J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja len chcem pripomenúť, že vystúpenie alebo prezentáciu tohto zákona musím deklarovať ako pozitívne, že je ten zákon vylepšením oproti existujúcemu stavu, ale to, čo bolo prezentované v pozmeňujúcom návrhu pani Kláry Sárközy, je v podstate novela kapitalizačného piliera, kde si myslím, že dosť dlhá debata bola o tom, aké veľké percento by malo byť investované na Slovensku a aké percento by malo byť investované v zahraničí.

Ja nevidím zmysluplnosť tohto riešenia. Ak to má byť 30 percent, tak potom vyjdime v ústrety Európskej komisii a vôbec neobmedzujme výšku investovaných peňazí na Slovensku, alebo ak chcem pomôcť, a to bola vlastne prezentácia aj nositeľov kapitalizačného piliera a chceme pomôcť tejto ekonomike a chceme povedať, že peniaze z tejto dôchodkovej reformy budú primárne pomocou pre túto ekonomiku, nevidím zmysluplné, aby sme gro peňazí investovali do zahraničia, nehovoriac o tom, že máme nedostatok či už v infraštruktúrnej sieti, alebo v ďalších, by som povedal, náležitostiach, kde je možné využiť tieto zdroje, nie tým, že sa jednoducho budú len investovať hrubo do zahraničia.

Ja by som chcel použiť príklad povedzme Čile, kde sme zhodou okolností boli, kde bola jasná deklarácia o tom, že Čile prvých 17 rokov nemohlo investovať mimo svojej ekonomiky ani korunu a až v posledných piatich rokoch bola možnosť investovania 20 percent. Dokonca pán José Piniero ako jeden z hlavných nositeľov tejto reformy deklaroval, že on odhaduje približne rovnaký objem investovania aj na Slovensku.

Ak dnes deklarujeme, že nemáme kde umiestniť peniaze na Slovensku, pýtam sa, načo sme vytvárali taký vysoký kapitalizačný pilier? Vytvorme taký predkapitalizačný pilier, aby primárne tieto zdroje pomohli slovenskej ekonomike. Preto proti tomu...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú poznámku.

K. Sárközy, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, my sme o tejto tematike dlho diskutovali aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie, keď sme prijímali pôvodný návrh zákona, aj tam ste mali iný názor vy, mali sme tam niektorí členovia výboru iný názor, ja vám to nechám, je liberalizácia trhu. Ja by som bola úprimne povediac za to, aby sa tam odstránilo aj tých 30 percent. Pevne verím, že postupom času k tomu dôjdeme, že to nebude ohraničené. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Opaterný.

B. Opaterný, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v mene 15 poslancov predniesť tento návrh na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 647.

Bod 1. § 240 ods. 3 sa mení takto: za slová "odpustiť povinnosť zaplatiť penále" sa vkladá čiarka a slová " najviac do výšky 60 percent z dlžnej sumy penále".

Bod 2. § 277 ods. 2 sa mení takto: na konci odseku sa pripájajú tieto slová "okrem postupu podľa § 240 ods. 3".

Odôvodnenie: Úpravu navrhujeme z nasledovného dôvodu. Fyzické a právnické osoby povinné odvádzať poistné, ktoré neodvádzajú poistné včas a v správnej sume, ale odvádzajú ho oneskorene, sú zvýhodnené, pretože v dôsledku inflácie sa hodnota neskôr odvedenej sumy dlžného poistného znižuje. Následne sa tým znižuje výška prostriedkov Sociálnej poisťovne, ktoré slúžia na poskytovanie dôchodkov a iných dávok. Keďže ide o verejné financie, nie je účelné, aby štát umožňoval platiteľom poistného úverovanie na úkor Sociálnej poisťovne. Navrhuje sa, aby sa podľa doplneného ustanovenia § 240 ods. 3 postupovalo od účinnosti tohto zákona aj spätne, t. j. aj pri odpúšťaní povinnosti platiť penále, ktoré vzniklo pred 1. januárom 2004 vzhľadom na dôvody uvedené k bodu 1. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová. Nie? Ďakujem pekne. Ako posledný sa hlási do rozpravy pán minister zdravotníctva.

Pán minister Zajac, nech sa páči, ako člen vlády máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Požiadal ma pán minister Kaník a požiadal ma aj pán podpredseda vlády Mikloš, aby som vystúpil. Ide mi o oddlženie zdravotníckych zariadení, ktoré dnes v tejto chvíli dlhujú Sociálnej poisťovni za seba a za Národný úrad práce, ktorý Sociálna poisťovňa prevzala, sumu 6,2 miliardy Sk.

Pôvodná koncepcia, ktorú máme a v zmysle zákona č. 416 aj musíme dodržať, je oddlženie zdravotníckych zariadení nižšieho typu, ktoré boli delimitované, a to sú mestské nemocnice, polikliniky, zdravotné strediská a nemocnice druhého typu. Našli sme riešenie, ktoré sme považovali za korektné a ktoré je podľa všetkého aj pre Sociálnu poisťovňu výhodné a skladá sa z dvoch etáp.

V prvom rade umožniť Sociálnej poisťovni, aby jej mohlo byť zaplatené aj pohľadávkami iných subjektov dlžné poistné. To je prvá idea. Druhá idea bola, aby následne štát mohol do Sociálnej poisťovne dostať daňové pohľadávky, čo sa rovná výške aktív.

Takto bol spracovaný a vo vláde aj prijatý tento návrh zákona novely o Sociálnej poisťovni a chcel som vás požiadať, v rámci správy gestorského výboru v bode 7 je vlastne taxatívne zamedzené tomuto, naopak, je pritvrdený zákaz, pretože gestorský výbor sa dohodol, že nesmú sa zaplatiť Sociálnej poisťovni pohľadávkami iného. Z pohľadu zdravotníckych zariadení to neznamená nič významné len toľko, že budeme musieť v rámci vlády hľadať iné, samozrejme, oveľa komplikovanejšie možnosti.

Z pohľadu oddlženia to znamená len toľko, že nebudeme vedieť včas oddlžiť v plnej výške zdravotnícke zariadenia, preto som chcel požiadať plénum, v rozprave ja nemám ani nemôžem mať žiadne procedurálne návrhy, tie ak budú v rámci hlasovania, aby prehodnotilo toto rozhodnutie gestorského výboru a dalo súhlas na to, aby sa mohli pohľadávky vybraných subjektov, kam nepochybne zdravotnícke zariadenia patria, aby sa tieto pohľadávky Sociálnej poisťovne mohli uhradiť inými záväzkami iných subjektov, ako sú napríklad daňové úrady. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami dvaja, traja? Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Navrátilová, predpokladám, že s faktickou poznámkou. To znamená, pán poslanec Burian, nech sa páči, ako prvý.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja vlastne budem začínať tým, čím končil pán minister. Ja chcem len povedať, že komplikácia nie je to, že vy toto musíte riešiť komplikovaným spôsobom, ale práve komplikácia je práve to, čo je navrhované z vašej strany. "Bohužiaľ" si myslím, že je prirodzené a veľmi jednoduché, ak niekto dlhuje daňovému úradu, tak má zaplatiť priamo daňovému úradu. Ak niekto dlhuje Sociálnej poisťovni, má zaplatiť jednoducho Sociálnej poisťovni. To je exaktne jednoduché, priamočiare, bezproblémové riešenie.

Ak tu niekto chce robiť zápočty, zápočet je klasická, normálna vec, ale toto nie sú zápočty, to je nejaké odhadovanie výšky potenciálnych záväzkov s potenciálnymi pohľadávkami, do ktorého vstúpi iba Veriteľ a nejakým spôsobom bude riešiť takú vec a tak komplikovane, že to skôr znásobí problémy a podľa môjho názoru nabáda každého rozmýšľajúceho človeka, že toto je len riešením komplikovaným preto, aby si našlo nejaké riešenie, ktoré možno vyhovuje práve existencii Veriteľa a podobných inštitúcií.

Takže ja zásadne nesúhlasím a budem podporovať stanovisko výboru, ktoré bolo navrhnuté a práve preto tento zákon budem podporovať, lebo v spoločnej správe boli pripomienkované veci. Takže ja by som bol veľmi rád, aby niekto vysvetlil logickosť, jednoduchosť, priamočiarosť tohto riešenia. Je to len komplikované riešenie, nie jednoduché riešenie. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja sa chcem opýtať, aké je to riešenie, ak nám chýbajú zdroje v Sociálnej poisťovni na to, aby sme mohli naplniť iné požiadavky a vykryjeme ich len papierovo, akými nedobytnými pohľadávkami budeme vyplácať potom trebárs dôchodcov alebo budeme platiť iné sociálne potreby? Čiže je možno dobré nájsť systém zápočtov, ale myslím si, že nie takýmto spôsobom, už ani možno tie zápočty, ktoré sa dnes dejú v zdravotníckom systéme, nie sú transparentné a nie sú dobré, čiže nepovažujem za veľmi vhodné, aby sme v tomto zákone takýmto spôsobom vyrovnávali vzájomné zápočty jednotlivých zariadení.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. No, pre mňa je práve veľmi dôležité, aby sme do tohto zákona dostali, že Sociálna poisťovňa takéto transakcie nesmie robiť, pretože pokiaľ sa pokúšam niekomu vysvetliť, o čo vlastne ide, narážam na prázdnu tvár, pretože každý položí jednu otázku, logickú otázku, prečo tieto daňové pohľadávky nevymôžu príslušné inštitúcie, ktoré by získali peniaze a týmito peniazmi by štát zaplatil to, čo je dlžný, čo sú štátne organizácie dlžné Sociálnej poisťovni? O bonite tých pohľadávok nevie nikto nič. Ja nechápem, prečo to má byť práve Sociálna poisťovňa, v ktorej zdroje sú reformou ohrozené a ktorá má prijímať papieriky namiesto peňazí vo výške takmer 6 miliárd korún. Ak budú tie pohľadávky málo...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, vy ste sa zle prihlásili s procedurálnym návrhom, čo je minúta. Nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pardon. Ak budú tieto pohľadávky málo bonitné, kto bude platiť tie dlžoby alebo ten dlh, ktorý vznikne v Sociálnej poisťovni? Nuž, zase štát, lebo štát musí garantovať akosi peniaze v Sociálnej poisťovni, a preto, pán minister, sa pýtam, prečo sa to vlastne ide robiť? Tá konštrukcia je umelá a jednoducho navádza na nejaké možnože nie celkom spravodlivé uzávery, že tu ide o niečo úplne iné ako o oddlženie nemocníc. Urobte to nejako inak, prosím vás pekne, vo vláde tlačte na ministra financií, nech on dosiahne, aby za tých 6 miliárd boli tie pohľadávky daňových úradov vymožené a nemusíme tu viesť takéto diskusie. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, máte dve minúty, môžete reagovať.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ja budem potrebovať asi 20 sekúnd. Ja ďakujem za možnosť, že som mohol vystúpiť. Ako šéf rezortu zdravotníctva som tu pasívne, som v role doslova prosebníka, potrebujem oddlžiť zdravotnícke zariadenia. Toto bola cesta, ktorá vznikla ako rozumná cesta v rezorte financií, pretože išlo o ďaleko väčšiu možnosť čistiť aj záväzky a pohľadávky Sociálnej poisťovne, pretože aj ona má svoje pohľadávky, s ktorými má veľké problémy a ktoré ju tlačia k zemi.

Ja môžem len ako šéf rezortu apelovať na vás, aby ste to umožnili a nie je to môj rezort, rozumiem tomu, že Sociálnu poisťovňu musíme chrániť, pretože jej solventnosť je záruka pre našich dôchodcov a pre tých, ktorí sú nastavení na tie dávky. Transparentnosť tej transakcie má byť zabezpečená ešte v inom zákone, ktorý príde na jeseň, to znamená, nedá sa to teraz urobiť, ale pokiaľ to plénum neodsúhlasí, tu po prvýkrát stojím pred vami ako poslancami v role prosebníka za cudzí rezort, ktorý je len zadlžený Sociálnej poisťovni, ktorý musíme oddlžiť voči "sociálke" a voči NÚP a toto sa zdalo ministerstvu financií a následne aj nám dvom, lebo aj pán minister Kaník chráni svoju Sociálnu poisťovňu, sa to zdalo isté riešenie.

Pokiaľ to ako plénu neodsúhlasíte, ja nemôžem iné povedať, len že musíme ako vláda hľadať iné riešenie, a to je všetko. Ale chcem vám prinajmenšom poďakovať, že som mohol vystúpiť. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skočenú.

Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, zaznelo tu niekoľko alebo dosť pozmeňujúcich návrhov. Ja môžem povedať, že vo všeobecnosti a vo veľkej väčšine podporujem tieto návrhy, a preto sa vyjadrím len k tým, ku ktorým mám výhrady, aby som neprechádzal cez všetky návrhy.

Prvým takým problematickým a škoda, že som skôr nemal možnosť o ňom diskutovať, bol pozmeňujúci návrh prednesený pánom poslancom Brockom, ktorý sa týka živnostníkov. Ja tu chcem upozorniť len na tú súvislosť, že áno, bol systém, ktorý bol naozaj veľmi zlý, že z každého typu aktivity pracovného pomeru sa platili odvody, ale plnenie prichádzalo len jedno. To je ale systém, ktorý je už minulosťou. Ten systém už neplatí. Po tom, ako sme zmenili zákony, prijali reformu dôchodkového systému, výsledok je taký, že keď sa viac zaplatí aj z viacerých pracovných alebo iných aktivít, tak aj tie následné príjmy sú adekvátne tomu, koľko sa zaplatilo aj v dôchodku, aj všeobecne. Takže tu sa mi len predsa zdá, že by to možno nebolo šťastné, keby sme išli touto cestou, lebo by sme vlastne znížili budúce dôchodky daným dotknutým ľuďom.

Pán poslanec Blajsko sa venuje systematicky téme vdoveckých dôchodkov. Je to komplikovaná vec, ja tam ľudsky chápem problém aj ľudí, ktorí majú problém, že sa stali vdovcami pred účinnosťou zákona, ktorý zaviedol to, čo dnes platí, ale to je vždy problém systému, ktorý sa zmení svojho času a nezachytí niekoho. Problém prechodu existuje trvalo a nie vždy sa dá vyriešiť. Podľa mojich informácií ani v Čechách neriešili tento problém plošne, ale išli dozadu len päť rokov, a preto to samotné ukazuje, že to nie je ľahký problém a že ísť plošne dozadu by bolo zrejme ťažký úderom pre zdroje Sociálnej poisťovne a solventnosť, aj keď tú ľudskú dimenziu ja, samozrejme, chápem a pripúšťam, že hľadajme riešenie, nejaké systémovejšie riešenie, ktoré by našlo aj v rámci reálnych možností primerané riešenie toho, čo sa dá, ale neodporúčam tento pozmeňujúci návrh prijať.

Druhá časť alebo druhý návrh bola otázka týkajúca sa invalidity a vyhodnocovania zdravotného stavu, ktoré prebieha. V minulom roku bol prijatý nový zákon, ktorý stanovil novú tabuľku, na základe ktorej sa posudzuje miera funkčného poškodenia organizmu a priznáva sa invalidný dôchodok. Keby sme prijali tento koncept, že by sme staré invalidity absolútne neprehodnocovali, tak by sme dostali do nerovného postavenie tých, ktorí sa teraz dostanú do tejto situácie a povedzme dve také isté zdravotné postihnutia by boli rôzne posúdené, čo by iste nebolo správne, a jeden z cieľov, ktorý vôbec nemám v úmysle zakrývať, tejto zmeny, ktorá bola, bolo naozaj sa pozrieť na skutočný zdravotný stav ľudí, ktorí poberajú invalidné dôchodky, pretože podľa všetkých parametrov Slovensko vysoko prekračuje obvyklú mieru počtu ľudí v pomere k ostatnej populácie, ktorá poberá invalidné dôchodky.

A vieme, že mnohokrát alebo v niektorých oblastiach najmä v oblasti útlmov niekedy v rokoch 1991 alebo 1992, keď dochádzalo k veľkým zlomom, tak vtedajšie vlády riešili situáciu tak, že jednoducho odsúvali ľudí veľmi rýchlym a možno nie veľmi kritickým spôsobom do invalidity, aby to opticky nekazilo stav nezamestnanosti a tak ďalej, ktorá sa vtedy stávala novým fenoménom Slovenska.

Tí ľudia, ktorí naozaj majú zdravotné postihnutie, nemusia mať žiadnu obavu, tí pôjdu ešte raz na prehliadku, ktorú v priebehu dva a pol roka má naplánovaná Sociálna poisťovňa, že ju vykoná, to nie je nejaká otázka, že by každý deň alebo každý mesiac niekoho niekam volal. Jediný raz budú posúdení, a keď lekár vyhlási, že tento stav je nemenný, už nikdy viac nebudú zavolaní na prehliadku a invalidita, ktorú budú mať priznanú, pôjde s nimi, pokiaľ budú poberateľmi.

Takže nezdá sa mi, že by súčasný stav bol objektívne problémom, je prirodzené, že dotknuté skupiny sa bránia, pretože dochádza aj k znižovaniu posúdenia miery poškodenia organizmu, čo dochádzalo aj predtým, pretože predpokladá aj starý zákon, že keď dôjde k zlepšeniu zdravotného stavu, tak bude prehodnotený stupeň invalidity. Len teraz, keďže to máme rozdelené podľa stupňa poškodenia, už nie je len plná a čiastočná, ale podľa percentuálneho je naozaj potrebné ju posúdiť a zaradiť do príslušnej úrovne. Takže neodporúčam podporiť tento pozmeňujúci návrh.

Ďalší návrh predniesla pani Černá. Tento návrh tiež tu nie je po prvýkrát, objavuje sa periodicky v rôznych zákonoch a jeho podstatou je, aby zjednodušene to poviem, aby to bolo zrozumiteľné, aby sa parlament a vláda rozhodla, že cirka 120 miliónov, ktoré na základe platného zákona, na základe známych záväzkov, ktoré súkromná firma v čase privatizácie na seba prevzala, aby nemala túto povinnosť vyplácať svojim bývalým zamestnancom táto súkromná firma, ale aby to na seba prevzala Sociálna poisťovňa. To znamená, zaťažíme Sociálnu poisťovňu cirka 120 miliónmi v priebehu dvoch rokov, oslobodíme od tejto povinnosti súkromnú firmu, ktorá tak získa vlastne 120 miliónov, ktoré inak by musela vyplatiť ľuďom.

Ja som rokoval o tejto otázke aj so zástupcami danej firmy, týka sa to opäť najmä alebo týka sa to výlučne baníckych oblastí a baníctva, a akceptujem argument, že pokiaľ by takáto operácia priniesla zvýšenú zamestnanosť a nábor nových pracovných síl, že to má pre krajinu a verejný sektor pridanú hodnotu a že teda je to objektivizovateľná vec a že by sa to mohlo vykonať, ale nedospeli sme do dnešného dňa k tomu, aby sme našli formu dohody, ktorá je záväzná, ktorá potom dovolí vymáhať tento záväzok od danej firmy. A nezdá sa mi správne, aby sme dnes takýto bianko šek vystavili a dali desiatky miliónov súkromnej firme a nemali istotu, že budú vytvorené nové pracovné miesta.

Ale dovolím si dať taký verejný prísľub, že riešenie je na ceste v diskusiách s paniami poslankyňami, neviem to správne asi teraz gramaticky povedať, sme našli riešenie, ktoré by spočívalo v tom, že pokiaľ cez systém úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bude záujem o tieto firmy podporovať tvorbu nových pracovných miest finančnými injekciami, tak ako podporujeme u každého, kto má záujme vytvárať nové pracovné miesta, a pokiaľ firma bude schopná vytvoriť toľko pracovných miest, ktoré sa rovnajú až tejto sume, o ktorú vlastne by šlo, takže toto riešenie by bolo zmysluplné a toto riešenie si myslím, že sme schopní dohodnúť na najbližšej schôdzi Národnej rady aj priniesť a navrhnúť a prípadne schváliť. Ale dnes také riešenie nie je. Takže dnes by som navrhoval, aby ste tento pozmeňujúci návrh neakceptovali a nepodporili.

No, aha, je tu ešte jeden návrh, s ktorým by som vyslovil nesúhlas. Pán Opaterný ho predložil. Je to diskutabilné, ako, samozrejme, dobre to vyzerá, že len do 60 percent, ale Sociálna poisťovňa niekedy je naozaj veľmi rada, keď po dlhom čase, keď je podnik v probléme, vymôže aspoň istinu, takže nebral by som túto možnosť, v opodstatnených prípadoch mať možnosť odpustiť penále, teda nie istinu, ale, samozrejme, len penále. Takže neprikláňal by som sa ani k tomuto návrhu. To je všetko z hľadiska tých negatívnych postojov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Začnem tým, čím som už aj predtým začala, a to je osobný mzdový bod, ktorý je tu predmetom diskusie, aký má byť.

Pán minister, ja nemôžem súhlasiť s vaším tvrdením, že tieto dva systémy sú vhodné pre osoby, ktoré sa dostanú do invalidity z mladosti.

Každý človek, ktorý poberá dávky v hmotnej núdzi, je v podstate považovaný za človeka, ktorý by sa z tej hmotnej núdze mal dostať. Ale ak niekto sa stane invalidom z mladosti a je predpoklad, že on už nebude mať zmenený zdravotný stav, prečo má byť v jednej kategórii s ľuďmi, od ktorých sa očakáva, že sa z tej hmotnej núdze dostanú. Ja už som to povedala aj vo výbore.

Podľa mojej mienky je stav hmotnej núdze istým životným neúspechom, a pokiaľ ten človek je dlho v hmotnej núdzi, tak je naozaj dlhodobo neúspešný. Nevie sa uplatniť na trhu práce. Podľa mňa aj tento aspekt treba brať do úvahy pri zvažovaní o tom, ako nastavíme osobný mzdový bod a tým, samozrejme, aj výšku invalidného dôchodku z mladosti.

Ja by som naopak zase apelovala na mojich kolegov, aby sme mali istú citlivosť a zabránili tomu, aby títo ľudia poberali tie peniaze z dvoch štátnych systémov, čo je administratívne, ale hovorím aj ľudsky pre mňa dosť neprijateľné. Ďakujem. (Potlesk)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004 a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 645).

Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán minister Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, účelom vládneho návrhu zákona je zmierniť prechodné vplyvy systémových zmien realizované v hospodárstve Slovenskej republiky od 1. januára na sociálnu situáciu dôchodcov.

Predloženým návrhom zákona sa upravuje vyplatenie jednorazového príspevku v sume 1 000 korún poberateľovi dôchodku priznaného podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia silového rezortu.

Náklady na úhradu jednorazového príspevku vyplatí Sociálna poisťovňa a štátny rozpočet. Náklady na úhradu jednorazového príspevku poberateľovi sociálneho dôchodku budú financované zo štátneho rozpočtu. Predloženým návrhom sa súčasne dopĺňa zákon o životnom minime tak, aby jednorazový príspevok bol príjmom, ktorý sa nezapočítava na účely určenia súm životného minima, to je aj na určenie sumy dávky v hmotnej núdzi. Celkové náklady na túto operáciu...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, netelefonujte v rokovacej sále!

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: ... sú 1,225 miliardy Sk a plus 23,609 miliónov v rámci silových rezortov. Ďakujem, to je všetko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz vystúpi spoločná spravodajkyňa z gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňa Bauer. Nech sa páči, máte slovo.

E. Bauer, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 645, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k tomuto vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

Národná rada uznesením č. 938 z 13. mája pridelila vládny návrh zákona o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004 a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre sociálne veci a bývanie.

Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

Vládny návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 372 z 9. júna; Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 235 zo 17. júna a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 236 z 11. júna. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 9. júna, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

V časti IV sú doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Chcela by som upozorniť, že pri schvaľovaní odporúčaní, pokiaľ ide o odporúčania gestorského výboru, sme vychádzali z toho, že tento návrh zákona bude zaradený na začiatok rokovania tejto schôdze a stihne sa termín účinnosti 1. júl, ale vzhľadom na dnešný dátum a vzhľadom na ústavné práva prezidenta na podpísanie zákona zrejme to nie je aktuálne, prosím, aby ste to brali potom do úvahy pri hlasovaní, i keď odporúčanie výboru bude odlišné.

Gestorský výbor na základ stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Gestorský výbor odporúčal hlasovať o bodoch 1, 2 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne s návrhom schváliť ich a bod 3 uvedený v IV. časti tejto spoločnej správy odporúča neschváliť.

Ďakujem pekne, toľko zo spoločnej správy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Madej. Nech sa páči, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o výške jednorazového príspevku dôchodcom a o výške tohto kompenzačného príspevku sa naozaj diskutovalo už veľa. Takže najprv si dovolím predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré mám.

Po prvé. V § 1 ods. 1 sa slová "1 000 korún" menia na "2 000 Sk". V § 1 ods. 2 sa slová "1 000 korún" menia na "2 000 Sk". Taká istá úprava sa vykoná v § 1 ods. 3, v § 1 ods. 4.

Prosím, aby pani spravodajkyňa dala o tomto návrhu hlasovať ako o prvom.

V prípade, ak by nebol schválený tento pozmeňujúci návrh, prosím ako o druhom alternatívnom návrhu hlasovať o tomto:

Po prvé. V § 1 ods. 1 sa slová "1 000 Sk" menia na "1 500 Sk".

Po druhé. V § 1 ods. 2 sa slová "1 000 Sk" menia na "1 500 Sk". Taká istá úprava sa vykoná v § 1 ods. 3, v § 1 ods. 4.

Účelom tejto jednorazovej kompenzácie, panie poslankyne, páni poslanci, je naozaj skompenzovať a zmierniť dopady ekonomických a sociálnych opatrení, ktoré sme v poslednom období alebo ktoré parlament, a my sme to museli rešpektovať, v poslednom období schválil. Či už išlo o rast DPH, o deregulované ceny, cestovné a ďalšie, ďalšie náklady, ktoré naozaj dôchodcom rástli. Preto si osobne myslím, že suma 1 000 korún nie je z tohto dôvodu dostatočná. Preto ešte raz prosím pani spravodajkyňu dať hlasovať spoločne o pozmeňujúcich návrhoch týkajúcich sa zvýšenia na 2 000 korún ako o prvých a o druhej dať hlasovať ako o alternatíve zvýšenia tohto jednorazového kompenzačného príspevku ako o druhom v poradí. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. No, ale viete, nestačí chcieť, musíte sa písomne, teda strojom. Tak. Ešte stále nie ste. No, pani poslankyňa Demeterová, s faktickou poznámkou? No tak potom, pani poslankyňa Sabolová, aspoň nekričte, lebo som neuzavrel možnosť písomne alebo ústne a iným spôsobom sa prihlásiť do rozpravy. Takže môžem povedať, že končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy? Áno. Ďakujem pekne. Takže pani poslankyňa Angyalová ako prvá, potom pani poslankyňa Navrátilová a pani poslankyňa Demeterová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovolím si predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je viac-menej legislatívnotechnický, ale spresňuje istý mechanizmus.

Najprv by som sa však chcela vyjadriť k návrhu, ktorý som viackrát aj vo výbore sľúbila predložiť na pléne. Ide o to, že sme veľmi dlho vo výbore rozprávali o tom, aký účel vlastne táto jednorazová kompenzácia mala mať, a preto vlastne diskusia bola dlhá. Hľadali sme hranicu príjmu z dôchodku, ktorá sa nám zdala optimálna, aby sme naozaj kompenzovali dopady sociálno-ekonomických opatrení v ostatnom čase veľmi adresne. To znamená takým dôchodcom, ktorí majú nízke príjmy. Tá hranica sa hýbala niekde medzi osem až desaťtisíc korún. Posledná dohoda sa akosi črtala na desiatich tisícoch.

Existovali aj návrhy, že by sme to nevyplácali istým rezortom. Jednak však to riešenie bolo pomerne technicky zložité a čo je viac, mali sme naozaj problém s tým, či správa celého takéhoto riešenia nebude drahšia, teda či testovanie dôchodku Sociálnou poisťovňou nakoniec nebude drahšie a či suma, ktorá na konci ostane tým, že povedzme ľuďom, ktorí majú dôchodok desaťtisíc vyššie, tento príspevok nebude vyplatený, že by sa to prerozdelilo na ostatných, či tá suma nebude zanedbateľná.

V každom prípade si ale myslím, že sme trošku odišli od adresnosti a že je to istý druh principiálnej záležitosti, ale keďže po diskusiách predovšetkým s členmi sociálneho výboru, ale i s ďalšími kolegami som usúdila, že tento návrh by nebol priechodný, tak som sa ho nakoniec rozhodla nepodať. Napriek tomu si myslím, že ak už sa uchyľujeme k takejto nie systémovej dávke, tak sme naozaj mali vyčleniť túto dávku pre tých, ktorí ju adresne potrebujú. Hovorím, nie je tento návrh priechodný, takže som sa ho nakoniec rozhodla nepredložiť.

Mám ale jeden drobný technický pozmeňujúci návrh, a tak by som ho rada prečítala. V § 1 odsek 4 chcem povedať, že v prepise sa stalo to, čo máte rozdané v laviciach, že je tam napísané odsek 5, ale ide o odsek 4. Takže v § 1 odsek 4 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová "v týchto prípadoch sa jednorazový príspevok vyplatí k dôchodku, ktorý je najvyšší".

Vysvetlím. Kompenzácia by sa mala vyplatiť iba k jednému dôchodku. To znamená, že ak dôchodca má súbeh dôchodkov, buď dva zo Sociálnej poisťovne, alebo jeden zo Sociálnej poisťovne a povedzme jeden z iného rezortu, myslím tým silový rezort, tak sa kompenzácia vyplatí iba jednému z nich. Vzniká taká drobná polemika, čo sa stane, ak sú to dva dôchodky zo Sociálnej poisťovne? Tento návrh spresňuje, že sa teda vyplatí kompenzácia k vyššiemu z nich. Pre presnosť formulácia je, že sa vyplatí k dôchodku, ktorý je najvyšší. Prosím vás o jeho podporu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Gabániová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

D. Gabániová, poslankyňa: Dovoľte mi, aby som vám tlmočila jeden názor dôchodcov bez toho, aby som sa zamýšľala nad tým, čo viedlo vládu ponúknuť takýto spôsob určitého gesta alebo kompenzácie, alebo vyjadrenia podpory, alebo uvedomenia si zlej situácie dôchodcov. Ťažko povedať, môžeme o tom polemizovať. Tak tlmočím teraz názor dôchodcov. Podotýkam, že sú to dôchodcovia z Bratislavského kraja, ktorí žijú pomerne, teda na vidieku, možno v dostatku. Boli by radi a milo radi sa vzdajú akéhokoľvek takého jednorazového gesta, ak budú tie peniaze zmysluplne použité v školstve alebo nejakým spôsobom pre mládež. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Diskusia o tom, či jednorazová kompenzácia je systémovým, alebo nesystémovým opatrením, myslím si, že tu nebude prebiehať, lebo vieme všetci, že to nie je systémové opatrenie.

Na druhej strane ma dosť mrzí stav, v ako prebiehala diskusia, či má byť vyplatená, alebo nemá byť vyplatená. Vrátim sa krátko do minulosti, keď nápady tohto typu boli posielané do sfér populizmu. Boli nazývané ako opatrenie, ktoré robia ľudia, ktorí nevedia, čo robia. Napokon s tým vyšla vláda. Dobre. Beriem aj to, že vláda nakoniec uznala, že takéto jednorazové opatrenie je potrebné urobiť.

Čo ma ale mrzí ďalej je fakt, že pána ministra zaviazala tým, že pokiaľ by bola táto suma navŕšená nad úroveň tisíc korún, je pán minister povinný tento návrh stiahnuť z rokovania Národnej rady. A teraz čo má robiť taký poslanec ako som ja, ktorý si myslí, že 2 000 korún je tá suma, ktorá patrí tým dôchodcom?

Takže keď zahlasujem za zvýšenie, nedostanú tí dôchodcovia vôbec nič a v konečnom dôsledku im ešte poškodím. Takže toto bolo podľa môjho názoru veľmi nefér, lebo tu mala prebiehať diskusia o tom, či tých tisíc korún stačí, alebo tých tisíc korún nestačí. A ak nestačí, ak máme na všelijaké akcie, ktoré sú niekoľko miliardové a prejde to tu povedzme za pätnásť minút, prečo táto jedna akcia, ktorá mala pomôcť tým, ktorí naozaj si myslím, že sú v tomto roku poškodení, prebieha pod takou strašnou averziou a neschopnosťou zmobilizovať tú časť prostriedkov, ktorú by tí ľudia mali dostať.

Takže pokiaľ sa bude niekomu zdať, že Slobodné fórum nebude hlasovať za zvýšenie 1 000 korún, bude to len z toho dôvodu, že máme tú zodpovednosť, že radšej 1 000 korún ako nič. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Bódy. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

P. Bódy, poslanec: Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem poďakovať Ľubke Navrátilovej, pani kolegyni Navrátilovej za veľmi presnú identifikáciu problému, ale chcem ešte povedať jednu ďalšiu vetu, a to je tá, že Slobodné fórum bude naďalej koketovať s myšlienkou v ďalšom období, ešte v tomto roku o zvýšenie ďalších 1 000 korún. Ďakujem za slovo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Demeterová. Nech sa páči, máte slovo.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, môžem povedať, že som úprimne sklamaná aj tým, ako vôbec táto celá situácia dopadla aj po tom, ako sme sa dohodli v našom výbore. Dohodli sme sa a dali sme niekoľkonásobnú požiadavku na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sme sa dozvedeli to, aby tieto peniaze boli skutočne vyplatené adresne. Ale nie adresne tým, že by sme niekomu nechceli dať, ale aby sme niekomu, kto má, povedzme, dôchodok 15 000 nedali 1 000 korún tak ako takému, čo má životné minimum.

Žiaľ, ja som sa skutočne spoliehala na to, že sa tu dnes ten návrh objaví. Neviem, prečo sme nedostali, tak ako sme sa dohodli v gestorskom výbore, tie dôchodky, ktoré by sa týkali prokurátorov a sudcov. Dostali sme pracovníkov ministerstva vnútra aj to v takej zvláštnej skrátenej podobe, ale dobre. Vyzerá to, ako keby sme my rozmýšľali nad tým, či niekomu vôbec tú tisíckorunáčku dáme. A my sme chceli len to urobiť, že sme chceli nájsť peniaze, aby aspoň tí, čo majú do hranice životného minima, dostali 2 000 korún, keď už nemôžeme dať tých 2 000 korún, aspoň do tých 10 000.

Žiaľ, som z toho veľmi sklamaná, že sa to nepodarilo a že nakoniec to vyzerá, že konečne vyplatíme v auguste to, čo sme my dávno chceli vo výbore, po čom od októbra minimálne voláme a čo sme chceli, aby sa nejakým spôsobom síce nesystémovo, ale aby sme v tom určitý systém našli. Preto hovorím, že ma to veľmi mrzí, že to takto dopadlo, a keď dnes dostane aj len tisícku ten, ktorý má vyšší dôchodok, aj ten, ktorý ho má na hranici minimálnej mzdy, podľa mňa to už je vrcholne nesystémové.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria. Končím... Poslednýkrát to akceptujem. Piati. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Angyalová ako prvá. Prosím technikov, aby upravili mikrofón, lebo nepočuť, čo hovorí pani poslankyňa Angyalová, alebo nešepká. Teraz sa neviem rozhodnúť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Galbavý, nechcite, aby som zopakoval do mikrofónu, čo ste povedali o Maďaroch.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem povedať, že diskusia bola dvoma smermi. Buď, že limitovať hranicou výplatu nad 10 000 korún, aby to už ostatní dôchodcovia nedostali, alebo druhým smerom, aby z toho vypadli silové rezorty. V rôznych diskusiách aj s ministerstvom, aj s ostatnými poslancami nám nepripadalo korektné, aby z toho vypadli celé silové rezorty, pretože aj tam sú ľudia, ktorí majú menej ako 10 000 korún dôchodok. Takže sme hľadali to druhé riešenie. Je ale fakt, že sme do dnešného dňa nedostali dostatočné podklady na to, aby sme vedeli, o koľko ľudí ide a aké vlastne ušetrenie bude. Takže ja len môžem skonštatovať toľko, že mne je tiež veľmi ľúto, že to nie je adresné a obávam sa, že v tomto okamihu treba hľadať asi vinníka niekde inde. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zubo.