V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o

návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 736.

Dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Pavlovi Ruskovi a prosím ho, aby návrhy vlády odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie sa týka návrhu novely zákona č. 179/1998 o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

Obchodovanie s vojenským materiálom je významnou súčasťou zahraničného obchodu Slovenskej republiky a je v jej záujme ho podporovať. S účinnosťou od 1. mája 2004 je v zmysle nového zákona o ochrane utajovaných skutočností súčasťou zákona o obchodovaní s vojenským materiálom aj podmienka predloženia potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti žiadateľa, o vydanie licencie na dovoz a vývoz vojenského materiálu. Stanovenie tejto podmienky je plne v súlade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z nášho členstva v NATO. Som si vedomý toho, že dňa 27. mája Národná rada prerokovala a schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a o doplnení zákonov, ktorý bol predložený ako poslanecký návrh zákona.

Na jeho prerokovanie v druhom čítaní skupina poslancov Národnej rady predložila návrh na jeho doplnenie v tom zmysle, že zo zákona o obchodovaní s vojenským materiálom sa vypúšťajú tie ustanovenia, ktoré upravujú podmienku priemyselnej bezpečnosti. Takéto riešenie by na prvý pohľad mohlo riešiť situáciu, ktorá vznikla po 1. máji, a to, že spoločnosti, ktoré mali predrokované kontrakty, neboli schopné v takom rýchlom čase nadobudnúť previerku priemyselnej bezpečnosti a hrozilo, že tieto kontrakty vlastne nebudú môcť realizovať. Ale aj napriek tomu si ministerstvo myslí, že je potrebné zabezpečiť, aby subjekty, ktoré obchodujú s citlivými materiálmi, boli preverené Národným bezpečnostným úradom, a teda mali bezpečnostnú previerku.

Ďalší dôvod na prerokovanie predloženého zákona v skrátenom legislatívnom konaní je nadobudnutie účinnosti nového colného zákona po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Na jednej strane Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a je teda súčasťou colného územia Európskej únie, kde platí princíp voľného pohybu tovaru, ale aj vojenský materiál ako senzitívny tovar nemožno posudzovať v intenciách voľného pohybu tovaru. S ohľadom na nebezpečenstvo jeho zneužitia je v krajinách Európskej únie každý pohyb vojenského materiálu podmienený vydaním licencie príslušných štátnych orgánov. Na druhej strane však nie je možné posudzovať obchodovanie s vojenským materiálom v rámci Európskej únie ani v intenciách pojmov dovoz a vývoz. Pretože tieto sa vzťahujú len na tretie štáty, teda nečlenské štáty. Zákon o obchodovaní s vojenským materiálom je preto potrebné v čo najkratšom čase zosúladiť s colným zákonom a tiež ho prispôsobiť tomu, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda, plne si uvedomujem, že predkladaný návrh zákona o skrátenom legislatívnom konaní nie je úplne najlepší, ale v tomto prípade si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie s cieľom zabrániť značným hospodárskym škodám. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Procedurálny návrh? Nie. Prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Stanislava Janiša, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predseda Národnej rady pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455 o živnostenskom podnikaní (tlač 736), na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v termíne ihneď.

Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predložený návrh a súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporučil Národnej rade s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona.

Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že som písomne nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Teraz, nech sa páči, sa môžete prihlásiť ústne do rozpravy. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Pán minister, vy ste chceli vystúpiť? No, dobre.

Takže, pán Kaliňák, nech sa páči.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný. Myslím si, že túto otázku sme na poslednej schôdzi upravovali vďaka pozmeňujúcemu návrhu, ktorý upravoval akési nedostatky, ktoré v tomto zákone vzišli na základe novely zákona o ochrane utajovaných skutočností. Navrhovaný zákon, tým pádom nepoznáme dostatočne dobré odôvodnenie na to, aby išiel legislatívnym, teda skráteným legislatívnym konaním, keďže sme sa dohodli, že toto nebude v rámci novej politickej kultúry takýmto spôsobom presadzovať návrh, ktorý podal náš predseda, ktorý sa aj prijal, bol trošku iným smerom.

Podstatné je, že to, čo mi chýba v tom návrhu zákona bez ohľadu na ostatné politické dohody, je diferenciácia obchodníkov s vojenským tovarom. Pretože vojenským tovarom je všetko to, čo používajú Ozbrojené sily Slovenskej republiky a čo je možné za to považovať. To znamená ponožky, nohavice, bundy, kabáty, všetky veci, ktoré nijako nesúvisia s ochranou utajovaných skutočností, a preto sme už viackrát aj v našom výbore, aj vo výbore, ktorý rieši otázky ochrany utajovaných skutočností, mi chýba slabá diferenciácia. Návrh zákona je vec, ktorú podporujeme. Ide mi len o to, že by som prijal pri príprave takýchto vecí väčšiu diferenciáciu v rámci obchodníkov s vojenským materiálom. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Cabaj a Fico. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem len reagovať na predrečníka v tom, že platí určitá dohoda, ktorá bola urobená na poslaneckom grémiu, kde na minulej schôdzi takým neštandardným spôsobom narýchlo bola urobená určitá úprava v rámci prijímaného zákona s tým, že vláda urýchlene predloží návrh na skrátené konanie tohto zákona, aby sa všetky tieto náležitosti usporiadali. Takže aj keď náš klub, veľmi neradi podporujeme návrhy na skrátené konanie, ale toto je, myslím, politická dohoda a bola to dohoda všetkých poslaneckých klubov v tomto parlamente, takže si myslím, že v tomto prípade si vláda splnila tú povinnosť, ktorú od nej očakávalo jednak politické grémium a následne aj Národná rada. Pretože viete, že ten pozmeňujúci návrh potom prešiel zhodou v parlamente bez akýchkoľvek problémov.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fico, nech sa páči.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Pochopil som vystúpenie pána poslanca Kaliňáka predovšetkým ako vecné, pokiaľ ide o diferenciáciu výrobkov, ale potvrdzujem, že schválenie poslednej novelizácie bolo podmienené politickou dohodou. A keďže chceme držať politické dohody, chcem skonštatovať, že klub poslancov strany Smer podporí návrh na skrátené legislatívne konanie s tým, samozrejme, že v druhom a treťom čítaní, a to chceme upozorniť, sa budeme baviť na tému toho prechodného obdobia, tej dĺžky, či to má byť do polovičky roka 2005, alebo to má byť do konca roka 2005, alebo či to nemá byť až do 30. 6. 2006. O tom budeme jednoducho ešte diskutovať. Ale súhlasili sme, aby vláda pripravila tento návrh zákona, a preto, určite si myslím, nebudú žiadne prekážky, aby prešiel do druhého čítania a bol aj, samozrejme, prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kaliňák.

R. Kaliňák, poslanec: Ja som len chcel celým tým vystúpením naznačiť to, že zato, že je skrátené legislatívne konanie, neznamená, že zákon má byť šitý rýchlou ihlou. Problém je v tom, že v tom druhom čítaní ešte budeme musieť doznať nejaké zmeny, ktoré ukazuje praktický život. Čiže tá podpora tomuto zákonu je z našej strany aj z mojej osobne, len by som bol rád, keby sa mu dostávalo väčšej kvality.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Ja chcem v rámci rozpravy uviesť pozmeňujúci návrh, ktorý predpokladá mapovanie súčasného legislatívneho stavu. Od času podania prihlášky, resp. podania žiadosti, musí Národný bezpečnostný úrad do 7 mesiacov vydať osvedčenie. Do 7 mesiacov, to znamená, ak začne platiť 1. augusta, tak do 30. alebo do 28. februára. Ak by ten dátum bol dlhší, tak by sme len predlžovali stav, keď môžu obchodovať, nepotrebujú licenciu, nepotrebujú previerku a nemusia ani požiadať. To znamená, že by sme len vytvorili priestor nie na realizáciu samotnej žiadosti, ale len čas, keď majú subjekty obchodujúce s týmto materiálom pokoj a udržujú status quo a nemusia ani žiadať. Z toho dôvodu navrhujem, aby to bolo 7 plus 1 mesiac, aby sa to nezačínalo v auguste, keď sú dovolenky. To znamená, navrhujem pozmeniť dátum, dokedy bude platiť toto prechodné obdobie, na obdobie 31. marec 2005. To by znamenalo, že dokonca do 1. septembra musia podať žiadosti a potom je 7 mesiacov na to, aby sa žiadosť zúradovala, vyhovela alebo zamietla.

A pán poslanec Kaliňák tu síce už nie je, ale chcem povedať, že toto a tento zámer táto novela mala riešiť, v prvom rade toto a len toto a najmä toto. Pretože tu niekto v parlamente svojho času pozabudol pri schvaľovaní zákona o utajovaných skutočnostiach na to, že prechodné obdobie tam nie je a ohrozil reálne konkrétne obchodné prípady, ktoré držitelia licencií na konkrétne prípady mali rozpracované a hrozili veľké hospodárske škody. Preto to išlo v skrátenom legislatívnom konaní, a preto sa to tu nachádza aj dnes. Nie kvôli tomu, aby sme tam riešili definície obchodníkov s citlivými materiálmi, a keď taká potreba vzniká, nech sa páči, my s tým nemáme najmenší problém, ale potom už skôr riadnou cestou. Tu sme riešili dátum a spolieham sa na politickú dohodu, podľa ktorej tento zákon bude podporený.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie podpredsedu vlády pán poslanec Cabaj a Rusnák. Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, len pre poriadok musím povedať, že vy síce môžete hovoriť o pozmeňujúcom návrhu, ale to si musí osvojiť niektorý poslanec. Navyše tým, že sme pri rokovaní o skrátení konania, takže tu sa nemôžu dávať ani žiadne pozmeňujúce návrhy, takže my budeme teraz iba hlasovať o tom, že súhlasíme, aby to Národná rada prerokovala v skrátenom konaní. Tým podľa rokovacieho poriadku nebudú platiť lehoty, ktoré sú uložené v rokovacom poriadku. Potom bude nasledovať prvé čítanie a v rámci druhého čítania vo výboroch je priestor, buď si to osvoja poslanci a dostanú to do výborov, alebo potom s 15 podpismi príde niekto na rokovanie pléna. Ale to už hovorím o tom, čo bude v budúcnosti.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. V podstate pán poslanec Cabaj povedal to, čo som chcel. Chcem zdôrazniť, že v hospodárskom výbore sme rešpektovali politickú dohodu. Hlasovali sme tak, aby sme to tu dostali. Šiť horúcou ihlou v hospodárskom výbore nezvykneme, takže v druhom čítaní v hospodárskom výbore bude vytvorený priestor na všetky relevantné pripomienky. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Musím sa ešte raz podľa rokovacieho poriadku opýtať, pán minister, chcete ešte hovoriť k tomuto? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 701. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 729.

Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Pavla Ruska, aby uviedol vládny návrh zákona.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh novely zákona o obchodných reťazcoch, pretože bezprostredne po schválení zákona v auguste 2003 Európska komisia niekoľkokrát opakovane upozornila Slovenskú republiku, že zákon v schválenom znení je v rozpore so zásadami obchodnej politiky a voľného pohybu tovaru Európskej únie.

Zásadné výhrady boli uplatnené voči definícii pojmu ekonomickej sily a k jednotlivým praktikám reprezentujúcim zneužívanie ekonomickej sily. Experti Európskej únie trvajú na tom, že žiadny percentuálny podiel alebo absolútne číslo vyjadrujúce ročný obrat podnikateľa, tak ako je to teraz definované v zákone, sa nemôžu použiť na vyjadrenie ekonomickej sily. Preto sa definícia pojmu ekonomickej sily musí zmeniť, a to tak, aby vyjadrovala vzťah prevádzkovateľa obchodného reťazca a jeho dodávateľa. V tomto vzťahu je dodávateľ a prevádzkovateľ obchodného reťazca závislý, lebo nemá na relevantnom trhu možnosť ponúknuť tovar inému podnikateľovi, a preto je prevádzkovateľovi obchodného reťazca nútený poskytovať výhodnejšie podmienky, aké by poskytol inému podnikateľovi. Praktiky, ktoré boli demonštratívne v zákone uvedené ako najčastejšie prípady zneužívania ekonomickej sily, sa v Európskej únii považujú za dovolené a obvyklé v obchodných vzťahoch reťazcov. Taktiež obligatórne označenie výrobku výrobcom sa nepovažuje okrem potravín za nevyhnutné, ak sa predávajúci a výrobca dohodnú na označení výrobku výlučne značkou predávajúceho.

Vzhľadom na uvedené výhrady vládny návrh zákona je pripravený v takom znení, aké bolo odsúhlasené expertmi Európskej únie. Nešli sme nad rámec, máme tam urobené to, čo sme považovali za potrebné vzhľadom na konzultácie a komunikáciu s Európskou úniou. V tejto podobe, môžem povedať, je akceptovateľný pre odbornú verejnosť v rámci našich vzťahov s Európskou komisiou a s Európskou úniou.

Vážení páni poslanci a pani poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o jeho podporu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikaniu, pánovi poslancovi Janišovi.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie má určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým a dopĺňa a mení zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch (tlač 701).

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorský a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 27. augusta tohto roka a v gestorskom do 3. septembra tohto roka.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že za poslanecké kluby je jeden diskutujúci, prihlásil sa pán Fico za stranu Smer. Nech sa páči, pán poslanec Fico, máte slovo.

R. Fico, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k návrhu novelizácie zákona o obchodných reťazcoch, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky.

Zákon, ktorý sme prijali 4. júla 2003 pod číslom 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch, upravuje právny rámec pôsobenia obchodných reťazcov na vnútornom trhu Slovenska, a to najmä podmienky predaja potravín a ďalšieho určeného tovaru v obchodných reťazcoch, ďalej spôsob posudzovania a zamedzenia zneužívania ekonomickej sily a dozoru nad dodržiavaním zákona. Zákon je v podstate treťou verziou výrazne korigovanou na základe požiadaviek Európskej komisie, ktorá výhrady tlmočila misii Slovenskej republiky pri Európskych spoločenstvách 18. 4. 2002 a potom aj v liste delegácie Európskej komisie Slovensku zo dňa 20. 5. 2002, ktorú podpísal veľvyslanec za Európsku komisiu v Slovenskej republike pán Eric van der Linden.

Išlo predovšetkým, vážené dámy a páni, o výhrady, aby sa v zákone neurčovalo povinné 70-percentné zastúpenie výrobkov vyrábaných na Slovensku v obchodných reťazcoch a ďalej aby sa v zákone neurčovalo také ustanovenie, ktoré určí podmienku, že v rámci tovarovej skupiny musia byť zároveň produkty minimálne troch výrobcov, ak sa taký tovar v Slovenskej republike vyrába.

My sme pracovali pri príprave návrhu zákona v roku 2003 so všetkými týmito oficiálnymi pripomienkami Európskej komisie a všetky boli zaradené do návrhu zákona a v takomto zmysle bol aj zákon upravený. Je mi ľúto, že po tom, ako návrh prešiel, pravdepodobne sa Európska komisia spoliehala, že zákon neprejde, začali prichádzať ďalšie a ďalšie a ďalšie pripomienky, o ktorých však Európska komisia do prijatia tohto zákona ani raz nehovorila. To je neúprimné a považujem to jednoducho za čosi, čo sa nesmie diať v legislatívnom procese. Ak niekto niečo má z hľadiska Európskeho spoločenstva voči Slovensku, nech to povie v čase, keď sa zákon prijíma, a nie potom, keď zákon prejde.

Chcel by som posúdiť charakter predkladanej novelizácie ústavy v troch rovinách.

Prvá rovina je predovšetkým rovina ústavnoprávna. Vážené dámy a páni, praktiky obchodných reťazcov, medzi ktoré patrí napr. bezodplatné vybratie takmer miliardy korún pred otvorením hypermarketu, pravdepodobne predstavujú najvýraznejší odklon od podoby trhovej ekonomiky, ktorú chráni Ústava Slovenskej republiky. My si to tu nechceme povedať, ale predtým ako obchodný reťazec začne vôbec fungovať a pôsobiť, vyberie neuveriteľné množstvo peňazí, ktoré ani zďaleka jednoducho nie sú vo verejnosti známe. A som presvedčený, že takéto praktiky, ja budeme hovoriť aj o ďalších, sú vo výraznom rozpore s tou podobou trhovej ekonomiky, ako sme si zakotvili v roku 1992, keď sme prijímali Ústavu Slovenskej republiky.

Ako všetci vieme, hospodárstvo Slovenskej republiky sa podľa čl. 55 ods. 1 ústavy zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Rád by som dodal v tejto ústavnoprávnej rovine hodnotenia návrhu novelizácie zákona, že samotný Ústavný súd Slovenskej republiky v jednom zo svojich nálezov, môžem ho odcitovať, ÚS č. 13 z roku 1997, vyslovil názor, podľa ktorého "ustanovením čl. 55 ústavy sa formujú princípy hospodárskej politiky Slovenskej republiky a tieto princípy patria k základným ústavným princípom".

Obsah ustanovenia ústavy, ktorý hovorí o charaktere hospodárstva a trhovej ekonomiky, vážené dámy a páni, nie je ani ľavicový, ani pravicový a nie je potrebné ani diskutovať o tom, že či a ako ďaleko sa nachádza od politického stredu. Štátom prijatá normatívna regulácia hospodárskych východísk nemá preto ani stranícky, ani ideologický kontext. Túto spomenutú myšlienku potvrdzuje napr. aj predseda ústavnoprávneho výboru, náš kolega pán poslanec Drgonec v nedávno vydanom komentári k Ústave Slovenskej republiky, kde jednoznačne hovorí, že "ustanovenie čl. 55", ktorý sa týka trhovej ekonomiky, "predstavuje najvšeobecnejšiu ústavnú zásadu. Určujú sa týmto ustanovením princípy, na ktorých sa zakladá hospodárstvo Slovenskej republiky. V súlade s ústavou je také hospodárstvo, ktoré má znaky trhovej ekonomiky, ak ide o trhovú ekonomiku, ktorá sa zakladá na princípoch sociálnych a ekologických". A dokonca ide ďalej a hovorí: "Ak hospodárstvo spĺňa všetky tri okruhy podmienok, je v súlade s ústavou. Ak sa nesplnenie jednej z podmienok preukáže, pôjde o hospodárstvo nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky."

Vážené dámy a páni, ak bolo cieľom zákona o obchodných reťazcoch eliminovať najarogantnejšie obchodné praktiky, prijatá normatívna regulácia mala zároveň posilniť ústavnosť vo vzťahoch k základom hospodárstva. Aký postoj je možné zaujať dnes k návrhu novelizácie tohto zákona v procese prípravy a v samotnom obsahu, ak teda nebola do tohto návrhu zákona premietnutá tá ústavná direktíva, o ktorej teraz hovorím, teda najmä v čl. 55 ods. 1 ústavy?

Za ospravedlnenie obídenia základného ústavného princípu v procese normotvorby nie je možné použiť odvolanie sa na právne predpisy Európskej únie z oblasti hospodárskej súťaže, pretože na toto sa vláda neustále odvoláva napr. aj v dôvodovej správe aj pri iných súvislostiach, že to chce Európska únia a sú to právne normy Európskej únie a neviem prečo. Pretože podľa č. 7 ods. 2 ústavy právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Čo sa už však nedá povedať o ich prednosti pred Ústavou Slovenskej republiky a už sa to vôbec nedá povedať o ústavnej norme, v ktorej sú výslovne uvedené základné ústavné princípy.

Ďalej treba povedať aj to, že ochranu hospodárskej súťaže, na ktorú neustále poukazuje momentálne vláda Slovenskej republiky, nemožno nadraďovať nad ostatné verejné záujmy, ani nad práva a slobody priznané súkromných osobám. Opäť môžem citovať z nálezu Ústavného súdu č. 13 z roku 1997: "Ďalej treba povedať, že prostredníctvom práva podnikať sa má zabezpečovať rozvoj ústavnoprávne zakotvenej podoby trhovej ekonomiky a nie deštruovať podnikateľské prostredia." A to, čo sa dnes deje v hypermarketoch v tomto priestore, to je deštruovanie slovenského podnikateľského prostredia najmä pri výrobe tých produktov, ktoré idú do hypermarketov na Slovensku.

Vážené dámy a páni, preto som presvedčený, ak mám ukončiť túto prvú ústavnoprávnu rovinu, že eventuálne prijatie tejto vládnej novelizácie ďalej prehĺbi právny vzťah charakteristický pre faktickú ústavu, keď síce formálne platí čl. 55 upravujúci základy hospodárstva, trhovú ekonomiku a jej východiskové princípy, ale procesy v štáte sa dejú proti uvedenému ustanoveniu ústavy. My nemôžeme takýmto hrubým spôsobom ignorovať čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky.

Dovoľte mi teraz niekoľko poznámok k medzinárodnoprávnej rovine. Ako som na začiatku uviedol, príprava tohto zákona, ktorý bol nakoniec na tretíkrát prijatý v Národnej rade, bola od samotného počiatku v pozornosti Európskej komisie. Prvé vyjadrenia boli neoficiálne v tom zmysle, že takýto zákon netreba prijímať, veď je tu vraj zákon o hospodárskej súťaži. Potom keď sa prerokovala prvá verzia tohto návrhu zákona, zrazu sa začali objavovať už písomné vyjadrenia, dokonca diplomatickou cestou sme boli žiadaní o to, aby boli vypustené tie ustanovenia, ktoré hovoria o povinnom zastúpení výrobkov vyrábaných v Slovenskej republike.

A vy si pamätáte, že pri prijímaní tohto zákona som citoval aj z listu pána Erica van der Lindena, ktorý povedal, že ak Slovensko prijme takýto zákon, že sa to negatívne odrazí v hodnotiacej správe Slovenskej republiky. Tak teda ďakujem pekne za takýto diktát a za takúto politiku! Ja odmietam takéto formulácie v listoch, ktoré sú adresované predsedovi Národnej rady. Išlo o list bruselského úradníka predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Reagovali sme na to a myslím si, že treba aj dnes využiť príležitosť, aby sme povedali, akým spôsobom niekedy Európska komisia vstupuje do legislatívneho procesu na území Slovenska.

Potom prebehla záverečná verzia legislatívneho procesu a boli v tomto návrhu zákona v roku 2003 akceptované všetky výhrady zo strany Európskej komisie, dokonca musím povedať, že spolupredkladateľ, alebo teda v spolupráci s Alianciou nového občana bol to pán poslanec Malchárek, predniesol niekoľko ďalších pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli plne akceptované a ktoré ešte ďalej išli na prospech toho, čo hovorila Európska komisia.

Aktuálna verzia, vážené dámy a páni, a poviem to veľmi otvorene, tak ako vždy bola položená na stole, bola zo strany úradníkov Európskej komisie podrobená kritike s argumentmi čisto náhodne tými istými, aké vždy hovoria obchodníci. To keď som porovnal to, čo napísalo Tesco, Kaufland alebo ktokoľvek iný, a potom som si zobral list, ktorý došiel z Európskej komisie alebo od nejakého úradníka, tak to bolo presne to isté. Tak teda koho záujmy zastupuje Európska komisia alebo úradníci z Bruselu? Zastupujú záujmy štátov, ktoré sú členské štáty Európskej únie, alebo v tom čase sme chceli ísť do Európskej únie, alebo zastupuje záujmy obchodných reťazcov? Zdá sa mi, že v tomto prípade zastupovali záujmy obchodných reťazcov. (Potlesk.)

Ako som už uviedol, Európska komisia po tom, čo zákon bol prijatý, hoci sme akceptovali všetky výhrady, ktorá Európska komisia povedala, zrazu vzniesla ďalšie výhrady. Potom sa už poobjavovalo množstvo rôznych právnych analýz, hoci nikto tieto veci nehovoril v čase, keď sa zákon v roku 2003 dával dohromady a nakoniec sme ho aj v parlamente schválili.

Toto už má, vážené dámy a páni, medzinárodnopolitický rozmer a ak takto niekto vstupuje už do prijatého zákona, mal konať v záujme Slovenskej republiky tak, ako napr. konali naši vládni úradníci za peniaze daňových poplatníkov, ak išlo o vec nadmernej produkcie ocele a keď suita úradníkov zo Slovenska lietala za naše peniaze hore-dole a zastupovala záujmy niekoho iného. Tu mali tí istí úradníci zastupovať záujmy Slovenskej republiky, ale zdá sa, že sa nič neudialo. Jediné, čo sa udialo, že znovu a ďalej sa budú mať hypermarkety lepšie, lepšie a lepšie, lebo taký "Klondike", aký majú hypermarkety na Slovensku, nemajú v žiadnej krajine na svete. A to, vážené dámy a páni, sme ešte len v polovičke výstavby hypermarketov. Zdá sa, že ešte okolo 45-50 % hypermarketov má prísť na územie Slovenskej republiky. Je to len a len preto, že cítia tu také prostredie, ktoré im umožňuje praktiky, ktoré by žiadna iná krajina, ani Nemci, ani Rakúšania, ani ktokoľvek iný nikdy nedovolil.

Som presvedčený, že zmena stanoviska Európskej komisie - lebo Európska komisia zmenila stanovisko až po prijatí zákona - bola účelová v prospech nadnárodných obchodných reťazcov a že bola výsledkom lobingu. Náš problém je v tom, že sa tvárime, ako keby lobing vôbec neexistoval. Odmietame prijať reálne pomery v orgánoch Európskej únie a verejnosti podsúvame ilúziu, ktorá neexistuje. Servilný prístup voči byrokracii Európskej únie je minimálne taký škodlivý pre Slovenskú republiku ako toľko kritizovaný izolacionalizmus nedávneho obdobia.

Vážené dámy a páni, Smer vždy podporoval vstup investorov na územie Slovenskej republiky a budeme to robiť aj naďalej. Ale očakávame od týchto investorov, že sem prídu nielen zarábať, lebo vieme, že hlavnou úlohou investorov na území Slovenskej republiky je dobre zarobiť. Zaujímavé je, že táto Národná rada sa napr. nikdy nezaoberala informáciou, že v tomto roku vytiahnu investori zo Slovenska 25 mld. korún, čo je 4-krát viacej, ako to bolo v predchádzajúcom roku. Zdá sa, že v tomto roku si prvýkrát dávajú výplatu. V poriadku, došli sem zarobiť. Ale očakávame od investorov, že sa budú správať v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, že nebudú obchádzať praktiky, ktoré sú dnes zakázané Obchodným zákonníkom a ďalšími zákonmi, a najmä, opakujem, budú rešpektovať pracovnoprávne vzťahy, ktoré sú hrubým spôsobom porušované. (Potlesk.)

Dovoľte mi teraz, vážené dámy a páni, aby som uviedol dva alebo tri príklady takéhoto správania sa, lebo v tejto diskusii to treba hovoriť a myslím, že je dobré, že tu sedí aj minister hospodárstva. Minister hospodárstva nebol v čase prípravy zákona o obchodných reťazcoch ministrom, vnímam, že dnes predkladá zákon, pretože je ministrom a do kompetencie mu takýto návrh padá.

Vážené dámy a páni, keď už hovorím o investoroch na Slovensku, tak držím v rukách dokument, ktorý je označený ako prísne tajný. Je z 9. júna 2004 a na každej strane je napísané, že prísne tajné, a tento dokument sa týka Slovenských telekomunikácií alebo slovenského Telecomu. Nuž, vážené dámy a páni, ako sa ide správať slovenský Telecom na území Slovenskej republiky v najbližších rokoch? Vyberiem iba jednu stranu, ktorá je podľa mňa šokujúca. Vo februári 2004 Slovenské telekomunikácie mali 6 739 zamestnancov. Takúto tabuľku si namaľovali a povedali, že do roku 2006 prepustia 4 039 zamestnancov. Čiže stav 6 739, a to už je niekoľko rokov po privatizácii tohto strategického podniku, sa zmení v priebehu dvoch rokov na 2 700. 4 039 ľudí príde v strategickom podniku Slovenskej republiky o zamestnanie. Ďakujem pekne za takéhoto investora!

Kladiem si otázku: Ako je možné, že takéto niečo verejnosť nevie, že to je prísne tajný dokument? Akoto je možné, že vláda o tom neinformovala Národnú radu Slovenskej republiky a verejnosť, že takéto kroky sa chystajú v rámci podniku, ktorý štát naďalej považuje za podnik strategického významu? A to už nehovorím o tom, vážené dámy a páni, že hospodársky zisk tejto inštitúcie, Slovenských telekomunikácií, v roku 2003, čistý, bol 3,4 mld. korún po zdanení. Ani koruna dividend pre Slovenskú republiku! Ani koruna! Ukazuje sa teda, že naozaj tá informácia o 25 mld., ktoré pôjdu zo Slovenskej republiky v tomto roku, je maximálne pravdivá.

Dokonca si dovolím povedať aj ďalšiu vec, keď už hovorím o investoroch, a budem veľmi konkrétny, lebo ja rád hovorím o konkrétnych firmách a spoločnostiach, v danom prípade ide o spoločnosť Volkswagen v Zlatých Moravciach. Len tak pre zaujímavosť, keď sme hovorili o pracovnoprávnych vzťahoch, sa ukazuje, že ženy museli robiť za pásom 7 týždňov nepretržite, bez soboty a nedele, bez ohľadu na to, či napr. nemajú choré deti. Len čo niektorá z nich povedala, že nemôže prísť, na druhý deň bola bez práce. Vedel by som uviesť, že ženy priniesli potvrdenie, že sú tehotné, okamžite boli prepustené. Prijímajú sa ľudia na pracovný pomer tak, že sa im dáva automaticky skúšobná doba, keď uplynie skúšobná doba, odchod, len preto, aby nevyplácali odstupné. Toto sú praktiky zahraničných investorov na území Slovenskej republiky a našou povinnosťou je v Národnej rade Slovenskej republiky o týchto praktikách otvorene a veľmi tvrdo hovoriť.

Vážené dámy a páni, rád by som sa teraz ešte veľmi krátko venoval legislatívno-právnej rovine, pokiaľ ide o návrh zákona. Doteraz v zákone, ktorý je platný z roku 2003, sme jednoznačne naformulovali konkrétne nekalé praktiky, teda čo všetky obchodné reťazce nemôžu robiť. Napríklad sme povedali, že obchodné reťazce nemôžu vyberať tzv. zaknihovacie poplatky alebo že obchodné reťazce nemôžu vyberať peniaze na prednostné zaradenie výrobku, to znamená, že niekto to má vpredu v regáli a niekto to má vzadu, v sklade a taký výrobok potom nikto, pochopiteľne, nekúpi.

Čo urobila vláda v tejto novelizácii? Vláda v tejto novelizácii tieto konkrétne nekalé praktiky, ktoré boli zakázané v zákone, nahrádza absolútne nejasnými formuláciami, čo znamená, že ak sa prijme takýto zákon, tak obchodné reťazce sa vrátia do právneho stavu pred prijatím zákona v roku 2003 a budú si robiť, čo chcú.

Ďalej. Vymedzenie ekonomickej sily na základe podielu na obrate na relevantnom trhu sa má nahradiť formuláciou, ktorá umožňuje len subjektívne rozhodovanie. Zase je to také, že vraj ekonomická sila je vtedy, ak je dodávateľ závislý od toho, že dodáva výrobok nejakému hypermarketu. My sme predtým v zákone presne povedali, aký podiel to má byť. Už ani nehovorím o tom, pokiaľ ide o dozor nad účinnosťou tohto zákona, ministerstvo podľa zákona má povinnosť konať. A teraz je to tak upravené v zákone, že bude konať iba vtedy, ak príde nejaký podnet od dodávateľa. No chcem vidieť toho dodávateľa, ktorý to urobí, okamžite s ním zrušia zmluvu a skončil, môže rovno zatvoriť svoju prevádzku. Tu musí štát konať ex offo, tu nie je možné očakávať, že títo ľudia budú konať sami, pretože pre nich by to bola hospodárska samovražda alebo ekonomická samovražda, keby takéto niečo urobili.

Už ani nehovorím o lehotách splatnosti. Viete, že lehoty splatnosti boli obrovský problém v predchádzajúcom období. Bolo treba tieto lehoty splatnosti upraviť. My sme to urobili, pretože naši dodávatelia niekedy čakali 120, 150 dní na zaplatenie toho, čo dali do hypermarketov. Samozrejme, vláda opäť vychádza v ústrety hypermarketom a upravuje to.

Už ani nehovorím o akciách, ktoré sú robené pre spotrebiteľov. To niekedy tak vyzerá, že človek si doma otvorí poštovú schránku a teraz na neho vypadne asi 70 farebných letákov. A máme pocit, že aké sú perfektné tie hypermarkety. Vážené dámy a páni, tie letáky platia slovenskí dodávatelia, to neplatí ten hypermarket. Slovenský dodávateľ musí zaplatiť za tlač a distribúciu všetkých týchto letákov. A ďalej zrazu je napísané, že mlieko - 30 %. Vy si myslíte, že to je strata hypermarketu? Práve naopak! Dodávateľ tú akciu musí celú zaplatiť. Takže takto sa fantasticky zarábajú peniaze, to je čosi neuveriteľné, aké obrovské zisky hypermarkety v Slovenskej republike naďalej budú mať.

Pokiaľ ide o rovinu hospodárskych dosahov. V žiadnom prípade, vážené dámy a páni, nie je možné prehliadnuť dosahy uplatňovania nekalých praktík na hospodárstvo Slovenska, na výrobcov potravín, poľnohospodárov, malých predajcov práve po vstupe do Európskej únie. Najmä chcem hovoriť o kvalite. A zase budem veľmi konkrétny.

Držím v ruke oficiálny list z nadácie Slovak Gold od pána Jozefa Sitka, ktorý je prezidentom tejto nadácie, ktorý hovorí toto, je to z tohto roku, z roku 2004: "Praktiky obchodných reťazcov voči domácim výrobcom sú nielen nemorálne a len jednostranne výhodné pre obchod, ale sú tiež nezlučiteľné medzi partnermi pri zachovaní požiadavky dobrých mravov v zmysle Obchodného zákonníka. Naše zistenia", citujem z listu, "navyše hovoria, že neprimeraný cenový nátlak na výrobcov má trvalý negatívny vplyv na zachovanie kvality domácich potravín. Konkrétne", citujem ďalej, "za posledných 18 mesiacov činnosti nadácie Gold sa v porovnaní s nepotravinárskymi výrobkami podstatne znížil podiel novoprihlásených potravín v našom certifikačnom systéme a čo je podstatné, zvýšila sa ich neúspešnosť v odborných hodnotiteľských komisiách až o 109 %." A ďalej: "Za rok 2003 sa pri následnej kontrole produktov s logom Slovak Gold zistili určité nedostatky vo sfére kvality už u 7 výrobkoch s logom Slovak Gold. Takýto veľký počet sme nezaznamenali za celých 8 rokov svojej činnosti. Treba podotknúť, že u nepotravinárskych produktov sme nezistili spätnou väzbou chyby v kvalite ani u jediného výrobku. Z toho možno právom dedukovať príčinu stavu. Títo producenti len minimálne dodávajú svoje výrobky do obchodných reťazcov." Čiže priamo potvrdzuje aj nadácia, že obrovský tlak, ktorý vyvíjajú reťazce na našich výrobcov, spôsobuje problém s kvalitou výrobkov, najmä potravinárskych. A koľko sa tu rozprávalo o týchto veciach.

Ďalej chcem povedať, že obchodné reťazce odčerpávajú od dodávateľov až 30 % vyprodukovaných zdrojov. 30 % - jedna tretina všetkých zdrojov končí v obchodných reťazcoch. A, samozrejme, tu je aj odpoveď, aká bude technická, technologická a hygienická úroveň našich potravinárov a ich konkurencieschopnosť. Koľko sme sa napočúvali, že veď mohli investovať napr. rôzne výrobne na potravinové výrobky do hygienických zariadení, aby dostali certifikáty a mohli pôsobiť na trhu Európskej únie. A z čoho mali investovať, keď 30 % vyprodukovaných zdrojov skončilo v hypermarketoch v podobne všelijakých letákov, platieb, zaknihovacích poplatkov a ja neviem čoho všetkého?

Je paradoxné, že práve čase, keď sa už ukazujú dôsledky kapitálovej poddimenzovanosti našich výrobcov potravín a mnohé varovania o úpadku celých našich regiónov sa stávajú skutočnosťou, práve teraz vláda prichádza s novelizáciou, ktorá vlastne umožní doslova vysávať ďalšie a ďalšie zdroje od našich výrobcov. Presne naopak. Ja by som teraz očakával, že vláda podporí našich výrobcov prísnou normou alebo kontrolou tejto normy, či je, alebo nie je účinná. Ale vláda opäť vychádza v ústrety veľkým nadnárodným spoločnostiam. Kladiem si neustále otázku: Koho záujmy táto vláda na Slovensku zastupuje? (Potlesk.) Určite to nie sú záujmy ani obyčajných ľudí, ani malých výrobcov.

Každý v zahraničí si chráni svoj agrosektor aj vo vzťahu k rozvoju regiónov, ale dokonca si chránia tento sektor aj medzi sebou. Každý si chráni predovšetkým svoje národné záujmy, vážené dámy a páni, a aj vo vzťahu k obchodným reťazcom majú rôzne právne úpravy v rôznych zákonoch oveľa tvrdšie od našej úpravy. Nuž, chcel by som vidieť také Nemecko, alebo pozrite si nemeckú právnu normu, ktorá hovorí o podmienkach zriaďovania nových obchodných prevádzok. Nuž teda, to je naozaj proces, ktorý musí prejsť, a nie ako tu, že príde nejaký obchodný reťazec, podplatí nejakých komunálnych politikov, komunálni politici predajú lukratívny pozemok, kde predtým možno mohli byť ihriská alebo niečo iné, dokonca sa ani len pri výstavbe tých parkovísk nehľadí na tieto veci a okamžite je postavený obchodný reťazec bez akýchkoľvek ťažkostí. A keď si ešte k tomu zoberieme, čo všetko majú, aké možnosti, je to naozaj pre nich mimoriadne lukratívne.

Ak budeme len trochu úprimní, musíme priznať, vážené dámy a páni, že ak sa zákonnou úpravou nevynúti zákaz zmluvného vynucovania rôznych poplatkov, ktoré predstavujú miliardy korún, tak všetko bude naďalej pokračovať. Poplatky pri výstavbe nových hypermarketov, pri otvorení, zalisťovacie, reklama, za kontrolu kvality. Neviem, či o tom viete, veď dnes platí taká zásada, že hypermarket prinúti dodávateľa, že musí zaplatiť za to, že kvalitu výrobku nebude kontrolovať oficiálny štátny orgán, ale nejaká inštitúcia, ktorú si vyberie hypermarket. Ďalšie vyťahovanie peňazí z prostredia slovenských dodávateľov.

Možno aj pre toto všetko, vážené dámy a páni, ide vládna novelizácia zákona nad rámec výhrad Európskej komisie a má nezakrytú snahu odstrániť zo zákona zákaz praktík vychádzajúcich zo zneužívania ekonomickej sily a ekonomickej závislosti obchodnými reťazcami a rovnako, samozrejme, ako som už povedal, ma veľmi mrzí to zbavenie sa výkonu dozoru nad týmito činnosťami.

Pán minister, dúfam, že toto uznáš, dodávateľ nedá žiadny podnet. Ak dá podnet na výkon dozoru, okamžite stratí akúkoľvek možnosť na zaradenie. Vždy je lepšia právna úprava, ktorá núti dozorné orgány konať ex offo, priamo, bez toho, aby dostávali tieto dozorné orgány podnety. Pretože ak má konať iba na podnet, tak žiadne podnety nikdy nebudú.

Ak by bola novelizácia zákona v takejto podobe, ako je navrhovaná, prijatá, zostal by zákon o obchodných reťazcoch úplne nepoužiteľný. To potom rovno navrhnite, pán minister, zrušenie tohto zákona. Keď to už teda chcete urobiť, nehrajme tu nejaké rituálne tance, netvárme sa, že ideme niekde zosúlaďovať naše zákony s právnymi normami Európskej únie. Povedzme rovno, že chceme chrániť záujmy nadnárodných reťazcov, a potom zrušme tento zákon, nech si tu nadnárodné reťazce robia, čo chcú.

Pokiaľ ide o ďalšie súvislosti, rád by som v tejto súvislosti zvýraznil otázku, prečo nemá ani jeden obchodný reťazec podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže dominantné postavenie na vnútornom trhu. Lebo stále sa vyhovára aj vláda, aj ďalší, že je tu zákon o hospodárskej súťaži. No je to preto, že nepresahuje zákonom určený podiel na maloobchodnom obrate, ako to stanovuje zákon o hospodárskej súťaži. Je však dominantný systém obchodných reťazcov ako celok, určite áno. Tu je odpoveď na otázku, prečo treba upraviť zneužívanie ekonomickej sily. Lebo postavenie reťazca obchodných domov, supermarketov v danom prípade spĺňa podmienku, o ktorej hovorí aj zákon o hospodárskej súťaži, aj ďalšie právne predpisy.

Aj to je možno jeden z dôvodov, prečo doteraz neexistuje jediné právoplatné rozhodnutie alebo jediné právoplatne ukončené konanie Protimonopolného úradu, ktoré by konštatovalo, že dochádza k používaniu praktík, ktoré zákon zakazuje. Nuž to je teraz zaujímavé. Dodávatelia kričia a žiadajú zákon o obchodných reťazcoch. Všetci hovoríme, že sa hrubým spôsobom porušuje zákon, ale ani jedno konanie na Protimonopolnom úrade, hoci boli podané podnety, nebolo právoplatne ukončené. Je to len a len preto, že zákon o hospodárskej súťaži je nedostatočný a je potrebný takýto prísny zákon, ktorý teraz platí.

Problémom dodržiavania zákona o obchodných reťazcoch nie je v jeho obsahu, ale v tom, že svojou celkovou filozofiou reaguje na skutočné správanie sa obchodných reťazcov na vnútornom trhu Slovenska ako systému, ktorý svoju ekonomickú silu zneužíva pri vstupe do zmluvných vzťahov s dodávateľmi a zmluvným vynucovaním rôznych poplatkov, ktoré boli niektorými poslancami Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní zákona v lete minulého roka označené aj ako vyberanie výpalného. To citujem niektorých poslancov, ktorí priamo použili tento výraz. Zákon tieto nekalé praktiky v jednotlivých ustanoveniach vyjadruje a zakazuje. Na druhej strane jeho oponenti robia všetko pre to, aby bol zrušený alebo novelizovaný tak, že sa stane absolútne nepoužiteľný.

Vážené dámy a páni, napriek tomu, že je iba prvé čítanie, nie je možné podávať iné ako procedurálne návrhy, považoval som za dôležité, pretože strana Smer bola pri vzniku tohto dôležitého zákona, aby sme svoje výhrady povedali poslancom Národnej rady už v prvom čítaní. A keďže považujeme tento zákon za zákon, teraz hovorím o novelizácii, ktorá je pripravená vládou, ktorý vychádza v ústrety len a len lobingu a nadnárodným spoločnostiam, nemá žiadny iný zmysel, žiadny iný význam tento zákon a hrubým spôsobom poškodí domácich výrobcov, podávam podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady návrh, že Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Ďakujem za vašu trpezlivosť aj pozornosť. (Potlesk.)