V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky k predmetnému návrhu zákona som do rozpravy nedostal žiadne. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok k prerokovaniu tohto bodu programu. Nikto sa nehlási? Končím všeobecnú rozpravu a zároveň prerušujem aj rokovanie o tomto bode programu a

budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 849, návrh na jeho pridelenie máte v rozhodnutí č. 863. Prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja pána Lászlóa Gyurovszkého, aby uviedol predmetný návrh zákona.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o veľmi krátku novelu, ktorej zámerom je kumulovať funkciu prednostov krajského stavebného úradu s funkciou vedúceho služobného úradu krajského stavebného úradu.

Dôvodom na spojenie uvedených funkcií sú nedostatočné počty zamestnancov krajských stavebných úradov, taktiež nedostatočné množstvo peňazí, ktoré je určené na ich platy. Obdobné ako navrhnuté riešenie je už uplatnené v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom záchrannom zbore, v zákone č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a taktiež v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Verím vážne, pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že predložený návrh zákona prerokujete v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, prosím, zaujmite miesto pre predkladateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Istvánovi Harnovi. Nech sa páči, pán poslanec.

I. Harna, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 412 z 25. augusta 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon, v znení neskorších predpisov a zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 849.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v Európskej dohode o pridružení. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. augusta 2004 č. 863 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali v lehote do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne. Teraz je príležitosť prihlásiť sa ústne. Nikto sa nehlási, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Zároveň končím rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 797, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 806.

Dávam slovo poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, aby návrh zákona uviedol.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol tento návrh novely zákona o Slovenskej televízii, a dovoľte mi, aby som aj uviedol isté poznatky, istú faktografiu, ktorá nás s kolegom Čaplovičom vlastne prinútila, aby sme vám takúto novelu zákona prezentovali.

Dámy a páni, človek nemusí byť mediálny expert, aby pochopil, že verejnoprávna televízia je nenahraditeľnou súčasťou každej národnej kultúry. Nemusíme byť priateľmi blikajúcej obrazovky, nemusíme sa stať jej otrokmi, nemôžeme však v žiadnom prípade poprieť, že dielo, či už dramatické, hudobné, alebo hoci niektorý zo žánrov tvorby pre deti a mládež, nikdy nedosiahne taký spoločenský dosah, ako keď ho odvysiela televízia.

V divadle či koncertnej sieni sa diváci rátajú na stovky či tisícky. V televízii už aj nízke percento sledovanosti predstavuje desaťtisíce divákov. Vďaka slovenskej televíznej tvorbe generácia Mikuláša Hubu a Viliama Záborského prestala byť len generáciou Národného divadla, ale stala sa slovenskou. Jednoducho, kým na predstavenia do Divadla Pavla Országha Hviezdoslava sa človek z druhého konca Slovenska dostal raz za čas, cez televízne inscenácie a filmy chodili títo herci so svojím majstrovstvom za svojimi ctiteľmi prakticky v týždenných intervaloch.

Prečo o tom hovorím? Určite to nie je ani kvôli pánovi Záborskému, ani kvôli pánovi Hubovi, ani kvôli celej tej obrovskej generácii tých, ktorí po prvýkrát mohli použiť slovenská umelecká tvorivá, a keď chcete, aj interpretačná generácia. Hovorím to z jedného jediného dôvodu, že títo ľudia a takýto ľudia pozdvihli Slovensko v čase Československa do nebývalých rozmerov a dovolím si tvrdiť, že podiel pôvodnej tvorby v Československej republike bol vtedy oveľa vyšší a oveľa viac obsažnejší ako v súčasnosti, keď máme Slovenskú republiku de facto potvrdenú medzinárodne. Nehovoriac o tom, že kultúra je v súvislosti s kultúrnosťou výkladnou skriňou každého štátu a podľa toho aj každý štát sa ku svojej kultúre stavia.

Vlani sme na tomto mieste diskutovali o novom zákone o Slovenskej televízii. Odznelo mnoho názorov, ktoré sa usilovali definovať v zákone povinnosť Slovenskej televízie aktívne spoluformovať slovenskú kultúru. Diskutovali sme o viacerých alternatívach, ako zabezpečiť, aby Slovenská televízia popri svojich povinnostiach spravodajských a publicistických dokázala plniť aj svoje poslanie ako kultúrna inštitúcia.

Na rokovaní nášho výboru pre kultúru, médiá a školstvo nám pán riaditeľ Rybníček vtedy povedal, že, dovolím si parafrázovať: Je prirodzenou ambíciou každého vedenia Slovenskej televízie podporovať rozvoj pôvodnej tvorby a že teda definovať v zákone nejaké povinné limity podielu pôvodnej tvorby na vysielaní nemá zmysel. Uverili sme mu a čakali sme. Dočkali sme sa. Slovenská televízia po zvýšení koncesionárskych poplatkov a dvoch výrazných oddlženiach v prvom štvrťroku 2004 dosiahla po dlhých rokoch pozitívny hospodársky výsledok, ale vedenie Slovenskej televízie, bohužiaľ, nepoužilo zdroje na podnietenie domácej tvorby, namiesto toho kúpilo okrem iných aj komerčný projekt - Slovensko hľadá SuperStar. Nechcem ich všetky menovať, len chcem porovnať, že zatiaľ čo v susedných Čechách jedna verejnoprávna a dve súkromné spoločnosti od septembra nasadili do zápasu o priazeň divákov pôvodné televízne seriály, Slovenská televízia v píplmetrovom ošiali nakupuje balíky importovaných hitov, ale s komerčnými stanicami zápasila s ich prirodzenými, teda aj legitímnymi zbraňami.

Tú svoju jedinečnú a overenú, teda originálnu pôvodnú tvorbu necháva vedenie Slovenskej televízie oddychovať. Nič v zlom, je to iste otázka istej filozofie riaditeľa, je to otázka istej filozofie manažmentu, vedenia Slovenskej televízie, ale stále aj po prijatí nového zákona sme v situácii, keď Slovenská televízia ako verejnoprávna inštitúcia bojuje o priazeň diváka komerčnými aktivitami, a nie svojou jedinečným či už viac, alebo menej dobre alebo zle definovaným jej verejnoprávnym charakterom. Čiže znova sme svedkami toho boja verejnoprávnej televízie s komerčnými televíziami, a dovolím si tvrdiť nezmyselného boja.

Dámy a páni, keď od rozpočtu kapitoly kultúra odpočítame transfer na podporu cirkví, zistíme, že celý rezort má zhruba toľko peňazí ako Slovenská televízia. Celý rezort od ochrany pamiatok, prevádzky národných kultúrnych ustanovizní a vrcholových umeleckých inštitúcií až po podporné programy a zahraničné styky. Manažéri v Mlynskej doline jednoducho neveria, že aj domáci autor, režisér, herec, spevák, kameraman či strihač sú schopní podať kvalitný profesionálny výkon, možno sa nazdávajú, že politikom stačí, ak sa objavujú v publicistických a spravodajských reláciách a divákom treba už len správne zmixovanú zmes importovaných telenoviel, dedektívok a zábavy.

Dámy a páni, viem, že viacerí z vás sa pýtate, prečo by ste si práve vy z hľadiska znalostí zložitej televíznej problematike zväčša normálni bežní koncesionári a diváci mali osobovať právo určiť manažérom Slovenskej televízie, koľko miesta vo vysielacom čase majú vyčleniť pre pôvodnú tvorbu. Máte pravdu, za normálnych okolností by skutočne bolo pravdou to, že je prirodzenou ambíciou vedenia verejnoprávnej televízie všemožne a všestranne podnecovať a podporovať pôvodnú tvorbu vo vlastných kapacitách, ale i v nezávislom prostredí. V takom prípade by som prižmúril oko aj nad tým, keby sa novým seriálom, novou adaptáciou slovenskej opery alebo hoci cyklom nových Večerníčkov pochválil aj riaditeľ vo svojej prezentačnej relácii a zdôraznil by svoju nezastupiteľnú úlohu. Ale za bezmála dva roky pôsobenia súčasného riaditeľa sa takýto dôvod nenašiel. Mám v živej pamäti slová súčasného ministra kultúry, ktorý musel v týchto dňoch konštatovať, že slovenská kultúra je v stave hlbokej krízy, ba že jednoducho je na dne. Áno, je to aj dôsledok toho, že pre Slovenskú televíziu nie je pôvodná tvorba zaujímavá, že Slovenská televízia neplní tú funkciu generátora nových impulzov, takzvanej lokomotívy, ktorá by dokázala byť vláčikom našej tvorby.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno vás unúvam, ale považoval som to za potrebné povedať, aby ste lepšie vnímali, čo nás s kolegom Čaplovičom vlastne viedlo k tomu, aby sme sa rozhodli tento návrh novelizácie zákona o Slovenskej televízii vám navrhnúť a minimálny podiel pôvodnej tvorby vo vysielaní Slovenskej televízie na desať percent.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prosím vás, nepoužívajte telefón počas rokovania v sále. Pán Minárik, na vás myslím. Z KDH, hej? Áno. Pokračujte, pán Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Dámy a páni, keby sme chceli diskutovať o tom, či sme namiesto o vysielaní nemali hovoriť o výrobe, chcel by som vás upozorniť, že vysielať možno iba to, čo vzniklo, čo teda bolo vyrobené. To sú isté polemiky aj v súvislosti s týmto návrhom novely. No vyrábať možno aj to, čo sa vysielať nikdy nebude. To znamená, keď vyrobíte 10 percent alebo 20 percent pôvodnej tvorby, nikde ešte nie je zabezpečené, pokiaľ to takýmto spôsobom bude definované v zákone, že ju budete, respektíve máte povinnosť podľa tohto zákona aj vysielať.

Všetci si pamätáme, ktorí v tejto sfére pracujeme, na listy pána Andreja Ferka, ktorý pripomína akosi poľahky zabudnutej investície peňazí do výroby seriálu Ochotníci napríklad výrobu inscenácie Lúpež storočia a ďalšie príklady, no nechcem to nazvať tým prísnym slovom cenzúra, teda nevysielanie vyrobeného programu, naopak, ešte som nedostal žiadnu informáciu o tom, že by televízia nielen slovenská, ale hociktorá mohla odvysielať program, ktorý nebol vyrobený.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď sa budete rozhodovať, aký postoj k navrhovanej novele zákona o STV zaujmete, skúste si položiť obyčajnú kupeckú otázku. Nebolo by úplne normálne, keby denne dve hodiny na prvom a poldruha hodiny na druhom programe napríklad vysielala verejnoprávna koncesionármi financovaná Slovenská televízia pôvodné diela? Dokumenty, rozprávky, koncerty, prevzaté predstavenia i vlastné adaptácie, možno aj poéziu, na ktorú sa absolútne zabudlo aj v programovej štruktúre, či dokonca pôvodný seriál. Veď aj tak bude ešte Slovenská televízia musieť do programu zaradiť niekoľkonásobne väčší objem programov, ktorý dovážame či preberáme.

Je vari hriechom chcieť, aby naše deti vyrastali podľa vzorov správania, ako ich traduje domáca kultúra, a nie výlučne na korytnačkách a káčeroch? Psychológovia potvrdzujú, že televízna obrazovka sprostredkúva človeku modely správania sa, ktoré on, čo aj podvedome napodobňuje. Stávajú sa pre neho normou. Prečo sa máme iba potichu dívať, ako nám pred očami s výrazným prispením neslovenských programov v Slovenskej televízii mizne šanca zachovať autentickosť a originalitu životných postojov, a nebojme sa toho, ľudskej múdrosti generácií, ktoré formovali náš hodnotový rebríček. No tieto hodnoty sa prenášajú z generácie na generáciu v prvom rade tým, že pozorujeme ich nositeľov. Vidíme ich v rozmanitých životných situáciách a učíme sa od nich, čo je dobré a čo zlé.

Dámy a páni, keď sa raz možno o dvadsať či tridsať rokov budú chcieť naši potomkovia dozvedieť, ako to vlastne žili tí "dedkovia", teda my na prelome tisícročí, a zájdu si pozrieť do televízneho archívu, budú nás považovať za barbarov. Pred nami kultúrny sloj, za nami verím ďalší, ale po nás iba balíky licenčných zmlúv. Podporte, prosím, tento náš pokus dostať do Slovenskej televízie znova pôvodnú tvorbu a pochopiteľne všetky legislatívne záležitosti, o ktorých tu hovoríme ako o nedokonalých, ktoré prirodzene existujú, sa dopredu ospravedlňujeme a určite ich zoberieme v druhom čítaní na vedomie a podporíme ich.

Na záver už iba jednu vetu aj z hľadiska Európskej ústavy, ktorá koluje po štátoch Európy, je kultúra asi jediným špecifikom vo všetkých štátoch, ktoré zámerne nie sú globalizované. A budeme o tomto určite hovoriť nielen pri Slovenskej televízii, ale aj pri prijímaní nového štátneho rozpočtu. Ďakujem vám za pochopenie a za pozornosť, ak som bol trošku dlhší. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a teraz žiadam pána poslanca Tomáša Galbavého, aby ako spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, predniesol svoju správu.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú správu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, tlač 797, v prvom čítaní.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, tlač 797, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. júla 2004 č. 806 pridelil na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému poslaneckému návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením z 24. augusta 2004 č. 265.

V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov, potreby novej právnej úpravy hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca využil priestor na vlastnú úvahu veľmi stručne, pretože mám na to právo. Akokoľvek by sa nám zdala myšlienka predkladateľov ušľachtilá, sympatická, musím sa priznať, že ja sa nebránim tejto myšlienke. Bohužiaľ, musím konštatovať, že tento návrh zákona alebo novela zákona o Slovenskej televízii z legislatívnej stránky sa tomuto cieľu vyhla.

Poviem hlavne, prečo si to myslím. Taktiež som o tom presvedčený, že znenie predmetného návrhu zákona je tak neurčité, že sa v praxi stane de facto neúčinným. Nakoľko legislatívne nikde nie je definované, čo sa rozumie pod pojmom pôvodná televízna, literárno-dramatická, dokumentárna, animovaná, vzdelávacia a zábavná tvorba.

A po druhé, legislatíva Slovenskej republiky pozná iba definíciu pojmu audiovizuálne dielo a slovenské audiovizuálne dielo v § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 1/1996 Z. z. o audiovízii.

Takže i napriek tomu s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. júla 2004 č. 806 prideliť návrh poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, tlač 797, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra.

Vážený pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko, poprosím vás, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Oznamujem vám, že som dostal jednu prihlášku do rozpravy písomne. Za stranu Smer pán poslanec Dušan Čaplovič. Potom otvorím možnosť ústnych prihlášok po skončení vystúpenia pána poslanca Čaploviča.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán podpredseda, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, súčasná programová koncepcia Slovenskej televízie, ktorá jednoznačne preferuje či už finančne, alebo v konečnom dôsledku aj vo vysielaní komerčné typy programov alebo programy nakupované v zahraničí, vyvolala akútnu potrebu zdôrazniť aj dikciou zákona význam pôvodnej tvorby a jej minimálny podiel vo vysielaní.

Jedna poznámka. To, čo povedal môj kolega spravodajca pán poslanec Galbavý, on sám, keď sám predkladal a bol spravodajcom zákona o Slovenskej televízii, hovorí, že do roka a do dňa sa takáto 10-percentná klauzula prijme v rámci pripravovanej novely zákona.

Ukazuje sa, že v dnešnej dobe všeobecnej komercionalizácie kultúry, keď aj náš pán minister konštatuje, že kultúra je na dne v Slovenskej republike, sa nemôžeme spoliehať na ľubovôľu alebo osvietenosť manažmentu v Slovenskej televízii. Ten súčasný personifikovaný jej generálny riaditeľom Richardom Rybníčkom nepochopil, že jednostrannou orientáciou na ekonomiku televízie a nepochopením jej programových úloh vo verejnom záujme, tam spadajú aj úlohy kultúrne a podčiarkujem špeciálne hodnotové, popiera vlastný zmysel verejnoprávneho média financovaného verejnosťou, financovaného občanmi Slovenskej republiky.

Verejnosť sa neskladá na Slovenskú televíziu preto, aby v nej videla tie isté programy, aké vysielajú komerčné televízie. Od verejnoprávnej televízie, naopak, očakávame, aby v situácii, keď umrel slovenský film a živoria aj iné kultúrne inštitúcie, sa stala baštou slovenskej kultúry a útočiskom pre umelcov. Veľmi dobre si pamätám po nástupe pána generálneho riaditeľa, vtedy ústredného riaditeľa Slovenskej televízie pána Rybníčka do Slovenskej televízie, keď poskytol interview, myslím si, že v Pravde pánu Švolíkovi, keď povedal, že chce byť dokonca Slovenská televízia Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. No terajší stav o tom, samozrejme, nesvedčí.

Ak hovoríme o umelcoch, tak nie sú to kadejakí umelci, citujem, ako ich aj z obrazovky STV v rámci svojej propagandistickej relácie tituloval generálny riaditeľ STV. To sú ľudia, to sú tvorcovia, ktorí by mohli a mali kultivovať slovenskú verejnosť prostredníctvom pôvodnej tvorby. Ona jediná totiž umožňuje nám všetkým sebareflektovať to, čo dnes žijeme a uchovávať o našom živote isté svedectvo, istú pamäť národa.

Som presvedčený, že dodnes, či už si to uvedomujeme, alebo nie, duchovne žijeme z filmov, inscenácií, rozprávok, dokumentov, hudobných a vzdelávacích programov, ktoré sa vytvorili v Slovenskej televízii v minulých desaťročiach. Vznikali v nepriaznivom období ideologického monopolu, a predsa mnohé z nich si do dnešných čias zachovali svoje hodnoty a prezentujú hodnoty nášho kultúrneho dedičstva, ako aj svedectvo o tom, ako sme žili, ako sme pracovali, aké sme mali problémy.

Čo však zostane po pánoch rybníčkovcoch v archíve STV? To je otázka. SuperStar a Super kvíz. Bude to smutný dôkaz toho, čo sa stane, keď aj verejnoprávne médiá vedené ľuďmi, ktorí prišli z komerčnej sféry, začnú podliehať tlaku trhu. Pre týchto ľudí je božstvom masová sledovanosť. Nechápu, že kým komerčné médiá môžu, respektíve musia vysielať program pre všetkých, verejnoprávne médiá musia tvoriť program pre každého. A tu má svoje nezastupiteľné a prioritné miesto pôvodná tvorba, či to je literárno-dramatická, hudobno-dramatická, dokumentárna, animovaná, vzdelávacia a, samozrejme, aj zábavná.

Na záver chcem pripomenúť, že vo vzorovom verejnoprávnom médiu, akým je pre mňa BBC, je programová politika robená pod heslom, a budem ho sedemkrát opakovať, hodnoty nad peniazmi, hodnoty nad peniazmi. Preto vlastne verejnoprávne médiá existujú aj so svojím špecifickým spôsobom financovania, aby sme si v nich uchovali minimálny priestor, v ktorom môžeme nadradiť všade vládnucim peniazom, a už aj u nás, náročnejšie kultúrne hodnoty. Keďže súčasné vedenie STV nie je schopné uvedomiť si takýto rozmer poslania verejnoprávneho média, považujeme a považujem aj ja osobne za nevyhnutné vynútiť si novelizáciou zákona, aby pod hlavnú činnosť Slovenskej televízie bolo zahrnuté aj vysielanie pôvodnej tvorby. Aby sme aj, ctené dámy, vážení páni, vo verejnoprávnej Slovenskej televízii nemuseli vysloviť tú, na Slovensku známu konštatačnú vetu, že každé hrable k sebe hrabú.

Ctená Národná rada. Nesúhlasiť s takýmto návrhom znamená postaviť sa na stranu komercie, nekultúrnosti, bezduchosti a urobiť ďalší krok k tomu, aby Slovenská televízia stratila zmysel svojej existencie, aby v archívoch po Slovenskej televízii nič hodnotné v ďalších desaťročiach nezostalo, ale aby sme skutočne išli tou cestou, ktorú tu navrhujem, vytvoriť podmienky na to, tie minimálne, aby sme sa vrátili k tým hodnotám, ktoré sú bohaté na Slovensku v tradíciách, hodnotovom systéme, myslení, uvažovaní, aby sme vplývali prostredníctvom aj tohto verejnoprávneho média Slovenskej televízie na výchovu, vzdelanosť a kultúru našich občanov. Verím, že tento návrh novely podporíte. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Ondriaš, pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Heriban a pani poslankyňa Podracká. Končím možnosť prihlášok s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Čaploviča. Prvý bude hovoriť pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Samozrejme Komunistická strana Slovenska podporí tento návrh a vieme, že to je potrebné, ale predsa mi nedá niečo k tomu povedať. Pán poslanec Jarjabek a jeho kolega použili určité formulácie, ako "opäť dostať pôvodnú tvorbu do televízie. Tak ako to niekedy bolo". Tak mi napadlo, že ozaj tá komunistická totalita, keď bolo všetko zakázané, keď sa nemohli produkovať filmy, napríklad len 16 celovečerných filmov sa robilo ročne, a keď bolo zakázané hercom hrať, režisérom režírovať a zrazu sa tu objavujú formulácie, že keby to bolo aspoň tak za tej komunistickej totality, to by sme sa mali. Ja viem, že sa dá všeličo namietať, ale toto je moja poznámka, že ako sa časy menia, mení sa aj rétorika. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dnešné zasadnutie alebo toto zasadnutie Národnej rady prerokúva veľmi veľa dôležitých zákonov. Nechcem spochybniť ich dôležitosť. Budeme rokovať o zdravotníctve, poisťovniach, energetike a tak ďalej. Ale predložený návrh pánov Jarjabka a Čaploviča nemôže Národná rada Slovenskej republiky podceniť alebo nedoceniť. Náš klub vyzýva všetkých poslancov, aby si uvedomili, že duchovné zdravie a zabezpečenie rastu duchovného bohatstva spoločnosti nemá menší význam ako hociktorý z navrhovaných zákonov vyššie spomenutých.

Súčasné programové zloženie vysielania Slovenskej televízie pochováva totiž i to málo, čo môže svetu ozrejmiť, kto a ako žije, či žil na území Slovenskej republiky. Komerčné vysielania netlmočia nielen svetu, ale ani našim potomkom, kto a čo veľké duchom urobil pre náš národ. Nemožno sa potom diviť mladej moderátorke komerčnej televízie, že nevie ani to, čo napísal Hviezdoslav.

Okrem pamäti národa, ako sa vyjadril pán Čaplovič, ktorú STV neuchováva, neplní ďalšie dôležité úlohy. Nevzdeláva, nevychováva, väčšine televíznych divákov sa nedá cítiť, že by ľudský, človečenský program aspoň občas zvíťazil nad peniazmi. Považujeme prijatie tohto návrhu za nevyhnutné, ak sa chceme zachrániť ako národ, ktorý mal a má, respektíve bude mať svoju kultúru a históriu. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Heriban.

J. Heriban, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Súhlasím s kolegom Čaplovičom, ako pomenoval situáciu vo verejnoprávnej televízii. Ale chcel by som upozorniť, že spoločný návrh, ktorý pripravil pán Čaplovič s pánom Jarjabkom, vlastne presne nehovorí o tom, kam by mali ísť investície do pôvodnej televíznej tvorby a presne ani nešpecifikujú, čo považujú za pôvodnú televíznu tvorbu, pretože tak, ako to je navrhnuté, tak som presvedčený, že Slovenská televízia spĺňa tých 10 percent, pretože napríklad v zábavnej tvorbe do tejto zábavnej pôvodnej televíznej tvorby patrí aj SuperStar, o ktorom ste hovorili, aj všetky ostatné kvízy a všetky ostatné relácie, ktoré Slovenská televízia vysiela. To znamená, mne v tomto návrhu práve chýba presná špecifikácia, aké finančné prostriedky majú smerovať do pôvodnej televíznej tvorby a čo myslíte pod tou slovenskou pôvodnou televíznou tvorbou, lebo tak, ako to štylizujete, tak Slovenská televízia už dnes určite robí viacej ako 10 percent a vždy robila viacej ako 10 percent pôvodnej slovenskej tvorby. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som tiež chcela upozorniť na istú filozofiu tohto problému. Tak ako existuje právne vedomie, historické vedomie, existuje aj vedomie kultúrne a práve súvisí s pôvodnou tvorbou. Mám strach, že naozaj, ako hovorí pán minister Chmel, sa kultúra dostáva na okraj spoločenského záujmu a že tak, ako tu existuje istý stupeň kultúrneho bezvedomia, je to ako spojitá nádoba s historickým bezvedomím, najmä teda mladej generácie. Nepáči sa mi v súvislosti s komercionalizáciou, že aj kultúra sa stáva trhom a voľnou súťažou a aj samo ministerstvo kultúry a Slovenská televízia uvažujú o takej existencii kultúry, ktorá by bola bez účasti štátu, a teda jeho podielu na rozvoji pôvodnej tvorby.

Množstvo vážnych myšlienok sa tu rozprávalo aj v súvislosti so vzdelávaním o takzvanej kurikulárnej transformácii vzdelávania, čiže o investícii do vzdelania, ktoré má zmysel, a podobne by sa malo v tomto smere uvažovať aj smerom ku kultúre. Som presvedčená, že existuje aj kurikulárna transformácia kultúry, na ktorú by mala myslieť hlavne vláda a ministerstvo kultúry a má to veľmi veľké dopady na stav kultúrneho vedomia. Ak má niekto pochybnosti, pán poslanec Galbavý, čo je to pôvodná tvorba, tak na to existuje jednoduchá krátka odpoveď, je to slovenská tvorba.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Skončili sme s faktickými poznámkami na predchádzajúce vystúpenie. Teraz, pán navrhovateľ, pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ja len jednu maličkú poznámku, ak dovolíte. Všetkým kolegom vpravo, vľavo, v strede, vzadu a vpredu, všetkým tým, ktorí hovorili, aj tým, ktorí nehovorili, ja by som veľmi pekne poprosil, zostaňme iba pri kultúre, nepleťme do toho rôzne režimy a v tej chvíli si budeme rozumieť, lebo potom vznikne debata, na ktorej sa, som presvedčený, určite nedohodneme a doplatí na to zase len tá kultúra v tomto prípade. Takže ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca.

T. Galbavý, poslanec: Ja by som taktiež veľmi stručne fakticky zareagoval na niečo, čo tu odznelo, ale veľmi ma trápia, tak som vycítil aj z tých vystúpení jednotlivých kolegov, poslancov, že je tu tendencia, snaha rozdeliť ctenú snemovňu na dve skupiny. Jedni, ktorí sú za pôvodnú slovenskú tvorbu, ktorí sú tí praví Slováci, a tí druhí, ktorí odmietajú hlasovanie alebo podporiť tento návrh zákona, sú asi proti slovenskej kultúre a proti slovenskej pôvodnej tvorbe. Ale ja sa znovu pýtam a kladiem teraz legitímnu otázku na predkladateľa, ako chce dosiahnuť konkrétnym ustanovením a formuláciou tohto zákona rozvoj výroby, ako chce dosiahnuť, aby archívy Slovenskej televízie boli obohatené do budúcnosti novou slovenskou tvorbou a taktiež zachovať si pamäť slovenského národa. A to znenie, znovu ho musím formulovať, teda nie formulovať, ale prečítať, jeho požiadavka je nejasne a neprofesionálne formulovaná. Budem citovať: "Vysielanie pôvodnej televíznej literárno-dramatickej, hudobno-dramatickej, dokumentárnej, animovanej, vzdelávacej a zábavnej tvorby minimálne v rozsahu 10 percent celkovej poskytovanej programovej služby." Ja dokážem tvrdiť dnes, že Slovenská verejnoprávna televízia to spĺňa a v podstatne vo vyššej percentuálnej miere ako to ty, pán kolega, požaduješ.

Čiže vynútenie zákonom, prosím áno, ja to budem podporovať, ale toto naozaj nerieši váš zámer, váš cieľ podporiť a rozvíjať slovenskú pôvodnú tvorbu. To mi na tom vadí a tam sa rozchádzame. Že to legislatívne nastavenie nie je profesionálne a nedokáže dosiahnuť cieľ a zámer predkladateľov. To je iné, tam sa rozlišujeme. Všetci chceme, všetci, ktorí tu sedíme, aby slovenská pôvodná tvorba sa rozvíjala, aby archívy verejnoprávnej STV boli obohacované rok čo rok a, samozrejme, aby pamäť slovenského národa bola o to silnejšia.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Opäť požiadal o slovo predkladateľ návrhu zákona. Pán Jarjabek má slovo v súlade s rokovacím poriadkom. Je to správne.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne, ja naozaj nechcem zdržovať, lebo čas beží, ale myslím si, že bol som vyzvaný pánom spravodajcom, pánom poslancom Galbavým, tak len naozaj tri vety. Ja som veľmi rád, že na záver si povedal, ako si všetci rozumieme, ja hovorím presne to isté, možno sú problémy v štylizácii, možno sú problémy v istom spresnení pojmov, možno budeme isté veci naozaj musieť doriešiť, ale ja som rád, že to podstatné naozaj, že na tom sa zhodneme. Chceme vyšší produkt pôvodnej slovenskej tvorby, ako ju budeme definovať, štylizovať, ako si budeme štylisticky rozumieť, to je druhá vec. Myslím si, že pocitovo všetci vieme, o čom hovoríme, možno štylisticky si trošku nerozumieme. O to viac by som poprosil, aby sme tento návrh posunuli do druhého čítania a v druhom čítaní určite štylisticky vyčistíme tento problém tak, aby sme mu všetci rozumeli. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k predloženému návrhu zákona. Nikto sa nehlási. Končím rozpravu. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca nebudú chcieť využiť právo vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci (hlasy v sále), pani poslankyňa Bollová žiadala o slovo a že jej nefunguje prístroj, zariadenie. Prosím, vy chcete vystúpiť? Chcete s faktickou poznámkou na vystúpenie pána navrhovateľa? Prosím, zapnite mikrofón, ešte som neukončil rozpravu. Má právo pani poslankyňa Bollová. Zapnite mikrofón pani poslankyni Bollovej.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, neviem, prečo ten prístroj nefunguje celkom dobre. Chcela som len zareagovať na to, čo povedal pán Jarjabek a pred ním pán Galbavý. Ja by som navrhovala, ak môžem, posuňme tento zákon predsa len do druhého čítania a potom nech vystúpia trebárs aj navrhovatelia s tými doplnkami, pretože považujem za neseriózne, ak spravodajca teraz upozorňuje na nejaké nedostatky. Mohlo to byť urobené doteraz, veď to prerokúvali vo výboroch. Takže a potom nech sa upresnia tie veci, ktorým spravodajca nerozumel. Navrhujem takýto postup. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Malchárek a pán poslanec Ondrejka s procedurálnym návrhom? Nech sa páči.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja mám procedurálny návrh. Rád by som využil § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku a tlač 847, čo je bod 45 presunul pred bod 100, to je pred správu o vodnom hospodárstve, tlač 785. Nakoľko tu nie je dosť poslancov, poprosím, či by ste mohli, pán predsedajúci, využiť inštitút všeobecného súhlasu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Je všeobecný súhlas? (Všeobecný súhlas.) Áno. (Ruch v sále.)

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Malý moment. Ide o návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ja by som chcel informovať, že bola všeobecná dohoda, pán poslanec, v poslaneckom grémiu o tom, že v piatok ráno bude skupina spolu s predsedom parlamentu o tomto návrhu zákona ešte rokovať s vybranými zástupcami po prvýkrát a druhýkrát v utorok budúci týždeň. Nie je to pravda? Nie, nie. (Hlas z pléna.) Prosím, ešte chcete reagovať. Zapnite.

J. Malchárek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, nejde o ten zákon, o ktorom vy hovoríte. Ide o zákon, ktorý je síce v rokovacom poriadku, ale mnou predložený a práve z tých dôvodov, ktoré ste povedali, že ten zákon, ktorý predkladá skupina poslancov, je odložený z rokovania, práve z týchto dôvodov chcem, aby tento zákon bol prerokovaný na záver tejto schôdze, aby sa využila možnosť prijať jeden zákon a doplniť ho možno o pozmeňujúci návrh, ktorý je súčasťou môjho návrhu zákona.