B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte predtým, čo by sme pristúpili k ďalším bodom, chcem informovať pani poslankyňu Bollovú a, samozrejme, všetkých, ktorých to zaujíma. V poslaneckom grémiu bola minulý týždeň dohoda, že vzhľadom na to, že prebieha kampaň k eurovoľbám a s tým súhlasili všetci, takže nebudú tu kamery, ale to znamená, že vás asi, pani poslankyňa, vaši kolegovia, ktorí boli v poslaneckom grémiu, neinformovali. To znamená, že je to dohoda aj opozície, aj koalície. Nikto proti tomu nebol. Ale ďakujem za opýtanie, aspoň sme trošku múdrejší tí, ktorí sme vtedy neboli v poslaneckom grémiu.
V poradí ďalšími bodmi programu sú dva návrhy medzinárodných zmlúv, tlač 626 a 627. Nakoľko v uvedených zmluvách ide o pristúpenie Slovenskej republiky k Dodatkovému protokolu a k dohode o implementácii článkov zmluvy o nešírení jadrových zbraní, navrhujem zlúčiť rozpravu o týchto bodoch s tým, že o návrhu uznesenia ku každej z nich budeme hlasovať osobitne. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom. (Všeobecný súhlas.) Áno, ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo ministrovi kultúry Slovenskej republiky Rudolfovi Chmelovi a prosím ho, aby obidva návrhy vlády odôvodnil. Ešte prečítam, o ktoré návrhy ide. Dosť sú dlhé. Takže
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (tlač 626)
a potom návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dodatkovému protokolu k Dohode medzi Rakúskou spolkovou republikou, Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (tlač 627).
Pán minister kultúry, nech sa páči, máte slovo.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh na prístup Slovenskej republiky k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
K dohode postupne pristúpili Grécko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Rakúsko a Fínsko.
Predmetná dohoda pozastavuje vykonávanie Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o uplatnení záruk na základe Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 1972, do ktorej Slovenská republika sukcedovala v roku 1993.
Predmetom dohody je zabezpečenie medzinárodnej verifikácie mierového využívania jadrových materiálov v súlade s ustanoveniami Zmluvy a nešírení jadrových zbraní. Doteraz verifikačné aktivity v Slovenskej republike vykonávala výhradne Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa k už existujúcemu verifikačnému režimu pripojí verifikačný režim Európskej únie v zmysle zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo pre atómovú energiu, ktorá je súčasťou prístupovej zmluvy Slovenskej republiky k Európskej únii.
Implementácia dohody sa bude realizovať prostredníctvom nariadenia č. 3227/76 o uplatnení záruk EURATOM, ako aj prostredníctvom zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 130/1998 Zb. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady č. 256/1994 Z. z., takzvaného atómového zákona.
V zmysle uvedeného nariadenia sú právnické a fyzické osoby vlastniace jadrový materiál povinné priamo nahlasovať Európskej komisii zmeny v inventári jadrových materiálov, ako aj zabezpečiť prístup medzinárodných inšpektorov do priestorov a zariadení, kde sa nachádzajú jadrové materiály.
Pre vašu informáciu uvádzam, že sa ročne na území Slovenskej republiky vykonáva zhruba 30 inšpekcií. Od vzniku Slovenskej republiky nebolo ani v jednom prípade konštatované porušovanie záväzkov vyplývajúcich z dohôd o mierovom využívaní jadrovej energie aj vďaka dôslednému uplatňovaniu atómového zákona Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky.
Predkladanú dohodu považujeme za medzinárodnú hospodársku zmluvu všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 ústavy. Preto je potrebné vyslovenie súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky a následné vystavenie listiny o prístupe prezidentom Slovenskej republiky. Predmetná dohoda nemá dopad na štátny rozpočet, zamestnanosť a životné prostredie.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k predmetnej dohode.
Pokračoval by som, pán podpredseda, teraz druhým úvodným slovom k návrhu v nadväznosti na predchádzajú materiál č. 626. Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh na prístup Slovenskej republiky k Dodatkovému protokolu k Dohode medzi Rakúskou spolkovou republikou, Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ďalej len dodatkový protokol.
Dodatkový protokol výrazným spôsobom rozširuje požiadavky na podávanie informácií o mierovom využívaní jadrovej energie, o importe a exporte jadrových materiálov a zariadení určených pre jadrovú energetiku, ako aj požiadavky na prístup medzinárodných inšpektorov do objektov právnických a fyzických osôb.
Nevyhnutnosť posilniť medzinárodný kontrolný režim v tejto oblasti vyplynula z poznatkov, že niektoré krajiny v rozpore so svojimi medzinárodnými záväzkami sa snažili vyvinúť jadrové zbrane, respektíve vykonávali aktivity, ktoré nedeklarovali medzinárodnému spoločenstvu. Za účelom odhalenia týchto nedeklarovaných jadrových materiálov, zariadení a výskumnovývojových aktivít sa medzinárodné spoločenstvo podujalo v roku 1995 vypracovať medzinárodne záväzný dokument vo forme dodatkového protokolu k už existujúcim dohodám o kontrole jadrových materiálov.
Implementáciu dodatkového protokolu umožní zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, ako aj nariadenie č. 3227/76 o uplatňovaní záruk EURATOM. Oba dokumenty sú v štádiu novelizácie, aby sa zabezpečilo plynulé uplatňovanie dodatkového protokolu v podmienkach Európskej únie. Gestorom týchto dokumentov na Slovensku je Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky.
Predkladaný dodatkový protokol považujeme za medzinárodnú hospodársku zmluvu všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 ústavy. Preto je potrebné vyslovenie súhlasu Národnou radou a následné vystavenie listiny o prístupe prezidentom Slovenskej republiky.
Dodatkový protokol nemá dopad na štátny rozpočet, zamestnanosť a životné prostredie.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k predmetnému protokolu.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody Lászlóa Kötelesa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania týchto zmlúv v jednotlivých výboroch.
Nech sa páči, pán poslanec.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem. Vážená Národná rada, pán minister, pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dodatkovému protokolu k Dohode medzi Rakúskou spolkovou republikou, Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným návrhom o stanoviskách gestorského výboru obsiahnutých v spoločných správach, tlače 626 a 627.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 116 dňa 11. mája 2004 a spoločná správa, tlač 627, uznesením č. 117 z 11. mája 2004.
Vážená Národná rada, tlač 626 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 658 19. apríla na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Tlač 627 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 659 19. apríla 2004 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Súčasne určil ako gestorský výbor na prerokovanie obidvoch návrhov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Uvedené výbory prerokovali predmetné návrhy v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uzneseniami č. 93 a č. 94 10. mája 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uzneseniami č. 113 a č. 114 11. mája 2004 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predkladanými dohodami.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedeným návrhom v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby v treťom čítaní rozhodla, že vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a taktiež vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dodatkovému protokolu k Dohode medzi Rakúskou spolkovou republikou, Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Ďakujem, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o týchto dvoch bodoch programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú. Prerušujem rokovanie zároveň o týchto dvoch zmluvách. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi.
Ďalším bodom programu je
návrh na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade (tlač 585).
Prosím teraz poverenú členku výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyňu Edit Bauer, aby podala správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči.
E. Bauer, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade, tlač 585, ktoré bolo schválené uznesením výboru č. 215 z 23. apríla 2004.
Dozorná rada Sociálnej poisťovne je podľa § 123 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dozorný a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne. Dozorná rada Sociálnej poisťovne má 15 členov, predsedom tejto rady je minister práce, sociálny vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Podľa § 123 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení člen dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie. O priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkony jeho funkcie v dozornej rade rozhoduje podľa zákona Národná rada Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, do ktorého pôsobnosti patrí Sociálna poisťovňa, predkladá Národnej rade na prerokovanie a schválenie podľa § 123 ods. 8 zákona o sociálnom poistení návrh na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade. Výbor návrh na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v tejto rade prerokoval dňa 18. februára a konštatoval, že jeho predloženie na schválenie Národnou radou je v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Súhlasil s predloženým návrhom a uložil predsedovi výboru požiadať o stanovisko ústavnoprávny výbor, ktorý uznesením z 25. februára č. 443 konštatoval, že problematika nepatrí do pôsobnosti výboru a z uvedeného dôvodu sa žiadosťou nebude zaoberať.
Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie na mimoriadnej schôdzi dňa 17. marca 2004 prerokoval list Michala Horvátha, podpredsedu Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne zo dňa 15. marca adresovaný predsedovi výboru týkajúci sa vážnej situácie, do ktorej sa dostala Sociálna poisťovňa, ktorá mohla podľa neho viesť až ku vzniku platobnej neschopnosti Sociálnej poisťovne, ako sa na to určite pamätáte.
Po prerokovaní listu uznesením zo 17. marca výbor rozhodol vziať späť z rokovania 22. schôdze Národnej rady návrh na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade a predložiť ho na rokovanie Národnej rady až po vykonaní poslaneckého prieskumu zameraného na tvorbu správneho fondu v roku 2004 v Sociálnej poisťovni, ktorého vykonanie výbor schválil citovaným uznesením.
Dňa 22. marca v rámci poslaneckého prieskumu v Sociálnej poisťovni prerokovali členovia výboru predmetný list s členmi Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne a prijali závery ku vzniknutej situácii v tejto inštitúcii.
Výbor vzal na vedomie informáciu členov Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne, že nie je ohrozená solventnosť Sociálnej poisťovne a výplata dávok podľa platného právneho stavu a konštatovanie, že nebudú iniciovať v Národnej rade zmenu rozpočtu Sociálnej poisťovne na tento rok.
Po vykonaní poslaneckého prieskumu a schválením záverov k zisteným skutočnostiam odporúča výbor uznesením z 23. apríla č. 215 Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh schváliť. V prílohe tejto správy máte návrh na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade podľa § 123 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, preto ho čítať nebudem. V prílohe je tiež návrh uznesenia, ktoré by som dovolila predniesť v tom čase, keď budeme o tomto návrhu hlasovať. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani spravodajkyni.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003 (tlač 608).
Spoločnú správu máte v tlači 608a.
Prosím teraz guvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Juska, aby správu uviedol. Nech sa páči, máte slovo.
M. Jusko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám v súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska predložil správu o výsledkoch hospodárenia za rok 2003.
Cieľom správy je zhodnotiť výsledky hospodárenia banky za tento rok, prezentovať správu nezávislého audítora a údaje účtovnej uzávierky k 31. decembru 2003. Predkladaný materiál je pomerne rozsiahly a poskytuje dostatok informácií o činnostiach banky v uplynulom roku. Preto by som k výsledkom hospodárenia uviedol iba niekoľko základných údajov.
Národná banka Slovenska dosiahla v roku 2003 výnosy vo výške 36,6 miliardy Sk, náklady vo výške 68 miliárd korún a vykázala stratu vo výške 31,4 miliardy korún. Výšku celkovej straty možno rozdeliť na stratu z finančných činností v objeme 29,6 miliardy korún a stratu z prevádzkových činností vo výške 1,8 miliardy korún.
Najväčší vplyv na stratu z finančných činností mali kurzové straty vykázané celkom vo výške 22,8 miliardy korún. Realizované a nerealizované kurzové rozdiely sú priamo závislé od vývoja kurzu slovenskej korunu k euru a slovenskej koruny k americkému doláru, ako aj od veľkosti otvorenej devízovej pozície, ktorá dosiahla hodnotu 346 miliárd korún. Dosiahnutá celková strata bola spôsobená najmä zhodnotením slovenskej koruny voči americkému doláru o 17,77 percenta a voči referenčnej mene euro posilnením o 1,34 percenta.
Strata z vkladov a úverov voči bankám vo výške 6,4 miliardy korún súvisela predovšetkým so sterilizáciou nadmernej likvidity bankového sektora formou sterilizačných repotendrov. Náklady na úroky za sterilizačné repotendre boli zúčtované vo výške 7,2 miliardy korún. Bankový sektor sa sterilizoval v priemernom objeme 111,84 miliardy Sk.
Z obchodov so Slovenskou republikou bola dosiahnutá strata vo výške 6,7 miliardy korún. Stratu predstavovali úroky platené z vkladov orgánov Slovenskej republiky v Národnej banke Slovenska. Najväčší podiel tvorili najmä úroky platené Ministerstvu financií Slovenskej republiky z termínovaného vkladu z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Výška úrokov z tohto vkladu za hodnotené obdobie predstavovala 4,6 miliardy Sk.
Ako som spomenul, z prevádzkových činností bola za rok 2003 vykázaná strata vo výške 1,8 miliardy korún. V sledovanom období tvorili prevádzkové náklady vo výške 2 miliardy korún z celkových nákladov banky iba 2,9-percentný podiel.
Náklady na zamestnancov boli čerpané vo výške 500 miliónov korún, sociálne náklady vo výške 200 miliónov korún. Nakupované výkony, t. j. nakupované služby, energie, materiál a práce, náklady na telekomunikácie a prenos dát, náklady na ochranu objektov a úschovu zásob obeživa, náklady na opravy a údržbu a ostatné nakupované výkony sa za rok 2003 čerpali v sume 500 miliónov korún.
Výšku prevádzkových nákladov a výnosov ďalej ovplyvnili odpisy majetku v sume 500 miliónov korún a ostatné prevádzkové náklady v sume 200 miliónov korún. Ostatné prevádzkové výnosy boli vykázané vo výške 200 miliónov korún.
Chcem upozorniť na skutočnosť, že v uplynulom roku sme sa v Národnej banke Slovenska zamerali na efektívnejšie vynakladanie prostriedkov na prevádzku. Zaznamenali sme nižšie čerpanie prevádzkových nákladov s medziročným indexom 0,97 aj napriek tej skutočnosti, že medziročná miera inflácie za rok 2003 predstavovala 9,3 percenta.
Národná banka Slovenska dosiahla za hodnotené obdobie stratu vo výške 31,4 miliardy korún. Na základe rozhodnutia bankovej rady z 19. decembra 2003 sa na jej úhradu použili zisky z minulých rokov, ktoré vznikli zmenou účtovných metód vo výške 15,9 miliardy. Po zaúčtovaní operácií vyrovnania hospodárskeho výsledku je zostatok neuhradenej straty za rok 2003 vo výške 15,5 miliardy korún. Zvyšok straty zostal neuhradený a previedol sa do nasledovného účtovného obdobia. Strata sa uhradí zo ziskov budúcich období a ostatných zdrojov Národnej banky Slovenska.
Výsledkom kumulovania strát za roky 2002 a 2003 je záporné vlastné imanie NBS vo výške 16,3 miliardy korún. V zmysle § 39 odsek 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov overuje účtovnú uzávierku Národnej banky Slovenska audítor určený Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. V roku 2003 bola Národná banka Slovenska auditovaná firmou Price water house Coopers Slovensko, s. r. o. Audítor vydal v účtovnej uzávierke Národnej banky Slovenska za rok 2003 správu s nepodmieneným názorom bez výhrad.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu, môjho stručného zhodnotenia výsledkov NBS za rok 2003 a doloženej správy nezávislého audítora Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003 tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli. Ďakujem vám za vašu pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán guvernér. Teraz prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch. Nech sa páči, pán predseda.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003 rozhodnutím č. 640 z 30. marca 2004 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v termíne do 17. apríla 2004.
Správa bola predložená na základe § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Priebeh rokovania výborov: výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003 pridelená, ju prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Schválená bez pripomienok bola táto správa vo výbore pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 343 z 15. apríla 2004, vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 317 zo 6. apríla 2004 a vo výbore pre pôdohospodárstvo uznesením č. 182 z 20. apríla 2004. Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003 zobrať na vedomie.
Súčasťou tejto spoločnej správy pod parlamentnou tlačou 608a je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. V zmysle tohto návrhu uznesenia potom odporúčame zobrať na vedomie správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003. Ďakujem pekne za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Ako jediný pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, kolegovia, prerokúvame správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska. Jedným zo základných ekonomických ukazovateľov každej inštitúcie je účtovný hospodársky výsledok. Ja si veľmi dobre uvedomujem, že Národná banka nie je podnikateľským subjektom a má aj iné úlohy, ktoré súvisia so zabezpečením ekonomiky a chodu tohto štátu či už v menovej, devízovej oblasti, alebo v emisnej činnosti. Teda má aj iné úlohy, ktoré oprávňujú Národnú banku konať tak, ako koná.
V každom prípade si však musíme uvedomiť, že za rok 2003 Národná banka Slovenska dosiahla stratu mínus 31 434 miliónov korún. To znamená, že tento ekonomický ukazovateľ hovorí o tom, ako sa majetok Národnej banky Slovenska buď zhodnotil, alebo ponížil, pretože účtovný hospodársky výsledok je súčasťou vlastného imania každej inštitúcie, a to už či podnikateľskej, alebo inej, ktorá hospodári na základe samostatného zákona.
Ak hovoríme o takejto vysokej strate mínus 31 miliárd korún, mali by sme analyzovať hlavný vplyv tejto straty. Hlavným vplyvom tejto straty boli vplyvy z ocenenia cudzej meny a obchody so zlatom, ktorých hodnota za predchádzajúci rok 2003 dosiahla sumu mínus 22 894 miliónov korún. Z toho realizované kurzové zisky a straty boli mínus 12,9 miliardy korún a nerealizované, ktoré súviseli aj so zmenou metodiky účtovníctva, mínus 9 897 miliónov korún.
Ak sa pozrieme na vplyv straty na vlastné imanie Národnej banky Slovenska, musíme konštatovať, že v roku 2003, teda k 31. 12. 2003 Národná banka Slovenska dosiahla záporné vlastné imanie podľa mojich prepočtov mínus 16 371 miliónov korún.
V súvislosti so stratou, ktorá vznikla za rok 2003 a aj za predchádzajúce obdobia sa objavujú nasledovné otázky.
Po prvé. Ako bude vykrytá strata z roku 2002 a roku 2003, ktorá predstavuje výšku vyše 56 miliárd korún? Takúto otázku som položil aj pánovi guvernérovi vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Vtedy som dostal odpoveď, že táto strata bude krytá z budúcich ziskov Národnej banky Slovenska.
Ďalej ma zaujíma, aké opatrenia prijala Národná banka Slovenska v roku 2003 na odstránenie kurzových strát, ktoré sa prejavili už v roku 2002, keď sme schvaľovali takisto správu o výsledkoch hospodárenia za rok 2002, a myslím si, že vtedy bola celková účtovná strata mínus 22,8 miliardy korún.
Po tretie ma zaujíma, aké opatrenia obdobného charakteru prijme v roku 2004 Národná banka Slovenska, aby sa uvedená skutočnosť neprejavila aj v hospodárení roku 2004, a to i napriek tomu, že si uvedomujem dopady zmeny metodiky účtovníctva, ktoré sú už trvalého charakteru, kde sa neúčtujú rezervy a kde je asi predpoklad, že takéto kurzové straty už nebudú.
A po štvrté, aká je miera rizika vyplývajúca zo záporného imania Národnej banky Slovenska? My by sme len tak nemali konštatovať, že Národná banka Slovenska má záporné imanie mínus 16 miliárd korún. Mali by sme sa opýtať, akú veľkú stratu môže mať Národná banka Slovenska na globálny ekonomický, makroekonomický rámec Slovenska. Konkrétne napríklad, ak by vlastné imanie dosiahlo napríklad mínus 50 alebo mínus 60 miliárd korún, moja otázka je, či táto skutočnosť nebude mať vplyv na menovú alebo devízovú politiku Národnej banky Slovenska? Či sa slovenská ekonomika bude môcť vyvíjať takisto progresívne, ako sa doteraz vyvíjala, alebo či nenastanú nejaké veľké možnosti, alebo iné možnosti súvisiace s veľkými finančnými inštitúciami, ktoré môžu zaútočiť na našu menu. Preto by som odporúčal, aby sme si vedeli odpovedať aj na tieto otázky.
V súvislosti s kurzovou politikou Národnej banky mám ešte jeden návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý znie nasledovne: Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dňa 26. 4. 2004, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby Národná banka Slovenska predložila materiál.
Národná rada Slovenskej republiky žiada Národnú banku Slovenska, aby v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku predložila v lehote 30 dní materiál k týmto bodom.
Po prvé, menovú štruktúru devízovej pozície Národnej banky Slovenska k dátumu predaja SPP v roku 2002, po druhé, menovú štruktúru devízovej pozície Národnej banky Slovenska pri inkase za predaj SPP, po tretie, menovú štruktúru devízovej pozície NBS k 31. 12. 2003, a po štvrté, aké boli dopady týchto konverzií súvisiace s predajom SPP. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán guvernér, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
M. Jusko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem pekne. Aj pánu poslancovi za otázky. Pokúsim sa veľmi stručne zodpovedať.
Strata za rok 2003 a rok 2002 bude vykrytá z budúcich ziskov a z iných zdrojov Národnej banky. Otázne je, kedy nastanú, kedy prídu tie zisky? Túto otázku konzultujeme aj na medzinárodnej úrovni, keďže aj v ďalších asociovaných krajinách centrálne banky, nám je blízka Česká národná banka, utrpeli v minulosti veľké straty z titulu kurzového vývoja. Dnes je prevládajúci názor, že zisky by mali prísť po našom vstupe do eurozóny.
Z hľadiska dávnejšej minulosti utrpela v sedemdesiatych rokoch obrovské kurzové strany napríklad Bundesbanka, čo súviselo s priaznivým hospodárskym vývojom Nemecka a s prudkým zhodnotením nemeckej marky voči americkému doláru.
K druhej otázke. Aké opatrenia sa prijali a prijmú na odstránenie kurzových strát? Sú teoreticky možné rozličné opatrenia. Jednou z nich by bolo zníženie alebo likvidácia takzvanej otvorenej devízovej pozície, ktorá dosahuje v našom prípade obrovské výšky. Samozrejme, je to len teoretická možnosť, pretože zníženie alebo likvidácia otvorenej devízovej pozície v našom prípade by značila predať obrovské množstvo devízových prostriedkov na domácom trhu, čo by značilo neúmerné, skutočne neúmerné posilnenie koruny so všetkými dopadmi na národohospodársky vývoj, hlavne na objem dovozov a deficit bežného účtu platobnej bilancie s následnými dopadmi na vývoj reálnej ekonomiky, mieru rastu nezamestnanosti a tak ďalej.
Je teda možné prijímať reálne isté, nazvem to kozmetické úpravy a vyhodnocovať predpokladaný vývoj jednotlivých rezervných mien, t. j. eura, dolára, prijímať isté čiastkové opatrenia, ktoré dokážu zmierniť hospodársku stratu, nazvem to len kozmeticky.
Investičná stratégia Národnej banky Slovenska je pravidelne prehodnocovaná v jednoročných intervaloch. Je konzultovaná aj v rámci Európskeho systému centrálnych bánk a myslím si, že v tejto oblasti spĺňame štandardné požiadavky, ktoré sú kladené na riadenie rizika, v tomto zmysle kurzového rizika. V rámci týchto kozmetických úprav boli v minulosti prijaté opatrenia o štruktúre menových rezerv, kde bol stanovený podiel svetových mien vo väzbe na kôš, na základe ktorého sa riadil vývoj kurzu v minulosti.
Po tom, keď sa referenčnou menou stalo euro, kôš mien bol zrušený a zase bola upravená štruktúra devízových rezerv s limitovaním podielu amerického dolára. Poslednýkrát takéto prehodnocovanie bolo urobené v rámci banky rozhodnutím bankovej rady v tomto roku, kde sa limitoval objem amerického dolára v rezervách Národnej banky a podiel iných, nazvem to blízkych, mien k euru, a stanovili sa investičné nástroje, ktoré môžeme používať na investovanie v našich devízových aktívach. Samozrejme, nerobí nám žiaden problém poskytnúť informácie o menovej štruktúre našich rezerv k termínom, ktoré požiadal pán poslanec Šulaj.
Čo sa týka poslednej otázky, aká je miera rizika? Zo záporného imania na výkon menovej devízovej kurzovej politiky, ja si dovolím tvrdiť, žiadne riziko nehrozí. Spomenul som, že aj v minulosti banky, ktoré mali vysokú medzinárodnú reputáciu typu Bundesbanky, mali záporné imanie z titulu kurzového vývoja. Tá odpoveď je podopretá tým alebo to konštatovanie je podopreté tým, že centrálna banka ktorejkoľvek krajiny má právo emitovať peniaze. Má právo vytvárať peniaze, tým pádom jej kreditné riziko je, dá sa poveda, nulové na rozdiel od typických podnikateľských subjektov, či už sú to finančné inštitúcie, alebo iné inštitúcie.
Z tohto pohľadu necítime ani my, ani naši kolegovia z iných krajín, ktorí sú v podobnej situácii, žiadne obmedzenia z hľadiska investovania našich prostriedkov, aby sme nemali dôveru partnerov a necítime žiadne obmedzenia ani žiadne riziká z hľadiska realizácie menovej politiky v jej štruktúre. Môžeme vravieť o kurzovej politike, úrokovej politike, prípadne iných politikách centrálnej banky. Ešte raz opakujem, nemáme problém predložiť žiadnu správu o štruktúre devízových rezerv centrálnej banky k termínom, ktoré sú požadované. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán predseda výborov ako spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Iba veľmi krátko. Nakoniec pán guvernér Národnej banky zodpovedal aj tú otázku, či bude problémom predložiť určitú správu alebo informáciu o devízových rezervách k jednotlivým dátumom, ale keď sa vyjadril, že nebude problém, tak pokojne budeme môcť hlasovať o tomto návrhu uznesenia. A počítame s tým, že tu bude nejaký informačný materiál pre pánov poslancov. Tak to predložil aj pán kolega Šulaj, myslím. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Ďakujem aj pánu guvernérovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý tu má jeden bod, asi piaty, šiesty v poradí, má návštevu a návšteva je ešte stále na balkóne, ja navrhujem, aby sme prerokovali tento bod programu, aby pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu sa mohol venovať, samozrejme, hosťom. Je s tým všeobecný súhlas. (Všeobecný súhlas.) Ďakujem veľmi pekne.
Takže prerokujeme
správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2003 (tlač 590).
Spoločnú správu výborov máte v tlači 590a.
Prosím teraz predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Stahla, aby správu uviedol. Nech sa páči.
J. Stahl, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, milí hostia z Dánskeho kráľovstva, v roku 2003 vykonal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky kontrolnú činnosť v súlade s kompetenciami, ktoré vyplývali jednak z Ústavy Slovenskej republiky a zákona o Najvyššom kontrolnom úrade na základe polročne schváleného zamerania. Toto zameranie v uplynulom roku výrazne ovplyvnila v rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie jeho funkcia certifikačného orgánu pri realizácii programu rozvoja pôdohospodárstva a vidieka v Slovenskej republike prostredníctvom predvstupového programu SAPARD.
Ďalej. Najvyšší kontrolný úrad zabezpečoval podmienky na výkon funkcie orgánu vydávajúceho vyhlásenie o ukončení pomoci zo štrukturálnych fondov, ktoré je nevyhnutnou podmienkou na predloženie žiadosti o záverečnú platbu z Európskej komisie. Podrobnosti o tejto činnosti nášho úradu v roku 2003 sú uvedené v predkladanej správe.
Kontrolnú činnosť náš úrad v roku 2003 vykonával v zmysle kontrolných štandardov INTOSAI a EUROSAI formou finančnej kontroly a formou kontroly výkonu, t. j. hospodárnosti, účelovosti a efektívnosti použitia verejných prostriedkov.
Najvyšší kontrolný úrad vykonal v minulom roku 78 kontrolných akcií, z toho 4 akcie boli zamerané na kontrolu prostriedkov poskytnutých zo zahraničia, 9 kontrolných akcií na príjmovú časť štátneho rozpočtu a 65 kontrolných akcií na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Výsledky kontrolných akcií boli využité aj pri vypracovaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 pre potreby Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladaná správa je vypracovaná na základe protokolov z kontrolných akcií realizovaných v roku 2003. Protokoly o výsledkoch kontrolných akcií boli v zmysle zákona o Najvyššom kontrolnom úrade prerokované so štatutárnymi zástupcami kontrolovaných subjektov a príslušných štátnych orgánov, ktoré konali v mene štátu v súvislosti s činnosťou kontrolovaného subjektu a zároveň boli prijaté opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
Plnenie týchto opatrení Najvyšší kontrolný úrad priebežne kontroluje a vyhodnocuje. V oblasti kontroly európskych fondov boli realizované štyri kontrolné akcie. Certifikačnou kontrolou riadenia systému kontroly a použitia finančných prostriedkov v rámci programu SAPARD bolo zistené, že písomné postupy Agentúry SAPARD dostatočne neupravovali systém záruk v súvislosti s poskytovaním finančnej pomoci.
Kontrolou hospodárnosti, efektívnosti, účelovosti a správnosti použitia finančných prostriedkov Európskych spoločenstiev boli zistené najmä zmeny termínov poskytovania týchto prostriedkov tak, že sa oddialila realizácia projektov. Boli akceptované externé dodávateľské faktúry vystavené zhotoviteľom projektu, ktoré jednoznačne nedokumentovali totožnosť vystaviteľa a zhotoviteľa projektu. V takýchto prípadoch nebolo možné identifikovať druh, miesto a cenu jednotlivých dodávok.
Kontrolou nakladania s finančnými prostriedkami určenými na programy implementované prostredníctvom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania boli zistené nedostatky v systéme poskytovania a využívania podpory tohto podnikania z prostriedkov štátneho rozpočtu a z prostriedkov Európskych spoločenstiev.
V príjmovej časti štátneho rozpočtu bolo kontrolou spôsobu vymáhania daňových nedoplatkov s dôrazom na vymáhanie nedoplatkov delimitovaných subjektov a daňových subjektov zaniknutých bez likvidácie zistené, že najčastejšie sa nedostatky vyskytovali v nedodržiavaní ich registračnej a oznamovacej povinnosti. Daňové úrady pri vyžadovaní uvedených povinností postupovali nedôsledne, pričom málo využívali oprávnenie na výkon daňovej kontroly v uvedených subjektoch. Zistenia Najvyššieho kontrolného úradu potvrdili, že tieto orgány v malej miere uplatňovali finančné postihy a málo využívali aj iné právomoci na posilnenie daňovej disciplíny.
V daňovom informačnom systéme APV DIS sa aj v roku 2003 vyskytovali nedostatky, ktoré negatívne ovplyvňovali výkon správy daní, ich kontrolu a vymáhanie daňových nedoplatkov. Bolo zaznamenaných 391 reinštalácií tohto systému.
Kontrolou postupu colných orgánov pri zistení a riešení porušenia colných predpisov Najvyšší kontrolný úrad zistil nedostatky v evidencii colných priestupkov, a to najmä chýbajúce údaje o úhrade a výške uloženej pokuty.
Ďalej boli zistené prieťahy v konaní, respektíve nekonanie kontrolovaných subjektov, čo malo za následok uplynutie lehoty na prejednanie priestupku, respektíve deliktu, prípadne na uloženie sankcie.
Kontrolou režimu uskladňovania v colných skladoch bolo zistené, že v niektorých prípadoch pri riešení porušenia colných predpisov colné úrady nekonali včas alebo nekonali vôbec. Kontrolou vyrubovania a vymáhania dane z príjmov právnických osôb sa opätovne potvrdilo, že pretrvávajúcim problémom daňových úradov ostáva klesajúca miera vymožiteľnosti daňových nedoplatkov.
Daňová správa evidovala k 30. 6. 2003 daňové nedoplatky v sume 78,4 miliardy Sk, z toho 15,9 percenta tvorili nevymožiteľné daňové nedoplatky v sume 12,5 miliardy Sk a daňové pohľadávky prihlásené v konkurznom konaní a vyrovnávacom konaní v sume 30,7 miliardy Sk. Vymožiteľné daňové nedoplatky boli k 30. 6. 2003 evidované vo výške 35,2 miliardy Sk, čo predstavovalo 44,9 percenta daňových nedoplatkov.
Najvyšší počet porušení, celkovo 2 322 prípadov, bolo zistených v oblasti výdavkov štátneho rozpočtu a konkrétne pri aplikácii zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve. Najčastejšie porušenými ustanoveniami, a to v stovkách prípadov, boli dôsledky alebo nedodržiavanie znenia § 7, § 11 a ďalej nasledujúcich.
Kontrolované subjekty tieto ustanovenia zákona porušovali najmä tým, že v účtovníctve používali účtovné doklady, ktoré nemali požadované náležitosti, neviedli účtovníctvo úplným, preukazným a správnym spôsobom a účtovné zápisy vykonávali nezrozumiteľne, neprehľadne alebo spôsobom, ktorý nezaručoval ich trvanlivosť. Práve v dôsledku opakovania veľkého množstva porušovania tohto zákona predložíme Ministerstvu financií Slovenskej republiky určitý námet na sankčné postihovanie za takéto porušovania, pretože len výchovným spôsobom sa nedarí nedostatky odstraňovať.
Za závažnejšie však Najvyšší kontrolný úrad považuje porušovanie zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, ktoré zistil v 1 735 prípadoch. Kontrolované subjekty najčastejšie porušovali tento zákon tým, že nerešpektovali základné zásady časového a účelového používania rozpočtových prostriedkov, ktoré upravuje § 10 tohto zákona. Toto ustanovenie bolo z uvedených prípadov porušené spolu v 1 145 prípadoch.
Porušenie zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu bolo zistené v 292 prípadoch. Kontrolované subjekty neplnili, respektíve porušovali povinnosti správcu majetku štátu jeho nesprávnym užívaním pri plnení úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nenakladali s ním podľa zákona. Najčastejšie bolo porušované ustanovenie, keď kontrolované subjekty nenakladali s majetkom štátu účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade so zákonom a osobitnými predpismi. O majetku neviedli účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom o účtovníctve a nezabezpečili zápis nehnuteľného majetku štátu v katastri nehnuteľností.
Okrem porušení uvedených zákonov bolo zistené aj porušenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Najčastejšie porušovaným bolo ustanovenie, keď kontrolované subjekty svojim štátnym zamestnancom poskytovali tarifné platy podľa platovej triedy, ktorá im neprislúchala. V rámci vykonaných kontrol sme zistili aj porušenie zákona o cestovných náhradách, zákona o štátnom podniku, zákona o verejnej službe a Občianskeho zákonníka.
V roku 2003 bolo na základe kontroly zistení spolu prijatých 1 490 opatrení, z toho 649 opatrení bolo prijatých ústrednými orgánmi a 841 organizáciami v ich pôsobnosti. Z výsledkov kontrol o plnení uvedených opatrení, ako aj z informácií získaných od subjektov, na ktoré sa vzťahuje kontrolná pôsobnosť nášho úradu, vyplýva, že z celkového počtu 1 490 opatrení prijatých v roku 2003 nebolo splnených 39, čo predstavuje 2,62 percenta. V dôsledku nesplnených opatrení pretrvávali niektoré kontrolou zistené nedostatky.
Najvyšší kontrolný úrad v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade prispôsoboval a uplatňoval medzinárodné štandardy kontrolnej činnosti v Európskej únii na podmienky Slovenskej republiky. Na základe odporučení INTOSAI a EUROSAI pri zložitejších kontrolných zisteniach vypracúval odporúčania na riešenie zistených nedostatkov.
Spolu Najvyšší kontrolný úrad v roku 2003 vypracoval 54 odporúčaní, z toho 26 v legislatívnej oblasti, 21 v organizačnej a 7 iných odporúčaní.
Najvyšší kontrolný úrad v priebehu roku 2003 zasielal správy o výsledkoch kontrolných akcií Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ako aj vecne príslušným výborom Národnej rady. Súčasťou týchto správ bol aj prehľad opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Správy boli zároveň zasielané aj príslušným orgánom štátnej správy na informáciu, respektíve so žiadosťou o zabezpečenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a uplatnenie sankcií za porušenie rozpočtovej disciplíny.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o rozpočtových pravidlách umožňuje vláde vykonať rozpočtové opatrenia, teda presuny rozpočtových prostriedkov napríklad v rozsahu, ako to ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte v rozpočtovej kapitole zabezpečená. Vláda uvedené oprávnenie aj v roku 2003 často využívala. Potvrdzuje to aj vývoj počtu rozpočtových opatrení, ktorých bolo napríklad na porovnanie v roku 1993 prijatých 270, v roku 1997 už 513, v roku 2002 vzrástol ich počet na 1 417. V roku 2003 bolo podľa informácie z ministerstva financií realizovaných 999 rozpočtových opatrení.
Na oslabenú ústavne zakotvenú fiškálnu právomoc Národnej rady poukázala aj organizácia Sigma v podrobnej správe s Peer Review, ktorú vypracovala v apríli 2003 v rámci odbornej pomoci pre systém vnútornej finančnej kontroly vo verejnej správe Slovenskej republiky.
Za porušenie rozpočtovej disciplíny bolo v rámci štátneho rozpočtu v roku 2003 uložených 84 sankcií formou viazania rozpočtových prostriedkov príslušných kapitol štátneho rozpočtu v celkovej sume 539 miliónov Sk, čo z celkového objemu výdavkov štátneho rozpočtu predstavovalo 0,19 percenta.
V tejto súvislosti vás chcem upozorniť na skutočnosť, že ministerstvo financií v roku 2003 v kapitole dopravy a telekomunikácií viazalo viac ako 195 miliónov Sk, z toho 193 094 000 korún na základe kontroly vykonanej Najvyšším kontrolným úradom v rozpočtovej organizácii Slovenská správa ciest Bratislava.
Dňa 17. 4. 2003 rozpočtovým opatrením uvoľnilo 138 200-tisíc Sk, čo predstavovalo 70,73 percenta z pôvodne viazanej sumy za kapitolu. Z celkového objemu viazaných rozpočtových prostriedkov v sume 539 miliónov Sk v rozpočtovom roku 2003 uvoľnilo ministerstvo financií na zamedzenie tvrdosti zákona 339 miliónov korún, teda priemerne 62,83 percenta. Najvyšší kontrolný úrad považuje tento postup ministerstva financií za kontraproduktívny vo vzťahu k dodržiavaniu rozpočtovej disciplíny napriek tomu, že bol realizovaný v súlade so zákonom.
Kontrolné zistenia a poznatky Najvyššieho kontrolného úradu, ako aj celková úroveň dodržiavania rozpočtovej disciplíny v roku 2003 poukazujú na pretrvávajúci nepriaznivý stav v dodržiavaní všeobecne záväzných právnych predpisov pri hospodárení s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada alebo vláda, s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku, ako aj s prostriedkami, ktoré Slovenskej republike boli poskytnuté zo zahraničia.
Nedostatky sa opakovali aj v oblasti daňovej a colnej správy vrátane už uvedených problémov s daňovým informačným systémom.
Ako ukázali výsledky kontrol v roku 2003, realizácia opatrení, ktoré boli prijaté k zisteným nedostatkom, síce zabezpečila nápravu v jednotlivých prípadoch kontrolných zistení, avšak systémovo nezabránila opakovaniu, respektíve vzniku ďalších nedostatkov. Napriek tomu, že nezanedbateľne negatívny vplyv v tejto oblasti má často sa meniaca legislatíva a personálny pohyb v dôsledku zmien v štruktúrach štátnych orgánov a samosprávy a s tým aj súvisiace nedostatky vo fungovaní vnútorného kontrolného systému, dominantná je úroveň kvality, personálnej práce a manažmentu riadenia v kontrolovaní a iných zainteresovaných subjektoch pri hodnotení, respektíve vyvodení osobnej zodpovednosti za zistené nedostatky.
Najvyšší kontrolný úrad v zmysle zákona o Najvyššom kontrolnom úrade dosiahne prijatie opatrení smerujúcich k odstráneniu nedostatkov. Nedisponuje však kompetenciami na vyvodenie sankcií, respektíve presadenia vyvodenia osobnej zodpovednosti za kontrolou zistené nedostatky. Výsledky jeho činnosti sú podkladom na konanie kompetentných zástupcov príslušných štátnych orgánov, verejnoprávnych inštitúcií a ďalších zainteresovaných subjektov.
Takéto postavenie Najvyššieho kontrolného úradu je v súlade s Limskou deklaráciou organizácie INTOSAI o základných princípoch nezávislej finančnej kontroly.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ešte niekoľko slov o ostatnej činnosti úradu. Na základe ustanovenia zákona o Najvyššom kontrolnom úrade v roku 2003 pre Národnú radu Slovenskej republiky boli vypracované: stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2002, stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, stanoviská a odporúčania v pripomienkovom konaní, správa o výsledku kontrolnej činnosti NKÚ SR za rok 2002. Jednou z dôležitých činností bola aj súčinnosť Najvyššieho kontrolného úradu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Najvyšší kontrolný úrad v roku 2003 oznámil orgánom činným v trestnom konaní päť prípadov podozrenia zo spáchania trestnej činnosti. V roku 2003 okrem spomenutých prípadov trestných oznámení realizoval súčinnosť s orgánmi činnými v trestnom konaní v 15 prípadoch. Orgány činné v trestnom konaní najčastejšie žiadali Najvyšší kontrolný úrad o poskytnutie výsledných materiálov a protokolov z vykonaných kontrol, predloženie iných dokladov, informácií a podobne.
V predloženej správe je vyhodnotená aj oblasť medzinárodnej spolupráce. Plán zahraničných stykov Najvyššieho kontrolného úradu v roku 2003 vychádzal z prioritných úloh v prístupovom procese do Európskej únie. Zohľadňoval závery pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenska na členstvo v Európskej únii a povinnosti vyplývajúcej z členstva v medzinárodných organizáciách, teda najvyšších kontrolných inštitúcií INTOSAI a regionálnej organizácie EUROSAI, ich orgánov, pracovných skupín a komisií.
Postavenie Najvyššieho kontrolného úradu v európskom kontexte zvýraznili v roku 2003 aj oficiálne návštevy, najmä prijatie generálneho audítora Národného kontrolného úradu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, generálneho tajomníka INTOSAI a prezidenta Účtovného dvora Rakúska a oficiálna návšteva prezidentky Najvyššej kontrolnej inštitúcie Cyperskej republiky.
Aj v uplynulom roku sa Najvyšší kontrolný úrad podieľal na činnosti pracovnej skupiny INTOSAI a EUROSAI, v ktorých má svoje zastúpenie. Okrem týchto medzinárodných akcií predseda Najvyššieho kontrolného úradu uskutočnil bilaterálne rokovania s predsedami najvyšších kontrolných inštitúcií Dánska, Nemecka a Švajčiarska, na ktorých boli prerokované otázky kontroly fondov Európskej únie, vplyv práva Európskej únie na najvyššie kontrolné inštitúcie členských štátov, kontrolné postupy, pracovné metódy a tak ďalej.
Na záver môjho vystúpenia by som ešte chcel uviesť, že Najvyšší kontrolný úrad v záujme zdokonalenia a zefektívnenia činnosti vypracoval v priebehu roku 2003 koncepciu rozvoja Najvyššieho kontrolného úradu na roky 2003 a 2005, ktorá vychádzala z analýzy postavenia, pôsobnosti a činnosti úradu a z princípov kontrolnej činnosti uplatňovanej v Európskej únii.
V kontrolnej činnosti Najvyšší kontrolný úrad sa bude zameriavať na zdokonaľovanie plánovania a metodiky jej výkonu s cieľom zvýšenia kvality realizácie kontrolných akcií. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)