V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. O slovo požiadal predkladateľ. Tým pádom vás chcem upozorniť, že podľa rokovacieho poriadku § 35 ods. 6 otvárate znova rozpravu, pán minister.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem, pán podpredseda, myslím si, že viem zniesť aj veľa nepravdivých argumentov, ale pokiaľ presiahnu určitú mieru, je to problém, a budem teda stručný. Pán poslanec na záver povedal, že je vrcholne neprincipiálne, ak na krátkom úseku 15 km budú tri súdy. Myslel tým zrejme na Okresný súd Kežmarok. Výpis z hlasovania spred týždňa, pozmeňujúci návrh, Okresný súd Kežmarok, ako prvý Abelovský, Miroslav.

Pani poslankyne, páni poslanci, nehovorme o princípoch, nemajme plné reči princípov, ale konajme principiálne. Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne a kolegovia, keďže sme otvorili rozpravu, pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Tam je nejaký technický omyl s pánom poslancom Miklušičákom. Vy sa hlásite, pán Miklušičák? Pán Cabaj sa hlási do rozpravy. Ďalej prosím, kto sa hlási do rozpravy? Cabaj bol prvý a ešte sa hlásite aj vy? Prihláste sa. Ja musím prečítať v súlade s rokovacím poriadkom, pán Miklušičák, sa nikto viac nehlási, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvý bude hovoriť pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, tým, že pán minister otvoril rozpravu, dal vlastne priestor, aby sme mohli aj reagovať na jeho, myslím, že nešťastné vystúpenia, a to z jednoduchého dôvodu. V tomto čase, keby bol mlčal, urobí viacej. Ale zrejme tá mladícka nerozvážnosť mu dopomohla k tomu, že snaží sa za každú cenu obhajovať svoju pozíciu, na ktorú neviem, či celkom má právo. Ak príde člen vlády do parlamentu, tak obhajuje vládny návrh. Bez ohľadu na to, či pán minister si myslí tak alebo onak a vláda odhlasovala jeden vládny návrh, v ktorom bolo napísané, že tam bude 6 krajských súdov, už o tej terminológii sa tu hovorilo, že ak by to bol, ja neviem, súd vyššieho stupňa alebo niečo podobné, ale ak sa raz niekto odvoláva na princípy, tak principiálne potom aj vláda mala reagovať na to, že ak máme 8 krajov, a nazvala to krajský súd, tak potom malo byť 8 krajských súdov bez ohľadu na to, či pán minister si myslí tak alebo onak. Ak hovoríme o princípoch, princíp bol v tom, že tento návrh na 6 krajských súdov predložilo ministerstvo spravodlivosti do vlády a vláda schválila tento návrh. Tak nedá sa celkom vyhovárať, že mu vláda niečo zmenila alebo niečo podobné. Princíp bol v tom, pán minister, začalo to od vás. Ale hovorím, k tej terminológii sa nebudem vyjadrovať, pretože to je váš problém, takto ste to predložili. Na druhej strane vy však nemáte najmenšie právo, aby ste vyčítali poslancom, že hlasujú tak alebo onak, pretože v konečnom dôsledku tento parlament rozhodne, či sa to vláde páči, alebo nepáči, o tom, aký návrh v tomto parlamente bude prijatý. O tom hovorí zákon o rokovacom poriadku, o tom hovorí ústava, od toho sú tu poslanci. V opačnom prípade stačilo, aby sme mali vládu, ktorá možno sa správa tak, ako to bolo zvykom za socializmu, že zišlo sa zasadnutie Slovenskej národnej rady na jarné a jesenné zasadnutie a to, čo predložila vláda, jednoducho jedným alebo dvomi hlasovaniami odhlasovali a tak to išlo.

Nezabudnite na jednu vec. Sme po roku 1989, to znamená, tento parlament rozhodne, či sa to vám bude páčiť, alebo nebude, a dokonca aj o tom, že už sme tu zažili, keď pán minister sa rozhodol, že on stiahne tento návrh. Nie som presvedčený, že postupoval v zmysle rokovacieho poriadku, pretože ten hovorí o niečom inom. On tu nie je ako sólo človek, ktorý prišiel do tohto parlamentu, ale je to predstaviteľ vlády a v zastúpení slovenskej vlády ten návrh tu predkladá a takýmto spôsobom aj by sa mal správať, ale myslím, že nám naznačil, tým, ktorí robíme na novele rokovacieho poriadku, a ďalší postup, že s takýmto problémami, ktoré on vyrobil pre tento parlament, sa budeme musieť v novom rokovacom poriadku vysporiadať, aby to bolo jasné aj vo vláde, že prišla na posvätnú pôdu parlamentu a slovenská vláda sa odvodzuje od tohto parlamentu, ktorý zabezpečuje maximálnu kontrolu vtedy, pokiaľ sa mu to chce a pokiaľ iba slepo neplní úlohy slúžky, tak ako to urobila táto vláda vo vzťahu k slovenskému parlamentu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Miklušičák.

J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Vyjadrím sa iba k záveru vašej reči, a to k apelu, ktorý bol smerovaný aj osobne na mňa.

Keď som nastúpil do parlamentu ako náhradník, zhodou okolností za vás, pán minister, skladal som sľub na ústavu, kde som sľúbil, že budem rešpektovať ústavu a zákony a budem sa nimi riadiť. Som si plne vedomý toho, že moje rozhodnutie sa týka všetkých občanov Slovenskej republiky, nielen občanov regiónu, v ktorom žijem. Som si však plne vedomý aj toho, že občania v regióne, v ktorom žijem alebo v ktorom žije ktokoľvek z nás, sú rovnako cenní ako všetci občania v celej Slovenskej republike. Nemôžeme povedať, že tých je viac, a preto apelovať v záujme tých a oných. Všetci sú občania Slovenskej republiky, musím rozhodnúť v prospech všetkých. Aj tých, ktorí sú, ja neviem, v okrese Kežmarok, ktorí sú na Orave v okrese Svidník alebo neviem kde.

Mrzí ma, pán minister, keď si myslíte, že si neuvedomujem to, s akým mandátom tu som. Mrzí ma to, že to hovoríte pred celým plénom, pretože ja neapelujem pred plénom na vašu zodpovednosť a na vašu neznalosť vašej zodpovednosti, keď predkladáte návrh a už v prvom čítaní preto, aby prešiel, ustupujete zo zásad, ktoré ste použili. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Pán poslanec, ako kolega z ústavnoprávneho výboru, ja si dovolím vás len podporiť a myslím si, že naozaj odvádzate veľmi dobrú práce na ústavnoprávnom výbore. Ja si vás veľmi vážim a myslím si, že naozaj máte plné právo po tomto, čo sa stalo v rámci prvej rozpravy, potom v druhej a dokonca aj tejto tretej, vystúpiť a predkladať akýkoľvek pozmeňujúci návrh, pretože hoci mám v prípade tých dvoch alternatív, možno by som vyberal inak. Ale vy ako zástupca regiónu a občanov máte právo podať akýkoľvek pozmeňujúci návrh. Takže v tomto si vás dovoľujem len takto podporiť. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy a páni, poslankyne a poslanci, prerušujem, končím túto rozpravu. Teraz má opäť záverečné slovo pán navrhovateľ.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem, pán podpredseda, snáď záverečné, myslím si, že nemá zmysel si tu argumentovať. Pán poslanec Madej vystúpil minulý týždeň na podporu Dolného Kubína a navrhol zamietnuť pozmeňujúci návrh pána poslanca Miklušičáka. Ale to bolo vo štvrtok minulý týždeň a dnes si plne uvedomujem, že je utorok, ďalší týždeň. Je mi to ľúto aj ľudsky, musím povedať. Ja viem, že každý odniekiaľ pochádzame, a naši blízki odniekiaľ pochádzajú, ale keď som apeloval na záujem všetkých občanov, tak som myslel na záujem občanov celej krajiny, nielen partikulárneho mesta alebo partikulárneho regiónu, ktoré, samozrejme, tiež sú súčasťou celej krajiny. Ale či má zmysel zablokovať reformu justície kvôli partikulárnemu záujmu jedného regiónu, obávam sa, že nie. Že potom tá postupnosť priorít zrejme nie je správna. Aspoň ja to tak vnímam.

Veľmi stručne k pánovi poslancovi Cabajovi, k terminológii. Pán poslanec, pri všetkej úcte, správa súdnictva, organizácia súdnictva nikde v Európe nie je trvalo napojená na organizáciu štátnej správy. Hovoríte terminológia. Veď do roku 1996 nebol žiaden administratívny kraj. Mám pravdu? Napriek tomu boli tri krajské súdy a jeden mestský súd a volali sa krajské súdy a nebol žiaden administratívny kraj! Tým chcem len povedať, pán poslanec, že ani terminológia v tomto prípade nie je smerodajná, naozaj, nie je to to najdôležitejšie, o čom by sme mali diskutovať. Ale obvinili ste ma, pán poslanec, že - a teda cezo mňa aj vládu zrejme - akoby podceňovala parlament. Pán poslanec, mnohé návrhy, mnohé, niektoré návrhy, ktoré som sem predložil, som spracúval aj s pomocou opozície. Či išlo o návrh ústavného zákona o konflikte záujmov alebo o návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku a dokonca som to robil v konzultáciách predtým, ako som návrh do parlamentu predložil, kde som išiel nad rámec mojich zákonných a ústavných povinností. Preto obviňovanie z tejto strany sa mi zdá byť neférové. Pán poslanec, nedávno som posielal predsedom poslaneckých klubov pozvánku do Trenčianskych Teplíc do nášho inštitútu na neformálnu diskusiu o trestných rekodifikáciách. Dostali ste tú pozvánku, pán predseda? Aha, nie ste už predseda klubu. Mea culpa, beriem späť. Ale posielal som ho pánovi predsedovi klubu, ospravedlňujem sa. To je môj záujem diskutovať základné reformy s celým parlamentom. Nad rámec rokovacieho poriadku. Takže v tomto smere si myslím, že pán poslanec, vaša výhrada nebola celkom adresná a korektná.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, pán Madej, procedurálny návrh.

R. Madej, poslanec: Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby ste v blížiacej sa rekodifikácii, teda pardon, novelizácii zákona, rokovacieho poriadku, dohliadli na to, aby sa zmenili ustanovenia tohto zákona tak, aby sme sa vyvarovali takýchto znevažujúcich vystúpení. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vzhľadom na to, že minister pôdohospodárstva a podpredseda vlády a minister financií sa listom z dnešného rokovania ospravedlnili s tým, že požiadali o prerokovanie návrhov zákonov, ktoré odôvodňujú, budú toto predkladať zajtra. V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 556).

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 556. Spoločnú správu máte ako tlač č. 556a. Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ide o menej sporný návrh zákona, o tom vás ubezpečujem. Účelom predloženého návrhu zákona je vymedziť postavenie znalca, tlmočníka, prekladateľa, znaleckých a tlmočníkoch ústavov s cieľom naplniť medzinárodné záväzky našej republiky a zabezpečiť tak právo každého jednotlivca na spravodlivý proces, ako aj zabezpečiť výkon samostatného ústavného práva jednotlivca na konanie v materskom jazyku a na súdnu ochranu.

Navrhovaný zákon nielenže zotrváva na osvedčených pojmoch znalec a tlmočník, ale súčasne zavádza nový terminologický pojem prekladateľ a nadväzuje na úpravy, ktoré v minulosti normovali činnosť znalcov alebo tlmočníkov. Návrhom zákona sa upravujú statusové otázky a identifikačné znaky znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, definuje sa znalecká, tlmočnícka a prekladateľská činnosť a jej postavenie, rozsah a obsah pôsobností znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pri výkone ich činnosti, zodpovednosť, inštitút dočasného pozastavenia výkonu znaleckej a tlmočníckej činnosti, ktorý je bežný v zákonoch upravujúcich statusové záležitosti, spôsob odmeňovania, kompetencie ministerstva spravodlivosti v oblasti organizácie, riadenia, výkonu a kontroly znaleckej a tlmočníckej činnosti. Takisto je upravená aj pôsobnosť znaleckých ústavov ako vrcholných vedeckých pracovísk, ktoré budú garantom odbornosti pri výkone znaleckej činnosti a v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti budú zabezpečovať vzdelávanie znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a iné úlohy potrebné pre zabezpečenie kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.

Návrh zákona nemá priame negatívne dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov a ak sa môžem v závere vyjadriť k spoločnej správe, tak vyjadrujem súhlas so spoločnou správou a odporúčam o nej hlasovať presne tak, ako to navrhuje gestorský výbor. Ďakujem, pán podpredseda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, ktorú máte ako tlač 556a.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 3. marca 2004 č. 799 pridelila vládny návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o návrhu zákona dvakrát. 20. apríla 2004, kedy prerušil rokovanie v dôsledku rozsiahlych výhrad jeho členov. 29. apríla 2004 pokračoval a uznesením č. 441 odporučil návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 16. apríla 2004 a uznesením č. 313 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

V časti IV v predloženej spoločnej správe sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Celkom je tam uvedených 36 návrhov. Máte ich všetci v spoločnej správe, nebudem ich čítať.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:

Spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35 s návrhom gestorského výboru schváliť, osobitne o bodoch 16 a 28 s návrhom gestorského výboru neschváliť a osobitne o bode 36 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonoch vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 10. mája 2004 č. 483. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Skončila som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Informujem vás, že písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Federič. Nikto viac sa. Ústne? Hovorím, kto sa písomne prihlásil. Keď skončí písomne prihlásený svojím vystúpením, bude šanca na ústne prihlásenie. Nič nestratíte. Takže nech sa páči, pán Federič a pán Šimko, to je asi tiež omyl.

I. Federič, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám niekoľko pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všetky pozmeňujúce návrhy sú výsostne technicko-vecného charakteru.

Prvý pozmeňujúci návrh. V § 3 ods. 2 písm. a) sa za slovo "činnosť" vkladajú slová "súvisiacu s úkonom alebo". Odôvodnenie: Ide len o upresnenie formulácie.

Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 3 ods. 6 sa za slová "tlačiarenské služby" vkladajú slová "výdavky na zhotovovanie obrazových a zvukových dôkazov". S odôvodnením, za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti znalca a tlmočníka respektíve prekladateľa by sa mali považovať aj výdavky na zhotovenie obrazových a zvukových dôkazov, ako sú napríklad výdavky na zhotovenie fotografií, videozáznamov a audiozáznamov.

Tretí pozmeňujúci návrh. V § 14 ods. 2 písm. g) sa za slová "tlmočné" vkladajú slová "bez dane z pridanej hodnoty", a to isté sa týka, aj štvrtý pozmeňujúci návrh. V § 14 ods. 2 písm. h) sa za slová "tlmočné" vkladajú slová "bez dane z pridanej hodnoty". Odôvodnenie k týmto dvom návrhom: ide len o upresnenie, pretože nie všetky subjekty, ktoré sa zaoberajú touto činnosťou, sú platcami DPH, aby tam nevznikla pochybnosť pri tých organizáciách, ktoré sú platcami DPH, aby túto sumu uplatňovali bez dane z pridanej hodnoty.

Po piate. V § 17 ods. 9 sa za slovo "podania" vkladajú slová "v písomnej alebo v elektronickej forme". Ide len o upresnenie formulácie.

Šiesty pozmeňujúci návrh. V § 26 ods. 2 sa číselná hodnota peňažnej pokuty 20 000 Sk nahrádza slovami "výšky trojnásobku minimálnej mzdy". To isté v siedmom pozmeňujúcom návrhu, v § 26 ods. 2 sa číselná hodnota peňažnej pokuty 40 000 Sk na hrádza slovami "výšky šesťnásobku minimálnej mzdy".

V ôsmom, v § 27 ods. 3 písm. b) sa číselná hodnota peňažnej pokuty 50 000 Sk nahrádza slovami "výšky osemnásobku minimálnej mzdy".

V deviatom pozmeňujúcom návrhu vás poprosím aj o opravu, lebo je tam tlačová chyba. V § 27 ods. 3 písm. b) sa číselná hodnota pokuty milión Sk nahrádza slovami "výšky stošesťdesiatnásobku minimálnej mzdy". V tých materiáloch, ktoré máte rozdané, tam bolo 100 000 korún a šestnásťnásobok. Poprosím vás o opravu, že je to milión korún a stošesťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

Desiaty pozmeňujúci návrh. V § 27 ods. 6 sa číselná hodnota pokuty 100 000 Sk nahrádza slovami "výšky šestnásťnásobku minimálnej mzdy". Ku všetkým týmto návrhom je jednotné odôvodnenie: Vzhľadom na predpokladaný vývoj v oblasti príjmu, rastu príjmu a životných nákladov by bolo vhodné, aby sa spôsob stanovenia výšky peňažných pokút vzťahoval k výške minimálnej mzdy, ktorá je pravidelne stanovená príslušným zákonom a ktorá bude sa v budúcnosti neustále meniť a tým sa zabráni do budúcnosti, aby sa táto právna norma zbytočne nenovelizovala iba kvôli výške peňažných pokút.

A posledný, jedenásty pozmeňujúci návrh. V § 33 sa za písm. h) vkladá nové písm. j) v tomto znení: "Podrobnosti o možnostiach vedenia denníka v elektronickej forme". Odôvodnenie: vzhľadom na pokrok v informačných technológiách a informatizáciu spoločnosti by bolo vhodnejšie umožniť subjektom, ktoré sú na to vhodne vybavené, aby denník, teda knihu osobitnej evidencie, mohli viesť nielen v písomnej, ale aj v elektronickej podobe. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený. Teraz prosím, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Přidal, pán poslanec Šimko, Jozef. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Přidal, nech sa páči.

A. Přidal, poslanec: Vážené dámy a páni, veľmi krátky pozmeňujúci návrh. Jedna, čl. 10 znie: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2004 a to posunutie účinnosti sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia materiálno-technických a personálnych podmienok na realizáciu zákona v praxi. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračuje pán poslanec Šimko.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi aby som v mene skupiny poslancov predložil pozmeňujúci návrh, ktorý predlžuje prechodné obdobie pre ústavy, ktoré využívajú znalecké dokazovanie najmä v trestnom konaní.

Za § 34 sa vkladá nový § 35, ktorý znie: ods. 1. Znalecké organizácie podľa § 34 ods. 1 zapísané v zozname podľa doterajších predpisov ako znalecké ústavy, sú povinné preukázať splnenie podmienky bezúhonnosti, predložiť doklad o zaplatení správneho poplatku za zápis do zoznamu, predložiť úradne osvedčenú kópiu zmluvy o uzavretí poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním znaleckej činnosti a nahlásiť údaje, ktoré sa zapisujú do zoznamu, do 28. februára 2006.

Odsek 2. Ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí znaleckej organizácie podľa ods. 1 zo zoznamu, najneskôr do 28. februára 2007, ak nesplní podmienky podľa ods. 1. Doterajšie § 35 až § 37 sa označujú ako § 36 až § 38. Týmto sa navrhuje vlastne predĺžiť to prechodné obdobie pre doterajšie ústavy vzhľadom na to, že ide o špecializované pracoviská, ktoré sa využívajú na znalecké dokazovanie predovšetkým v trestnom konaní. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete vystúpiť po rozprave? Nech sa páči. V závere. Už po rozprave. Už som rozpravu skončil. Nech sa páči.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Pán podpredseda, veľmi stručne sa len vyjadrím k pozmeňujúcim návrhom. Súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Šimka aj pána poslanca Přidala. A vyjadrím sa k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Federiča. Aspoň k niektorým z diskutovaných.

S prvým bodom súhlasím. S druhým bodom, podľa mojej mienky návrh zákona uvádza nie taxatívny, len demonštratívny výpočet druhov výdavkov, takže nie je nevyhnutné tam ešte vyslovene uvádzať výdavky na zhotovenie obrazových a zvukových dôkazov. Okrem toho, nie som si istý či je správne použitý pojem dôkaz, obrazový alebo zvukový dôkaz. Znalec môže vyhotoviť len záznam, ktorý môže byť podkladom na vypracovanie znaleckého posudku. Čiže malo by tam ísť asi o zhotovenie obrazových a zvukových záznamov, nie dôkazov. To je nesprávny termín.

K bodom 3 a 4, tam si myslím, že otázku DPH rieši osobitný predpis. Zákon č. 222/2004 Zb. o dani z pridanej hodnoty a nie je potrebné to riešiť aj podľa tohto zákona.

K bodom 5 a 11 len veľmi stručne. Uschovávanie rovnopisov v elektronickej forme zrejme nie je vhodné z dôvodu nedostatočných technických prostriedkov na zabezpečenie ich pravosti, ktorá by spôsobila problémy najmä pri ich kontrole, a kde by mohlo dôjsť k zmenám oproti pôvodnému zneniu posudku. Okrem toho nie je zabezpečená po technickej stránke ani forma dostatočnej, bezpečnej komunikácie elektronickou cestou medzi znalcami a ministerstvom, kedy by elektronická archivácia mala svoj zmysel.

A k bodu 6 až 10, kde sa navrhuje u priestupkov neriešiť sankcie pevnou sumou, ale sumou odvodenou od násobku minimálnej mzdy. Je to riešenie, ktoré je v našom práve neobvyklé pri úprave správnych sankcií a spôsobilo by neprehľadnosť pre adresáta zákona, ktorý by mal byť rovnako ako v iných prípadoch dopredu presne a jasne oboznámený s prípadnými následkami svojho nezákonného konania. My máme násobok minimálnej mzdy v Trestnom zákone, kde sa od neho odvodzuje výška spôsobenej škody, ale v Trestnom zákone je to na hrane s ústavou, a preto to v návrhu rekodifikácie meníme, pretože podmienky trestnej zodpovednosti môže stanoviť len zákon, nie podzákonný predpis. Preto v návrhu nového Trestného zákona, ktorý je v druhom čítaní v parlamente, navrhujeme aj do Trestného zákona zaviesť pevnú sumu, ktorá sa bude musieť síce zvyšovať, ale zodpovedá kritériám nášho ústavného poriadku. Takže toľko k pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem, pán podpredseda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, hodláte vystúpiť na záver. Nie? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tlač 547).

Návrh ústavného zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 547 a spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 547a. Slovo má pán poslanec Jirko Malchárek. Prosím, uveďte návrh zákona a tento odôvodnite.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v mene skupiny poslancov, v mene mojom, v mene pána poslanca Miššíka, Kötelesa, Minárika, Dušana Jarjabka, Ondrejka a Drgonca, ktorí, predpokladám, že reprezentujú aj názory väčšiny svojich poslaneckých klubov, a myslím si, že aj v mene ostatných poslancov môžem povedať, že je najvyšší čas, aby sme skúsili nájsť vhodný kompromis na prijatie ústavného zákona, ktorý bude riešiť ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Účelom toho predloženého návrhu zákona je ustanoviť nezlučiteľnosť funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností, ako to definuje návrh. Stanovuje však aj povinnosti a obmedzenia pre verejného funkcionára tak, aby sa zamedzilo vzniku rozporu osobného záujmu verejného funkcionára s verejným záujmom pri výkone jeho funkcie. Navrhovaný zákon stanovuje aj zodpovednosť verejného funkcionára za nesplnenie alebo porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z tohto návrhu a tiež sankcie za nesplnenie týchto povinností.

Pred tým, ako skúsim porovnať pôvodný návrh ústavného zákona, ktorý bol z dielne vlády a ministerstva spravodlivosti, s touto predlohou, ktorá vzišla v podstate z konzultácií zo skupiny poslancov a z konzultácií za prítomnosti a aktívnej spolupráce pána ministra spravodlivosti, chcem len povedať, že so závermi gestorského výboru sa plne stotožňujem, a aj s bodmi, ktoré si osvojil gestorský výbor v rámci spoločnej správy, aj legislatívnotechnické pripomienky, ktoré predložila Národná rada Slovenskej republiky.

Návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov síce vychádza z pôvodného vládneho návrhu, ako už som poznamenal, zhruba spred roka. Prináša však niektoré významné zmeny. Oproti pôvodnému vládnemu návrhu prináša podstatné rozšírenie osobnej pôsobnosti v čl. 2 ods. 1, rozširuje pôsobnosť tohto zákona o ďalších 10 skupín verejných funkcionárov, a to členov štatutárneho orgánu verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu, štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, generálneho riaditeľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a riaditeľa jej kancelárie, členov regulačnej rady, predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, predsedu Poštového úradu, zástupcov štátu štatutárnych orgánov obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, riaditeľa štátneho podniku a členov dozornej rady štátneho podniku, ktorých do funkcie ustanovuje štát, a členov Rady Slovenskej televízie a členov Rady Slovenského rozhlasu. Súčasne ponecháva v pôsobnosti tohto zákona územnú samosprávu, okrem poslancov obecných zastupiteľstiev.

Z hľadiska deklarácie majetkových pomerov prináša tento návrh kompromisné riešenie oproti vládnemu návrhu zákona, ktoré je v tom, že stanovuje povinnosť verejného funkcionára deklarovať nielen svoje majetkové pomery, ale majetkové pomery manžela, manželky a svojich neplnoletých detí, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti.

Podstatný rozdiel je v určení orgánu, ktorému sa podávajú tieto oznámenia vo vzťahu k predstaviteľom územnej samosprávy. Podľa pôvodného vládneho návrhu zákona to mal byť jednej poslanec zastupiteľstva a to či už obecného, alebo zastupiteľstva VÚC. Tým by však vznikla situácia, že v rukách tohto poslanca by sa sústredilo veľké množstvo osobných informácií o ostatných poslancoch a o starostovi a ich manželoch a deťoch, alebo manželkách. Tým by vznikla možnosť tieto informácie zneužiť, napríklad v nekorektnom politickom súboji.

Predložený návrh ústavného zákona tento nedostatok odstraňuje tým, že vytvára v zastupiteľstvách komisie. Členom tejto komisie môže byť iba poslanec obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku. Ak sú v zastupiteľstve zástupcovia politických strán a politických hnutí alebo nezávislí poslanci, je komisia zložená z jedného zástupcu každej politickej strany alebo politického hnutia a jedného zástupcu nezávislých poslancov. Komisia musí mať aspoň 3 členov. Ak tento počet nebude dosiahnutý týmto spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického hnutia s najvyšším počtom poslancov. Tým sa zabezpečí pomerné zastúpenie poslancov zastupiteľstva v tejto komisii, obdobne ako je to v prípade pomerného zloženia Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

Predložený návrh zákona v plnej miere ponecháva sankčný mechanizmus vrátane straty mandátu. Zmeny však prináša v určovaní pokuty len ako násobku platu verejného funkcionára. Pôvodný vládny návrh ustanovoval aj minimálne sadzby, a to 50 000 slovenských korún a ich násobky, čo však znamenalo, že tento zákon predpokladal, že priemerný plat verejného funkcionára je 50 000 slovenských korún. V skutočnosti to však tak nie je a platy predstaviteľov najmä územnej samosprávy, starostov malých miest a obcí sú podstatne nižšie.

Posledným podstatným rozdielom je stanovenie kvór. Pôvodný vládny návrh zákona vyžadoval na uloženie sankcie len jednu tretinu prítomných členov výboru pre nezlučiteľnosť. Poslanecký návrh toto kvórum zvyšuje na tri pätiny prítomných, teda nie všetkých členov výboru. Takáto úprava má svoje opodstatnenie. Demokracia v modernom chápaní nie je iba vláda väčšiny, ale aj ochrana menšiny pred svojvôľou väčšiny. Ak by na rozhodnutie výboru, napríklad o uložení pokuty postačovala jedna tretina, ale aj polovica, znamenalo by to, že menšina opozície by mohla byť neustále politicky sankcionovaná väčšinou, ktorá by mohla zákon zneužívať. Ak sa však stanoví kvórum troch pätín zabezpečiť to, že menšina, čiže v tomto prípade opozícia bude chránená pred zneužívaním tohto zákona zo strany väčšiny. Ak by nastal flagrantný prípad porušenia zákona, dá sa predpokladať, ako aj vyplýva z doterajšej parlamentnej praxe, že dosiahnutie aj takejto trojpätinovej väčšiny by nebolo problémom. Súčasná platná úprava nerieši ani rozsah, ani sankcie, ani sa netýka všetkých, ktorých by sa týkať tento zákon, ústavný, mal podľa tohto zákona.

Vzhľadom na tento stav je veľmi nešťastné, ak by sme do tohto zákona sa snažili implementovať zásadnú zmenu riešenia v oblasti straty mandátu cez najvyšší súd. Myslím si, že by to ohrozilo prijatie tohto zákona. V každom prípade sme boli naklonení každým zmenám v priebehu druhého čítania vo výboroch. Myslím si, že viacero zmien sme si aj osvojili. Nemôžem súhlasiť so stanoviskom vlády. Samozrejme, v tom globálnom stanovisku je súhlasné stanovisko, z ktorého sa teším za predkladateľov, ale so zmenami, ktoré vlastne posúvajú celú tú prácu tej komisie, predovšetkým poslancov Národnej rady, úplne na začiatok vlastne práce tejto komisie, kde boli ešte tie ustanovenia, o ktorých som hovoril. Preto prosím o naozaj konštruktívny prístup k hlasovaniu a k posudzovaniu v druhom čítaní tohto ústavného zákona a verím, že Národná rada je schopná a prijme takýto ústavný návrh zákona. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Alexejovi Ivankovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu ústavného zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, tlač 547, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ďalej gestorský výbor, podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 3. marca 2004 č. 811 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, tlač 547, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov odporučili schváliť tieto výbory: ústavnoprávny výboru, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Výbor Národnej rady pre verejnú správu rokoval o návrhu 21. apríla 2004, ale nebol uznášaniaschopný. V časti IV spoločnej správy sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich celkom 9 a gestorský výbor odporúča o nich hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 a 9 s návrhom gestorského výboru schváliť a osobitne o bode 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k poslaneckému návrhu ústavného zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Je teraz príležitosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Majdová, pán poslanec Miklušičák, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa Majdová.

M. Majdová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som v súlade s rokovacím poriadkom predložila pozmeňujúci návrh, ktorý sa skladá teda zo 4 bodov. V čl. 7 ods. 1 v úvodnej vete sa spojka "a" nahrádza čiarkou a za slová "do 31. marca" sa vkladajú slová "a do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie". Navrhovaná konštrukcia podávania oznámení podľa čl. 7 je podľa mňa nedostatočná, pretože nepokrýva poslednú časť funkčného obdobia verejného funkcionára. Doplnenie povinnosti predkladať predmetné oznámenia aj v roku po skončení výkonu verejnej funkcie je nevyhnutné, keďže výkon verejnej funkcie sa väčšinou končí po 31. marci, teda po podaní oznámenia za predchádzajúci rok podľa čl. 7. Ak by bol ponechaný navrhovaný text, tak by sa na veľkú časť funkčného obdobia v poslednom roku nevzťahovala povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7.

Druhý pozmeňujúci návrh sa týka tiež čl. 7 ods. 7, kde v druhej vete sa vypúšťajú slová "písm. d)" a na konci druhej vety sa čiarka nahrádza bodkočiarkou. Chcem však upozorniť, že tu došlo k preklepu pri prepise, čiže správne má znieť: na konci druhej vety sa bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa slová "na tento účel sú orgány podľa ods. 5 písm. a) až c) povinné poskytnúť výboru úplnú súčinnosť".

Verejné deklarovanie najmä majetkových pomerov je dôležitou súčasťou tohto ústavného zákona, preto považujeme za neopodstatnené, aby boli verejní funkcionári samosprávy ako jediní vyňatí z povinnosti zverejňovať oznámenia podľa čl. 7 na internete. Kontrola v samospráve je rovnako dôležitá ako na úrovni orgánov štátu. Na účely zabezpečenia povinnosti výboru zverejniť oznámenia navrhujeme uložiť orgánom podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) až c) povinnosť poskytnúť výboru úplnú súčinnosť, najmä zasielať výboru oznámenia vo forme vhodnej na zverejnenie.

Ďalší návrh sa týka čl. 9 ods. 9, ktorý znie: Chcem ešte, prepáčte, upozorniť, tu došlo k nie správnej formulácii, čiže prečítam to tak, návrh tak, ako má znieť, nie tak, ako ho máte v písomnej forme. Čl. 9 ods. 9 teda znie: "Rozhodnutie podľa ods. 6 musí byť prijaté najmenej nadpolovičnou väčšinou všetkých členov orgánu podľa ods. 1". Inak sa rozumie, že sa konanie zastavuje. Väčšina potrebná na rozhodnutie vo výbore a v pléne je jedným z kľúčových ustanovení tohto zákona. Keďže na rozhodnutie obecného zastupiteľstva VÚC a akademického senátu postačuje nadpolovičná väčšina, nevidíme dôvod na odlišnú úpravu v prípade rozhodovania vo výbore Národnej rady. Preto navrhujeme preformulovať čl. 9 ods. 9 tak, aby na prijatie rozhodnutia vo výbore postačovala nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.

Posledný návrh sa týka čl. 10 ods. 1, ktorý znie: slovo "trojpätinovou" sa nahrádza slovom "nadpolovičnou". Z obdobných dôvodov ako v návrhu pod bodom 3 navrhujeme znížiť väčšinu potrebnú na rozhodnutie v pléne Národnej rady z kvalifikovanej na nadpolovičnú. Vzhľadom na možnosť podania odvolania na Ústavný súd Slovenskej republiky s odkladným účinkom považujeme za dostačujúcu nadpolovičnú väčšinu aj na rozhodovanie pléna Národnej rady. Prílišná náročnosť konania aj vysoké kvóra sú jednou z hlavných príčin nefunkčnosti platného zákona č. 119/1995 Z. z. Z tohto dôvodu považujeme za dôležité odstrániť tieto nedostatky a nezachovávať trojpätinovú väčšinu potrebnú na rozhodnutie, či už vo výbore, alebo v pléne. Chcem poprosiť pána spravodajcu, aby pri hlasovaní o mojom pozmeňujúcom návrhu nechal hlasovať o všetkých štyroch bodoch samostatne. Ďakujem.