku 1868 a patrili do kultúrneho dedičstva slovenského národa. Komisia pod vedením pána doktora Varsíka vypracovala zoznam 503 položiek nachádzajúcich sa v Maďarsku. Maďari priznali, že 502 zo spomínaných 503 položiek majú, ale len verbálnou nótou maďarskej vlády pod č. 3942. Keď však prišlo na lámanie chleba, teda na vrátenie spomínaných vecí, z 502 ich vrátili, respektíve boli ochotní vrátiť len 3. K ostatným požiadavkám zaujali zamietavé stanovisko a označili ich za kúpu, dar alebo depozit. O ďalších tvrdili, že sú to neverejné cirkevné archívy, ktoré vraj nepodliehajú článku 11 mierovej zmluvy.
K prípadom ilegálne vyvezených archívov nezaujali žiadne stanovisko a odmietli ich vydať s odôvodnením, že ich zaradili do skupiny darov alebo depozitov, hoci bolo známe, že československí príslušníci ich nemohli deponovať v cudzom štáte, keďže boli vyvezené bez povolenia československých úradov, teda protiprávne.
Varsíkova komisia počas pobytu v Budapešti v máji a júni 1948 zistila aj to, že na území Maďarska sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky nezákonne vyvezené z územia Slovenska po roku 1938 za okupácie južného Slovenska, ktoré mali byť vrátené podľa článku 24 mierovej zmluvy s Maďarskom v rámci reparácie a reštitúcie.
V roku 1968 nám Maďarsko vrátilo časť pamiatok, dokumentov, a to archív z Hronského Beňadika odvezený koncom 19. storočia do Ostrihomu, ďalej archív rodiny Bárczayovcov z Barce a Turčiansky register z roku 1391.
Zmyslom môjho vystúpenia je apel na ministerstvo zahraničných vecí, na ministerstvo kultúry, ako aj vládu Slovenskej republiky, aby sme teraz po vstupe do Európskej únie znova iniciatívne začali s týmto návratom nezákonne ukradnutých predmetov, aby sme sa tejto idey nevzdávali, ide o naše kultúrne dedičstvo, a aby sme vytvárali takú legislatívu a jej novelizáciu, ktorá by toto zohľadňovala. Dokonca, ak by to nešlo cez domácu legislatívu, aby sme sa dožadovali aj európskeho práva v zmysle článkov 175 a 177 Trianonskej mierovej zmluvy a článkov 93 a 191 Saintgermainskej zmluvy.
Považujem to za legitímne právo slovenského národa z pozície štátnej suverenity. Zákon by túto skutočnosť nemal obchádzať a nemal by sa tváriť, že tieto nezákonne vyvezené predmety neexistujú a že sme ich už nejako premlčali, alebo ja neviem čo.
Ak vyslovujem tento apel, zároveň mám na mysli aj celkom konkrétne diela, konkrétne majsterštuky, objekty, ktoré boli napríklad všetky prezentované už veľmi, veľmi dávno pri príležitosti miléniových osláv v Budapešti, nie teraz v roku 1996, ale o sto rokov skôr už v roku 1896. Do Budapešti bolo vtedy z územia celého Uhorska sústredených okolo 20-tisíc umeleckých pamiatok, ktoré mali demonštrovať kultúrno-historickú tradíciu maďarského národa, jeho tisícročnú kontinuitnú kultúru, a to vo veľkom počte prostredníctvom originálov, ktoré pochádzali zo Slovenska ako napríklad: neskorogotický oltár svätého Vavrinca z hrabušického farského kostola, ktorý stál v interiéri kulisovitej kaplnky zo Spišského Štvrtka. Poslal ju tam monsignor Pavol Smreczányi zo Spiša, ale nikdy sa nevrátila na Slovensko.
Ďalej. Na výzdobu farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Budíne, takzvaný Matejov kostol, poslúžil oltár Najsvätejšej trojice z Novej Lesnej, ktorý bol sem dovezený v roku 1896 z košického múzea spolu s krstiteľnicou z evanjelického kostola v Štítniku. Tieto predmety boli do Budapešti privezené v prvej fáze za účelom reštaurovania a za asistencie uhorskej pamiatkovej správy, ale ani tieto sa domov nevrátili.
Mám tu celý výpočet miest, čo kde odkiaľ kam šlo. Tak napríklad, zo Sabinova sa do Budapešti takto previezli gotické oltáre svätej Anny a Zvestovania Panny Márie pochádzajúce z levočskej dielne majstra Pavla z Levoče, ako aj monumentálny hlavný oltár.
Z Podolínca sa do Budapešti premiestnila koncom minulého storočia gotická socha svätej Kataríny z farského kostola. Ďalej z Veľkého Šariša do Budapešti odišli z farského kostola svätého Jakuba gotické skulptúry Bolestnej Panny Márie a svätého Jána Evanjelistu, ale aj neobyčajne kvalitná takzvaná Slatvínska madona a ďalej z Toporca, Hronského Beňadika a mám tu celý výpočet týchto pamiatok. Veľmi vzácny gotický oltár Ukrižovania od Tomáša z Kluže bol premiestnený z Hronského Beňadika do Ostrihomu a čo nemôžem opomenúť, lebo to je v mojom regióne, napríklad aj Boží hrob z 15. storočia a tak ďalej a tak ďalej.
Nechcem pokračovať, lebo tento výpočet je nekonečný. Podľa môjho názoru sa Maďari, ako vidieť podľa tohto krátkeho súpisu, sústreďovali najmä na gotické pamiatky, ktoré konvenovali doktríne národnej slávy a dejinnej tradície ako symbolov štátnosti ich minulosti.
Ďalej sú, no..., už nebudem zdržiavať, lebo tu to zvoní, ohromné zbierky obrazov, napríklad v budapeštianskej Magyar Nemzeti Galeria, kde sú Bardejovská madona, Navštívenie od majstra MS, Madona s ružami z košického múzea a tak ďalej. Môžem niektorým tento zoznam predložiť, dokonca ich aj ukázať na fotografiách, mám to vo svojej kancelárii, prípadne pri osobnom stretnutí môžem poskytnúť celý dokumentačný materiál.
Vo februári roku 1991, keď náš pán predseda Mečiar bol na návšteve Maďarska, tieto pamiatky takisto požadoval, ale z maďarskej strany odozva nenastala.
Bola by som teda rada, keby sa tento zákon a novela tohto zákona doplnila a rozšírila v druhom čítaní o navrátenie aj tých pamiatok, ktoré boli ukradnuté z územia Slovenskej republiky pred vznikom Slovenskej republiky, teda do 31. decembra 1992, pretože za tých podmienok, ako je stanovené toto paragrafované znenie, ho my nemôžeme rešpektovať a akceptovať. Ďakujem za pozornosť.
******
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká bola posledná v rozprave. (Potlesk.) S faktickou poznámkou pán poslanec Ševc, nech sa páči.
J. Ševc, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja si myslím, že treba jednoznačne podporiť vystúpenie súdružky poslankyne, pani poslankyne Podrackej (smiech), pardon (potlesk), ale to stojí za úvahu. Zrejme tu historické pramene ukazujú, že išlo o zapožičanie tých pamiatok. Zrejme treba tento historický fakt zobrať do úvahy, ale treba dať zároveň do pozornosti ministerstvu kultúry a skutočne časový horizont zvážiť, lebo vymedzovanie nejako zrejme v tomto prípade by nešlo o účel, ale o cieľ a v každom prípade treba, aby sa Slovensko bohatilo práve preto, že vstúpilo do Európskej únie a chránilo si svoje kultúrne pamiatky.
V tomto zmysle, pani poslankyňa, vás podporujem. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Všeobecnú rozpravu som ukončil, vyhlasujem ju za skončenú. Chce sa pán minister Chmel vyjadriť? Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nechcete. Pán spravodajca sa chce vyjadriť? Prosím? Tak nestojte tam, prosím vás. (Smiech.) Prerušujeme rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním.
Pán podpredseda, nech sa páči.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako vidím, ešte jeden klub má stretnutie s pánom ministrom Zajacom. Ja odporúčam, aby sme ešte jeden jediný bod prerokovali, ktorý sme z dôvodu tajných..., chcem prečítať, potom sa môžete rozhodnúť. Návrh je, aby sme prerokovali ešte návrh na voľbu členov osobitného kontrolného výboru.
Ale ak nesúhlasíte, budeme, samozrejme, o tomto bode rokovať až potom. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme ešte tento bod prerokovali? (Reakcie z pléna.) Nie? Ďakujem pekne.
Takže, kým prídu naši kolegovia z klubu ANO, tak pristúpime k bodu
návrh na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a na voľbu členov odvolacej komisie zriadenej podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností.
V predchádzajúcich bodoch programu sme si určili počet členov osobitného kontrolného výboru na 12 vrátane jeho predsedu, ktorého sme už zvolili. Odvolacia komisia má zo zákona o ochrane utajovaných skutočností 11 členov vrátane jej predsedu, ktorého sme už tiež zvolili. Návrh na voľbu ďalších členov osobitného kontrolného výboru a odvolacej komisie ste dostali ako tlač 654.
K tomuto materiálu otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu. Nie. Ďakujem pekne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a teraz pristúpime k hlasovaniu.
Ako o prvom budeme hlasovať o
vládnom návrhu Trestného zákona,
ktorý sme prerokovali v prvom čítaní (tlač 656). Spravodajcom je pán poslanec Abelovský.
Pán poslanec, nech sa páči, môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam?
M. Abelovský, poslanec: Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nenavrhli žiaden procedurálny návrh, tak, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, či Národná rada postúpi tento návrh zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 117 poslancov, za návrh hlasovalo 104, proti 1, hlasovania sa zdržali 10, nehlasovali 2.
Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.
Nech sa páči, ďalšie hlasovanie.
M. Abelovský, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá, výboru pre životné prostredie a výboru pre ľudské práva a národnosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor s tým, že určené výboru vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 8. októbra 2004 a v gestorskom výbore do 15. októbra 2004.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 121, proti 2, hlasovania sa zdržali 7.
Konštatujem, že sme určili výbory, gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní.
Budeme pokračovať hlasovaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 662).
Pani poslankyňa Laššáková, ste spoločnou spravodajkyňou, takže, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa. V rozprave som vystúpila iba ja a predniesla som procedurálny návrh, aby Národná rada vrátila návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu, že Národná rada vráti tento návrh zákona na prepracovanie predkladateľovi.
(Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za návrh 62, proti 59, zdržali sa 13, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neschválili.
Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za návrh 71, proti 15, hlasovania sa zdržalo 49.
Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento zákon prerokujeme v druhom čítaní.
Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákon prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní. Prosím, dajte o predloženom návrhu hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za návrh 99, proti 3, hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.
Ďakujem, pani poslankyňa.
Pokračujeme hlasovaním o
vládnom návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 670).
Spravodajcom je predseda výboru, pán poslanec Farkas. Nech sa páči, máte slovo.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, odporúčam hlasovať v zmysle nášho rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. c) o tom, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 71, proti 3, hlasovania sa zdržalo 57.
Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania schválili.
Nech sa páči.