V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán guvernér. Prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán guvernér, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2003 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 741 z 31. mája 2004 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo do 14. júna 2004. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Výsledky rokovania výborov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady určené výbory Národnej rady prerokovali správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 2003 s týmto výsledkom: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 392 zo 14. júna 2004, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 357 z 9. júna 2004 a výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 199 z 8. júna 2004. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predloženú správu prerokovali a svojimi uzneseniami túto správu zhodne zobrali na vedomie, zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 2003 vziať na vedomie.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom odporúčame Národnej rade zobrať na vedomie túto správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 2003. Ďakujem pekne za pozornosť, prosím, otvorte rozpravu, pán podpredseda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky. Prosím, kto sa hlási ústne? Nikto sa nehlási ústne. Končím možnosť prihlášok ústne do rozpravy. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Pán guvernér, ešte chcete? Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať. Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu a to tak, a to k návrhu ústavy, ospravedlňujem sa, k

Návrh ste dostali ako tlač č. 678 a spoločnú správu výborov ako tlač č. 678a.

Návrh uvedie predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Svätopluk Hlavačka. Prosím, máte slovo. Nech sa páči.

S. Hlavačka, predseda Správnej rady VŠZP: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Všeobecná zdravotná poisťovňa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovnú závierku za rok 2003, tak ako ju odporučila na schválenie Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne na svojom rokovaní 22. 4. 2004.

Predkladaný materiál popisuje a vyhodnocuje hospodárenie s jednotlivými fondmi a zároveň obsahuje aj výkazy príjmov a výdavkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, v ktorých sú premietnuté finančné toky v roku 2003. Súčasťou predkladaného materiálu je aj správa nezávislého audítora, ktorú vykonala spoločnosť Audit Kredit, Kredit audit, s. r. o. Výrok audítora je, že účtovná závierka vyjadruje verne a vo všetkých významných súvislostiach ekonomicko-finančnú situáciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne k 31. 12. 2003. A výsledky jej hospodárenia za rok, ktorý skončil k uvedenému dátumu, v súlade so slovenským zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Výsledkom samostatného hospodárenia roku 2003 je deficit vo výške 1,3 mld. Sk a kumulatívnym výsledkom hospodárenia VŠZP k 31. 12. je deficit vo výške 6,1 mld. Sk. Prehĺbenie deficitu v roku 2003 však bolo spôsobené výlučne zmenou metodiky účtovania, keď v roku 2003 Všeobecná zdravotná poisťovňa mala po prvýkrát povinnosť zúčtovať všetky vecne príslušné položky viažuce sa k roku 2003. Uvedeným vplyvom bolo v roku 2003 naúčtovaných v nákladoch fondov zdravotného poistenia prakticky trinásť mesiacov, pričom zúčtovaný objem trinásteho mesiaca predstavuje celkovú sumu 3,1 mld. Sk. Ak by v roku 2003 neprišlo k zmene metodiky účtovania, skončila by hospodárenie Všeobecná zdravotná poisťovňa s plusom vo výške 1,8 mld. Sk.

Z ukazovateľov hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne v roku 2003 si dovolím uviesť niektoré najvýznamnejšie. Celkové zdroje financovania v roku 2003 boli vo výške 45,8 mld. Sk, čo je zhruba o 8,6 % viac, ako predpokladal rozpočet schválených Národnou radou za rok 2003. Z tejto sumy 47,6 % tvoria príjmy z výberu poistného za ekonomicky aktívnych poistencov, čo je o 6,8 % viac, ako predpokladal rozpočet na dané obdobie. Príjem z osobitného účtu prerozdeľovania tvoril 37 % z celkových zdrojov v roku 2003 a bol vo výške 16,9 mld. Sk. Významnou položkou v zdrojoch poisťovne boli aj účelovo určené cudzie zdroje poskytnuté spoločnosťou Veriteľ vo výške 4,5 mld. Sk. S touto položkou schválený rozpočet neuvažoval. Zostávajúce zdroje poisťovne boli príjmy za sankcie, regresy, príjem finančných zdrojov a tak ďalej.

Použitie fondov. Použitie fondov v roku 2003 vykázala Všeobecná zdravotná poisťovňa vo výške 52 mld. Sk, čo je asi o 23 % viac, ako predpokladal rozpočet. Z uvedenej sumy bolo na zdravotnú starostlivosť použité 50 mld. Sk, čo je 97,23 %, a na správnu činnosť iba 2,77 % zo všetkých zdrojov. Na výšku nákladovosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti v roku 2003 mal vplyv pokračujúci nárast nákladov v liekovej oblasti. Keď náklady na lieky a zdravotnícke pomôcky dosiahli sumu 16,4 mld. Sk, vplyvom zmeny metodiky účtovania odhadných účtov pasívny bol v uvedenej sume doúčtovaný objem vo výške 920 mil. Sk, čiže celkové náklady roku 2003 boli vo výške 17 mld. Sk, čo je o 13,8 % viac, ako predpokladal rozpočet. Pokiaľ by nebolo došlo k zmene metodiky účtovania, nárast zdrojov v oblasti liekovej politiky bol asi iba 8 %. Výška nákladov na výkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bola 21 mld. Sk aj vďaka doúčtovaniu trinásteho mesiaca. Na vykázaných nákladoch mal svoj nemalý podiel objem penalizačných faktúr vo výške 613 mil. Sk, ktoré neboli rozpočtované vo vyrovnanom rozpočte.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2003, ktorý schválila Národná rada, bolo neprehlbovať schodok v hospodárení a udržať ho na predchádzajúcej úrovni. Ak by sa v roku 2003 nebola zmenila metodika účtovania, Všeobecná zdravotná poisťovňa by dosiahla prebytok, zlepšenie bilancie v hospodárení vo výške 1,8 mld. Sk.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne odporúča Národnej rada Slovenskej republiky predložený návrh účtovnej uzávierky a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 schváliť. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poslancovi Petrovi Birošovi aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

P. Biroš, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu správy o hospodárení s fondmi a účtovnej uzávierky Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003, ktorú máte pred sebou ako tlač 678. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 654 zo 14. apríla tohto roku pridelil návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovnú závierku Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie 11. júna 2004. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí určil ako gestorský výboru Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že výbor predloží na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o priebehu a výsledkoch rokovania k predmetnému návrhu spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovnú závierku Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh 10. júna 2004. Výbor svojím uznesením č. 383 vyjadril súhlas s predloženým návrhom s tým, že celková tvorba fondov dosiahla výšku 45 894 467 000 Sk.

Použitie fondov. Výdavky dosiahli výšku 52 13 373 000 Sk. V tom základný fond zdravotného poistenia použil prostriedky vo výške 49 742 234 000 Sk, rezervný fond 174 001 000 slovenských korún. Účelový fond 653 781 000 Sk a správny fond použil prostriedky vo výške 1 441 881 000 Sk.

Mimofondové použitie bolo 1 476 000 Sk. Bilancia fondov Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 dosiahla výšku 6 118 906 000 Sk.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovnú závierku Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh správy o hospodárení s fondami a účtovnú závierku Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 dňa 11. júna 2004. Výbor súhlasil s návrhom správy o hospodárení s fondami a účtovnou závierkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 s tým, že celková tvorba fondov dosiahla výšku 45 894 467 000 Sk.

Použitie fondov. Výdavky dosiahli výšku 52 013 373 000 Sk. V tom základný fond zdravotného poistenia použil prostriedky vo výške 49 742 234 000 Sk, rezervný fond 174 001 000 Sk, účelový fond 653 781 000 Sk a správny fond použil prostriedky vo výške 1 441 881 000 Sk.

Mimofondové použitie 1 476 000 Sk. Bilancia fondov Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 dosiahla výšku 6 118 906 000 Sk.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovnú závierku Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor sa oboznámil s výsledkom rokovania vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu o hospodárení s fondmi a účtovnú závierku všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 schváliť a prijať uznesenie uvedené v prílohe tejto správy.

Skončil som, pán predsedajúci. Poprosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Prihlášky do rozpravy písomne nemám žiadne. Ústne sa do rozpravy hlásia pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Paška. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvá bude hovoriť pani poslankyňa Sabolová a pripraví sa pán poslanec Paška.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, veľmi krátko. Ja by som sa len chcela spýtať, či Všeobecná poisťovňa nežiada navýšenie odvodu za štátom platených poistencov. Či aj deficit, ktorý vzniká, sa nevytvára z toho. A ako sa vysporiadala zmluvne s Veriteľom, čo sa týka pôžičky pre vysporiadavanie pohľadávok. Či sa to zdá, že Veriteľ legitímne požičal Všeobecnej zdravotnej poisťovni istú sumu peňazí. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Bude pokračovať v rozprave pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni. Dovoľte niekoľko krátkych poznámok k správe o hospodárení s fondmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Rok čo rok sme svedkami tej istej situácie v Národnej rade Slovenskej republiky, a to je rok čo rok pretrvávajúci obrovský deficit v systéme zdravotníctva. Rok čo rok vždy rok dopredu aj ako súčasť rozpočtu republiky táto Národná rada schvaľuje bez pripomienok mikimauzovské rozpočty nielen Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale aj Spoločnej zdravotnej poisťovne a rok čo rok po predložení správy o hospodárení útrpne berie na vedomie nárast deficitu o ďalšie miliardy korún. Chcem povedať na obhajobu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že možno nie všetky negatívne dôsledky alebo nie všetky negatívne dopady sú dôsledkom len zlého manažmentu a zlého hospodárenia zdravotných poisťovní.

Dovoľte krátky exkurz do histórie slovenského zdravotného poisťovníctva, ktorý začal niekde po zrode republiky fondom zdravotného poistenia národnej poisťovne a po tvrdom zápase táto Národná rada odsúhlasila koncept prechodu na pluralitný systém zdravotného poistenia. Toto obdobie bolo poznamenané obrovským boomom, vznikom poisťovní, ktoré, samozrejme, pod tlakom regulatívov zavedených zákonom zvádzali zápas o svojich poistencov. Výsledkom bolo tuším 14 alebo 15 zdravotných poisťovní, ak si dobre pamätám, ktorých deficity rástli do miliárd korún a ktorých revízna a kontrolná činnosť bola skoro na minimálnej úrovni a ktoré neboli schopné v takejto podobe, aj v súvislosti s neustále rastúcim deficitom, zabezpečiť riadnu úroveň financovania zdravotníctva. V období konsolidácie, ktoré malo jediný cieľ - a to už ideme niekam do obdobia po roku 1997 -, a uznávam aj sám, trošku zvrátený model dostať pod kontrolu, ale opäť, podľa nás nie veľmi šťastným riešením, a to snahou o koncentráciu do veľkej štátnej zdravotnej poisťovne, to všetko vytvorilo stav, ktorého sme svedkami aj dnes, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa obhospodaruje kmeň s vyše 3 miliónmi poistencov v tej najhoršej sociálno-ekonomickej a zdravotnej skladbe, akú si vieme predstaviť. Hovorím teraz o skupinách chronikov, hovorím teraz o skupinách naozaj vysoko nákladových pacientov, ale aj o skupine s najnižšími príjmami, za ktorých nesie zodpovednosť štát a ktoré, ako aj spomenula pani Sabolová, dodnes štát nerieši primeraným navýšením platby. Treba povedať, že snaha alebo vytváranie desivých vízií budúcnosti, keď poistenec je poistený inde ako vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, nedostane uhradenú primeranú zdravotnú starostlivosť, viedli k súčasnému stavu, som však presvedčený, že nie je nástrojom myšlienka, ktorá sa sporadicky objavuje, a to že by sa pluralitný systém zdravotného poistenia na Slovensku mal potlačiť. Treba povedať, že sme dnes opäť niekde z hľadiska histórie vývoja slovenského zdravotného poisťovníctva na medzníku. Chcem povedať, že ani táto vízia, ktorú dnes reprezentuje pán minister Zajac s reformným tímom, nerieši podľa mňa základný rozpor, ktorý vytvoril obrovský rast dlhu a obrovský rast deficitu. Priam naopak, som presvedčený, že vízia zdravotnej poisťovne, ktorá má byť regulátorom, ale cez prizmu manažovania a riadenia celej zdravotnej starostlivosti, je spôsob a cesta do pekla, ktorá povedie len k ďalšiemu rastu nákladov a to najmä na vlastné réžie a na ostatné náklady, ktoré však nikdy nezvýšia kvalitu celého systému a poskytovania zdravotnej starostlivosti a už vôbec nezabránia vzniku ďalších dlhov. Nakoniec keď sme prezentovali pri zákonoch zdravotníckej reformy niektoré čísla, veľmi pochybovačne pán minister krútil hlavou. Ak sa pozrieme do záverečnej správy Všeobecnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne, zistíme, že čarovné číslo 9 mld. Sk deficitu, o ktorom hovoríme, že je niekde na hranici minimálnej nevyhnutnosti dofinancovania celého systému, sa nám vracia rok čo rok a je kvantifikované v rozličných úrovniach štatistického vykazovania. Som si vedomý, že tie čísla je veľmi ťažké porovnávať a že ich validita súvisí s metodikou, ako ste hovorili, a že v takejto - a použijem výraz účtovnej uzávierke -, samozrejme, časové rozlíšenia a spôsob nápočtu jednotlivých nákladových a výnosových položiek v konečnom deficite nemusia úplne korešpondovať s reálnym stavom, ale je naozaj veľmi signifikantné, že či už používame nápočet objemu záväzkov a pohľadávok u konkrétneho poskytovateľa alebo či použijeme metodický štandard, vždy oscilujeme niekde v deficite od 7 do 9 mld. Sk. A to je tendencia od roku 1994. Myslím, že som na predchádzajúcej schôdzi veľmi jasne dokumentoval, aký je vývoj týchto čísiel.

Dámy a páni, som presvedčený, že jediným spôsobom ako sa vyhnúť aj do budúcnosti situácii, keď musíme schvaľovať tieto deficitné správy, je systém dofinancovať a pokúsiť sa o skutočnú reformu systému. Sme presvedčení, že zdravotná poisťovňa nemá byť manažérom zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa musí byť manažérom finančných prostriedkov, ale na to musí dostať primerané, zákonom stanovené nástroje, ako na vstupe, tak aj na výstupe. Ak má byť regulátorom, musí byť schopná regulovať predovšetkým systém dovnútra sama seba. Nie je možné, aby reforma, ktorú označujeme ako neoliberálnu, prinášala také prvky centralizmu a centrizmu, ako nesú zákony o vzniku úradu pre dohľad, ktorý bude stáť 300 mil. korún, ktorý ešte viac zvyšuje paternalizmus štátu, vplyvy štátu a obmedzuje elementárne nástroje zdravotných poisťovní, ktoré, ak by ich mali, a teraz naozaj hovorím o cenotvorbe, o tvorbe zdrojov, o zreálnení všetkých cien výkonov, o zreálnení siete, o potrebe plošného pokrytia, proste všetko to, čo už roky, každý, kto v systéme pracuje, miesto toho posúvame zdravotnú poisťovňu, alebo je snaha posunúť zdravotnú poisťovňu niekde opäť do útrpnej roly akéhosi traktora, ktorý bude tlačiť celú víziu úradníkov, tentoraz už nie rezortného ministerstva, ale akéhosi úradu pre dohľad. Som presvedčený, že cesta k zefektívneniu, okrem nárastu objemu zdrojov, či to už bude nárast objemu za platby poistencov štátu alebo iným spôsobom, bude efektívna vtedy, ak - a odpustia mi to všetci zástancovia veľkých poisťovní -, dôjde k rozbitiu obrovského molocha Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Skúsenosť menších poisťovní Sideria, Apollo, Dôvera, ktoré dnes už hospodária vo vyrovnanom rozpočte, ukazujú, že bez potreby vzniku akýchkoľvek nových inštitútov kontroly, vlastnou revíznou činnosťou a operatívnou a v reálnom čase používanými nástrojmi zisťovania efektivity narábania s finančnými zdrojmi sú tieto poisťovne schopné fungovať bez obrovského deficitu. Samozrejme, a to je opäť fakt, toto všetko predpokladá objektívny a spravodlivý systém prerozdeľovania zdrojov. Pokiaľ ponecháme systém zdravotného poistenia fungovať na princípe solidarity a na princípe platby štátu za ekonomicky neaktívnych. Nie je možné, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa dnes pokrývala naozaj, ako som spomínal, tie najdrahšie skupiny pacientov, ktorí majú chronické ochorenia, ktoré stoja tisícky, státisíce, milióny korún a zároveň mala milióny poistencov s minimálnymi príjmami a prerozdeľovací mechanizmus objektívne nezhodnocoval, akým spôsobom tieto zdroje budú využívané.

Som presvedčený, dámy a páni, že ak sa podarí uskutočniť len časť týchto zámerov, že táto Národná rada má šancu sa niekedy v budúcnosti zaoberať správami verejnoprávnej zdravotnej poisťovne, či už štátnej alebo spoločnej rezortnej, ktorá nás nepripraví vo svojich schodkoch a svojich stratách o ďalšie miliardy korún. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Paška bol posledný prihlásený do rozpravy, končím rozpravu, všeobecnú. Prosím pán Hlavačka, chcete vystúpiť ešte po rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

S. Hlavačka, predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som rád len odpovedal na pár položených otázok. Pani poslankyňa Sabolová aj pán poslanec Paška sa dotkli teda deficitu poisťovne. Tam by som chcel povedať, že skutočne Všeobecná zdravotná poisťovňa vykonala početné kroky, ktoré by smerovali k tomu, aby sa došlo k zvýšeniu platieb štátu, ale v podstate túto časť rieši aj nová predkladaná legislatíva, kde sa naviaže príspevok štátu na priemernú mzdu. Rovnako sa zvyšuje strop na odvod zdravotného poistenia u ekonomicky aktívnych poistencov a rovnako sa zavádza aj ročné zúčtovanie. Všetky tieto mechanizmy, pokiaľ by boli uplatnené, tak budú viesť k tomu, že dôjde k navýšeniu platieb aj u ekonomicky aktívnych, aj u platieb zo strany štátu, čím by sa mali zvýšiť príjmy Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Čo sa týka... Teda odpoveď je áno, chceli by sme to tak spraviť. Čo sa týka tej otázky pána poslanca Pašku alebo proste tej pripomienky, skutočne, menšie poisťovne pri dnešnom prerozdeľovacom mechanizme, pokiaľ majú ekonomicky aktívnych a zdravých poistencov, tak musia, samozrejme, hospodáriť iným spôsobom ako poisťovňa, ktorá je prakticky, na ktorú sa sústreďujú pacienti, ktorí sú chorí a väčšina z nich je, za väčšinu z nich sú príspevky vykonávané zo štátu. Takže pokiaľ by to konkurenčné prostredie malo byť adekvátne zavedené, samozrejme Všeobecná zdravotná poisťovňa sa prikláňa k tomu, aby sa revidoval ten 85-percentný prerozdeľovací mechanizmus takým spôsobom, ktorý by vytváral rovnaké prostredie pre všetkých zúčastnených.

No a posledná otázka bola od pani poslankyne Sabolovej, ako to je s tou pôžičkou od Veriteľa. Všeobecná zdravotná poisťovňa, tak ako sa uvádza v tejto správe, má pôžičku od Veriteľa v dnešnej dobe vo výške asi 4,5 mld. Sk. Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne preto na začiatku, teda musím povedať, ako je to štruktúrované. V tomto roku má splatiť pôžičku poisťovňa naspäť vo výške 1,5 mld. Sk a k budúcemu roku, čiže zhruba do jeden a pol roka by sme mali splatiť pôžičku vo výške 3 mld. Sk. Správna rada na začiatku roku prijala aj uznesenie, kde sa vytvárala rezerva, finančná, na to, aby sme mohli uhradiť túto sumu koncom roka a vzhľadom na nový vývoj, ku ktorému prišlo, a došlo k uznaniu pohľadávky Spoločnej zdravotnej poisťovne voči účtu prerozdelenia vo výške 2,4 mld., rysuje sa aj po tom prijatí návrhu, ktorý bol v Národnej rade prednedávnom, ktorý umožňuje narábanie s pohľadávkami, rysuje sa možnosť, že vo výške 2,4 mld. bude záväzok Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči Veriteľovi znížený práve o tento uznaný záväzok Spoločnej zdravotnej poisťovne, pričom by teda zostala tá výška niekde vo výške 3 mld. Sk a pri uplatnení toho nového legislatívneho opatrenia, ktoré bolo prijaté, by sme tieto záväzky mohli splatiť našimi nedobytnými pohľadávkami. Čo by, samozrejme, ktorých máme habadej, a čo nám umožňuje, to, čo by nám umožnilo tú rezervu, ktorú sme vytvorili na začiatku tohto roka zhruba vo výške 1,5 mld. Sk, ktorú sme akumulovali z výberu, použiť ako reálne finančné prostriedky, ktoré by sme mohli poskytnúť do systému zdravotného poistenia, teda pre poskytovateľov. To je všetko. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcete vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň mi dovoľte, aby som vás informoval o tom, že budeme pokračovať o 14.00 hodine v rokovaní Národnej rady, ale tá informácia spočíva v tom, že bod č. 31, ktorý bol naplánovaný na prerokovanie o 14.00 hodine, v súlade s predchádzajúcou dohodou v poslaneckom grémiu, tento bod na žiadosť predkladateľa pána predsedu Národnej rady Hrušovského prerokujeme o 15.00 hodine. To znamená, takto bude posunutý program. Dobrú chuť vám prajem a prerušujem rokovanie Národnej rady.

(Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: ...v rokovaní Národnej rady v súlade s programom, pristúpime k nasledujúcemu bodu programu,

Návrh ste dostali ako tlač 696 a spoločnú správu výborov ako tlač 696a. Návrh uvedie predseda Správnej rady spoločnej zdravotnej poisťovne pán Rudolf Martančík, nech sa páči, pán Martančík, ujmite sa slova.

R. Martančík, predseda Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som pred vaším rokovaním uviedol materiál účtovná závierka Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003, tlač 696. Predložený materiál obsahuje všetky relevantné údaje, ktoré podávajú neskreslenú výpoveď o reálnej majetkovej a finančnej situácii v Spoločnej zdravotnej poisťovni v uplynulom roku. Výsledok hospodárenia poisťovne bol poznačený bremenom jej pretrvávajúceho zadlženia voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Celkový deficit poisťovne vyjadrený rozdielom medzi tvorbou a použitím fondov a nedostatočné zdroje krytia majetku poisťovne sa nedarilo eliminovať ani razantnými internými opatreniami na úseku zmluvných vzťahov, v revíznej činnosti, respektíve aktivitami zameranými na zabránenie prechodu pohľadávok na poistnom do úrovne rizikových a sporných pohľadávok. Minulý rok ukázal, že ani dôsledná realizácia uvedených vnútorných opatrení nemôže zásadným spôsobom ozdraviť hospodárenie spoločnej zdravotnej poisťovne, ak nebude podporená právnymi normami orientovanými na efektívnu transformáciu slovenskej ekonomiky a reformu rezortu zdravotníctva. Správna rada Spoločnej zdravotnej poisťovne prerokovala návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 a navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky predmetný materiál schváliť. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Novotnému, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi podať spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 654 zo 14. apríla 2004 pridelil návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie do 11. júna 2004. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že výbor predloží na rokovanie Národnej rady spoločnú správu o priebehu a výsledkoch rokovania predmetnému návrhu spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Obidva výbory Národnej rady prerokovali návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 v stanovenom termíne. Priebeh rokovania výborov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh 10. júna 2004. Výbor svojím uznesením č. 379 vyjadril súhlas s predloženým návrhom s tým, že celková tvorba fondov dosiahla výšku 7 661 941 000 Sk. Použitie fondov, výdavky dosiahli výšku 7 536 660 000 Sk, v tom základný fond zdravotného poistenia použil prostriedky vo výške 6 776 689 000 Sk, rezervný fond 444 238 000 Sk, účelový fond 191 075 000 Sk a správny fond použil prostriedky vo výške 414 649 000 slovenských korún. Schodok hospodárenia v Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 dosiahol výšku 2 950 543 000 Sk.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, prerokoval návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 dňa 11. júna 2004. Výbor súhlasil s návrhom účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporučil Národnej rade návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 schváliť, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor sa oboznámil s výsledkom rokovania vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú účtovnú závierku Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 schváliť a prijať uznesenie uvedené v prílohe tejto správy. Výbor ďalej odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, aby návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady predseda Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne, výbor schválil spoločnú správu výborov uznesením č. 1243 zo 16. júna 200č a zároveň poveril poslanca Viliama Novotného ako spravodajcu gestorského výboru predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu, písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy, teraz ústne prihlášky, prosím. Kto sa hlási do rozpravy, pán Paška, tá prihláška je ústne do rozpravy? Nikto viac, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu, pán poslanec Paška, nech sa páči.

P. Paška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vo svojom vystúpení k návrhu záverečného účtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne som sa pokúsil zhrnúť naše zásadné stanoviská, výhrady, preto len niekoľko poznámok a možno aj otázok v súvislosti so správou, ktorá je predkladaná. Chcel by som sa spýtať predstaviteľov vedenia Spoločnej zdravotnej poisťovne, ako je možné, že podľa predložených správ rozdiel vo finančnom hospodárení vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá predložila správu v stave mínus 6 118 906 000 korún, čo je zhruba, prepočítané na celkové výdavky, vo výške 52 013 373 000 korún, necelých 6% schodok rozdielu medzi výnosmi fondu, príjmami fondu a výdavkami, je rozdiel medzi príjmami a výdavkami Spoločnej zdravotnej poisťovni až skoro 39%, hovorím o rozdiele medzi príjmami 7 661 000 000 voči výdavkom 7 536 000 000, čo vyzerá na prvý pohľad veľmi optimistický.

Budem trošku prejudikovať, predpokladám, že ide o účtovnú operáciu so záväzkom voči prerozdeľovaciemu fondu. Ak je však za rok 2003 táto operácia uskutočnená, chcem sa spýtať, prečo bola robená takýmto spôsobom, pretože pokiaľ mi je známe, vláda Slovenskej republiky schválila spôsob oddlženia systému zdravotníctva svojím uznesením až 19. mája 2004, kde precizovala celý mechanizmus a až na poslednom výbore pre zdravotníctvom sme aj otvorením zákona 273 cez tretiu hlavu zákona o odškodnení upresňovali spôsob, alebo umožňovali spôsob započítavania a odpustenia aj penále voči záväzku Spoločnej zdravotnej poisťovne proti prerozdeľovaciemu fondu. Pýtam sa, hovorím teraz o metodickej stránke veci, pretože predpokladám, ak by tomu tak nebolo, mala by Spoločná zdravotná poisťovňa zrejme veľký problém do konca roka 2004 vyčistiť svoju bilanciu a vstúpiť zrejme do transformačného procesu v spôsobe, ako si to predstavuje minister zdravotníctva, rád si to nechám vysvetliť, len mi nesedia celkom tie právne úrovne, to znamená, či bolo takéto oprávnenie a poviem aj prečo, my sme viedli debatu o probléme Spoločnej zdravotnej poisťovne tuším dva roky, hovorím teraz o tom nešťastnom záväzku Železníc Slovenskej republiky voči Spoločnej zdravotnej poisťovni, ktoré primárne vytvorili najväčší problém a najväčší bolehlav pre Spoločnú zdravotnú poisťovňu a nakoniec viedli aj k riešeniu, ktoré - a poviem to priamo -, považujem zo strany vedenia poisťovne za veľmi pragmatické a od svojho nástupu do funkcie vo výbore som sa staval za toto riešenie, napriek tomu, že aj vo vedení rezortu, aj u pána ministra vyvolalo pomerne veľký odpor a snaha o zachovanie autonómie vedenia alebo existencie Spoločnej zdravotnej poisťovne vyvolávala až do začiatku tohto roka obrovskú animozitu a napätie medzi rezortom zdravotníctva a medzi rezortmi vnútra, obrany a dopravy, ktoré sú zakladajúci tejto rezortnej poisťovne.

V tejto súvislosti sa chcem spýtať, keďže sme niekoľkokrát mali na výbore pre zdravotníctvo na stole problematiku riešenia nielen splátkového dlhu istiny, s čím súvisela aj metodika účtovania tohto dlhu a bilancia aj za rok 2002, a teraz sa to objavuje aj v roku 2003, aký je stav momentálne z pohľadu záväzku vo forme príslušenstva z týchto istín. Hovorím to tiež nie náhodou, aj keď som presvedčený, že - a úplne som ochotný aj s kolegami zo Smeru s tým súhlasiť -, je to metodický problém a otázka dohody o spôsobe odúčtovania. Hovorím to však v súvislostiach, kedy od roku 2002 sme cez niekoľko zákonov, ktoré predkladá minister zdravotníctva, svedkami toho, že otázka akceptovateľného alebo nárokovateľného príslušenstva z hľadiska záväzkovo-pohľadávkových vzťahov v systéme je zo strany ministra a ministerstva potláčaná a všetci poskytovatelia a účastníci záväzkovo-pohľadávkových vzťahov prichádzajú o veľké peniaze. Na druhej strane v snahe vyrovnať a vybalansovať systém práve v problematike Spoločnej zdravotnej poisťovne lietajú stovky miliónov korún, a to by som sa chcel opýtať, ako je tento spôsob vyriešený? Ale hlavne by som chcel vedieť, prečo teda bola, boli tie dve miliardy, neviem, koľko to je presne, ktoré tvoria záväzok voči prerozdeľovaciemu fondu, použité v účtovaní záverečného účtu za rok 2003 ako náklad. Ako náklad! Pokiaľ poznám uznesenie vlády a celú tú komplikovanú schému, ktorá zasiahne úroveň sociálnej poisťovne, daňových úradov, zdravotných poisťovní a účtu štátu, ide vždy o zápočty, ktorých cieľom je buď znížiť bilančnú sumu jednotlivých subjektov, alebo vypárovaním, alebo jednotlivými zápočtami znížiť objem ich nevymožiteľných pohľadávok, ak je však schodok alebo záväzok voči prerozdeľovaciemu účtu alebo fondu účtovaný ako náklad. Chcel by som vedieť, z akého dôvodu to tak je.

V súvislosti so spomínanou problematikou napätých vzťahov medzi ministerstvom zdravotníctva a medzi Spoločnou zdravotnou poisťovňou a rezortmi, ktoré - a opravte ma, ak sa mýlim -, kulminovali na konci minulého roka a začiatkom toho roka dokonca v návrhoch ministra na zrušenie alebo na zlúčenie, alebo v podobe návrhu na zlúčenie so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, tieto snahy nakoniec trošku ustali, napriek tomu sme dnes svedkami takisto opäť kulminujúceho zápasu aj z dôvodov, že vedenie Spoločnej zdravotnej poisťovne sa netají svojím kritickým pohľadom na obsah reformy a snaží sa ustáť svoj postoj a pohľad v záujme svojich poistencov a v záujme rezortov, zakladateľov, ktorí Spoločnú zdravotnú poisťovňu zriadili, a chcel by som sa opýtať, ako sa teda postaví aj vedenie poisťovne, správna rada, predstavenstvo alebo dozorná rada a predstavenstvo voči týmto snahám. V tejto súvislosti chcem povedať, že za klub Smeru, absolútne uznávame legitimitu v rámci už nami vyjadrenej snahy o pluralitu zdravotného poistenia, zachovania autonómneho postavenia rezortnej zdravotnej poisťovne. Považujeme reči o neprimeranej solidarite, ktoré používa minister Zajac, mám na mysli teraz to jedno percento výdavkov na tie preventívne prehliadky a niektoré špeciálne služby poistencom, ktorí sú z vnútra a z obrany alebo zo železníc, za absolútne legitímny nástroj politiky v oblasti ľudských zdrojov a považujem to za vhodný nástroj určitej ingerencie štátu a vplývania štátu na zachovanie zamestnanosti a zachovanie funkčnosti a efektivity rezortov, ktoré, predpokladám, bude štát aj do budúcnosti riadiť a dúfam, že sa nestane, že aj tieto rezorty, ako je vnútro a ozbrojené sily, sa stanú predmetom privatizácie pod pláštikom myšlienky, že štát je zlý vlastník. Trošku možno nás budú čakať komplikované vzťahy po transformácii železníc, ktoré sa už začali. V tejto súvislosti chcem upozorniť na riziká, ktoré vyplývajú z možnej transformácie aj Spoločnej zdravotnej poisťovne v zmysle nového zákona 273 alebo teda o zdravotných poisťovniach, ktoré predkladá pán minister, pretože napriek tomu, že sa "deklaruje" zachovanie vlastníckych vzťahov na úrovni zakladateľov v primárnom akte transformácie, čo je prirodzené, sú ním štátne podniky. Už dnes je jasné z hľadiska projektov, ktoré predkladá aj ministerstvo dopravy, že minimálne u železničnej spoločnosti už asi ťažko budeme hovoriť o zachovaní štátneho vlastníctva.

Dámy a páni, to, čo sme hovorili v súvislosti s rizikami tvorby deficitu u Všeobecnej zdravotnej poisťovne, absolútne platí aj u Spoločnej zdravotnej poisťovne, chcem však, tak ako som povedal, vyjadriť náš záujem a vysloviť podporu vedeniu Spoločnej zdravotnej poisťovne v budúcom zápase, použijem tento výraz, o charakter po transformácii, ku ktorej, dúfam, nedôjde spôsobom, aký navrhuje pán minister. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška bol jediný poslanec, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán predkladateľ, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca? Nech sa páči.

R. Martančík, predseda Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne: Číslo, ktoré máte uvedené, panie poslankyne a páni poslanci, ako schodok hospodárenia, tvorí predovšetkým príslušenstvo k istine, pôvodnej, čiže poplatky z omeškania vyplývajúce z toho, že Spoločná zdravotná poisťovňa po istú dobu neodvádzala, respektíve málo odvádzala poistné do systému prerozdelenia, a to z dôvodu, že musela zaistiť financovanie zdravotnej starostlivosti predovšetkým - a ja to podčiarkujem -, predovšetkým u svojich povinných poistencov, ktorými sú vojaci, policajti a príslušníci ostatných bezpečnostných zložiek.

Táto suma, 2,9 miliardy, zhruba, je tvorená v rozhodujúcej väčšine práve z príslušenstva. My sme urobili ten krok, že sme na poslednej správnej rade vyhoveli pánovi ministrovi zdravotníctva a rozťali sme bludný kruh, pretože tie vzájomné dlhy, celý ten uzavretý bludný kruh zároveň prinášal ďalší vzrast poplatkov z omeškania, že sme sa rozhodli odpustiť Železniciam Slovenskej republiky taktiež poplatky z omeškania vo výške takmer 800 miliónov korún s tým, že pán minister zdravotníctva prisľúbil, že podobne sa bude riešiť i náš dlh na príslušenstve voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, respektíve voči osobitnému účtu prerozdelenia. V súčasnej dobe prebiehajú rokovania medzi nami a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ako správcom osobitného účtu s tým, že je uzavretá predbežná dohoda, ktorá umožní, aby nám boli odpustené poplatky z omeškania plynúce z neodvádzania na osobitný účet prerozdelenia a s tým, že táto dohoda, samozrejme, ešte nie je definitívne uzatvorená, pretože podlieha schváleniu správnej rady i našej Spoločnej zdravotnej poisťovne. Pokiaľ táto suma bude odsúhlasená a pokiaľ teda Všeobecná zdravotná poisťovňa ako správca osobitného účtu prerozdelenia pristúpi k odpusteniu príslušenstva, poplatkov z omeškania, tak suma 2,9 miliardy korún sa, samozrejme, z väčšej časti vytratí. Toľkoto. Ďakujem.