V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Za klub sa prihlásila pani poslankyňa Masácová, za klub SDKÚ, bude vystupovať ako prvá. Potom bude nasledovať v rámci písomne prihlásených do rozpravy pán poslanec Maxon za Ľudovú stranu HZDS. Pani poslankyňa Masácová, máte slovo, nech sa páči.

P. Masácová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia. Dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého klubu SDKÚ vyjadrila k návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. Diskusia o tom, akým spôsobom má byť upravený vzťah parlamentu a vlády po vstupe Slovenska do Európskej únie, prebieha už niekoľko mesiacov. I pred niekoľkými dňami prijatá Ústava Európskej únie posilňuje právomoci národných parlamentov v oblasti kontroly legislatívnych návrhov EÚ, napríklad pri posudzovaní princípu subsidiarity. Je len prirodzené, že i náš parlament sa chce aktívne vyjadrovať k politike Európskej únie a spolupodieľať sa na tvorbe a schvaľovaní jej legislatívnych aktov. Otvorenou otázkou zostáva, akým spôsobom a kedy má Národná rada vstupovať do tohto procesu. Skúsenosti a poznatky z ostatných členských krajín ukazujú, že právny rámec spolupráce medzi vládou a parlamentom nemusí nutne zakladať ústavný zákon. Veď z takzvaných starých členských krajín má záväzný mandát len päť a pozícia až siedmich parlamentov sa dá označiť pri rozhodovacom procese ako slabá. Napríklad Írsko, ktoré označujeme v mnohých oblastiach za náš vzor, si ponecháva na parlamentnej úrovni len malý vplyv na tvorbu europolitiky. A najväčšia z nových členských krajín Poľsko sa rozhodla pre odporúčací charakter stanoviska. Predpokladám, že žiaden z týchto parlamentov sa nepovažuje za menej dôležitý, menej vplyvný ako vláda jeho krajiny. Takisto aj vzťah slovenského parlamentu a vlády by mal vychádzať z dôsledného rozdelenia kompetencií, zodpovednosti, no musí sa zakladať aj na dôvere a flexibilite, ktorá je nevyhnutná pri presadzovaní záujmov Slovenska v štruktúrach EÚ. Rovnako dôležitá je efektívna komunikácia medzi exekutívou a legislatívou. To, že parlament musí byť zahrnutý do celkového systému prípravy dokumentov, vyplýva z prirodzeného vývoja, keď sa záležitosti EÚ stávajú de facto vnútornými záležitosťami každého členského štátu.

Pracovníci Kancelárie Národnej rady sa v ostatných dňoch začali zapájať do práce jednotlivých rezortných koordinačných skupín. Parlament takto získal možnosť pracovať na návrhoch európskej legislatívy od jej prvopočiatku súčasne s exekutívou. Tu je namieste povedať, že kľúčové otázky sa riešia práve na pôde pracovných skupín. Odborné pracovné skupiny sú miestom, kde je možnosť presadiť záujmy Slovenskej republiky podstatne vyššia než v neskorších fázach rozhodovacieho procesu. Už na tejto úrovni je potrebné zaujať hlavné línie slovenských pozícií, ktoré bude ďalej obhajovať vo vyšších etapách schvaľovania legislatívy.

Rada EÚ predstavuje až záverečný, vo väčšine prípadov formálny krok v schvaľovacom procese. Takže ak chce slovenský parlament vyjadriť konštruktívne súhlas, ako ste povedali vo svojej úvodnej reči 11. mája, pán predseda, ten správny priestor vidím nie v záväznom mandáte pre ministra, ale na rokovaní pracovných skupín, respektíve Coreperu.

O niekoľko dní sa predsedníctva v Európskej únii ujme Holandsko. Holandské predsedníctvo predpokladá, že rozšírenie počtu členských štátov zmení štýl rokovaní rád ministrov a európskej rady a zmenší predvídateľnosť výsledkov rokovaní. Vyžiada si najmä dostatočnú predprípravu návrhov predsedníctva ako aj predrokovanie stanovísk jednotlivých krajín s inými krajinami pred oficiálnym rokovaním. Väčšiu dôležitosť získa angažovanie sa členskej krajiny v počiatočnom štádiu diskusie a ovplyvňovanie jej smerovania prostredníctvom koalícií krajín. Holandské predsedníctvo sa chce preto zamerať na prípravu návrhov v neformálnych diskusiách ministrov alebo na konferenciách organizovaných na rôznych úrovniach. Toto stanovisko, tento postoj hovorí sám za seba.

Za problematickú preto považujem skutočnosť, že návrh počíta so vstupom Národnej rady, respektíve výboru pre európske záležitosti len do záverečnej fázy legislatívneho procesu v EÚ, teda v účasti člena vlády na zasadnutiach rady, pričom v tejto fáze ide často už len o formálne schvaľovanie dokumentov predrokovaných na nižších úrovniach. Na zasadnutí ministerských rád sa rokuje už len o otvorených otázkach v takzvanej B agende. Otázky uzatvorené na rokovaní Coreperu, sa schvaľujú len formálne, takzvaná A agenda, bez diskusie. Rokovať o záväznom, respektíve v podstate o akomkoľvek mandáte až pred radou EÚ je podľa mňa preto neskoro. Doterajšia prax ukázala, že spravidla až 90, dokonca až 95% rozhodnutí sa "konsenzuálne" pripraví na úrovni pracovných skupín. Komplikované otázky rieši Coreper a to pod prísnymi inštrukciami zo svojich vedení. Schválenie legislatívnej normy Radou EÚ je vyvrcholením celého procesu, ktorý trvá niekoľko mesiacov, ba v určitých prípadoch aj rokov. Stanovisko Národnej rady, výboru alebo pléna by sa v konečnej fáze rokovaní rady nemalo diametrálne odlišovať od názorov a stanovísk, ktoré už Slovenská republika prezentovala na rôznych predchádzajúcich úrovniach rokovaní rady k predmetnému návrhu. Je však nevyhnutné ponechať ministrovi manévrovací priestor, pretože v niektorých prípadoch sa môže rokovanie uberať podstatne odlišným smerom. Odchýlka je teda možná, ba niekedy aj žiaduca. Aby mohli byť obraňované naše zahraničnopolitické respektíve domáce záujmy.

Pre dôslednejšie obhajovanie záujmov Slovenska by bol podľa nás vhodnejší funkčný systém komunikácie medzi exekutívou a legislatívou a flexibilnejší mandát. Minister by mohol zastávať koherentné pozície a zároveň mal aj vytvorený istý manévrovací priestor. Príliš úzko formulovaný mandát by mohol byť v konečnom dôsledku kontraproduktívny. Mohol by de facto vylúčiť ministra respektíve zástupcu Slovenska v ministerskej rade z diskusie a ohraničiť jeho možnosti ovplyvňovať návrh v Rade EÚ. Návrh stanoviska výboru pre európske záležitosti by mal v prvom rade slúžiť ako podporný politický inštrument pre člena vlády pri obhajobe pozície Slovenska. Mandát výboru pre európske záležitosti by sa nemal zásadným spôsobom - ak vôbec - odlišovať od stanoviska, ktoré zástupcovia Slovenskej republiky prezentovali na rokovaniach pracovných skupín a v Coreperi.

Vážené dámy, vážení páni, navrhovaný spôsob úpravy v ústavnom zákone môže viesť k administratívno-procedurálnym prekážkam a znemožneniu efektívneho a racionálneho dialógu o formovaní stanovísk a ich presadzovanie v pracovných orgánoch Európskej únie. Preto úlohu Národnej rady respektíve výboru pre európske záležitosti vidíme nie v zaväzovaní vlády, ale v spoluformovaní pozícií Slovenskej republiky od samého počiatku legislatívneho procesu. Z týchto dôvodov predložený návrh ústavného zákona nebudeme môcť podporiť. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami. Procedurálny návrh, pán Ďaďo, či faktickú poznámku? S faktickými poznámkami sa prihlásili pani Demeterová, pán Číž, pán Bárdos, pán Ďaďo, končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvá s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážená pani poslankyňa, pre korektnosť by som chcela pripomenúť, že nespomínali ste tu viaceré iné krajiny, ktoré podobné normy, ako je táto navrhovaná, prijali. Ako napríklad nedávno maďarský parlament, ktorá je veľmi podobná ako tu predkladaná norma, a viaceré krajiny v rámci EÚ sú.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž...

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, no pozorne sme počúvali stanovisko klubu SDKÚ k takejto zásadnej otázke, v otázke teda doriešenia ústavnosti vo vzťahu k vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Ja mám jeden zásadný problém s celým týmto prostredím, o ktorom sa bavíme, a to je ten, že kto má povinnosť iniciatívy a kto má prísť s návrhom riešení. Celý čas som presvedčený, že iniciatíva predsedu parlamentu supluje iba to, čo mala dávno urobiť vláda. Mala vyhodnotiť situáciu, ako teda exekutíva, mala vyhodnotiť situáciu a mala sa pokúšať predvídať budúci stav a doriešiť v tej najzákladnejšej otázke ako primárne a následne v iných oblastiach. Otázka postavenia ústavnosti, teda postavenie národného parlamentu, národnej exekutívy vo vzťahu k európskym orgánom. Ja som teraz počúval ako vašu predstavu, len nechápem, prečo potom tá zbytočná absencia vlády, ktorú reprezentuje zhodou okolností váš predseda. Takže ja som presvedčený, že je výraznou chybou vlády, že sa nepokúsila tento stav, ktorý tu je, kde objektívne vyvstáva otázka zvrchovanosti, ktorú máme v ústave parlamentu vo vzťahu k legislatíve. Veď my pokiaľ organizujeme vzťah vlády a ministrov, teda ministrov a vlády k vzťahu k parlamentu, ide nám predovšetkým o otázku legislatívy, legislatívnych aktivít. Kde? Jednoducho tam, kde sa tvoria normy, ktoré sú teda, právne predpisy, ktoré budú pre našich občanov záväzné, tak je potrebné, aby pri ich tvorbe mal možnosť v nových a zložitých podmienkach parlament. Otázka je, samozrejme, zložitá, vyžadovala si veľmi výraznú analýzu, komparácie a pokúsiť sa pripraviť komplexné riešenie, s ktorým sme sa mohli zabávať. Keďže to vláda neurobila a neurobila to dokonca ani do jedného mesiaca po vstupe do Európskej únie, tak jednoducho tento zákon supluje len to najnevyhnutnejšie a z tohto dôvodu musím povedať, že stanovisku vášho klubu nerozumiem. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bárdos...

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, vy ste hovorili veľmi jednostranne, čo sa týka tohto ústavného zákona a dovoľte mi, "ako jeden z predkladateľov veľmi krátko vyjadril k tomu", čo ste povedali za poslanecký klub SDKÚ. Ja som toho názoru, aj poslanci za Stranu maďarskej koalície, že tento návrh ústavného zákona, hlavne po tom, keď predseda Národnej rady sa zúčastnil rokovania vlády Slovenskej republiky a potom viaceré výbory mali možnosť upraviť alebo urobiť určité korekcie v tomto návrhu ústavného zákona, je to minimum, čo by sme mali prijať ako Národná rada, aby sme vytvorili rámec spolupráce, aby sme mali možnosť ako Národná rada sa vyjadriť k veľmi závažným aktom a jednotlivým návrhom. Ja nehovorím o tom, že všetko by sa tu malo prerokovať v Národnej rade alebo v tom výbore, ale keď neprijme Národná rada tento návrh ústavného zákona a nevytvorí sa rámec, tak my ako Národná rada sa vzdávame vlastne tej možnosti, aby sme využili naše právo, ústavné právo sa vyjadriť. To znamená, že keď prijmeme tento návrh ústavného zákona, stále to bude ako rámcový zákon a my sa môžeme dohodnúť, môžeme urobiť aj selekciu, "že čo sa bude prerokovať v pléne", čo bude v tom výbore, jednoducho, to je ešte v našich rukách, ale keď sa neprijme tento návrh ústavného zákona, tak my ako Národná rada jednoducho nevyužijeme ani tú základnú možnosť, aby sme sa k týmto témam vyjadrili! A preto ma veľmi mrzí stanovisko klubu SDKÚ a preto naše stanovisko poslancov za Stranu maďarskej koalície je opačné a aj sme podporili aj sme podpísali tento návrh zákona dvaja, ja ako predseda klubu a ešte aj náš člen ústavnoprávneho výboru a všetci členovia nášho klubu budú hlasovať za tento návrh ústavného zákona, lebo keď to myslíme vážne s demokraciou a s parlamentnou demokraciou, tak by sme... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ďaďo...

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja musím súhlasiť s mojimi predrečníkmi, ktorí na vás reagovali faktickými pripomienkami, že skutočne to postavenie alebo to vyjadrenie vaše malo taký názor, jednostranný. Sám materiál hovorí o tom, že to je návrh ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky. Nikto nekonštatuje, že ktosi bude prikazovať, zakazovať a bude sa musieť hýbať v tých a v tých a výlučne v tých hraniciach, ale sú tu stanovené možnosti, kde ten predseda vlády a predtým minister alebo člen vlády, ktorý bude diskutovať o navrhovaných problémoch, tak sa musí v hraniciach určitých hýbať.

Vo svojom vystúpení ste tiež konštatovali dôležitosť práce v komisiách. Ani to nikto nepopiera a je to skutočne veľmi dôležité. Ale mám za to a má za to celý poslanecký klub, že nielen prácu v komisiách, kde sa tvorí samotná práca, ale predovšetkým si treba vážiť nás ústavných činiteľov, ktorí musia niesť zodpovednosť za vývoj Slovenskej republiky za to, ako predstavitelia našej vlády budú dávať do nejakej kontinuity názor Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavodarného a najvyššieho orgánu, ktorý existuje v tejto záležitosti a má i kontrolu nad vládou Slovenskej republiky. Čiže z tohto hľadiska tu ide zas o ďalšiu záležitosť, ktorú ste konštatovali v ďalšej časti. Minister potrebuje priestor. Práve návrh tohto zákona dáva priestor ministrovi, aby sa mohol aj pri rokovaniach na medzinárodnej úrovni hýbať v určitých hraniciach. Jednoducho taký stav, ako je dnes, nemôže existovať, a preto klub KSS v plnej miere podporí predložený návrh ústavného zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Masácová s reakciou na predchádzajúce faktické poznámky.

P. Masácová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa len veľmi kratučko vyjadrím, samozrejme, každý z kolegov a kolegýň, poslancov, poslankýň môže mať na to svoj názor. Ja plne súhlasím s tým, že treba vytvoriť rámec spolupráce medzi vládou a parlamentom. Ale otázka je, akým spôsobom. Problematika prijímania legislatívy v Európskej únii je taká zložitá, komplexná a v niektorých prípadoch mimoriadne dlhá, že otázka, akým spôsobom a kedy má vstupovať parlament do tohto procesu, je takisto zložitá ako tie samotné rokovania. Lebo ak vstúpime ako parlament, respektíve výbor pre európske záležitosti až príliš neskoro, tak už nič neovplyvníme, možno sa tak maximálne zosmiešnime, ako Slovenská republika, ako celok.

Pán Ďaďo, ja si vážim prácu poslancov, či koaličných alebo opozičných, a vôbec by som si nikdy nedovolila tvrdiť, že sa snažíme ich vytlačiť alebo vláda sa snaží ich vytlačiť z rozhodovacieho procesu pri prijímaní legislatívy. Veď to tvrdí aj prijatá ústava, že treba posilňovať národné parlamenty. Opäť otázka je, akým spôsobom a ako. Ak nemáme apriori dôveru k svojej vláde... Pán predseda Hrušovský kýva hlavou, že nie, to znamená, že ani k vlastným ministrom nemáte dôveru, čo je asi (So smiechom.) smutné. Ja mám k našim ministrom dôveru a myslím si, že odborné aparáty dokážu dobre spracovať túto problematiku a pripraviť podklady a stanoviská tak, aby už parlament s tým nemal vôbec žiadny problém a mohol prijímať odporúčacie stanoviská...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Slovo má pán predseda parlamentu za navrhovateľov. Nech sa páči, pán predseda...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nechcel som hneď reagovať, pani poslankyňa, ale ste ma tak trošku nepriamo vyprovokovali. A jedno, čo ma na vašom vystúpení najviac zaráža, je to, že ste degradovali poslancov Národnej rady na akýchsi administratívnych úradníkov, ktorí by mali sledovať prípravu legislatívneho procesu (Mohutný potlesk.) na úrovni Európskej únie. Predsa to nie je, či dôverujeme, alebo nedôverujeme tejto vláde. Či si trúfame, alebo netrúfame cez slovenský národný parlament ovplyvňovať politiku Európskej únie vtedy, keď je napríklad pre Slovenskú republiku nevýhodná, o toto ide. A neznevažujte schopnosť parlamentu byť aktívny a vitálny aj v tejto oblasti jednotlivých politík. Vy ste akoby predznačili, že ak to prijmeme, tak to bude všetko zlé. Ten mandát je taký dostatočne široký, že aj keď to prijmeme v tejto podobe, ako je to navrhnuté, nehovoriac o tom, ak zmeníme to, čo povedal pán spoločný spravodajca, na možnosť výberu si tých politík, ktoré budeme považovať za dôležité o nich rokovať a rozhodovať, tak to považujem takú perfektnú úpravu, ktorá musí vyhovovať slovenskému parlamentu. Poznám stanovisko a je to celkom prirodzené, že pán premiér aj ministri vlády sa bránia tomuto. Každá exekutívna moc sa bráni. Ale zoberte si situáciu, v ktorej sa... A to nejde o to, ktorá vláda je dnes pri moci. Naozaj to nejde, či je dnes Dzurinda a bol tu Mečiar, alebo kto bude ešte potom. To je o tom, či si budeme uchovávať suverenitu a zvrchovanosť slovenského parlamentu a jej poslanie, ktoré z ústavy má plniť, alebo rezignujeme na túto funkciu slovenského parlamentarizmu. O tomto to je, pani poslankyňa, o ničom inom. Ja z toho nechcem robiť politiku. (Potlesk.)

A ešte ďalej ma prekvapuje jedna vec. Keď sme pred dvomi mesiacmi prerokúvali návrh podobného ústavného zákona, ale novelou ústavy, vystúpil tu zástupca vášho poslaneckého klubu pán poslanec Miššík, ktorý hovoril stanovisko klubu podporné tomu návrhu, ktorý sme vtedy prerokúvali, ktoré korešponduje celkom vecne s tým, ktoré prerokúvame teraz. O čom to hovoríte vlastne? Aké dohody tu existujú, s čím kalkulujete, keď budeme zajtra hlasovať o tomto návrhu? Asi s tým, aby to neprešlo. S ničím iným. Takže ja som naozaj prekvapený, že ste takýmto dosť neštandardným a nedôstojným spôsobom urobili pomer medzi administratívou a ústavnými činiteľmi. Ja viem, ako zložito sa pripravuje legislatíva Európskej únie a jej prijímanie aj v tej finálnej fáze. Áno, tí úradníci pripravujú podklady pre rokovanie našich veľvyslancov a až potom, keď prebehnú tieto odborné fázy prípravy konečného návrhu, až potom vstupujú do toho zástupcovia vlád prostredníctvom svojich ministrov! A ak teda Národná rada má možnosť už v tomto štádiu, ak sa rozhodne, pretože podľa návrhu ústavy každý jeden národný parlament bude dostávať plán legislatívnych úloh Európskej komisie, Európskeho parlamentu a môže si z tých politík vybrať. A my v Národnej rade si trúfame pripraviť taký odborný aparát, ktorý bude však spolupracovať s odbornými aparátmi jednotlivých rezortných ministerstiev, ktoré budú zodpovedné za to, aby v tej fáze pripomienkového konania mohli zapracúvať tie naše návrhy.

Pozrite sa, pre mňa nie je ľahostajné, že dnes už mesiac chodia naši ministri na Radu ministrov a prijímajú rozhodnutia, ktorých sila sa rovná rozhodnutiam Národnej rady Slovenskej republiky. Smernice a nariadenia Európskej únie sa stávajú automaticky súčasťou nášho právneho poriadku, to je uvedené v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a my ich musíme rešpektovať. Teda tu sme odovzdali dobrovoľne ministrom kompetenciu za Slovenskú republiku prijímať tieto rozhodnutia, ale prečo by sme sa tejto kompetencie mali zbaviť tým, že im túto kompetenciu zveríme generálne, keď ide o záujmy Slovenskej republiky. A tu nikto nikoho nechce nútiť k nejakým demisiám, tu chceme vytvoriť len jasné pravidlá medzi vládou a parlamentom, ako by to malo fungovať, ak sa považujeme za parlamentnú demokraciu vlády na Slovensku, tak ako je v ústave vyjadrené. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda Národnej rady ako predkladateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja mám taký pocit, že ja som v podstate rozumel tomu, čo hovorila pani poslankyňa Masácová. Musím však skonštatovať, že na môj vkus ste to povedali príliš komplikovane a príliš zložito, ale dovoľte mi celkom v úvode povedať istú politickú úvahu.

Je na Slovensku princíp parlamentnej demokracie? Je vláda Slovenskej republiky odvodená od Národnej rady Slovenskej republiky? Je odvodená od toho, ako sú zložené poslanecké kluby? Dnes pán poslanec Bárdos hovoril, že ste sa zúčastnili, pán predseda, na rokovaní vlády. Ak princíp parlamentnej demokracie platí, ak princíp parlamentnej demokracie funguje, ak princíp kontroly Národnej rady funguje, tak je absolútne neakceptovateľné, aby sme dostali stanovisko vlády Slovenskej republiky s oznámením, že vláda k príslušnému návrhu zákona neprijala uznesenie. Veď to nemá absolútne vnútornú logiku. Na margo toho by som teda, pán predkladateľ, vám chcel povedať, že ak tento princíp, ktorý som spomenul, platí, tak dajte si dohromady koaličnú väčšinu, dajte si dohromady koaličné hlasy a potom, samozrejme, pokiaľ je to ústavný zákon, tak budeme sa baviť o tých vecných riešeniach, ktoré sú tam navrhované, a zistíme, či teda tento návrh nájde ústavnú väčšinu alebo ústavnú väčšinu nenájde.

Ale, dámy a páni, v čom ja vidím dosť principiálny problém - a tým nechcem povedať, že som proti tomuto zákonu -, ale my sa usilujeme o exaktnú kontrolu vlády Slovenskej republiky v súvislosti s európskymi záležitosťami. A tu najmenej dva roky nefunguje absolútne žiadna parlamentná kontrola vlády vo vnútropolitických oblastiach! Takže, dámy a páni, na čo sa tu hráme! My sme v súčasnom právnom poriadku Slovenskej republiky transponovali, máme transponovať do nášho právneho poriadku 1638 platných smerníc Európskej únie. Podľa mojich informácií sme transponovali približne dve tretiny, čo predstavuje asi 1085 a transponovať by sme mali ešte 553. Chcel by som zdôrazniť, že tento obrovský balík smerníc Európskej únie, implementovaných v našom právnom poriadku, je prirodzene ešte omnoho širší. Je omnoho širší o nariadenia Európskej únie, ktoré platia dňom nášho členstva v Európskej únie, teda majú prednosť pred zákonmi. Rešpektujem to, čo pán predseda ako predkladateľ, predseda Národnej rady ako predkladateľ hovoril aj na výbore, že áno, to je naša povinnosť vyplývajúca z prístupovej zmluvy, toto transponovať musíme a od prvého, alebo odo dňa schválenia tohto ústavného zákona na tie ostatné veci, ktoré budú predmetom negociácie, a rokovania budeme mať na základe tohto ústavného zákona vplyv.

Dámy a páni, ja v žiadnom prípade nespochybňujem dôležitosť vplyvu Národnej rady Slovenskej republiky nad týmto dianím, ale ja predpokladám, že v Európskej únii sa v priebehu roku prijme jedno, dve alebo tri nariadenia. Možnože tá frekvencia bude podstatne vyššia vzhľadom na počet pristúpených krajín, ale v čom ja vidím dosť vážny problém tohto ústavného zákona, je jeho reálna aplikácia a reálny výkon v praxi.

Dámy a páni, tento ústavný zákon ráta s tým, že v prípade, že Národná rada Slovenskej republiky bude mať isté pochybnosti alebo bude chcieť dať isté pokyny vyjednávačovi, v tomto prípade členovi vlády Slovenskej republiky v rokovaniach Európskej únie a v európskych záležitostiach, takže ad hoc môže byť zvolaný ten príslušný výbor, príslušný výbor rozhodne a rozhodnutie výboru bude záväzné pre rokovanie v týchto záležitostiach pre príslušného ministra. No, dámy a páni, veď to je absolútny precedens. Prepáčte, výbor Národnej rady aby rozhodoval aj o tom, či ja, Miroslav Maxon s niečím súhlasím, alebo nesúhlasím? Veď podľa rokovacieho poriadku výbory Národnej rady Slovenskej republiky pôsobia dovnútra Národnej rady Slovenskej republiky, pôsobia dovnútra Národnej rady Slovenskej republiky. Sú odporúčaniami pre plénum Národnej rady a nanajvýš v súlade s rokovacím poriadkom v príslušných lehotách sú koordinátormi spolupráce a požadujú isté veci od členov vlády. Ak by o týchto veciach mal rozhodovať príslušný výbor, a nie plénum Národnej rady, kto dáva garanciu, že v tom výbore budú polyhistori, ktorí o všetkých týchto oblastiach dokážu rozhodnúť. Ale ešte raz opakujem, dámy a páni, bude to rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky pre príslušného vyjednávača, člena vlády. A toto rozhodnutie Národnej rady spraví príslušný výbor. Veď to je absolútne neakceptovateľné. Ešte raz zopakujem. Ja som za riešenie, aby Národná rada Slovenskej republiky mala jednoznačnú gestorstvo nad legislatívnymi oblasťami, ktoré sú predmetom rokovania v orgánoch Európskej únie, ale tento ústavný zákon priechodnosť, reálnu priechodnosť prerokovania tejto problematiky jednoducho neumožňuje. Absolútne znepokojujúce je pre mňa to, že za predpokladu, že Národná rada Slovenskej republiky neprijme k tomu stanovisko, tak je to považované za súhlas. No prepáčte, ale ja ako poslanec Národnej rady, ktorý nebudem v tom výbore a nebudem mať informácie a komplexné informácie, čo je predmetom rokovania či už v Štrasburgu alebo v Bruseli, po pol roku vystúpim v Národnej rade Slovenskej republiky, budem interpelovať príslušného ministra a kritizovať ho za to, že vyrokoval nevhodné podmienky alebo vyrokoval veci, s ktorými Národná rada Slovenskej republiky nesúhlasí, a on mi povie, pán poslanec, prosím vás pekne, prelistujte si ústavný zákon. Národná rada a príslušný výbor k tomu určený nezaujal k tomu stanovisko vzhľadom na to, že nezaujal stanovisko, je to potrebné považovať za súhlas? Takže ja som dostal súhlas, takpovediac bianco šek na to, čo som vyrokoval. Veď to je opäť pre mňa ako pre poslanca Národnej rady neakceptovateľné. Ešte raz zdôrazňujem, dámy a páni, je potrebné nájsť legislatívny spôsob na to, aby mala vláda Slovenskej republiky istý rámec pre vyjednávanie. Ale táto právna úprava podľa môjho názoru túto skutočnosť nezohľadňuje. A ešte raz zdôrazňujem tú drobnosť, že 1638 platných smerníc sme transponovali. Možnože sa bavíme o troch, štyroch alebo piatich smerniciach Európskej únie, ktoré v priebehu tohto volebného obdobia budú predmetom rokovania. Čo sa týka možnosti vo väzbe na tie kritické pripomienky, ktoré som mal, upraviť tento zákon ešte počas tohto čítania, nie som naozaj veľmi optimista a dovoľte mi ešte istým spôsobom zaimprovizovať. Predsa v súčasnom období je, podotýkam ešte raz, je parlamentná demokracia, sú koaličné parlamentné kluby, je koaličná vláda, dámy a páni, na čo sa tu ideme hrať? Na čo sa tu ideme hrať? Veď to, čo vláda bude potrebovať, aby z hľadiska poverenia dostala, tak to v konečnom dôsledku vzhľadom na pomerné zastúpenie podľa výsledkov volieb a z toho odvodené zostavenie vlády, to dosiahne. Možno, že sa bude nekonečne veľa rokovať v tom príslušnom výbore, ale podľa parlamentných skúseností, ktoré mám, nakoniec vláda to poverenie v takom zmysle, aké potrebuje, dostane. Ak by náhodou vláda takéto poverenie nedostala, tak potom je to dôvod na to, aby sa uvažovalo o tom, že by mala abdikovať, lebo nie je schopná dosiahnuť väčšinu v Národnej rade Slovenskej republiky.

Nechcem sa opakovať, ale ešte raz by som chcel zdôrazniť, dámy a páni, ideme rozhodovať o ústavnom zákone, ktorý potrebuje ústavnú väčšinu a príslušný výbor Národnej rady má dávať stanoviská navonok z Národnej rady. To znamená, že potrebujeme na to ústavný zákon, ale príslušný výbor, ktorý možno bude mať desať, alebo jedenásť, alebo pätnásť členov, samozrejme, zostavený podľa parlamentných pomerov, rozhodne o tom, aký je môj názor v súvislosti s príslušným poverením, ktoré má dostať člen vlády Slovenskej republiky. A, dámy a páni, ešte raz zopakujem, aj vzhľadom na súčasnú situáciu, ktorá vo vládnej koalícii je, je potrebné hľadať riešenie, aby vláda mala vymedzené rámce na rokovanie v európskych záležitostiach, ale na druhej strane treba veľmi jednoznačne konštatovať, tento návrh zákona je dôkazom toho, že vláda už parlamentnú väčšinu nemá a uchádza sa takýmito rôznymi spôsobmi, alebo hľadajú sa rôzne spôsoby aj v parlamente, ako tým problémom, ktoré súvisia s Európskou úniou, predísť.

Chcel by som, dámy a páni, skonštatovať na záver, že toto nie je názor poslaneckého klubu Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, to je môj osobný názor a ešte raz zopakujem, v aplikácii tohto zákona vidím mimoriadne vážne problémy.

A celkom na záver ešte jednu vec. Ak by aj technicky bolo možné v tom rokovacom procese prijať stanovisko výboru, ak by dokonca toto stanovisko výboru bolo totožné aj so stanoviskom pléna Národnej rady Slovenskej republiky, tak...

Teraz mi unikla myšlienka, ktorá s tým súvisí. Pán kolega ma ubezpečuje, že tá myšlienka mi príde, jednoducho, dámy a páni, pohrávame sa s ústavným zákonom, ktorý nebudeme schopní realizovať a, pán kolega, mali ste pravdu, ta myšlienka mi prišla. Dámy a páni, my sme zákonodarný orgán tejto krajiny. V princípe parlamentnej demokracie má exekutívnu zodpovednosť niekto druhý. Využívajme všetky mechanizmy kontroly vlády Slovenskej republiky, využívajme ich v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady, ale, dámy a páni, týmto ústavným zákonom my preberáme spoluzodpovednosť za exekutívu. A to v parlamentnej demokracii podľa môjho názoru nie je akceptovateľné.

A, dámy a páni, budem končiť tým, čím som začal. Veľmi intenzívne sa týmto ústavným zákonom uchádzame o kontrolu vlády Slovenskej republiky v európskych záležitostiach. Ale absolútne nás netrápi kontrola vlády Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom jej mandátu v záležitostiach, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky. Dámy a páni, v niektorých veciach si vláda Slovenskej republiky robí z nás "srandu" a Národná rada Slovenskej republiky a chcel by som teda zdôrazniť, predovšetkým koaličná väčšina absolútne na to nereaguje a je im to ľahostajné.

Ak by ste dovolili, ja vám poviem konkrétny príklad, akým spôsobom vo vážnych veciach si vláda Slovenskej republiky robí z Národnej rady Slovenskej republiky žarty. Budeme o tom, samozrejme, obšírnejšie hovoriť v tom bode, ktorý sa týka správy vlády Slovenskej republiky o plnení uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období. Ale v súvislosti s tým, do akej miery kontrolujeme vládu Slovenskej republiky, do akej miery máme možnosti ukladať jej úlohy v súvislosti s výkonom jej mandátu v záležitostiach správy Slovenskej republiky alebo spravovania tejto krajiny, dovoľte mi dva príklady. Národná rada Slovenskej republiky prijala plénum, nie výbor, plénum Národnej rady, 28. januára 2004 prijala úlohu a prijala úlohu už po tretíkrát takúto úlohu, zrušiť viazanie rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva pre rok 2003 vo výške 184 miliónov Sk. Dámy a páni, vláda nám na plnenie tejto úlohy odpovedá. Spôsob zabezpečenia: Vláda nesúhlasí s plnením tejto úlohy. Stojí za diskusiu, či sa vláda k uzneseniu Národnej rady takýmto spôsobom môže postaviť. Ak by sme v súlade s rokovacím poriadkom brali do úvahy, že dobre, za istých okolností áno, tak potom v čom vidím ten podraz vlády alebo ten prejav arogancie voči Národnej rade. Pretože 2. júla 2003 Národná rada Slovenskej republiky v pléne prijala uznesenie zabezpečiť pre potreby intervenčné poľnohospodárske agentúry zdroje vo výške 800 miliónov Sk, 184 miliónov Sk zrušením viazania rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, 250 miliónov Sk z rezervného fondu Slovenského pozemkového fondu. Spôsob zabezpečenia, to znamená odpočet plnenia tohoto uznesenia, spôsob zabezpečenia: Vláda konštatuje, že úloha bola splnená. Dámy a páni, skoro identické uznesenie. Na jednej strane nám vláda odkazuje, že nie je ochotná sa vôbec plnením tohoto uznesenia zaoberať a v druhom odpočte obsahovo identického uznesenia nám oznamuje, že táto úloha bola splnená. Takže to je typický príklad, ako si vláda Slovenskej republiky z nás robí "srandu". Nie som si istý, či ústavný zákon v tomto znení vláde Slovenskej republiky zamedzí v takomto postupe a ešte raz zopakujem. Tieto uznesenia, nakoniec ich všetci máte, ten odpočet plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dispozícii, boli prijaté v pléne Národnej rady. Dnes z hľadiska ústavného zákona rokujeme o tom, že by tieto mantinely a tie podmienky negociácie stanovoval nejaký výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Hľadajme, prosím, komplexné riešenie, aby v tých európskych záležitostiach Národná rada Slovenskej republiky mala vládu pod kontrolou, ale, dámy a páni, prvý predpoklad toho, aby sme mali vládu Slovenskej republiky pod kontrolou z hľadiska plnenia vecí súvisiacich s európskymi záležitosťami, je, aby sme vládu mali pod kontrolou z hľadiska plnenia našich uznesení a z hľadiska plnenia programového vyhlásenia vo veciach, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Maxona. S faktickými poznámkami sa prihlásili poslanci Janiš, Lintner, Číž, Mikloško, Ďaďo, Bárdos. Končím možnosť prihlášok s ďalšími faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Bollová. Tak, pani poslankyňa, počkáme na vás, nájdete si kartičku. Počkáme, budeme slušní, ona sa sústredí nabudúce. Tak, už je to v poriadku. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Maxona v tomto bode programu. Ako prvý vystúpi pán poslanec Janiš, pripraví sa pán Lintner.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa domnievam, že tento ústavný zákon nerieši ani tak vzťah vlády a Národnej rady, vzťah výkonnej a zákonodarnej moci po vstupe do Európskej únie, tento ústavný zákon skôr posúva, aby tieto riešenia vzájomných vzťahov prijímala Národná rada ďalšími normálnymi zákonmi. Teda len prostou väčšinou. Preto dnes nikto nevie, ako vôbec dnes v praxi bude celý tento systém fungovať. Ak má Výbor Národnej rady rozhodovať za celú Národnú radu, tak to nepovažujem za príliš vhodné riešenie. Ja si myslím, že by sa mal prijať alebo pripraviť taký ústavný zákon, ústavný zákon, podotýkam, ktorý to bude riešiť komplexne, a nielen posúvať riešenia do budúcnosti na nižšie kvóra v Národnej rade. Je to oveľa úprimnejšie riešenie aj pre koalíciu, aj pre opozíciu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, trocha ma prekvapila vo vašich slovách rezignácia. Stále vás vnímam za to obdobie, čo som spolu s vami v parlamente, ako prísneho kontrolóra vlády a činnosti vlády. A naraz vnímam, že chcete na to rezignovať. To ma nepríjemne prekvapuje. Lebo uvádzať príklady, keď si vláda z nás robí "srandu", to je iná kapitola. Len neviem, či tieto príklady sú vhodné na to, aby sme teraz rezignovali na to, či zaviazať vládu.

Čo sa týka tých technických riešení, ja si myslím, že sú absolútne priechodné a neskomplikujú činnosť parlamentu. A pokiaľ tu má niekto obavy, že sa budú kompetencie prenášať na výbor. Však vo výbore budú len ľudia z tohto parlamentu, ktorým dáme dôveru. Napokon tá politická dohoda smeruje k tomu, aby v tom výbore bola aj zastupiteľnosť podľa odbornosti, tak si myslím, že ten výbor dá skutočne vecné a fundované stanovisko. Aj preto Aliancia nového občana nebude mať problém s podporou tohto zákona. Samozrejme, niečo iné je to, že prijímame riešenie dodatočne ústavným zákonom, hoci to bolo pripravené v novele ústavy. Samozrejme, aj na pôde nášho klubu je viacero diskusií, či takto vytvárať legislatívny ústavný rámec je správne. Ale myslím si, že správny je krok, aby pozícia parlamentu voči vláde bola taká, ako táto novela to dáva. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž...

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem teda v tejto sále povedať, že skutočne si nadštandardne vážim pána poslanca Maxona, ale faktom aj je, že toto je prvý prejav za tie roky, čo ho poznám, kde ako keby to už nebolo mimo tej hodnotovej kontinuity, ktorú sme spoločne za tie roky vyznávali, lebo pán Maxon aj napriek tomu, že nie je právnik ani ústavný právnik, je nesmierne skúsený politik a musí poznať esenciu problémov, o čom sa bavíme. My sa vôbec nebavíme teraz o tom, či vláda dobre alebo nedobre sa stavia k uzneseniam parlamentu, ani nič, my "deklarujeme" zásadnú vec, že po vstupe do Európskej únie máme zvrchovaný parlament, ktorý má vo vzťahu k vláde prirodzené právomoci. Nič viac ani menej tento návrh zákona tu nemôže urobiť, teda ústavného. Ja tu čítam, že v článku 2, Národná rada Slovenskej republiky môže zákonom poveriť výkonom pôsobnosti podľa ods. 1, je výbor. Tie dramatické vyhlásenia, o to tu predsa vôbec nešlo. Výrazom je, že potrebujeme pripraviť ústavné prostredie, aby sa vzťah vlády, parlamentu a Európskej únie znormalizoval, štandarizoval v rámci možností, ktoré tu sú a v rámci problémov, o ktorých sme už tu hovorili. Takže, samozrejme, všetky veci, o ktorých ste hovoril, zlepšujme ich, ale tu a teraz potrebujeme spraviť jeden alebo dva mesiace po vstupe do Európskej únie upraviť elementárne ústavné prostredie Slovenskej republiky a "zadeklarovať" zvrchovanosť slovenského parlamentu. Veď my predsa vieme veľmi dobre, že v Európskej únii sú snahy, aby potom vôbec Európska únia nekomunikovala s parlamentmi, ale s regionálnymi parlamentmi, alebo ja neviem, s niekým iným. Veď pani kolegyňa, čo povedala, to sú pre mňa neslýchané veci z hľadiska chápania ústavnosti a vôbec širšej demokracie o tom, že či my nedôverujeme ministrom, pre Kristove rany. Zastupiteľská demokracia predsa stojí na princípe, že národný parlament schvaľuje zákony a návrhy a kontroluje prácu ministrov s právom dokonca ich odvolávať, prípadne odvolať vládu. Takže, prosím vás pekne, naozaj nie tie pragmatické manažérske alebo iné prístupy, bavíme sa o ústavnosti a bavíme sa o tom, aby sme v našej ústave... (Ukončenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško...

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Maxon, iste sa zhodneme na tom, že toto nie je pre ústavný zákon pre túto vládnu koalíciu, ale na desaťročia. A možno. No, na desaťročia, dohodnime sa. Vy vychádzate vo svojom vystúpení z ústavných pomerov Slovenskej republiky, len rád by som upozornil, že ústavné pomery novej Európskej únie alebo Európskej únie sú politicky neporovnateľné s týmto, pretože Rada ministrov Európskej únie má zákonodarnú moc, čo nie z hľadiska nášho ústavného systému štandardné, v tom sa zhodneme. Súhlasím s tým, že treba hľadať akési nové riešenie a že to nie je jednoduchá záležitosť. Predpokladá sa, že teda eurovýbor bude predstavovať, jeho členovia budú predstavovať politickú vôľu strán, čo je v každom prípade viac ako vôľa jedného ministra, ktorého hlasovanie môže znamenať záväznosť pre celý slovenský parlament. Ale prosím. Ja sa pýtam, aké riešenie by ste vy videli ako priechodné. Je pre vás priechodné riešenie, že návrh tohto výboru kvalifikovaná väčšina parlamentu, to znamená 76 poslancov, ak teda to bude vážny problém týkajúci sa zvrchovanosti krajiny, môže zaviazať ministra? Je to teraz priechodné? Lebo ak diskutujeme, musíme hľadať aj riešenia.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Ďaďo.