V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne, pán kolega Maxon, skutočne si veľmi vážim za to, čo som v Národnej rade, vašu prácu, aj za obdobie pred tým, ako som tu prišiel, a preto pokladám aj to vaše vystúpenie a pripomienky, ktoré sa týkali skôr ako výraz určitej neinformovanosti v klube, ktorý vznikol v súvislosti s návrhom ústavného zákona. Dovolím si preto tak otvorene skúsiť povedať to, čo som na našej služobnej ceste v Dánsku zažil a kde by to malo sledovať. Výbor pre európske záležitosti má rozhodujúce - lebo to bola vaše pripomienka, či má právo rozhodovať za Národnú radu, to bol asi rozhodujúci problém, ktorý som ja pochopil z vášho vystúpenia. Základnou podmienkou je však to, že či ten výbor dostane včas materiály, ktoré musí prerokovať, a ktoré naštuduje, ktoré spripomienkuje a s ktorými ide do svojho poslaneckého klubu. Situácia je potom nasledovná, taká, že ak by napríklad Hnutie za demokratické Slovensko - Ľudová strana mala 26 poslancov, ako i má v Národnej rade, a bude mať vo výbore dvoch členov, tak títo dvaja členovia zastupujú 26 hlasov. A ich názor, ktorý povedia a skonštatujú, tých 26, tak títo dvaja členovia zastupujú 26 hlasov. A tým pádom každý poslanecký klub, ktorý tam má zastúpenie, sa vyjadrí, či bude súhlasiť s tým návrhom kde výbor má určité stanovisko, alebo nebude súhlasiť. Ak k tomu dôjde, tak je pochopiteľné, že sa hlasy spočítajú a reprezentuje to určitý počet hlasov. A nakoniec, až dôjde k definitívnemu povereniu člena vlády, v ktorých hraniciach sa môže hýbať, tak nakoniec aj tak Národná rada by mala ratifikovať, čo sa to týka závažných otázok, toto rozhodnutie, a v tom prípade už každý nesie zodpovednosť, že tie hlasy, ktoré v tom výbore dal ten klub pri rokovaní Národnej rady, dá. Čiže nemôže dôjsť k situácii, tej, že bude výbor rozhodovať len za Národnú radu, ale to musí byť stanovisko všetkých poslancov... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon, chcem sa vás spýtať, chcete reagovať teraz na predchádzajúceho rečníka faktickou, alebo na záver. Musíte na záver. Musíte stlačiť správne tlačidlo, až na záver. Teraz bude hovoriť pán poslanec Bárdos.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Maxon, som rád, že aspoň sa hovorí, aspoň sa diskutuje o týchto veciach, ale som veľmi sklamaný, že žiadny návrh ste nepodali. Ja som čakal, že po tej kritike nakoniec predložíte aspoň nejaký návrh alebo balík návrhov, kde nejaké riešenie navrhnete! Žiadne riešenie nebolo navrhnuté. Vy iba kritizujete to, že tento návrh ústavného zákona nie je riešením na tento problém. A hovoríte o tom, že ani tú šancu súčasná Národná rada nevyužíva, aby kontrolovala vládu Slovenskej republiky teraz v týchto záležitostiach, ani v európskych veciach. Ale tento návrh zákona nie je o tom ako kontrolovať vládu v iných veciach. To je konkrétne o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. To znamená, že ja by som nemiešal tie veci, o ktorých ste tu hovorili, že uznesenia Národnej rady nerešpektovala vláda. To ma neteší. Ale jednoducho, táto právna norma a tento návrh ústavného zákona je o inej problematike. A, žiaľ, ste nepovedali, ako si to predstavujete vy, že ste nehovorili za klub, vy ako poslanec Národnej rady, ktorý máte určité skúsenosti. A takisto ma prekvapuje to, že vám to, že výbor Národnej rady by sa nejakým spôsobom vyjadril stanovisko k určitým záležitostiam, a nevadí vám to, že jeden človek - člen vlády - by zastupoval v určitých veciach napríklad Slovenskú republiku. Tak som o tom presvedčený, že keď váš klub bude tam mať nominantov, ktorí budú vedieť hovoriť o týchto veciach, tak budú reprezentovať názor strany, Hnutia za demokratické Slovensko, ale zatiaľ ani od vás ani od ďalších som nepočul žiaden návrh, iba kritiku, že tento návrh nič nerieši. Tak stále očakávam, že niekto vystúpi a povie aj nejaký návrh.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda, v prvom rade vám za láskavosť, že ste boli ochotný počkať, kým sa prihlásim.

Pán poslanec Maxon, pri uvedenom návrhu, myslím, že nejde o koaličnú väčšinu, ktorá ani väčšinou vlastne nie je v súčasnosti. Tu ide o celý parlament. Rozumieme problému tak, že príslušný výbor bude zaväzovať ministra na základe mandátov svojho klubu, ako už povedali predrečníci. A predloží ho po prerokovaní na rokovanie Národnej rady. Respektíve každý člen výboru bude zastupovať či predstavovať parlamentný klub. Bude teda prijímať rozhodnutie na základe stanoviska svojho klubu. Nielen na základe svojho vlastného stanoviska. Pán poslanec, a ešte si myslím, že lepšie je, zvážme to, ak si nie ste istý, že vláda bude úlohu plniť, ako keby sme sa ani nepokúsili ju kontrolovať, respektíve nevytvorili možnosť pre uplatňovanie rozhodovacej moci parlamentu. Alebo máte nejaký iný návrh, ako predkladá tento parlamentný návrh? Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky vystúpi pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za tie pripomienky. No, dámy a páni, môj návrh je naozaj veľmi jednoduchý. Ak by perfektne fungovala parlamentná demokracia, tak tu nemusíme vôbec o takomto ústavnom zákone diskutovať. A pán kolega Bárdos, áno, vadí mi to, že má rozhodnúť výbor, pretože je to stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého sa ja nezúčastním, a je to stanovisko bezo mňa. A tým preberám spoluzodpovednosť za toto rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky! Nuž prepáčte, v tom prípade spravme výbor, centrálny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zo zástupcov poslaneckých klubov, a nemusíme tu sedieť na pléne Národnej rady! Veď to je absolútna analógia. A práve moja zodpovednosť aj vo veciach Európskej únie, aj moja zodpovednosť za tie hodnotové veci, ktoré spomínal pán poslanec Číž, ma jednoducho nútia k tomu, aby som vás upozornil na to, že tento zákon v reálnej praxi v parlamentnej demokracii je neaplikovateľný. Ak by tu niekto bol a porozprával nám, ako sa rokuje a rozhoduje v Bruseli alebo v Štrasburgu, a my si dávame tridsaťdňové lehoty, tak, dámy a páni, prepáčte, naozaj nechcem sa dotknúť predkladateľov, nevedia, čo tým chcú dosiahnuť a o čom rokujeme. Ešte raz zopakujem, som za exaktnú kontrolu vlády Slovenskej republiky, ale tá kontrola musí byť vyvážená, musí byť vyvážená z hľadiska vnútornej politiky a musí byť... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán predseda Národnej rady, nech sa páči, máte slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Chcel by som sa poďakovať poslancom za konštruktívny prístup pri prerokúvaní tohto návrhu zákona. Trošku som nerozumel pánovi poslancovi Maxonovi. Vnímam vás naozaj ako odborníka na poľnohospodársku problematiku, ale vo svojom vystúpení ste sa pokúšali ústavnoprávne hodnotiť tento návrh ako totálne zlý, nepoužiteľný, akoby sa tu Národná rada vystavovala obrovskému riziku zodpovednosti za politiku Európskej únie, ktorú budú robiť za Slovenskú republiku členovia vlády Slovenskej republiky. Pán poslanec, nepovažujem to za poctivé, naozaj, keď sme ani nezačali, a už si neveríme, že sme schopní tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky ovplyvňovať takéto vážne rozhodnutia, ktoré budú mať svoj dopad - a niekedy možno aj negatívny - aj na Slovenskú republiku. Pozrite sa, dnes minister, ktorého ste vy gestorským výborom, chodí na rady ministrov a prijíma za Slovenskú republiku všeobecne záväzné právne predpisy, silou zákona akoby prijaté v Národnej rade Slovenskej republiky. Vy ste spokojný s tým, že vôbec nemáte vedomosť o tom, respektíve to by ma až tak netrápilo, ale že vôbec nemôžete ovplyvňovať konanie ministra? Ten mandát, ktorý dáva ústavný zákon, je veľmi široký a nehrozí z neho žiadne riziko, ktoré by nedajbože vystavovalo toho ministra okamžitej rezignácii, ak nebude rešpektovať odporúčanie aj všeobecne záväzného mandátu zo strany Národnej rady. A ďalej ste si akosi pomýlili silu zákonov, ktoré môžu upravovať postavenie jednotlivých ústavných orgánov v Slovenskej republike. My ústavným zákonom dovoľujeme, ak sa Národná rada rozhodne preniesť túto kompetenciu na niektorý z orgánov Národnej rady, a to je práve výbor pre európske záležitosti, ktorého kompetencie, spôsob kreovania, právomoci, spôsob rokovania upravíme v rokovacom poriadku. Keby ste boli členom ústavnoprávneho výboru a chceli by ste sa tejto problematike venovať naozaj odborne aj z hľadiska funkčnosti a použiteľnosti tohto ústavného zákona, tak určite by ste dospeli k inému presvedčeniu, aké ste vyjadrili vo svojom stanovisku vo vašom vystúpení, ale ja vám váš názor zobrať nechcem. Nie je pravdou to, čo ste hovorili, že budeme akosi dávať bianko šek na všetko, ak neprijmeme, či už v pléne Národnej rady alebo v poverenom výbore, stanovisko. V článku 2 odsek 4 presne rieši ústavný zákon, aká je postupnosť rokovania výboru a prijímania jednotlivých rozhodnutí a čo vlastne definitívne pre vládu ako záväzný mandát platí. V troch veciach, k tej postupnosti sa dopracúvame k tomu rozhodnutiu, ktoré Národná rada, ak bude chcieť, vygeneruje cez plénum, ak nie, tak bude dávať tieto stanoviská cez na to zriadený výbor.

A ešte chcem jednu vec, ktorá tu viackrát bola spomenutá, že ako si môžeme dovoliť nie v pléne, ale v nižšom orgáne Národnej rady prijímať za Národnú radu rozhodnutia. Preto, lebo na to ústavným zákonom tento orgán splnomocníme. Ale vás chcem upozorniť, že ani vláda Slovenskej republiky o veciach, o ktorých budú rokovať jednotliví ministri na úrovni rady, nebude rokovať v zbore, ale tie rozhodnutia budú prijímať samotní ministri sami, pretože takáto je ich kompetenčná právomoc vyplývajúca z kompetenčného zákona, a teda snažili sme sa tu robiť len analógiu postavenia orgánu Národnej rady, výboru, smerom k ministrovi! Ja na tom nevidím absolútne nič zlé a z hľadiska flexibility, schopnosti a možnosti rokovať, zo skúseností, ktoré sme získali z iných parlamentov a konkrétne boli všetci poslanci jednotlivých poslaneckých klubov v Dánsku, kde to funguje, kde ten princíp je podobný. (Hlas v rokovacej sále.) Pán poslanec, neskáčte mi do reči, ja som vás nechal hovoriť a nechajte hovoriť aj vy mňa. Ja hovorím vám, pretože vy ste vzniesli najväčšiu kritiku a prosím, buďte pokojný, trošku ste akosi nespokojný z toho, že možno mám ja iný názor ako vy, ale vy ste totálne rezignovali na slovenskú parlamentnú demokraciu, spravili ste z vášho vystúpenia politiku, nič iné, nie odborný pohľad na predložený návrh. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, musím s poľutovaním uznať, že som urobil chybu pri vedení schôdze. V predchádzajúcom rozhodnutí som oznámil, že končím rozpravu, ale tým, že mi na tabuľu, technickú, naskočili písomné prihlášky, musím dať slovo, ešte šancu dať ústne možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto, vážený pán predseda, aj vám sa ospravedlňujem, že som vyhlásil rozpravu za skončenú a tým pádom ste vy vystúpili akoby so záverečným slovom v tejto rozprave. Prosím, kto sa hlási ústne do rozpravy?

Musím to tak napraviť, tú chybu, ktorú som urobil, nemám možnosti inej. Hlási sa pán poslanec Heriban a pán poslanec Maxon. Musel som otvoriť túto rozpravu ešte raz. Nech sa páči. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy a ospravedlňujem sa vám ešte raz, kolegyne, kolegovia. Pán Heriban má slovo.

J. Heriban, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za možnosť vystúpiť v rozprave. Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda parlamentu, vážené kolegyne a vážení kolegovia, myslím si, že tu sa rieši základná otázka, a to je vzťah parlamentu a vlády. Neriešime tento vzťah na najbližších päť mesiacov, alebo na desať mesiacov, alebo jeden rok, ale riešime ho na obdobie, keď napríklad už my možno nebudeme sedieť v parlamente, keď bude celkom iná koalícia, celkom iná opozícia, keď bude celkom iná situácia možno vo vláde a aj tu v parlamente. To znamená, nemyslím si, že tento zákon, tento návrh ústavného zákona rieši niečo nepodstatné, nedôležité, myslím si, že je to veľmi dôležitý moment, pretože v tomto zákone riešime zásadný vzťah medzi parlamentom a vládou. Myslím si - aj podľa reakcií mojich kolegov, že si to uvedomujeme, a väčšina si uvedomuje -, že parlament by mal v takýchto situáciách dať zásadné rozhodnutie a predpokladám, že väčšina si uvedomuje, že parlament nebude dávať takéto zásadné rozhodnutie ku každému legislatívnemu návrhu, ktorý príde zo Štrasburgu a z Bruselu, ale že bude dávať toto zásadné stanovisko v najdôležitejších situáciách a rozhodnutiach, ktoré sa budú týkať celého Slovenska. Určite sa objavia legislatívne návrhy, ktoré sa budú týkať nás všetkých, všetkých občanov Slovenska a potom som presvedčený, že parlament musí dať svoje stanovisko v takýchto otázkach. Návrh, ktorý je predložený, dáva ministrom voľnú ruku. Ja som prekvapený, prečo kolegovia z SDKÚ tak emotívne reagujú na tento návrh, pretože v tom návrhu nie je napísané, že minister, ktorý sa odchýli, bude odvolaný. Nie sú tam žiadne sankcie, myslím si však, že je veľmi dôležité, aby minister vedel, čo si parlament myslí o dôležitých otázkach, a aký má parlament názor na dôležité otázky, ktoré sa týkajú Slovenska. Z tohto hľadiska jednoznačne podporujem návrh takto riešeného vzťahu. V ústavnom zákone, ktorý sme neprijali pred niekoľkými mesiacmi, bola aj zmienka a bola riešená situácia, ktorú presne pomenúva pán Maxon. Výbor mohol vo svojej kompetencii rozhodnúť, aby o tom nerozhodovali členovia výboru, ale aby o tom rozhodla Národná rada. To znamená, v niektorých prípadoch, keď výbor bude mať pocit, že nemá dostatočnú kompetenciu, že nedostatočne zastupuje plénum Národnej rady, alebo niektorá časť toho výboru bude mať tento pocit, tak úplne jednoduchým spôsobom odhlasuje, aby ten problém riešila Národná rada. Ja si myslím - a pán poslanec Maxon je taký odborník, že ovláda absolútne techniku a jedným pozmeňujúcim návrhom, to, čo mu tam chýba, samozrejme, mohol dať dnu a bez akýchkoľvek problémov. Všetci, ktorí súhlasia s tým návrhom, by jeho návrh podporili.

Takže na záver by som len chcel povedať, že plne podporujem takýto vzťah medzi parlamentom a vládou, je to jednoznačné a v našej legislatívnej praxi si ani neviem predstaviť, prečo by sme takýto návrh nemali prijať, a za seba môžem povedať, že určite tento návrh podporím. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Janiš...

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja mám rád takú vecnú argumentáciu, ale pán kolega, viete, baviť sa pri ústavnom zákone, že ak výbor bude mať pocit, tak to posunie na plénum Národnej rady, tak to mi vôbec ako vecne neprislúcha, vôbec toto hodnotiť. Čo to je: "Ak výbor bude mať pocit." Dá sa to odmerať? Dá sa to nejako kvantifikovať, kvalifikovať? Ak bude mať pocit, tak to dá na plénum, ak nebude mať pocit, tak rozhodne on sám?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude reagovať pán poslanec Heriban...

J. Heriban, poslanec: Pán kolega, ja hovorím "pocit" a som presvedčený, že viete pochopiť, ak väčšina výboru sa rozhodne, tak posunie návrh do pléna, či to je pocit, alebo či je to väčšina, alebo či je to rozhodnutie, alebo či ľudia po zrelej úvahe, hlbokej analýze sa rozhodnú hlasovať, tak ako sa rozhodnú, to je úplne jedno. Myslím si, že tu nejde o nejaké slovíčka, myslím si, že tu sa rozprávame o dôležitých veciach, ktoré sa týkajú nás všetkých. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon...

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, dovoľte, aby som sa možno zmienil ešte o tom, vy ste povedali, že som vniesol do toho číru politiku. No prepáčte, o čom inom je ústavný zákon ako o politike v tom širšom slova zmysle, mám na mysli teraz parlamentnú politiku, a nie možno politiku v takom zmysle, ako ju chápete bezprostredne vy. Ja beriem aj tú vašu pripomienku, že nie som odborník na ústavné právo, nie som ani členom ústavnoprávneho výboru, je mi ľúto, že práca v Národnej rade Slovenskej republiky je organizovaná tak, ako je organizovaná, že o deviatej hodine ráno neviete, čo bude o desiatej, a o jednej už vôbec neviete, čo bude o piatej, a ak by sme ako poslanci Národnej rady mohli pracovať v súlade s dlhodobo schváleným programom a aj podľa toho sa mohli zariadiť, tak by som mal možnosť tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky aj prezentovať tie modely, ktoré fungujú napríklad v Dánsku, a ten dánsky model je zásadným spôsobom odlišný od toho, ktorý, pán predseda, navrhujete v ústavnom zákone vy.

Ale ja som už povedal, že mám také dva dôvody, prečo nesúhlasím s týmto návrhom. Ten prvý - a to je svedectvom toho, že ja sa nepozerám na tento zákon len z hľadiska tohto volebného obdobia -, ale musím to skonštatovať. Ten prvý dôvod je aj ten, že, dámy a páni, či sa vám to páči, alebo nepáči, ale je to nepriame vyjadrenie nedôvery vláde. A ak hovoríme o negociačnom procese, prosím, nechcem sa teraz nikoho z poslancov dotknúť, ale ako výkonný úradník som bol v tých začiatkoch negociačného procesu. A ako úradník viem posúdiť, aká je to sizyfovská práca, aká je to namáhavá robota, a prepáčte, teraz sa absolútne nechcem dotknúť profesionálnej úrovne tejto snemovne a už vôbec nie profesionálnej úrovne toho budúceho výboru, ktorý by túto kompetenciu mal dostať, ale, dámy a páni, z toho odborného hľadiska ten výbor to nie je schopný zvládnuť, pretože nebude mať ani dostatočné odborné zázemie v Národnej rade Slovenskej republiky. Ak ste, pán predseda Národnej rady, ako predkladateľ tohto ústavného návrhu zákona spomínali, či som spokojný s tým, čo vyrokoval minister pôdohospodárstva, nuž musím vám povedať, že nie som spokojný. A súčasne vás chcem ubezpečiť, že keby tento ústavný zákon platil od začiatku negociačného procesu, tak rovnako by som vám povedal, že nie som spokojný, pretože ten rozsah vecí, ktorý je predmetom dohôd a negociacie v Európskej únii, či už v Štrasburgu, alebo Luxemburgu, nie sme schopní ako poslanci Národnej rady kvalifikovane a kompetentne posúdiť. Našou istou výhodou je to, že vieme potom posúdiť ten výsledok, alebo dôsledok toho, čo sa vyrokovalo, ale bezprostredne sa zúčastniť toho rokovacieho procesu prostredníctvom našich stanovísk považujem naozaj za mimoriadne komplikovaný.

Ako som už povedal, vzhľadom na náročnosť tej problematiky, ktorej sa to týka, a hovorím to so všetkou zodpovednosťou, pretože napriek tomu, že sa v tom negociačnom procese naozaj strašne veľa v ostatnom období spravilo, tak ešte stále zhruba 60% agendy bude predovšetkým predmetom tej oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. V tom prípade naozaj si trúfam povedať, že výbor, ktorý by na tento účel bol určený, tak nie som si istý, či teda profesionálne túto oblasť zvládne, a čo mne však naozaj najviac prekáža, a v tom už naozaj nie je žiadne politikum a ja myslím, že tu nemusím presviedčať kolegov z Národnej rady Slovenskej republiky, že som principiálne názorovo niekde inde, ako sú poslanci SDKÚ, ale mne strašne prekáža na tomto zákone ten podmieňovací spôsob! Je to ústavný zákon. Národná rada môže tomuto výboru dať túto kompetenciu, vážení, v ústavnom zákone musia byť tie veci absolútne exaktne a zrozumiteľne vyjadrené. A, pán predseda, aby sme možno dali trošku aj tak, ako vy ste naznačili, že som vystúpil emotívne, tak dajme do toho možno aj trošku politických emócii. Prečo nemohlo dôjsť k dohode a k vy tu prezentujete, že tento ústavný zákon má byť záklopkou pre vládu, ale že všeobecne bude aj pre budúce vlády, no tak mali sme si to skúsiť overiť v tomto volebnom období, prečo nebola dobrá vôľa dohodnúť sa o personálnych veciach, ktoré súvisia všeobecne s obsadením Národnej rady Slovenskej republiky, definitívne rozhodnúť o obsadení predsedu tohto výboru a potom sme mohli hovoriť aj o obsahu. A ak budete namietať, že je to politický obchod, že je to politické vyjednávanie, je to absolútne presne len obraz toho, čo sa tu v Národnej rade Slovenskej republiky v tomto volebnom období deje. Z toho pohľadu pre nás bolo absolútne legitímne a poctivé, aby sme povedali: Dohodnime sa na personálnom obsadení a potom sa budeme venovať obsahu ústavného zákona.

V tom je to politikum a takto treba vnímať aj to moje vystúpenie, ešte raz opakujem, nie je to všeobecný názor poslaneckého klubu Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, je to názor môj a jediné, čo ma k tomu vedie, je obava, že náš právny poriadok Slovenskej republiky znehodnotíme ústavným zákonom, ktorý v reálnej praxi nebude aplikovateľný a nebude do dôsledkov vykonateľný a mňa ako poslanca Národnej rady zaviaže zodpovednosťou za to, čo v konečnom dôsledku nemôžem svojím rozhodovaním ovplyvniť. Taká je konštrukcia tohto ústavného zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Maxona sa prihlásili pani poslankyňa Navrátilová, pán poslanec Heriban, pán poslanec Mikloško. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami, prosím mikrofón pre pani poslankyňu Navrátilovú.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja som veľmi pozorne počúvala vaše argumenty a nie som hluchá voči tým argumentom. Takisto nie som hluchá voči argumentom, ktoré hovoria, že takýto ústavný zákon by sa mal prijať. Ale pri formovaní vlastného postoja ma vedie nie nejaké politikum, o ktorom ste tu hovorili, ale vedie ma úplne pragmatická záležitosť a tou pragmatickou záležitosťou je znižovanie rizika omylu. Každý minister je omylný, každý minister môže mať predstavy, ktoré nie sú "konzistentné" s nejakým väčšinovým názorom na Slovensko a riziko, že prijme pre Slovensko záväzný dokument, ktorý môže v konečnom dôsledku byť pre Slovensko nevýhodný, ma vedie k tomu, aby som podporila práve ďalší stupeň kontroly tohto rozhodovania. To je všetko, ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Heriban...

J. Heriban, poslanec: Ďakujem za slovo. Samozrejme, že členovia výboru pre európske záležitosti by mali od samého začiatku kontrolovať legislatívny proces. V diskusiách predtým sa o tom pochybovalo a to, že by mala Národná rada vo svojom grémiu sa venovať všetkým tým zákonom, od samého začiatku by spôsobilo to, čo pánovi Maxonovi veľmi prekáža, že by sa to nedalo vykonať. Samozrejme, ak by celé plénum malo kontrolovať legislatívny, veľmi zložitý európsky proces, tak potom by sa to nedalo vykonať. Na druhej strane je tu paradoxná situácia a súhlasím s pánom Maxonom, že sa dá ťažko orientovať v súčasnom parlamente, po vašich slovách na obhajobu vlády, keď hovoríte, že návrh takéhoto zákona, teraz nie som presný, lebo som si to presne nezaznamenal, je vyslovením nedôvery vláde, mám pocit, že vy ste členom koalície, alebo aspoň niektorej koaličnej strany. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško...

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Maxon, vy zdôrazňujete kontrolnú funkciu parlamentu, len neberiete do úvahy, že rozhodnutie jedného ministra sa stane záväzným a nezvratným. Rozhodnutia Rady ministrov budú záväzné pre parlamenty a ubezpečujem vás, že tam akákoľvek novela bude veľmi komplikovaná a veľmi ťažká. A v tom zmysle, veď vy ste iste počas svojej politickej kariéry boli prítomný na mnohých politických rokovaniach, v tom zmysle jeden človek v Bruseli pri zasadnutí Rady ministrov, viem si predstaviť, pretože aj ja mám tých rokovaní za sebou mnoho, že jednoducho v istých chvíľach prichádza akýsi nátlak, akási únava, tie rozhodnutia nemusia byť celkom, celkom by som povedal svojprávne, pokiaľ ten človek nemá isté mantinely krajiny, ktorú zastupuje. Ale to, čo je najkľúčovejšie, že novely týchto zákonov nebudú, alebo budú v rokoch, ak vôbec k takému niečo môže prísť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: So záverečnou reakciou na faktické poznámky pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Pán Heriban, snažil som sa tu v mojich dokladoch nájsť dokument, ktorý svedčí o tom, že som členom Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko a nemienim na tom ani nič meniť, ale my stále hovoríme o jednom ministrovi. Dámy a páni, tento jeden minister je súčasťou vlády, ten jeden minister dostal mandát prostredníctvom vyslovenia dôvery vláde, pri schválení Programového vyhlásenia vlády. Ak hovoríme o tom, že jeden minister prezentuje svoje stanovisko v Bruseli, tak za týmto stanoviskom ministra je tím špecialistov a odborníkov, a, samozrejme, že chápem pani poslankyňu Navrátilovú, že zmyslom možno tohto návrhu je uchádzať sa o elimináciu omylov, ale, dámy a páni, nemôže nastať absolútne opačná situácia? Keď jednoznačne exaktne odborné stanoviská, ktoré spracovali tímy ľudí, ktorí pracujú na príslušných ministerstvách, presadzujú tento názor a je odborne absolútne správny, nemôže sa stať opak, že Národná rada tento názor obohatí o neodborné politické stanoviská, môže nastať absolútne opačná situácia a ešte raz zopakujem, ja dnes som presvedčený o tom, že súčasná vláda už tento mandát nemá, ale v normálnej demokracii je to tak, že takýto mandát získava pri schválení programové... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú, prosím, pán predseda, ak sa chcete vyjadriť, nech sa páči.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ja už len naozaj krátko, pretože to moje vystúpenie som považoval za záverečné slovo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja sa ospravedlňujem za predchádzajúcu chybu ešte raz.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ale súčasťou Programového vyhlásenia ktorejkoľvek vlády Slovenskej republiky nebude otázka politík Európskej únie, súčasťou Programového vyhlásenia vlády bude otázka politiky vlády na území Slovenskej republiky! A tu je ten zásadný rozdiel medzi tým pohľadom, ktorý majú tí, ktorí odmietajú túto koncepciu kontroly vlády, a tí, ktorí sa jej domáhajú. Mali sme skúsenosti, dámy a páni, s Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a mal som možnosť byť pri mnohých rokovaniach na úrovni federálnych orgánov, kde vo vláde, federálnej, sedeli niektorí ministri za federálnu vládu slovenskej národnosti a Slováci. Úplne to zmenilo tých ľudí, pokiaľ sa dostali do prostredia federálneho, opustili územie Slovenskej republiky a okamžite nastával konflikt! Okamžite sme si prestali rozumieť v tých zásadných prioritách politiky slovenskej, predstavy o tom, ako si to želáme my, a politiky federálnej, a ja sa obávam, že toto analógia tohto istého problému, ktorý tu dnes v Európskej únii nastal, že naši ministri budú na úrovni tých európskych orgánov, o ktorých hovoríme, jednoducho už trošku inde, ako by v Slovenskej republike, a preto jediná technika, jediný nástroj ako pôsobiť na nich a na politiku tej Európskej únie naším národným záujmom a naším národným pohľadom je jediný, a to cez národný parlament, žiadny iný neexistuje. Ak sa ho dobrovoľne vzdáme, ja to budem rešpektovať ako slobodné a demokratické rozhodnutie tohto najvyššieho ústavodarného a zákonodarného orgánu tohto štátu. Nič viac k tomu nemám čo dodať, škoda, že tu nie je... Je tu pán poslanec Janiš. Treba si ten zákon prečítať a poprosím vás, keby ste to nebrali teraz osobne príliš, a potom diskutovať a potom diskutovať, pretože vy ste vo svojich faktických poznámkach vlastne vyjadrili postoj, ktorý nekorešponduje s tým, čo navrhovatelia vo svojom zámere aj v obsahu jednotlivých ustanovení tohto predloženého návrhu zákona predložili! Takže nebudem už viacej reagovať na vystúpenia, pretože považujem tú diskusiu aj napriek rôznym postojom za veľmi progresívnu, za korektnú, otvorenú a uchádzam sa, páni poslanci, o podporu predloženého návrhu ústavného zákona, vedomý si toho, že ide Národná rada do istého rizika, ja som si sám osobne vedomý toho, že to nebude od prvého dňa - ak túto koncepciu prijmeme -, fungovať tak, ako by sme si to želali. Ja osobne si ak v niečom želám odbornosť a dávať bokom politiku, to je práve tento výbor. Preto je, pán poslanec, možno tá nedohoda, pretože mnohí to ponímajú ako politiku, nie ako odbornosť, a chcem zodpovedne vyhlásiť teraz, že mi je jedno, či to bude predseda výboru z opozície alebo z koalície, chcem, aby to bol na prvom mieste odborník a aby aj ostatné parlamentné poslanecké kluby mali pri nominovaní do tohto výboru za členov na pamäti odbornosť pred politikou. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, máte slovo? Máte slovo, nech sa páči.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti zhodnotiť prebiehajúcu diskusiu. Konštatujem, že celkovo boli štyri vystúpenia troch pánov poslancov, celkovo zaznelo 15 faktických poznámok.

Boli tu také dva výrazne okruhy, chcel by som najprv zareagovať na pani Masácovú, respektíve tých, ktorí prezentovali podobný názor. Klasik, politický, bývalého Česko-Slovenska by povedal na základe toho, čo počul, že ide o veľké nedorozumenie.

Samotný názov ústavného zákona hovorí o tom, že ide o ústavný zákon, ktorý hovorí o spolupráci, to slovo by som chcel znova zdôrazniť, o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky, nie o konfrontácii. Na druhej strane musím konštatovať, že práve od poslancov SDKÚ to trošku chápem, pretože ich predseda je silový hráč a rozumie iba silovej politike a podľa toho súdi aj všetkých ostatných, že aj tento výbor bude vlastne o sile, a nie o tom, že by mal v spolupráci s vládou hájiť záujmy Slovenskej republiky a pripravovať stanoviská, ktoré budú dobré pre väčšinu obyvateľov aj preto, že v parlamente je v zastúpení v parlamente aj koalícia aj opozícia. Naozaj, už vo svojom vystúpení k návrhu pôvodného ústavného zákona, ktorým sa menila Ústava, som toto vnímal od kolegov z SDKÚ.

Čo sa týka pána poslanca Maxona, tiež mi dovoľte povedať pár poznámok. Myslím si, že jeho vystúpenie bolo v prvom rade o tom, že posťažoval sa, že opozícia nie je v stave plniť svoju základnú úlohu v parlamente, a to kontroly výkonnej moci. Preto tu bol na záver exces, ktorý s týmto zákonom nemá vôbec nič spoločné, hovoril o tom, ako vláda plní alebo neplní uznesenia dovnútra.

Na druhej strane aj čo sa prelínalo všetkými vystúpeniami, je to, čo naozaj aj pán predseda vo svojom záverečnom slove povedal, mal som pocit, že nie všetci vystupujúci si dobre prečítali návrh toho ústavného zákona. Návrh toho zákona je o tom, že hovorí, že napríklad to slovíčko "môže", ktoré tu bolo spochybňované, áno, Národná rada dostane kompetenciu, ktorú v iných prípadoch nemôže, že môže v tomto prípade preniesť niektoré svoje právomoci, ktoré má ináč plénum, práve na tento výbor. Preto to slovíčko "môže" v tomto prípade je nevyhnutné a správne, že tam je.

Podobne bola kritika, že tu nie je odborný aparát. Samozrejme, že zatiaľ nie je odborný aparát, keďže ešte tento ústavný zákon sme ani neschválili, tobôž nadobudol platnosť a taktiež, ak dobre pozorujete, páni kolegovia a panie kolegyne, v Národnej rade je pripravený návrh rokovacieho poriadku a práve s touto novelou sa čaká na to, či bude schválený tento ústavný zákon o kompetenciách, respektíve o vzťahu vlády a parlamentu, aby mohol patrične riešiť aj postavenie výboru pre európske záležitosti. Čiže naozaj tam to, čoho sa dovolával aj pán poslanec Maxon, aj prípadne pán kolega Janiš, alebo pani Masácová, je možné upraviť k spokojnosti drvivej väčšiny členov tohto cteného parlamentu.

Na záver chcem len povedať už svoje osobné. Nepodpísal som tento návrh zákona, aj keď som bol pôvodne predkladateľom návrhu novely ústavy, nie preto, že by som nesúhlasil principiálne s tým, čo rieši, naopak, považujem to za dobré a správne. Čo mi však trošku prekáža, je skôr forma, a verím však, že v budúcnosti sa nájde dostatok vôle v parlamente, či už v tomto alebo budúcom, aby sa to dostalo a stalo súčasťou Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy a páni, poslankyne a poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dovoľte, aby som vás informoval, že v súlade s rozhodnutím na porade poslaneckého grémia sme sa dohodli, že hlasovať o tomto návrhu zákona budeme zajtra o 11.00 hodine.

Ďalej mi ešte dovoľte, aby som vás informovať predtým, ako budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, ktorý formuloval pán poslanec Jasovský, niekde tu v priestoroch neďaleko tejto rokovacej sály našiel kľúče, pravdepodobne sú to od osobného motorového vozidla, pravdepodobne značky Škoda Octavia. Prosím, kto takéto kľúče stratil a hľadá, pán Mikloško, pán Mikloško, veď vy nemáte vodičský preukaz! (Smiech v sále.) Takže, pán Mikloško, odovzdám vám tieto kľúče a budeme pokračovať bodom programu

Materiál ste dostali ako tlač č. 698 a spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 698a. Dávam slovo predsedovi Rady Študentského pôžičkového fondu pánovi Jánovi Kamoďovi a prosím ho, aby materiál uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

J. Kamoďa, predseda Rady Študentského pôžičkového fondu: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, tak ako každý rok sa predkladá správa o činnosti hospodárenia Študentského pôžičkového fondu a teraz ju predkladám za rok 2003. Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v tomto roku Študentský pôžičkový fond pracoval v súlade so zákonom 200/1997 o Študentskom pôžičkovom fonde a zároveň zdôrazňujem, že tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v hodnotiacom roku 2003 vykázal zo svojej činnosti zisk, čím napĺňa možnosti rozšírenia poskytovania ďalších pôžičiek pre študentov vysokoškolského štúdia a vhodného investovania.

Výnosy za rok 2003 predstavovali vyše 20 mil. korún a najvyšší podiel tvorili výnosy z finančných investícií, t. j. z úrokov poskytnutej pôžičky a z úrokov v bankách z voľných zdrojov fondu a tržieb za služby. Celkové náklady za sledované obdobie fond vykazuje vo výške 12 162 642 korún a oproti predchádzajúcemu hodnotiacemu roku sa zvýšili o 7 % i napriek maximálnym úsporným opatreniam, čo sa prejavilo najmä v spotrebe materiálu, podiel oproti predchádzajúcemu roku tvorí len 64 %. Ovplyvniť sa nedajú najmä náklady súvisiace s prevodovými poplatkami v bankách, pretože tieto neustále narastajú nielen počtom klientov a počtom splácajúcich klientov, ale aj zvyšovaním prevodových poplatkov v bankách, ktoré všetky platí fond. Neustále zvyšovanie cien poštovného taktiež negatívne ovplyvňuje nákladové položky. Do nákladu sa ráta i zákonná možnosť odpustenia pôžičky. Za sledované obdobie roku 2003 bola odpustená jedna pôžička v sume 13 779 korún a táto suma je zároveň aj pripočítateľnou položkou k základu dane, čím je fond z pohľadu hodnotenia nákladov dvakrát poškodený. I napriek uvedenému študentský pôžičkový fond v roku 2003 dosiahol zisk pred zdanením 10 568 000 korún a čistý disponibilný zisk predstavuje 7 895 865 korún. Chcem pripomenúť, že všetky pôžičky dané študentom sú splatné každým rokom, neexistuje žiaden deficit zo strany študenta pre splácanie týchto pôžičiek, ako nesprávne boli niektorí informovaní zo strany ministerstva školstva. V roku 2003 bolo uzavretých 5 560 zmlúv o pôžičke a každým rokom majú "stúpajúci nárast". Takisto sme pripravení od 1.septembra poskytnúť študentom podľa novely zákona o pôžičkách maximálnu výšku 40 000 korún, nie ako doteraz bolo 20 000 korún.

Vážené dámy, vážení páni, výsledky hospodárenia Študentského pôžičkového fondu nielen za rok 2003, ale aj za predchádzajúce roky boli vždy hodnotené ako veľmi dobré. S výsledkom hospodárenia sa každoročne zvyšovali finančné prostriedky pre žiadateľov o pôžičky tak, aby boli v posledných rokoch všetci žiadatelia o pôžičku uspokojení. Pritom treba hodnotiť, že kredit operatívnosti a správnej činnosti vykonaného manažmentu vrátane správnych orgánov fondu nedal podnet na žiadnu sťažnosť a užívatelia, to znamená študenti ako klienti aj v súčasnej dobe pri navrhovanej takzvanej transformácii fondu presadzujú zotrvať v činnosti fondu v pôvodnej podobe. Preto je paradoxom, že ministerstvo školstva neanalyzuje prínos Študentského pôžičkového fondu, ktorý napriek tomu, že fond nepatrí pod priame riadenie ministerstva, navrhuje fond zrušiť a založiť iný na princípe štátneho fondu s poverením správcovstva. Znovu podotýkam, že je paradox, keď sa v súčasnej dobe neštátny účelový fond navrhuje zoštátniť. Okrem iného je tiež paradox, že v zákone o vysokých školách navrhuje vytvoriť z takzvaného školného zdroje na pôžičky, čím by sa na vysokých školách neúmerne zvýšili najmä prevádzkové náklady na túto činnosť. Ďalším paradoxom tiež je, že návrh novely zákona o študentských pôžičkách všetci spájajú so zavádzaním spoplatnenia vysokoškolského štúdia. Predpokladám, že spoplatnenie vysokoškolského štúdia by mal jednoznačne riešiť návrh novely zákona o vysokých školách.

Vážené dámy a páni, v krátkosti som vám chcel priblížiť činnosť a výsledky hospodárenia Študentského pôžičkového fondu za rok 2003. Bližšie informácie máte uvedené v predloženom materiáli, ktorý už, predpokladám, dôverne poznáte. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán predseda, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo poverenej členke výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslankyni Eve Rusnákovej a prosím ju, aby podala správu o prerokovaní tejto správy vo výboroch. Nech sa páči.

E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Výročná správa o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej závierky za rok 2003 je predkladaná Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie podľa § 4 písm. e) zákona č. 200/1997 Z. z. o študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím 654 zo 14. apríla 2004 v bode A/8 pridelil výročnú správu na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá. Súčasne uložil gestorskému výboru, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Oba výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom NR SR a v prijatých uznesenia prijali nasledovné stanoviská: Výbor pre financie, rozpočet a menu v uznesení z 11. júna 2004 č. 380 vyslovil súhlas s výročnou správou o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej závierky za rok 2003, ktorá vykazuje výnosy vo výške 20 058 507 Sk, náklady vo výške 12 162 642 Sk, bilančný rozdiel 7 895 865 Sk. Odporučil Národnej rade výročnú správu schváliť. Výbor pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá rovnako prerokoval predmetnú správu a v prijatom uznesení odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po prvé schváliť výročnú správu, po druhé vysloviť súhlas, aby v rozprave mohol vystúpiť predseda Rady Študentského pôžičkového fondu. Predmetná spoločná správa bola schválená uznesením výboru 15. júna pod č. 257. Výbor teda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje výročnú správu o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej závierky za rok 2003. Ďakujem, pán predseda, skončila som.