P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie návrhu.
Teraz poprosím pána predsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Jána Rusnáka, aby Národnú radu informoval o návrhu výboru k postupu prerokúvania vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 360 z 9. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 705). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Návrhy zaradené do výborov budem uvádzať po všeobecnej rozprave.
Pán predsedajúci, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. (Ruch v sále.) Páni poslanci, prosím, aby ste sa zdržali prejavov, ktoré nepatria do Národnej rady.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto k prerokúvanému návrhu vlády na zmenu a doplnenie zákona č. 51/88 prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. A prerušujem rokovanie.
Zároveň prosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil Národnej rade
vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 709.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi predložiť vám v rámci prvého čítania vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie.
Výroba elektrickej energie na báze využitia energie v zriadení štiepnej a reťazovej reakcie pokrýva v Slovenskej republike cca 60 % celkovej výroby elektrickej energie. Táto skutočnosť si vyžaduje aj dôslednú právnu úpravu z hľadiska bezpečnostných aspektov mierového využívania jadrovej energie. Návrh predkladaného zákona vychádza najmä z doterajšej právnej úpravy zákona č. 130/1998. Jeho najdôležitejšie zmeny v návrhu nového zákona oproti doterajšej právnej úprave sú:
- zrušenie vydávania oprávnení na jednotlivé podnikateľské činnosti a ich nahradenie vydávaním povolení okrem dodávateľskej sféry do jadrovej energetiky,
- explicitne vyjadrenie zákazky, využívanie jadrovej energie na iné ako mierové účely,
- precíznejšia úprava pôsobnosti Úradu jadrového dozoru v pôvodných častiach zákona,
- rozpracovanie požiadaviek na umiestnenie jadrových zariadení a uzatváranie úložiska rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a rámcové vymedzenie štátnej právnickej osoby zodpovednej za bezpečné ukladanie rádioaktívnych odpadov,
- zavedenie postavenia Úradu jadrového dozoru ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení v etape rozhodovania o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí,
- spresnenie ustanovenia zodpovednosti za jadrové škody ustanovením vyššieho limitu 75 mil. EUR,
- precíznejšia úprava postavenia kvalifikácie menovaním inšpektorov jadrovej bezpečnosti a riešenie vzťahov medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, resp. Národným inšpektorátom práce a Úradom jadrového dozoru,
- sústredenie sa na systémové zabezpečenie kvality prevádzkovateľa jadrových zariadení a upustenie dozoru nad zabezpečovaním kvality v prevádzkovej a dodávateľskej sfére a dôsledná transpozícia smerníc Európskej únie tak, aby boli implantované do slovenského legislatívneho rámca.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností si dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o mierovom využívaní jadrovej energie. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem za uvedenie návrhu.
Dávam slovo teraz poverenému členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Alojzovi Přidalovi a žiadam ho, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o odporúčaní výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.
A. Přidal, poslanec: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 361 z 9. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 709. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1976 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je tu tiež popísaný vplyv, resp. nevplyv na štátny rozpočet, environmentálny vplyv a zákon nebude mať ani vplyv na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení - zákony a predpisy o využití jadrovej energie. Patrí medzi priority odporúčané v prílohe prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Je úlohou zahrnutou do plánov legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. mája 2004, bolo to číslo 728, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch v termíne do 27. augusta 2004 a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Pán poslanec Mikuš sa hlási do rozpravy. Prosím, ak sa chce ešte niekto z prítomných pánov poslancov prihlásiť do rozpravy ústne, aby tak urobil. Nevidím žiadne prihlášky. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.
T. Mikuš, poslanec: Vážený predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade by som chcel povedať, že predkladaný zákon naozaj a forma, akou je predložený, reprezentuje obrovské množstvo práce, ktoré spracovatelia v predchádzajúcich mesiacoch vykonali. Je to obrovské množstvo súvislostí. Samozrejme, každý zákon sa dá zlepšovať a bolo by možné hľadať drobné chyby. Ja by som chcel hovoriť iba o jednej veci, ktorá môže byť pre nás rizikom.
V prvom rade máme už skúsenosť s politickým rozhodovaním a s možnými dôsledkami pre Slovensko ako celok. Ja len pripomeniem pre všeobecnú informovanosť, že Európska komisia prijala určité politické stanovisko k reaktorom typu VVER pred viac ako 10 rokmi a toto politické stanovisko v konečnom dôsledku bolo pretavené, politické stanovisko o nerekonštruovateľnosti a nevylepšiteľnosti reaktorov typu VVER. Realita, technická realita dala za pravdu tým, ktorí hovorili, že reaktory sú rekonštruovateľné a vylepšiteľné a že sú porovnateľné s inými tlakovodnými reaktormi prevádzkovanými v iných krajinách Európskej únie a celého sveta. Napriek tomu toto stanovisko ostáva v platnosti. Bol by som rád, keby sme sa v budúcnosti vyhli tomu, aby politické stanoviská bez technických, bezpečnostných, ekonomických alebo ekologických argumentov prinášali stratu Slovenskej republike. Takže naozaj spracovateľom patrí vďaka.
Čo sa týka vlastného návrhu zákona, dovolím si upriamiť vašu pozornosť na § 2 písm. u). Budem presne citovať, čo je tam napísané. Je tam napísané v § 2 vymedzenie pojmov: "Na účely tohto zákona sa rozumie", bolo by treba doplniť "resp. sa rozumejú" a prídeme k písm. u) "zmenami na jadrovom zariadení ovplyvňujúcimi jadrovú bezpečnosť počas výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky vyraďovania, uzatvárania úložiska alebo po uzatvorení úložiska, ktoré možno realizovať len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení úradu", a teraz príde to zaujímavé, "a v osobitných prípadoch aj Európskej komisie zmeny" atď., pričom v bode 3 je odvolávka na limity a podmienky. Limity a podmienky sú parametre, ktoré hovoria presne o tom, čo je bezpečné, akceptovateľné, čo je mimo akceptovateľnosti a musí byť dôvodom povedzme na odstavenie elektrárne buď do odstránenia nedostatku, alebo úplné odstavenie elektrárne.
Dovolím si povedať, že činnosti, ktoré v tomto prípade vykonáva Úrad jadrového dozoru, ktorý jediný zo zákona je zodpovedný za výkon činnosti, že tieto činnosti sú vykonávané v legislatívnom, presne vymedzenom legislatívnom prostredí, ktoré sa vyvíjalo niekoľko desiatok rokov na Slovensku a v bývalom Česko-Slovensku, teda mininálne štyri desiatky rokov. A to, čo je posudzované, býva výsledkom práce odborníkov, ktorí tvoria tímy s niekoľkými stovkami alebo až tisícami členov.
Chcem len upozorniť, ak hovoríme, že v osobitných prípadoch, ak sa v zákone navrhuje, že v osobitných prípadoch by mala Európska komisia súhlasiť alebo schvaľovať, tak upozorňujem predkladateľov na to, že osobne neviem, podľa čoho by Európska komisia schvaľovala a súhlasila, pretože spoločné bezpečnostné štandardy v rámci Európskej komisie neexistujú. Mali by sme sa teda v maximálnej miere zaoberať tým, čo môže predstavovať znovupremietnutie politických stanovísk do záverov, ktoré poškodzujú Slovenskú republiku.
Znovu opakujem, nie je definované, o aké osobitné prípady ide. Napriek tomu, že zákon v mnohých prípadoch naozaj ide do veľkých podrobností v ďalších svojich paragrafoch, tu jednoducho sú osobitné prípady bližšie neurčené. Viem, že by sa dala možno nejaká súvislosť nájsť v § 33. Ale upozorňujem, osobitné prípady podľa mojej mienky treba taxatívne vymenovať, treba vymenovať, podľa akých noriem by sa posudzovali, resp. schvaľovali zmeny, aká odborná inštitúcia, aké teleso v rámci Európskej komisie by tieto zmeny posudzovalo a aká by bola účasť odborníkov z jednotlivých krajín v tomto telese, v tejto inštitúcii. Znovu opakujem, nie sú spoločné normy, vystavujeme sa riziku politických zásahov do výsostne technických záležitostí.
Samozrejme, dal by sa urobiť procedurálny návrh a zastaviť tento proces. Nepovažujem to za vhodné, preto sa uspokojím s odporúčaním a prosbou, aby sa spracovatelia tomuto momentu vážne venovali. A pokiaľ by neboli schopní osobitné prípady vymenovať, aby, samozrejme, v ďalšom čítaní sa táto časť už neopakovala. Ak, tak presne taxatívne vymenovať. A ak nie, hovorím, je to len odporúčanie, tak ju vypustiť.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi, ktorý bol jediný prihlásený do rozpravy k prerokúvanému návrhu vlády na vydanie zákona o mierovom využívaní jadrovej energie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister... (Reakcie z pléna.) Pardon.
Árpád Duka-Zólyomi, pán poslanec, nech sa páči.
Á. Duka-Zólyomi, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vystúpenie pána kolegu Mikuša, lebo skutočne aj prvá časť, o čom hovoril, to je tak, že je zastaraný názor Európskej komisie, že VVER-ky nie sú rekonštruovateľné. Na úspešnú rekonštrukciu sú veľmi dobré príklady, napríklad jadrová elektráreň v Pakši alebo vo Fínsku, alebo dokonca naša V 1. Všetko sa robilo pod dozorom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.
A čo sa týka druhej poznámky, podporujem názor pána poslanca. Bude to treba v druhom čítaní prediskutovať a jasnejšie nadefinovať tento problém. ÚJD je skutočne vrcholový orgán u nás, na Slovensku. Táto inštitúcia v spolupráci s agentúrou robí všetko podľa technických predpisov. Takže čo sú to "nejaké výnimky" alebo "v osobitných prípadoch", tak tieto pojmy by bolo potrebné presnejšie definovať. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu... (Reakcie z pléna.) Páni poslanci, neskáčte mi do vedenia Národnej rady. Ja chcem vyhlásiť rozpravu za skončenú a udeliť slovo na faktické poznámky. Tak aj robím.
Chce reagovať pán poslanec Mikuš. Zapnite pána poslanca Mikuša.
T. Mikuš, poslanec: Pán predseda, ďakujem pekne za slovo, takisto, pán kolega Duka-Zólyomi, ďakujem za reakciu. Naozaj slovenský Úrad jadrového dozoru je považovaný za jeden z najlepších úradov jadrového dozoru a celá štruktúra, samozrejme, dozorovania jadrovej bezpečnosti na Slovensku je dávaná za príklad, aj naše snahy a výsledky sú dávané za príklady aj iným krajinám. Neviem si skutočne predstaviť, že by renomovaná inštitúcia uznávaná autoritami, ako je Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, aby táto inštitúcia bola nahrádzaná v mimoriadne dôležitých otázkach inštitúciou, ktorá nemá vlastné predpisy, ktorá v podstate z môjho pohľadu zatiaľ by sa dala označiť iba za inštitúciu politickú. Takže prosím, aby sme sa týmto problémom naozaj vážne zaoberali, pretože pripomeniem, kedysi, vážení kolegovia, som videl úškrny na tvárach, keď som hovoril o V 1 a o stratách, ktoré by rezultovali z predčasného odstavenia, a keď som hovoril, že sú porovnateľné so štátnym rozpočtom, pripomeniem len to, že pán minister Rusko, ktorý si osvojil stanoviská odborníkov, menoval sumu dokonca vyššiu ako ja, ktorá by predstavovala stratu hroziacu z odstavenia V 1.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Len na margo upresním. Pán poslanec, to bolo strata v kumulatíve nepostaviť Mochovce a odstaviť V 1 a neurobiť upgrady tam, kde sa v kotloch recoveringom dajú.
Pokiaľ ide o Úrad jadrového dozoru, resp. tú formuláciu, len chcem upozorniť, to neznamená, že by Európska komisia podľa tejto formulácie mala nahrádzať rozhodnutia Úradu pre jadrový dozoru, lebo tam sa hovorí "len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení a v osobitných prípadoch aj Európskej komisie". To znamená, že je to myslené tak, že Úrad jadrového dozoru a v osobitných prípadoch aj Európska komisia. To nie je o tom, že by Úrad jadrového dozoru povedal nie a Európska komisia by mohla povedať áno. Takto to určite nie je vnímané, formulované.
Ale pokiaľ ide o vaše pripomienky smerom k doformulovaniu alebo v taxatívnom vymedzení v tzv. osobitných prípadoch, nemám s tým najmenší problém. Naozaj som ten posledný, ktorý by mal záujem rozširovať vplyv našich susedov na našu jadrovú energetickú politiku. Takže nemám s tým problém, keď sa to doformuluje tak, aby to zodpovedalo medzinárodným veciam, a keď sa to nebude tak doformulovať, keď to tam nebude, opäť - ako abdikáciu na stôl nedám. Takže bez problémov v druhom a treťom čítaní to vieme doplniť tak, aby to zohľadňovalo presne toto, čo cítime, aby sa nám nenanominovali kolegovia z iných členských štátov Európskej únie tak, aby mohli svojím politickým vplyvom presadzovať svoje vlastné predstavy o jadrovej energetike mimo územia štátu, v ktorom pôsobia.
Povedal som to, myslím, jasne. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem podpredsedovi vlády, spoločnému spravodajcovi.
A poprosím pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. a zákon č. 154/2001 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 718.
Pán podpredseda vlády, máte slovo.
(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, tlač 718.)
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť nároky sudcov spojené s prerušením výkonu funkcie sudcu z dôvodu odchodu na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo z dôvodu zániku funkcie sudcu. Rovnako sa návrh týka úpravy nárokov prokurátorov spojených so zánikom služobného pomeru prokurátora. Upravujú sa aj tie ustanovenia zákona, ktoré sa dotýkajú práv pozostalých po sudcovi alebo prokurátorovi, ktorý zomrel.
Prijatím zákona o sociálnom poistení došlo k výraznej zmene výpočtového základu na účely poskytovania príplatku za výkon funkcie sudcu alebo prokurátora, ktorým bol starobný dôchodok priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Príplatok upravený v platnom znení zákona nie je zahrnutý medzi dávky sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, preto nemá opodstatnenie viazať ho na starobný alebo invalidný dôchodok. Navrhovaný druh príplatku bude viazaný na výpočtový základ, ktorým je priemerný plat sudcu určený podľa zákona č. 120/1993 Z. z., teda trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Tento základ bude rovnaký pre sudcov všetkých stupňov súdov a všetkých prokurátorov. Nebude závisieť od počtu odpracovaných rokov, ktorý je významný z hľadiska výpočtu výšky starobného dôchodku a podstatným spôsobom ovplyvňuje dosiaľ určovanú výšku príplatku, ale od jednotného výpočtového základu.
Transformácia pôvodného príplatku k dôchodku na príplatok za výkon funkcie sudcu alebo prokurátora od účinnosti navrhovanej právnej úpravy zabezpečí vyplácanie príplatku za výkon funkcie tak, aby príplatok vyjadroval rovnomerne a spravodlivo jeho cieľ zabezpečiť sudcom a prokurátorom vyplácanie systémovej dávky vyjadrujúcej zabezpečenie primeraného postavenia tejto kategórie právnických povolaní aj po skončení výkonu funkcie.
Navrhovanou úpravou sa znižuje aj dosiaľ určená výška príplatku, dosiaľ bola 3,75 % za rok výkonu funkcie, ale z dôchodku, teraz bude 1 %, ale z platu. To bude výpočtový základ. Prechodné obdobie do roku 2007 na každý rok určuje postupne nižšie percento od 1,3 % v roku 2005 až po konečné 1 % do roku 2007, čo je degresia až po finálny stav, ktorým je rok 2007.
Návrh rešpektuje všetky odporúčania medzinárodných orgánov a inštitúcií týkajúcich sa sudcov a prokurátorov a ich ústavného postavenia a svojou úpravou dáva možnosť voľby, či za vopred jasne určených pravidiel budú vykonávať funkciu sudcu alebo prokurátora ďalej, alebo požiadajú o jej skončenie a odchod do dôchodku. Ministerstvo spravodlivosti eviduje 142 sudcov a sudkýň, ktorí môžu požiadať o odchod do dôchodku v roku 2004, a 53 prokurátorov. Navrhovaná úprava okrem iného zohľadňuje aj tento aspekt a má zabrániť hromadnému odchodu vysokého počtu sudcov a prokurátorov, ktorých nie je možné nahradiť okamžite. Funkcia sudcu a prokurátora je funkciou doživotnou a so sebou prináša celý rad obmedzení. Je preto dôležité, aby sa to odlišne prejavilo minimálne v tom, že sudca alebo prokurátor bude za výkon funkcie dostávať primeraný príplatok v čase, keď výkon tejto funkcie skončí.
Veľmi stručne. Tá zmena je nevyhnutná, pretože reformou dôchodkového systému a zvýšením starobných dôchodkov pre kategórie, ktoré zarábajú viac, by sa mohlo stať asi v roku 2007, že by pri dnešnom systéme bol dôchodok sudcu alebo prokurátora vyšší ako jeho plat. Čo, samozrejme, je nelogické, nerozumné. Ale touto zmenou zostáva zachovaný podiel, percento, ktoré tvorí dôchodok spolu s príplatkom k platu, a to je asi 60 %. Takže som rád, že v justícii došlo k zhode na tomto návrhu zákona, na novele zákona o sudcoch a prísediacich a novele zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
A z toho dôvodu si vás, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Poprosím teraz pán poslanca Ondrejku, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o odporúčaní výboru k postupu prerokúvania vládneho návrhu zákona.
V. Ondrejka, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona je predkladaný ako iniciatívny návrh vlády. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nezakladá nároky na štátny rozpočet, nebude mať vplyv na rozpočty obcí ani vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na životné prostredie a nebude mať vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire a Partnerstva pre vstup.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 734 z 28. mája 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.
Pán predseda, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem aj rokovanie 28. schôdze do 14.00 hod. na obedňajšiu prestávku, po ktorej budeme pokračovať pravidelným bodom programu hodina otázok, ktoré poslanci položili premiérovi a ostatným členom vlády.
Ďakujem. Prajem vám príjemnú dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.15 hodine.)
Druhý deň rokovania
28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
17. júna 2004 o 14.15 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom
hodina otázok
na premiéra vlády, ako aj ostatných členov vlády.
Pán premiér vlády poveril svojím zastupovaním pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ktorého zároveň prosím, aby oznámil mená neprítomných členov vlády, ako aj tých členov vlády, ktorí budú za neprítomných členov odpovedať na otázky, ktoré položili poslanci členom vlády.
Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, neprítomného predsedu vlády, ako ste povedali, zastupujem ja, neprítomného ministra zahraničných vecí Kukana taktiež zastupujem ja a neprítomného ministra Zajaca pán podpredseda vlády Rusko.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pristúpime teraz k odpovediam na otázky, ktoré položili poslanci predsedovi vlády Slovenskej republiky.
Pán poslanec Juščík sa pýta pána predsedu vlády: "Vážený pán predseda, vaše vyjadrenie súvisiace s tragédiou našich vojakov v Iraku o tom, že Slovensko neposielalo a ani nepošle svojich vojakov na misie, aby zabíjali, ale aby chránili životy, je pozoruhodné. Zabudli ste však, alebo zámerne vynechali dodatok - do mierových misií "odobrených" OSN a v súlade s medzinárodným právom. Vy ste ich poslali (i keď s požehnaním nášho parlamentu) na žiadosť agresora do okupovanej krajiny, ktorej národ si neželá takúto prítomnosť na svojom území, o čom svedčí táto a iné poľutovaniahodné udalosti podobného charakteru. Pýtam sa vás, pán premiér: Ste ochotný priznať si časť svojej viny na strate týchto mladých ľudských životov?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, dovoľte mi prečítať odpoveď predsedu vlády na vašu otázku.
Vážený pán poslanec, napriek tomu, že mám pocit, že vaša otázka sa, takpovediac, politicky priživuje na vojenskej tragédii, vám odpoviem ako človek, aj ako predseda vlády.
Strata akéhokoľvek života je to najťažšie, čo sa môže stať. Hlboko prežívam smrť našich vojakov, nech sú už v nasadení kdekoľvek na svete. Tento štát buduje a bude budovať také ozbrojené sily a bude ich vysielať do operácií na presadenie alebo dodržanie mieru preto, aby nedochádzalo k ešte väčším a vážnejším stratám na ľudských životoch, predovšetkým bezbranných civilov, žien a detí.
Žiaľ, v takomto svete žijeme dnes, kde hodnota ľudského života je niekedy na poslednom mieste, kde deti sú nasadzované do partizánskych vojen, kde ľudia zo seba robia živé nebezpečné zbrane. Rezignovať na túto situáciu by znamenalo rezignovať na zmysel života. Toto si nepripúšťam ani ako človek, ani ako predseda vlády. Preto Slovenská republika posiela a bude posielať svojich vojakov všade tam, kde môže zastaviť, prekaziť alebo predísť takýmto katastrofám. Nechceme sa nečinne dívať na masakre podobné v Rwande, či Srebrenici. Nechceme nechať priestor takým diktátorom, ako bol Saddám Husajn, ktorý absolútne nerešpektoval tú inštitúciu, na ktorú sa vy odvolávate, teda OSN.
Smrť pri výkone povolania je veľmi zarmucujúca. Moje myšlienky včera patrili rodinám pozostalých. Určite, žiaľ, zo strany otca, manžela, či syna nezľahčí fakt, že položili svoj život za životy iných. Presne taká bola strata našich troch, dvoch lotyšských a jedného poľského špecialistu... (Upozornenie predsedu NR SR na to, aby poslanci zachovali pokoj v rokovacej sále.) ... ako aj mnohých ďalších v Iraku. Motívy tých, čo útočili, sú neakceptovateľné podobne ako tých, čo usmrtili 11 humanitárnych pracovníkov v severnom Afganistane, alebo tých, čo vydali príkaz strieľať na hraniciach bývalého východného a západného Berlína.
Nie je vina to, že sa niekto pokúša pomôcť. Vinou je to, že niekto privedie iných do neslobody. Slovensko ešte nikdy vo svojej histórii nenasadilo jednotky svojich ozbrojených síl do operácie namierenej proti civilnému obyvateľstvu, alebo ak by vláda a zákonodarný zbor neboli presvedčené, že nasadenie prispeje v dohľadnom časovom horizonte k prospechu mierumilovného obyvateľstva a k zabezpečeniu základných slobôd.
Saddám Husajn bol agresorom vo svojej vlastnej krajine. Úloha mnohonárodných síl v Iraku, ktoré majú mandát OSN a boli odobrené OSN a sú tam so súhlasom dočasnej irackej vlády, je čo najskôr odovzdať moc a vládu legitímne a slobodne zvolenej vláde. Vyslaní vojaci ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku ostávajú, aby dokončili svoju úlohu, pomohli odmínovať územie Iraku a prispeli tak k úsiliu celého medzinárodného spoločenstva stabilizovať krajinu. Akákoľvek smrť s tým spojená je veľmi tragická, nemôže však zmeniť naše úsilie. Verím, že takto to chápu občania Slovenskej republiky a rodiny pozostalých, s ktorými hlboko súcitím.
Vážený pán predseda, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Juščík chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
M. Juščík, poslanec: Ja veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda, za prečítanie tejto odpovede. Ťažko vám dávať, lebo keby tu bol predseda vlády, tak áno. Ale len takto, pre toto auditórium, že stále sa vyhovárame kdesi na Saddáma Husajna, aký bol diktátor a čo všetko nerobil a div sa, svete, čo robili tam americkí vojaci a robia vo väzniciach v Iraku a ďalší. To je ospravedlnené? Alebo môže niekto povedať, že je to dobré? Len toľko, ja od vás viacej čo...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Dovoľte mi teraz reagovať, pán poslanec, mne osobne na to, čo ste povedali v doplňujúcej otázke. To, čo sa dialo vo väzniciach - teda prípady mučenia a ponižovania - je, samozrejme, neakceptovateľné a je to správanie sa niektorých jednotlivcov, z ktorého sú vyvodzované dôsledky. Ale porovnávať toto so systematickým vyvražďovaním vlastného obyvateľstva, s použitím chemických zbraní proti vlastnému obyvateľstvu je, nehnevajte sa, minimálne neadekvátne. Takže, myslím si, že porovnávate veci, ktoré sú absolútne neporovnateľné a aj z porovnania týchto vecí je jasne vidieť, kde je pravda a kde je humánnosť, na ktorej strane.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pánovi premiérovi pani poslankyňa Bollová, ktorá sa pýta:
"Vážený pán premiér, ako hodnotíte informácie SIS o desaťtisícoch demonštrantov pri PZ NATO v Bratislave, ktoré spôsobili veľké a neúmerné výdavky na zabezpečenie poriadku a majetku? Budete neodôvodnené výdavky zosobňovať spravodajským službám?"
Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, skutočné čísla o nákladoch na zabezpečenie poriadku a majetku zatiaľ neboli vyčíslené. Isté však je, že vzhľadom na význam a rozsah podujatia nepôjde o tzv. neúmerné výdavky. Skutočne vynaložené výdavky prevádzkového charakteru, teda práca nadčas a pohotovosť príslušníkov Policajného zboru, pohonné látky a podobne, súvisiace s Parlamentným zhromaždením Severoatlantickej aliancie sa v súčasnosti zisťujú. Minister vnútra uložil vypracovať celkové vyčíslenie finančných nákladov v rezorte ministerstva vnútra s termínom do 30. 7. 2004.
V rozpočtovej kapitole ministerstva vnútra na rok 2004 neboli zákonom o štátnom rozpočte osobitne vyčlenené prostriedky na zabezpečenie Parlamentného zhromaždenia NATO. V rozpočte ministerstva vnútra bolo vyčlenených 19 mil. 250 tis. korún na zlepšenie stavu materiálno-technického zabezpečenia poriadkových jednotiek. Z týchto prostriedkov bol zakúpený výstroj a uskutočnila sa modernizácia špeciálnej techniky určená na zásahy pre zabezpečenie verejného poriadku. Tento výstroj nebol zakúpený na jednorazovú akciu, ale bude používaný v dlhšom časovom horizonte.
Slovenská informačná služba poskytla pomerne presné odhady účastníkov demonštrácií. Organizátori, teda samotní občianski aktivisti ohlásili účasť asi 10 000 osôb. Ministerstvo vnútra a Policajný zbor vychádzali z doterajších skúseností organizátorov podobných podujatí, či už to boli Parlamentné zhromaždenia NATO v iných mestách, schôdze G8, rokovania Medzinárodného menového fondu a podobne a v záujme ochrany boli pripravení na najhorší variant. Spravodajské informácie SIS neboli určujúcim faktorom pri obstarávaní technického zabezpečenia pre zakročujúcich príslušníkov polície.
V žiadnom prípade však nemožno hovoriť o zbytočnom plytvaní finančných prostriedkov, pretože všetky zakúpené technické prostriedky, osobná výbava policajtov a podobne zostávajú naďalej k dispozícii pre prípad, že by bolo nutné nasadiť poriadkové sily napríklad pri športových podujatiach spojených s výtržnosťami fanúšikov, v opätovnom organizovaní podobných podujatí a podobne.
Pán predseda, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ja som sa nepýtala, koľko stál výstroj policajtov, pretože viem, že sa nezničí a zostane im. Základ mojej otázky znel, ako hodnotíte spravodajstvo Slovenskej informačnej služby, resp. iných spravodajských služieb, ktoré hovorili o desaťtisícových demonštráciách. Predsa nemôžete mi odpovedať takým spôsobom, že nejaké občianske združenia hlásili 10 000. A keby nejaké občianske združenia nahlásili 5 miliónov, tak my to zoberieme? Na čo máme potom spravodajské služby? Na to som sa pýtala, ale keďže tu nie je pán premiér, tak ani mi nemusíte odpovedať.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Napriek tomu vám odpoviem, pani poslankyňa, teraz sám za seba, ak dovolíte.
Áno, ukázalo sa, máte pravdu v tom, že sa ukázalo, že odhady, o ktorých uvažovala polícia aj vláda, sa nenaplnili a že tá účasť bola omnoho, omnoho nižšia, bola takmer žiadna. Zároveň ale je pravdou, že sa nedá úplne presne takéto veci prognózovať a vždy je lepšie byť pripravený na horší variant, ak sa tento variant nenaplní, ako nebyť pripravený, a potom musieť čeliť horšiemu variantu.
Stačí, keď si spomeniete, a ja som bol účastný, pani poslankyňa, v Seattle som síce nebol, ale bol som v Prahe v roku 2000 počas výtržností, počas zasadnutia Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Bol som vo Washingtone v roku 1999 počas podobných výtržností a počul som od priamych účastníkov týchto výtržností v Seattle a aj na základe tohto vás môžem ubezpečiť, že je oveľa lepším variantom byť pripravený na horší vývoj, ktorý napokon nenastane, ako nebyť pripravený, a potom musieť čeliť tomu vývoju horšiemu.