B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujeme pánovi poslancovi Madejovi za búrlivý potlesk. Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2003 rozhodnutím č. 642 z 30. marca 2004 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výborom v termíne do 23. apríla 2004. Správa bola predložená na základe § 5 ods. 3 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade.
Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokúvania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedenú správu v stanovenom termíne prerokovali všetky stanovené výbory, a to výbor pre financie, rozpočet a menu a prijal uznesenie č. 344 z 15. apríla 2004, ďalej výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prijal uznesenie č. 315 zo dňa 16. apríla 2004, výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 181 z 20. apríla 2004 a napokon výbor pre verejnú správu uznesením č. 180 z 20. apríla 2004. Všetky výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2003 zobrať na vedomie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom budeme hlasovať potom po rozprave, a tento návrh obsahuje stanovisko, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2003. Ďakujem vám pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať
správou o činnosti verejného ochrancu práv.
Správu ste dostali ako tlač 611.
Prosím teraz verejného ochrancu práv pána Pavla Kandráča, aby správu uviedol. Nech sa páči, máte slovo.
P. Kandráč, verejný ochranca práv: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už druhý raz je mi umožnené predstúpiť pred Národnú radu a predniesť správu o činnosti verejného ochrancu práv tentoraz za rok 2003.
Samozrejme, že budem rešpektovať ekonomiku času, pretože predpokladám, že správu ste si všetci podrobne preštudovali. Preto si dovolím v tejto súvislosti upozorniť len na niektoré skutočnosti, ktoré považujeme za potrebné, aby boli zdôraznené.
Treba povedať, že správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2003 sme vypracovali na základe poznatkov, ktoré sme získali z podnetov tak právnických osôb, ako aj fyzických osôb, a, samozrejme, z vlastných poznatkov tak verejného ochrancu práv, ako aj pracovníkov Kancelárie verejného ochrancu práv.
Na vypracovanie sme zvolili štruktúru, kde logicky jednotlivé časti nadväzujú tak, aby sme poskytli čo najlepší obraz Národnej rade SR o dodržiavaní a ochrane základných práv a slobôd. Ďalej sme chceli týmto spôsobom poskytnúť informácie o tejto problematike tak inštitúciám štátu, ako aj inštitúciám verejnej správy, ale aj odbornej a laickej verejnosti.
Treba zdôrazniť, že pri vypracovaní správy sme sa riadili určitými zásadami. Predovšetkým zásadou konkrétnosti, zásadou úspornosti, zásadou modernosti a najmä, a to zdôrazňujem, zásadou náležitej vypovedacej sily správy. Okrem toho sme v správe zdôraznili aj pôsobenie verejného ochrancu práv z vlastnej iniciatívy a nad rámec zákona o verejnom ochrancovi práv.
Dovolím si vás upozorniť na netypický záver správy o činnosti verejného ochrancu práv. Je to podoba taká, že vlastne záverom správy sú odpovede na najčastejšie otázky, ktoré v súvislosti s činnosťou verejného ochrancu práv najviac dostávame, najviac sú pertraktované na verejnosti. Súčasne tento záver je aj zhrnutím problémov o činnosti verejného ochrancu práv, ale aj zameraním pre budúce obdobie, ako by sa ďalej mala uberať činnosť verejného ochrancu práv.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol ešte tri poznámky v súvislosti s obsahom správy. A to predovšetkým, že treba si uvedomiť a zdôrazniť, že v Slovenskej republike sa základné, zdôrazňujem, základné ľudské práva a slobody neporušujú vo väčšej miere. Ide o tie základné práva, ktoré sú uvedené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky.
Druhá poznámka je, že často sa zamieňa porušovanie základných práv s nie náležitým administratívnym vybavovaním. Toto je vážny problém a na základe podnetov sme zistili, že v tomto orgány verejnej správy sú veľa dlžné občanovi. Ide najmä o to, že sa ich pracovníci arogantne správajú, povýšenecky, nerešpektujú jeho požiadavky a, samozrejme, jednoznačne mocensky voči nemu vystupujú.
Posledná poznámka je, že zo základných práv a slobôd sa najčastejšie vyskytuje porušovanie základného práva, a to zbytočné prieťahy v konaní. Najčastejšie v súdnom konaní, menej už v konaní orgánov verejnej správy.
Tu je pole pôsobnosti pre pána ministra spravodlivosti, aby sa urobili určité systémové opatrenia a odstránili tie problémy, ktoré toto spôsobujú. V správe sú veľmi podrobne rozobrané.
Chcel by som ešte pre úplnosť vašej informácie uviesť, že aj vďaka vám, páni poslanci, a Národnej rade SR bol rozpočet Kancelárie verejného ochrancu práv na rok 2004 vo výške, že nám dovolil rozvinúť aj také aktivity, ktoré doteraz neboli možné. To znamená, viac sme sa sústredili aj na propagáciu, aj na zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov.
Chcel by som povedať, že spolu je nás 35 pracovníkov, z toho 20 je v štátnej službe a len 20 právnikov. Jedenásti pracovníci pracujú v oblasti verejnej služby. Ďalej treba uviesť aj problémy, ktoré nás veľmi trápia. Na tri by som si dovolil, páni poslanci, upriamiť vašu pozornosť.
V prvom rade je to snaha výkonnej moci zrušiť rozpočtovú kapitolu verejného ochrancu práv podriadiť ho pod iné orgány. Je to v rozpore s ústavou, pretože verejný ochranca práv patrí medzi nezávislé orgány a predmetným spôsobom, neviem prečo sa ohrozuje jeho nezávislosť. Naopak, myslím si, že by sa mali naďalej hľadať spôsoby, ako rozvíjať jeho nezávislosť, vytvárať podmienky na jej realizáciu, a nie podriaďovať verejného ochrancu práv hoci len rozpočtovo pod iné inštitúty.
Druhé, čo nás trápi, je, že v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok je stanovený príjem verejného ochrancu práv. To je neslýchané, pretože sme nezisková organizácia. Nemáme prostriedky na to, aby sme plnili príjmy štátneho rozpočtu. Prosím, ak nám zákonodarca schváli, že máme vyberať poplatky od občanov, iste, potom je to možné, ale v momentálnej situácii za danej právnej úpravy to je neuveriteľný lapsus, ktorý je v návrhu štátneho rozpočtu.
Posledný problém, ktorý nás veľmi trápi, je, že nemôžeme získať pre naše potreby vlastnú štátnu budovu. Budovu dôstojnú s dôstojným umiestnením a dobre prístupnú pre občanov. Som osobne presvedčený, že takéto budovy existujú. Zatiaľ sme len v budove, kde platíme prenájom, samozrejme, že by sme vedeli tieto prostriedky ináč použiť a je až nemiestne, že toto sa potom stáva útokom na náš úrad v podobe, že jedna pätina nášho rozpočtu je dávaná na nájomné. A kde máme existovať? Museli sme si nájsť nejaké priestory. Sú najlacnejšie zo všetkých, ktoré sa nám ponúkli.
A úplne na záver chcel by som uviesť najaktuálnejšie čísla. Do dnešného dňa je na našom úrade 4 280 podnetov, z toho je vybavených 2 659, čo znamená 62 percent.
Vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím teraz povereného člena výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslanca Jaroslava Bašku, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu tejto správy vo výboroch. Nech sa páči.
J. Baška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Kandráč, dovoľte mi predložiť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien o prerokovaní správy o činnosti verejného ochrancu práv, tlač 611.
V súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov predložil verejný ochranca práv Pavol Kandráč 29. marca 2004 správu o svojej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 639 z 29. marca 2004 pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor má podať správu o prerokovaní uvedeného materiálu a pripraviť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor o správe rokoval na svojej 26. schôdzi 22. apríla 2004 za účasti verejného ochrancu práv Pavla Kandráča. Vo svojom uznesení č. 187 výbor odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie a poveril ma informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania o správe.
Na základe rokovania vo výbore Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv. Súčasťou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o činnosti verejného ochrancu práv, tlač 611, s tým, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv.
Pán predsedajúci, otvore rozpravu, prosím.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne.
Teraz pristúpime k rokovaniu o
správe činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003 (tlač 629).
Spoločnú správu výborov máte v tlači 629a.
Prosím teraz generálneho prokurátora Slovenskej republiky pána Dobroslava Trnku, aby správu uviedol. Nech sa páči.
D. Trnka, generálny prokurátor SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nechcem byť alibista, a preto nezačnem svoje vystúpenie konštatovaním, že predkladám správu za rok 2003, teda za čas, keď som nestál na čele tohto rezortu. V plnej miere som si vedomý zodpovednosti aj za minulý rok. A takisto by som vás nechcel zahltiť štatistickými údajmi, ktoré správa obsahuje, avšak mám taký dojem, že momentálne si v spoločnosti málokto uvedomuje zrejmý alarmujúci stav, ktorý nám prináša kriminalita, ale aj alarmujúci stav, ktorý súvisí s personálnym obsadením jednotlivých inštitúcií, ktoré majú s kriminalitou bojovať. Preto si dovolím v tých najzávažnejších bodoch alebo v tých najzávažnejších oblastiach zaťažiť vás troška aj číslami, ktoré som stručným spôsobom zo správy vytiahol.
Treba si uvedomiť, že rok 2003 bol charakteristický mimoriadnym nárastom celkového počtu stíhaných osôb. Kým v roku 2002 bolo skončené trestné stíhanie proti 43 202 osobám, v roku 2003 bolo stíhaných pre trestné činy 57 362 osôb. Z tohto vyplýva, že nárast rovná sa 14 160 osôb, čo v percentuálnom vyjadrení tvorí 24,7 percenta. Podľa mňa tento stav je alarmujúci, lebo je to nárast o jednu štvrtinu.
Všetky trestne stíhané osoby spáchali spolu 69 343 trestných činov. V porovnaní s rokom 2002 je to nárast o 15 075 trestných činov, čo je nárast o 27,8 percenta. Hovoríme, samozrejme, stále o číslach, kde sú známi páchatelia. V porovnaní s rokom 2001 je to nárast o 39,9 percenta. A to už si myslím, že sa blíži k takmer polovici a nad týmto číslom by sme sa mali asi všetci zamyslieť.
Skladba stíhaných osôb sa dlhodobo nemení a percentuálne vyjadrenie je také, že 92 percent tvoria muži, 8 percent ženy a z tohto celkového počtu je 7,5 percenta mladistvých.
V roku 2003 bolo v Slovenskej republike z celkového počtu stíhaných známych páchateľov vo väzbe 4 463 osôb. Opätovne je nárast väčší o 1 541 osôb ako v roku 2002. Osoby, ktoré boli väzobne stíhané, spáchali 11 362 trestných činov a prokurátori podali na väzobne stíhané osoby obžalobu v 4 120 prípadoch, z ktorých bolo 2 418 recidivistov.
Zaoberali sme sa tu v minulosti pri novelizácii Trestného zákona a Trestného poriadku rôznymi metódami, akým spôsobom, respektíve ukladaním prísnejších trestov pôsobiť na páchateľov trestných činov a ja osobne sa domnievam, že toto nie je jediná forma, akou možno znížiť kriminalitu a myslím si, že to nie je jediná forma, na ktorú by sme mali sústrediť pozornosť.
V roku 2003 výrazným spôsobom vzrástol aj počet obžalovaných osôb. Bolo zažalovaných 37-tisíc páchateľov, čo je nárast oproti minulému roku o 15,6 percenta. Na tieto percentuálne nárasty poukazujem z toho titulu, aby ste v konečnom dôsledku videli zaťaženosť jednotlivých prokurátorov, ktorí s týmito páchateľmi vlastne pracujú, aby ste vlastne videli, v čom spočíva ich práca. Rozhodujúci podiel v skladbe kriminality mali v roku 2003 trestné činy proti majetku, ktorých páchatelia tvoria celkovo 48,7 percenta.
Druhú najfrekventovanejšiu skupinu tvoria trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti a tretiu najfrekventovanejšiu skupinu trestné činy proti životu a zdraviu. Mimoriadny nárast sme zaznamenali v trestných činoch proti rodine a mládeži, kde je trestne stíhaných 7 238 osôb. To znamená, že násilná trestná kriminalita smeruje k tým najslabším sociálnym skupinám a najmä k ženám a deťom.
Osobitnú kapitolu tvoria rasovo motivované trestné činy, kde bolo stíhaných len 48 osôb, avšak pre jej závažnosť jej prokuratúra venuje osobitnú pozornosť. Rozsah tejto trestnej činnosti zostáva v ostatných troch rokoch v podstate na rovnakej úrovni a tento poznatok svedčí o pretrvávajúcej aktivite a dôslednosti aj polície pri zisťovaní páchateľov tohto druhu kriminality.
Organizovaný zločin, samozrejme, nespal, pričom v roku 2003 prišlo k nárastu počtu osôb stíhaných pre trestné činy štatisticky začleňované do kategórie organizovaného zločinu. Bolo stíhaných celkovo 2 474 osôb, obžalovaných bolo 1 622 osôb a odsúdených 1 067 osôb. Možno konštatovať, že prišlo k spomaleniu vybavovania agendy najmä v kategórii, respektíve najmä v štádiu konania na súde po podaní obžaloby.
Dovolil by som si vás upozorniť, že v tejto kategórii stíhaných osôb je aj 625 páchateľov, ktorí sa dopustili trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 2 Trestného zákona, pričom najčastejšie sa vyskytujúcou okolnosťou podmieňujúcou použitie tejto kvalifikácie nie je spáchanie organizovanou skupinou alebo dokonca medzinárodnou zločineckou skupinou, ale je to použitie zbrane.
Po roku absencie v roku 2002 sa nám opätovne vyskytli prípady vydierania podnikateľov viac či menej organizovanými skupinami vydieračov, pričom v roku 2002 nebol ani jeden páchateľ stíhaný a odsúdený, v roku 2003 to bolo 16 osôb.
Dovolím si upozorniť, že neustále sa zvyšuje miera organizovanosti pri trestných činoch nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a Trestného zákona. Podľa odhadov vzhľadom na latentnosť tejto trestnej činnosti si dovolíme tvrdiť, že územím Slovenskej republiky prešlo za rok 2003 30- až 40-tisíc nelegálnych migrantov, pričom k páchaniu tohto trestného činu prichádza najmä v oblasti hraničného prechodu Ubľa na hranici s Ukrajinou a v oblasti Javoriny a Kysúc, kde títo migranti územie Slovenskej republiky opúšťajú.
V roku 2003 enormne vzrástol počet osôb stíhaných pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Narastá počet osôb, ktoré zhromažďujú zbrane, strelivo a výbušniny vo veľkom rozsahu, respektíve narastá množstvo páchateľov, ktorí disponujú hromadne účinnými zbraňami, ako sú samopaly, ručné granáty a priemyselné trhaviny. Je podozrenie, samozrejme, že tieto osoby so zbraňami nezákonne a nelegálne obchodujú.
Z hľadiska úspešnosti orgánov činných v trestnom konaní je potrebné pozitívne hodnotiť tú skutočnosť, že v roku 2003 bolo v deviatich prípadoch vznesené obvinenie aj páchateľom trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona. Páchatelia uvedeného trestného činu sa ako členovia organizovaných zločineckých skupín dopúšťajú veľmi rozmanitej trestnej činnosti počnúc ekonomickou kriminalitou cez rôzne formy násilnej trestnej činnosti až po prevádzačstvo a legalizáciu príjmov z trestnej činnosti.
Hrozbu vysokej sankcie pri tejto právnej kvalifikácii si uvedomujú aj samotní páchatelia a v rámci prípravného konania badať zvýšené úsilie obvinených a ich obhajcov o zbavenie viny práve pre tento trestný čin.
Drogová kriminalita mala v roku 2003 takisto stúpajúcu tendenciu. Bolo stíhaných 1 185 osôb, čo predstavuje nárast oproti roku 2002 o 34,35 percenta. Z poznatkov prokuratúry vyplýva, že drogová trestná činnosť sa vyskytuje najviac v Bratislavskom kraji, ale zaznamenali sme obrovský zvýšený nárast najmä v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji a v súvislosti so vstupom do Európskej únie je nutné očakávať nárast aktivít organizovaných skupín zameraných na nedovolený obchod s drogami, pričom v roku 2003 bola tejto problematike venovaná pozornosť v rámci koordinácie činnosti orgánov zameraných na boj proti drogám, na ktorej participovala aj prokuratúra.
Stručne sa dotknem činnosti v netrestnej oblasti, kde stále existuje polemika, či prokuratúra v netrestnej oblasti má plniť nejaké úlohy, alebo či nie je dôvodnosť, aby prokuratúra v netrestnej oblasti túto vykonávala.
Možno konštatovať, že aktivita prokurátorov od roku 2001 má stúpajúcu tendenciu nielen vo vybavenosti podnetov občanov, ale aj v počtoch vykonaných opatrení smerujúcich k náprave nezákonnosti, teda na opatrenia na ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a často aj štátu.
V netrestnej oblasti prokurátori vybavili spolu 13 701 vecí a podali 1 378 protestov prokurátora proti všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánmi verejnej správy.
Za účelom odstránenia porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánov verejnej správy, bolo podaných 1 050 upozornení prokurátora. Bolo vykonaných 1 180 previerok zachovávania zákonnosti a v oblasti občianskosúdnych konaní prokurátori vstúpili do 1 652 začatých občianskoprávnych konaní viac-menej v rodinnoprávnych vzťahoch. Oproti minulému roku alebo respektíve oproti roku 2002 a 2001 nám klesol počet podaných mimoriadnych dovolaní na Najvyšší súd proti právoplatným rozhodnutiam súdov, a to z čísla 330 na číslo 85.
Vážení páni poslanci, toľko troška k štatistickým číslam. Podľa môjho názoru sú tieto čísla značne alarmujúce.
Chcel by som podotknúť, že rok 2003 bol charakteristický pomerne veľkým množstvom podaných trestných oznámení ústavných činiteľov, respektíve verejne činných osôb, pričom musím konštatovať, že išlo skôr o spory s politickým podtextom ako o trestnoprávne záležitosti.
Orgány prokuratúry evidovali celý rad podaní občanov, či už obvinených, alebo poškodených, ktoré boli svojím obsahom riadnym opravným prostriedkom. V prevažnej väčšine podaní sa občania domáhali preskúmania zákonnosti v právoplatne rozhodnutých veciach.
Rok 2003 bol poznačený tlakom na prokuratúru, dôsledkom ktorého mala byť zmena postavenia prokuratúry v našom justičnom systéme. Dal by som vám do pozornosti, že tieto snahy sa týkali záujmov dohľadu nad činnosťou prokuratúry, záujmov zrealizovať štátnu správu prokuratúry a z toho vyplývajúce personálne právomoci a záujmov vstupu do disciplinárnych oprávnení riadiacich pracovníkov prokuratúry. Vychádzalo sa zrejme zo zásady, že súčasná politická situácia neumožňuje, respektíve nedá sa rátať so všeobecnou politickou podporou, ktorá by zabezpečila najčistejšiu zmenu postavenia prokuratúry, a to novelou ústavy.
Celý minulý rok bol poznačený neustálymi diskusiami ohľadne samostatnej rozpočtovej kapitoly Generálnej prokuratúry a týmto diskusiám sa zrejme nevyhneme ani v budúcnosti vzhľadom na návrh zákona o rozpočtových pravidlách, ktoré bude predkladať Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Činnosť prokuratúry, ale aj súdov a polície bola posudzovaná aj cez prizmu mediálnych výstupov či už pozitívnych, alebo negatívnych. Túto skutočnosť ja pokladám za negatívnu doménu pôsobenia na verejnosť a na ovplyvňovanie verejnej mienky v takej závažnej činnosti, akou bezpochyby je boj s kriminalitou.
Novinárska investigatívnosť sa dostáva v niektorých prípadoch až na úroveň bulváru a nepriamo tak vytvára tlak na rozhodovaciu činnosť všetkých justičných a policajných zložiek. Treba konštatovať, že z roka na rok pribúda prokurátorom podstatne viac rozhodovacích činností či už v oblasti trestného práva, alebo v oblasti občianskeho práva. Zaťaženosť prokurátorov v niektorých okresoch nadobúda neudržateľné rozmery, pričom neviem odhadnúť, dokedy budú títo prokurátori ochotní pracovať aj na úkor svojho voľného času počas sobôt a nedieľ. Za posledných 13 rokov sa zvýšili tabuľkové stavy prokurátorov o neuveriteľné číslo 13.
Za tejto situácie som nútený konštatovať, že v budúcnosti nemôžeme očakávať adekvátne zvyšovanie kvality práce, ale naopak, budeme musieť zápasiť s problémami, akým spôsobom zaplátať personálne diery na najvyťaženejších okresných prokuratúrach. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo v súčasnosti rady prokuratúry opúšťajú ľudia vo veku 30 až 35 rokov, čiže v čase, keď nadobudli praktické zručnosti pri vybavovaní agendy a mali začať prokuratúre odovzdávať to, čo táto do nich investovala.
Nie sme nadšení ani reorganizačnými zmenami v radoch polície, ktoré prinášajú so sebou problémy nielen pri riešení najzávažnejších káuz ekonomického charakteru, ale aj problémy pri riešení relatívne jednoduchej trestnej činnosti, závažnejšej o to viac, že jej kvantitatívne neustále pribúda. Nie je mysliteľné, aby orgány polície obvodu Bratislava IV napríklad vykonávali úkony spojené s výjazdom na miesto dopravnej nehody v okrese Malacky.
Minulý rok sa prokuratúra borila s problémami ohľadne jej rozpočtovej kapitoly. Pokladám za neúnosný stav, aby orgány štátu, ktoré majú zabezpečovať poriadok a bezpečnosť občanov a ochrany ich majetku a života a zdravia, boli neustále dlhodobo z roka na rok finančne poddimenzované v oblasti materiálneho zabezpečenia.
Kladiem si potom otázku, či to tento štát myslí v boji s kriminalitou a organizovaným zločinom vážne a, bohužiaľ, prichádzam k odpovedi, že asi nie. Samozrejme, že je potrebné, aby si všetci riadiaci pracovníci vrátane mňa vstúpili do svedomia a zodpovedali si otázku, či aj oni vykonali všetko pre to, aby bol chod prokuratúry riadne zabezpečený a aby boli prokurátorom, ale aj administratívnym pracovníkom vytvorené adekvátne pracovné podmienky, aby nedochádzalo k bezbrehému míňaniu peňazí v kapitálových a investičných výdavkoch na projekty, ktoré nie sú primárne a aby sme aj sebe zodpovedali na otázku, či v samotnej prokuratúre nevytvárame takýmto spôsobom elegantné možnosti možného korupčného správania.
Dúfam, že vo svojej správe o činnosti prokuratúry na budúci rok budem môcť dať parlamentu odpoveď na otázky, ktoré som teraz položil.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi osobitne zdôrazniť a dať do vašej pozornosti nami predložený návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým by uložila vláde Slovenskej republiky zvýšiť počet systemizovaných miest prokurátorov a štátnych zamestnancov prokuratúry, čím by sa do budúcnosti zlepšili personálne predpoklady na náležité plnenie nielen primárnych úloh prokuratúry, ale všetkých jej ostatných činností. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán generálny prokurátor, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Nech sa páči, tam je momentálne vaše miesto. Teraz dávam slovo poslancovi ústavnoprávneho výboru Jozefovi Miklušičákovi, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pán generálny prokurátor. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003, tlač 629, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 651 z 5. apríla 2004 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 461 z 21. apríla 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 225 z 20. apríla 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 193 z 22. apríla 2004 prerokovali správu v určenom termíne. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporučili správu schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť správu vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu prerokovať. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu do začatia rokovania gestorského výboru stanovisko výboru nepredložil.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003, tlač 629, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 629a, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 480 dňa 29. apríla 2004.
Výbor ma zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady vykonával funkciu spoločného spravodajcu. Návrh uznesenia je prílohou záverečnej správy, potom ho prednesiem pred hlasovaním.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Ako jediný pán poslanec Polka. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.
L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán generálny prokurátor, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás veľmi stručne oslovil, pretože naše rady rednú, niekoľkými poznámkami k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003.
Plne akceptujem stanovisko generálneho prokurátora, nového generálneho prokurátora, ktorý hovoril o správe a o činnosti prokuratúry, ktorá pôsobila pod iným personálnym vedením. Ale chcel by som zdôrazniť a v podstate nie je to ani kritika do radov spracovateľov, ale snáď také odporúčanie, ktoré vyplýva pre mňa zo všetkých správ, ktoré na tomto zasadnutí Národnej rady prerokúvame.
Správy sú veľmi hutné, majú vypovedajúcu hodnotu, len mi chýba vypovedajúca hodnota alebo výpovedná hodnota vo vzťahu k parlamentu, vo vzťahu k zákonodarnému zboru. Z týchto správ som sa skutočne s vypätím všetkých síl dozvedel o niečom, čo by buď prokuratúra, predtým SIS, VOS a ďalšie inštitúcie potrebovali od parlamentu.
Myslím si, že jeden z kardinálnych problémov našej parlamentnej legislatívnej činnosti je spätná väzba, vyhodnotenie efektívnosti pôsobenia zákonov, ktoré tu prijímame. Nielen v tom zmysle, že schvaľujeme niekedy Zákonník práce ešte pred dňom jeho účinnosti, novú novelu, alebo prijímame 35, 37 noviel Trestného zákona, Trestného poriadku.
Očakával som, že Generálna prokuratúra zaujme jednoznačné stanovisko predovšetkým k normám, ktoré pripravujeme alebo máme už po prvom čítaní, respektíve sa pripravujú do prvého čítania, mám na mysli Trestný zákon, Trestný poriadok.
Generálna prokuratúra by mala dať jednoznačnú líniu v tom, akým smerom pôjde vlastne trestná politika Slovenskej republiky. Diskusie o tom, či to má byť na Župnom námestí, alebo dolu, neviem, kde teraz sedíte na Generálnej prokuratúre, sú nezmyselné a nelogické.
Koordinačné porady by mali byť zárukou toho, že tieto dva rezorty fungujú spoločne a nebijú sa o tú hrsť dukátov, ktorú budeme v jeseni schvaľovať formou štátneho rozpočtu. Považujem za úplne nelogické a nezmyselné, aby jeden orgán štátnej správy delil peniaze i pre nezávislé orgány, ako sú súdy alebo ako je prokuratúra. Ale malo to tu byť jasne, zrozumiteľne napísané, aby sme už v lete vedeli, čo budeme v jeseni asi schvaľovať.
Očakávam, že pán generálny prokurátor tieto veci bude nejakým spôsobom aktivovať a ešte sa dostaneme k slovu alebo on, aby k týmto otázkam zaujal jednoznačné stanovisko.
Chýba mi tak, povedal by som, tvrdšia požiadavka na peniaze pre rezort, ktorý vedie generálny prokurátor, nielen o počet systemizovaných miest pracovníkov prokuratúry, ale aj také inštitúcie, ktoré by vedeli vedecky zdôvodniť niektoré základné smery a smerovanie našej trestnej politiky.
Ja si pamätám, s akým zaujatím a, by som povedal, zvedavosťou sme čítali závery výskumov bývalého ústavu kriminológie pri Generálnej prokuratúre Československej, či už socialistickej, alebo potom federatívnej republiky.
Dnes absolútne absentuje na našom vedeckom poli kriminológia, niečo sa robí v Policajnej akadémii, niečo sa robí možno na právnickej fakulte, ale záver, výstup je možnože v nejakých prísne špecializovaných zborníkoch, ktoré normálny človek, hoci aj poslanec, nemá kde si zabezpečiť a kúpiť alebo sa k nim dopracovať.
Rovnako právnický ústav ministerstva spravodlivosti, niekedy ctihodná inštitúcia, v ktorej začínal náš kolega doktor Fico. Pýtali sme sa, diskutovali sme s kolegami, čo je s ňou, kde sú výsledky jej vedeckej práce, tam sa má kuť trestnoprávna politika a tam sa potom majú chodiť učiť naši ministri, naši prokurátori, naši sudcovia, aby potom vedeli v pléne povedať, páni poslanci, chceme od vás taký alebo onaký zákon. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Polka bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Končím rozpravu. Pán generálny prokurátor, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
D. Trnka, generálny prokurátor SR: Vážený pán poslanec, na všetko zrejme nezareagujem v plne miere, ale čo sa týka Trestného poriadku a Trestného zákona. Generálna prokuratúra uplatnila v rámci pripomienkového konania obidvoch kódexov, ktorý je jeden v parlamente a druhý bol dnes prerokúvaný vo vláde, 178 pripomienok. Z týchto 178 pripomienok bolo 171 zapracovaných, čiže si myslím, že vo veľkej miere sa podieľali na tvorbe či už zákona, alebo poriadku aj pracovníci Generálnej prokuratúry, pričom v Trestnom poriadku sme sa na jednom bode nevedeli dohodnúť a nedohodli sme sa ani dnes, keď bol prerokúvaný vo vláde s ministrom spravodlivosti, ale to je vec osobných právnych názorov a myslím si, že v parlamente, kde budú produkované tieto naše rozpory, bude dostatočný priestor, aby ste ich odstránili.
Čo sa týka rozpočtu. V plnej miere s vami súhlasím, moje vystúpenie smerovalo k tomu, že ani ja si v budúcnosti neviem predstaviť existenciu samostatnej a nezávislej prokuratúry bez toho, aby som mal samostatnú rozpočtovú kapitolu, a pokiaľ by teda došlo v takejto zásadnej veci k zmene, čo navrhuje ministerstvo financií, nové rozpočtové pravidlá na roky 2006 až 2008, tak zrejme ja sa tiež budem musieť zamýšľať sám nad sebou, či je možné za takýchto podmienok rezort viesť.
Áno. Nenavrhoval som v správe finančné požiadavky, ktorými by som chcel zaťažovať parlament, v každom prípade si myslím, že moja požiadavka na navýšenie systemizovaných miest je na mieste, a ak vláda k takémuto kroku pristúpi, tak ja som povinný potom dokladovať a vypočítať finančné náklady, ktoré by mi zabezpečili fungovanie, čo sa týka v platových a v mzdových veciach a takisto fungovanie v materiálových a v investičných veciach.
Dali sme požiadavku, už dnes vo vláde sa prerokúvalo navýšenie počtu prokurátorov o počet 69, minister financií nebol s naším návrhom spokojný, respektíve si neuvedomil, že vlastne je to len jeden prokurátor na jednu prokuratúru v rámci dnešných okresov a krajov, a pokiaľ budeme rátať, že zákony v parlamente, Trestný zákon a Trestný poriadok, prejdú, ktoré nám opätovne uložia oveľa viac plnenia úloh, tak si myslím, že nielen prokuratúra je hlboko personálne poddimenzovaná, ale myslím si, že sú poddimenzované aj súdy, aj polícia.
Úrad špeciálneho prokurátora je dokumentom toho, čo som povedal, a na to margo vám musím povedať jednu vec. My sme navrhovali, aby v Úrade špeciálneho prokurátora bolo zaradených 25 prokurátorov vrátane plus administratíva a aby pracovalo 12 sudcov vrátane plus administratíva.
Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov vláda rozhodla, že tieto počty budú znížené delené dvoma. Ja si naozaj viem veľmi živo predstaviť, akým spôsobom bude s jednotlivými spismi, ktoré prejdú od 1. 9. na Úrad špeciálneho prokurátora, zaobchádzané. Pokiaľ si ľudia myslia, že okamžite sa začne súdiť a okamžite sa začne rozhodovať, musím všetkých vyviesť z omylu, tak to stopercentne nebude a tých živých vecí, keby len 170 prešlo, tak ako som mal narátaný minulý mesiac na 12 prokurátorov, už dnes vieme, že ich tam asi 12 hneď zo začiatku nebude napriek tomu, že som vypísal ďalšie výberové konanie, tak to znamená 17 vecí na jedného človeka, čo v najťažších a v najzávažnejších trestných veciach ekonomického charakteru je podľa môjho názoru značné zaťaženie a tie spisy, ktoré momentálne na súdoch stoja, kde nie sú vytýčené hlavné pojednávania, či už ide o mediálne známe veci, ale aj o veci, ktoré médiá nezaujímajú, to sú všetko spisy, ktorých výška presahuje meter, takže naštudovanie takéhoto spisu, vytýčenie hlavného pojednávania, osvojenia si obžaloby, to nebude práca len pre týchto ľudí na jeden mesiac.
Čo sa týka kriminológie a kriminalistiky, áno, československá kriminológia a kriminalistika bola kedysi najlepšia na svete, ja si to dovolím tvrdiť, ale aj v hocičom inom sme boli najlepší na svete a tiež to teraz nemáme. Toto ale ja asi nevyriešim. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja len krátku poznámku k vystúpeniu pána poslanca Polku k tej časti, kde hovoril o tom, že mu chýba v správe línia trestnej politiky. Nie som presvedčený o tom, že práve Generálna prokuratúra je ten orgán, ktorý by mal určovať líniu trestnej politiky, aj samotný pojem politika, trestná politika hovorí o tom, že tomuto sa má venovať hlavne politický orgán, a tým ja som presvedčený, že to je vláda prostredníctvom ministerstva spravodlivosti, prípadne parlament, samozrejme, s využitím poznatkov Generálnej prokuratúry. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem aj pánovi generálnemu prokurátorovi, aj spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz by malo nasledovať druhé a tretie čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (tlač 568). Na dnešnom rokovaní vláda ale návrh vzala späť uznesením č. 479, takže o tomto rokovať nebudeme, ale pristúpime k rokovaniu, ešte máme 15 minút,
o správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003 (tlač 632).
Spoločnú správu výborov máte v tlači 632a.
Prosím teraz ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby návrh alebo správu uviedol. Nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, štruktúra správy o bezpečnostnej situácii vychádza zo stanovenej osnovy, ktorá obsahuje hodnotiacu časť úrovne dôveryhodnosti Policajného zboru a pocitu bezpečia občanov.
Vývoj bezpečnostnej situácie na jednotlivých úsekoch trestnej činnosti je posudzovaný aj z pohľadu žalovateľnosti páchateľov, čo samo osebe vytvára objektívnejší pohľad na vývoj kriminality a vymožiteľnosť práva.
Okrem toho sú v jednotlivých častiach správy zvýraznené realizované ťažiskové opatrenia a kroky rezortu na utlmenie jednotlivých druhov trestnej činnosti. V záverečnej časti správy sú vytýčené prioritné úlohy na rok 2004.
Policajný zbor pokračuje v nastúpenom pozitívnom trende v boji s kriminalitou. Ťažiskovými druhmi kriminality naďalej zostávajú trestné činy násilného, ekonomického a majetkového charakteru, ale aj pokračujúce prejavy organizovaného zločinu. Darilo sa eliminovať prejavy recidívy, pričom sa však otvára nový problém prvopáchateľstvo. Toto sa prejavuje hlavne u sociálne slabých a odkázaných skupín obyvateľstva, predovšetkým z radov nezamestnaných a rómskeho etnika. Na tento problém nadväzujú pokračujúci nárast násilia a hrozby násilím za použitia zbrane, prejavy extrémizmu a rasového násilia, predovšetkým u mladej generácie.
Na úseku násilnej kriminality došlo k poklesu takmer o 9 percent, čo je odrazom prijatých organizačných preventívnych a represívnych opatrení s cieľom utlmiť dlhodobý trend rastu. Z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti a následkov sa Policajnému zboru darilo adekvátne reagovať na narastajúce prejavy násilia a extrémizmu v spoločnosti. Výrazný pokrok bol zaznamenaný na úseku boja s domácim násilím.
Ako pozitívny trend je možné hodnotiť zdvojnásobenie odhalených škôd spôsobených ekonomickou kriminalitou. Tento trend je potvrdený aj nárastom podaných žalôb. Bolo podaných 4 304 žalôb, čo predstavuje nárast o 493 v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Je odrazom dlhodobej práce Policajného zboru pri zhromažďovaní dôkazov o nekorektných vzťahoch v ekonomickom prostredí.
Sprievodným znakom ekonomickej kriminality je aj naďalej legalizácia príjmov z trestnej činnosti a prejavy korupcie. Nárast efektívnosti s týmito formami sa darilo riešiť aj za pomoci inštitútu agenta. Výrazný nárast kvality bol zaznamenaný na úseku boja s environmentálnou kriminalitou, predovšetkým s prepojením na majetkovú kriminalitu.
Policajnému zboru sa darilo utlmovať pokračujúci nárast majetkovej kriminality. Na dlhodobo kritizovanom úseku boja s krádežami vlámaním a krádežami motorových vozidiel sa darilo utlmovať aktivity vhodnými formami a metódami ochrany majetku občanov. Organizovaná kriminalita bola sprievodným javom všetkých druhov kriminality. Pri eliminovaní skupín organizovaného zločinu sa Policajný zbor orientoval predovšetkým na potieranie ekonomickej, majetkovej a násilnej kriminality, pričom zvýšenú pozornosť venoval aj cezhraničnej kriminalite zameranej na pašovanie ľudí a tovaru.
Prínosom pre bezpečnosť štátu bolo zvýšenie efektivity ochrany štátnej hranice, predovšetkým na ukrajinskej hranici. Napriek pozitívnym trendom pri ochrane štátnej hranice je možné očakávať problémy. Tieto vyplývajú z uplatňovania azylového režimu v predchádzajúcich rokoch a stúpajúceho počtu migrantov, ktorí budú na územie nášho štátu vstupovať v budúcnosti ako do cieľovej krajiny.
Na druhej strane napriek vynaloženému úsiliu došlo k opätovnému nárastu dopravnej nehodovosti, pričom pretrváva nízka úroveň dopravnej disciplíny, agresívny spôsob jazdy, požívanie alkoholických a iných návykových látok účastníkmi cestnej premávky. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Policajný zbor prijíma potrebné opatrenia na utlmenie takýchto negatívnych prejavov vodičov a v spojitosti s razantným riešením cestnej dopravnej infraštruktúry na najzaťaženejších cestných ťahoch by malo prispieť k zlepšeniu dopravno-bezpečnostnej situácie v štáte.
Policajný zbor na represívne formy práce nadväzoval celým radom preventívnych aktivít. Orientoval ich nielen na verejnosť, ale aj do vlastných radov. V spolupráci s ostatnými rezortmi a organizáciami tretieho sektora sa venoval výchove a vzdelávaniu rizikových skupín občanov s dôrazom na mládež, ženy, drogovo závislé osoby a seniorov, na čo využíval vlastné preventívne projekty a programy. V rámci technickej ochrany pred kriminalitou poskytoval poradenstvo a možnosť pripojenia na strediská centralizovanej ochrany.
Pri preventívnom pôsobení do vlastných radov sa Policajný zbor orientoval na stretnutia riadiacich pracovníkov s občanmi, poskytovanie a sprístupňovanie informácií občanom, a tak vytváral tlak občianskej verejnosti na kvalitu práce policajtov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočtované finančné prostriedky na rok 2003 umožňovali zabezpečovanie len nevyhnutných činností. Podobná situácia je aj v tomto roku. Nie sú vytvorené podmienky na finančné krytie viacerých systémových opatrení v oblasti obmeny, doplnenia a modernizácie materiálno-technického vybavenia útvarov. Komplexne sa neriešilo ani finančné krytie úloh súvisiacich so zabezpečením vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku v štáte.
Organizačná zmena, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2004, sledovala vyriešenie koordinácie postupu justičnej a kriminálnej služby, odčlenenie skráteného vyšetrovania od výkonu hliadkovej a obchôdzkovej činnosti poriadkovej služby a vytvorenie predpokladov na jej budovanie ako polície prvého kontaktu. Okrem toho sledovala zníženie ekonomických nákladov na administratívny aparát Policajného zboru. Uskutočnená reorganizácia je odrazom aj nedostatku finančných prostriedkov pri zabezpečení nových úloh rezortu a Policajného zboru, ktoré vyplývajú z požiadaviek spoločnosti a medzinárodných záväzkov štátu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tieto otázky sú vysoko aktuálnymi aj teraz z dôvodu prípravy štátneho rozpočtu na rok 2005. Tieto otázky by nemali ostať dlho otvorené už z dôvodu nutnosti vybudovať moderný bezpečnostný aparát, ktorý by mal byť vo všetkých parametroch kompatibilný s bezpečnostnými orgánmi štátov Európskeho spoločenstva. Zdôrazňujem, že nie je možné spochybniť vzájomnú súvislosť medzi množstvom a kvalitou finančných, materiálno-technických prostriedkov vyčlenených na činnosť Policajného zboru a úrovňou kriminality v štáte.
Vážené dámy, vážení páni, konštatujem, že Policajný zbor musel aj v roku 2003 značnú časť energie vynakladať na hľadanie optimálnych, ekonomicky nenáročných riešení, čo mu sťažovalo boj s kriminalitou. Sebareflexiou sa mu darilo prekonávať ťažkosti a pokračovať v nastúpenom trende v boji s kriminalitou. Metódu dočasného, provizórneho riešenia problémov však nie je možné využívať dlhodobo.
Na záver vás chcem ubezpečiť, že snahou Policajného zboru je aj v tomto roku zúročiť výsledky, ktoré boli dosiahnuté v boji s kriminalitou za rok 2003. Považujem za samozrejmé, že Policajný zbor okrem medzinárodnej policajnej spolupráce a boja s organizovaným zločinom bude svoju činnosť zameriavať aj na riešenie menej závažnej trestnej činnosti, s ktorou sa stretávajú občania a ktorá je mienkotvorným faktorom hodnotenia jeho práce.
Chcem vysloviť presvedčenie, že aj tento rok bude úspešný a za podpory zákonodarného zboru a ostatných štátnych orgánov bude možné o rok konštatovať, že bezpečnostná situácia v Slovenskej republike je stabilizovaná a naši občania majú vyšší pocit bezpečnosti. Ďakujem za pozornosť.