P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

E. Antošová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Ďakujem za odpoveď, pán predseda. Ak dovolíte, nebudem celkom s vami súhlasiť, pretože vaša odpoveď sa pohybovala trocha v inej rovine, ako som ja očakávala. Moja otázka totiž bola namierená na vašu nevydarenú reformu verejnej správy a v tomto prípade konkrétne na nedostatočné majetkové vysporiadanie obcí nezvládnuté finančné a personálne zabezpečenie v mestách a obciach. Predsa podľa vyjadrenia ZMOS-u napríklad v Košickom kraji skoro štvrtina obcí nemá možnosť využiť prostriedky z Európskeho sociálneho fondu a Fondu regionálneho rozvoja. Ďalej by som chcela podotknúť, že aj návrh pána Nižňanského na riešenie problémov pomocou tzv. Pozemkového fondu, vieme o čom hovoríme, nevidím tak celkom reálne, pretože nie každý vlastník bude súhlasiť so zámenou pozemkov a mnohí, samozrejme, budú žiadať finančnú náhradu. A dokonca aj pán Nižňanský potvrdil, že vláda ani neuvažuje o vyčlenení 10 až 15 mld. korún, ktoré by na tento výkup pozemkov boli vlastne potrebné. Preto tá doplňujúca otázka, ktorú možno ste neočakávali, ale poviem ju, lebo ma veľmi zaujíma. Akú a u koho vyvodíte zodpovednosť za tieto uvedené nedostatky, pán predseda?

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pani poslankyňa, vo svojej odpovedi som sa možno netrafil, lebo vaša otázka je neobyčajne široká, ale každopádne som ukázal dobrú vôľu vystihnúť v odpovedi to, čo sa z vašej otázky vystihnúť dalo. Ak vy máte seriózny záujem, ukážte rovnako dobrú vôľu už pri formulovaní vašej otázky. Budem musieť menej hádať a dokážem sa lepšie konkrétne pripraviť a vystihnúť problém tak, ako ho vy v skutočnosti myslíte. Nesúhlasím s vami, že reforma verejnej správy je zlá a že bráni obciam podieľať sa na fondoch Európskej únie. Ani vy ste vo svojej doplňujúcej otázke vlastne nič neponúkli. Myslím si, že problémy, ktoré môže tá, alebo oná oblasť reformy verejnej správy mať, dokážeme riešiť. Dokážeme ich vyriešiť, nerobíme bez chýb, ale radi sa s takýmito chybami alebo nedostatkami oboznamujeme a, samozrejme, máme silu aj ochotu takéto chyby opravovať, reformu verejnej správy dolaďovať. Som si absolútne istý, že reforma verejnej správy ide smerom k občanovi a nie je a nemôže byť brzdou a prekážkou toho, aby obce a mestá mohli čerpať európske fondy. Čoho dôkaz je, že sa to dá, som pred chvíľou ponúkol práve na skúsenosti obcí a miest Šariša a Zemplína.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne za odpoveď na otázku pani poslankyne Antošovej.

Pani poslankyňa Tkáčová sa vás pýta, pán premiér: " Vážený pán premiér, ako hodnotíte vaše rokovania počas návštevy Ukrajiny a ich výsledky?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za túto aktuálnu otázku, keďže návštevu Ukrajiny som vykonal len v pondelok a utorok tohto týždňa. Bola to moja prvá oficiálna cesta po tom, čo sa Slovensko stalo členským štátom Európskej únie. Teda tá návšteva bola svojím spôsobom aj historická, ale predovšetkým, myslím, bola zmysluplná a obsažná. Stretol som sa so všetkými najvyššími ústavnými činiteľmi Ukrajiny, to znamená s pánom premiérom s pánom Jankovičom, s pánom prezidentom Kučmom, s predsedom parlamentu Litvinom, ale uskutočnilo sa aj moje stretnutie s predstaviteľmi mimovládnych organizácií a na druhý deň som sa stretol aj s lídrom opozície a bývalým premiérom pánom Juščenkom. Dlho by som mohol hovoriť o konkrétnom obsahu našich rozhovorov, našich rokovaní, ale zvýrazním aspoň rozhodujúce momenty alebo témy, ktorým som sa venoval.

V prvom rade to bola ekonomická dimenzia našich vzťahov a v druhom rade politický dialóg. Ten politický dialóg je nesmierne dôležitý preto, aby sa Ukrajina dobre rozvíjala, aby sa prehlbovala demokracia, aby Ukrajina, zjednodušene povedané, bola tiež schopná plniť nielen ekonomické, ale aj politické kritériá začleňovania sa do štruktúr, pre ktoré sa sama rozhodla. K našej radosti a potešeniu je to tak Severoatlantická aliancia, ako aj Európska únia, ktoré sú tou cieľovou stanicou pre Ukrajinu.

Ten politický dialóg budeme intenzívnejšie rozvíjať najmä teraz, keď máme tak trošku viacej kapacít na to, aby sme ho mohli rozvíjať na všetkých úrovniach a všetkých stupňoch, aj na úrovni najvyšších ústavných činiteľov, ale aj na úrovni samospráv, vyšších územnosprávnych celkov, regiónov, pretože v druhý deň mojej návštevy som vykonal aj návštevu v Zakarpatskej oblasti. Stretol som sa s gubernátorom alebo predsedom oblastnej rady, primátorom mesta Užhorod, našou komunitou slovenskou, minoritou, kde sme prispeli k tomu, aby sa mohli deti vzdelávať v prvej bilingválnej ukrajinsko-slovenskej škole v Užhorode, ktorú budú slávnostne otvárať k 1. septembru na budúci rok.

Čo sa týka tej ekonomickej dimenzie, opäť začal rásť vzájomný obchod. Ale na to, aby mohol naozaj využiť všetky potenciálne možnosti, potrebujeme prijať ešte celý rad opatrení, spriechodniť jestvujúce priechody, vybudovať, chceme otvoriť dve nové cestné priechody tak, aby sme uľahčili priechod osobám, turistom, ale, samozrejme, aj tovaru a obchodu. Veľmi živou otázkou je otázka víz. Máme konkrétny program, konkrétny projekt. Dohodli sme sa, že v najbližších týždňoch budú tie rokovania odborníkov, ktoré začali pokračovať tým, že sme ochotní liberalizovať už teraz trošku uvoľnený vízový režim, ale, samozrejme, žiadame, aby bola podpísaná nová readmisná dohoda, aby sme mohli vracať tých ľudí, ktorí na Slovensko vstúpia nelegálne. A zároveň požadujeme, aby Ukrajina bola krajinou, v ktorej budú platiť rovnaké azylové pravidlá ako na Slovensku, v Európskej únii tak, aby sme naozaj mohli Ukrajinu považovať za krajinu, s ktorou sa dá takto spolupracovať. Ak budú tie podmienky splnené, pôjdeme v tom vízovom režime smerom k liberalizácii veľmi ďaleko, samozrejme, vždy rešpektujúc to, že sme členom Európskej únie a že sa snažíme vstúpiť do schengenského systému. Toto bola taká ťažisková téma. Mám pocit, že sa to stretlo s istým porozumením a budeme v tom pokračovať.

Súčasťou mojej návštevy je, dovolím si povedať, oživenie troch spoločných medzivládnych komisií. Jedna, ktorá je orientovaná na rozvoj hospodárskej, vedeckej spolupráce. Druhá, ktorá je orientovaná na rozvoj kultúrnej spolupráce, spolupráce v oblasti vzdelávania a umenia a napokon je tu ešte aj tretia oblasť, je to zmiešaná komisia na rozvoj cezhraničnej spolupráce.

Rád by som sa zmienil ešte o druhom dni mojej návštevy. Tak ako som už uviedol, stretol som sa so slovenskou menšinou. Ocenil som, že je lojálna štátu, v ktorom žije, ale zároveň som ocenil aj to, že ukrajinská vláda a samospráva regionálna, štátna správa umožnili zriadiť prvú slovenskú bilingválnu ukrajinsko-slovenskú základnú školu. Na Ukrajine máme asi 60 000 rodákov alebo ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej menšine a budeme im naďalej pomáhať. Chcel by som oceniť aj príspevok jedného z vás, pána poslanca Škodu, ktorý sa dlhodobo tejto relácii venuje, ktorý tam bol minulého roku odviezť počítače. Teraz sme darovali softvér, mnohé knihy, ktoré pán poslanec pozbieral zo škôl, ktoré my dnes nepotrebujeme, aj preto bol v mojej delegácii a myslím si, že sa mu za tieto aktivity treba poďakovať a povzbudiť do aktivít ďalších.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér, ja vám ďakujem za odpoveď na otázku pani poslankyne Tkáčovej. Váš čas vypršal.

Pristúpime teraz k odpovediam ministrov vlády na položené otázky poslancov.

Poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Martinčekovej, ktorá sa vás pýta: "Mohli by ste nám v krátkosti povedať o pripravovanej koncepcii starostlivosti o dlhodobo chorých, o postavení geriatrických centier a úlohe agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti v tejto koncepcii?"

Pán minister, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne.

A chcem sa aj poďakovať za túto otázku, lebo dá možnosť trošku objasniť aj niektoré pojmologické veci. Vláda schválila projekt tzv. pracovne nazvaný Projekt sociálnej medicíny. To je projekt starostlivosti zdravotnej, ale aj sociálnej o dlhodobo chorých. Nakoniec sme zaznamenali aj isté presuny na postoch štátnych tajomníkov práve z dôvodu, aby sme podľa možnosti čo najlepšie zjednotili tieto dve starostlivosti. V súčasnosti je vypracovaná koncepcia a mám ambíciu ešte do letnej poslednej vlády predložiť legislatívny návrh zákona o zdravotnej a sociálnej starostlivosti o dlhodobo chorých. Máme definovaného klienta. Klient je ten, ktorý je dlhšie ako 6 mesiacov. Použili sme európske kritériá. Máme definovaný rozsah starostlivosti, máme definovaný spôsob financovania. Chcem povedať, že na tomto projekte pracujem s pani Wolekovou, s MUDr. Tatárom a práve zajtra mám také záverečné rokovanie s ministerstvom práce a sociálnych vecí, myslím o 13.30 hodine s pánom štátnym tajomníkom Beblavým o tom, akým spôsobom časť tej agendy zoberieme z ministerstva práce a časť našej agendy spojíme.

Otázka geriatrických centier alebo otázka geriatrie ako medicínskej disciplíny, čiže druhá časť vlastne otázky je trochu iná problematika. My sme nejakým spôsobom geriatriu vyhlásili akoby za niečo, kde ukladáme našich seniorov. Pritom geriatria v ponímaní koncepcie profesora Krajčíka ako človeka, ktorý vytvoril tú koncepciu, je vlastne starostlivosť o seniorov, akútna starostlivosť o seniorov. Tak ako kedysi sme vyčlenili zo všeobecnej medicíny starostlivosť o deti a nazvali sme to pediatriou, pretože nemôžeme dieťa vyhlásiť za zmenšeninu dospelého, tak sa ukazuje, že s pribúdajúcim vekom našej populácie musíme vytvárať medicínske odbory, ktoré sa budú venovať akútnym a chronickým ochoreniam seniorov. Tak bude geriatria ako taká, čo je interná akútna medicína seniorov, bude geriatrická onkológia, geriatrická gynekológia, geriatrická ophtalmológia, nakoniec to všetko dnes už pomaly začína. Keď si pozrieme štruktúru pacientov, ktorí dnes ležia na akútnych interných oddeleniach, a povieme, že senior je nad 65 rokov, tak v každej nemocnici na Slovensku najmenej 60 % pacientov sú pacienti, ktorí ležia na internom oddelení, ale sú nad 65 rokov, teda spĺňajú to kritérium pre geriatricky akútneho pacienta. Súčasťou starostlivosti o geriatrických pacientov je spolupráca medzi geriatrickým intenzívnym oddelením a spolupráca medzi liečebňou dlhodobo chorých alebo doliečovacím ústavom. To znamená, akútne stavy musí zvádzať geriatrické oddelenie, chronické stavy a doliečovanie musia zvádzať tieto dve zariadenia.

Tá otázka logicky smerovala, aká bude situácia s ADOS-mi, teda agentúrami domácej ošetrovateľskej starostlivosti. To je jeden z najmodernejších spôsobov podľa možnosti minimalizovať potrebu hospitalizácií a snažiť sa previesť starostlivosť o seniorov do domácej starostlivosti. V zákone o poskytovateľoch je v tejto chvíli uvedené, že neuvažujeme, ale zákon navrhuje, aby samostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa stala sestra. To znamená, či ona bude inštititucionalizovaná ako samostatná alebo bude inštitucionalizovaná v agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti, je iný problém.

Máme záujem túto činnosť výslovne podporiť za podmienky, že znížime počet hospitalizovaných na akútnych alebo doliečovacích zariadeniach. To znamená, v zmysle programového vyhlásenia vlády máme záujem zvýšiť ambulantnú starostlivosť, zvýšiť domácu starostlivosť a znižovať podľa možností do únosnej miery nevyhnutný počet hospitalizácií hlavne tam, kde vieme nahradiť hospitalizáciu dlhodobo chorých alebo na doliečovanie domácou starostlivosťou, kde ADOS-y, sestry a lekári primárnej, aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti budú mať svoje nezastupiteľné a stále väčšie a väčšie miesto.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči.

L. Martinčeková, poslankyňa: Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Mám ešte jednu doplňujúcu otázku. Mám informáciu, že v ružinovskej nemocnici sa do konca mesiaca má znížiť počet lôžok približne o 1/3. Mňa by v tejto súvislosti teda zaujímalo, ako sa tieto zmeny dotknú pacientov? Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno. Takto, presná informácia je nie v ružinovskej nemocnici, ale v liečebni dlhodobo chorých redukujeme zo 102 na 82 lôžok, pretože sme zriadili v Podunajských Biskupiciach Národné geriatrické centrum, kde bude aj akútna, tam sú dve geriatrické kliniky a aj doliečovacia časť a navyše máme v Lehniciach Odborný liečebný ústav rehabilitačnú časť, kde práve v týchto dňoch sme rozšírili licenciu o liečebňu dlhodobo chorých doliečovací ústav a HOSPIC. Takže, naopak, nám lôžka pribudnú, len v oblasti, kde je dnes Liečebňa dlhodobo chorých v Ružinove, prechádza celá táto kapacita do Podunajských Biskupíc. Takže našich pacientov, našich klientov sa to nijakým spôsobom nedotkne.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku.

Poprosím teraz pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Arvaya, ktorý sa vás pýta: "Z akých prostriedkov žije 80 000 občanov SR rómskej národnosti starších ako 15 rokov, ktorí nemajú občiansky preukaz?"

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v prvom rade by som chcel povedať, že možno došlo k nejakému omylu, ale ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nie je ministerstvo, ktoré má v kompetencii špeciálne riešiť rómsku problematiku, myslím si, že túto problematiku má úplne iný poverený predstaviteľ, máme tu splnomocnenkyňu pre rómske otázky a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má úplne inú náplň činnosti, ako špecializovane sa venovať riešeniu veľmi špecifických problémov menšín ako-takých. Ale keďže som otázku dostal, tak v rámci našich všeobecných znalostí teoretických sa pokúsim odpovedať.

Je to možné len v teoretickej rovine, pretože nie je zrejmé vekové zloženie z otázky rómskych občanov, ktorí údajne nemajú občiansky preukaz. Vychádzajúc z predpokladu, že väčšina týchto je mladších ako 25 rokov, na účely posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa posudzujú tak ako všetci spolu s rodičmi, ak s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Ak nemajú vystavený občiansky preukaz, ich prítomnosť v rodine môžu rodičia preukázať ich rodným listom a potvrdením obce. Problematika vydávania identifikačných dokladov, čo je tento problém, patrí do vecnej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Takže toľko z nášho pohľadu, z pohľadu zabezpečenia dávky v hmotnej núdzi.

Ďakujem, to je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Arvay.

H. Arvay, poslanec: Súhlasím s vami, pán minister, že určite to nie je úplne vo vašej kompetencii, aj sa to týka iných rezortov, nielen vás, možno ministerstva vnútra ohľadom občianskych preukazov. Problém možno je len v tom, že tí ľudia, ktorých je napríklad na Luníku IX asi 800 nad 15 rokov, ktorí nemajú občianske preukazy a mnohí z nich nemajú práve preto, že sú to ľudia, ktorí žijú v tých obciach, ktoré tým, že nemajú trvalý pobyt uznaný, títo ľudia tým pádom nemajú nárok na občianske preukazy a tým pádom nemôžu vlastne poberať ani sociálne dávky, a určite je sťažená aj možnosť týmto ľuďom sa zamestnať. Takže skôr to nebola ani otázka, ako skôr poukázanie na tento pomerne veľmi závažný problém, ktorý môže týmto ľuďom skutočne komplikovať možnosť sa zaradiť do normálneho života.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, otázka položená nebola, ale ak chcete. Nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Som rád, že ste spomenuli konkrétne Luník IX, lebo zhodou okolností včera som mal veľmi zaujímavé a veľmi podľa mňa obsažné a prínosné rokovanie s pánom Červeňákom a so starostom mestskej časti Luník IX a som veľmi rád, že na jednej strane som videl veľmi dobrú iniciatívu zo strany týchto predstaviteľov tejto mestskej časti a že som z ich úst počul to, že po zavedení tých opatrení, ktoré sme v rámci sociálnej reformy zaviedli, došlo k významnému pokroku, že je na Luníku IX poriadok, že sami obyvatelia sa starajú o čistotu, že majú veľký záujem o aktivačné práce a že sa z tejto iniciatívy rodia projekty na vybudovanie komunitného centra, projekty na vybudovanie cirkevno-duchovného centra a myslím si, že to je veľmi dobré a takisto tiež môžem povedať, že som prisľúbil všestrannú podporu pánovi Červeňákovi v realizácii týchto aktivít. Dúfam, že to pôjde aj naďalej takto.

A tiež sa zamýšľali práve nad problémom neprihlásených obyvateľov, ktorých tam majú veľmi veľa a pripravujú jednu akciu, sami ju pripravujú, aby riešili tento problém, čím som chcel povedať, že riešenie týchto problémov bez aktívnej účasti dotknutých skupín nie je možné a tu vidím pozitívne, naozaj veľmi pozitívne zmeny, aj významný pokrok. Takže som rád a dáva mi to istú nádej, že tieto dlhodobé a dlhodobo aj neriešené problémy sa začínajú riešiť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď pánovi poslancovi Arvayovi.

Teraz poprosím pána ministra Prokopoviča, aby odpovedal na otázku pána poslanca Zuba, ktorý sa vás pýta: "Počas návštevy Bruselu začiatkom tohto mesiaca sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, členovia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, dozvedeli, že na výstavbu diaľnice medzi Nitrou a Žiarom nad Hronom je z fondov EÚ vyčlenených 200 miliónov eúr. Zástupca EÚ zároveň povedal, že sú to účelové prostriedky s nutnosťou zúčtovania do konca roku 2006. Súčasné stavebné práce na tomto úseku diaľnice a ich rozsah nezakladajú reálny predpoklad na vznik presvedčenia o reálnej možnosti preinvestovania uvedených prostriedkov. Otázka: Aké opatrenia urobí vláda Slovenskej republiky na to, aby sa stavebné práce urýchlili a aby peniaze neprepadli?"

Pán minister, máte slovo.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec.

Neviem, ktorý zástupca Európskej únie dal tie informácie, lebo nie sú presné, ale dovoľte mi, aby som uviedol presný reálny stav, aký je. Netvrdím, že nie je to pravda, ale nie je tá výška aj čerpanie v jednotlivých rokoch také, aké skutočne sú podpísané v zmluve medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou. Teda dovoľte mi realitu. Na obdobie rokov 2004 - 2006 sú medzi Nitrou a Žiarom nad Hronom plánované v rámci operačného programu Základná infraštruktúra realizovať zo štrukturálneho fondu Európskeho fondu regionálneho rozvoja, skrátene ERDF, dve stavby. Ide o stavbu R1 Rudno nad Hronom - Žarnovica v dĺžke 9,95 km a pokračujúci úsek R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie v dĺžke 18 km. Na stavbu R1, to je rýchlostná komunikácia, nie diaľnica, Rudno nad Hronom - Žarnovica momentálne prebieha výberové konanie na zhotoviteľa stavby, predpoklad začatia výstavby je august 2004. So začatím výstavby na stavbe R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie, teda tá druhá etapa sa uvažuje koncom roku 2004. Podotýkam, že tu sme nemohli začínať skôr, až po 1. 5., keď sme vstúpili do Európskej únie, až vtedy bolo možné začať čerpať fondy Európskej únie.

Otázka ohľadom financií, upresňujem ju nasledovne: v zmysle schváleného operačného programu Základná infraštruktúra a programového doplnku v zmysle priority č. 1 - dopravná infraštruktúra, opatrenia 1, 2 modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry z ERDF vyčlenených na programovacie obdobie 2004 - - 2006 je 136,74 mil. eúr. Koordinačný výbor ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií schválil na spolufinancovanie z fondu ERDF zásobník ďalších projektov, z ktorých sú okrem už spomenutých dvoch projektov aj ďalšie tri, a to je diaľnica D1 Svinia - Prešov, teda výpadovka z Prešova, ďalej R2 - Ožďany obchvat a R2 - Figa obchvat. Oprávnené náklady na týchto 5 stavbách spolu predpokladáme vo výške až 307,5 mil. eúr, z toho prostriedky Európskej únie tvoria spomenutých 136,7 mil. eúr. Ostatné náklady sú dofinancované zo štátneho rozpočtu, kde sa počíta aj s úverom z EIB, prípadne iné zdroje mimo európskych fondov. Prostriedky z ERDF, teda z toho štrukturálneho fondu vyčlenené v tomto programovacom období sa môžu čerpať ešte ďalšie dva roky po ukončení daného programovacieho obdobia, t. j. teoreticky až do konca roku 2008. Je reálny a dôvodný predpoklad, že predmetné stavby cestnej infraštruktúry budú postupne odovzdávané do užívania v rokoch najneskoršie 2006 až 2007, to znamená, že pridelené prostriedky z ERDF vo výške 136,7 mil. eúr na programovacie obdobie 2004 až 2006 budú využité na 100 %.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister.

K tej prvej veci, čo sa týka otázok súvisiacich s menom zástupcu Európskej únie, môžem poskytnúť meno, ale mám ho v poznámkach. Čo sa týka výšky, o ktorej bola reč, môžu to potvrdiť dvanásti členovia výboru pre verejnú správu, že tá výška 200 mil. eúr bola spomínaná skutočne a že to boli spomínané peniaze účelové so špeciálnou možnosťou použitia na stavbu rýchlodráhy medzi Žiarom nad Hronom a Nitrou. Spomínali ste tam obchvaty Ožďany a Figa. No zabudli ste povedať, že tam je časový sklz na týchto obchvatoch a že úsek obchvatu Figa bol vo výstavbe a v súčasnosti je pozastavený, všetky zemné práce sú pozastavené až na dokončenie premostenia rieky Slaná a nejakého potoka tam ešte a čo sa týka Oždian, ešte práce ani nezačali. Nie sú reálne predpoklady, že v tom stanovenom termíne aj tieto úseky budú dokončené. I keby došlo k sklzu, viem to pochopiť, mám strach ale, že dôjde skutočne k situácii, že dôjde k prepadu aj tých finančných zdrojov, malých finančných zdrojov, ktoré sme dostali z Európskej únie, že tieto nebudú využité.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, ja som nerozoberal konkrétne jednotlivé stavby, ja som len povedal, kde sú alokované zdroje tých 136,7 mil. eúr. Vy ste spomínali 200 mil., ja som preto hovoril o tom mene, že ak mi ho dáte, ja sa pokúsim, aby naši ľudia sa skontaktovali, ale to, čo hovorím, sú fakty, ktoré môže potvrdiť minister výstavby, ktorý je vrchným šéfom pre čerpanie fondov. Okrem týchto prostriedkov, ktoré sú tu, ktoré sú určené na štrukturálne fondy a na tieto akcie, ktoré sú schválené v zásobníku, iné prostriedky nie sú.

Čo sa týka tých akcií, ktoré som spomenul, je rôzna etapa ich rozostavanosti momentálne, ale môžem garantovať a pred všetkými tu garantujem, nielen že splníme a vyčerpáme všetky prostriedky, ale uchádzame sa aj o navýšené prostriedky zo štrukturálnych fondov.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku pána poslanca Zuba.

Poprosím pána ministra Chmela, aby odpovedal za neprítomného ministra Fronca na otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa pýta: "Požiadal Krajský školský úrad v Košiciach o zriadenie bilingválneho gymnázia v meste?"

Pán minister.

R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vám tlmočil vyjadrenie pána ministra Fronca, ktorý je v tejto chvíli práve v Oslo s mojím kolegom dokonca.

Krajský školský úrad v Košiciach je zriaďovateľom dvoch bilingválnych gymnázií. Prvé je Slovensko-francúzske gymnázium Milana Rastislava Štefánika, ktorého riaditeľom do 30. 6. 2004 a aj po výberovom konaní od 1. 7. 2004 je dr. František Harabin. Toto gymnázium sídli v samostatnej budove v centre mesta.

Druhé je Slovensko-španielske gymnázium na Železiarenskej ulici, sídli v prenajatých priestoroch Stredného odborného učilišťa hutníckeho, nájomná zmluva je podpísaná do 30. 6. tohto roku. Do 30. 6. tohto roku riadi toto gymnázium Ing. Jozef Šablatúra s úväzkom 0,4, ktorý je zároveň riaditeľom Stredného odborného učilišťa hutníckeho s úväzkom 0,6 v zriaďovateľskej kompetencii vyššieho územného celku. Obaja zriaďovatelia krajský školský úrad a vyšší územný celok vypísali podľa vyššie uvedeného zákona výberové konanie na funkciu riaditeľa školy. Krajský školský úrad nemá v súčasnom období zámer zriaďovať ďalšie bilingválne gymnázium, jeho pozornosť sa však sústreďuje na vytváranie takých podmienok, aby mohlo na existujúcich bilingválnych školách študovať čo najviac žiakov.

Skončil som, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo.

Mrzí ma, že nebudete mi vedieť odpovedať, pán minister, na moju dodatočnú otázku, ale minimálne táto odpoveď ma núti povedať jeden argument, že nie je pravdou, že v Košiciach existuje druhé bilingválne gymnázium na Železiarenskej ulici, je to len gymnázium, ktoré má bilingválnu sekciu a teda nespĺňa kritériá tie, o ktorých hovorí jednak aj prednostka krajského školského úradu a vlastne používa aj zámienku presťahovania bilingválneho gymnázia zo Šace do mesta. Ide o riadne zriadené gymnázium na pôde stredného odborného učilišťa, kde vlastne pri znižovaní počtu žiakov na učilišti vzniklo gymnázium, aby sa zachovali pracovné príležitosti pre pedagógov.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Poprosil by som pánov poslancov, keby teraz nevyrušovali. Prepáčte, pani poslankyňa Sabolová, prepáčte. Poprosím vás, páni poslanci. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcela by som ale povedať, že zriadiť dobre fungujúce a skutočne bilingválne gymnázium nebude jednoduchou záležitosťou, pretože všetok majetok hnuteľný, nehnuteľný, celý softvér, ekonomika súčasne fungujúceho gymnázia je v pôsobnosti učilišťa, a preto si myslím, že bolo by dobré tlmočiť pánovi ministrovi, že sa treba špeciálne zaujímať o danú vec. A výberové konanie, ktoré bolo uskutočnené na krajskom školskom úrade 29. apríla, dodnes nie je ukončené alebo nie je vyhodnotené, kde súčasný riaditeľ vyhral konkurz, ale v priebehu dvoch mesiacov nebol poverený do tejto funkcie. Čiže, chcem vám poprosiť, keby pán minister venoval tejto záležitosti väčšiu pozornosť.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Ubezpečujem vás, že toto všetko budem tlmočiť pánu ministrovi. Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz poprosím pána poslanca Kaníka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Antošovej, ktorá sa vás pýta: "Z akých štatistík vychádza pri svojich rozhodnutiach rezort, ktorý riadite, keď sú v rozpore s údajmi Štatistického úradu SR?"

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážená pani poslankyňa,

veľmi dobrá otázka, som rád, že ste ju položili, pretože sa stala predmetom aj diskusie v nedávnom čase a hlavne rôznej dezinterpretácie a z toho vyplývajúcich nesprávnych vnímaní tejto situácie.

Takže ako to v skutočnosti je? Ministerstvo práce vychádza pri svojich rozhodnutiach ako z údajov z rezortných štatistík, tak aj z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky. Dokumenty, ktoré sme vypracovali ako Stratégia zamestnanosti, Národné akčné plány zamestnanosti a inklúzie a napokon aj Správa o sociálnej situácii, hodnotia situáciu na trhu práce rovnako na základe údajov z registrov úradov práce, ako aj zisťovaní Štatistického úradu Slovenskej republiky. Vás zrejme zaujíma predovšetkým rozpor, zdanlivý rozpor vývoja ukazovateľa nezamestnanosti, kde číslo, ktoré zverejňuje Štatistický úrad, a číslo, ktoré je na základe presného merania úradov práce, je rozdielne.

Skôr, než sa dostanem k jadru samotného rozdielu, by som chcel povedať, že dynamika vývoja nezamestnanosti podľa údajov z registra úradov práce a údajov vykázaných Štatistickým úradom je veľmi podobná. Obe inštitúcie vykázali pokles nezamestnanosti v minulom roku a mierny prechodný nárast na prelome rokov 2003 a 2004. Prvá mýlka, ktorá vznikla na základe mediálneho interpretovania, vznikala v tom, že Štatistický úrad zverejnil ním odhadovanú mieru nezamestnanosti za 1. štvrťrok až v júni. A noviny alebo médiá to interpretovali a porovnávali, ako keby to bola aktuálna úroveň nezamestnanosti, odhadovaná Štatistickým úradom. Takže nie, bola to úroveň z polovice februára, kedy aj podľa úradov práce, sociálnych vecí a rodiny prechodne na základe sezónnych vplyvov tak ako každý rok, nielen na Slovensku, ale vo všetkých krajinách sveta, nezamestnanosť rastie. Takže tam došlo k prvému zmäteniu pojmov.

Základný rozdiel, ktorý spočíva v rozdielnych číslach, spočíva v metodike. Štatistický úrad robí, ako som už zo dva razy dnes povedal, odhady na základe prieskumu verejnej mienky. Štatistický úrad nemeria presne, nemá vo svojom registri všetkých obyvateľov Slovenska, ale na istej vzorke obyvateľstva položí prostredníctvom svojich anketárov otázky na rôzne oblasti života, medzi nimi aj na otázku týkajúcu sa zamestnanosti.

Ako isto so mnou budete súhlasiť, prieskum verejnej mienky pracuje na štatistickom odhade a pracuje so štatistickou odchýlkou. Týka sa to všetkých prieskumov a nie je situácia iná ani pri prieskume verejnej mienky, dalo by sa povedať, týkajúcej sa nezamestnanosti.

Z nedávnej minulosti si možno len pripomenúť, že existovalo niekoľko prieskumov verejnej mienky, ako napríklad dopadnú voľby do europarlamentu a realita ukázala absolútne odlišné výsledky. Teda, pýtajme sa, ktorý správny bol údaj. Údaj z prieskumu, ktorý hovoril o nejakom vývoji, alebo ten reálny, ktorý sa dosiahol? Ja si myslím, že úplne ten reálny. A ten reálny je ten, ktorý je zaznamenaný na základe konkrétneho počtu do poslednej osoby, ktorú má spočítaný úrad práce. Tieto rozdiely medzi štatistickým zisťovaním na základe prieskumu a presného zisťovania nie sú špecifikom Slovenska. V každej jednej krajine je rozdiel rôzne veľký, samozrejme, medzi údajmi, ktoré poskytuje príslušný Štatistický úrad, a údajmi, ktoré vznikajú na základe presného spočítania evidovaných uchádzačov o zamestnanie alebo poberateľov sociálnej dávky. To, že údaje, ktoré pochádzajú z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sú relevantné, potvrdzuje aj fakt, že počet ľudí, ktorí sú poberateľmi sociálnej dávky, významne korešponduje s počtom ľudí, ktorí sú vykazovaní ako nezamestnaní. Nie je to totožný počet, pretože tam sú širšie možnosti, ale aj vývoj a pohyb významne kopíruje tento rast.

Len na bližšiu informáciu Štatistický úrad totiž vykáže osobu ako nezamestnanú, ak sa osoba vyjadrí, že nemá platenú prácu, hľadá si prácu a vie nastúpiť do tejto práce, pokiaľ by ju našla do dvoch týždňov. To sa napríklad hodí aj na veľkú časť dôchodcov. Ako iste viete, zrušili sme zákaz práce pre dôchodcov popri poberaní dôchodkov. To sa vzťahuje na študentov, ktorí majú záujem pracovať popri štúdiu a všetci títo spadajú na základe tejto otázky do potenciálneho okruhu ľudí, na základe ktorého Štatistický úrad zovšeobecní svoj prieskum na celú populáciu.

Preto približne polovicu z tohto rozdielu, ktorý je vykázaný, je možné pripísať práve osobám, ktoré sú vo veku 15 až 24 rokov, to znamená najmä ľudia, ktorí ešte sú v období štúdia. Existuje teda viacero dôležitých otázok, o ktorých sa dá diskutovať a ktoré sa dajú analyzovať pri porovnávaní týchto dvoch údajov. Myslím si, že pri príprave rozhodnutí treba veľmi pozorne poznať tieto jednotlivé odlišnosti a do úvahy treba brať všetky dostupné údaje. A my to tak aj robíme. Na to, aby sme túto situáciu možno lepšie, konkrétnejšie a hĺbkovejšie dokázali vysvetliť spolu so Štatistickým úradom a s ďalšími relevantnými inštitúciami, plánujeme veľmi transparentne a veľmi otvorene pripraviť seminár niekedy v letných mesiacoch, kde sa na veľkej a širokej ploche budeme práve dôvodom, príčinám a súvislostiam týchto vykazovaných rozdielov venovať.

Ďakujem, to je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči.

E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, ďakujem vám za odpoveď. Musím povedať, že podobným štýlom ako pán predseda vlády mi utekáte od témy. Neviem, či mám dnes smolu, alebo skutočne tie otázky boli postavené tak, že neviete celkom trafiť to, na čo sa pýtam, ale napriek tomu ešte raz by som vám chcela povedať, aby nám to bolo všetkým jasné, že táto moja otázka smerovala práve k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska, ktorú ste aj vy spomínali. Tejto správe sme sa venovali aj vo výbore pre verejnú správu a vrátili sme ju dopracovať a ja som tam, už tam na tomto rokovaní výboru podotkla, že táto správa je kontroverzná a taká rozporuplná a sama sebe si protirečí. Vy ste hovorili o takom jednom alebo o jednom dôležitom ukazovateli, ako je nezamestnanosť. Povedali ste, že pozeráme sa na to mylným spôsobom. Jedni ju hodnotia tak, tento ukazovateľ hodnotia tak, druhí onak, čiže nechajme tento ukazovateľ... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister Kaník. (Šum v sále.) Už čas vám, nech sa páči, zapnite ešte pani poslankyňu.

E. Antošová, poslankyňa: Nedarí sa mi dnes. Ďakujem. Chcela som aspoň povedať, že teda tento ukazovateľ dáme bokom, ale ja by som prišla k inému ukazovateľu a to by bolo napríklad, uvediem presný príklad z tej správy. Napríklad podľa Štatistického úradu je na Slovensku chudobných 21 % rodín, ale podľa vášho ministerstva len 10 % rodín. Taktiež tvrdenie, ktoré je uvedené v správe a snažili ste sa ho aj vy teraz naznačiť, je, "že rozdiely medzi regiónmi sa nezväčšujú". Ja toto tvrdenie naozaj nemôžem považovať za pravdivé, práve naopak. A takto by som mohla pokračovať ďalej a mohli by sme si taký ping-pong tu teraz hrať, ale to by som nerada, takže tá otázka moja znie, alebo doplňujúca otázka znie, či majú politici, ale aj občania dôverovať vášmu ministerstvu alebo Štatistickému úradu, keď sa naozaj tieto údaje diametrálne odlišujú. Ale ja len hneď dám aj odpoveď na túto moju otázku a dám si aj vlastnú odpoveď, ak dovolíte, že najlepšia štatistika z tohto všetkého, čo som teraz uviedla, je to, aby sme sa prešli po regiónoch a naozaj ten rozdiel je evidentný a viditeľný.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Začnem možno tam, kde vy ste skončili. Nikto netvrdí, že rozdiel nie je. Veď tie rozdiely tu vznikali naozaj veľmi dlhý čas a až niekto očakával, že zo dňa na deň rozdiel zmizne, tak jednoducho to sa nedá. To ani neočakávate, že nie? Takže tie rozdiely, samozrejme, že tu sú. My v našej správe píšeme, a to si myslím, že je pravda, že zväčšovanie rozdielov sa zastavilo, že nepokračuje a že sú prvé signály, ktoré hovoria o tom, že dochádza v niektorých oblastiach aj k pozitívnemu vývoju. Ale tak ako tie regionálne rozdiely vznikali veľmi dlhý čas, a to nielen posledných desať či pätnásť rokov, ale naozaj oveľa dlhší čas, a vznikali na základe rôznych aj prirodzených daností aj v iných krajinách, alebo dá sa povedať, vo všetkých krajinách, rozdiel medzi metropolitným hlavným mestom a, povedzme, nejakou odľahlou časťou krajiny je, existuje a zrejme existovať bude. Ide len o to, v akej miere a, samozrejme, že chceme, aby sa tie rozdiely zmenšovali.

Ja si myslím, že to je dobrý signál, že sa zastavilo zväčšovanie rozdielov. Bude to ale naozaj dlhý čas, ktorý sa bude počítať na roky, aby sa zmenšili tie rozdiely a urobíme určite všetko pre to, aby to tak bolo. O tom svedčí, tak ako v tej správe je napísané, rozvoj infraštruktúry, rozvoj podmienok na to, aby prichádzali investori do všetkých častí Slovenska, a už prichádzajú, o tom svedčia informácie, ktoré nie sú od vlády, ale z nezávislých zdrojov a to je cesta postupná k tomu, aby sa tie regióny odstraňovali.

Z hľadiska toho aspoň jedného údaja, ktorý ste uviedli, chudoba 21 a 10 %, myslím si, že veriť treba obom údajom, len ich treba interpretovať príslušne, pretože 21 % je riziko, riziko, alebo pásmo rizika chudoby, rizika, nieže to je chudoba. A 10 % z nášho pohľadu odhadujeme, to je naozaj už tá skupina obyvateľstva, ktorá je nielen v riziku, ale ktorá už sa stala obeťou tohto najnižšieho pásma životnej úrovne. A myslím si, že robíme, alebo sa aspoň snažíme robiť všetko pre to, aby sme dali každému šancu, aby sa mohol z toho kritického stavu dostať.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Čas určený na bod programu hodina otázok a odpovedí pre členov vlády vypršal. Ďakujem pánovi premiérovi, členom vlády, ktorí odpovedali na položené otázky poslancov.

Pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch programu 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďalším bodom programu je

informácia ministra obrany Slovenskej republiky pána Juraja Lišku o mimoriadnych udalostiach v operácii Iracká sloboda a mierovej misii na Cypre.

Informáciu vlády ste dostali ako tlač 752.

Prosím teraz pána ministra, aby informáciu ústne predniesol. Nech sa páči.