K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra školstva pána Martina Fronca.
Vážený pán minister, v roku 2002 Základná škola v Bučanoch dostala písomný prísľub na rekonštrukciu telocvične a nadstavbu základnej školy vo výške 18,5 mil. Sk. Z tohto objemu bolo v roku 2002 vyčlenené na projektovú dokumentáciu 750-tisíc Sk. V roku 2003 zahájili stavbu, ale dostali dotácie iba vo výške 3 mil. Sk. V súčasnosti je stavba rozostavaná a finančne nezabezpečená, čo spôsobuje časový posun výstavby a ohrozuje bezpečnosť školy a majetku. Po delimitácii obecné zastupiteľstvo na čele so starostom v Bučanoch opakovane robí kroky na zabezpečenie dofinancovania zostávajúcej sumy na uvedenú akciu a žiada ministerstvo školstva o dofinancovanie potrebnej sumy vo výške 14,75 mil. Ministerstvo od začiatku roka nie je v stave zabezpečiť rozdelenie potrebných kapitálových výdavkov na investičné akcie, nedodržalo sľubované termíny vo februári, v apríli a najnovšie odsunulo termín rozdeľovania financií na koniec mája.
Žiadam vás, vážený pán minister, o konanie v tejto veci a o urýchlené pridelenie potrebných finančných prostriedkov na uvedenú stavbu školy v Bučanoch, pretože je nielen obmedzená výučba, ale hlavne bezpečnosť samotných detí, ktoré namiesto do školy musia chodiť v podstate na stavenisko.
Moja druhá interpelácia sa tiež bude týkať pána ministra školstva.
Vážený pán minister, vláda v programovom vyhlásení prijala zámer považovať školu za otvorené spoločenstvo žiakov, učiteľov a rodičov, ktorého hlavným poslaním je poskytovať komplexné služby v oblasti výchovy a vzdelávania každej rodine na základe slobodnej ponuky a dopytu po týchto službách. Ďalším cieľom, ktorý si stanovila, je priblížiť školu občanom. Žiaľ, po doterajšom hodnotení vášho pôsobenia vo funkcii ministra musím konštatovať vaše jednoznačné zlyhanie a neschopnosť viesť rezort školstva v záujme žiaducej úrovne výchovy a vzdelávania našich detí a prijatého zámeru.
Negatívnym príkladom vášho pôsobenia v tomto smere je politika rezortu školstva, ktorá následkom neuvážených reformných iniciatív núti súčasných zriaďovateľov základných škôl ku krokom, ktoré sú v rozpore so záujmami detí a ich rodičov a v rozpore so záujmami občanov, k násilnej redukcii počtu základných škôl. Súvisí jednoznačne s nedostatočným finančným zabezpečením škôl, resp. škôl základného umeleckého školstva, ktoré váš rezort v súlade s vládnou politikou nie je schopný garantovať. V praxi to spôsobuje nespokojnosť občanov a ich protesty, avšak zdá sa, že váš rezort nie je prístupný rozumnej argumentácii občanov, ignoruje ich záujmy a - parafrázujem - "hlas ľudu prestal byť hlasom Božím". To pre vás ako politika hlásiaceho sa ku kresťanskej demokracii by malo byť zahanbujúce.
Obrátili sa na mňa zástupcovia Základnej školy Andreja Hlinku v Čadci a rodičia detí, ktoré zásadne nesúhlasia s pripravovanou snahou zriaďovateľa zrušiť túto školu. Logické argumenty na zachovanie školy nie sú akceptované z dôvodu technického stavu školy a potrebných investícií. Takže reforma školstva je zase len o peniazoch a nezohľadňuje závažné argumenty najmä v prospech detí, ktorých sa týka.
Preto vás žiadam, vážený pán minister, nesúhlasiť so zrušením uvedenej školy a urgentne urobiť všetky opatrenia na to, aby sa mohol vyučovací proces v rámci tejto školy rozvíjať.
S kritickou finančnou situáciou súvisí aj problém ďalšej existencie základných umeleckých škôl. Dňa 19. marca tohto roku v Žiline na celoslovenskom stretnutí riaditeľov základných umeleckých škôl bola prijatá výzva adresovaná štátnym orgánom Slovenskej republiky. Plne podporujem žiadosti účastníkov stretnutia obsiahnuté vo výzve a dôrazne vás žiadam, vážený pán minister, aby ste urýchlene riešili kritickú finančnú situáciu základných umeleckých škôl a aby ste prijali zásadné opatrenia zamedzujúce likvidáciu týchto škôl z dôvodu nedostatočného finančného krytia.
Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej písomne je prihlásená ešte do interpelácií pani poslankyňa Antošová, nech sa páči, máte slovo.
E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelovala ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska. Téma interpelácie znie: Výkup pozemkov v regióne Žilina za účelom vytvorenia podmienok priemyselných investícií.
Vážený pán minister, na základe podnetov občanov žilinského regiónu interpelujem vás v súvislosti s výkupom pozemkov za účelom vytvorenia podmienok priemyselných investícií. Žiadam o odpoveď na otázku, či má ministerstvo prehľad o nákupe pozemkov v tomto regióne po tom, čo bolo rozhodnuté, že tu bude štát vytvárať podmienky na veľké priemyselné investície. Moju otázku motivujú jednak podnety, ktoré sa obávajú div nie vyvlastnenia majiteľov pozemkov a na druhej strane, aby nedošlo k špekuláciám s pozemkami, ktoré bude vykupovať štát za peniaze daňových poplatníkov. Zároveň vás žiadam, aby ste uviedli sumu, ktorú vláda vyčlenila na výkup pozemkov v tejto lokalite.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási ústne do interpelácií. Piati páni poslanci. Mýliť sa je ľudské, šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií.
Takže pán poslanec Jasovský ako prvý, nech sa páči. A pripraví sa pán poslanec Čaplovič.
J. Jasovský, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol interpeláciu na ministra financií a podpredsedu vlády Ing. Ivana Mikloša a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ing. Pavla Prokopoviča. Interpelácia súvisí s problematikou plnenia uznesení vlády Slovenskej republiky na plnenie opatrení vyplývajúcich z Akčného plánu boja proti terorizmu v Európskej únii, Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a ďalších relevantných dokumentov v podmienkach Slovenskej republiky.
K tomuto uzneseniu, resp. k jeho plneniu vláda Slovenskej republiky prijala k Správe o rozpracovaní súboru opatrení vyplývajúcich z Akčného plánu boja proti terorizmu a ďalších dokumentov v podmienkach Slovenskej republiky uznesením č. 1 137 zo 6. decembra 2001, v ktorom uložila ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií tieto úlohy - skúsim to skracovať, pretože je toho viacej, mám to v písomnej forme, ktorú, samozrejme, odovzdám.
Bod B.16: Vybudovať televízne monitorovacie zariadenia v železničných uzloch Bratislava - Žilina - Zvolen - Košice - Čierna nad Tisou a Kúty do 31. 12. 2003.
V bode B.17: V spolupráci s ministrom vnútra legislatívne doriešiť ochranu civilnej leteckej dopravy tak, aby zodpovedala úrovni štátov Európskej únie, tiež v tomto termíne do 31. 12. 2003.
A v bode B.18: Poskytnúť finančné prostriedky na postupné doplnenie pracovísk Slovenskej pošty, š. p., špeciálnou detekčnou technikou tiež do 31. 12. 2003.
Zároveň ministrom vnútra, spravodlivosti, zdravotníctva a ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií úlohu v bode B.12 predložiť na rokovanie vlády návrh na zvýšenie finančných prostriedkov na rok 2002 pre príslušné kapitoly zainteresovaných rezortov, potrebných na realizáciu opatrení, ktoré som spomínal. Na základe tejto úlohy predloží minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na rokovanie vlády návrh na zvýšenie finančných prostriedkov pre ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií na potrebu riešenia realizácie týchto opatrení v súvislosti s plánom boja proti terorizmu.
K predmetnému návrhu prijala vláda Slovenskej republiky uznesenie č. 464 z 9. mája 2002, ktorým schválila predložený návrh a uložila ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií úlohy v bode B.1 požiadať ministra financií o vykonanie rozpočtového opatrenia, v bode B.2 zabezpečiť plnenie úloh opatrení akčného plánu, pričom v časti B.1 suma 123 mil. Sk mala byť prerozdelená na zabezpečenie úloh, ktoré som spomínal, B.16, B.17 a B.18 takto: 20,1 mil. Sk, 92,8 mil. Sk, 10,1 mil. Sk, celkový objem 123 mil. Sk. Na základe tejto úlohy minister dopravy, pôšt a telekomunikácií požiadal ministra financií o vykonanie rozpočtového opatrenia, ale ministerstvo financií napriek požiadavke ministra dopravy a predchádzajúcim schváleným uzneseniam vlády požadované rozpočtové prostriedky v sume 123 mil. nevyčlenilo.
V tejto súvislosti treba uviesť, že plnenie úloh uložených v bode B.16, B.17 a B.18 uznesenia vlády bolo termínované do 31. 12. 2003 tak, ako som to už hovoril. Z tohto dôvodu v návrhu na zvýšenie finančných prostriedkov bolo zapracované aj zvýšenie finančných prostriedkov pre ministerstvo dopravy na úlohy, ktoré som spomínal, to znamená B.16, B.17 a B.18, v sumách, ktoré uvádzam v mojom vystúpení. Neboli zahrnuté prostriedky v tejto súvislosti v bode B.16 v sume 3,2 mil. Sk, ktoré boli potrebné na vykrytie nevyhnutných osobných a vecných nákladov z dôvodu nevyhnutnosti zvýšenia početných stavov príslušníkov Železničnej polície, ktorí by mali a budú vykonávať nepretržitú obsluhu pri tvorbe uzlov, o ktorých som hovoril.
Zvýšenie početných stavov príslušníkov Železničnej polície bude potrebné realizovať aj v súlade s uznesením vlády č. 498. Ministerstvo financií požadované rozpočtové prostriedky pre ministerstvo dopravy nevyčlenilo, a to znamená, že ani úlohy, ktoré boli stanovené v uzneseniach vlády neboli realizované.
Z hľadiska komplexnosti tejto informácie treba uviesť, že vláda Slovenskej republiky uložila ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií ďalšiu úlohu vybudovať monitorovacie televízne zariadenie v železničných uzloch, o ktorých som hovoril, a okrem toho v bode C.2 uznesenia, ktoré som tiež spomínal, uložila ministrom, a teda aj ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií, úlohu C.2 v rámci prípravy návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rok podľa zdrojových možností vyčleniť finančné prostriedky na zabezpečenie a plnenie úloh vyplývajúcich z aktualizovaného programu v súlade s časovým harmonogramom prípravy štátneho rozpočtu na príslušný rok.
Znovu musím konštatovať, že požadované rozpočtové prostriedky pre ministerstvo dopravy neboli vyčlenené, to znamená, znovu následne úloha nebola v termíne 31. 12. 2003, to znamená ani po 1. 1. 2004 splnená. V tejto súvislosti poznamenávam, že ani na rok 2004 neboli pre kapitolu ministerstva, dopravy, pôšt a telekomunikácií vyčlenené prostriedky na plnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády č. 1137 zo 6. decembra 2001, takisto č. 464 z 9. mája 2002 alebo č. 24 z 15. januára 2003.
Takisto chcem poukázať na skutočnosť, že od roku 1999 sa neplní uznesenie vlády č. 498 o postupnom zvyšovaní príslušníkov Železničnej polície do roku 2005, a to aj napriek nárastu páchania obzvlášť závažnej trestnej činnosti organizovanými skupinami a zločineckými skupinami páchateľov, ako aj zvyšovaniu ich brutality. Moderné technické prostriedky, ktoré pri jej páchaní používajú, im pomáhajú minimalizovať riziko ich odhalenia a zvyšovať efektívnosť ich kriminálnych aktivít.
Vychádzajúc z vecného obsahu tejto informácie a za účelom zabezpečenia realizácie opatrení Akčného programu boja proti terorizmu v Európskej únii je potrebné nevyhnutne na úrovni vlády riešiť otázku finančného zabezpečenia plnenia úloh stanovených v citovaných uzneseniach vlády Slovenskej republiky. Odôvodňuje to závažnosť a nevyhnutnosť riešenia úloh boja proti terorizmu a potvrdzujú to aj posledné útoky teroristov spáchané v Španielsku a na železničných staniciach v Madride. Bez finančného zabezpečenia, samozrejme, má plnenie úloh iba deklaratívny charakter, ktorý nestačí na zníženie rizika hrozby teroristických útokov na území Slovenskej republiky.
Preto si dovolím v interpelácii požiadať pána ministra financií a v spolupráci s ním aj ministra dopravy o odpoveď na otázky, ktoré som vo svojej interpelácii predniesol. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi v interpeláciách pán poslanec Čaplovič. A pripraví sa pán poslanec Blanár.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem ministra zdravotníctva vo veci sprístupnenia materiálov na rokovanie vlády, ktoré predložilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa nezverejnili v zmysle § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií.
V tomto prípade ide o sprístupnenie informácií predovšetkým ekonomickej povahy, ktoré boli v minulosti za vašich predchodcov, vážený pán minister, sprístupnené verejnosti, ústavným činiteľom, ktorými nesporne sú aj poslanci Národnej rady. Zrejme je to nová móda, ktorá je demokraticky neštandardná, zavedená v rezorte až za vášho ministrovania. Nezaváňa toto utajovanie tým, že si úzka skupinka ľudí utajuje či zakrýva pred verejnosťou základné údaje o používaní finančných prostriedkov daňových poplatníkov?
Pýtam sa vás, vážený pán minister, aká je nad týmito krokmi obsiahnutými v nasledovných požadovaných materiáloch zabezpečená predovšetkým verejná kontrola taká dôležitá v skutočnej občianskej spoločnosti?
Konkrétne ide o tieto materiály: Projekt oddlženia zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní, prvá fáza, pod č. M 1412/2003, ďalší Návrh na zmenu bodu B.3 uznesenia vlády č. 693/2003 zo 16. júla 2003, Návrh na zmenu uznesení vlády Slovenskej republiky č. 123/2002, č. 262/2003, č. 693/2003 a zrušenie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 965/2003 z podnetu lacnej iniciatívy v nadväznosti na plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1231. Ďalší materiál: Projekt oddlženia zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení, druhá fáza, pod č. 06159/03, tiež z podnetu vlastnej iniciatívy ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií. A napokon Návrh spôsobu oddlženia takzvaných problematických oblastí v rezorte zdravotníctva a kalkulácie finančnej náročnosti na celkové oddlženie zdravotníctva pod č. UV-7087/2004, tiež z podnetu v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1154 z 2. 12. 2003. Vieme len, že sa oddlženie týka v tomto prípade vyše 27 mld. Sk.
Súčasne vás interpelujem vo veciach obsiahnutých v nasledujúcich otázkach: Je za Veriteľom finančné zoskupenie Penta? Je pravda, že zákony o zdravotnom poistení, poisťovníctve a zdravotných poisťovniach, predkladaných do prvého čítania v Národnej rade, pripomienkovali najmä experti z Penty a nerobili to preto, že si upravovali na svoj obraz tieto zákony? Nie je to už ani verejné tajomstvo, že chcú zdravotné poisťovne? Veď bez vetra sa ani lístok na strome nepohne. Kupuje, resp. je jedným z hlavných kandidátov na kúpu Železničnej nemocnice, kde je riaditeľkou vaša pani manželka, finančné zoskupenie Penta?
Záverom si vás dovoľujem v interpretácii požiadať, aby ste jasne vysvetlili, čo chcete robiť s pohľadávkami zdravotníckych zariadení, ktoré vlastní Veriteľ. Bude sa s nimi obchodovať alebo sa pohľadávky umoria a podobne? Nedávno v denníku SME bol "inzerát", v ktorom sa ponúkali investície do zdravotníckych zariadení. Vypísalo ich ministerstvo zdravotníctva? Ak áno, tak si vás dovolím požiadať o vysvetlenie, o čo vlastne ide a za akých podmienok a podľa akého kľúča by mohli záujemcovia do týchto zariadení investovať? Napokon, akú úlohu budú hrať v tejto aktivite pohľadávky jednotlivých zdravotníckych zariadení?
Ďakujem vám, pán minister, za obsiahlu odpoveď a samozrejme aj za požadované dokumenty.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej bude interpelovať pán poslanec Blanár. A pripraví sa pán poslanec Juščík.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, páni ministri, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si dovolím predložiť interpeláciu na ministra hospodárstva pána Pavla Ruska.
V Monitorovacej správe Európskej komisie o pripravenosti Slovenska na členstvo v Európskej únii zo dňa 5. novembra 2003 sa okrem iného konštatuje, že pokiaľ ide o spotrebiteľské organizácie, mala by sa posilniť ich úloha pri implementácii spotrebiteľskej politiky a ich finančné a ľudské zdroje. Európska spotrebiteľská organizácia zmapovala v apríli 2004 úroveň ochrany spotrebiteľa v pristupujúcich krajinách. Podľa nej jedným z najvypuklejších problémov je, že spotrebitelia nie sú dostatočne informovaní o svojich právach. Predsedníčka spotrebiteľských centrál v Nemecku prof. Edita Müller v súvislosti s tým konštatovala, že spotrebiteľské organizácie v prístupových krajinách sú v pozícii prosebníkov a štát im neposkytuje takmer žiadnu podporu.
Keďže zosúladenie právnych noriem s normami Európskej únie posúva ochranu spotrebiteľa viac do preventívnej oblasti, očakáva sa pri tvorbe spotrebiteľskej politiky v nasledujúcom období zaradiť do systému preventívnu a osvetovú oblasť a vytvoriť koncepciu spotrebiteľskej politiky v súlade s koncepciou Európskej únie. Podľa dostupných informácií sa však nič v tejto oblasti nedeje. Na základe princípu subsidiarity sú v Európskej únii občianske organizácie dôležitým partnerom pri tvorbe všetkých rozhodnutí štátnych orgánov. U nás nedostávajú ani odpovede na listy adresované kompetentným na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky.
Preto si dovolím požiadať pána ministra Ruska v nadväznosti na uvedené argumenty, aby odpovedal na nasledujúce otázky: Kedy bude spracovaná koncepcia spotrebiteľskej politiky vrátane zapojenia spotrebiteľských organizácií do systému ochrany spotrebiteľa v súlade s koncepciou Európskej únie? Kedy bude sfunkčnený spotrebiteľský výbor pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, ktorého štatút podpísal ešte predchádzajúci minister pán Nemcsics, ale dosiaľ nebol ani raz zvolaný? Kedy bude vypracovaný model štátnej podpory na zabezpečenie činnosti spotrebiteľských organizácií v oblasti poradenskej, osvetovej, informačnej a petičnej? Má ministerstvo hospodárstva vypracovanú správu o stave ochrany spotrebiteľa u nás? Ak áno, kedy budú o nej informovaní poslanci a ďalšie zainteresované organizácie? Piata otázka: Po vašej odpovedi na interpeláciu v novembri 2003 sme si urobili prieskum funkčnosti niektorých spotrebiteľských organizácií. Niektoré z nich na podmienky, aké majú, sa veľmi dobre zhostili svojej úlohy a snažia sa aj vlastnou činnosťou získavať zdroje na napĺňanie cieľov. U spotrebiteľských združení je to však veľmi problematické. Keby prijali financie od podnikateľských subjektov, dostali by sa do konfliktu záujmov. Ani granty väčšiny nadácií nie sú orientované na ochranu spotrebiteľa. Samotné medzinárodné spotrebiteľské organizácie majú na to veľmi prísne kritériá. Preto v štátoch Európskej únie ich aktivity minimálne na 60 % podporuje štát. Je piaty mesiac od roku 2004 a spotrebiteľské organizácie ešte nemajú žiadne informácie, za akých podmienok a na aké aktivity prispeje náš štát v tomto roku. Poprosil by som pána ministra, aby vysvetlil, ako chce pristupovať k spotrebiteľským organizáciám z úrovne jeho ministerstva.
Posledná otázka. Iniciatívu občianskeho združenia Ochrana spotrebiteľa, agentúra v Žiline, aj u nás na Slovensku vychádza jediný časopis na ochranu spotrebiteľa Terč. Tento časopis reprezentuje Slovensko aj za hranicami a podľa odborníkov sa obsahovou úrovňou vyrovná podobným časopisom vyspelých štátov Európskej únie. Všetci dobre vieme, aká je dnes finančná náročnosť na vydávanie periodika. A len veľkou húževnatosťou a obetavosťou niektorých ľudí sa to už s prestávkami darí 9. rok. Tento rok sa im však aj zmenou daňovej legislatívy a privatizáciou energetických podnikov, ktoré im finančne pomáhali, zhoršili podmienky a hrozí zánik tohto jediného periodika na ochranu spotrebiteľa u nás. Má Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré zastrešuje odbor ochrany spotrebiteľa, záujem, aby naďalej takéto periodikum vychádzalo? Ak áno, čo mieni preto urobiť pán minister a jeho ministerstvo?
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Juščík v interpelácii a potom pán poslanec Zubo.
M. Juščík, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcem interpelovať v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predsedu vlády Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda vlády, koncom roku 2003 ste slávnostne odovzdali hraničný priechod medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou Radošice - Palota alebo Palota - Radošice v okrese Medzilaborce a vtedy ste pri svojich vystúpeniach ubezpečovali obyvateľov celého okresu, ale aj okolia, a možno povedať, že aj severovýchodného Slovenska alebo celého Zemplína, že tento hraničný priechod pomôže zlepšiť vzájomné vzťahy medzi Poľskom a Slovenskom, ale predovšetkým pomôže rozvoju slobodného pohybu obyvateľstva tejto oblasti a oblasti z poľskej strany. Celý čas obyvatelia čakali na 1. máj, nielen ako na Sviatok práce, ale ako aj na sviatok vstupu Slovenska do Európskej únie. Div sa svete, dočkali sa. Prekrásnych prvých päť dní, keď voľný pohyb obyvateľstva a tovaru sa naplnil a sľuby sa skutočne splnili tak, ako, pán predseda vlády, ste vo svojich vystúpeniach ubezpečovali obyvateľov. Chcem však podotknúť, že tento priechod stál 200 mil. korún. Z tejto sumy 9-10 mil., teda 2 mil. euro, prispela Európska únia.
Dnes, po piatich dňoch, teda 5. mája, sa všetko zastavilo a bol naspäť obnovený malý pohraničný styk asi tak, ako je na poľnej ceste v oblasti Čertižné a na druhej strane poľská dedina Rudavka. Obyvatelia očakávali, že skutočne to prinesie rozvoj tejto chudobnej oblasti. Medzilaborce sa tešili, lebo prvých päť dní v máji boli plné obchody, reštaurácie i kaviarne poľských turistov, poľských obyvateľov. Je pravdou, že ale z našej strany naši obyvatelia išli na poľskú stranu, no ale skončilo sa to a priechod sa využíva tak, ako keby sa tam 200 mil. do toho nevrazilo.
Vážený pán predseda vlády, 200 miliónov leží v cestách a na priechode je urobená jedine rampa, z poľskej strany ako novinová búdka, kde sedí v prípade jeden pohraničný policajt a z našej strany to isté, unimobunka a tiež od ôsmej do ôsmej do večera striedavo hraniční policajti. Ja by som sa vás chcel opýtať, kedy ľudia tejto oblasti sa skutočne dožijú toho, čo ste sľúbili, kedy sa dožijú toho, že tento hraničný priechod bude plne organizovaný, zabezpečený a bude zabezpečený v zmysle dohôd Európskej únie tak voľný pohyb obyvateľstva, ako aj voľný pohyb tovaru?
Ďakujem vám.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Zubo, teraz máte slovo vy. A potom pán poslanec Vážny.
S. Zubo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, v zmysle platných právnych noriem a v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky predkladám interpeláciu na podpredsedu vlády a ministra Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica.
Vážený pán predseda vlády a minister spravodlivosti, v poslednom období som sa niekoľkokrát obrátil na vás s interpeláciou vo veci výkonu exekučného konania voči povinnému v obci Lovinobaňa súdnym exekútorom bakalárom Jurajom Frantom. Za vašu ochotu v tejto veci prispieť v prospech veci som vám povďačný, no, žiaľ, zároveň musím konštatovať, že veci sa nehýbu z miesta tak, ako je to potrebné a ako si to vyžaduje právny poriadok Slovenskej republiky.
V predmetnej veci generálny prokurátor Slovenskej republiky podal koncom januára 2004 na Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Okresného súdu v Lučenci č. 1152/2002 zo dňa 23. mája 2003, ktorým Okresný súd v Lučenci schválil príklep udelený bakalárovi Jurajom Frantom pri exekúcii, spis 48/02, na dražbe konanej 7. marca 2003 o 6.00 hodine ráno vydražiteľovi Milanovi Albertovi z Lovinobane. Vo veci rozhodoval ako samosudca Dr. Ján Šulaj.
Dňa 22. 4. 2004 bolo obci Lovinobaňa doručené uznesenie Okresného súdu v Lučenci, exekučný spis č. 1153/2002 zo dňa 16. 4. 2004, ktorým sa zamietajú námietky povinného obec Lovinobaňa proti trovám exekúcie, spis č. 49/02, vo výške 265-tisíc Sk, pozostávajúcich z odmeny súdneho exekútora za zmarenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinného vo výške 221-tisíc Sk a dane z pridanej hodnoty vo výške 20 %, čo predstavuje sumu 44 200 Sk. Uvedomenie prebrala obec Lovinobaňa 14. 5. 2003.
V uznesení Okresného súdu v Lučenci, spis č. 1153/02, sa píše: "Súdny exekútor bakalár Juraj Franta vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti dňa 20. 5. 2002 a zároveň exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva nehnuteľností, zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. 626 katastrálneho územia a obec Lovinobaňa v celkovom počte 221 samostatných nehnuteľností.
V tejto súvislosti, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky, si dovoľujem upriamiť vašu pozornosť na nasledujúce fakty:
Uznesenie Okresného súdu v Lučenci, spis č. 1152/02, ktorým schválil príklep udelený súdnym exekútorom bakalárom Jurajom Frantom v exekúcii, spis č. 48/02, voči povinnému obci Lovinobaňa, v tejto veci si súdny exekútor účtoval a súd mu schválil odmenu za zriadenie exekučného záložného práva celkove vo výške 221 nehnuteľností po 1 000 korún za nehnuteľnosť, čo predstavuje sumu 221-tisíc Sk, a 20 % DPH vo výške 44 200 Sk. Exekučné záložné právo bolo zriadené na liste vlastníctve č. 626 katastrálneho územia obec Lovinobaňa.
Na liste vlastníctva č. 626 Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, správa katastra Lučenec pre katastrálne územie a obec Lovinobaňa zo dňa 27. 6. 2003 je vyznačené exekučné záložné právo pod č. 48/02. Uznesením Okresného súdu v Lučenci, spis č. 1153/02, ktorým okresný súd zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie č. 49/02 obec Lovinobaňa, si súdny exekútor bakalár Juraj Franta znovu - opakujem - znovu účtovne účtoval trovy exekúcie vo výške 265 200 Sk, pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinného vo výške 221-tisíc Sk a dane vo výške 44 200 Sk. Upovedomenie o tomto prevzal povinný dňa 14. mája 2003.
Podľa účtovania súdneho exekútora bakalára Juraja Frantu a podľa schválenia samosudcu Dr. Jána Šulaja povinný v exekúcii mal v liste vlastníctva č. 626 celkove 442 nehnuteľností, za ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, čo nie je pravda. Vyplýva to aj z príslušného listu vlastníctva č. 626 a ďalších písomných dokumentov, ktoré v prípade potreby vám môžu byť dané k dispozícii na preštudovanie a prešetrenie.
Dovoľte mi preto vzhľadom na tieto argumenty položiť otázky:
1. Mám pravdu, keď podľa môjho právneho názoru nielen súdny exekútor bakalár Juraj Franta, ale aj samosudca Okresného súdu v Lučenci Dr. Ján Šulaj sa v exekučných konaniach vedený v obci Lovinobaňa dopustili porušenia zákona?
2. Vzhľadom na to, že podľa môjho názoru došlo k porušeniu platných zákonov, dovoľujem si vás, pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, požiadať o prešetrenie činnosti samosudcu Okresného súdu v Lučenci Dr. Jána Šulaja v súvislosti s exekúciami, ktorými bola postihnutá obec Lovinobaňa.
Zároveň mi dovoľte vyjadriť myšlienku, že skutočne aj na základe uvedených skutočností, na základe celého spisu, ktorý som aj v minulosti predložil v tejto predmetnej veci, i autor samotného veľkého anglického diela Hamleta by si položil otázku: Vážení, niečo asi je nezdravé v právnych vzťahoch Slovenskej republiky.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný bude interpelovať pán poslanec Vážny, nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Vážny, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pardon, vážený pán predsedajúci, budem mať dve interpelácie.
Prvá interpelácia je na pána podpredsedu vlády a ministra Ruska.
Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, na marcovom zasadaní Národnej rady Slovenskej republiky v rámci hodiny otázok ste mi písomne odpovedali ohľadne možnosti čerpania nenávratných finančných príspevkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci Sektorového operačného plánu priemysel a služby, opatrenie 1.1. Podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov a služieb aj pre veľkých podnikateľov do tisíc zamestnancov, a osobne ste ma uistili, že táto možnosť bude zaradená do programového doplnku k SOP priemysel a služby a do štátnej grantovej schémy.
Obsahom vášho uistenia bolo aj, citujem: "Obmedzenia, ktoré Európska únia výslovne nežiada, nebude ministerstvo hospodárstva ako vlastnú iniciatívu nad rámec požiadaviek Európskej únie zapracovávať do podmienok možnosti čerpania štrukturálnych fondov." Monitorovací výbor pre SOP priemysel a služby 22. 3. 2004 schvaľoval finálnu verziu programového doplnku. Na tomto zasadnutí bolo tajomníkom monitorovacieho výboru, ktorý je zároveň pracovníkom ministerstva hospodárstva, potvrdené, že v rámci opatrení 1.1 budú podporované veľké podniky do tisíc zamestnancov. V tomto zmysle sa mali upraviť aj formulácie v programovom doplnku, t. j. namiesto podpory "pre malých a stredných podnikateľov" bolo dohodnuté, že bude uvedené "podnikateľské subjekty", to znamená, týka sa to aj veľkých podnikov do tisíc zamestnancov.
Minulé odôvodnenie bolo preto, že veľké podniky, ktoré udržali zamestnanosť, ktoré majú okolo sedemsto zamestnancov, vlastne diskriminujeme a vylučujeme ich z podpory zo štrukturálnych fondov, a preto bolo logické, aby sme tam takéto veľké podniky aj zaradili. Takýto krok, samozrejme, mal slúžiť k čo najširšej možnosti využitia štrukturálnych fondov pre subjekty v Slovenskej republike.
Ešte sa zmienim k tej smernici Európskej únie, je to nariadenie Rady Európskych spoločenstiev č. 438/2001, ktoré hovorí, že pre definované opatrenie 1.1 sa predpokladá využitie nasledujúcich kategórií - intervencia. Je tam aj kategória 1.5, čo sa týka podpory veľkých podnikov.
Zároveň vo finálnej verzii programového doplnku, ktorú monitorovací výbor schvaľoval, bola definovaná schéma na podporu začínajúcich podnikateľov pre počiatočné investície de minimis do 100-tisíc EUR - nenávratný finančný príspevok. Realita je však iná. V programovom doplnku, ktorý ministerstvo hospodárstva uvádza ako finálnu verziu schválenú monitorovacím výborom, sú definované tieto štátne pomoci v rámci tohto opatrenia 1.1: schéma štátnej pomoci pre podpory malých a stredných podnikateľov a schéma podpory existujúcich a začínajúcich podnikov de minimis.
V súčasnosti schválený a ministerstvom hospodárstva potvrdený Sektorový operačný program priemysel a služby má nevhodným zásahom niektorého úradníka ministerstva hospodárstva opačný akcent, t. j. veľká štátna grantová schéma je len pre malých a stredných podnikateľov, tá veľká štátna grantová schéma s maximálnou výškou nenávratného finančného príspevku 15 mil. EUR a veľkým podnikateľom sa dala možnosť získať príspevok len do výšky 100-tisíc EUR, čo je teda nepomerný rozdiel oproti tým 15 mil. EUR. Nie je to logické.
Pýtam sa vás, pán minister, prečo nebolo splnené vaše ubezpečenie, ako aj prísľub, že do Sektorového operačného programu priemysel a služby, opatrenie 1.1, budú zaradené aj tzv. veľké podniky? Alebo ste jednoducho nevedeli zariadiť to, čo ste prisľúbili pri osobnom rokovaní.
To je interpelácia na pána podpredsedu vlády a ministra Ruska.
A zároveň ešte mi dovoľte, vážené kolegyne a kolegovia, predniesť interpeláciu na pána ministra Prokopoviča.
Vážený pán minister, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 328 z 29. apríla 2004 rozhodol vykonať v štátnom podniku Slovenská pošta poslanecký prieskum. Predmetom prieskumu bolo preveriť dodržiavanie legislatívy o verejnom obstarávaní. Rozhodnutiu uskutočniť tento prieskum predchádzali medializované tvrdenia, že Slovenská pošta od 1. 1. 2004 neobstaráva svoje komodity v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a nevypisuje súťaže o verejnom obstarávaní a metódy verejného obstarávania v súlade s týmto zákonom.
Poslanecký prieskum sa uskutočnil na generálnom riaditeľstve Slovenskej pošty v Bratislave dňa 19. mája na vysunutom pracovisku tohto roku. Generálny riaditeľ pán Dobrotka v úvode spochybnil konanie poslaneckého prieskumu s odôvodnením, že štátny podnik Slovenská pošta sa riadi zákonom o štátnom podniku a je podnikateľským subjektom, teda nepovažuje sa za orgán verejnej správy, a že ani v zmysle § 45 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyplýva priame oprávnenie pre poslancov vykonávať poslanecký prieskum v štátnom podniku. Podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa v Slovenskej pošte, š. p., nemôže a nemá byť vykonávaný poslanecký prieskum. Zároveň však vyslovil súhlas pokračovať v rozhovore s poslancami na úrovni pracovného stretnutia.
V súvislosti s predmetom poslaneckého prieskumu zameraného na verejné obstarávanie sa zástupcovia kontrolovaného subjektu vyjadrili, že na Slovenskú poštu, š. p., sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní. Podľa v súčasnosti platnej legislatívy Slovenská pošta sa nepovažuje za obstarávateľa. Od 1. januára 2004 sa obstarávanie vykonáva podľa internej smernice, ktorá platí vo všetkých organizáciách Slovenskej pošty.
Poslanci Národnej rady, ktorí vykonávali prieskum, žiadali predložiť povinné archívne podklady k prípadom, ktoré sú zrejmé z Vestníka o verejnom obstarávaní, konkrétne, prečo kontrolovaný subjekt obstarával cca dvadsať komodít za stá miliónov korún v roku 2003 netransparentnou a neštandardnou metódou verejného obstarávania, t. j. rokovacím konaním bez zverejnenia.
Kontrolovaný subjekt odmietol poskytnúť požadované podklady a opätovne spochybnil opodstatnenosť poslaneckého prieskumu. Riaditeľ odboru správy pán Marciš uviedol, že v roku 2003 vykonal NKÚ kontrolu verejného obstarávania a kontrola nepotvrdila porušenie zákona, čo dokumentuje správa NKÚ z tejto kontroly, podotýkam, že tú správu NKÚ som si zaobstaral a tam ide len o dva prípady verejného obstarávania, čiže nie je kontrolovaný subjekt verejného obstarávania ako globál a celé verejné obstarávanie. Na žiadosť poslancov predložiť im túto správu zástupcovia opätovne odmietli s tým, že toto je vec medzi Slovenskou poštou, NKÚ a ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, a teda podklady si majú poslanci vyžiadať od ministerstva.
Otázka znie: Ako je možné, že poslancom Národnej rady nebolo umožnené vykonať poslanecký prieskum v štátnom podniku, na ktorý ich poveril výbor Národnej rady, ktorý je v pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy?
Ďalšia otázka. Má vôbec ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií kompetencie riadiť, resp. pôsobiť v kontrolných orgánoch týchto subjektov? Prečo ministerstvo dopravy, ktoré vedelo o konaní poslaneckého prieskumu, pretože ho dostalo na vedomie, neusmernilo Slovenskú poštu, š. p., o poslaneckom prieskume, o právach poslancov v prieskume, s požiadavkou o maximálnu spoluprácu kontrolovaného subjektu?
Zároveň však vyzývam predsedníctvo Národnej rady Slovenskej republiky, aby jednoznačne doriešilo rokovací poriadok a zadefinovalo kompetencie, práva, ako aj záväznosť poslaneckého prieskumu, pretože tieto sú tam zadefinované pomerne vágne.
Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Keďže ste boli posledný, ktorý sa ústne prihlásil do interpelácií, vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Zároveň otváram ďalší bod, a to
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 10. apríla 2004.
Tieto písomne odpovede ste dostali v tlači 681.
Otváram teraz rozpravu. Pýtam sa teraz, či z poslancov chce niekto vyjadriť svoje stanovisko na odpoveď, ktorú dostal od interpelovaného ministra. Ako jediný sa hlási pán poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
J. Blanár, poslanec: Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, páni ministri, chcem sa vrátiť k interpelácii, ktorú som podal 5. 3. 2004, ktorou som interpeloval ministra zahraničných vecí. Chcel by som v krátkej reči upozorniť na zopár vecí, ktoré ma zaujali, skutočnosti, ktoré ma zaujali, a možno vás inšpirovali, že ako môže prebiehať interpelácia a odpoveď na interpeláciu poslanca.
V interpelácii som sa obracal na ministra zahraničných vecí s otázkou, aby mi vysvetlil, akým spôsobom sa obstarávajú všetky stavebné práce na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí, keďže ministerstvo zahraničných vecí je vyňaté z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní. Položil som niekoľko otázok, ktoré si myslím, že boli jednoznačné a budem sa snažiť vám povedať, aké som dostal odpovede na tieto otázky.
Pýtal som sa, že na základe čoho postupuje ministerstvo zahraničných vecí pri verejnom obstarávaní stavebných prác pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí a požiadal som o poskytnutie dokumentov, na základe ktorých dochádza k tomuto obstarávaniu. Tu musím povedať, že dostal som odpoveď na túto otázku tým, že som dostal smernicu, ktorá je podpísaná pánom ministrom a kde sa hovorí o tom, akým spôsobom sa postupuje pri obstarávaní stavebných prác vrátane dodatku.
Musím však konštatovať, že nie som celkom spokojný s obsahom, ktorý tam je uvedený, pretože nie je jasne vymedzené, kto vlastne, alebo presnejšie, je vymedzené, kto rozhoduje o tom, či ministerstvo zahraničných vecí bude obstarávať na Slovensku prostredníctvom svojho úradu, alebo priamo to bude robiť zastupiteľský úrad. V smernici sa hovorí, že na to je určený odbor pre verejné obstarávanie na ministerstve zahraničných vecí, ktorý posudzuje, či sa bude obstarávať z úrovne ministerstva zahraničných vecí na Slovensku, alebo priamo na zastupiteľskom úrade v tej-ktorej krajine. Ale na základe akých kritérií alebo predovšetkým akých objektívnych kritérií sa o tomto rozhodne, tak o tom sa už, samozrejme, nehovorí.
A to nadväzuje na tú druhú otázku, keď som požiadal pána ministra, prečo niektoré obstarávania boli zverejnené vo Vestníku pre verejné obstarávanie a niektoré neboli zverejnené vo Vestníku pre verejné obstarávanie. Nuž asi preto, lebo odbor pre verejné obstarávanie na ministerstve zahraničných vecí sa rozhodol, že obstarávanie je zbytočné robiť z úrovne ministerstva zahraničných vecí na Slovensku, ale bude to robiť zastupiteľský úrad.
Možno som to trošku pritiahol za vlasy, ale podľa toho, čo som sa dočítal, tak mi to pripadá, že jedine tento útvar a títo pracovníci sú kompetentní, aby rozhodli o tom, kto bude obstarávať príslušné práce. Kameň úrazu je práve v tom, aby na týchto prostriedkoch, ktoré sú prostriedkami štátneho rozpočtu, sa mohli podieľať aj naše subjekty, slovenské subjekty, naše stavebné firmy. A keďže obstarávanie sa nerobí na Slovensku a robí sa na zastupiteľskom úrade, tak akým spôsobom sa tie naše firmy môžu dozvedieť o tom, že sa môžu uchádzať o takúto prácu. Alebo je to len určitá skupina firiem, ktoré, neviem, akým spôsobom, sa dostali už do spolupráce alebo nespolupráce s ministerstvom zahraničných vecí, ktoré sa permanentne zobrazujú pri jednotlivých rekonštrukciách, pri jednotlivých prácach na rekonštrukciách zastupiteľských úradov. Toto si myslím, že nie je celkom doriešené a oprávnene firmy, ktoré sa aj na mňa obrátili, kritizujú tento spôsob obstarávania, pretože veľakrát sa ani nedozvedia, že vôbec takéto niečo sa obstaráva.
Ďalšia otázka, ktorú som položil, bola, kde som požiadal pána ministra, aby za svoje pôsobenie v úrade zdokladoval súťaže, ktoré súviseli s obstarávaním rekonštrukčných prác, stavebných prác, a uviedol tam, kto bol oslovený, kto sa zúčastnil, kto vyhral, prečo vyhral a či dodržal povedzme zmluvné podmienky. Bohužiaľ, tu musím povedať veľmi úprimne, že, ako by som to tak jemne povedal, pristúpil som na komunikáciu s pracovníkmi ministerstva zahraničných vecí, ktorí sa so mnou stretli v úmysle, že sa chceli informovať o tom, čo vlastne chcem touto interpeláciou vedieť. Ja som im v podstate odpovedal, že je to jednoznačné, prečítali sme si tie otázky, boli pochopiteľné, takže nevidel som tam žiaden problém, ale vo svojej odpovedi toto stretnutie automaticky využili a napísali, že vzhľadom na veľký rozsah požadovaných prác vám v zmysle osobného rokovania zo dňa 17. marca predkladáme účtovný výkaz.
Vážené dámy, vážení páni, ja som ten účtovný výkaz celý prešiel, je to množstvo údajov, čísel a skratiek, v ktorých som musel veľmi vážne lúštiť, o čo tam vlastne ide. Kde jedna firma, možno je to firma taká alebo onaká, sa spomína vo viacerých skratkách - to je odpoveď pracovníkov ministerstva zahraničných vecí, tých, ktorí práve rozhodujú o tom, či sa bude obstarávať tu na Slovensku alebo na zastupiteľskom úrade. Pošlú poslancovi Národnej rady zoznam, kde je veľa skratiek, bez toho, aby dali k tomu nejaký komentár. Aha, pán poslanec, nech sa páči, študuj a vymysli z toho niečo, však veď máš tam asistenta a možno ešte ďalších.
Ja si myslím, že takto by to nemalo byť a verím, že sa pán minister bude týmto zaoberať a že sa mu tieto slová dostanú do uší. Ja napriek tomu budem konštruktívny a vyberiem tie firmy alebo vyberiem tie prípady, ktoré sú v tom zozname a ktoré sa mi zdajú byť podobné. Konkrétne sa to týka firiem, ktoré sú uvedené pod názvom STAV, STAVM a ešte neviem, aká skratka je tam uvedená, kde som si urobil štatistiku, že zhruba z 32 obstarávaní, takých väčších, kde všetky ani nie sú popísané, akým spôsobom boli obstarávané, nie sú tu uvedené, v polovičke figurovala táto jedna firma. Možnože je dobrá, možnože skutočne je najlepšia, možnože skutočne vie robiť túto prácu najlepšie, nechcem to spochybňovať. Ale určite budem rád, keď dostaneme k tomu informáciu, aby ste aj vy mohli počuť a prečítať si, prečo práve táto firma sa tam zúčastnila na tom obstarávaní na tých zastupiteľských úradoch, ktoré sú tu uvedené.
Čiže z tohto dôvodu nemám úmysel, aby som využil ustanovenie rokovacieho poriadku a vyjadril nespokojnosť s touto odpoveďou, čo, samozrejme, v mojej reči som vyjadril, lebo viem, že by sa nenašla vôľa, aby sme o tom rokovali trošku hlbšie. Budem nútený nič iné a vďaka nedokonalosti rokovacieho poriadku znova požiadať ministerstvo zahraničných vecí, aby som dostal odpoveď na to, čo som skutočne žiadal.
Na záver chcem povedať, že interpelácie by mali mať skutočne určitú váhu, aby naozaj viedli k tomu, že poslanci, tí, ktorí zastupujeme občanov Slovenskej republiky, dostali relevantné informácie o tom, ako sa s ich prostriedkami narába. A nemôžeme pristúpiť na to, aby pracovníci štátnej správy tieto informácie svojím spôsobom prekrucovali alebo nejakým spôsobom zahmlievali, ale mali by aktívne k tomu pristupovať bez toho, aby nejakým jednoduchým a možno aj špekulatívnym spôsobom využívali rôzne finty, ako obísť poslanca a využiť možno nejaké možnosti, ako to, že sme sa spolu stretli a tým je to vybavené.
Pevne verím, že keď sa bude prerokúvať novela rokovacieho poriadku, budeme na toto myslieť dôslednejšie, rovnako ako spomenul aj môj kolega pán Vážny, a že doriešime všetky tieto nedostatky tak, aby sme skutočne mohli dôsledne dokonca posúdiť hocijaký prípad bez toho, aby sme boli odkázaní na nemilosť alebo milosť štátneho zamestnanca.
Ďakujem pekne za pozornosť.