B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslankyni Jane Laššákovej. Pani poslankyňa, nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov spravodajskú informáciu.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. augusta 2004 ma určil ako spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 835. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, prijatie návrhu nebude mať ekonomický, ani environmentálny vplyv, môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nemožno toho času odhadnúť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe na prijatie acquis communautaire. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 850 z 20. augusta 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončila som, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa okrem pani spravodajkyne kto sa ešte hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako uviedol predkladateľ, skutočne rokujeme o veľmi vážnom vládnom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý ovplyvní ekonomiku a hospodárstvo Slovenskej republiky. Za trinásťročné pôsobenie zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý je doteraz platný, č. 328/1991 Zb. došlo k jeho 22 novelizáciám. Chcem povedať, že skutočne tá novelizácia z roku 2000 mala za cieľ, aby sa konkurzné konania urýchlili, aby konkurz bol transparentný, čo sa v praxi ukázalo podľa pána ministra, že to tak nie je. Tento nový zákon, o ktorom rokujeme dneska, si kladie takisto za cieľ urýchliť konkurzné konanie a stransparentniť ho. Myslím, že je na škodu veci, že nebola súčasťou predloženého návrhu zákona vykonaná podrobná analýza konkurzných konaní od roku 1991 až doteraz vrátane nejakých následných dopadov, čo vlastne od tohto zákona očakávame.
Pokiaľ som podrobne sledovala diskusiu k návrhu zákona, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, môžem povedať, že aj zo strany odbornej verejnosti, či už sudcov alebo Združenia správcov konkurzných podstát, k návrhu zákona skôr odznievali výhrady ako jeho pozitívne prijatie. Tie výhrady spočívajú hlavne v tom, že odkláňame sa od kontinentálneho systému práva a celý zákon je vlastne v anglo-americkom systéme práva, ktorý je naozaj voľnejší a nie je na tých princípoch, na ktoré sme doteraz zvyknutí.
Myslím si, že celý zákon, som si ho podrobne prešla, skôr v praxi vyvolá chaos možno ako očakávané ciele a výsledky. Keď si zoberieme, že doručovanie bude cez Obchodný vestník, ja sa chcem opýtať pána ministra, či naozaj Obchodný vestník je pripravený na to, že budú v ňom zverejňované či už uznesenia o začatí konkurzného konania, potom všetky dôležité rozhodnutia vrátane rôznych správ, ktoré správca bude povinný zverejňovať.
Takisto si myslím, že aj celé konkurzné konanie sa vôbec neskráti, ale len predĺži, pretože pri veľkých konkurzoch, pokiaľ sa bude robiť oddelený súpis majetku všeobecnej podstaty, osobitných podstát, každá pohľadávka musí byť prihlásená osobitne, dokonca pod návrh na vyhlásenie konkurzu podpis navrhovateľa musí byť úradne overený, to znamená, že je tu skutočne množstvo administratívnych úkonov, ktoré podľa môjho názoru celé konkurzné konanie len skomplikujú.
Ďalej, čo mi chýba v predloženom návrhu zákona, je finančná analýza a finančné dopady, ktoré zákon prinesie. Za 13 rokov, ako som už uviedla, účinnosti zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. vypracoval sa už určitý systém, takisto na súdoch bolo programové vybavenie, naozaj už sa za ten čas aj zo strany Najvyššieho súdu rôzne rozporné veci, ktoré boli, prekonzultovali a naozaj aj judikatúra už bola v niektorých veciach vyjasnená. Nové konkurzné konanie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii bude so sebou viesť aj nový systém výpočtovej techniky. Tým, že sa presunie celé konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie na okresné súdy, bude treba vyškoliť pracovníkov a už nehovorím o tom, že za konkurzné konanie vrátane vedenia zoznamu správcov konkurzných podstát a vrátane ich školenia a skúšok bude mať celú ingerenciu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Tu si myslím, že takisto aj zo strany ministerstva to vyžiada viacej pracovných síl.
Keď by som sa vrátila k dĺžke konkurzného konania, myslím si, a z doterajšej praxe to len môžem potvrdiť, že konkurzné konania predlžujú hlavne spory, ktoré sú konkurzom vyvolané, to znamená spory o vylučovacie žaloby a rôzne incidenčné konania, či už je to popretie pravosti alebo výšky pohľadávky alebo poradia pohľadávky. Keby bol doteraz vyriešený spôsob a rýchlosť rozhodovania týchto konaní, myslím si, že aj podľa doteraz platného zákona by tie konania mohli skončiť tak, ako je v zákone povedané, že do 18 mesiacov od vyhlásenia konkurzu by správca mal podať konečnú správu. Ani v tomto novom predloženom návrhu zákona táto otázka nie je riešená. A myslím si, že tie spory, ktoré súvisia s konkurzným konaním, naozaj pokiaľ sa budú prerokovávať tak ako doteraz, s dlhými lehotami, tak takisto môže trvať aj dva, aj tri roky, aj päť rokov, dokiaľ sa celý tento konkurz neskončí.
Takže myslím si, že keď sme chceli takýto vážny zákon prijať, bolo by naozaj bývalo veľmi vhodné, aby sa bola rozvinula široká diskusia s odbornou verejnosťou tak, ako je to napr. v Českej republike, kde na túto tému bola odborná konferencia a skutočne veľmi, veľmi citlivo pristupujú k takejto závažnej právnej norme.
Vzhľadom na to, čo som povedala, myslím si, že Slovensko zatiaľ nie je pripravené na to, aby aplikovalo takýto právny predpis a ja budem hlasovať proti uvedenému návrhu zákona. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Dubovská. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.
D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcem vyjadriť svoj súhlas s tým, čo povedala moja predrečníčka. Pri všetkej úcte voči predkladateľovi a jeho rezortu naozaj aj mne sa zdá, že práve predkladaný materiál nielenže vychádza z, ale je takým trošku prekladovým kompilátom nejakého anglosaského, teda anglo-amerického systému, a teda práva. Myslím si, že je opäť ako väčšina niektorých vecí, ktoré ste nám predkladali, jedným z tých, ktoré sú príliš nadčasové a nie je možné adaptovať na naše pomery. Mám pocit, že zo sudcov chceme robiť ekonómov, ktorí sa majú vyznať v súvahách a v ďalších odborných veciach, ktoré im dodnes neboli veľmi blízke, a preto si myslím, že skôr tento zákon by mal byť stiahnutý na prepracovanie. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, niekedy na odmietnutie návrhu zákona, a nie je to prvýkrát v tejto snemovni, sa použije relatívne jednoduchý argument - to je prebraté z anglo-amerického právneho systému. Nepovie sa ani v čom to je, povie sa všeobecný argument, ktorý by mal byť tým korunným na odmietnutie návrhu zákona.
Pani poslankyňa Laššáková povedala, že je to inšpirované anglo-americkým prístupom. Musím spomenúť, že prístup Británie a USA je diametrálne odlišný v konkurznom práve, ale pre tento moment to nechám nepovšimnuté.
Dnešný návrh zákona o konkurze má 70 paragrafov, tento návrh zákona má 208 paragrafov. Definuje viac vecí presnejšie, jasnejšie, aby nebola možnosť svojvoľného rozhodovania či na úrovni súdu alebo správcu. Tento návrh zákona bol najmä inšpirovaný nemeckou právnou úpravou. A pokiaľ viem, Nemecko zatiaľ nepatrí do Únie severoamerických štátov. Podobnú úpravu má Holandsko a Švédsko. Takže by som sa radšej pohyboval v rovine konkrétnych argumentov, lebo tento všeobecný sa mi zdá byť, že sa nedá ani zodpovedať, lebo v zásade nič nehovorí.
Čo sa týka Obchodného vestníka, Obchodný vestník vychádza denne. Čiže tam problém s uverejňovaním nie je. Koniec koncov už aj podľa platnej úpravy mnohé veci sa doručujú dnes v konkurznom konaní prostredníctvom Obchodného vestníka, čo je aj nevyhnutné, keď v niektorých prípadoch sú stovky, tisíce, niekedy aj desaťtisíce veriteľov.
Čo je dôležitý prvok tohto návrhu zákona, je transparentnosť. Platný zákon od roku 1991 bol niekoľkokrát novelizovaný. Ministerstvo spravodlivosti prednedávnom dokončilo previerku jedného z troch konkurzných súdov, Krajského súdu v Bratislave, kde na konkurznom oddelení pôsobilo 7 sudcov. Šesť z nich je disciplinárne stíhaných. Naozaj chceme zachovať platný právny stav? Áno. Platný právny stav vyhovuje, a poviem to veľmi otvorene, organizovaným skupinám, ktoré sa snažia získať majetky v obrovskej hodnote v konkurznom konaní. A tie budú robiť absolútny lobing, aby sme návrh zákona neurobili viac transparentným, aby ďalej mohli zneužívať konkurzné konanie na obohacovanie samých seba, taká je pravda. Ja nehovorím, že to je motív poslancov, ale taká je pravda, že tieto skupiny budú bojovať proti tomu, aby nový konkurzný zákon bol schválený.
Musím povedať, že presun agendy konkurznej z krajských súdov na okresné súdy je schválený. A práve preto je logické, že prichádza nová právna úprava, pretože aj keby bola stará právna úprava platná, tak ju budú robiť noví sudcovia, ktorí budú potrebovať vzdelávanie, školenie. Preto je to správny okamih na prijatie novej právnej úpravy. Asi by sme lepší nevedeli nájsť.
K diskusiám a analýzam. Vláda schválila pred rokom legislatívny zámer zákona o úpadku. To nie je nejaký okamžitý rozmar vlády, kam prišiel návrh paragrafového znenia. A musím povedať, že po mnohých rokovaniach, ktoré viedla pani štátna tajomníčka Žitňanská, sa dosiahol takmer konsenzus podnikateľskej verejnosti, že ide o dobrý krok, ide o dobrý návrh zákona. Jediná otvorená otázka zostala dĺžka legisvakancie. A to je vec, samozrejme, o ktorej asi, ak zákon do druhého čítania prejde, budeme ďalej diskutovať.
Pani poslankyňa na záver spomenula, že Slovensko nie je pripravené na takýto návrh zákona a trochu to rezonovalo aj vo faktickej poznámke ďalšej pani poslankyne. Mne sa zdá, že tento argument má jeden problém. Kto povie, kedy je Slovensko pripravené? Kedy bude Slovensko pripravené? Podľa mňa je to tak arbitrárny argument, ktorému sa tiež nedá nijako oponovať, lebo nie je v ničom konkrétny.
Ja si myslím, že Slovensko je pripravené na nový zákon, keď má platnú úpravu, v ktorej konkurzné konanie trvá 7 rokov, v ktorej výťažnosť v konkurze je 5 % a v ktorej sú konkurzy zneužívané na tunelovanie miliardových hodnôt. To pre mňa je stav, keď musíme byť pripravení na novú úpravu. Kedy inokedy? Ja sa pýtam. Ja si myslím, že tá vhodná úprava je práve teraz, že ide o odborne kvalitný návrh zákona. Bol by som nerád, keby sa z neho stal predmet politickej polemiky, lebo konkurzné právo by malo byť najmä o rovine odbornej, nie o rovine politickej, a preto by som vás chcel požiadať o schválenie návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pani spravodajkyňa, ak chcete, môžete reagovať, ale reagujete na rozpravu. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Viac-menej môžem si zareagovať sama na seba teda a na pani poslankyňu Dubovskú. Keď som vystúpila v rozprave, tak chcela som poukázať všeobecne na niektoré veci, čo sa týka zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Myslím, že teraz, keď sa návrh zákona predkladá, hovoríme, čo od neho očakávame. To isté sa hovorilo, čo sa od zákona očakávalo v roku 2000, keď bola rozsiahla novela. A pritom mňa mrzí to, že pokiaľ to v praxi nevyjde, tak nevyvodí sa žiadna zodpovednosť za to, že ten zákon nesplnil naše očakávania. Takže ja si nemyslím, že to, čo som tu v rozprave uviedla, bolo až také zlé a že proste podporujeme skupinu nejakých tunelárov a správcov konkurzných podstát, ktorí skutočne konkurzy robia tak, že, dá sa povedať, likvidujú túto ekonomiku. Myslím si, že naozaj robiť správcu konkurznej podstaty za tejto situácie je vec náročná.
Ja si myslím, že pri tomto zákone, konkrétne jednotlivých ustanoveniach, pokiaľ zákon prejde do druhého čítania, určite budeme odborne diskutovať, ale teraz k zákonu ako celku som považovala v rozprave povedať to, čo som povedala. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov (tlač 836).
Pán podpredseda, nech sa páči, znovu máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o doplňujúci návrh zákona k návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý upravuje postavenie správcov, ktorí vykonávajú činnosť podľa zákona o konkurze, základné práva a povinnosti správcu, základné predpoklady na výkon profesie správcu, vzdelávanie správcov a dohľad nad výkonom činností správcov.
Vo vyspelých trhových ekonomikách sa vyskytujú dva základné modely regulácie výkonu činnosti správcov. Jeden je formálny systém, ktorý je presne v zákone upravený a v ktorom je regulačným orgánom zväčša orgán štátnej správy. Druhý je systém neformálny, t. j. systém, ktorý je spravidla v rukách súdu a špecializovaných servisných organizácií. Z pohľadu cudzích právnych úprav je formálny model typický pre Kanadu, Spojené štáty americké, Austráliu a niektoré európske krajiny. V iných krajinách prevláda skôr neformálny model regulácie. Je, musím povedať, príznačné, že i keď ekonomiku spomenutých anglosaských štátov možno označiť ako vysoko liberálnu, majú tieto štáty silne formálny model regulácie.
Racionálnym argumentom pre formálny model je nepochybne i skutočnosť, že bankrot ako taký kontroluje súd, ktorý potom ale nemá adekvátny priestor na účinnú reguláciu správcov. Regulácia správcov je následne spravidla ponechaná na príslušných stavovských komorách, ktoré však regulujú správcu v prvom rade ako svojho advokáta, audítora, exekútora a pod., až následne ako správcu. Výkon takejto regulácie však nemôže byť rovnocenný, ale ani účinný, nakoľko je vykonávaný u každého správcu podľa príslušnosti ku komore odlišne.
Presadzovanie formálneho modelu je viditeľné v posledných 15 až 20 rokoch v mnohých krajinách. Je to následkom uznania dôležitosti roly kvalifikovanosti správcov stále rastúcej zložitosti ekonomiky, ako aj vhodnosti redukovať administratívnu záťaž súdov a uznania potreby mať systém, ktorý je transparentný a spoľahlivý. Z tohto dôvodu návrh zákona vychádza z formálneho modelu regulácie. Aj keď za hlavný regulačný orgán sa navrhuje rezort spravodlivosti, je vhodné niektoré funkcie regulácie delegovať na súkromný sektor. Po vytvorení fungujúceho modelu regulácie bude preto potrebné delegovať tie funkcie, ktorých výkon vie súkromný sektor lepšie zabezpečiť a ktoré na druhej strane budú zbytočne administratívne zaťažovať ministerstvo spravodlivosti.
Úplný model regulácie by mal plniť licenčnú funkciu, vzdelávaciu funkciu a monitorovaciu funkciu. Licenčnú funkciu bude vykonávať ministerstvo spravodlivosti. Na funkciu správcu bude právny nárok po splnení zákonných predpokladov. O udelení licencie bude rozhodovať podľa správneho poriadku ministerstvo spravodlivosti a jeho rozhodnutie bude preskúmateľné súdom. Vzdelávaciu funkciu bude vykonávať ministerstvo alebo ním poverená osoba. Vzdelanie bude rozdelené na prípravné a vzdelávanie následné. V prípade pochybnosti o dostatočnosti vzdelania správcu bude možné nariadiť preskúšanie správcu. Rozsah vzdelávania bude presnejšie vymedzený v podzákonnom právnom predpise. Hlavnú monitorovaciu funkciu bude vykonávať ministerstvo spravodlivosti, tým však nebude dotknutá monitorovacia funkcia konkurzného súdu. Monitoring bude jednak aktívny, ale aj pasívny. Prípadné zistené porušenia povinnosti správcu vyústia do sankcie, príp. odňatia licencie. Fungujúci model regulácie je prioritne záujmom štátu, a preto bude financovaný zo štátneho rozpočtu, čiastočne poplatkami správcov a čiastočne pokutami uloženými v správnom konaní. Vzdelávacia funkcia regulácie bude financovaná výlučne poplatkami správcov. Tieto poplatky pritom pripadnú tomu, kto vzdelávaciu funkciu zabezpečí. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Dávam slovo znovu spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslankyni Jane Laššákovej. Pani poslankyňa, nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov, ktorý máme ako tlač 836.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. augusta tohto roku ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet a na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu na prijatie acquis communautaire odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 86 z 20. augusta 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Skončila som prednes spravodajskej informácie, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 837).
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona o súdoch je nanovo a komplexne upraviť organizáciu a správu súdov, odstrániť existujúce nedostatky doterajšej právnej úpravy a zohľadniť pri tom požiadavky a potreby praxe v oblasti riadenia a správy súdov.
Ústrednou myšlienkou návrhu zákona, ktorej je podriadená aj jeho vnútorná štruktúra, je efektívne a účelné oddelenie zložky riadenia súdov a správy súdov, a to za účelom ich efektívnejšieho a hospodárnejšieho výkonu a v neposlednom rade aj za účelom zrýchlenia súdneho konania, keďže nová právna úprava odbremeňuje predsedov súdov od výkonu činností nesúvisiacich s výkonom súdnictva, pričom tieto činnosti zveruje do pôsobnosti riaditeľov správy súdov, čím sa vytvára pre predsedov súdov možnosť zamerať svoju činnosť na samotný výkon súdnictva. Návrh v tomto vychádza z programového vyhlásenia vlády, kde sa vláda zaviazala na vznik funkcie manažéra súdu, to je ten riaditeľ správy, ktorý bude zodpovedný za chod súdu.
Návrh zákona sčasti preberá doterajšou praxou osvedčené právne inštitúty, pričom v podstatnej miere zavádza niektoré nové právne inštitúty, ako je napr. vnútorná revízia súdov, proces prípravy a tvorby rozpočtu súdov, grémiá okresných súdov a kolégiá krajských súdov, nanovo upravený transparentný proces obsadzovania funkcie predsedu súdu či zavedenie funkcie riaditeľa správy súdu ako štatutárneho zástupcu súdu s pôsobnosťou v presne vymedzených oblastiach, najmä v rámci ekonomického a administratívneho chodu súdu.
Uvedené zmeny si vyžadujú taktiež presné vymedzenie vzájomných právnych vzťahov a väzieb medzi jednotlivými orgánmi, ktoré sa podieľajú na riadení a správe súdov s prihliadnutím na precízne špecifikovanie zodpovednostných vzťahov ako jednej z podmienok efektivity a transparentnosti v akejkoľvek oblasti organizovanej ľudskej činnosti, riadenie a správu súdov nevynímajúc.
Návrhom zákona o súdoch sa zrušujú doteraz platné zákony upravujúce túto oblasť výkonu súdnej moci, a to zákon o súdoch a sudcoch a zákon o sídlach a obvodoch súdov v štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich.
Prijatie návrhu zákona nadväzuje na reformné procesy v oblasti justície započaté v posledných rokoch a zavŕši tak jednu z etáp vývoja súdnictva v Slovenskej republike. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Petrovi Miššíkovi. Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 24. augusta určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, máme to v tlači 837. Podľa rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné predpoklady na efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, tak ako je to vyčíslené v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov. Nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky. Nemá vplyv na životné prostredie a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu na prijatie acquis communautaire odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie (tzv. Bielej knihe) a skríningu. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu v zmysle rokovacieho poriadku vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 853 z 20. augusta 2004 v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do tejto rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nie je to tak.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 838).
Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby tento návrh zákona uviedol.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o rodine predkladá vláda do legislatívneho procesu v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa vláda zaviazala predložiť do parlamentu nový zákon o rodine.
Základný cieľ nového zákona je zvýšiť šance slabších. Návrh zákona tak robí v oblasti výživného, v oblasti osvojenia, v oblasti utajených pôrodov.
V oblasti výživného je základnou zásadou, z ktorej sa odvíja návrh zákona, že dieťa by sa malo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Návrh zákona definuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku o príjmoch povinného, pokiaľ povinný nepreukáže príjmy. A táto prezumpcia je stanovená na 20-násobok životného minima, čo je dnes 91 000 korún. Zakotvuje nové inštitúty, ako je tezaurácia výživného, to znamená zloženie čiastky na výživné splatné v budúcnosti. Zároveň umožňuje zriadiť osobitný účet maloletého, kde sa môžu tvoriť úspory napr. na budúce štúdium alebo niečo podobné.
V oblasti osvojenia rozširujeme možnosti osvojenia. Súhlas rodičov sa nebude vyžadovať aj v prípade, ak najmenej dva mesiace po narodení dieťaťa neprejavia o dieťa žiaden záujem. Chceme čo najviac umožniť osvojenia. Ak dieťa nemôže vyrastať v biologickej rodine, malo by mať šancu vyrastať v náhradnej rodine, a nie v ústave, ale v rodine, ktorá ho s láskou prijme. A na Slovensku máme stovky, ak nie tisíce, manželských párov, ktoré majú o osvojenie skutočný záujem. Návrh nového zákona upúšťa od zrušiteľného osvojenia a zavádza nový inštitút, tzv. konanie o osvojiteľnosti, ktoré začne súd aj bez návrhu, akonáhle zistí, že dieťa je právne voľné. V lehote troch mesiacov musí rozhodnúť o osvojiteľnosti a potom už je možné dieťa vo veľmi rýchlom konaní osvojiť konkrétnymi osvojiteľmi. Tým sa smeruje k tomu, aby celý proces adopcie bol čo možno najrýchlejší, pretože aj na rozhodnutie o osvojení sa stanovuje lehota troch mesiacov, je v novele Občianskeho súdneho poriadku, ktorý je súčasťou návrhu nového zákona o rodine.
Zároveň návrh zákona umožňuje utajené pôrody. Utajené pôrody nie sú preferovanou alternatívou, sú alternatívou v tom prípade, ak by sa budúca matka rozhodla pre niečo oveľa horšie, buď pre interrupciu, alebo v najhoršom prípade aj pre usmrtenie novonarodeného dieťaťa. To znamená, chceme dať šancu a alternatívu žene v ťažkej životnej situácii. A myslím, že tento návrh našiel podporu naprieč politickým spektrom aj v Národnej rade.
Na záver mi dovoľte spomenúť ešte niektoré ďalšie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu nového zákona o rodine. Týkajú sa najmä upresnenia doterajších okolností vylučujúcich uzavretie manželstva, zakotvenia možnosti súdu upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami v prípade rozvodu, zániku manželstva smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho.
Nová úprava vymedzuje explicitne formou demonštratívneho výpočtu súhrn práv a povinností, ktoré tvoria obsah inštitútu rodičovských práv a povinností. V návrhu je zakotvený nový inštitút majetkového opatrovníka a komplexné zmeny sa v návrhu týkajú náhradnej starostlivosti, ako aj rozlišovania inštitútov poručníctva a opatrovníctva. Priamo v zákone je vyslovená zásada, ktorá platí v našom právnom poriadku, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, to znamená, návrh explicitne formuluje túto zákonnú domnienku materstva.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rodinné právo pozná každý z nás, a preto očakávam veľkú diskusiu o zákone o rodine, ale myslím, že by mala byť sústredená práve na ten základný cieľ, ktorý sledujeme návrhom zákona, a to je zvýšiť šance slabších, najmä detí. A to sa snažíme pretaviť do jednotlivých ustanovení zákona o rodine. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Róbertovi Madejovi a zároveň vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, potom pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Pán poslanec Madej, nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. augusta 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a nad rámec Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004, ktorý ukladá ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky vypracovať novelu zákona o rodine v znení neskorších predpisov. Rozsah navrhovaných zmien však prekročil možnosti priamej novelizácie zákona a vyžiadal si zmeniť nielen pôvodnú systematiku zákona, ale i prijatie úplne nového zákona.
Z formálnoprávnej stránky obsahuje návrh zákona všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani rozpočtov obcí a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority Národného programu na prijatie acquis communautaire, nepatrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (tzv. Bielej knihy) a nie je prioritou aproximácie práva podľa skríningu. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 861 z 20. augusta 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že tri panie poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Takže potom bude vystupovať pani poslankyňa Podracká, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Angyalová.
Teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam o návrhoch, ktoré sme prerokovali.
Najprv prosím o slovo pána poslanca Zsolta Komlósyho, budeme hlasovať o