K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy a tie, ktoré odzneli v rozprave...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Mám splnomocnenie výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: V treťom čítaní. Nech sa páči, prezentujeme a hlasujme o tomto návrhu, aby sme zákon prerokovali v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 125, za 82, proti 3, zdržalo sa 34 poslancov, 6 nehlasovali.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú. Nech sa páči, záverečné hlasovanie.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujeme a hlasujme o tomto návrhu zákona.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za návrh 64, proti 4, zdržalo sa 53 poslancov, nehlasovali 6. (Potlesk.)
Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili.
Budeme pokračovať v hlasovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 679. Pani poslankyňa Bauer, nech sa páči, ako spravodajkyňa, máte slovo.
E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch spoločnej správy 3 až 5, gestorský výbor navrhuje schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujeme a hlasujme o týchto návrhoch. Gestorský výbor navrhuje tieto body zo spoločnej správy schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za návrh 122, nehlasovali 3.
Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.
Nech sa páči.
E. Bauer, poslankyňa: Na osobitné hlasovanie pani poslankyňa Navrátilová žiadala vyňať hlasovanie o bodoch 1 a 2. Gestorský výbor odporúča schváliť, ale v návrhu pani poslankyne Navrátilovej tento problém je riešený prehľadnejšie a lepšie. Dajte hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, o bode č. 4 sme už hlasovali.
E. Bauer, poslankyňa: O bode 1 a 2.
B. Bugár, podpredseda NR SR: A o ostatných bodoch sme už hlasovali. Nech sa páči, hlasujme samostatne o bode 1 alebo obidvoch naraz.
E. Bauer, poslankyňa: O obidvoch naraz.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujeme a hlasujeme o bode č. 1 a 2 zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za návrh 50, proti 14, zdržalo sa 55 poslancov, 3 nehlasovali.
Body 1 a 2 zo spoločnej správy sme neschválili.
Nech sa páči.
E. Bauer, poslankyňa: O 3 a 5 sme hlasovali! Hlasovali sme teda o všetkých bodoch spoločnej správy. V rozprave prvý vystúpil pán poslanec Burian a žiadal o svojich návrhoch hlasovať osobitne. O prvom jeho návrhu budeme hlasovať, ten sa týka čl. 1 § 4 písm. c). Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujme o prvom návrhu pána poslanca Buriana.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za návrh 94, proti 9, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasovali 2.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Buriana sme schválili.
Nech sa páči.
E. Bauer, poslankyňa: Ďalšie pozmeňujúce návrhy máte na stole ako pozmeňujúce návrhy Jozefa Buriana a Edity Angyalovej. Prvé dva pozmeňujúce návrhy pán poslanec nepredniesol, takže o nich hlasovať nebudeme. Budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je pod pôvodným č. 4 a týka sa čl. I § 10 ods. 3. Prosím, aby ste o tom dali hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za návrh 97, proti 10, zdržalo sa 18 poslancov, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Nech sa páči.
E. Bauer, poslankyňa: Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Buriana sa týka čl. I § 13 ods. 2. Prosím, aby ste o tom dali hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za návrh 56, proti 17, zdržalo sa 52 poslancov, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili a dokonca niekto aj odzvonil tomuto návrhu.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
E. Bauer, poslankyňa: Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Buriana sa týka § 17 ods. 2. Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, 122 za, 4 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
E. Bauer, poslankyňa: Ďalej vystúpila v rozprave pani poslankyňa Navrátilová. Predložila na troch listoch 5 pozmeňujúcich návrhov. Ten posledný je signovaný ako návrh Jozefa Hurbana. Keďže pani poslankyňa si neželala hlasovať zvlášť o každom bode, myslím si, že je možné hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhov spolu, pokiaľ nenamieta.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Je to tak, pani poslankyňa Navrátilová? Tak sa prihláste, tam je gombík. (Smiech v rokovacej sále.) Lebo bez mikrofónu nie je to v zázname, pani poslankyňa. Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Podľa mojej mienky tým, že nebol vyňatý bod 4 zo spoločnej správy, nemôžeme hlasovať o mojom návrhu, ktorý je, ktorý sa týka § 64 ods.8.
B. Bugár, podpredseda NR SR: To znamená, že o tomto návrhu nemôžeme hlasovať. O ostatných bodoch áno.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Spoločne, ale o bode 2 z toho návrhu, ktorý bol označený ako 1, nemôžeme už podľa mojej mienky hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: O bode č. 2 vášho návrhu nebudeme hlasovať. O ostatných návrhoch budeme hlasovať spoločne. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, 122 za návrh, 2 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že tieto body, ktoré boli v návrhu pani poslankyne Navrátilovej, sme schválili.
Nech sa páči.
E. Bauer, poslankyňa: Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Horváth a predložil tiež na dvoch listoch spolu 3 návrhy. Keďže pán Horváth tiež nežiadal hlasovať osobitne o jeho návrhoch, navrhujem, aby sme spoločne, pokiaľ nenamieta.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o troch návrhoch pána poslanca Horvátha.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za návrh 125 poslancov.
Konštatujem, že tieto návrhy boli prijaté.
Nech sa páči.
E. Bauer, poslankyňa: Týmto sme vyčerpali všetky návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Využívajúc oprávnenie, ktoré mám ako spoločný spravodajca, navrhujem, aby sme prešli do tretieho čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, že prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, 121 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani spravodajkyňa.
E. Bauer, poslankyňa: Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku. S návrhom gestorského výboru schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku aj s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Odporučenie gestorského výboru je schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, 117 za návrh, 2 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili.
E. Bauer, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, keďže toto je pravdepodobne moje ostatné a posledné vystúpenie na tomto fóre, chcem sa všetkým vám poďakovať za spoluprácu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, samozrejme, aj my vám, ale aj ostatným poslancom, ktorí teda odchádzajú do Európskeho parlamentu a ktorí poprípade už nebudú mať vystúpenia ani na tej ďalšej schôdzi, ktorú začíname 6. júla, tak prajeme všetko dobré a dobrú spoluprácu aj s nami.
A teraz budeme hlasovať o poslednom návrhu, ktorý sme prerokovali, a to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 647. Pani poslankyňa Navrátilová ako spravodajkyňa, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. V opakovanom druhom čítaní som vystúpila len ja a zostalo nám teda hlasovanie o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, respektíve vylepšujúcich návrhoch, ktoré som predniesla. Poprosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o týchto návrhoch.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch pani poslankyne.
(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, 116 za, 4 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že tieto návrhy sme prijali.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy tak zo spoločnej správy ako z vystúpení poslancov, mám poverenie výboru navrhnúť, aby sme prerokovali tento vládny návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, 80 za, 43 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v tomto čítaní. Chvalabohu nikto, takže na tretí pokus, nech sa páči, môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu, a to rozpravu v tomto čítaní som vyhlásil za skončenú. Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení pozmeňujúcich návrhov. S odporučením gestorského výboru schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, 77 za návrh, zdržalo sa 49 poslancov.
Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu rokovaniu a to o
návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o situácii v Iraku (tlač 757).
(Hlasy v rokovacej sále.) Páni poslanci, chcem sa opýtať, toto sú procedurálne návrhy? Pán poslanec Vavrík, procedurálny návrh.
R. Vavrík, poslanec: Pán podpredseda, ani to nie je procedurálny návrh, ale chcem sa vyjadriť k jednému svojmu hlasovaniu v tejto sérii, ktorú sme práve dohlasovali. Hlasovali sme o návrhu zákona o náhradu výživného, tlač 674, v záverečnom hlasovaní som bol vykázaný ako hlasujúci za. Chcem oznámiť celej snemovni, že zásadne nesúhlasím s týmto zákonom. Pomýlil som sa pri hlasovaní. Nevznášam námietku, ale považujem za poctivé vám to aspoň takto povedať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, navrhujem v mene troch poslaneckých klubov HZDS, Smer a KSS, aj v mene predkladateľov, aby sme o Iraku rokovali až na budúcej schôdzi v júli. Aby sme mohli preložiť tieto dva body na budúcu schôdzu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Všeobecný súhlas nie je, ale je procedurálny návrh. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu, aby sme o týchto dvoch bodoch o Iraku hlasovali alebo rokovali až na budúcej schôdzi. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 113, za 52, proti 42, zdržalo sa 18, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol prijatý, °
takže nech sa páči, tlač 757. Dávam slovo pánovi poslancovi Abrhanovi, aby návrh uznesenia uviedol, nech sa páči.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si predložiť návrh uznesenia nasledujúceho znenia: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o situácii v Iraku, o napĺňaní cieľov pobytu ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku a o podmienkach, za ktorých bude tento pobyt ukončený. Predmetná správa poskytne pre poslancov podklad pre diskusiu o cieľoch a spôsobe ich napĺňania pre pôsobenie našich príslušníkov ozbrojených síl v Iraku po viac ako ročnom pôsobení v rámci mnohonárodných síl."
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, trošku väčší kľud a menej telefonovania, pán poslanec. Nech sa páči.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Na základe správy bude potrebné stanoviť podmienky, za akých bude možné pôsobenie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku ukončiť. Ďalšie argumenty sú uvedené v predkladacej správe. Prosím pánov poslancov o podporu predmetného návrhu uznesenia. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie. (Hlas v rokovacej sále.) Písomne? Ja som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Fico, vy ste boli jediný prihlásený písomne? Pardon. To je omyl v tom zhone. Takže, samozrejme, pán poslanec Fico, písomne prihlásený. Pán poslanec Mikloško, nemáte načo faktickú! Jaj, procedurálny návrh. Nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, ja to chápem tak, že dneska len chceme odsúhlasiť, či vláda nám na septembrovú schôdzu dá, alebo nedá správu o situácii v Iraku, to, čo od nej žiadame. Čiže v tomto zmysle by som vyzval kolegov, aby, ak to má byť konštruktívne, tak to nenaťahujme a poďme v septembri otvoriť túto problematiku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Fico, ste sa hlásili ako jediný do rozpravy. Ešte raz sa ospravedlňujem, ja som nejakým spôsobom to prehliadol. Takže nech sa páči, máte slovo. Páni poslanci, trošku väčší kľud. Pán poslanec Fico, nech sa páči.
R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, napriek tomu, že bol predložený iba návrh uznesenia, ktorým žiadame vládu Slovenskej republiky o predloženie správy, domnievame sa, že ide o takú závažnú problematiku, o ktorej treba hovoriť, a kde by sme aj privítali účasť predstaviteľov vlády Slovenskej republiky. Napriek tomu, že je taká doba, aká je, že je hodinu pred skončením rokovacieho dňa, mi dovoľte, aby som zaujal pozíciu politickej strany Smer k návrhu uznesenia a rovnako sa aj vyjadril k návrhu predstaviteľov Komunistickej strany Slovenska, ktorí priamo žiadajú stiahnuť slovenských vojakov z Iraku.
Smer, vážené dámy a páni, vždy odmietal použitie vojenskej sily v Iraku. História nielenže dokazuje, že použitie vojenskej sily a najmä hrubej vojenskej sily nevedie k žiadnym želaným výsledkom, ale čo je pre nás najpodstatnejšie, vážené dámy a páni, použitie tejto hrubej vojenskej sily bolo v rozpore s medzinárodným právom. Bolo to práve právo, medzinárodné právo a jeho nerešpektovanie, ktoré určovalo postoje Smeru a ktoré určovalo aj naše rozhodnutie, keď sme hlasovali proti vyslaniu bojovej chemickej jednotky do tejto krajiny. Malé krajiny ako sú aj Slovensko alebo ďalšie malé štáty majú jedinú šancu ako si zachovať vlastnú tvár a touto šancou je dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva. Odmietame v Smere servilnosť zahraničnej politiky. Neustále sme svedkami toho, ako aj naša diplomacia, naša zahraničná politika obchádza to, o čo sa všetci pokúšame v Európe. Je to snaha vytvoriť spoločnú európsku a zahraničnú politiku, cez ktorú by Slovensko definovalo aj svoje vzťahy k Spojeným štátom americkým. Práve naopak, vláda Slovenskej republiky na jednej strane formálne deklaruje záujem o podporu takejto spoločnej európskej politiky, na druhej strane v praktickej politike jednostranne spolupracuje so Spojenými štátmi a spoločnú európsku politiku obchádza. Musíme si postaviť otázku, čo je dôvodom takejto servilnosti a čo je dôvodom obchádzania spoločnej európskej politiky. Najmä máme právo takúto otázku si postaviť vtedy, ak ide o vojenské aktivity, o podporu týchto vojenských aktivít a tisícky civilných obetí, ktorých sme svedkami. V danom prípade sa nebavíme o bežnej parlamentnej alebo politickej agende, bavíme sa o použití zbraní, bavíme sa o vstupe na územie cudzieho štátu, bavíme sa o tom, ako sa postavíme k účasti slovenských vojakov na použití vojenskej sily, v rámci ktorého došlo k obrovským civilným obetiam. My svoju odpoveď máme, samozrejme, nie vždy s ňou budú všetci súhlasiť.
Vyzerá to tak, vážené dámy a páni, že jediným cieľom, prečo je dnes taká miera servility slovenskej vlády vo vzťahu k Spojeným štátom, je predovšetkým snaha zabrániť, aby došla zo Spojených štátov amerických akákoľvek kritika na adresu vlády Slovenskej republiky kvôli korupcii, klientelizmu a ďalším veciam, ktoré sú typické pre vládnutie v rokoch 2002 až 2004.
Určite mám právo postaviť otázku, ako by krajiny, ktoré sú v Iraku zaangažované, reagovali na niektoré kauzy na Slovensku, keby sa písal rok 1997 alebo rok 1996? Viem si predstaviť ten obrovský tlak na Slovensko, ako by každá kauza vyvolávala demarše, vyvolávala by prudké reakcie veľvyslancov, prudké reakcie oficiálnych štátnych miest. Tu však dochádza ku kauzám, na základe ktorých by padali iné vlády, ale všetci mlčia, pretože tu je primeraná miera servility slovenskej vlády k Spojeným štátom americkým a to je čosi, nad čím sa treba pozastaviť, lebo ak toto má byť účel účasti slovenských vojakov v Iraku, tak treba diskutovať, či tam naozaj majú, alebo nemajú byť.
Predseda vlády Slovenskej republiky, keď odôvodňoval vyslanie bojovej chemickej jednotky do Iraku, hrubo klamal. Neverím, že nemal dostatok informácií, pretože hovoril o zbraniach hromadného ničenia. Hovoril o terorizme, hovoril o potrebe nastolenia demokracie v Iraku ako o hlavných dôvodoch, ktoré mali viesť poslancov Národnej rady k rozhodnutiu súhlasiť s vyslaním vojakov do Iraku. Absolútne nič sa nepotvrdilo. Dokonca sú to oficiálne miesta v Spojených štátoch, ktoré hovoria, že neexistuje žiadne prepojenie medzi útokom na dvojičky a režimom Saddáma Hussajna. Oficiálne miesta potvrdili, že neexistujú žiadne zbrane hromadného ničenia. Ukazuje sa, že dnes nie je Irak o nič demokratickejší, ako bol v minulosti, a predovšetkým Irak nie je o nič bezpečnejší, ako bol pred použitím vojenskej sily v rozpore s medzinárodným právom. Dokonca si dovolím zacitovať rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 22. júna 2004, ktorá konštatuje: "Situácia v Iraku naďalej predstavuje hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť." Ak je toto výsledok použitia vojenskej sily a za týmto sú ešte ďalšie veci, tak potom treba klásť a to budeme určite sa pýtať predsedu vlády Slovenskej republiky, prečo teda slovenskí vojaci sa zúčastňovali na tomto vojenskom dobrodružstve.
Čo je veľmi dôležité a o tom sa málo hovorí a bojíme sa to hovoriť, sú sprievodné javy, ktoré sa objavujú v Iraku. Vážené dámy a páni, tento parlament napríklad vôbec nehovoril o hrubom porušovaní ľudských práv pri zaobchádzaní s väzňami. Celý svet o tom hovorí, odcudzuje britských, amerických vojakov, len tu na tejto pôde sa neodvážil nikto nič k tejto téme povedať. To už nemáme ani vlastnú úctu k sebe? To už nechceme rešpektovať ani tie najelementárnejšie veci? Rada Európy, ktorá zasadal minulý týždeň, o tom hovorila veľmi jasne: V Iraku došlo k hrubému porušeniu medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Došlo k hrubému porušeniu medzinárodných dohovorov, ktoré garantujú ľudskosť, dohovorov, ktoré garantujú najelementárnejšie ľudské práva a slobody, aké kedy človek mal. Musíme hovoriť aj o niečom inom. Čo by sa stalo, keby na Slovensku v nejakej väznici sme mučili, týrali alebo zabíjali väzňov? Slovensko by bolo postavené pred medzinárodný tribunál a hrozili by mu najprísnejšie sankcie. My namiesto toho, aby sme si dovolili povedať vlastný názor, mlčíme v rámci servilnosti a bojíme sa povedať, že toto je porušenie medzinárodného práva, ktoré treba v každom prípade odsúdiť.
Chcem dokonca potvrdiť aj ďalšie veci a citujem z oficiálnych dokumentov Rady Európy. Jeden z týchto dokumentov, ktorý bol prijatý takisto minulý týždeň v Štrasburgu, hovorí - a teraz ma dobre počúvajte: "Existujú početné obvinenia zo zabíjania civilistov mnohonárodnými vojenskými silami, najmä americkými a britskými, za okolností, ktoré nasvedčujú nezákonnosť vzhľadom na použitie rozsiahlej vojenskej sily, hoci neexistovalo bezprostredné ohrozenie bezpečnosti vojakov, ktorí zasahovali." Sama Rada Európy hovorí, že v mnohých prípadoch bola použitá nadmerná vojenská sila. Vôbec nebolo treba takéto niečo urobiť a popritom zomieralo obrovské množstvo civilistov. Rada Európy pokračuje ďalej a hovorí, že je tu odhad, že zomrelo viac ako desaťtisíc civilistov ako výsledok vojenských operácií proti vojenským cieľom. Čiže desaťtisíc len pri vojenských aktivitách, ktoré išli proti vojenským cieľom, a okrem toho neodhadnutý počet civilistov, ktorí zomreli pri nadmernom použití vojenskej sily, hoci neexistovali podmienky a okolnosti na takéto použitie.
Politická strana Smer veľmi opatrne hodnotí posledný vývoj v Iraku. Predovšetkým si uvedomujeme, že rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, ktorá bola prijatá 8. júna, bola prijatá na základe pozývacieho listu predsedu irackej dočasnej vlády. Prečo ostatné krajiny súhlasili s prijatím takejto rezolúcie? Nuž preto, lebo už sa nemohli pozerať na prehlbovanie ďalšej krízy v tomto priestore. Ale musím povedať aj písmeno B. Rezolúcia Bezpečnostnej rady z 8. júna nie je rezolúciou, ktorá by oprávňovala použitie vojenskej sily v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov. Táto rezolúcia len konštatuje, že budú nejaké mnohonárodné vojenské jednotky v Iraku na základe pozývacieho listu. Toto mi dokonca trošku pripomína aj situáciu v roku 1968, keď sme tu mali nejaké cudzie vojská a tvárili sme sa, že všetko je v absolútnom poriadku. Všetky politické strany sa pravdepodobne zhodnú na tom, že vláda, ktorá prevzala pred dňom alebo dvoma dňami moc v Iraku, je vládou bábkovou, že ide všetko o predstaviteľov disentu, ktorí pôsobili v zahraničí a ktorí boli veľmi pozorne vybraní zahraničnými, predovšetkým americkými a britskými službami, aby urobili to, čo sa od nich očakáva v súvislosti s riadením Iraku. Najpodstatnejšie na situácii v tejto krajine je to, že tam naďalej zostávajú početné mnohonárodné vojenské sily. Keby tieto vojenské sily odišli, aby sa naozaj odovzdala moc irackým orgánom, vrátane irackej armády, je to obrovský posun dopredu. Avšak pozerajúc sa na to, kto v Iraku zostal, kto je dnes členom dočasnej irackej vlády, musíme konštatovať, že v žiadnom prípade nedošlo k posunu, pokiaľ ide o suverenitu tohto štátu, naďalej je táto krajina plne pod kontrolou cudzích mocností.
Irak je naďalej veľmi nebezpečný. A ak som použil formuláciou z rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, že Irak naďalej predstavuje hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť, je potrebné, aby sme diskutovali, v akých podmienkach vlastne pôsobia slovenskí vojaci a čo je tam ich úlohou. Vieme, že tam máme dnes ženijnú jednotku a že tam je niekoľko vojakov, ktorí zabezpečujú bezpečnosť tejto ženijnej jednotky. Ak sa niekto opovážil prísť s návrhom, že treba týchto vojakov poslať domov, tak nás okamžite atakujú a hovoria, že to je zbabelosť, že tým vlastne navádzame teroristov a že sme proti demokratickému vývoju v Iraku. Ani jeden z týchto argumentov neobstojí. Zbabelosť, vážené dámy a páni, je nechať v mene servility slovenských vojakov v Iraku. Zodpovednosť a naša povinnosť je rešpektovať medzinárodné právo a povedať, či sú, alebo nie sú splnené podmienky na to, aby títo ľudia v Iraku boli. Jedno je isté, v čase, keď sme posielali bojovú chemickú jednotku do Iraku, bolo hrubo porušené medzinárodné právo. Dnes je potrebné, aby prišiel predseda vlády, minister zahraničných vecí a urobili analýzu medzinárodného práva a dali nám argumenty, ktoré nás presvedčia, že prítomnosť vojakov dnes v Iraku je v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov. Obávam sa, že to bude veľmi komplikované, lebo ani to, čo prijala Bezpečnostná rada, nie je to, o čom hovorí Charta Organizácie Spojených národov. Je našou povinnosťou ako malej krajiny rešpektovať medzinárodné právo. To je jediná cesta, ako si zachováme svoju tvár. Je to jediná cesta, ako obstojíme vo svetových konfrontáciách, pretože sme malí a slabí a nikdy si nemôžeme dovoliť to, čo veľkí a silní.
O to viac vás prosím, vážené dámy a páni, aby, samozrejme, sme návrh, ktorý bol predložený, podporili. Pretože chceme, aby vláda Slovenskej republiky predstúpila, ja by som si konečne rád vypočul pána predsedu vlády Slovenskej republiky, aby sa vrátil k argumentom, na základe ktorých hlasovali niektorí poslanci za vyslanie vojakov do Iraku. Na druhej strane chcem poprosiť a používam úmyselne tento výraz aj našich partnerov z Komunistickej strany Slovenska. Toto všetko, čo som teraz povedal, sú naše subjektívne pohľady. Na základe informácií, ktoré máme k dispozícii z vlastných zdrojov, ale nie na základe konkrétnej správy. Ja verím, že tá správa, hoci od nej veľa neočakávam, ale vytvorí veľký priestor na objektivizovanie situácie v Iraku. Chcem poprosiť kolegov z komunistickej strany, či by sme nepristúpili k hlasovaniu o ich návrhu až potom, čo prebehne v parlamente diskusia na základe správy, ktorú predloží vláda. Ja osobne, vážené dámy a páni, si myslím, že slovenskí vojaci nemajú čo robiť v Iraku. A môžem povedať, že by som bol pripravený aj teraz zahlasovať za návrh, ktorý predložili kolegovia z komunistickej strany. Ale bude lepšie, ak si to v dobrom slova zmysle rozdáme s vládou Slovenskej republiky, s vládnou koalíciou, nech sa ukážu, nakoľko sú pripravení argumentovať a obhájiť svoje pozície, a potom by sme pristúpili ku konkrétnym návrhom, v rámci ktorých bude určite aj návrh, ktorý sa týka stiahnutia vojakov. Nechcem podávať tento procedurálny návrh alebo disponovať s návrhom, ktorým disponujú poslanci za komunistickú stranu. Je to z mojej strany prosba, myslím si, že naše hlasovanie a naše rozhodovanie bude potom objektívnejšie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Fica sa prihlásili Banáš, Zubo, Ondriaš, Hopta. Končím možnosť ďalších prihlášok k faktickým poznámkam. Ako prvý vystúpi pán poslanec Banáš, pripraví sa pán poslanec Zubo.
J. Banáš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som trošku v konfúznej situácii, lebo bola uzavretá v podstate rozprava a potom sa prihlásil kolega Fico. Ja som sa chcel prihlásiť... (Hlas v rokovacej sále.) Tak potom by som sa hlásil do rozpravy.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať s faktickými poznámkami. Ďalej bude pán poslanec Zubo.
S. Zubo, poslanec: Ja by som len chcel skonštatovať, že skutočne hlboko si vážim vystúpenie pána Fica. Považujem ho za správne, pravdivé a objektívne. Na tie pripomienky, ktoré hovoril vo vzťahu k nášmu návrhu, by sa dalo aj pristúpiť za predpokladu, že by sme mohli veriť v serióznosť a vážnosť rokovania s vládnou koalíciou. Ale keďže aj v minulosti prísľuby a otázky súvisiace so stiahnutím vojsk z Iraku dopadli tak, ako dopadli, nemáme žiadne záruky toho, aby sme mohli vládnej koalícii v tejto otázke veriť, a neveríme ani tomu, že tá správa, ktorú má vláda predniesť, bude racionálna, a preto je náš návrh podaný, na stiahnutie našich vojsk z Iraku.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som sa pridal, že ja som skeptický, čo sa týka správy o Iraku, a myslím si, že nebude objektívna, a dokonca si myslím, že tú správu by som vedel napísať aj ja. Objektívne by bolo, keby sme si sem zavolali vojakov, ktorí bojujú v Iraku, a nielen našich, ktorí by nám ozaj povedali, o čo tam ide, ako to tam vyzerá. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta...
I. Hopta, poslanec: Ja by som podporil vystúpenie pána Fica. Len si myslím, že mal ho doplniť aj o vyjadrenie v tom slova zmysle, že to, že sme v Iraku, tak sme tam aj preto, že nielen lojálne podporujeme Spojené štáty, ale že sme aj súčasťou vojenského paktu NATO, aj keď som si vedomý, že nešli tam vojska NATO ako oficiálne, čiže na jednej strane strana Smer kritizuje náš pobyt v Iraku, ale na druhej strane boli to aj poslanci Smeru, ktorí podporili vstup Slovenskej republiky do vojenského paktu NATO.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Aby sme naplnili rokovací poriadok, prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Ako prvý sa prihlásil pán... (Hlas v rokovacej sále.) Ospravedlňujem sa. Pán Fico chce reagovať? Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Ficovi.
R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem poprosiť pána Hoptu, aby nezavádzal. My sme hlasovali vo februári v roku 2003 o vyslaní bojovej chemickej jednotky do Iraku, všetci poslanci strany Smer, ktorí tu sedeli, hlasovali proti! Prosím, nevymýšľajte si, pán Hopta.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Banáš. Pripraví sa pán poslanec Chovanec, pán poslanec Ďaďo, pán poslanec Hopta. Končím možnosť prihlášok, ústnych, do rozpravy k tomuto bodu programu.
J. Banáš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No má to tu trošku taký nádych presilovky. Ja chcem hneď v úvode povedať niekoľko poznámok na to, čo povedal pán kolega Fico, o tej analýze, ktorú ste urobili, samozrejme, sa dá veľmi dlho a veľmi dôkladne debatovať a som rád, že táto debata tu je, len už troška ste menej išli do tej polohy, že aké je riešenie, pretože aj tá rezolúcia Rady Európy, ktorú sme čítali v Štrasburgu, v podstate nehovorí o tom, že by sa mali stiahnuť spojenecké vojská z Iraku, pretože to riešenie by bolo ešte riskantnejšie. Ja predpokladám, že budeme debatovať aj pri návrhu kolegov z komunistickej strany bez emócií a bez snahy vytĺkať nejaký politický kapitál. Tu sa ozvala veľmi silná kritika vo vystúpení pána kolegu Fica, že vláda hrubo klamala a že informácie, ktoré poskytla americká vláda, boli zavádzajúce. Ja súhlasím s tou časťou, že informácie, na základe ktorých sa začala akcia v Iraku, neboli správne, ale nemôžem súhlasiť s argumentáciou, že vláda klamala. Pripomeňme si dva hlavné body, ktoré boli uvedené ako dôvody na začatie akcie v Iraku, a to bola hrozba zbraní hromadného ničenia, tam už svet mal isté skúsenosti so Saddámom a druhá hrozba bola prepojenie terorizmu najmä na sieť Al-kaida. To boli teda hlavné dôvody a ukázalo sa, že tieto dôvody správne neboli. No týmto dôvodom uveril americký ľud, ktorý svojho času, keď začala akcia, ju výrazne podporoval, uverili im spojenci, uverila im Bezpečnostná rada OSN a napokon aj tí poslanci Národnej rady, ktorí za vyslanie našej ženijnej jednotky do Iraku hlasovali, pokiaľ si pamätám, tak za toto vyslanie hlasovali, nehovorím, že všetci členovia jednotlivých klubov, ale okrem komunistov hlasovali za toto vyslanie poslanci zo všetkých klubov. Preto odmietam tvrdenie, že vláda klamala. Vláda sa rozhodovala - a my s ňou - na základe informácií, ktoré svetu dala americká administratíva. Zdá sa, že informácie, ktoré poskytla CIA, neboli správne, alebo je tu druhá možnosť, že správne boli, ale rozhodujúci ľudia vo Washingtone ich prezentovali inak. Ako sa ukazuje, Spojené štáty urobili aj ďalšie chyby, a to bol najmä unilateralizmus, takisto sa ukázalo, že Spojené štáty mali stratégiu pre vojnu, ale nemali stratégiu pre mier a ukazuje sa to, čo platilo vždy v histórii, že národy majú radi slobodu, ale nemajú radi osloboditeľov.
Dámy a páni, v Iraku prebiehajú v podstate dva procesy. Prvý je proces obnovy, rekonštruujú sa školy, cesty, nemocnice, v súčasnosti pracuje v irackej vládnej správe 1,4 milióna občanov, v Jordánsku sú pripravené tri divízie na to, aby sa presunuli do Iraku. Toto je proces, ktorého sa zúčastňuje zhruba 98 % obyvateľov krajiny. Problém je však v tom, že tento proces je pre médiá nezaujímavý. Je to proces, ktorý nie je vzrušujúci, je to proces, ktorý neprináša výbuchy, samovražedné atentáty, vraždy, odrezávanie hláv a tak ďalej. Prichádzam k tomu procesu druhému, ktorý je proces deštruktívny, a keďže je zaujímavý aj dramatický, hovoria o ňom všetky svetové médiá. Nehovorím, že len naše, ale všetky svetové médiá. Keď si pozrieme CNN, BBC, prakticky sa hovorí len o týchto dramatických udalostiach. Vzniká teda dojem, akoby v Iraku bolo celoplošné povstanie. Jednoznačne treba povedať a vychádzam zo zdrojov amerických, britských, nemeckých, dokonca i francúzskych, že v Iraku celoplošné povstanie neprebieha, ale faktom je, že odpor radikálnych síl je veľmi silný a dokonca sa stupňuje. Ja by som chcel povedať, že mali by sme sa, lebo v tom, čo povedal kolega Fico, je veľmi veľa racionálneho. Ja som nakoniec tiež pripustil celý rad chýb, ktoré Američania urobili. Ale ja sa pýtam, čo s tým budeme robiť do budúcnosti!
Dovoľte, aby som sa zmienil o dvoch zásadných veciach, ktoré sa udiali. Je to v prvom rade rezolúcia Bezpečnostnej rady 1546 z 8. júna a je to odovzdanie moci okupačnej správy Spojených štátov dočasnej irackej vláde, ktorá sa udiala predvčerom. Hlavným zmyslom tejto rezolúcie je pripraviť krajinu na demokratické voľby. Je to veľmi ťažká úloha, priamo sizyfovská úloha, pretože snažiť sa o pluralitné voľby v islamskej arabskej krajine, ktorá v podstate má minimálne tradície, pokiaľ ide o demokratické voľby, je veľmi náročné. Do konca januára má byť zvolená prechodná národná rada, ktorá má pripraviť ústavu a voľbu novej vlády. Pripomínam, že súčasťou rezolúcie je úplná kontrola Iračanov nad finančnými a prírodnými zdrojmi. Táto rezolúcia, to je podstatné, legitimizuje mandát mnohonárodných síl. Čiže nastáva zásadná právna zmena, dokonca ruský prezident Putin sa vyjadril, že touto rezolúciou bola vzatá ťarcha Iraku z pliec amerického ľudu. Touto rezolúciou vstupuje do riešenia irackého problému ráznejšie Európa, otvára sa cesta k podpore dočasnej vlády rozhodujúcou silou Iraku, a to sú Šiiti, vieme, že veľko-ajatoláh Al-Sistáni vyslovil podporu tejto vláde, dokonca extrémny šiitský vodca Al-Sadr oznámil, že ide založiť politickú stranu, ktorá by sa týchto volieb zúčastnila. A napokon táto rezolúcia zmocňuje spojenecké jednotky, aby zotrvali v Iraku do roku 2006. Dokonca by som ešte podotkol, že prezidentom Iraku sa stal šejk Al-Džavár, ktorého, mimochodom, Američania nechceli za prezidenta, a tento je najvyšším predstaviteľom najväčšieho arabského kmeňa Džavárov, ktorý súhrnne zahŕňa aj Šiitov aj Sunitov, s tým rozdielom, že majú rôzne náboženské vyznania alebo odnož islamu. Čiže je tu predpoklad, že by sa situácia mohla ukľudniť, hoci, samozrejme, treba povedať, že toto je plán od zeleného stola. Ak sme sledovali vyhlásenia svetových politikov, ale aj prostých Iračanov po odovzdaní moci dočasnej vláde, nastalo jednoznačné uľahčenie. Všetky svetové médiá to komentovali, akože je tu istá nádej, ale čo som si všimol predovšetkým na týchto vyjadreniach, je to podstatné slovo, a to je bezpečnosť. Ak ľudia nebudú môcť ísť do práce, do škôl, do obchodov či k volebným urnám, lebo sa budú báť, tak nie je proste v Iraku perspektíva na stabilitu.
V tejto situácii prichádzajú kolegovia z klubu komunistickej strany s návrhom stiahnuť našu jednotku. Samozrejme, že sme realisti a vieme veľmi dobre, že vojenský význam našej jednotky v Iraku je symbolický a je to to, čo sa tu hovorí v kruhoch vládnej koalície, prejav solidarity, v kruhoch opozície ako prejav zbabelosti. Položme si však otázku, čo by sa stalo, keby sa udialo to, čo navrhol kolega Fico, aby sa stiahli spojenecké vojská z Iraku! Ja si vôbec nemyslím a nie je to môj názor, je to názor "obecný", že by to bola pre Irak katastrofa. Ak teraz hovoríme, že táto naša malá jednotka, ktorá je tam s humanitárnou úlohou, by sa stiahla domov, samozrejme, že by mohol nastať istý proces domino efektu a aj aliancia by sa mohla politicky oslabiť. Ak by sme stiahli našich vojakov domov, tak by sa v oblasti Al-Hilla, kde pôsobia a kde odmínovali 10 miliónov štvorcových územia a zlikvidovali cez tisíc mín munície a nábojov, veľmi zvýšila možnosť, že budú hynúť Iračania. Ja musím na tomto mieste povedať, možno, že to vyznie neúprimne, ale som hlboko presvedčený, že naši traja vojaci, to znamená rotný Peter Dinga, čatár Vladimír Simonides a čatár Miroslav Frkáň sú slovenskými hrdinami, pretože my nevieme povedať, koľko životov zachránili tým, že zlikvidovali tieto míny. Každá nenašliapnutá mína odstránená slovenskými vojakmi zachránila iracký život a ja si myslím, že život iracký má rovnakú hodnotu ako život slovenský. Ak by sme oslabili spojeneckú koalíciu, zvýšilo by sa riziko, že sa stabilizácia situácie oddiali či dokonca znemožní, hrozilo by, že do konfliktu sa vtiahne Irán ako najväčšia šiitská krajina, že sa do konfliktu vtiahne Turecko, krajina, v ktorej žije takmer 14 miliónov kurdskej menšiny. Hrozilo by, že sa destabilizuje situácia v regióne, kde je 75 % objavených svetových zásob ropy. Hrozil by kolaps svetového hospodárstva, ak by sa oslabila koalícia, hrozí občianska vojna. 51 % občanov Iraku podľa posledných prieskumov túto obavu vyslovilo! Iračania nenávideli Saddáma Husajna, ale možno ešte viacej Američanov, ale situácia sa vyvinula tak, ako je, a dnes je evidentné, že keby sa spojenecké vojská stiahli, je tam vážna hrozba občianskej vojny a ak by vypukla, ja som to tu už raz spomínal, je veľká hrozba, že by nastali prúdy utečencov, a nikto nemôže vylúčiť, že aj na Slovensko. A napokon, na konci tejto občianskej vojny by zrejme hrozilo nastolenie staro-novej diktatúry.
Mohol by som vypočítavať aj ďalšie hrozby, ak by sa koalícia oslabila. Ostáva nám veriť, nemáme inú možnosť, že sa podarí vybudovať také iracké bezpečnostné sily, ktoré budú postupne schopné prevziať bezpečnosť krajiny do vlastných rúk. Bude to ťažká úloha, ale som presvedčený, že práve teraz potrebuje dočasná iracká vláda a iracký ľud prejav solidarity medzinárodného spoločenstva, teda i prejav solidarity slovenskej. Preto chcem požiadať poslaneckú snemovňu, aby sme i ďalším zotrvaním slovenskej jednotky umožnili rekonštrukciu a stabilizáciu Iraku.
Dámy a páni, dovoľte, aby som v závere môjho vystúpenia odkázal dve veci aj našim americkým priateľom. Môžem vám povedať, že počas PZ NATO som veľmi otvorene diskutoval s americkými kongresmanmi a veci som im jasne pomenúval. Chcem americkému ľudu povedať, že mať silu ešte neznamená mať pravdu. Že aj keď som najsilnejší, potrebujem spojencov a priateľov. Myslím si, že Amerika je dostatočne silná na to, aby sa riadila osvedčenými demokratickými hodnotami, a nie strachom z terorizmu. Zároveň odmietam názor, že islam je agresívne a teroristické náboženstvo. Je to náboženstvo vychádzajúce z viery v Boha rovnako ako kresťanstvo a judaizmus. A kto povie, ktorý Boh je lepší? Náboženstvo je mierumilovné dovtedy, kým ho nezačnú zneužívať politici, extrémisti v každom náboženstve sú vlastne perfiditou pôvodného náboženstva a tak to je aj s kresťanstvom a tak to je aj s islamom. Náboženstvá musia viesť medzi sebou dialóg, tak ako nás k tomu vyzýva napokon aj pápež Ján Pavol II.
Dovoľte, aby som ukončil moje vystúpenie citátom, veľmi zaujímavým. "Keď prišiel Ježiš s jasnými dôkazmi, povedal: Prišiel som k vám s múdrosťou, aby som vám objasnil niečo z toho, o čom máte rôzny názor. Bojte sa teda Boha a počúvajte ma, pretože vždy keď k vám prišiel posol s niečím, čo si vaše duše nepriali, spyšneli ste. Jedných ste prehlásili za klamárov a druhých ste zabili". Dámy a páni, zdalo by sa, že toto je citát z biblie, toto je citát z koránu. Chcem povedať, že pre islam je Ježiš, po arabsky Izaia, podobne ako Abrahám, po arabsky Ibrahim, Jozef, po arabsky Jusú, Mojžiš alebo Moses, po arabsky Mussa či Dávid, po arabsky Davud, jedným z prorokov. V Koráne je Ježiš spomínaný v 12 súrach 132-krát, vždy vo veľkej úcte, ako syn Márie. Chcem tiež pripomenúť, že islam spolu s judaizmom a kresťanstvom ako tri západné monoteické náboženstvá majú spoločné korene. Je toho viac, čo židov, kresťanov a moslimov spája, ako rozdeľuje. Pracujme i my, slovenskí kresťania a slovenskí židia na tom, aby sme prispeli k porozumeniu a pochopeniu islamu. Je to jediná cesta ako zabrániť budúcemu civilizačnému konfliktu, ktorý by bol katastrofou pre všetkých. Ďakujem.