V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Ondriaš, Fajnor, Juščík, Zubo a Číž. Končím možnosť faktických poznámok. Prosím, pán Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Banáš, ja by som pripomenul názor komunistickej strany na vojnu v Iraku, že o čo tam ide. Irak má druhé najväčšie zásoby ropy na svete. Pred dvomi rokmi Rusko, Čína, Francúzsko mali nakontrahované obchody s ropou za desiatky miliárd dolárov. Spojené štáty mali nakontrahované nulu a to bol hlavný dôvod vojenskej intervencie do Iraku, rozdeliť si korisť. Pán poslanec Banáš, všetko čo ste tu hovorili, ja sa ospravedlňujem za výraz, ale pokladám za rozprávky starej matere. Tam ide len a len o druhé najväčšie zásoby ropy na svete, o ktoré by Spojené štáty prišli, keby nezasiahli vojensky v Iraku. Ďakujem za slovo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor...

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som si dovolil reagovať na kolegu Banáša a pochváliť ho, že skutočne som rád, že bývalý režim dával vynikajúcich rečníkov do diplomatických služieb, myslím si, že sa naučil, a to mu patrí pochvala, ale ja by som dve také poznámočky na zamyslenie.

Určite pán Banáš tým, že bol vychovaný bývalým režimom, je vzdelaný aj z histórie a vie, ktoré prvé civilizácie akú majú dĺžku. Určite vie, že na území dnešného Iraku tá civilizácia niekoľko tisíc rokov sa tam tvorila, a bolo by zaujímavé, keď zrazu chceme sizyfovskou robotou ju meniť na nejakú demokraciu amerického typu. Pritom je zaujímavé, že iné krajiny, kde vládnu šejkovia, zrazu nechceme ich meniť na demokraciu amerického typu alebo iného typu. Predstavme si, keby sa takto rozhodli Arabi, napadli by Spojené štáty a zavádzali by tam takto sizyfovsky islam. Tak myslím si, že tu sa, pán kolega Banáš, asi obidvaja rozídeme, pretože ja si myslím, že svet už je taký, aký je, on je rôznorodý, treba kultúry zachovávať, nie ich likvidovať. A i keď by som to vo faktickej poznámke nemal, tiež si myslím, že by sme sa mali ešte raz vrátiť k poznámke kolegu Karola Ondriaša, pretože tam je pravá príčina vojny. Ďakujem vám veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Juščík...

M. Juščík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Baňás, viete, človek keď to počúva, tak takého advokáta na takéto, na také lži a na také klamstvá, aké boli spustené ohľadom umožniť vstup amerických vojakov, a vôbec ich agresia, ale aj ďalších tých, ktorí im pomáhali a, žiaľ, my si musíme povedať otvorene, že aj naša vláda, ak tu z tejto snemovne kopu poslancov za to zdvihlo ruky, dneska si musíme spytovať svedomie. Je jeden fakt, že síce sa snažíte ospravedlniť, ale veľmi slabým argumentom, ste slabý advokát na to cigánstvo, ktoré tu bolo a ktoré sa tu skutočne ukázalo v tejto snemovni a vôbec aj to cigánstvo či už amerického prezidenta, ale aj ministra zahraničných vecí i ďalších tých, ktorí, áno, to presadzovali. Viete, tu je tento fakt, že ten kto chce psa biť, palicu si nájde, a oni si našli, aby iracký národ skutočne utrápili, ubili, len preto, že majú väčšie bohatstvo, ako má Amerika. Ropa je to hlavné, čo ich viedlo a čo chceli dokázať, že oni dokážu obsadiť predovšetkým tieto ložiská, aby im slúžili.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Zubo bude pokračovať.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán Banáš, nemožno vám uprieť jednu vec, že skutočne sa vyznáte v spravodajských hrách, viete ich predvídať, viete ich analyzovať a viete ich zdôvodňovať. To všetko je pravda, ktorá snáď životnými skúsenosťami sa dá len získať, na základe toho, čo človek dlhé roky pracuje, robí a v akom prostredí sa pohybuje. No zabudli ste na jednu vec, a tá vec je v tom, že ste zabudli si uvedomiť jednu skutočnosť, ak používate nehodnoverné argumenty, sám sa stávate nehodnoverným. Používate tie nehodnoverné argumenty, lebo sám ste hovorili o tom, že ste hľadali dôkazy a argumenty v tých vystúpeniach, materiáloch Spojených štátov amerických a Veľkej Británie. No, vážený pán Banáš, vy vari nemyslíte vážne, že v materiáloch a v dokumentoch Spojených štátov amerických by ste našli dôkazové materiály o tom, že v Iraku sa robí agresia, že tam nejde o slobodu irackého národa, to je tá nehodnovernosť vášho vystúpenia.

Ďalej by som chcel povedať tú skutočnosť, že konečne vám musím poďakovať za to, že ste priznali, že v Iraku nejde o slobodu, nejde o boj proti terorizmu, že tam ide skutočne o tú ropu. A povedali ste to tejto snemovni na plné ústa, povedali ste to, čo pred niekoľkými mesiacmi, keď aj my za komunistickú stranu sme túto vec skonštatovali, vy ste ju popierali. Dnes ju dávate za pravdivú, ukazujete, že tam je skutočnosť.

Ďalej ešte jednu vec by som chcel upozorniť vás. Vy ste hovorili o tom, že národy nemajú radi osloboditeľov. Opak je pravdou, osloboditeľov majú radi, neznášajú a nenávidia agresorov. A to, čo dnes je v Iraku, čo iracký ľud dokazuje, hovorí o tom, že sú tam prítomní nie osloboditelia, ale agresori.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky si želá vystúpiť pán Banáš.

J. Banáš, poslanec: To je zase na jedno vystúpenie, ale ja mám radosť z toho, že som vyprovokoval k debate polovicu klubu komunistickej strany.

Nebudem na to reagovať, len ďakujem pánovi Fajnorovi za kompliment, pretože pokiaľ si prečítate môj životopis, ja som za socialistického režimu na západe nebol, bol som v Nemeckej demokratickej republike, ale chcem povedať pánovi kolegovi Ondriašovi, ja neviem, kam odišiel, že ja by som si na jeho mieste pýtal od tejto vlády normálne odškodné, pretože kým my sme tu za socializmu za ostnatými drôtmi radostne budovali a plnili päťročnice, tak on trpel pod úhlavnou kapitalistickou činnosťou v Spojených štátoch amerických a mám pocit, že to na ňom zanechalo hlbokú ujmu. Ja by som mu odporúčal, aby si fakt pýtal odškodné. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán Chovanec.

M. Chovanec, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi vyjadriť niekoľko myšlienok ako príspevok k zdôvodneniu oprávnenej požiadavky zaoberať sa situáciou v Iraku a s vypracovaním správy o pobyte a činnosti ozbrojených síl Slovenskej republiky tam. Pripomeňme si, aké ciele sa spomínali pri začatí útoku na Irak. Bola to obava zo zbraní hromadného ničenia, ktoré by mohli byť využité pri teroristických útokoch, a snaha zabrániť alebo aspoň obmedziť možnosť teroristických útokov ako takých. Ďalšia najčastejšie spomínaná ambícia vojny v Iraku bola zosadiť diktátorský režim Saddáma Husajna, predstavovaného ako postrach nielen pre ľud v Iraku, ale pre celý svet. Myslím si, že ak sa nespomínali ekonomické ani podobné záujmy, nebolo to preto, že o ne v Iraku nešlo a nejde. Napriek enormnému úsiliu zbrane hromadného ničenia sa nenašli. Je to neodškriepiteľný fakt, o ktorom dnes už nikto nepochybuje. Teda ani rozsiahle teroristické akcie využitím takýchto zbraní z Iraku nehrozilo a z po zuby ozbrojeného a celý svet ohrozujúceho Saddáma sa vykľul unavený, špinavý, zoslabnutý nahý kráľ so špinavou teroristickou minulosťou predovšetkým k vlastnému národu, majúci na svedomí tisíce zavraždených ľudí. Odstránenie jeho režimu je iste pozitívny krok, ktorý sa útokom na Irak dosiahol.

Aká je situácia dnes? Spálená, zdevastovaná krajina, v ktorej bojuje každý s každým proti všetkým. Na strane Iračanov dosahujú straty na životoch desaťtisíce, na strane amerických vojakov niekoľko stoviek. Navyše sú desiatky, možno už stovky obetí na strane koaličných vojsk. Na dennom poriadku sú teroristické útoky na civilistov, na cudzincov pracujúcich v Iraku. Stále častejšie máme možnosť vidieť nervy drásajúce nahrávky so zajatcami, ktoré končia rituálnou vraždou. Inak to nie je možné nazvať, pod popravou vnímam niečo úplne iné. Vojnou v Iraku sa podľa môjho názoru nepodarilo oslabiť možnosti medzinárodného terorizmu, skôr v očiach a vnímaní miliónov ľudí v rôznych častiach sveta posilniť ho a ťažko sa mi to vyslovuje, legitimizovať ho. Zdieľam názor mnohých politikov, ale aj osobností z iného spektra, že vojnou v Iraku svet stratil morálnu prevahu nad teroristami, teroristickými skupinami, komunitami, pre ktorých terorizmus sa stal z tých alebo iných dôvodov zmyslom života a obetovať pri ňom vlastný život najvyššou hodnotou. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že je to zvrátenosť hodnôt. Terorizmus nie je totiž konkrétny nepriateľ, je to tragický a odsúdeniahodný prostriedok presadzovania záujmov. Hrubé násilie sa nedá odstrániť ešte hrubším násilím. Navyše v oblasti, kde majestát smrti je minimálne taký významný ako majestát života. Kde je a kedy bude v Iraku demokracia, o ktorej sa tak presvedčivo hovorilo pri príprave intervencie na jej začiatku, alebo aspoň ako-tak akceptovateľný stav?

Nastolením bábkovej vlády pred pár dňami sa to sotva podarí. Jej urýchlené konštituovanie len potvrdzuje, že akékoľvek riešenie sa dnes pokladá za lepšie ako otvorená vojenská agresia s presadzovaním amerického či európskeho pohľadu na demokraciu, spôsob života a hodnoty života všeobecne. V tomto vidím snáď najzásadnejší omyl celej vojny. Nie je predsa možné v absolútne inej, kultúrnej, ekonomickej, náboženskej, sociálnej a historickej komunite implementovať rovnaké hodnoty a vnímanie sveta, nech by boli akokoľvek jedinečné, správne a čisté.

K úvahe o Iraku ma však podnietili aj neustále sa opakujúce argumentácie politikov a časti osobností na Slovensku o našej humanitárnej spoluúčasti v rámci koaličných vojsk. Dovoľujem si poznamenať, že niečo o humanitnej pomoci viem, zdôrazňujem, humanitnej. Neviem, odkiaľ sa do prejavov našich politikov, ale aj médií dostalo slovo humanitárna pomoc, humanitárne pôsobenie a podobne. Humanita znamená ľudskosť, úcta k ľudskej dôstojnosti, mravný ideál založený na úcte človeka k človeku. Humanitárstvo je nepravá, falošná humanita, humanitár má pejoratívny význam hlásateľ falošnej humanity.

Teraz k podstate problému vzťahujúcemu sa k humanite. Od roku 1989 až do roku 1997 som mal príležitosť organizačne sa podieľať na humanitnej pomoci v rôznych krajinách sveta nevynímajúc vojnou sužované štáty bývalej Juhoslávie z pozície prezidenta Slovenského Červeného kríža alebo člena prezídia federálneho výboru. Často sme humanitnú pomoc poskytovali z poverenia alebo v spolupráci s vládou Slovenskej republiky alebo s vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Zmyslom humanitnej pomoci je pomôcť trpiacim. Ak sa humanitná pomoc poskytuje vo vojnovom konflikte, v zmysle Ženevských konvencií sa poskytuje trpiacemu, či už ide o agresora alebo obeť agresie. Presne v tomto duchu Slovenský Červený kríž ako jedna z prvých národných spoločností poskytovala humanitnú pomoc v bojoch medzi jednotlivými štátmi na Balkáne. Hovorím o tom preto, že ak vláda chcela poskytnúť humanitnú pomoc, mohla sa obrátiť či už na Červený kríž alebo iné humanitné organizácie a poveriť ich poskytnutím a odovzdaním humanitnej pomoci. Neviem, možno konala aj v tejto oblasti. Hovoriť však o humanitnej pomoci pri činnosti, ktorú vykonávajú na území Iraku naši vojaci, je nenáležité. Neznamená to - a to chcem osobitne zdôrazniť -, že si nevážim či neoceňujem činnosť, odbornosť a statočnosť našich vojakov. Chcem len zdôrazniť, že veci treba nazývať pravými menami. Ak sme súčasťou nejakého vojenského zoskupenia, toho času mám na mysli Severoatlantickú alianciu, dokážem si predstaviť povinnosť z toho vyplývajúcu, podieľať sa na jej činnosti a aj spolupôsobiť v prípadných vojenských akciách, avšak striktne v zmysle medzinárodného práva, všeobecne a jednoznačne platiacich dohovorov a zmlúv z medzinárodného práva vyplývajúcich, ako aj v zmysle príslušného poverenia Národnej rady Slovenskej republiky. Niet však pochýb o tom, že aj najvýznamnejšie z osobností z toho najširšieho spektra pôsobnosti z mnohých krajín spochybňujú tieto atribúty pôsobenia koaličných vojsk v Iraku.

Na záver chcem zdôrazniť, že moje vystúpenie a pochybnosť nad pôsobením našich vojakov v Iraku nemá nič spoločné s tragickou smrťou troch z nich. Vyslovujem tú najúprimnejšiu sústrasť a úctu pozostalým, žiaľ a účasť nad úmrtím mladých, odvážnych ľudí, ktorí si vykonávali zodpovedne svoje pracovné povinnosti vyplývajúce im z ich profesijného zadelenia. Akceptovali zodpovedne svoje pracovné povinnosti. Akceptovali účasť v misii dobrovoľne, s vedomím všetkých možných, žiaľ, i tragických možností. Taktiež nepochybujem, že ich nadriadení na všetkých stupňoch nepochybili v služobných povinnostiach. Nemôžem si však osvojiť prezentovaný názor, že tragicky zahynuli pri humanitnej činnosti. Nemôžem akceptovať stále prezentujúci názor o plnení humanitnej činnosti našich vojakov. Naši vojaci sú súčasťou koaličných vojsk plniaci si vojenské povinnosti v zmysle odbornosti a pripravenosti našich vojakov, plniaci vojenské rozkazy veliacich dôstojníkov. Treba zreálniť prezentáciu a činnosť našej účasti, prezentáciu Ozbrojených síl Slovenskej republiky s ich skutočným pôsobením v súčinnosti koaličných vojsk. Nenahovárajme si, že naši vojaci pôsobia inak ako tí koaliční. Kto chce vedieť niečo viac o humanite, o poskytovaní pomoci vo vojnových konfliktoch, odporúčam prečítať si knihu zakladateľa Červeného kríža Henry Dunanta Spomienky na Solferino. Potom by sme určite nehodnotili našu pomoc ako humanitnú. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude, s faktickou poznámkou pán poslanec Juščík. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami a do rozpravy sa pripraví pán poslanec Hopta.

M. Juščík, poslanec: Ja by som chcel podporiť vystúpenie poslanca pána Chovanca a s tým, že áno, veľmi pekne tú humanitu rozobral. Tam bolo prekrásne, dneska je v Iráne vidieť humanitárny postup amerických i anglických vojsk, predovšetkým v tých väzniciach. Ich humanita sa odrazila tam a tá humanita je prekrásne, že preletela celý svet a celý svet uvidel, áno, aký je humanitárny postup a prístup americkej armády a ich spojencov. O akú humanitu a o akú demokraciu chcú oni v Iraku zabezpečiť? Viete, tak mi to prichádza tak na um, keď si porovnávam a beriem si aj koncentračné tábory fašistického Nemecka. Aj na norimberskom procese pohlavári fašistického Nemecka sa ospravedlňovali, že oni o ničom nevedeli, čo sa v takýchto táboroch robilo. Náhodou nepripomína vám aj to, že prezident Bush a minister obrany a ďalší vystupujú, hovoria, že oni o ničom nevedeli? A oni o ničom nevedia? Je to záhadné, že tí zrovna nižší dôstojníci sú až takí, dneska treba povedať otvorene, fašisti. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave budeme pokračovať. Vystúpi pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, som rád, že táto Národná rada našla odvahu a rokuje o takej dôležitej problematike, ako je vyslanie našich vojsk do Iraku. Osobne som na rozdiel od mnohých z vás presvedčený, že vyslanie našich vojakov do Iraku veľmi úzko súvisí s našou účasťou a s naším pôsobením v NATO. Ja si myslím, že by sme si nemali zakrývať skutočnosť, že v Iraku je predovšetkým najsilnejší štát NATO a že mnohé krajiny z pohľadu svojho členstva tam išli viac-menej nasilu, aby plnili ekonomické, politické a vojenské záujmy, predovšetkým Spojených štátov "severoamerických" a Anglicka.

Ja by som tu chcel trošku polemizovať s názorom, ktorý vyslovil pán predseda Smeru pán Fico a na rozdiel od neho nie ja som zavádzal, ale zavádza on, pretože ja som nikdy v tejto snemovni nepovedal, že Smer hlasoval za vyslanie našich vojsk do Iraku. Ja som povedal, že jedine komunisti nehlasovali za vstup do NATO a Smer hlasoval ako politický subjekt za naše členstvo v NATO a že to veľmi úzko súvisí s vyslaním našich vojsk, s naším členstvom. Na druhej strane chcem povedať, že som si dal stiahnuť z internetu a chcem vyjadriť svoje sklamanie, že keď som na vtedajšej schôdzi predložil návrh, aby tento bod programu bol stiahnutý z rokovania, myslím, že stiahnutie, vyslanie našich vojsk do Iraku, aby bol stiahnutý, tak Smer ma vtedy nepodporil. Bol to práve pán Fico zo Smeru, ktorý často vystupoval, že sú stranou tretej cesty, že sú stranou Blaira a Schrödera, čiže aj toho Blaira, ktorý vehementne tam poslal svojich vojakov do Iraku. Dnes sa už k tomu akosi nehlásia. Preto myslím si, že jedine morálne právo dnes túto skutočnosť kritizovať majú jedine predstavitelia Komunistickej strany Slovenska a poslanci za túto stranu, pretože jedine oni hlasovali proti nášmu vstupu do vojenského paktu NATO.

Pán Banáš tu vo svojom vyjadrení hovoril o tom, že nebol na západe, bol len na východe. No možno nebol odborne taký zdatný, aby sme ho na západ, alebo politicky istý, aby sme ho na západ mohli pustiť, aby sme ho mohli pustiť. Čiže, boli ste dobrý, pán Banáš, ale na východné Nemecko, nie na západ.

Čiže, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi taký menší citát na záver môjho vystúpenia, chcem povedať asi toľko: Každý, kto súloží bez prezervatívu, stáva sa potenciálnym otcom. Každý, kto vstúpi do NATO, stáva sa potenciálnym teroristom, okupantom a vrahom. Ja si myslím, že túto skutočnosť by si mali uvedomiť všetci, ktorí hlasovali za vstup našej krajiny do NATO, pretože z tohto vojenského paktu nič dobré nevyplýva, z tohto vojenského paktu nevyplývajú pre Slovenskú republiku žiadne výhody, ale vyplývajú predovšetkým záväzky. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Banáš a Fajnor. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím, pán Banáš.

J. Banáš, poslanec: Pán kolega Hopta, krivdíte mi, lebo teraz ma pán kolega Fajnor pochválil, že som bo "za socíku" dobrý, tak sa nejako dohodnite, že vy ma haníte, on ma chváli, ale ja chcem povedať jednu zásadnú vec.

Bola tu zmienka o nafte. Vy ste tí, ktorí sa permanentne oháňate ľudom, ja vám chcem povedať, že najväčší ťažitelia ropy Saudská Arábia, Irak, Arabské emiráty, Katar, Kuvajt, Lýbia a ďalšie arabské štáty, ľud tam doslova z tej nafty nemá nič. Ten ľud, ktorým sa vy stále oháňate, v Saudskej Arábii 5 000 členov vládnucej oligarchie, kontrolujú celú krajinu, tak sa, prosím vás pekne, pozrite, kto má zisky a kto má výhody z nafty a potom bojujte za ľud. (Hlas v rokovacej sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor...

K. Fajnor, poslanec: Veľmi pekne ďakujem. Dovoľte mi, aby som zareagoval na predrečníka kolegu Ivana Hoptu. Samozrejme, tiež zdieľam ten názor, že naše členstvo v NATO a naša, nazvime to misia v Iraku, ktorú, samozrejme, nemôžem nazvať humanitárnou, pretože ak by som ju nazval humanitárnou, tak pravdepodobne by som mal ísť k lekárovi, pretože to už by bola diagnóza, samozrejme. Je to naša vojenská účasť v Iraku. A, žiaľ, za ňu už platíme aj tú najtvrdšiu daň a ešte si to, že tých našich chlapcov tam, prišli si tam po smrť, tak ešte to aj z našich daní sme, žiaľ, zaplatili. Chcel by som však povedať ešte jeden súvis, ktorý súvisí s týmto Irakom. Pozrite, pred pár rokmi sme tu mali rozbitie Juhoslávie, mali sme tu kopu "tliachaníc" o tom, aké humanitárne genocídy sú dole v Kosove. Áno, dnes je jedna humanitárna genocída v Kosove. Vyhnali odtiaľ Srbov totižto. A treba povedať jednu vec, ako účinne bránia naše vojenské jednotky všetky objekty. Jeden, je to kňaz, ktorý povedal takúto vec, srbský kňaz: "Za posledných päť rokov pod ochranou NATO bolo zničených viac kostolov ako za 500 rokov pod nadvládou Turkov." Čiže toto je tá účinná ochrana, keď ho museli odvážať jednoducho vrtuľníkom z rozbitého kostola. Na toto vyhadzujeme peniaze? Radšej rekonštruujme Slovensko. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta...

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som reagoval na faktické poznámky, ktorými poslanec Banáš a Fajnor reagovali na moje vystúpenie.

Pán poslanec Banáš, máte pravdu, že v mnohých arabských krajinách iba úzka špička žije z nafty. Len potom máme nejednotný meter. Do jednej krajiny Američania vtrhnú a nastoľujú demokraciu a druhá, ktorá voči nim je poslušná, dodáva im ropu napoly zdarma alebo zdarma, tak tam nevtrhnú a nerobia poriadky. Čiže ak na jednej strane kritizujete jedny krajiny, tak na druhej strane by ste mali kritizovať aj druhé krajiny.

Po ďalšie, pán Banáš, vy ste ma asi zle rozumeli. Pán Fajnor vás pochválil a ja som vás tiež pochválil, ja som hovoril, že ste malý na to, aby ste išli po berlínsky múr len. (S úsmevom.) Ďalej za berlínsky múr asi boli vyššie nároky a tam ste sa už nedostali. No pri všetkej úcte k vášmu vzdelaniu, k vašim literárnym schopnostiam, k vašim spravodajským schopnostiam, tak asi tam zrejme boli vyššie nároky na to, aby ste mohli ísť aj za berlínsky múr. Ale ja si myslím, že...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni, to...

I. Hopta, poslanec: ...to, čo ste nedosiahli...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni technici, no ale čas nejako...

I. Hopta, poslanec: ...za bývalého režimu, tak možno dosiahnete dnes za súčasného režimu. Ja držím palce, aby vám vaše vystúpenia, ktoré máte v tomto parlamente, vyniesli kreslo predsedu zahraničného alebo iného výboru. Ja si myslím, že toľko a koľko vy obhajujete túto vládnu koalíciu, tak naozaj si už nejaký ten flek zaslúžite, len obávam sa, aby náhodou tu nenastala medzitým zmena nejakého systému a nezačali ste obhajovať inú koalíciu, lebo potom by to už bolo trošku neprípustné. Čiže želám vám veľa úspechov v novom poslaneckom... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Končím rozpravu, pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave...

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa zapojili do diskusie a vyjadrili svoje názory. Chcem vyjadriť aj poľutovanie, že tá diskusia skĺzla do diskusie o tom, či stiahnuť našu jednotku, alebo nie, o sile a pravde Ameriky, o tom, či ide o humanitárnu účasť alebo vojenskú. Pokiaľ by šlo o humanitárnu, tak by, podľa môjho názoru, o vyslaní ozbrojených síl nerozhodovala Národná rada, čiže o tomto je bezpredmetná diskusia. Ten návrh hovoril len o tom, či Národná rada požiada vládu Slovenskej republiky o spracovanie správy o situácii v Iraku, a očakával som, tak ako povedal pán poslanec Fico, že túto diskusiu o situácii v Iraku, o napĺňaní cieľov pobytu ozbrojených síl a o podmienkach, za ktorých bude tento pobyt ukončený, budeme diskutovať po predložení správy za účasti a prítomnosti ministrov vlády. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, bude 19.00 hodín. Máme dve možnosti, samozrejme, môžeme sa rozhodnúť, že budeme rokovať po 19.00 hodine, ak by bol všeobecný súhlas. Ak nebude všeobecný súhlas, tak môžeme sa dohodnúť aj tak, že hlasovať o tomto prerokovanom bode a, samozrejme, prerokovať ďalší bod, ktorý bol navrhnutý dvoma poslancami, teda návrh uznesenia prerokujeme na ďalšej schôdzi Národnej rady, ktorú začíname 6. júla. Chcem sa opýtať, či je s týmto druhým mojím návrhom všeobecný súhlas. (Hlasy v sále.)

Áno, ďakujem pekne. Tým pádom vyhlasujem 28. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

Ešte snáď predtým, aby ste mali základnú informáciu, dňom 25. júna 2004 klub nezávislých poslancov fakticky zanikol, lebo z klubu vystúpili dvaja poslanci, nemá potrebný počet poslancov a rozhodnutie o zániku pán predseda Národnej rady podpísal.

Takže zatiaľ dovidenia, stretneme sa s niektorými už zajtra a s niektorými šiesteho na 29. schôdzi. Dovidenia.

(Rokovanie 28. schôdze NR SR sa skončilo o 18.55 hodine.)