B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, vieme, že viete veľmi rýchlo čítať, ale aby to bolo aj zrozumiteľné. Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Ako jediný, predpokladám, že to je rozprava, pán poslanec. Pán poslanec Hopta. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v súvislosti s opätovným prijímaním zákona, ktorý pán prezident vrátil, čiže prijímaním volebného zákona, vyjadril svoje osobné, podotýkam, svoje osobné stanovisko. Osobne som presvedčený, že aj keď budú prijaté pripomienky pána prezidenta, táto Národná rada by nemala schváliť volebný zákon. Nemala by ho schváliť z viacerých príčin.
Po prvé, myslím si, že je neprípustné, aby Národná rada v zákone ustanovila kauciu 500-tisíc Sk pre politické strany, ktoré sa chcú zúčastniť volieb. Podľa môjho názoru je neprípustné predovšetkým preto, že Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému politickému subjektu alebo každému občanovi rovnakú súťaž, aby sa zúčastnil volieb.
Po druhé, nemôžem súhlasiť ani s volebnými obvodmi, ako sú vymedzené v zákone. V podstate táto vládna koalícia a prakticky aj všetky ostatné politické strany, ktoré sú, sú v tomto parlamente a hovorili o tom, že sa priblížia občanovi. To znamená, ak hovoríme o tom, že sa priblížime, volebný zákon by mal ustanovovať podľa môjho názoru osem volebným obvodov, pretože máme osem samosprávnych krajov, osem krajských úradov štátnej správy.
Po ďalšie, v čase, keď je zlá ekonomická a sociálna situácia, my tu navrhujeme viac ako stopercentné zvýšenie pre politické strany. Ja si uvedomujem, že nutnosť podpory zo štátneho rozpočtu politických strán, ale nie som si práve v tejto chvíli istý, či takéto zvýšenie je v súlade so súčasnou ekonomickou a sociálnou situáciou.
Po ďalšie, tento zákon umožňuje voliť občanom, ktorí majú štátne občianstvo a nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Som pevne presvedčený o tom, že ľudia, ktorí žijú mimo územia Slovenskej republiky, by sa nemali zúčastňovať, trvalo, myslím, žijú mimo územia Slovenskej republiky, by sa nemali zúčastňovať volieb v Slovenskej republike, pretože za svoje rozhodnutie nebudú niesť prakticky žiadnu zodpovednosť a v podstate budú rozhodovať o našom osude, aj keď, hovorím, za svoje rozhodnutie nakoniec nebudú niesť zodpovednosť.
Po ďalšie, tento zákon umožňuje zapájať sa súkromným médiám. V tejto chvíli si myslím, že v rámci súkromných médií je situácia taká, že nie sú ešte na takej úrovni, že by bola zaručená objektivita pre všetky politické subjekty. Tento zákon umožňuje uskutočňovať predvolebné prieskumy oveľa dlhšie, ako to bolo dosiaľ. Obavám sa, že to môže byť zneužité. Volebný zákon zavádza jeden volebný deň. Neviem, či Slovenská republika, ktorá si trvalo zvykla na dva volebné dni, je pripravená túto situáciu akceptovať. Myslím si, že po prvýkrát si to vyskúšame teraz pri voľbách do europarlamentu.
Myslím si, že ďalším takým závažným problémom je, že iba politické strany, ktoré získajú 3 % hlasov, dostanú od štátu dotáciu. Myslím si, že je to v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože v tejto chvíli, ak to prijmeme, ono to platí aj teraz, ten hlas voličov bude, by som povedal, jedných vážený viac, druhých menej, čiže ja som pevne presvedčený, že každý politický subjekt, ktorý splní zákonom stanovené kritériá a zúčastní sa parlamentných volieb, mal by dostať finančnú podporu podľa hlasov, ktoré získal, a nemalo to byť obmedzené troma percentami.
Čiže to boli moje vecné pripomienky k tomuto zákonu a z týchto dôvodov ja osobne nemôžem podporiť, aj keď budú prijaté pripomienky pána prezidenta, tento volebný zákon, pretože nahráva predovšetkým súčasným politickým stranám, ktoré sú zastúpené v parlamente, a de facto prijatím tohto volebného zákona budú zlikvidované všetky ostatné malé politické strany. Dúfam, že najmä politické strany, ktoré sa hlásia k ľavici, tento zákon nepodporia.
Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Ja sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Cabajovi. Prehliadol som jeho prihlášku, takže ešte raz sa ospravedlňujem, nech sa páči, máte slovo.
T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, ďakuje za slovo. V tejto rozprave nechcem hovoriť už k podstate zákona z jednoduchého dôvodu, pretože zákon vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie a tá rozprava už prebehla, ale chcem upozorniť na jednu skutočnosť, a preto aj predkladám jeden pozmeňujúci návrh, a to je termín účinnosti.
Ústavnoprávny výbor prijal v súlade s rozhodnutím pána prezidenta návrh, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla tohto roku. Dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. októbra.
Na tom mám veľmi jednoduchú odpoveď, prečo takýto návrh dávam. S účinnosťou od 1. júla by sa riešila problematika a jednak aj nastúpenia náhradníkov, ktorí prídu za poslancov parlamentu, ktorí odídu do Európskeho parlamentu. Treba však povedať, že pravdepodobne okolo 20. júla má byť ustanovujúce zasadnutie Európskeho parlamentu, to znamená, že keď prejde aj novela ústavy a všetky tie návrhy, ktoré už sa riešili v tomto parlamente, s účinnosťou od 20. júla europoslancom zanikne mandát poslanca Národnej rady. To znamená, až po 20. júli bude možné riešiť otázku nastúpenia náhradníkov.
A vychádzam aj z druhej skutočnosti, kým doteraz vo volebnom zákone nastupovali náhradníci podľa rozhodnutia politickej strany vzhľadom na ich odbornosť a ďalšie zatriedenie vo výboroch, podľa tak prijatého zákona, ako bol prijatý a ktorý nenapadol pán prezident, nastupujú náhradníci politických strán podľa poradia, v ktorom sa nachádzajú na kandidačnej listine. Len tí, ktorí sa venujú volebnému zákonu, chcem upozorniť, že doteraz boli pravidlá hry také, že poradie menil kandidát na kandidačnej listine vtedy, keď získal 10 % preferenčných hlasov, ktoré získala politická strana. Ale podľa tohto zákona, ako je prijatý, nastupuje náhradník, ktorý získal 3 % preferenčných hlasov. To znamená, nerovnaké pravidlá, ktoré by v priebehu toho obdobia išli, preto aj navrhujem toto riešenie ako praktické, že po septembrovej schôdzi, ktorá podľa návrhu má začínať niekedy 7. - 8. septembra, by sa riešila otázka nastúpenia náhradníkov za europoslancov a potom by bola účinnosť od 1. októbra už teda podľa nových pravidiel tak, ako je to v tomto zákone zakotvené.
Takže preto, pán spravodajca, predkladám pozmeňujúci návrh, aby účinnosť zákona bola posunutá na 1. októbra 2004. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že máme ešte tak dvanásť, trinásť minút, by sme mohli pokračovať ešte ďalším bodom, ktorý by sme aj tak asi neskončili, ale vláda zasadá, tak nás poprosili, či by sme to nemohli nechať na poobedie, takže ja prerušujem teraz rokovanie, máme k dobru, pardon za výraz, dvanásť minút a budeme pokračovať o 14.00 hod. hodinou otázok a o 15.00 hod. pokračujeme, teda po hodine otázok, v rokovaní druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik.
Takže prajem vám dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 11.47 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.06 hodine.)
Tretí deň rokovania
26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
13. mája 2004 o 14.06 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Neprítomných pánov poslancov prosím, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať pravidelným bodom programu
hodina otázok
a odpovedí, ktoré poslanci položili včera do 12.00 hodiny členom vlády, generálnemu prokurátorovi a predsedovi Najvyššieho súdu.
Prvú štvrťhodinu budeme venovať odpovediam na otázky, ktoré položili poslanci pánovi premiérovi vlády. Ešte predtým, ako pristúpime k odpovediam na otázky, chcem poprosiť pána premiéra Mikuláša Dzurindu, aby oznámil mená ministrov, ktorí budú na položené odpovedať za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, namiesto neprítomných pánov ministrov budú odpovedať: namiesto Ivana Mikloša pán minister Kaník, namiesto vicepremiéra Ruska pán minister Prokopovič, namiesto ministra Palka minister Liška, namiesto vicepremiéra Lipšica minister Fronc a ospravedlnil sa aj pán minister Simon, na ktorého otázky nie sú.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér.
Teraz vás poprosím o odpoveď na prvú otázku, ktorú položil pán poslanec Gaľa, ktorý sa vás pýta: "Vážený pán premiér, aký význam prikladáte podpísaniu zmluvy medzi SR a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní a zároveň podpísaniu dohody medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Áno, je to otázka veľmi aktuálna, vážený pán poslanec, lebo práve dnes o 10.00 hodine boli slávnostne zmluvy, na ktorých zmysel, význam sa pýtate, podpísané. Žijeme v období nebývalého technického a technologického rozvoja - - myslím, že nič nové nepoviem, ak to zvýrazním - rozvoja, rozmachu v období veľkej globalizácie, ale myslím si, že aj v období nebývalých hrozieb. Dennodenne nás život presviedča, že nevystačíme iba s vedomosťami, ale že potrebujeme ako ľudia aj veľmi pevný mravný základ, že potrebujeme rozvíjať telo, ale aj ducha. Uvedené zmluvy idú k týmto cieľom. A v tomto vidím ich základný význam.
Chcem podčiarknuť, že nesmierne dôležitá je možnosť voľby, buď náboženstvo, alebo etická výchova. Ale je dobré, že obe voľby by mali slúžiť tomu istému cieľu, a tým je výchova integrálnej osobnosti mladého človeka. V tomto vidím naozaj základný kľúčový význam. Ani v období, keď sa usilujeme o rýchly rast hrubého domáceho produktu, o zvyšovanie životnej úrovne, o jej približovanie sa k najvyspelejším krajinám, by sme práve na mravný základ mladých ľudí a na to duchovno, na dôležitosť rovnovážneho vývoja osobnosti mladého človeka nieže nemali zabúdať, ale prikladať tomu stále vyšší význam.
Okrem tohto základného významu, samozrejme, vidím aj viacero ďalších, ktoré hovoria napríklad to, že sa zrovnoprávňuje postavenie všetkých registrovaných cirkví a náboženských spoločností v oblasti výchovy a vzdelávania. Potvrdzuje sa rovnaký prístup štátu ku všetkým občanom na poli vzdelávania a školského systému, ktoré rešpektuje vierovyznanie a náboženskú slobodu, ako je právo nepatriť k žiadnej cirkvi, resp. byť bez vyznania.
Podčiarkujem, že podpisom týchto zmlúv sme naplnili jeden z bodov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky zo 4. novembra 2002, ktorý určil pripraviť čiastkovú zmluvu so Svätou stolicou v oblasti školstva. Rovnako naplnilo sa ustanovenie čl. 13 Základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná 24. novembra 2000 vo Vatikáne, ako i ustanovenie čl. 13 zmluvy medzi Slovenskom a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktorá bola podpísaná 11. apríla 2002 v Bratislave.
Takže, vážený pán poslanec, v týchto štyroch bodoch vidím hlavný význam a zmysel dohôd, ktoré boli dnes slávnostne podpísané.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Gaľa chce doplňujúcu otázku?
M. Gaľa, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vlastne nejde ani o otázku, skôr o poďakovanie, že vaša vláda, pán premiér, veľmi moderným a taktným spôsobom vyriešila túto otázku, ktorá svojím spôsobom bola do súčasného obdobia neriešená.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš položil pánovi premiérovi otázku: "Podľa čl. 32 Ústavy SR občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. Podľa čl. 40 Ústavy SR na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Otázka: Ako sa má KSS najúčinnejšie postaviť na odpor súčasnej vláde, ktorá nedodržiava čl. 40 Ústavy SR?"
Pán premiér, môžete odpovedať.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, je vašou vecou, akú politiku mienite robiť a budete robiť. Vláda Slovenskej republiky rešpektuje a dodržiava Ústavu Slovenskej republiky vrátane jej čl. 40. Nie som ústavným právnikom a netrúfam si vykladať náš základný zákon, ale jednu vec iste poznám. Paragrafy sú síce ohybné, ale nestretol som sa s tým, že by bolo možné ich trhať a vyberať z nich iba to, čo sa nám hodí tu alebo tam. Takže, zacitujme si radšej pre istotu čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky: "Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon."
Toľko citát zo základného zákona nášho štátu. Ako z tohto citátu vyplýva, podmienky realizácie práv podľa tohto ustanovenia a podmienky bezplatnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti ustanovujú osobitné zákony. Práve aktuálny návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vychádza zo znenia čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, pretože stanovuje podmienky poskytnutia bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia.
Toľko, pán poslanec.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za odpoveď.
Mám ešte doplňujúcu otázku. Ak ma pamäť neklame, Ústavný súd už dvakrát rozhodol o tejto otázke, či máme mať bezplatnú starostlivosť, alebo nie. A dvakrát bol ten nález, že musí byť bezplatná. A ja si myslím, že aj tretíkrát Ústavný súd musí predsa rozhodnúť o tej istej otázke rovnako. Myslíte si, že moje úvahy sú správne?
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér, nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Nie som si istý, či toto je platforma na to, aby som sa zamýšľal nad vašimi úvahami. Radšej poviem to, čo sa nedá spochybniť a čo stojí nad vašimi úvahami aj mojimi úvahami, a to je nezávislosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. To je skutočnosť, že ani vy, ani ja nie sme vykladačmi zákonov, že to je práve inštitúcia, ktorá sa volá Ústavný súd a ktorá je nezávislá aj od vašej mienky, aj od môjho názoru.
Všetko, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Aj ďalšiu otázku vám položil pán poslanec Ondriaš: "Na 16. Kongrese Európskej ľudovej strany (EPP 4. - 5. 2. 2004) ste podpísali rezolúciu, že komunizmus a nacizmus boli rovnako nehumánne, totalitné režimy, ktoré vyvraždili milióny nevinných ľudí. Otázka: Myslíte si tak ako ja, že takýto dokument mohli podpísať len ľudia, ktorí sú morálne chorí?"
Pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Myslím si, pán poslanec, že to podpisovali ľudia, ktorí majú aj pamäť, aj svedomie a aj zdravý rozum. Ja s vaším názorom nesúhlasím, pán poslanec. Ale nikdy by som si nedovolil urážať ani život, ani pamiatku čo len jedného človeka, ktorý bol obeťou nacizmu alebo komunizmu, či u nás, alebo kdekoľvek vo svete. A prosím vás, aby sme to v tejto sále, v snemovni slovenského parlamentu nerobili, pretože vašou otázkou neurážate mňa, ktorý som sa pod túto rezolúciu podpísal, ale práve týchto ľudí, práve tie státisíce obetí, ktoré má na svedomí aj jeden, aj druhý diktátorský režim: aj fašizmus, aj komunizmus.
Takže, áno, pán poslanec, je pravdou, že komunizmus a nacizmus boli zločinecké režimy s miliónmi obetí na životoch.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za odpoveď.
Pán premiér, vy si uvedomujete, že svojím podpisom a svojím prejavom ste urazili viac ako milión komunistov, ktorí bojovali proti fašizmu a vlastne mu zabránili, aby ovládal svet?
Ďakujem.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Nie, pán poslanec, to si neuvedomujem, pretože tak otázka nestojí a veľmi ste to prekrútili. Ako premiér som sa zúčastnil na každých oslavách Slovenského národného povstania. Ako premiér sa zúčastním na oslavách 60. výročia karpatsko-duklianskej operácie. Ako premiér pravidelne chodievam na oslavy udalostí, na ktoré môže byť slovenský národ a táto krajina hrdá. Ale fašizmus bol rovnako ako komunizmus zločineckým režimom.
Ja som na rozdiel od vašej otázky nikoho neurazil. Ale vy by ste mali rozmýšľať, lebo vašou otázkou ste nevystavili vysvedčenie signatárom rezolúcie Európskej ľudovej strany, ale sám sebe.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Gaľa vám položil otázku, pán premiér, ktorý sa vás pýta: "Vážený pán premiér, včera ste sa zúčastnili na stretnutí krajín V4 v Kroměříži. Aké sú výsledky rokovaní pre budúcu existenciu spolupráce krajín združených vo Vyšehradskej štvorke po vstupe do EÚ?"
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Je to druhá otázka, pán poslanec, ktorá je vysoko aktuálna, pretože práve včera sa uskutočnilo stretnutie predsedov vlád krajín vyšehradského zoskupenia.
Chcel by som povedať úplne na začiatku, že včerajšie rokovanie predsedov vlád Vyšehradskej štvorky bolo naším prvým stretnutím po tom, čo sa všetky štyri krajiny stali členmi Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
Som rád, že dnes môžem Národnú radu informovať o tom, že včera sme sa s mojimi troma kolegami jednoznačne zhodli na tom, že Vyšehrad bude mať svoje opodstatnenie a zmysel aj po vstupe našich krajín do Európskej únie. Vyšehradská štvorka od svojich prvopočiatkov v roku 1991 viac ako deklaratívne demonštrovala svoje opodstatnenie a skutočný význam pre združené krajiny, ale aj v širšom rámci. Významne prispela svojou existenciou, spoluprácou a podporou ku vstupu štyroch krajín do euroatlantických štruktúr.
Poviem to aj tu, čo som povedal včera v Kroměříži, že keď som prvýkrát ako predseda vlády Slovenskej republiky prišiel na rokovanie premiérov Vyšehradskej štvorky, Slovensko nebolo ani v Severoatlantickej aliancii, ani v Európskej únii, nemali sme ani pozvania. A, myslím si, že aj vďaka silnej podpore našich susedov, partnerov vo vyšehradskom zoskupení sme mohli rýchlejšie dobiehať zameškané a že sme aj zameškané dobehli.
Výsledkom diskusie o budúcnosti Vyšehradskej štvorky po vstupe do Európskej únie je vypracovaná a včera podpísaná nová spoločná deklarácia krajín V4 s aktualizovanými tézami, ktoré bližšie popisujú jednotlivé okruhy spolupráce. Som rád, že diskusia o budúcnosti V4 začala počas nášho slovenského predsedníctva vlani v Smoleniciach a že prvý návrh aktualizovaných téz predkladalo práve Slovensko. Uvítal som prijatie a podpis novej vyšehradskej deklarácie a považujem ju za dôkaz pretrvávajúceho záujmu členských krajín V4 zachovať a ešte viac prehĺbiť uvedenú spoluprácu v nových európskych podmienkach. Podpisom sa symbolicky otvára nová kapitola kooperácie v prostredí Európskej únie, samozrejme, aj Severoatlantickej aliancie, ktorá prináša nové spoločné výzvy a nové príležitosti i dôvody na spoluprácu. Tá deklarácia má v sebe veľmi legitímne prvky.
Na jednej strane hovoríme v nej, že sa podarilo naplniť základný cieľ, kvôli ktorému sme túto formáciu dali dokopy - integrovať sa v tom euroatlantickom priestore.
Po druhé, že chceme využiť novú príležitosť, ktorú nám ponúka začlenenie sa do euroatlantických štruktúr.
Po tretie, že aj v nových podmienkach chceme reagovať na výzvy regiónu. Sme Stredoeurópania, máme mnoho spoločných projektov. (Šum v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prepáčte, pán premiér, prosím o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Po ďalšie, že chceme, samozrejme, našou spoluprácou prispievať k naplňovaniu zámerov Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie.
Po ďalšie, že chceme byť veľmi účinní a užitoční v procese ďalšieho rozširovania Európskej únie. Vieme, že touto vlnou nič nekončí, že pristúpia Bulhari, Rumuni. Práve v apríli tohto roku bolo rozhodnuté pozvať Chorvátsko, samozrejme, chce Srbsko, Čierna hora, možno celkom isto chce Ukrajina a my chceme vlastne v tomto procese a v tomto priestore aj preto, že ho dobre poznáme, byť prínosní. Toto je hlavný obsah nielen deklarácie, ale nášho zamerania a našej činnosti na nasledujúce roky.
Takže som presvedčený, že medzi krajinami Vyšehradskej štvorky bude aj naďalej pôsobiť spájajúca sila prirodzenej prepojenosti strategických záujmov v spolupatričnosti k jednému regiónu, kultúrnej blízkosti a občianskych väzieb. Tu sa budeme opierať aj o úspešné pôsobenie Medzinárodného vyšehradského fondu.
Mimochodom včera sme sa dohodli, že jeho rozpočet navýšime o 3 milióny eur. A spoločne sme schválili návrh, ktorý som si dovolil predniesť ja sám, že budeme každý rok rozhodovať aj o cene Vyšehradskej štvorky, ktorú budeme udeľovať osobnosti, ktorá sa v oblasti kultúry najviac zasadila o rozvíjanie myšlienky vyšehradskej spolupráce a spolupráce krajín stredoeurópskeho regiónu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér, vzhľadom na to, že čas na odpovede na otázky poslancov určených pre vás vypršal, ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď na poslednú otázku pána poslanca Gaľu.
Pristúpime teraz k odpovediam na otázky členom vlády. Poprosím ako prvého pána ministra Kaníka, aby odpovedal za neprítomného podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša na otázku, ktorú položila pani poslankyňa Sabolová: "Po zrušení cenového odboru na MF SR koncom roka 2003" - sa pýta - "kto vykonáva odvolacie konanie voči udeleniu pokuty pri porušení cenovej disciplíny? Ktorý odbor a ktorý odborný pracovník?"
Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, na Ministerstve financií Slovenskej republiky sa od 15. decembra uplatnila nová organizačná štruktúra. V súlade s novo ustanovenými kompetenciami o regulácii a kontrole cien podľa zákona č. 520/2003 sa zrušil cenový odbor na ministerstve financií s tým, že rozsah pôsobnosti v cenovej oblasti zabezpečuje cenové oddelenie, ktoré je začlenené v sekcii daňovej a colnej a v odbore správy daní a cenovej regulácie. Toto oddelenie vykonáva aj činnosť v rámci odvolacích konaní o porušení cenovej disciplíny. V súčasnosti práce cenového oddelenia zabezpečujú štyria zamestnanci. Mám tu uvedené aj ich mená a môžem ich, samozrejme, poskytnúť.
Ďakujem. To je všetko.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister.
Máme zrejme šťastie v hodine otázok, že odpovedáme krížne, raz minister Mikloš za vás a vy za pána ministra Mikloša. Dala som túto otázku z toho dôvodu, že sa zákon alebo zákon o cenách, alebo cenová kontrola v zmysle zákona nezmenila, čiže nevidím ani dôvod možno na to, že sme oslabili aj nejakú pozíciu na ministerstve financií, pretože pri tých zmenách sa potom vytratí aj istá metodika a isté usmernenie, ktoré by malo byť koncepčné pre všetky tri správy. Prečo sa pýtam na túto vec, je ale skôr - a to je aj v ďalšej otázke, na ktorú už nepríde rad - ide o to, že sa prestali vykonávať cenové kontroly vody, tepla, teplej úžitkovej vody a služieb spojených s nájomným, ktoré vykonávala doteraz Správa finančnej kontroly, pretože prešli kompetencie na Úrad pre reguláciu. Ale tento nevykonáva kontroly, pretože je trojročná lehota, kedy vlastne zo zákona môže kontrolovať až svoje ceny.
Ak vlastne oslabíme túto pozíciu aj v rezorte, aj priamo na správach, sťažujú sa občania, že nemajú dosah na to, aby sa zamedzilo vlastne neprimeranému zisku pri týchto službách.
Čiže, akým spôsobom chceme toto doriešiť, pretože je tu trojročné hluché obdobie a kontroly nie je možné vykonávať.
A ešte možno jedna vec, čo sa týka práve týchto cenových kontrol v stavebných prácach. Je to zrejme legislatívny nedostatok, kde pri výkone cenovej kontroly v stavebných prácach nie je možné počas výstavby, pokiaľ prebehne kontrola a nie je ukončená stavba, aj keby už termínovo mala byť ukončená, sankcionovať za porušenie disciplíny pri čerpaní štátnych prostriedkov. Keďže nie je možná sankcia, ostáva to v tej polohe, že sa stavba opäť ďalej predražuje, štátne prostriedky sa odčerpávajú a je možné urobiť záverečný protokol len po ukončení stavby.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Je to rad špecifických otázok. Nebudem zrejme vedieť odpovedať na všetky, ale budem tlmočiť pánovi ministrovi. Z hľadiska samotnej zmeny organizačnej štruktúry z toho, čo bolo povedané, aj z toho kontextu to vnímam tak, že kompetencie sa zachovali v tej oblasti, ktoré vykonával predchádzajúci odbor aj po organizačnej zmene až na tie, ktoré prešli na Úrad pre reguláciu. Tam, pokiaľ mám informácie, ministerstvo hospodárstva pripravuje novelu zákona, ktorá upravuje činnosť tohto úradu a zrejme by v rámci tohto legislatívneho procesu bolo potrebné tieto poznatky alebo tieto skúsenosti aplikovať, aby sa odstránili takéto nedostatky.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.
Teraz poprosím pána ministra obrany, aby odpovedal na otázku pána poslanca Ondriaša, ktorý sa vás pýta: "Predpokladajú sa alebo sa už plánujú vojenské základne, alebo iné vojenské zariadenia USA, alebo NATO na území Slovenska?"
J. Liška, minister obrany SR: Vážený pán poslanec, v súčasnosti sa nepredpokladá, ani sa neplánuje výstavba vojenských základní alebo iných vojenských zariadení USA, alebo NATO na území Slovenskej republiky. Z vyhlásení administratívy USA vo vzťahu k prehodnoteniu dislokácie vojenských základní, alebo zariadení USA na území Európy je zrejmé, že USA neplánujú rozmiestniť vojenské základne, ani zariadenia na území Slovenskej republiky. Zo strany USA neboli v tomto smere iniciované žiadne kroky. Severoatlantická aliancia do súčasnosti nevyjadrila záujem o vybudovanie obrannej infraštruktúry aliancie na území Slovenskej republiky.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za veľmi jasnú odpoveď. Mne by sa ale páčilo, keby ste tam aj to doplnili, že na večné veky. Ďakujem pekne.
J. Liška, minister obrany SR: Ja dúfam, že to skončilo tými časmi, ktoré už máme za sebou.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Myslíte so Sovietskym zväzom, pán poslanec. (Hlasy a smiech v pléne.) Ďakujem pekne, pán minister.
Teraz vás poprosím, aby ste odpovedali na ďalšiu otázku pána poslanca Juščíka za neprítomného pána ministra Palka, ktorý sa vás pýta: "Pán minister, pýtam sa vás, ako môžete vysvetliť, že čistenie hraníc s Ukrajinou a Poľskom v okrese Snina doteraz vykonával Leso-poľnohospodársky majetok Ulič a v posledných dvoch rokoch, nehľadiac na neúmernú nezamestnanosť celej doliny, zákazky čistenia dostávajú firmy blízke Bratislave."
Pán minister, nech sa páči.
J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem.
Vážený pán poslanec, údržbu a čistenie hraničného pruhu na štátnej hranici s Ukrajinou v zmysle čl. 5 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o spoločných štátnych hraniciach zabezpečuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru prostredníctvom hraničných splnomocnencov. Údržbu a čistenie hraničného pruhu na ostatných úsekoch štátnej hranice, teda v danom prípade s Poľskom, zabezpečuje odbor správy štátnych hraníc Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR. Oba tieto útvary vybrali firmy na čistenie a údržbu hraničného pruhu výberovým konaním. Pre hranicu s Ukrajinou bola vybraná s najlepšou cenovou ponukou firma Lyžiarsky spolok Hronec Hlobišov z okresu Brezno, ktorá má previerku Národného bezpečnostného úradu so stupňom "vyhradené". Zmluva o dielo bola uzatvorená na dva roky, jej platnosť skončila v roku 2003.
Na čistenie hraničného pruhu medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou bola uzatvorená zmluva s Geodéziou Žilina na obdobie 5 rokov. Platnosť zmluvy taktiež skončila v roku 2003. Prostredníctvom tejto firmy zabezpečoval odbor správy štátnych hraníc Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR geodetické, meračské a iné práce súvisiace so správou štátnych hraníc. Dňom 1. 1. 2004 bol zriadený nový odbor hraničnej polície Sobrance, ktorý prevzal zodpovednosť za problematiku čistenia hraničného pruhu na slovensko-ukrajinskej hranici a zabezpečí cestou príslušného pracoviska ministerstva vnútra výberové konanie na výber firmy pre čistenie a údržbu hraničného pruhu na štátnej hranici s Ukrajinou. Nové výberové konanie na údržbu a čistenie hraničného pruhu na štátnej hranici s Ukrajinou v roku 2004 zatiaľ nebolo vyhlásené. Skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán minister. Je škoda, že odpovedáte vy, že to nie je konkrétne minister vnútra, ale tu je parádne vidieť, že, áno, výberové konanie tam, kde je veľká nezamestnanosť, tieto firmy si zobrali ľudí z tohto okresu, ale výsledky ich práce a zisk išiel kdesi inde a táto dolina ostáva ďalej chudobná a bude ďalej chudobná. Ináč som veľmi rád, že hovoríte, že to bude firma zo Sobraniec, predpokladám, že, áno, zostane to na východe. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal za neprítomného podpredsedu vlády Mikloša na otázku pána poslanca Zuba: "Dostavba SND bola otázka, ktorá vám bola adresovaná v minulom roku. V posledných mesiacoch v masmédiách sa objavujú stanoviská aj vládnych predstaviteľov o tom, že vláda ustúpila od svojho zámeru, ktorý ste reprezentovali aj vy, odpredať rozostavané SND a zmeniť jeho pôvodné určenie - kultúrna prezentácia Slovenska. Čo vás a vládu viedlo k takémuto rozhodnutiu, keď ste predtým tvrdili, že takéto riešenie je nereálne?"
Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 974 zo 14. októbra 2003 k návrhu štátneho rozpočtu vyplynula pre ministra kultúry úloha prijať opatrenia na zabezpečenie odpredaja rozostavanej budovy novostavba Slovenského národného divadla s tým, že výdavky sa využijú na ďalšie kultúrne účely. O predmetnej problematike rokoval aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ktorý dňa 22. októbra 2003 uznesením č. 146 prerokoval a zobral na vedomie informáciu podpredsedu vlády a ministra financií a ministra kultúry a generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla o stavbe Slovenského národného divadla.
Gestorský výbor Národnej rady zároveň uvedeným uznesením požiadal podpredsedu vlády a ministra financií a ministra kultúry, aby hľadali alternatívne riešenie, ktoré zabezpečí urýchlené dokončenie rozostavanej budovy SND a aby predložili správu o zámeroch vlády s rozostavanou stavbou. V nadväznosti na citované uznesenie vlády, ako aj v súvislosti s prerokovaním celej problematiky gestorským výborom a v záujme predložiť návrh reálnych možností alternatívnych riešení zabezpečenia novostavby budovy SND požiadal minister kultúry predsedu vlády o predĺženie termínu na splnenie predmetnej úlohy. Informácia o možných riešeniach zabezpečenia novostavby bola prerokovaná na porade ekonomických ministrov 12. januára, kde bol prijatý záver realizovať v roku 2004 uvedenú investičnú akciu s minimálnou náročnosťou na verejné zdroje, ktoré nebudú dopredu predurčovať využitie komplexu novostavby. Zároveň bol stanovený nový termín predloženia materiálu, ktorý mal rozpracovať touto poradou schválené alternatívy.
Dňa 29. marca 2004 bol na poradu ekonomických ministrov predložený návrh projektu riešenia dostavby a prevádzkovania Národného kultúrneho centra. Rokovanie o predloženom návrhu bolo prerušené, pričom bola stanovená nová úloha, a to predložiť na rokovanie porady ekonomických ministrov doplnený materiál, ktorý bude reflektovať reálne možnosti a diskusia, ktorá o tomto probléme prebehla.
Do doriešenia problematiky dostavby a jeho financovania vznikajú na tejto stavbe náklady, ktoré nie sú kryté v rozpočte kapitoly ministerstva kultúry, pričom je nutné toto obdobie preklenúť prefinancovaním aspoň najnevyhnutnejších nákladov, aby sa tak predišlo škodám a zabezpečilo stráženie objektu. Na základe toho boli poskytnuté finančné prostriedky z rezervy vlády v sume 50 mil. korún na uvedený účel. Toľko stručný výpočet aktivít.
Doložiť k tomu treba ešte to, že všetky tieto snahy nesmerujú k tomu, aby táto budova neslúžila na kultúrne účely, ale naopak, aby táto stavba už takmer storočia sa konečne mohla dostavať, dostavať v reálnom ekonomickom prostredí, v ktorom žijeme, pričom je dnes ekonomicky nepravdepodobné dostavať túto budovu len zabezpečením zdrojov z verejných zdrojov, a preto je nutné hľadať také možnosti, ktoré využijú aj alternatívne možnosti a lepšie zabezpečia pokrytie nákladov aj budúcej dostavanej stavby.
Aby sme nemali hotovú dostavanú stavbu s vynaložením ďalších stoviek miliónov korún, ktorá bude stratová z roka na rok a ktorá každým rokom bude vyžadovať ďalšie a ďalšie prostriedky z verejných zdrojov. Ale cieľom, samozrejme, je využiť v tejto pozmenenej koncepcii budovu na maximálne možný využiteľný spôsob na účely kultúry tak, aby bola podľa možností táto budova prevádzkovateľná a udržateľná na podporu kultúry Slovenskej republiky. Čiže, všetky uznesenia, všetky snahy, ktoré okolo tejto budovy boli a sú, smerujú k tomuto cieľu.
Ďakujem, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo, nech sa páči.
S. Zubo, poslanec: Ďakujem, pán minister, ďakujem za odpoveď, ďakujem aj za to vaše odhodlanie, presvedčenie, ktoré ste v závere svojho vystúpenia vyjadrili o tom, že skutočne budova národného divadla bude dokončená a bude môcť slúžiť tým pôvodným cieľom, pre ktoré sa s jej výstavbou začalo. A tými pôvodnými cieľmi, skutočnými, bola kultúrna reprezentácia slovenského národa, tejto krajiny a ukázanie dedičstva našich otcov. Napriek tomu, škoda, že nie je tu pán minister financií, pretože niektoré veci, a sám musíte uznať, na základe tej prednesenej správy len potvrdili rozpornosť a protichodnosť jednotlivých rozhodnutí a stanovísk samotnej vlády v jednotlivých časových úsekoch. Ďakujem vám ešte raz v presvedčení, že ten záver, ktorý ste urobili, bude posledný, bude pravdivý a podľa vašich slov sa veci budú aj realizovať.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Nemyslím si, že sú rozporné tieto závery alebo uznesenia, ich interpretácia môže byť rozporná, pretože naplniť účelom, využiť túto budovu podľa možností na maximum na kultúrne účely neznamená, že to musí byť len za prostriedky a za spoluúčasti verejných prostriedkov, alebo štátneho rozpočtu. Sú aj alternatívne možnosti a k tomu smeruje toto úsilie.
Realita hovorí o tom, že táto budova ani nemôže byť v jej súčasnej podobe využitá na iné účely. Veď sú tam už inštalované mnohé zariadenia, ktoré predurčujú jej využitie na kultúrne účely. Ale zavádzali by sme aj verejnosť, aj občanov, keby sme tvrdili, že hovoríme, že táto budova, alebo chceme, aby táto budova slúžila len na divadelnú činnosť národného divadla. Kultúra má širší rámec a, samozrejme, rozumné a účelné je vytvoriť širší priestor na realizáciu kultúrnych a iných aktivít, aby sa táto budova vôbec mohla dokončiť a prevádzkovať.
Ďakujem.