P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za odpovede na otázky, ktoré poslanci položili premiérovi vlády a ktorého pán premiér poveril, aby ho zastupoval.

Teraz pristúpime k odpovediam, ktoré poslanci položili jednotlivým členom vlády.

Pán poslanec Juščík položil otázky pánovi ministrovi školstva a pánovi podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi.

Pán minister školstva, pán poslanec sa vás pýta: "Pán minister, v súvislosti s nedávnym vyjadrením hovorcu katolíckych biskupov mons. Gavendu, že žena by sa mala podriadiť mužovi a muž zasa Bohu, prihliadajúc na váš rezort, sa logicky dá očakávať, že študujúca mládež je podriadená vám a vy zasa vláde, ktorá s veľkou dávkou arogancie uplatňuje rôzne formy experimentov na tomto našom národe. Pýtam sa vás, pán minister, komu je v tejto spoločnosti podriadená "spravodlivosť", keď vami navrhovaná, silou-mocou presadzovaná a, nedajbože, aj v praxi uplatnená reforma školstva zapríčiní stav, že prevažná časť rozumovo nadaných, pritom nesolventných mladých ľudí si nebude môcť pre svoje uplatnenie sa v spoločnosti doslova kúpiť potrebné, či želateľné vzdelanie."

Pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán poslanec, odpoviem na tú vašu časť, teda na druhú časť vašej otázky.

Po prvé si myslím, že používanie takých silných slov, ako sú vo vašej otázke, nie je na mieste a domnievam sa, že ide celkom iste o nepochopenie reformy vysokého školstva. Ak si napríklad pozorne preštudujete predložený návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon je koncipovaný tak, aby navrhované poplatky za vysokoškolské štúdium mohli byť požadované len do výšky hraničných súm určených zákonom, kde dokonca na prechodné obdobie je stanovená dolná hranica nulová.

Náklady na školné sú dôsledne vykryté systémom študentských pôžičiek pre všetkých študentov, ktorí majú o ne záujem, čiže aj pre tých nesolventných, ako uvádzate vy. Ďalej pre študentov pochádzajúcich z rodín, ktoré nemajú podľa ustanovení zákona príslušný príjem, viažuci sa na sumy životného minima a na študijné náklady, sú určené sociálne štipendiá. Rád by som pripomenul ešte raz, sociálne štipendium dnes podľa nového životného minima maximálne môže byť 6 870 Sk. A treba povedať hranice, ako som uvádzal, 4-členná rodina s dvoma študujúcimi čistý príjem musí mať väčší ako je 37 000 Sk. Čiže tento návrh umožní študovať chudobným, ktorí dnes sa na vysokú školu neprihlásia, pretože na to nemajú. A ešte navyše, 25 % z vybraných poplatkov odhadujeme, 300 mil. pôjde na ďalšiu sociálnu podporu, v prvom rade ale formou motivácie na prospechové štipendiá. Nemôžem s tým, čo ste vlastne v otázke nepriamo, pán poslanec, povedali, absolútne súhlasiť.

Skončil som, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Juščík. Počkajte, nechajte, oni vás zapnú, len vyjadrite svoju vôľu. Nech sa páči.

M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán minister, za odpoveď na moju otázku.

Možno je tak daná, ako je daná, ale prosím vás, ja sa predovšetkým pýtam za tých skutočne chudobných. Nadväzne bude otázka na ministra financií. Východ je zvlášť chudobný a vy viac- -menej posudzujete celú záležitosť tu v centre od Bratislavy a blízko. Ale na východe, kde niet práce, kde človek, kde si otec rodiny alebo matka nevedia zarobiť na to, aby nieže na vysokú školu, ale majú problémy, aby deťom do základnej školy mohli dať aspoň desiatu, ale je aj taký prípad, že sú 3 decká a jeden obed a ony sa delia v tej škole o jeden obed.

Takže neposudzujem, moja otázka nie je až tak presne len o vysokých školách, ale celkove. Ja si myslím, že každé už to malé decko, ktoré začína v prípravke, ale i prváčik a deviatak už tam sa zakladá to, čo tu bude o nejakých tých pár rokov neskôr. Tam sa kladú základy vzdelanosti. A iba to, že vysoké školy - áno, to dnes vám táto snemovňa dala najavo, že váš zákon o spoplatnení vysokých škôl neprešiel. Vy ste povedali, že boj ste prehrali. Ja si myslím, že aj tú vojnu v tejto snemovni prehráte a pokiaľ to nepôjde, viete, tak ako poslanec Madej hovorí, Lipšicovým spôsobom trikrát a dosť, odstúpte.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Pán poslanec, neurobím vám tú radosť, aby som vzdal vojnu. Ja som povedal, že nevzdám ten zápas a nevzdám ho preto, lebo si myslím a som presvedčený, že je to v prospech vysokých škôl a v prospech študentov - 6 870 korún, 2 000 korún dnes. Skutočne, vlastne poslanecká snemovňa zamietla pomoc chudobným a snažíme sa robiť aj pre stredoškolákov. Celkom iste viete, že sme zaviedli štipendiá pre stredoškolákov, ktorí sú v hmotnej núdzi.

Počas jedného obdobia sa nedajú urobiť zázraky, ale v rámci možností, ktoré máme, sa snažíme robiť. Máme celkom iste záujem o to, aby tých, ktorí sú schopní, ktorí sú talentovaní a sú chudobní, aby mohli študovať, pretože je to celkom iste v prospech spoločnosti. Ale práve preto tí, ktorí majú tých peňazí veľa, by mohli čosi v tom poplatku prispieť aj na to, a o tom bol celý ten zákon, pán poslanec.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi školstva.

Teraz poprosím pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby odpovedal na otázku pána poslanca Juščíka: "Pán minister, pri posledných údajoch, porovnávajúcich priemerné zárobky regiónov východného Slovenska s Bratislavou a jej okolím, vrátane porovnávania ukazovateľov nezamestnanosti, ste čudným spôsobom zdôvodnili tým, že i vo vyspelých štátoch EÚ je tento trend podobný, ba rozdiel medzi hlavnými mestami a ostatnou časťou miest je ešte vyšší, či výraznejší. Pýtam sa vás, pán minister, ste ochotný urobiť v Prešovskom kraji seminár k tejto problematike a vysvetliť jeho obyvateľom (teda aj svojim voličom), prečo a dokedy budú trpieť neschopnosť vlády ucelene riadiť tento štát s cieľom postupného vyrovnávania rozdielov. Dáte im týmto aspoň nádej, že ste si spomenuli na tento vami zabudnutý kraj, z ktorého, žiaľ, pochádzate aj vy?"

Nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, neviem, akým právom si osobujete posudzovať to, či niekto, žiaľ, alebo, nežiaľ, pochádza z nejakého kraja. Ja sa hrdo hlásim k tomu, že pochádzam z východného Slovenska. Nemám problém chodiť medzi ľudí na východnom Slovensku. Robím tak a urobil som tak naposledy pred niekoľkými dňami aj v Bardejovskom, aj Humenskom, aj vo Vranovskom okrese.

Pre vašu informáciu semináre, na aké sa pýtate a pýtate sa, či by som bol ochotný sa na nich zúčastniť, sa organizujú a ja sa na nich aj zúčastňujem. A pripravujú sa aj ďalšie konferencie, na ktorých je záujem o prerokovanie tejto problematiky, pretože je veľmi živá. A preto sa vám chcem aj poďakovať za túto otázku a za to, že sa k nej môžem vyjadriť.

Po prvé regionálne rozdiely na Slovensku, samozrejme, sú a ide najmä o rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska. Ale, a to by som vám naozaj vám chcel dať do pozornosti, ak porovnáme rozdiely medzi ostatnými regiónmi z európskeho hľadiska, z hľadiska rozdielov, ktoré sú bežné v Európe, tak ako ich chápe aj Európska komisia, keď teda porovnávame západné, stredné a východné Slovensko, ale dokonca aj na úrovni krajov, ak by ste to porovnali, tak by ste zistili, že rozdiely medzi nimi vôbec nie sú výrazné v porovnaní s rozdielmi medzi regiónmi iných krajín Európskej únie.

Ak by ste si dali tú námahu, tak by ste zistili, že výrazný rozdiel medzi ekonomickou silou regiónu, z ktorého je hlavné mesto, a zvyškom krajiny je bežný všade vo väčšine aj vyspelých krajín, ale aj transformujúcich sa krajín, aj nových členských krajín v Európe. V niektorých krajinách ako napríklad v Českej republike, alebo vo Veľkej Británii je dokonca rozdiel medzi hlavným mestom a najzaostalejšími regiónmi vyšší, ako je na Slovensku. Čiže potvrdzujem to, čo som povedal a ak by ste si dali tú námahu a pozreli sa na čísla, oficiálne čísla, zistili by ste sám, že to tak je.

Z pohľadu východného Slovenska, juhovýchodného Slovenska je najväčším problémom nedostatočne rozvinutá infraštruktúra a nezanedbateľný faktor predstavuje aj miestne inštitucionálne prostredie na podnikanie, vrátane kvality verejnej správy a jej schopnosti reagovať na požiadavky investorov.

Ako je uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, vláda si je vedomá rozdielov v ekonomickej sile Bratislavského a ostatných vyšších územných celkov Slovenskej republiky a z ekonomického hľadiska máme preto dva kľúčové ciele hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky.

Po prvé zabezpečiť a maximalizovať hospodársky rast Slovenska k úrovni Európskej únie. A myslím si, že to aj úspešne robíme, keďže Slovensko má najvyšší ekonomický rast spomedzi krajín strednej a západnej Európy.

A tým druhým cieľom je zabezpečiť rovnomerný rozvoj celého územia Slovenskej republiky, čiže postupne zmenšovať regionálne rozdiely.

Z praktického hľadiska však tento problém naráža aj na to, že všetky relevantné skúsenosti z Európy vedú k záveru, že nie je prakticky možné zároveň maximalizovať hospodársky rast a zároveň minimalizovať rozdiely v krátkodobom horizonte. Inak povedané, môžeme si byť buď všetci rovní v chudobe, alebo nám môže všetkým rásť životná úroveň s tým, že ten vývoj nebude úplne rovnaký.

Aj vývoj v Nemecku vo východnej časti, v bývalom komunistickom Nemecku potvrdzuje, že snaha o zvyšovanie ekonomickej úrovne transfermi obrovských zdrojov môže byť často kontraproduktívna, vedie k tomu, že sa minú obrovské peniaze, ale nevedie to k tomu, že by skutočný ekonomický vývoj, skutočná ekonomická výkonnosť tejto časti, tých menej rozvinutých častí rástla. Preto aj tieto skúsenosti ukazujú, že omnoho reálnejší je síce pomalší, ale poctivejší postup vytváraním zlepšovania podnikateľského prostredia, budovaním infraštruktúry a tak ďalej, a tak ďalej.

Pravdou je aj to, že na Slovensku existujú rozdiely v nezamestnanosti, a to je tiež oblasť, kde vláda venuje týmto problémom pozornosť a snaží sa tými mechanizmami, ktoré má k dispozícii, vyrovnať sa s týmto problémom.

Jedna z iniciatív vlády, ktorá má snahu riešiť tento problém, je problematika poskytovania investičných stimulov, alebo poskytovanie motivácie pre investorov, aby prichádzali nielen do vyspelejšej časti Slovenska, na západné Slovensko a do Bratislavy, ale aj do menej rozvinutých krajov. Preto vláda prijala princíp, že investičné stimuly budú v zásade poskytované len tým investorom, ktorí budú svoje investície umiestňovať v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom a Nitrianskom kraji s tým, že len výnimočne, ak by išlo o významné strategické investície, ktoré by sme nezískali a získal by ich niekto iný, ak by sme nesúhlasili s pridelením stimulov aj za podmienky, že by išli do západného Slovenska, tak len v takýchto výnimočných prípadoch chceme už v budúcnosti prideľovať investičné stimuly pre firmy investujúce na západnom Slovensku.

Ďalší nástroj, ktorým chceme riešiť problémy nerovnomerného vývoja a nižšej ekonomickej úrovne, je využitie zdrojov z Európskej únie, kde medzi regióny, ktoré sú prednostné, kde by mal byť prednostne orientovaný prílev prostriedkov z Európskej únie, patrí zase najmä Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj.

Ďalším nástrojom je fiškálna decentralizácia a samotná decentralizácia verejnej správy, ktorá posilňuje kompetencie miestnych a regionálnych samospráv a dáva teda možnosti a príležitosti, aby kapacity a potenciál, ktorý v tom území je, miestny potenciál, potenciál miestnych podnikateľov, miestnej verejnej správy, samosprávy bol využitý, pretože ľudia, ktorí tam žijú a ktorí tam riadia vlastne verejnú správu, najlepšie vedia, čo sú možnosti, čo sú slabiny a ako najlepšie možnosti využiť a slabiny eliminovať.

Taktiež ďalším významným nástrojom môže byť cezhraničná spolupráca, keďže najmenej rozvinuté regióny sú práve na hraniciach, či už s Poľskou republikou, Ukrajinou alebo Maďarskom.

Takže všetky tieto nástroje v hospodárskej politike vlády existujú a vláda ich uplatňuje tak, aby postupne dochádzalo k vytváraniu podmienok na zmenšovanie týchto rozdielov. Chcem upozorniť, že dnes už vláda rozhoduje o veľmi malej časti investícií, pretože verejné investície dnes už, chvalabohu, sú len menšou časťou celkových investícií, ktoré v ekonomike sa vynakladajú a väčšina tých investícií je súkromných, kde, samozrejme, vláda nemôže nútiť investorov, aby investovali na tom, alebo inom mieste, ale práve tými nástrojmi, tými politikami a tými prioritami, o ktorých som hovoril, chceme vytvárať priestor na to, aby postupne dochádzalo k zmenšovaniu tohto problému, ktorý je citlivým a akútnym problémom v Slovenskej republike.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za odpoveď.

Pán poslanec Juščík chce položiť doplňujúcu otázku.

M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán minister, pán podpredseda vlády, za odpoveď.

Vidím, že skutočne som nahral na smeč. Obsažne ste odpovedali a dá sa hovoriť, že je to vynikajúca propaganda. Ale len doplňujúca otázka jedna stručná. Je skutočne správny ten vzor alebo myslíte si, že tí naši ľudia chápu to celkom dobre, že ten vzor, rozdiel, to, čo ste tu spomínali Anglicko, či Nemecko alebo iné štáty, že je to vynikajúci vzor aj pre nás, aby takéto rozdiely boli?

A potom ste spomenuli vo svojej odpovedi aj cezhraničnú spoluprácu. Ja som interpeloval predsedu vlády. Investovali sme 200 miliónov korún do hraničného prechodu Palota, Radatice a, žiaľ, zastavený a je len malý...

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Pán poslanec, ja som vôbec nehovoril, že Veľká Británia alebo Česká republika má byť v tomto vzorom. Ja som povedal, že aj v iných krajinách, aj vo vyspelých, aj v niektorých nových členských krajinách je faktom, že rozdiel medzi ekonomickou úrovňou hlavného mesta a ostatných regiónov je výrazný. Je to aj tým, že v hlavných mestách bývajú sídla veľkých podnikov, centrál bánk atď., atď., býva tam, samozrejme, štátna správa, ústredie štátnej správy, kde sú tie platové pomery iné a vyššie.

Ale to podstatné, čo som chcel povedať, je, že tie rozdiely už ostatných regiónov síce existujú, ale nie sú vonkoncom také výrazné ako rozdiely medzi hlavným mestom a ostatnými regiónmi. Takže, nikdy som netvrdil, že má byť naším vzorom, aby tieto rozdiely boli veľké, alebo dokonca sa ešte zväčšovali.

Dovoľte mi ale využiť túto príležitosť, aby som sa zastavil, keďže ste spomenuli aj moje meno pri otázke a doplňujúcej otázke na pána ministra Fronca ohľadom vysokoškolského vzdelania. To sa týka zase aj menej rozvinutých regiónov, pretože asi sa zhodneme v tom, že ten najväčší potenciál aj tie málo rozvinuté regióny majú práve v mladých ľuďoch a že bolo by skvelé, aby čo najväčší počet mladých ľudí práve z týchto málo rozvinutých regiónov získal kvalitné vzdelanie.

A chcem vám povedať, pán poslanec, že svojím hlasovaním a hlasovaním väčšiny parlamentu o zákone o študentských pôžičkách ste spôsobili pravý opak toho, čo málo rozvinuté regióny potrebujú, pretože odmietnutím tohto zákona ste odmietli rozšírenie kapacity vysokého školstva a teda zlepšenie prístupu ku vzdelaniu. Odmietli ste zvýšenie sociálnych štipendií oproti dnešnému stavu, odmietli ste zvýšenie platov mladých učiteľov na vysokých školách tak, aby sa mohla zlepšiť kvalita vysokých škôl.

My sme predložili do parlamentu aj dosahovú štúdiu k tomuto zákonu, kde je jasne preukázané, že dnešný systém je nespravodlivý, pretože dnešný systém tie obmedzené zdroje, ktoré sú napríklad na sociálne štipendiá, ale aj na prístup ku vzdelaniu, distribuuje medzi všetkých, teda aj medzi tých študentov, ktorí majú vyššie príjmy, alebo ich rodičia majú vysoké príjmy. Dnešný systém je nezmyselný aj preto, lebo cez dotovanie internátov dotujeme internáty nielen tým chudobným, ktorí tam bývajú, ale aj tým bohatým, ktorí tam bývajú. Dnešný systém je nezmyselný, pretože znamená, že 31 % študentov študuje na externých formách štúdia, kde je pololegálne školné vo výške od 4 000 do 47 000 korún ročne bez akéhokoľvek nároku na sociálne štipendiá s tým, že väčšina týchto peňazí je používaná dokonca mimo školstva v rôznych "eseročkách", ktoré toto štúdium zabezpečujú.

Takže, dôsledkom dnešného stavu, ktorý ste odmietli zmeniť, ktorý ste odmietli zmeniť dokonca aj vrátane tých poslancov, ktorí vstúpili do parlamentu s programom strán a s programovým vyhlásením vlády, ktoré jasne obsahovalo takýto zámer, odmietli ste pomôcť práve tým menej rozvinutým regiónom, pretože ste odmietli zlepšiť prístup ku vzdelaniu pre chudobné deti, áno, pre chudobné deti a chudobných mladých ľudí z týchto regiónov.

Pretože, pán poslanec, ak by ste čítali ten návrh, tak by ste vedeli, že školné samotné nezhorší nikomu prístup ku vzdelaniu, pretože na školné, na financovanie školného je nárok na pôžičku s odloženou splatnosťou až po skončení štúdia v plnej výške tohto školného. Ale zároveň toto školné by umožnilo zväčšiť kapacitu vysokých škôl, zvýšiť sociálne štipendiá a teda zlepšiť prístup najmä sociálne slabších k štúdiu.

Takže, toto je typický príklad toho, ako demagógia, ako odmietanie potrebných opatrení spôsobuje práve to, z čoho obviňujete vládu, spôsobuje práve to, pretože na východnom Slovensku, na strednom Slovensku, na južnom Slovensku je množstvo mladých ľudí, schopných ľudí, ktorí v dnešnom systéme vysokého školstva sa z dôvodu obmedzenej kapacity a veľmi deformovaného systému štipendií a podpory nedostanú ku vzdelaniu.

A dovolím si tvrdiť, že desaťtisíce ľudí kvôli tomu, že sa minimálne posúva platnosť nového zákona o študentských pôžičkách, ktorý mal riešiť tento problém, tak vlastne parlament odsúdil, dovolím si tvrdiť, že desaťtisíce mladých ľudí k tomu, že sa nedostanú ku kvalitnému vzdelaniu, k vysokoškolskému vzdelaniu, ku ktorému by sa inak dostať mohli. Takže, toto bol, pán poslanec, váš príspevok k tomu, aby sa zlepšovala situácia v menej rozvinutých regiónoch.

(Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká položila otázku pánovi ministrovi školstva, ktorá sa vás pýta: "Podpíšete zrušenie slovenskej školy v Komárne?"

Pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážená pani poslankyňa, ministerstvo školstva k dnešnému dňu neregistruje žiadnu žiadosť mesta Komárno o vyradenie základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským, a preto zatiaľ o tejto veci nemôžem rozhodovať. Len všeobecne môžem povedať, že pokiaľ mesto Komárno dá takúto žiadosť, tak ju budem posudzovať v súlade so zákonom 596 o štátnej správe a školskej samospráve a, samozrejme, so zákonom o správnom konaní. Len by som rád upozornil na skutočnosť, že v zmysle súčasnej platnej legislatívy zriaďuje, zrušuje školu zriaďovateľ, to znamená príslušné mesto alebo obec.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo.

Čakala som takúto vyhýbavú odpoveď, pán minister. Dovoľte mi 2 minútky byť hovorkyňou Slovákov z Komárna.

Slováci z Komárna sa vás pýtajú, prečo sa na školách s vyučovacím jazykom maďarským minimálne dejepis učí podľa iných osnov z učebníc vydaných v Maďarsku.

Slováci v Komárne sa vás pýtajú, prečo nenavýšite finančné prostriedky na financovanie národnostného školstva o 8 % v tých oblastiach, kde je 20 a viacpercentné zastúpenie národnostných menšín.

Ďalej sa vás Slováci z Komárna pýtajú, prečo neodoberiete kompetenciu rozhodovať o slovenských školách tým samosprávam, ktoré sú svojím zastúpením výrazne promaďarské, ako je to napríklad v Komárne, Štúrove a inde na juhu Slovenska.

A napokon sa vás Slováci z Komárna pýtajú, prečo nezriadite samostatný školský úrad na riadenie slovenských škôl na zmiešanom národnostnom území, aby nedochádzalo k diskriminácii Slovákov.

Slováci z Komárna vám odkazujú toto, citujem: "Stav školstva na juhu Slovenska naznačuje plošný nástup maďarskej iredenty voči slovenskému školstvu cestou Maďarmi ovládanej samosprávy s cieľom nezvratnej maďarizácie tu žijúceho obyvateľstva s následným vyhlásením tohto územia za územie maďarské v zmysle pamätnej vety učiteľky z Marcelovej: Dajte mi školy a ja vám vychovám Maďarov. Záver: Nie úrad ctí muža, ale muž úrad."

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Pani poslankyňa, položili ste mi celý rad otázok. Predpokladal by som, ak chcete kompetentnú odpoveď, aby ste ich položili takisto ako ostatné otázky v rámci hodiny otázok. Predsa sa len pokúsim na niektoré vaše otázky teraz, takpovediac, ex abrupto reagovať.

Po prvé treba povedať, čo sa týka malých škôl, lebo to je problém škôl, ktoré sú neplne organizované, normatív je rovnaký pre každú školu. Pokiaľ je škola s iným vyučovacím jazykom - a to sa nevzťahuje len na menšinu maďarskú, lebo máme aj iné menšiny na Slovensku - majú väčší rozsah hodín a na základe toho je navýšenie prostriedkov. Ale to je podľa platnej legislatívy. A ak hovoríte o tom, prečo jednoducho neurobím zmenu, ja tú zmenu robiť nemôžem, pretože minister školstva na to oprávnený nie je. Môžeme urobiť zmenu zákona. Ten zákon tu bol veľmi, povedal by som, pred pár mesiacmi schvaľovaný. A, myslím si, že tam bol priestor na to, aby ste aj vy svojou iniciatívou dohliadli, aby sa takto nebol prijal príslušný zákon. No a toto mi ani neumožňuje napríklad odobrať kompetenciu, ako tam hovoríte, pretože zákon hovorí o tom, čo môže minister a čo nemôže. A minister musí konať len presne v intenciách zákona.

Pokiaľ máte - to, čo ste povedali, pani poslankyňa, v prvej časti - dôkazy o tom, že sa porušujú obsahy, teda, že sa neučí podľa schválených učebných osnov, to, prosím, aby ste mi dali a v tom prípade, samozrejme, budem postupovať tak, ako má postupovať minister školstva. Ale potrebujem mať podklady, aby som mohol konať.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Podracká bola poslednou, ktorá položila otázku členovi vlády.

Vyhlasujem teraz prestávku do 15.00 hodiny. Budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu.

(Hodina otázok sa skončila o 14.56 hodine.)

 

P. Hrušovský, predseda NR SR: Budeme pokračovať v rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvaním ďalších vládnych návrhov zákonov, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic.

Chcem vás poprosiť, ak bude všeobecný súhlas, pán minister kultúry ma požiadal, aby sme vládny návrh zákona o štátnom jazyku, ktorý je zaradený ako bod 23, mohli prerokovať v utorok budúci týždeň na pokračujúcom rokovaní 28. schôdze Národnej rady. Ak by sme dosiahli zhodu, že by sme mohli tento zákon prerokovať ešte dnes, tak pán minister je dnes prítomný v Slovenskej republike, zajtra, žiaľ, má iné protokolárne povinnosti a bol by nerád, keby niekto iný ako on predkladal vládny návrh zákona o štátnom jazyku. Je všeobecný súhlas prerokovať v utorok budúci týždeň? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.

Teraz poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 717.

Pán podpredseda vlády, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o európskej spoločnosti je predložený ako vládny návrh zákona v rámci plnenia legislatívnych úloh vlády na rok 2004.

Prijatie uvedeného právneho predpisu predstavuje plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Európskej únii. Vykonávajú sa ním splnomocňujúce ustanovenia, nariadenia Rady Európskych spoločenstiev z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti a ustanovenia smernice Rady z roku 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení.

Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť týchto dvoch komunitárnych aktov je nevyhnutné, aby ich prebratie nastalo v jednom právnom predpise. Nariadenie a návrh tohto zákona upravujú založenie a riadenie európskej spoločnosti, obchodnej spoločnosti s európskou dimenziou, pri ktorej sa odstraňujú prekážky vznikajúce v dôsledku rozdielov vo vnútroštátnych právnych úpravách práva obchodných spoločností. Európska spoločnosť sa považuje za akciovú spoločnosť založenú podľa európskeho práva, pričom doplnkovo sa využíva na úpravu jej vzťahov vnútroštátny právny poriadok.

Dovoľte mi ešte v rámci úvodného slova jednu korekciu, pretože vznikli pochybnosti ohľadom prekladu nariadenia rady, či má ísť o akciovú spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzením. Musím povedať, že je zrejmé, úplne zrejmé, že ide o akciovú spoločnosť a pôvodný preklad nariadenia Rady bol nesprávny. Mám tu so sebou už revidovaný preklad, kde sa hovorí o akciovej spoločnosti. Ale spomeniem z originálu, kde sa upravuje právna forma v jednotlivých krajinách: v Nemecku je to die Aktiengesellschaft, úplne jasné - akciová spoločnosť, vo Francúzsku la société anonyme - akciová spoločnosť, v Spojenom kráľovstve public companies limited by shares - z toho asi vznikol ten nešťastný preklad, ktorý je nesprávny, a chcel by som veľmi jasne zdôrazniť, že ide bez akýchkoľvek pochybností o akciovú spoločnosť.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem za odôvodnenie návrhu.

Teraz poprosím pani poslankyňu Laššákovú, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru informovala Národnú radu o odporúčaní ústavnoprávneho výboru k ďalšiemu postupu prerokúvania vládneho návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predložila spravodajskú informáciu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. júna 2004 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 717. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona.

Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je však upravená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh zákona je úplne zlúčiteľný s právom Európskych spoločenstiev. Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematiku patrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe a krátkodobé priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire, je prioritou aproximácie podľa skríningu.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 748 z 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky, vašu evidujem ako prvú, zatiaľ ako jedinú. Žiadne iné prihlášky nie sú. Nech sa páči, pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Máte slovo.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme o vládnom návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dovoľte mi, aby som vás, panie poslankyne, páni poslanci, upozornila na niektoré podľa môjho názoru závažné nedostatky predloženej novely.

Podľa § 1, v ktorom sa upravuje predmet úpravy v zákone, zákon upravuje niektoré otázky postavenia európskej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenou, zánikom a riadením európskej spoločnosti, ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise, pričom osobitným predpisom je nariadenie Rady č. 2157/2001 o stanovách európskej spoločnosti a smernica Rady č. 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňa štatút európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov.

Uvedeným návrhom zákona o európskej spoločnosti sa teda vykonávajú splnomocňujúce ustanovenia nariadenia Rady. Pre správne pochopenie obsahu zákona, pretože mnohé pojmy, ktoré sú v ňom použité, napríklad jednostupňový systém správy a riadenia, ústredie riadenia a ďalšie pojmy, som návrh zákona porovnávala s nariadením Rady. Podľa prekladu, ktorý mám k dispozícii, som zistila, že nariadenie upravuje európske spoločnosti v právnej forme verejných spoločností s ručením obmedzeným. Napríklad v čl. 15 nariadenia, citujem: "Na základe tohto nariadenia sa založenie európskej spoločnosti riadi právom použiteľným pre verejné spoločnosti s ručením obmedzeným v členskom štáte, v ktorom európska spoločnosť zakladá sídlo." Celé nariadenie používa právnu formu európskej spoločnosti ako formu verejnej spoločnosti s ručením obmedzeným.

Aj keď pán minister vo svojom vystúpení pri uvádzaní návrhu zákona uviedol, že ide o zlý preklad, žiaľ, takýto oficiálny preklad mám z parlamentného inštitútu, iný preklad nemám a pre zodpovedné posúdenie návrhu zákona a pre posúdenie toho, či skutočne návrh zákona spĺňa všetky náležitosti a je v súlade, dospela som k tomuto záveru, že predložený návrh zákona nie je v súlade s nariadením Rady č. 2157. Pretože podľa § 1 ods. 2 návrhu zákona, ktorý prerokúvame, sa uvádza, že na postavenie a právny vzťahy, ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise, to znamená v nariadení č. 2157/2001 ani v zákone o európskej spoločnosti, o ktorom rokujeme, sa primerane použijú ustanovenia osobitného zákona o akciovej spoločnosti.

Ako som už uviedla, v preklade nariadenia, ktoré mám, a v § 1, keď porovnám § 1 ods. 2, naozaj je tu nesúlad, pretože v § 1 ods. 2 predloženého návrhu zákona sa hovorí o akciovej spoločnosti, v nariadení sa hovorí o spoločnosti s ručením obmedzeným. Z uvedeného teda vyplýva nesúlad medzi nariadením Rady a návrhom zákona.

Chcem poznamenať, že už pri prerokovaní novely Obchodného zákonníka v prvom čítaní - a teraz budeme rokovať o novele Obchodníka zákonníka v druhom čítaní - som upozornila na to, že z hľadiska systematiky by bolo vhodné, aby aj európske obchodné spoločnosti boli súčasťou nášho obchodného práva, tak ako je to napríklad v Českej republike. Tiež som upozornila na správnosť a dostupnosť prekladov nariadení Rady, ktoré sa po vstupe Slovenska do Európskej únie stali súčasťou nášho právneho poriadku. A samozrejme, keďže sú súčasťou nášho právneho poriadku, mali by byť správne preložené a dostupné každému. Pre úplnosť treba dodať, že nariadenie Rady č. 2157/2001 z 8. októbra o Stanovách európskej spoločnosti nadobudne účinnosť až 1. októbra tohto roku.

Slovensko sa rozhodlo ísť cestou samostatných úprav európskych spoločností v osobitných zákonoch. Akceptujem takéto rozhodnutie, ale domnievam sa, že vládny návrh zákona by mal potom komplexne upravovať postavenie, právne vzťahy, založenie, vznik a zánik spoločnosti v takom rozsahu, teda komplexne by mal upravovať tieto spoločnosti bez toho, aby boli odkazy na úpravy v Obchodnom zákonníku. Myslím si, že v praxi to narobí značné problémy, keď pri založení európskej spoločnosti, či už vo forme akciovej spoločnosti, bude sa musieť podnikateľ orientovať v nariadení Rady, v zákone o európskej spoločnosti, prípadne aj v Obchodnom zákonníku, pokiaľ niektoré ustanovenia nebudú upravené ani v nariadení, ani v Obchodnom zákonníku. Prax by takúto komplexnú úpravu určite ocenila a naplnili by sa aj legislatívne pravidlá pre tvorbu zákonov.

Vzhľadom na skutočnosť, že nemám k dispozícii ani ja a predpokladám, že ani páni poslanci autorizovaný preklad nariadenia Rady č. 2157, dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie o tomto návrhu zákona do času, dokiaľ nebudeme mať k dispozícii autorizovaný preklad. V prípade, že tento môj procedurálny návrh nezíska vašu podporu, navrhujem, aby sme v súlade s ustanovením § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátili návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ide mi o to, keď sme pripravili samostatnú zákonnú úpravu o európskych spoločnostiach, aby naozaj táto úprava bola komplexná bez akéhokoľvek odkazu na Obchodný zákonník alebo iné právne predpisy. Nech máme právny predpis, ktorý bude komplexne upravovať tieto veci a spolu s nariadením budú platiť na našom území.

Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Pán predseda, ja budem stručný. Zopakujem, čo som povedal. Ak má byť dôvod vrátenia zákona pôvodný zlý preklad, no tak to je zlý dôvod. Ja tu mám preklad nariadenia Rady, ktorý bol schválený v Bruseli CC vista, čo je oficiálna databáza prekladov, a tak bude publikovaný v Official Journal. Teraz to nie je starosť ministerstva spravodlivosti, čo bude v Official Journal, ale to je zodpovednosť Európskej komisie. Ale dám pani poslankyni, už som to prečítal v úvode, anglický text Official Journal, oficiálny anglický text. A skúsim ešte raz: Nemecko - die Aktiengesellschaft, Francúzsko - la société anonyme, Taliansko - societa per azioni, Austria - die Aktiengesellschaft, Spojené kráľovstvo - public companies limited by shares.

Jednoducho, rozumní ľudia sa môžu v rôznych veciach líšiť, ale tu niet akýchkoľvek pochybností, že predmetný právny akt Európskeho spoločenstva upravuje akciové spoločnosti a nič iné, a preto niet žiadny relevantný spor v tomto prípade okrem jedného nešťastného prekladu, ktorý už je opravený. Ale keď ide o oficiálny preklad, pani poslankyni dám k dispozícii anglické znenie nariadenia Rady, ktoré všetky jej pochybnosti vyvracia.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prerušujem rokovanie o tomto bode. (Reakcia z pléna.)

Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Naozaj len stručne budem reagovať. Pán minister, nepochybujem o tom, že máte anglický preklad, ale skutočne a či je to vo vašej pôsobnosti, alebo nie, aby boli tie preklady zabezpečené a distribuované, ale chcem len povedať, že uvedený návrh zákona o európskej spoločnosti sa priamo odvoláva vo svojom ustanovení v § 1 ods. 1 v poznámkach pod čiaru na nariadenie Rady. Ja si myslím, aby sme presne vedeli, čo je v tom nariadení Rady, nepochybujem, že by sme mali mať naozaj autorizovaný slovenský preklad.

Už sme mesiac aj niekoľko dní po vstupe do Európskej únie, takže si myslím, aby sme - nielen ja, ale aj ostatní poslanci - mohli posúdiť naozaj súlad uvedeného zákona aj s týmto nariadením, bolo by vhodné, keby sme to nariadenie mali. Ale ako dôvod na vrátenie zákona na dopracovanie som neuvádzala len ten zlý preklad, hovorila som o tom, že skutočne si myslím, že by bolo dobré, keď už sme sa vydali na cestu samostatných právnych predpisov upravujúcich obchodné spoločnosti, aby sme to v tomto predpise mali upravené komplexne a aby sme nemali odkaz na ďalší Obchodný zákonník v tých veciach, ktoré nie sú upravené ani v nariadení, ani v zákone o európskej spoločnosti, a použijú sa subsidiárne ustanovenia Obchodného zákonníka.

Myslím si, že všetkým nám ide o to, aby náš právny poriadok bol stabilný, jasný a zrozumiteľný. A z uvedeného dôvodu navrhujem, aby naozaj sa tento návrh zákona dopracoval tak, aby bol ako jedna norma, ktorá bude upravovať európsku akciovú spoločnosť so všetkými náležitosťami od vzniku zmeny po skončenie a zánik spoločnosti. Toto v podstate sú dve veci. Jednu som navrhla, aby sme prerušili rokovanie práve z tohto dôvodu, a druhú som navrhla dopracovať. A myslím si, pokiaľ sme sa rozhodli a prijali sme už zákon o európskom hospodárskom združení, že budú samostatné zákony. Viem, že sa pripravuje zákon o európskom družstve, ale naozaj by bolo dobré, aby potom tie zákony boli komplexné.

Nič viacej, len to som chcela k tomu dodať.