B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Gaľa, nech sa páči, máte 2 minúty.

M. Gaľa, poslanec: Ja by som v krátkosti zareagoval. Moja radosť je v podstate dvojitá. Prvá je tá, že rozhovory na úrovni V4 v Kroměříži nemali len politicko-spoločensko-deklaratívny charakter, ale že sa hovorilo aj o týchto konkrétnych veciach, špecificky o vzniku týchto dvoch koridorov na trati Adriatic-Baltic, je to výrazom toho, že V4 aj na pôde Európskej únie má svoje miesto a zároveň jej činnosť môže vplývať na hospodársky život krajiny pozitívne. Takisto som rád, keď hovoríte o tom, že spomínaný úsek Rzesow-Svidník-Prešov-Košice-Miškolc je v štádiu relatívne vysokej rozpracovanosti, čo pre tento región znamená jednak akúsi novú tepnu a po ďalšie...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ešte 1 minútu pánovi poslancovi, má nárok na dve.

M. Gaľa, poslanec: Ďakujem technikom. Určite to prinesie nielen nový hospodársky impulz, ale zároveň by mohol znamenať aj nové pracovné príležitosti a pokles pracovnej nezamestnanosti na východnom Slovensku.

Ďakujem vám pekne, pán podpredseda, za odpoveď.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, chcete na doplňujúcu? Ďakujem pekne. Týmto sme vyčerpali otázky určené pánovi premiérovi.

A teraz pristúpime k odpovediam jednotlivých členov vlády na otázky, ktoré boli vyžrebované od poslancov jednotlivým ministrom.

Prvú otázku položil pán poslanec Čaplovič podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: "Vážený pán podpredseda a minister, agenda starostlivosti o Slovákov v zahraničí zostáva po vstupe do EÚ veľmi významnou. Pýtam sa vás, prečo sa táto skutočnosť neodrazila vo východiskách rozpočtu verejnej správy na roky 2005 - 2007, a naopak, zotrváva v stabilnej výške 2,65 mil. Sk pri Úrade vlády SR?"

Nech sa páči, pán podpredseda.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2005 - 2007 sú postavené na makroekonomických predpokladoch, pričom sa vychádzalo zo špecifík jednotlivých rozpočtových kapitol a sú navrhnuté tak, aby finančne pokrývali plnenie funkcií štátnych inštitúcií s prihliadnutím na zmeny vo výkone a rozsahu pôsobnosti. Zároveň sa vychádzalo z predpokladu, že prioritné projekty jednotlivých rozpočtových kapitol sa budú riešiť prostredníctvom prostriedkov rozpočtovaných vo forme rezervy na prioritné prostriedky. Prostriedky rezervy na prioritné projekty sú rozpočtované v sume asi 11 mld. korún. Rozpočtové kapitoly pripravia a predložia návrhy svojich prioritných výdavkových stimulov, ktoré nie sú zabezpečené v rámci navrhovaných limitov rozpočtových kapitol. (Šum v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, prosím vás, nevyrušujte pána podpredsedu vlády, lebo ani ja nepočujem, čo hovorí a vy už dupľom. Nech sa páči, môžete pokračovať.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

O ich zaradení bude rozhodovať vláda na základe politických priorít vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády v procese schvaľovania rozpočtu verejnej správy na roky 2005 - 2007.

V nadväznosti na uvedené bol návrh objemu prostriedkov na podporu aktivít zahraničných Slovákov stanovený na úrovni roku 2004 s tým, že pokiaľ rozpočtová kapitola úrad vlády pripraví a predloží v rámci priorít požiadavku na zvýšenie objemu prostriedkov na tieto výdavky, o jeho zvýšení môže vláda Slovenskej republiky, samozrejme, rozhodnúť. V tejto súvislosti tiež uvádzam, že okrem prostriedkov na aktivity zahraničných Slovákov sa zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly úradu vlády každoročne financuje uskutočňovanie Stálej konferencie Slovenská republika a zahraniční Slováci a podujatie Dni zahraničných Slovákov.

Starostlivosť o zahraničných Slovákov sa z prostriedkov štátneho rozpočtu realizuje aj prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry, kde v roku 2004 v porovnaní s rokom 2003, kedy bol rozpočet na tento účel schválený v sume 3,5 mil. korún, došlo k zvýšeniu objemu prostriedkov o 13,3 mil. korún, teda rádovo takmer štvornásobné zvýšenie.

V rámci východísk na roky 2005 - 2007 sa v kapitole ministerstva kultúry uvažovalo so zvýšením objemu prostriedkov na aktivity krajanov v zahraničí na 17,1 mil. korún v roku 2005, 17,5 mil. v roku 2006 a 17,8 mil. v roku 2007. Tak ako v prípade rozpočtovej kapitoly úradu vlády môže aj rozpočtová kapitola ministerstva kultúry v rámci prioritných výdavkových titulov pripraviť a predložiť požiadavku na zvýšenie výdavkov na tento účel.

Ďakujem, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem.

Len na vysvetlenie. V podstate súhlasím s konštatovaním, ktoré povedal pán podpredseda vlády. Samozrejme, uviedol som len špeciálne úrad vlády, vnímam v podstate podporu aj cez rezort školstva a cez rezort kultúry, ktoré existujú, ale myslím si, že kvôli transparentnosti a systému podpory, ktorý poznáme v susedných štátoch - a nechcem tu uviesť stále ten príklad Maďarskej republiky -, malo by to byť v jednej položke, aby sa to dalo oveľa viac a lepšie využívať a efektívne používať na konkrétne projekty. Myslím si, že to, že sa pripravuje jednak zákon o zahraničných Slovákoch v súvislosti s euroagendou, lebo ju bolo potrebné zmeniť, lebo sa pripravuje novela, myslím si, že aj to, že ho má teraz pod gesciou pán minister spravodlivosti a v súvislosti s tým sa uvažuje s vytvorením úradu pre zahraničných Slovákov - niečo podobné v pokračovaní ako poznáme v Maďarskej republike - myslím si z toho dôvodu, že by sa už teraz dalo uvažovať, samozrejme, keď sa to bude rozporovať a diskutovať, o navýšení týchto prostriedkov aj z toho dôvodu, že problémy diaspór v Európskej únii nadobúdajú veľký význam, boli prijaté mnohé dokumenty a predovšetkým, dokonca sa uvažuje a vy iste o tom viete, že sa uvažuje aj o komisárovi pre európsku diaspóru, ktorá by mala byť zriadená pri Európskej komisii. Z toho dôvodu si myslím, že vláda a, samozrejme, aj vy, pán minister financií, pán podpredseda vlády, mali by ste sa touto problematikou zaoberať a pri prehodnotení týchto čísel, samozrejme, za podpory úradu vlády, ministerstva kultúry, ministerstva školstva túto položku zvýšiť.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Ja len možno takú všeobecnejšiu poznámku, že sa nedá z východísk vyvodzovať vlastne celkový návrh vlády, lebo je tam ešte tá položka 11 mld. korún, ktorá sa bude deliť. Čiže, priestor tam, samozrejme, je a ja beriem na vedomie tie slová a určite toto bude jedna z vecí, ktorou sa budeme zaoberať a zároveň aj v tých východiskách, teda k tomu celkovému nárastu dochádza, aj keď nie v tejto kapitole úradu vlády, ale celkovo, keď sa sčítajú iné.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Druhú otázku položil pán poslanec Ondriaš pánovi podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: "Prečo Slovensko vyčlenilo miliardu Sk na obnovu Iraku, keď sa nezúčastnilo na jeho ničení? Nemáme kde dávať peniaze?"

Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, Slovenská republika sa na základe politického rozhodnutia pripojila ku krajinám, ktoré podporili ozbrojenú akciu Spojených štátov, Veľkej Británie a Austrálie proti režimu Saddáma Husajna. Odstránenie tohto režimu spolu s potrebami urýchlenej rekonštrukcie a rozvoja povojnového Iraku vytvorili nové možnosti predovšetkým pre krajiny, ktoré podporili postup koalície.

Slovensko pri rozhodovaní o forme pomoci ponúklo najmä možnosť zapojenia sa do projektov výcviku policajtov, vojakov, na odmínovacie práce, školení zdravotníckeho personálu, poskytnutie vysokoškolských štipendií irackým študentom a prezentovalo pripravenosť Slovenska na procese a projektoch hospodárskej a spoločenskej obnovy Iraku. Slovenská republika v roku 2003 celkovo na účely Iraku vyčlenila 12,6 mil. USD, teda asi 428 mil. korún, z toho 3 mil. USD na protichemickú jednotku, 700 tisíc USD na humanitárnu pomoc a 8,8 mil. USD na ženijnú jednotku, ktoré boli hradené v rámci schválených výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany.

Okrem uvedeného vláda Slovenskej republiky v roku 2003 vyčlenila na poskytnutie humanitárnej pomoci Irackej republike 25 mil. korún cez sušené mlieko a lieky a ministerstvo hospodárstva zo svojej rezervy 18 mil. korún na presadzovanie hospodárskych záujmov Slovenska v projekte Obnova Iraku.

V roku 2004 budú výdavky na ženijnú jednotku v Iraku predstavovať 12,5 mil. USD, teda približne 425 mil. korún a budú hradené v rámci schváleného rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva obrany. Okrem toho vláda Slovenskej republiky uznesením č. 190 z 3. marca 2004 uvoľnila z rezervy vlády ďalšie 3 mil. korún pre ministerstvo hospodárstva na realizáciu konkrétnych rezortných projektov spolupráce. Doterajšie a plánované príspevky Slovenskej republiky pre Irak potvrdzujú slovenskú podporu Medzinárodnému spoločenstvu v oblasti hospodárskej a spoločenskej obnovy Iraku. Podiel na povojnovej obnove sa Slovenská republika snaží formovať tak, aby sa pri jej pokračovaní vytvorili predpoklady na návratnosť vynaložených prostriedkov.

Ďakujem, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, doplňujúcu otázku.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za odpoveď.

Mám dve otázky. Dá sa nejako zistiť, či bežní obyvatelia Iraku vedia, ako Slovensko podporuje rozvoj Iraku, lebo veľká časť toho, čo ste hovorili, je ozaj humánna pomoc, to je prvá otázka. A druhá je, že Irak dlhoval Slovensku, neviem, akú sumu peňazí a či Slovensko odpustilo dlh Iraku.

Ďakujem.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Zistiť sa to, samozrejme, dá. Dalo by sa to zistiť prieskumom. Neviem, či taký prieskum bol uskutočnený, ak áno, ja o ňom informácie nemám. To je odpoveď na vašu prvú otázku.

Čo sa týka odpustenia dlhu Iraku, neviem o tom, že by sa tak bolo stalo. Teda predpokladám, že sa tak nestalo, pretože o tom by musela vláda. Ale teraz našou snahou z hľadiska politiky poskytovania oficiálnej štátnej pomoci, pretože my aj ako členská krajina Európskej únie, aj ako členská krajina OECD máme isté záväzky z hľadiska poskytovania pomoci rozvojovým a zadlženým krajinám, máme záujem poskytovať túto pomoc aj touto formou a dokonca prednostne touto formou, teda odpúšťaním dlhu voči vysoko zadlženým, chudobným rozvojovým krajinám aj preto, že máme takého pohľadávky voči viacerým krajinám, aj preto, že toto je pomoc, ktorá tým krajinám pomáha, pretože im znižuje ich dlhovú službu a zároveň nevytvára nijaký priamy tlak na verejné financie. Takže toto je určite spôsob, ktorý by mal byť preferovaný, to odpúšťanie dlhov.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Nech sa po páči, konečne po polhodine si budete môcť sadnúť.

Tretiu otázku položil pán poslanec Čaplovič ministrovi kultúry Slovenskej republiky Rudolfovi Chmelovi: "Vážený pán minister, Slovenské technické múzeum v Košiciach má štatútom a organizačným poriadkom presne vymedzený okruh činností. Je pravda, že sa pripravuje rozšírenie jeho expozičnej a zbierkotvornej činnosti o militárie, napríklad vojenskej leteckej techniky napriek tomu, že v SR túto úlohu komplexne zabezpečuje Vojenské historické múzeum Vojenského historického ústavu, ktorého zriaďovateľom je Ministerstvo obrany SR?"

Nech sa páči.

R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, páni poslanci, áno, poslaním Slovenského technického múzea v Košiciach v súlade so zriaďovacou listinou z 21. 12. 1999 je spravovať, ochraňovať a sprístupňovať hmotné doklady o vývoji techniky a exaktných vied na Slovensku. Tieto výsledky, najmä jeho múzejnej databázy slúžia širokej verejnosti, ako aj externým bádateľom.

V poslednom období múzeum nadviazalo úspešnú spoluprácu s viacerými vysokými školami a ústavmi Slovenskej akadémie vied, ako aj s Vojenskou leteckou akadémiou generála Štefánika v Košiciach. V rámci akvizičnej činnosti múzeum priebežne získalo najmä zo zahraničia viaceré vzácne technické exponáty v oblasti leteckej techniky, ktoré obohatili jeho zbierkový fond. O mnohé akvizície sa zaslúžil nepochybne aj prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. Jednou zo súčastí múzea je aj Múzeum dopravy v Bratislave, ktorého komplexné dobudovanie je v strednodobom programe Slovenského technického múzea v Košiciach.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v súčasnosti pripravuje nové zriaďovacie listiny pre všetky organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, pričom odborná časť predmetu činnosti múzeí a galérií bude vymedzená tak ako doteraz v súlade so zákonom č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Možno konštatovať, že technický exponát, či už jeho pôvodné určenie bolo na civilné alebo vojenské účely, zostáva v prvom rade technickým exponátom. Slovenské technické múzeum v Košiciach ani v súčasnosti, ani v budúcnosti neporuší žiadne zásady múzejnej činnosti, ak bude takéto exponáty naďalej zhromažďovať, odborne spravovať a prezentovať. V Košiciach sa podarilo pre Letecké múzeum vytvoriť vhodné priestorové a technické zázemie, ktoré sa v súčasnosti dotvára realizáciou moderných a finančne efektívnych výstavných halových priestorov, a to ako zo strany ministerstva obrany, tak i ministerstva kultúry.

V konečnom dôsledku na základe dohody medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky o spolupráci na úseku múzejnej činnosti z 23. septembra 2003 sa na letisku v Košiciach vytvára spoločná expozícia letectva a protivzdušnej obrany Vojenského historického ústavu a Slovenského technického múzea. Touto spoluprácou sa dosahuje synergický efekt pri vytvorení komplexného a moderného múzea letectva, ktoré si Slovensko ako moderná krajina potrebuje dobudovať. Existujúci postup nie je duplicitný, ale práve naopak, vhodne a vzájomne sa v ňom dopĺňa systém prezentácie technických exponátov.

To je všetko, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno. Pán poslanec, vidím, že sa snažíte, asi zlyhalo technické zariadenie. Prosím vás, zapnite mikrofón pánu poslancovi Čaplovičovi, ktorý chce položiť doplňujúcu otázku.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem.

Pán minister, som rád, že sa to v podstate vysvetlilo, že tam ide o kooperáciu, že to nie je záujem jednej osoby alebo okruhu ľudí, ktorý sa často prejavuje aj v tomto našom rezorte kultúry, o ktorý máme obidvaja záujem, aby fungoval. V podstave vy patríte medzi, poviem to úprimne, intelektuálov v slovenskej politike a viem si predstaviť, ako vám musí byť ťažko a ťažko sa vám aj spáva, ako sa musíte ťažko brániť pred rôznymi politickými atakmi do citlivého organizmu kultúry. V tomto s vami veľmi často súcitím, nielen čo sa týka mnohých nekultúrnych návrhov s prienikom do oblasti múzejníctva, o ktorom sme teraz hovorili a v ktorom sa ja dlhé roky pracoval, kým som prešiel do vedy, ale aj do vytvárania "eseročky" pri novostavbe Slovenského národného divadla a nie navrhovaného Národného kultúrneho centa, ktoré je len dielom vygumovaných hláv, ktoré si poslanie v politike a kultúre zmýlili najmä s obchodom. Týka sa to, žiaľ, som počul, aj Slovenskej filharmónie a úvah o prechode alebo prevode národnej kultúrnej pamiatky Červený kameň na Bratislavský samosprávny kraj a podobne. Veľmi pekne vás prosím, pán minister, zachovajte ministerstvu kultúry ten status, aký má a bráňte sa vytvoreniu z ministerstva kultúry "eseročky" alebo akciovej spoločnosti.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem.

Ja som rád, pán poslanec, proste, že sme si vyjasnili, že nejde o nejakú ani konkurenciu, ani duplicitu v prípade múzea, Slovenského technického múzea a jeho záujmu o prezentovanie leteckej techniky, ktorá, ako som hovoril, v podstate patrí minimálne tou polovičkou aj do civilného technického múzea. Ale pravda je tá, že sme sa už predtým dohodli s ministerstvom obrany na vzájomnej kooperácii a myslím si, že v tomto prípade je to veľmi zmysluplná kooperácia a práve založená na tom, že si nechceme vzájomne konkurovať, ale sa chceme vzájomne dopĺňať. Takže v tomto zmysle možno je to aj precedens na spoluprácu s inými rezortmi.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Mušková pánovi ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi: "Na ktoré choroby človek po šesťdesiatke nedostane adekvátne liečenie?"

Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Taká choroba, na ktorú by človek po šesťdesiatke nedostal adekvátne liečenie, neexistuje.

Skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán minister, teraz prebehlo v médiách elektronických, že je to nie pravdou, že na niektoré choroby ako napríklad rakovina nemá pacient nárok, teda na drahšie lieky. Musím povedať, myslím si, že sú to aj ďalšie choroby a hovorí sa v týchto materiáloch o tzv. symptomatickej liečbe pre pacientov nad 65 rokov. Chcem sa spýtať, pán minister, ktorá krajina na svete má symptomatickú liečbu pre pacientov nad 65 rokov. Veď veľká väčšina občanov platila celý život odvody do zdravotníctva. Mnohí z nich ani neboli, pokiaľ boli v pracovnom procese, chorí, a keď zostarnú - hoci je diskutabilné, či 65-ročný človek je starý -, nemajú nárok na drahšie lieky, na operácie, ani na potrebnú zdravotnícku starostlivosť, ako som hovorila pri rakovine na chemoterapiu. Je to amorálne a nemá to s medicínou nič spoločné. Ak si takto vykladajú zákon, pán minister, zdravotné poisťovne, máte všetky páky na to, aby sa tak nedialo.

Minule v televízii, tento týždeň prebehla správička o 106-ročnej učiteľke, ktorá je stále činná, ktorá po nedávnej operácii zlomeného krčka ďalej pracuje, ale táto pani učiteľka žije našťastie v chudobnom Mexiku. Ak by žila na Slovensku, myslím si, že v jej veku by tá symptomatická liečba predstavovala neoperáciu zlomeného krčka a už by ani nežila. Myslím si, že ak je takáto prax na Slovensku, rovná sa eutanázii.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: No budem odpovedať teraz trochu širšie, pretože rozumiem, čo ste sa vlastne pýtali. Musím povedať, nechajme teraz politiku politikou a poďme vecne. Potrebujeme jeden dôkaz, že zdravotná poisťovňa odmietla financovať liečbu niekomu nad 50, nad 60, nad 70 rokov. Potrebujeme jeden fyzický dôkaz, že zdravotníci odmietli poskytnúť zdravotnú starostlivosť niekomu, povedzme dialýzu, alebo chemoterapiu.

Mal som taký prípad vo svojej praxi, keď v Národnom onkologickom ústave povedali pacientovi, viete, vy máte 30-percentnú šancu a doneste si potvrdenie od vašej okresnej všeobecnej poisťovne v Šali - bol to zhodou okolností pracovník zdravotníctva a mal maligný melanóm, dnes už nie je medzi nami - a my vás budeme liečiť. A tam je aj odpoveď pre pani poslankyňu Belohorskú, v čom bol problém v Národnom onkologickom ústave.

Ale to, čo hovoríte vy, a to, čo prešlo médiami, to ja považujem za tak trošku šírenie poplašnej správy, že existujú isté indikačné a preskripčné obmedzenia u istej skupiny liekov.

Nedávno som bol v kontaktnej relácii, kde volala pacientka z Banskej Bystrice a povedala: "Mám esenciálnu trombocytopéniu, čiže zhubné ochorenie krvných doštičiek. Dostávala som liek, ja ho tu nebudem menovať, ale keďže už mám viac ako 55 rokov, liek mi zobrali." Tam naozaj je preskripčné obmedzenie v kategorizácii liekov a vysvetlím prečo. Nehovorím, že to tak muselo byť stále. Ten liek vôbec u nás nebol registrovaný na jej chorobu. Firma, ktorá ho u nás registrovala, ho registrovala na leukémiu a iné choroby, na jej chorobu nie. Bola súčasťou tzv. experimentálneho protokolu, pretože aj v dnešných zákonoch o zdravotných poisťovniach je napísané, že zdravotná poisťovňa môže dať výnimku z akéhokoľvek obmedzenia, lebo môže dať výnimku aj z úhrady na liek, ak je pacient na plne hradený liek alergický. My nevieme na sto percent všetko v zákone napísať. Ja som potom ten pacientke písal, v čom je problém, že firma ho neregistrovala. To znamená, ona ho vlastne vôbec nemala dostávať na svoju chorobu, keďže ale v experimentálnych listoch je, tak ho dostávala ako experimentálnu liečbu. Išlo zhodou okolností o liek, ktorého jedno balenie stojí okolo 60 000 korún.

Takže treba veľmi citlivo narábať s týmito informáciami, pretože sa dá veľmi ľahko povedať, že sa odmieta liečba. Ja som si tu dnes aj včera vypočul, čo všetko urobia nové zákony. Ale, pani poslankyňa, vy hovoríte o existujúcom stave, kde sú staré zákony. Takže, prosím, každý občan tejto republiky, ktorému bude odmietnutá liečba, a nielen z dôvodu veku, aj z dôvodu finančného, že povedia, že my nemáme na tú liečbu, nech sa prihlásia - vyzývam ich 18 mesiacov - na ministerstvo, na VÚC, všade, kde môžu, pretože naozaj naša ústava neumožňuje a nikto s normálnym rozumom v 21. storočí by neurobil, že by z nejakých dôvodov, hoci aj z finančných, vekových alebo hocakých iných, odmietol poskytnutie zdravotnej starostlivosti. To je, myslím si, jediná odpoveď, ktorú vám môžem dať. A som veľmi, veľmi opatrný pri tom, čo všetko dokáže v elektronických médiách prebehnúť a čo všetko dokážu ľudia narozprávať, ale tým myslím aj poslancov, aj lekárov, aj pacientov a niekedy aj ministrov.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil znovu pán poslanec Čaplovič pánovi ministrovi školstva Martinovi Froncovi tohto znenia: "Vážený pán minister, máte pripravený program, resp. opatrenia v súvislosti s budovaním automobilového priemyslu v Slovenskej republike, najmä v spolupráci so samosprávnymi krajmi v Bratislave, Trnave a Žiline?"

Nech sa páči.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážený pán poslanec, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v súlade so svojimi kompetenciami, aj s uznesením vlády č. 018 z 8. januára 2003 k návrhu zmluvy o investičnej spolupráci medzi Slovenskou republikou, mestom Trnava a PSA Peugeout, Citroen vytvára predpoklady na napĺňanie a prispôsobovanie študijných programov na stredných školách, ale aj na vysokej škole na základe potrieb investora.

Aby som konkrétne hovoril, v týchto prípadoch ministerstvo školstva iniciatívne vstúpilo do rokovania s predstaviteľmi PSA a s predstaviteľmi francúzskeho ministerstva školstva. Na základe týchto rokovaní bol podpísaný rámcový dohovor, kde ten rámcový dohovor predpokladá, že podpíšeme tri zmluvy: zmluvu na zabezpečenie vzdelávania, zmluvu na špeciálnu technológiu na vzdelávanie na Slovenskej technickej univerzite na Strojárskej fakulte, a potom na jeden špeciálny program Vyhrňme si rukávy. Z našej strany, teda z pozície ministerstva školstva sme sa zaviazali, že budeme hradiť nadvýkony učiteľov a ostatné úhrady urobí vlastne PSA Citroen a francúzske ministerstvo školstva.

Predpokladáme, že toto bude podpísané na úrovni ministrov, teda tie zmluvy medzi slovenskou a francúzskou stranou. Súčasne chcem povedať, že operatívne zabezpečujeme potreby, ktoré vznášajú investori v automobilovom priestore hlavne na vytváranie vzdelávania detí zamestnancov, ktorí sem prídu. Je to jednak škola pre francúzskych občanov, ktorí sem prídu a takisto som zaradil do siete už školu pre pracovníkov, anglickú školu pre pracovníkov, ktorí prídu do mesta Žiliny.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte slovo.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem.

Pán minister, som veľmi rád, že sa tieto veci takto realizujú a zrejme, keby ministerstvo aj v minulosti pred rokom 2002 a, samozrejme, hlavne po roku 2000 nadviazalo zásadne na plnenie Kodanského protokolu, čo sa týka odborného školstva, nemuselo by v súčasnosti, povedzme obrazne, tak veľmi finišovať. Mňa len trápi jedna vec. Pri stretnutí so zástupcami PSA v našom parlamente vznikla veľmi vážna otázka a problematika vzťahu toho trojuholníka, ktorý ste spomínali, teda štátna správa, ústredný orgán štátnej správy ministerstvo školstva, samosprávny kraj Trnava a samotná firma PSA v súvislosti s vybavením, resp. dovybavením tried v Trnave, ktoré by mali zabezpečovať kvalifikovaných odborníkov pre túto firmu. Tam sa vraj nesplnili isté podmienky, aj vo vzťahu k samosprávnemu kraju, financovania, zabezpečenia prestavby tých učební a zástupcovia tejto firmy... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, samozrejme, môžete odpovedať. Vy ste dostali znovu len minútu? Pán poslanec, vždy to správne tlačidlo treba.

D. Čaplovič, poslanec: Ale stlačil som F, ale F nič, P áno. Ešte len toľko, že tie peniaze nedostali a nebolo možné splniť tie podmienky, ktoré boli v rámci zmluvy dohodnuté a firma PSA urobila skutočne veľké gesto, to ma tam však trápilo, že to zabezpečí z vlastných zdrojov a po troch rokoch tieto učebne odovzdá veľkoryso štátu, resp. samosprávnemu kraju, čo ma tam na tom stretnutí veľmi, veľmi trápilo.

M. Fronc, minister školstva SR: Veľmi stručne, pán poslanec. Ten problém vznikol tak, že my sme boli ochotní to zafinancovať, ale problém je taký, že pokiaľ to robí slovenský orgán, musí postupovať v súlade s verejným obstarávaním. Francúzska strana to chcela mať rýchlo a rozhodla sa, ktorá to bude firma, čiže v tomto prípade Slovensko nemohlo postupovať, pretože mu to takýmto spôsobom zákon neumožňuje. Nakoniec sa to takto vyriešilo, áno.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Šiestu otázku položil pán poslanec Gaľa pánovi ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavlovi Prokopovičovi: "Pán minister, som rád, že sa v poslednom období intenzívne hovorí o dostavbe diaľničného úseku Bratislava - Žilina. Ako poslanca z východného Slovenska, poslanca Prešovského kraja ma zaujíma, v akom stave je realizácia diaľničného obchvatu mesta Prešov."

Nech sa páči.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec.

V súčasnosti je v platnosti nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest z roku 2001, ktorý bol aktualizovaný v roku 2003. Oba materiály boli schválené vládou Slovenskej republiky. V aktualizácii nového projektu sú rozpracované úlohy a návrh financovania v členení pre jednotlivé stavby a roky do roku 2006 a výhľadovo do roku 2012.

V zmysle aktualizácie a v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na rok 2004 bol uzatvorený aj kontrakt medzi ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií a Slovenskou správou ciest na zabezpečenie všetkých úloh a činností v pôsobnosti Slovenskej správy ciest v roku 2004. V otázke spomenutá dostavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Žilinou v súvislosti s výstavbou automobilového závodu Hyundai v Žiline bude riešená vo väzbe na štátny rozpočet roku 2004 a na východiská štátneho rozpočtu na rok 2005 predložením samostatného materiálu na rokovanie vlády Slovenskej republiky a nesúvisí s diaľničným obchvatom mesta Prešov priamo, ani nepriamo.

V rámci predprojektovej prípravy bol v minulých rokoch riešený obchvat mesta Prešov ako stavba D1 Prešov-západ, Prešov-juh. Je momentálne ukončený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona 127/94 Z. z., čo je veľmi podstatné a pozitívne. Na ďalšiu investorskú prípravu bol ministerstvom životného prostredia odporučený tunelový variant. Vzhľadom však na priority vlády a možnosti štátneho rozpočtu sa so započatím výstavby do roku 2006 podľa tých materiálov, čo som hovoril, neuvažuje. Uvažuje sa v ďalších rokoch tak, aby bola zabezpečená priorita vlády, sprevádzkovanie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010. V tomto zmysle bude pokračovať aj ďalšia investorská príprava jednotlivých stavieb. Jedným z rozhodujúcich kritérií na zaraďovanie jednotlivých stavieb do výstavby bude ekonomická efektívnosť stavby.

Ale aj niečo pozitívne. V roku 2004, teda v tomto roku sa reálne uvažuje a pripravujeme začatie výstavby diaľnice D1 v úseku Svinia - Prešov spolufinancovanej zo štrukturálneho fondu ako nadväzný úsek plánovaného diaľničného obchvatu mesta Prešov v smere na Poprad.

Chcel by som ti ešte pripomenúť ako poslancovi z Prešova, ktorý poznáš situáciu, aká je tam, že tú predprojektovú prípravu sčasti zapríčinilo aj samotné mesto Prešov. My sme ešte do roku 1998 navrhovali severný variant, ktorý aj dnes je aktuálny, s tým, že vtedajšie vedenie mesta, ktoré bolo do roku 2002, s tým nesúhlasilo a odsúhlasilo južný obchvat Prešova. Teraz po nástupe nového vedenia mesta po roku 2002 to opäť prehodnotili a opäť začali uvažovať o severnom obchvate mesta Prešov. Nechceli sme robiť komplikácie a prekážky, takže sme sa už definitívne dohodli na tom severnom, na severnej trase obchvatu. Nie je to do roku 2006 zaradené, ale určite bude do roku 2010. Teraz do roku 2006 robíme na výpadovke Prešov - Svinia a tá sa započne ešte tohto roku. Už je momentálne vypísané výberové konanie, teda tender na stavebného dodávateľa.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nie. Ďakujem. Ďakujem aj pánovi ministrovi.

Siedmu otázku položil pán poslanec Čaplovič ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi: "Vážený pán minister, vysvetlite mi, aká je budúcnosť Národného tenisového centra v Bratislave, najmä čo sa týka jeho prevádzky a dlhov, keďže štát investoval do tohto objektu 320 mil. korún."

Nech sa páči.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán poslanec, predovšetkým by som chcel najprv uviesť, že štát investoval za posledných 10 rokov do mnohých iných objektov pre šport, napríklad viac ako 200 mil. do modernizácie zimných štadiónov, viac ako 200 mil. do modernizácie futbalových štadiónov, rovnakú čiastku do športových hál a bazénov, 300 mil. do školských telocviční. Poviem, že by som bol rád, keby sa to podarilo aj viac do tých školských telocviční. Ale takisto aj veľké investície smerovali do rekonštrukcie skokanských mostíkov na Štrbskom plese, do kanoistického areálu v Komárne, do areálu vodných športov v Liptovskom Mikuláši, teda na celom území Slovenska. A chcem tým vlastne poukázať na to, že táto investícia nie je nič vymykajúce sa z toho rámca investícií, čo dával štát do športových zariadení.

Keďže už, pán poslanec, viackrát bola diskusia o tejto veci aj vaše interpelácie a pokiaľ viem, ste v poslednom období vykonali aj poslanecký prieskum na ministerstve školstva, konkrétne na sekcii k tejto téme, predpokladám a som presvedčený, že moji pracovníci vám poskytli všetky relevantné informácie. Tým istým spôsobom by som len asi zopakoval niektoré veci, ktoré sa týkajú budúcnosti Národného tenisového centra, o ktorom si myslím, že dnes už ako to bolo aj v minulosti, boli aj tie problémy, ale dnes treba povedať, že je a predpokladám, že aj dlhšie obdobie po mnoho rokov ešte to bude istým spôsobom športovým a kultúrnym centrom a istou aj dominantou slovenského športu v Bratislave.

Objekt bol riadne skolaudovaný a v súlade so zmluvou, ktorú sme uzavreli so Slovenským tenisovým zväzom, bol mi predložený návrh zmluvy o zriadení vecného bremena, kde predmetom zmluvy je záväzok, že prevod vlastníctva budovy Národného tenisového centra na tretiu osobu alebo založenie budovy môže byť uskutočnené len so súhlasom oprávneného, t. j. Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ja si myslím, že toto by malo predsa len zbaviť obáv, že dôjde k predaju objektu a že tie sú dnes neopodstatnené.

Pokiaľ sa pýtate na splácanie dlhov, spojených s dostavbou Národného tenisového centra, tak by som chcel uviesť, že Slovenský tenisový zväz a taktiež Národné tenisové centrum sú samostatnými právnickými osobami s vlastnou ekonomikou, s vlastným hospodárením a s vlastnými príjmami a Slovenský tenisový zväz spláca zatiaľ úroky z poskytnutého úveru od septembra 2003 pravidelne, bez akýchkoľvek problémov, ale aj bez akejkoľvek dodatočnej pomoci štátu prostredníctvom ministerstva školstva.

Preto ani na rok 2005 neplánujeme v rozpočte kapitoly nejaké špeciálne prostriedky na splácanie tých záväzkov. Ale čo chcem povedať, takisto vzhľadom na výsledky, ktoré slovenský tenis dosahuje a v zmysle interných pravidiel ministerstva školstva prerozdeľovania a dotácií na športovú činnosť má Slovenský tenisový zväz šancu získať výraznejšie prostriedky a takýmto spôsobom zrejme aj šancu na to, aby mal väčší priestor na hospodárenie, na splácanie svojich záväzkov. Čiže, pokiaľ by vznikli operatívne nejaké komplikácie, tak budeme ich urýchlene riešiť, ale zatiaľ nemám dôvod predpokladať, že k niečomu takému dôjde.

No a pokiaľ by som mal teda ešte komplexne zodpovedať na vašu otázku, čo sa týka garancií, môžem, samozrejme, hovoriť a garantovať len dovtedy, pokiaľ budem vo funkcii. Počas môjho funkčného obdobia, myslím si, že sa môžem v tomto smere vyjadriť, že činnosť Národného tenisového centra bude zabezpečená, aby mohla slúžiť športovcom, no nielen športovcom, ale aj iným občanom našej republiky.

Nakoniec viete, že sa tam robia už teraz operatívne kultúrne akcie, že tam bolo vystúpenie špičkového slovenského operného speváka Petra Dvorského a podobne. No a pokiaľ ide o splácanie úveru, ten úver je, jeho splácanie je rozvrhnuté na 10 rokov. Tak len môžem veriť, že aj môj nástupca bude pristupovať k riešeniu tohto problému rovnako, ako pristupujem ja.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Pán minister, ďakujem. Je pravda, že som bol na prieskume. Z prieskumu vyšla správa, ktorá bola prerokovaná v našom výbore, ktorá sa dostane aj vám na stôl. Samozrejme, boli tam zástupcovia vašej sekcie, ktorí mi nevedeli priamo odpovedať na túto otázku a nebol mi schopný odpovedať ani pán Moško, ktorý tam bol ako generálny sekretár Slovenského tenisového zväzu, pretože áno, prevádzka toho roku vychádza na 18 mil. korún, ktoré si hradia z tých služieb, ktoré poskytujú. To je v poriadku. A od budúceho roku sa začne platiť aj istina, to znamená, istina vo výške 18 mil. plus tie úroky, ktoré vychádzajú na 12 mil. a tam vznikol problém, diskusia, čo by mohol hradiť - či prevádzku, alebo túto istinu, alebo úroky - na jednej strane Národné tenisové centrum, resp. Slovenský tenisový zväz ako právnická osoba, samostatná, a na druhej strane ministerstvo školstva. A preto sa obávam, či aj tá zmluva funguje, či... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Mali ste znovu zas len minútu. Stačí? Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Vcelku krátko. Ako som povedal, pokiaľ operatívne problémy vzniknú, tak ich bude snaha riešiť, ale vecne, čo pokladám za dôležité a myslím si, že aj vy, aby sme zabezpečili to, aby nedošlo - však štát do toho investoval - k predaju tohto zariadenia, ktoré, myslím si, je potrebné, aby slúžilo tak, ako bolo určené, teda tomu cieľu: športovcom tenistom a aj na kultúrne podniky a o toto sa budem usilovať.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslnykne, vážení páni poslanci, čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím tento bod programu.

Ďakujem, samozrejme, aj členom vlády.

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím tento bod programu. Ďakujem, samozrejme, aj členom vlády.

V rokovaní teraz budeme pokračovať bodom

interpelácie poslancov.

Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili dvaja páni poslanci. Ako prvý vystúpi pán poslanec Fajnor, ako druhá pani poslankyňa Antošová a potom otvorím možnosť sa prihlásiť aj ústne do interpelácií.

Pán poslanec Fajnor, nech sa páči, máte slovo.