J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám informáciu o mimoriadnych udalostiach v operácii Iracká sloboda a mierovej misii UNFICYP na Cypre.

Na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky zo 14. júna 2004 si vám dovoľujem predložiť informáciu o mimoriadnych udalostiach, ku ktorým došlo 8. júna v operácii Iracká sloboda a mierovej misii UNFICYP na Cypre, v ktorých pôsobia príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K prvej mimoriadnej udalosti došlo v operácií Iracká sloboda, kde pôsobia naši príslušníci na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky z 19. 6. 2003, ako aj na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN 1483, 1511 a najnovšie aj 1546. Pri tejto udalosti zahynuli traja príslušníci našej ženijnej jednotky. Spolu s nimi zahynuli dvaja poľskí a jeden lotyšský vojak.

V inkriminovaný deň, t. j. 8. júna 2004 práce začali podľa plánu o 7.30 hodine. Dve slovenské ženijné čaty pracovali v dvoch sektoroch. Čata, v ktorej sa stala mimoriadna udalosť, bola rozdelená do dvoch skupín. Jedna skupina preverovala prístupové cesty a priestor, kde sa nachádzala munícia. Túto muníciu zhromažďovala v určenom priestore a dovážala výbušné a nebezpečné predmety. Druhá skupina ich ukladala a pripravovala na likvidáciu. Okolo 8. hodiny 50 minúty až 8. hodiny 55 minúty v priestore, kde pracovala skupina na likvidáciu munície, nastala silná detonácia, po ktorej nasledovala séria výbuchov trvajúca okolo 15 minút. Okamžite po tomto nešťastí veliteľ mnohonárodnej divízie stred - juh určil komisiu, ktorá na základe zistených faktov stanovila pravdepodobnú príčinu nešťastia a tou je skutočnosť, že jeden z mínometných granátov trafil do munície pripravenej na likvidáciu, kde pracovali vojaci. Dva ďalšie výbuchy boli príčinou čiastočného poškodenia transportéra OTh 64 automobilom honker z opačnej strany, ako došlo k hlavnému výbuchu.

Po prijatí prvotného hlásenia o tejto mimoriadnej udalosti náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky ustanovil komisiu na prešetrenie vzniknutej mimoriadnej udalosti. Komisia pôsobila 13. júna 2004 priamo v priestore udalosti a po nezávislom šetrení potvrdila záver vyšetrovania udalosti stanovený komisiou veliteľa mnohonárodnej divízie a spresnila okolnosti mimoriadnej udalosti. Komisia vykonala obhliadku miesta výbuchu a spresnila smer vedenia mínometného útoku na severo-severovýchod a diaľku streľby na 3 300 až 3 500 m z miesta, ktoré bolo kryté terénnymi nerovnosťami a rozsiahlym porastom nízkych drevín. Streľba spôsobila poškodenie vozidla aj výbuchom zo strany odvrátenej od hlavného výbuchu. Nakoľko bolo komisiou zistené, že priestor palebného útoky je skrytý za prírodnými nerovnosťami, strážne jednotky za týchto klimatických a terénnych podmienok nemohli útočníkov odhaliť.

Tu si dovolím pripomenúť, že berúc do úvahy bezpečnosť našich vojakov Národná rada Slovenskej republiky dňa 22. 1. 2004 na návrh vlády Slovenskej republiky vyslal do Iraku špeciálnu čatu obrany a ochrany, ktorej primárnou úlohou je chrániť ženistov počas práce. Je len paradox, že časť poslancov, ktorá podporila vyslanie našich ženistov, už nezdvihla ruku za ich väčšiu bezpečnosť.

Vážené dámy, vážení páni, závery komisie potvrdili, že činnosť jednotky bola v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 332 zo dňa 19. júla 2003. Jednotka vykonávala činnosť v súlade s operačným rozkazom náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky a smernicou na činnosť ženijnej roty pôsobiacej v operácii Iracká sloboda.

Podľa zistení komisie dôvod na použitie takzvanej červenej karty zo strany veliteľa slovenského kontingentu nebol, nakoľko úlohy stanovené čiastkovým rozkazom veliteľa mnohonárodnej divízie pre ženijnú rotu boli v súlade s jej poslaním a udeleným mandátom. Veliteľ jednotky vybavený takzvanou červenou kartou disponuje právomocou nepripustiť, zakázať použitie jednotky na plnenie iných úloh či už zo stránky obsahovej, alebo teritoriálnej.

Pri šetrení neboli zistené žiadne pochybenia v oblasti velenia a riadenia v súvislosti so vznikom mimoriadnej situácie. Rovnako pri objasňovaní okolností a vykonávaní odborných prác v súvislosti s mimoriadnou udalosťou boli dodržané štandardné postupy v súlade s odbornými predpismi pri dodržaní všetkých bezpečnostných opatrení. K smrti príslušníkov jednotky poručíka in memoriam Petra Dingu, poručíka in memoriam Vladimíra Simonidesa a poručíka in memoriam Miroslava Frkáňa došlo pri plnení pracovných úloh nezávisle od ich vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Pozitívne bolo hodnotené správanie sa ostatných príslušníkov jednotky, ktorí boli v čase incidentu v ohrozenom priestore. Vzhľadom na vzniknutú situáciu postupovali rozhodne, rozvážne, s maximálnym nasadením pri záchrane spolubojovníkov. Ich snahou bolo pomôcť zranenému a vyslobodiť telá usmrtených napriek nebezpečnosti a zložitosti situácie, keď ešte v priestore vybuchovala munícia, aj s nasadením vlastných životov.

Obzvlášť statočne a pohotovo sa v tejto ťažkej situácii zachoval príslušník čaty vojak Miroslav Staník, ktorý v dobe nešťastia plnil úlohy neďaleko s odmínovacím komplexom Božena. Svojou bezprostrednou činnosťou a pomocou zásadným spôsobom prispel k záchrane ťažko zraneného poľského vojaka tým, že ho skryl v chránenom priestore, kde mu bola okamžite poskytnutá odborná prvá pomoc.

V súčasnosti je situácia v jednotke stabilizovaná, o čom svedčí aj skutočnosť, že žiadny príslušník jednotky nepožiadal o repatriáciu. Napokon osem príslušníkov doterajšieho kontingentu požiadalo o predĺženie pôsobenia v misii. Jednotka je pripravená plniť ďalšie úlohy vyplývajúce z mandátu Národnej rady Slovenskej republiky a Bezpečnostnej rady OSN.

Podľa zistených informácií k 5. máju 2004 slovenské ženijné jednotky preverili v Iraku na mínovú bezpečnosť ručným spôsobom 72 796 štvorcových metrov, pomocou komplexu Božena odmínovali 50 725 štvorcových metrov a pomocou tanku T-55C so zariadením KMT7 225 200 štvorcových metrov. Za toto obdobie zničili 291 kusov protitankových mín

M 62M, 110 kusov protilietadlových nábojov, 3 kusy mínometných granátov, 2 kusy RPG75 a 4 kusy mín neznámej konštrukcie.

Druhá mimoriadna udalosť sa stala v ten istý deň v mierovej misii UNFICYP na Cypre, kde zahynul príslušník našej jednotky. 8. júna 2004 bol v súlade s plánom plnenia úloh vykonaný pravidelný patrolovací let vrtuľníkom UNFICYP, ktorý sa uskutočnil v dobe od 10.30 do 11.30 hodiny. Posádku tvoril argentínsky pilot a traja príslušníci Slovkonu. Po ukončení letu a pristátí vrtuľníka na pristávacej ploche pre vrtuľník účastníci letu vystupovali z kokpitu vrtuľníka. Rotmajster in memoriam Miroslav Huška sa z doposiaľ neznámych dôvodov po vystúpení z kokpitu priblížil k točiacej sa vyrovnávacej vrtuli, ktorá ho zasiahla, utrpel ťažké tržné poranenia zadnej časti hrudníka s následným ťažkým šokom spôsobeným veľkou stratou krvi a stratou vedomia. Ihneď po udalosti mu bola poskytnutá prvá pomoc službukonajúcim lekárom. Sanitkou bol okamžite po poskytnutej prvej pomoci a stabilizácii prevezený do hlavnej nemocnice vo Famaguste, kde sa pokračovalo v resustitácii. Približne o 12.10 hodine miestneho času zomrel na následky zranení.

Tento prípad je odlišný od prvého, pretože tu došlo pre nás z nepochopiteľných dôvodov k ojedinelému porušeniu bezpečnostných opatrení a nevieme si vysvetliť konanie postihnutého. Všetci príslušníci sú riadne poučení o bezpečnostných pravidlách, o čom jestvujú aj písomné záznamy. Vyšetrovanie tejto mimoriadnej udalosti zatiaľ nie je uzavreté z dôvodu, že medzinárodná vyšetrovacia komisia ešte vyšetrovanie mimoriadnej udalosti neukončila.

Vážené dámy, vážení páni, v súvislosti s touto správou by som vás rád upozornil na skutočnosť, že v záujme poskytnúť vám a verejnosti čo najskôr informácie o týchto udalostiach a z dôvodu zaradenia tohto materiálu na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady musel byť materiál pripravený v čase, keď sme vychádzali iba z prvotných hlásení. Z toto dôvodu v informácii, ktorú máte k dispozícii, sú uvedené výrazy ako pravdepodobne, komisia sa domnieva a pravdepodobný mínometný útok. Aj preto som toto svoje vystúpenie doplnil o údaje, ktoré mi predložila komisia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, aby ste boli informovaní v plnom rozsahu.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi zrekapitulovať informácie, ktoré tu odzneli, do nasledovných záverov.

Po prvé. Slovenskí vojaci zahynuli pri plnení humanitárnej činnosti , na ktorú boli vyslaní Národnou radou Slovenskej republiky a ktorú vykonávali na základe mandátu Bezpečnostnej rady OSN.

Po druhé. Každý profesionálny vojak musí počítať s rizikom ohrozenia zdravia, ako aj nasadením života pri výkone úloh v službách svojej vlasti.

Po tretie. Vláda a ministerstvo obrany robili, robia a vždy budú robiť všetky opatrenia, aby takéto riziká minimalizovali, pozri vyslanie čaty obrany a ochrany.

Po štvrté. Boli dodržané všetky bezpečnostné predpisy a bola zabezpečená adekvátna ochrana našich vojakov pri vykonávaní ich práce.

Po piate. Neexistoval racionálny dôvod na použitie takzvanej červenej karty, ktorá umožňuje nepripustiť jednotku na plnenie úloh.

Po šieste. Účasť slovenských vojakov, ktorých práca je vysoko hodnotená nielen koaličnými jednotkami, ale aj miestnym obyvateľstvom, je v najbližšej budúcnosti v Iraku viac ako nevyhnutná a ich odchod by zhoršil bezpečnostnú situáciu pre samotných občanov Iraku.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na záver vysloviť uznanie príslušníkom mierových misií ozbrojených síl Slovenskej republiky za ich výborné a ich vysoko profesionálne plnenie zložitých úloh v mierových misiách po celom svete. V týchto podmienkach naši vyslanci mieru reprezentujú nielen ozbrojené sily Slovenskej republiky, ale predovšetkým Slovenskú republiku a sú odhodlaní pre úplné nastolenie mieru nasadiť aj svoj život.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste vzali predloženú informáciu na vedomie. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za informáciu. Teraz poprosím pána poslanca Jozefa Šimka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k informácii vlády o mimoriadnych udalostiach na Cypre a v Iraku. Nech sa páči.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, pán premiér, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania informácie o mimoriadnych udalostiach v operácii Iracká sloboda a mierovej misii UNFICYP na Cypre.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 768 z 15. júna 2004 pridelil informáciu o mimoriadnych udalostiach v operácii Iracká sloboda a mierovej misii UNFICYP na Cypre na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola informácia o mimoriadnych udalostiach v operácii Iracká sloboda a mierovej misii UNFICYP na Cypre pridelená rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, informáciu prerokovali, zobrali ju na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Iné výbory o informácii nerokovali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby zobrala na vedomie informáciu o mimoriadnych udalostiach v operácii Iracká sloboda a mierovej misii UNFICYP na Cypre. Ďakujem.

Pán predseda, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási ústne pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, chcela by som na úvod povedať, že napriek tomu, že náš klub nesúhlasil s odchodom alebo s vypravením vojakov do Iraku, napriek tomu, že som žena, napriek tomu, že jeden z mŕtvych vojakov bol môj vzdialený príbuzný, budem sa v tejto otázke usilovať vystupovať úplne vecne.

Ide o to, že pán minister obrany bol poverený vypracovať informáciu a podať ju na zasadnutí výboru pre obranu a bezpečnosť. Toto zasadnutie sa uskutočnilo 17. júna. Ako vieme, k tragédii v Iraku prišlo 8. júna. Pri prvotnom prerokúvaní tejto správy som hneď vo výbore upozornila, že také výrazy, ako je "pravdepodobne", "domnievame sa" a tak ďalej, čo už dnes pán minister sa pokúsil vysvetliť, do vojenskej správy určite nepatria.

Samozrejme, pán minister, že máte dôvod teraz ospravedlňovať tieto, prepáčte, nemožné výrazy, takéto veci sa nemôžu v takomto dokumente vyskytnúť, pretože, a to sa pýtam zároveň, k tragédii síce prišlo 8. júna a naša komisia tam bola vyslaná 13. júna. Ak ste mali sedemnásteho podať vo výbore informáciu, nečudujem sa, že ste ju podali tak, ako vyzerá, a dodnes tak vyzerá.

Keď som mala k tomu pripomienky, pán štátny tajomník dokonca ešte tam opravil údaj, ktorý hovorí, že celý výbuch prebehol asi dva kilometre, kde naši pracovali, pán štátny tajomník to opravil, že možnože aj tri.

Prepáčte, vážené kolegyne, kolegovia, ak si myslíme, že toto je dostatočná informácia o tom, čo sa stalo, tak neviem potom, čo budeme žiadať, ak sa stane ešte niečo oveľa horšie, respektíve akú informáciu dostaneme.

A tak sa pýtam, pán minister, ako je možné, že takúto správu vypracúvajú ľudia, prepáčte, prosím, to je trošku od veci, ktorí nevedia ani pravopis. Sú tam totiž hrubé pravopisné chyby, až to uvádza človeka do smiechu, ak by nešlo o takúto tragédiu.

Ďalej sa chcem spýtať, prečo v prvej vyšetrovacej komisii nebol vymenovaný nikto z našich veliacich dôstojníkov? Komisia bola šesťčlenná, nebol v nej ani jeden náš dôstojník. Neboli akceptovateľní? Alebo neboli ochotní pracovať v tejto komisii?

Ďalej sa chcem spýtať, z tejto tragickej udalosti zostal jeden vojak ťažko zranený a letecky prevezený do nemocnice v Bagdade. Bol to desiatnik Pavel Sliziak. Pýtam sa, pán minister, dodnes ho niekto vypočul? Alebo žije vôbec ešte tento chlapec? Bol to síce Poliak, ale myslím si, že by sme to mali vedieť, aspoň mohli by sme to vedieť. Predpokladám, že ak sa zachránil pri tejto tragickej udalosti, určite by podal lepšie svedectvo ako to, čo ste vy predložili nám.

Nebudem hovoriť o nešťastnej udalosti na Cypre, pretože to nie je vysvetliteľné ničím iným jedine tým, že ten chlapec pravdepodobne porušil nejaké pravidlá bezpečnosti, čo sa nemalo stať, ale aj tak na tejto udalosti je zaujímavé, že posádku vrtuľníka tvorili naši traja chlapci a viezol ich argentínsky pilot. Možnože si ani nerozumeli, možnože ani nevedeli, čo hovoria jeden druhému. Ako je to možné, respektíve, ako je to vysvetliteľné, že sa stane takéto nešťastie? Ja, dovoľte mi, sa môžem domnievať, že nerozumeli tomu, čo ten Argentínčan hovorí. Prečo sa robí, respektíve, prečo prišlo ku kombinácii takejto posádky, by som sa mohla spýtať.

Pán minister v pôvodnej informácii nám dal na známosť, že po prijatí prvotného hlásenia o mimoriadnych udalostiach boli určené komisie a tak ďalej. Pán minister, môžem sa vás spýtať, kedy ste dostali prvotné hlásenia a prečo to tu nie je uvedené? Pretože CNN a internet to dávali okamžite, my sme sa to dozvedeli až asi za pol druha dňa.

Takže na záver mi dovoľte povedať jedno, že ja vyjadrujem mienku poslaneckého klubu komunistickej strany, že v žiadnom prípade s touto informáciou nemôžeme súhlasiť, respektíve nemôžeme ju zobrať na vedomie, a dovoľte mi poprosiť pána ministra, aby ju doplnil a potom ju predložil tejto Národnej rade, pretože toto nie je správa vojenského orgánu. Toto je niečo nehodné takého ministerstva, ktoré predstavujete, pán minister.

Na záver celkom ani to, čo ste povedali pred koncom, že všetci boli ochotní okamžite a hneď hotoví tam zostať, ani to, pán minister, nie je pravda podľa iných prameňov. Možno, že máte informácie odinakiaľ ako všetci ostatní bežní občania. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skočenú. Pán minister, chcete alebo nie zaujať stanovisko k tomu, čo predniesla pani poslankyňa Bollová? Nech sa páči.

J. Liška, minister obrany SR: Budem veľmi krátko a stručne reagovať na niektoré možno informácie, ktoré chce pani poslankyňa Bollová vedieť, a budem sa snažiť byť nad vecou.

Ihneď prvú informáciu som dostal zhruba asi hodinu, hodinu aj štvrť po tom, čo sa takáto udalosť stala. Hovorím nášho času. Pokiaľ sa podľa nášho času toto stalo zhruba okolo 7.00 hodiny, tak ja som túto informáciu dostal okolo 8.00 - 8.10 hodine. Musíme pochopiť aj spojenie v takýchto podmienkach, od nášho hlavného tábora sa vyskytuje tento tábor asi 150 kilometrov, pretrhne sa vedenie, než to celé prejde, než to prišlo ku mne, bolo to najrýchlejšie možné, ihneď po tomto som vydal takéto nariadenie. To je prvá vec.

Ako je možné, že takéto správy vypracúvajú ľudia, ktorí nevedia písať? No, urážate podľa mňa tých ľudí. Bol to generál Jaroslav Vývlek, ktorý bol šéfom tejto skupiny a prečo tam v tej prvej neboli pod vedením poľského generála, brigádneho poľského generála naši ľudia, no na to sa treba spýtať medzinárodného velenia, pod ktoré patríme. A celú tú prvú správu som dal k dispozícii a vychádzal som z nej a bol to doslovný preklad a myslím si, že sú to odborníci, ktorí vedia posúdiť, čo sa asi stalo, a oni citovali, že pravdepodobne došlo k takýmto výbuchom.

Počas ďalších zistení a našej komisie, ktorá nebola vysielaná trinásteho, bola vyslaná už v piatok, bolo pokazené lietadlo, museli sme potom požiadať spojenecké vojská o dopravu našich pilotov, pretože lietadlo, keď nenaštartuje, zhruba štyrikrát musí byť odstavené a ide sa iným. Nemáme toľko lietadiel ako iné vojská a táto komisia bola na mieste, toto vyšetrovala v pondelok. Ja som v pondelok musel správu dávať do parlamentu a komisia sa vrátila až z pondelka na utorok v noci, preto som ju dopĺňal teraz o ďalšie informácie, t. j. o vzdialenosť o smer severovýchod a vzdialenosť zhruba 3 300 až 4 500 metrov. Všetky ostatné informácie sa nemenili.

A nakoniec pani Bollová, aj vy, keď ste rozprávali, tak hovoríte, že nebudete komentovať Cyprus, lebo pravdepodobne sa to stalo. Používate také slová, nie ste síce komisia, ale sú to tiež ľudia a jednoducho nevedia to na sto percent, lebo tam neboli. Bohužiaľ, tí chlapci sú mŕtvi, tak je to len s veľmi vysokým stupňom pravdepodobnosti. Mne je to ľúto, že to takto je, ale nie je to preto, že by som dehonestoval výsledky komisie, ktorá tam bola a spravila to najlepšie, ako to vie spraviť, a myslím si, že nie je čo k tejto správe dodať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem pekne ministrovi, pánovi poslancovi Šimkovi. Končím rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch, ktorými sú

interpelácie poslancov a písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 26. mája toho 2004 (tlač 748).

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto vyjadriť k odpovediam na interpelácie, ktoré ste dostali od interpelujúcich členov vlády? Nie, preto končím tento bod rokovania.

Pristúpime teraz k interpeláciám poslancov, chcem len pripomenúť, že podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku ústne prednesená interpelácia nezbavuje poslanca Národnej rady odovzdať ju predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomne.

Chcem vás informovať, že písomne sa do tohto bodu programu prihlásili štyria páni poslanci: Karol Fajnor, Gustáv Krajči, Irena Belohorská, Dušan Čaplovič.

Nech sa páči, pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

Vážený pán predseda vlády, za roky vášho pôsobenia vo funkcii predsedu vlády už vás poradcovia naučili vo svojich vystúpeniach na verejnosti využívať taktiku predkladať pozitívne a chváliace vyjadrenia o činnosti a výsledkoch svojej vlády. Pritom používate údaje, ktoré vyhovujú vám, respektíve finančne a ekonomicky úspešným skupinám, ktoré likvidujú zvyšky štátneho vlastníctva a sú v ostrom rozpore s ťažkou reálnou situáciou občanov nášho štátu.

Komunistická strana Slovenska je za všetky formy vlastníctva, ale vami glorifikované bohatstvo súkromného vlastníctva je len pre niektorých vyvolených, nie pre občanov.

Ako príklad uvádzam. V strategickej oblasti potravinárskeho priemyslu sú takým príkladom Považské mlyny a cestovinárne, spoločnosť s ručením obmedzeným. Keď súkromný majiteľ ekonomicky zlyhal, vyrobil viac ako 200-miliónový dlh a skrachoval, nový majiteľ Považské mlyny a cestovinárne, akciová spoločnosť v Bratislave, pokračuje v tomto procese. Nie je schopný alebo nemá záujem, a to je váš problém zistiť, vážený pán predseda vlády, reálne ozdraviť podnik, ktorý v minulosti patril k jedným z najlepších. Dosahuje zisk a ide na polovičný výkon. Zrušil výrobu cestovín, pripravuje sa na zrušenie výroby trvanlivého pečiva. Je podozrenie, že firma sa tuneluje. Prejavuje sa to prostredníctvom nákupu obilia a ďalšími výkonmi cez ďalšie firmy. Permanentne sa znižujú počty pracovníkov systémom vždy tesne pod limit, na ktorý sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť. V súčasnosti sa akciová spoločnosť chystá prepustiť 69 zo 179 pracovníkov. Časť z nich je z úseku dopravy, na ktorom pracujúci musia robiť viac ako 900 nadčasových hodín, samozrejme, nepreplatených, pán predseda vlády. Zamestnanci nemajú vyplatené mzdy načas, sú v strese a v neistote.

Vážený pán predseda vlády, sú mi známe vaše kompetencie, k nim určite patrí povinnosť zabezpečiť zdravé a pozitívne ekonomické prostredie v štáte a zvyšovať životnú úroveň obyvateľov. Okrem iného ste sa k tomu zaviazali v programovom vyhlásení vlády. Žiadam vás preto o kontrolu a rokovanie s vedením akciovej spoločnosti a vykonanie priamych opatrení na zabránenie likvidačného hospodárenia podniku, ktorý dáva prácu našim občanom. Žiadam vaše konkrétne opatrenia k návrhu, ktoré sa týkajú zníženia počtu pracovníkov, aby sa zabránilo zvýšeniu nezamestnanosti reálnej, nie umelo upravovanej administratívnymi opatreniami.

Prosím, aby ste ma informovali, aké výsledky ste v riešení mojej požiadavky dosiahli. Ďakujem všetkým za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Gustáv Krajči, nech sa páči, máte slovo.

G. Krajči, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán premiér, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady interpelujem ministra vnútra Vladimíra Palka.

Vážený pán minister, obraciam sa na vás ohľadne podania informácie v súvislosti so zavedením skráteného vyšetrovania. Projekt skráteného vyšetrovania vo vašom rezorte sa nachádza v súčasnosti doslova pred zrútením. Namiesto toho, aby sa plnila úloha dostať väčší počet policajtov do priameho výkonu v uliciach, tento projekt ich z ulíc sťahuje do kancelárií. Od novely Trestného poriadku 1. októbra 2002, keď bolo zavedené skrátené vyšetrovanie, polícia už dva roky bojuje s obrovskými problémami. Skrátené vyšetrovanie bolo uvedené do praxe bez dokonalej pripravenosti príslušníkov a bez vytvorenia príslušných podmienok. Po dvoch rokoch možno konštatovať, že policajti nestíhajú riešiť prípady, ich zaťaženosť je enormná - až 30 prípadov mesačne, pričom optimálne množstvo by bolo 7 až 8 prípadov. V polícii je v súčasnosti nedostatok príslušníkov, celkovo chýba až 1 000 policajtov, a ohodnotenie za nadčasovú prácu neprichádza. Pritom prokuratúra sa k skrátenému vyšetrovaniu stavia ako ku klasickému. Policajti majú strach verejne vyjadrovať svoje výhrady k personálnej politike ministerstva vnútra. Ich nadriadení robia všetko pre to, aby problémy ututlali, lebo riešiť ich nemôžu. Prijímajú nariadenia, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou v rozpore so zákonom.

Tak je tomu aj v prípade vydania sporného nariadenia okresného riaditeľa Policajného zboru v Prievidzi, ktoré ukladá pod písm. c) príslušníkom obvodných oddelení v okrese Prievidza, aby vykonávali procesné úkony pri objasňovaní trestných činov pod hlavičkou Úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru odboru skráteného vyšetrovania.

Pokiaľ ide o prípad z Prievidze, zrejme nejde o jediný, ide v podstate o nelegálny postup, nakoľko podľa takéhoto nariadenia procesné úkony počas vyšetrovania vykonáva neoprávnená osoba, to je policajný orgán obvodného oddelenia Policajného zboru, ktorý zo zákona môže vykonať iba prijatie oznámenia o trestnom čine, prípadne ďalšie úkony, avšak nie výsluch poškodených, svedkov a podozrivých.

Je tu nebezpečenstvo, že takýto postup pri odhaľovaní trestných činov napadne pred súdom obhajoba a sudca nebude môcť rozhodnúť inak, ako oslobodiť obvineného. Takýmto postupom práca polície vyjde navnivoč.

V tejto súvislosti vám kladiem, pán minister, dve otázky. Prvá. Nemyslíte si, pán minister, že takýto postup vedenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi je prekročením pridelených právomocí a porušením nariadenia ministerstva vnútra a zákona? Ako je možné, že vysokí predstavitelia polície postupujú v rozpore so zákonom? Je to neznalosť alebo tlak zo strany ministerstva na riešenie problému skráteného vyšetrovania? Po druhé. Ako je personálne a odborne zabezpečená úloha skráteného vyšetrovania zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky?

Druhá časť mojej interpelácie sa týka personálnej politiky. V nedávnej minulosti ste ako minister vnútra presadzovali tvrdé opatrenia v zákone o súkromných bezpečnostných službách, ktoré sme tu v Národnej rade aj podporili, aby sa v súkromných bezpečnostných službách nemohli zamestnať osoby obvinené z trestného činu. V samotnej polícii však takéto osoby pracovať môžu a dokonca sú niekedy aj funkčne povyšované. Ide o Jozefa H., ktorý bol v marci 2000 postavený mimo výkonu činnej služby a bolo proti nemu začaté trestné stíhanie pre trestný čin vydierania a zneužitia právomocí verejného činiteľa. V uplynulom období bol uznaný vinným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, bolo mu vznesené ďalšie obvinenie a napriek tomu nebol do dnešného dňa prepustený z Policajného zboru a poberá skrátený mesačný plat policajta.

Rovnaký prípad sa týka aj Ivana Š., ktorý pracoval na Obvodnom oddelení v Nitrianskom Pravne a bol obvinený z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa vyšetrovateľom krajského úradu vyšetrovania v Žiline v súvislosti s nezákonným postupom pri vyšetrovaní medializovaného lúpežného prepadnutia Bane Handlová. Po vznesení obvinenia nebol Ivan Š. postavený mimo výkonu činnej služby, ale naopak, bol funkčne povýšený a zaradený ako vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prievidzi.

Takúto situáciu možno prirovnať k dvojitému metru. V SBS nemôžu pracovať obvinené osoby, v polícii áno a ešte sú povyšované. Pán minister, ako je možné, že uvedení policajti, ktorí sú obvinení z takých závažných trestných činov, pôsobia naďalej v Policajnom zbore? Ako sa môžu cítiť ich čestní kolegovia alebo na druhej strane páchatelia, ktorých vypočúvajú policajti obvinení ešte zo závažnejších trestných skutkov? Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalšou písomne prihlásenou je pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, dovoľte mi na úvod mojej interpelácie povedať, že keď sme prerokúvali zdravotnícke zákony, diskutovala som tak ako po celé desaťročné obdobie, čo som členkou parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky. Ale po prvý raz som dostala niečo také ako žiadosť advokátskej kancelárie o ospravedlnenie sa ministrovi Rudolfovi Zajacovi. Dovolím si vám prečítať aj tento list, ktorý som dostala od advokátskej kancelárie Valko&Partneri.

"Vážená pani poslankyňa, obraciam sa na vás ako právny zástupca Rudolfa Zajaca z dôvodu, že ste sa v denníku Nový deň zo dňa 26. 5. v článku pod názvom Zajac zavádza čakacie lístky na smrť na otázku redaktorky Ivy Holej vyjadrili nasledovne. ´A to sa budú navyše zavádzať takzvané čakacie lístky na zdravotnícke výkony? Čo si o tom myslíte?" Moje vyjadrenie bolo: "Je to proti ľudskosti. Predsa človek v 21. storočí nemôže čakať na operáciu napríklad rakoviny krčka maternice. Na jednej strane poisťovne platia prevenciu, na druhej pri nájdení karcinómu sa má pacient zaradiť na čakaciu listinu. Je to ako čakanie na smrť." "Na margo vami vyslovenej odpovede vám týmto oznamujem, že je nepravdivá, a teda v rozpore s objektívnou realitou. Akékoľvek onkologické ochorenie patrí do zoznamu priorizovaných diagnóz a nikdy sa neuvažovalo o zavedení čakacích listov na onkologické zákroky. Práve naopak, v navrhovaných zákonoch dominuje prevencia, včasná diagnostika a liečba onkologických ochorení, čo je nielen lepšie pre pacienta, ale aj efektívnejšie z finančného hľadiska.

V súvislosti s vami uvedenými skutočnosťami vás upozorňujem, že týmito svojimi nepravdivými tvrdeniami uverejnenými vo vyššie citovanom denníku ste závažným spôsobom zasiahli do osobnej integrity môjho mandanta ako fyzickej osoby, ktorej práva na ochranu osobnosti garantujú v slovenskom právnom poriadku ustanovenia § 11 a nasledujúceho zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ).

V zmysle ustanovenia § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, hlavne života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy. V súlade s dikciou ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

V zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka by sa ďalej nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 hlavne preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na vznik zodpovednosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka postačí, ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva už aj v samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby. Táto podmienka je v danom prípade splnená.

Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa ustanovenia § 13 prichádza do úvahy pri tých zásahoch do osobnosti fyzickej osoby, ktoré je možné kvalifikovať ako neoprávnené, teda protiprávne. Neoprávnenými zásahmi do osobnosti fyzickej osoby sú napríklad prípady, keď fyzická alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé tvrdenia, napríklad nepravdivé znevažujúce tvrdenia o mravnom profile fyzickej osoby, o jej morálke, vlastnostiach, zmýšľaní, chovaní alebo pravdu skresľujúce skutočnosti.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ste vašimi výrokmi bezprávne, neoprávnene, protiprávne zasiahli do cti a dôstojnosti môjho mandanta, pričom tento právo porušujúci zásah bol objektívne spôsobilý ohroziť jeho česť a dôstojnosť, a to nielen ako politika, ale aj lekára a z uvedeného dôvodu vzniklo konkrétne nebezpečenstvo zníženia postavenia môjho mandanta u spoluobčanov a týmto nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jeho postavenia ako politika a lekára, čím ste v značnej miere znížili jeho profesijnú a odbornú česť.

Pre difamujúcu povahu určitého tvrdenia sa nevyžaduje, aby bolo všeobecne v určitej spoločnosti chápané ako difamujúce. Stačí, ak tvrdenia môžu mať taký účinok čo len u určitej skupiny ľudí, ktorá tvorí okolitý svet postihnutého. To, či je už určité tvrdenie difamujúce, je nutné posúdiť hlavne podľa použitých výrazov, ale tiež aj podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo.

Na základe ustanovení § 11 a v následnom Občianskom zákonníku sa nevyžaduje, aby v dôsledku protiprávneho konania došlo k zníženiu vážnosti osoby, ktorá bola tvrdeniami pôvodcu difamujúceho výroku postihnutá a došlo skutočne k vzniku ujmy. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa na stranu pôvodcu neoprávneného zásahu nevyžaduje existencia subjektívneho predpokladu vo forme zavinenia či už úmyslu priameho, alebo nepriameho, alebo nedbanlivosti vedomej, alebo nevedomej.

Z toho dôvodu nie je právne relevantné, či ste si ako pôvodca predmetného protiprávneho zásahu boli vedomý neoprávnenosti svojho zásahu, ak ste sa snáď z akýchkoľvek príčin spoliehali na pravdivosť a serióznosť vami získaných informácií, ktoré však v skutočnosti pravdivé a seriózne nie sú, alebo vyjadrené inak, ak ste nedbanlivo, ľahkomyseľne prebrali predmetné difamujúce skutkové tvrdenia o osobe môjho mandanta a zverejnili ste ich v spomínanom vyššie uvedenom článku.

Dôkaz takzvaného ospravedlňujúceho omylu napríklad, že ste ako pôvodca zásahu do osobnosti môjho mandanta konali v dobrej viere, respektíve, že ste mohli predmetné tvrdenia považovať za pravdivé, je v rámci ochrany osobnosti irelevantný. Ani prípadná dobrá viera, respektíve vaše osobné presvedčenie by preto protiprávnosť vášho zásahu ako objektívne existujúceho faktu nevylúčila.

Zároveň poukazujem na fakt, že vyslovenie vašich nepravdivých a difamujúcich tvrdení, ktorými ste porušili práva chránené spomínanými ustanoveniami § 11 Občianskeho zákonníka jednoznačne zakladá právny nárok môjho mandanta domáhať sa voči vám nielen poskytnutia morálnej satisfakcie spočívajúcej v uverejnení ospravedlnenia primeraným spôsobom, ale tiež poskytnutia náhrady vzniknutej nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na základe hore uvedených dôvodov vás teda žiadam a vyzývam, aby ste na základe tejto výzvy osobne a bezodkladne, najneskôr však na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky alebo iným vhodným verejným spôsobom predniesli ospravedlnenie nasledujúceho znenia:

MUDr. Irena Belohorská, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky v denníku Nový deň zo dňa 26. 5. 2004 v článku pod názvom Zajac zavádza čakacie lístky na smrť na otázky redaktorky Ivy Holej odpovedala nasledovne: To je proti ľudskosti. Predsa človek v 21. storočí nemôže čakať na operáciu napríklad rakoviny krčka maternice. Na jednej strane poisťovne platia prevenciu, na druhej pri nájdení karcinómu sa má pacient zaradiť na čakaciu listinu. To je ako čakanie na smrť. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, a preto sa týmto MUDr. Irena Belohorská pánovi doktorovi Rudolfovi Zajacovi ospravedlňujem, že svojimi difamujúcimi výrokmi som neoprávnene zasiahla do jeho osobnostných práv, čím som ohrozila česť, vážnosť a dôstojnosť MUDr. Rudolfa Zajaca ako človeka, občana, lekára a politika.

Pokiaľ na tento list považovaným spôsobom nezareagujete, respektíve nevyhoviete výzve a neprednesiete vyššie uvedený text ospravedlnenia na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky alebo sa inak verejne neospravedlníte, budem nútený podať na mieste a vecne príslušný okresný súd návrh, ktorým sa budem v mieste môjho mandanta voči vašej osobe domáhať jeho práv, ktoré ste porušili vrátane poskytnutia i materiálnej ujmy v peniazoch.

Dovoľujem si vám pripomenúť, že podľa článku 78 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenia sa vzťahujú len na výroky, ktoré poslanec pri výkone svojej funkcie prednesie na pôde Národnej rady alebo v jej orgánoch, takzvaná indemnita, ale nevylučuje občianskoprávnu zodpovednosť.

Za výroky prednesené v masovokomunikačných prostriedkoch však poslanec zodpovedá podľa ustanovenia § 11 a následných Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o neoprávnený zásah do práva na ochranu fyzickej osoby, a preto ustanovenie § 19b Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o neoprávnené použitie názvu alebo neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

Okrem uvedeného vás upozorňujem, že aj Súd pre ľudské práva (ďalej len súd) upozornil na to, že ktokoľvek vykonáva práva a slobody garantované prvým odsekom článku 10 Európskeho dohovoru, má určité povinnosti a nesie určitú zodpovednosť. Medzi ne možno zaradiť záväzok vyhnúť sa v medziach možnosti urážajúcim výrazom, ktoré možno považovať za útok na práva iných. Politik má zrejme tiež právo na ochranu svojej povinnosti. Aj z rozhodnutia vo veci Castles kontra Španielsko z 23. apríla 1992 anuler číslo 236 vyplýva, že sloboda prejavu poslanca v tlači podlieha rovnakým obmedzeniam ako sloboda prejavu každej inej osoby. Sloboda politickej diskusie nie je absolútna.

Verím však, že po rozumnom uvážení všetkých súvislostí prídete sama k záveru, že dokázať pravdivosť vašich tvrdení týkajúcich sa osoby môjho mandanta v potenciálnom súdnom konaní nie je v danom prípade možné a uverejnenie ospravedlnenia vyššie uvedeným spôsobom v stanovenom znení na základe tejto výzvy zabezpečíte. Podpísaný doktor Ernest Valko, advokát."

Keď som dostala tento list alebo toto upozornenie, priznám sa, že som sa po prvý raz za celých tých desať rokov prekvapila. Prekvapila tým, že politik zrazu nemôže povedať svoj názor, čo je v 21. storočí možné a dobré, alebo čo nie. Možno vyplývajúc z mojej povahy by som sa pustila do jedného z ďalších prebiehajúcich súdov, tak ako na Slovensku tých súdov je neúrekom. Neurobím tak z niekoľkých dôvodov.

Po prvé. Pretože možno už toto vystúpenie je mojím posledným vystúpením v tejto snemovni a nechcela by som svoje pôsobenie na politickej scéne Slovenska končiť súdnym procesom.

Po druhé, urobím tak preto, že by som trochu zmenila stratégiu, ktorú volil aj dnes môj kolega MUDr. Urbáni, pretože dostal asi list podobného znenia, nakoľko som čítala v Novom dni jeho ospravedlnenie.

A urobím tak aj z iného dôvodu, že som presvedčená o tom, že palica má dva konce, že ak toto nie je pravda, tak sa skutočne veľmi hlboko ospravedlním a ja to ešte raz prečítam, aby náhodou pán minister nehľadal kľučky, pretože to zabezpečí, že nikto s onkologickými ochoreniami nebude čakať. Ak by čakal, tak by naopak bola potom asi trestnosť na druhej strane. Urobím tak aj preto, že všetky súdne procesy, ktoré dnes bežia medzi politikmi, medzi poslancami, ministrami a podobne sú podľa mňa zbytočným zdržiavaním súdov, pretože ak by pán minister uznal, odporučila by som mu ako staršia osoba jedno veľmi dobré pravidlo, pravidlo, ktoré sa doteraz v politike vždy osvedčilo, ale nielen v politike. Vždy je lepšie počúvať ľudí, ktorí vás kritizujú, ako ľudí, ktorí vás chvália, lebo na to, aby som sa pochválila, mi stačí večer sa pozrieť do zrkadla a poviem si: dnešný deň si nežila zbytočne, urobila si niečo dobré ako politička pre ľudí.

Prečítala som si všetky svoje vyjadrenia, ktoré som mala k ministrovým zákonom, keby si pán minister prečítal, alebo keby jeho tím im venoval pozornosť, tak by zistil, že možno by sa skvalitnili mnohé zákony, keby počúval to, čo je tam napísané.

Znovu opakujem to, čo som povedala na minulej schôdzi. Štát nie je na to, aby chránil bohatých, štát je na to, aby vedel hľadať riešenia pre chudobných, aby vedel hľadať riešenia, špeciálne minister zdravotníctva, keďže hovoríme o tomto rezorte, pre pacientov. Viem veľmi dobre, čo je to stáť pri posteli ťažko chorých.

Keď som si pozrela v utorok na internete zoznam liekov, tak som bola znovu šokovaná. Pretože ľudia, ktorí sú chorí a  žijú z prídavkov, ktoré majú zo Sociálnej poisťovne, tak by som povedala, je to dosť frustrujúce z toho zaplatiť nájomné, prípadne ak má deti, postarať sa aj o stravu, o deti a ešte navyše zaplatiť hotelové služby v nemocnici, prípadne zaplatiť aj lieky. Ja si odložím jedno vrecko, ktoré ministrovi odovzdám, keď príde na interpelácie, lebo asi nevie o tom, že by sa na interpeláciách mal zúčastňovať podľa nášho rokovacieho poriadku. Toto vrecko je výsmechom, výsmechom zdravotníctva 21. storočia. Je to vytrhnutý papierik z písanky, ktorý je zlepený, a to bolo dané pacientke ako liekovka. Tu je napísaný liek, ktorý tá dáma užívala. Ako ďalší príklad neschopnosti riadenia rezortu, kde je ochotný vynakladať minister tisícky a možno milióny na informácie, prípadne na imidž do novín a nevie sa postarať napríklad o toaletný papier v nemocnici.

V sobotu som navštívila veľmi peknú nemocnicu v Petržalke. Navštívila som ju ako sprievodkyňa pacienta a ako pri dlhom čakaní potrebujete nájsť aj toaletu, musela som ju veľmi hľadať, pretože napriek vysokej nezamestnanosti a napriek množstvu takzvaných verejnoprospešných prác táto nemocnica nemala informátora, hoci miesto pre neho je tam veľmi vkusne vyhradené. Po hľadaní som konečne pribehla k tým dverám, ktoré sú na to určené. Boli zamknuté. Bolo treba ísť na ďalšie poschodia a hľadať na druhom poschodí záchranu, konečne som našla toaletu v 21. storočí bez toaletného papiera a v nemocnici bez možnosti utrieť si do niečoho ruky.

Vieme, že pacienti na dlhšie obdobie, keď ležia v nemocnici, si musia tieto veci nosiť. Ale prepáčte, aby takáto nemocnica nepočítala ani so základnými hygienickými potrebami, ktoré vidíte na Západe na každom, by som povedala, verejnom záchode, tak vám poviem, že znovu delíme Európu. Darmo si hovoríme, že sme už členskou krajinou Európskej únie, na to, aké majú záchody na Západe a aké sú u nás na Východe. Znovu zopakujem, je to v nemocnici. Nebolo to niekde na inom verejnom priestranstve.

Takže toto sú moje dôvody, pre ktoré ja radšej prispejem na charitu, ako by som sa mala púšťať do súdneho sporu s ministrom, ktorý nechce počúvať opozíciu, s ministrom, ktorý verí, že jeho reforma je vynikajúca. Možno som zle chápavá a nepochopila som, čo to znamená zatvárať nemocnice, možno som nepochopila, že systém, ktorý sa tu budoval dlhé roky v predchádzajúcom období, mnohé nemocnice napríklad ruší, ako teraz k 1. júlu má byť zrušená Pôrodnica a novorodenecké oddelenie v Malackách a ľudia z celého spádového územia Záhoria budú behať do Bratislavy.

Ak je toto tá reforma, ja držím palce pánu ministrovi, držím mu tie palce v mene pacientov, pre ktorých táto reforma je pripravovaná. Držím mu ich a, by som povedala, fandím mu, ak je tak presvedčený, že je ochotný súdiť sa s poslancami. Možno sa súdi aj s niekým iným, veľmi rada by som poznala počet súdov, ktorých pán minister má, len možno zabúda na jednu vec. Keď som si čítala jeho výroky v tlači o škriekajúcich zdravotných sestrách, o tom, ako bude počítať mŕtvych a ranených, všetky tieto jeho výroky, tak si myslím, že pán minister je úzkostlivý veľmi na seba, ale nedáva tú istú úctu druhým.

Ja som pri svojich vystúpeniach odovzdala pánu ministrovi a čítala som mu stanoviská lekárskych spoločností, sesterských zväzov, čítala som mu všetky stanoviská, ktoré sme ako poslanci a verím, že aj mnohí z vás dostali. Dúfam, že so všetkými sa pán minister nebude súdiť. Že sa nebude súdiť s tými, ktorí pripravovali informáciu o tom, že starí sa nebudú liečiť, alebo že je aj taká možnosť, je neprístupná pre zdravotníctvo 21. storočia.

Takže aby som urobila zadosť a nenaťahovala som zbytočne súdy, vážení páni kolegovia, preto som vás toľko zdržala, že som vás chcela upozorniť, aby ste si dali pozor. Špeciálne teraz, aby ste si dali pozor, keď vláda prijala zúženie poslaneckej imunity, vláda ako orgán, ktorý práve naopak má byť kontrolovaný týmto parlamentom. Takže vás prosím, aby ste si pripravili dobrých právnikov, alebo aby ste potom nasledovali môj príklad.

Prajem všetko dobré skutočne všetkým, využívam túto možnosť, že hovorím asi posledný raz z tohto miesta, chcem vám povedať a prajem vám všetkým, aby ste práve naopak vždy si vedeli vypočuť možno niekedy aj tvrdé slová. Aby ste si uvedomili, že všetci sme boli zvolení vo voľbách preto, aby sme zastávali práva svojich voličov. Ja som sa snažila skutočne urobiť zadosť, aby som všetky tie rozhovory, ktoré som mala s pacientmi, s lekármi, so zdravotnými sestrami, aby som odpovedala aj vlastne svojimi vystúpeniami na ich požiadavky, aby som ich tu prednášala.

Takže ešte raz, pán minister, ospravedlňujem sa vám za vyjadrenie, ktoré odznelo v denníku Nový deň 26. 5. 2004, kde som na otázku redaktorky Ivy Holej odpovedala: Je to proti ľudskosti, predsa človek v 21. storočí nemôže čakať na operáciu napríklad rakoviny krčka maternice. Na jednej strane poisťovne platia prevenciu a na druhej strane pri nájdení karcinómu sa má pacient zaradiť na čakaciu listinu. Je to ako čakanie na smrť."

Prežívala som s mojimi pacientkami ten strach, ktorý mali, ktorý bol medzi tým, keď im bola oznámená diagnóza, a medzi tým obdobím, keď boli prijaté na liečbu. Lebo zoznamy na hospitalizáciu pri tom zúženom posteľovom fonde boli vždy. Onkológia nemala tak rozšafné priestory, ako má dnes, že má dve nemocnice.

Takže ak pán minister svojou reformou rieši, že sa nebude čakať na liečbu a že pacientka po diagnostikovaní tejto choroby bude prijatá na liečbu, tak nielenže sa mu ospravedlňujem, ale naopak mu budem fandiť a budem tvrdiť, že to bol ten najlepší minister, ktorý bol v slovenskom zdravotníctve, lebo vyriešil všetko, čo nevedeli vyriešiť tí hlúpi pred ním. Ďakujem pekne. (Potlesk.)