V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak ešte raz váš návrh.
J. Malchárek, poslanec: Môj návrh, tlač 847, čo je môj návrh o rokovacom poriadku, je to bod č. 45, aby sa presunul pred prvú správu, ktorá bude na záver schôdze. Čiže je to bod...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Je všeobecný súhlas? (Všeobecný súhlas.) Je súhlas. Pokračujeme ďalej. Ďakujem vám. Musím dať hlasovať a schôdza bude neuznášaniaschopná. Tak budeme pokračovať v rokovaní. Prosím, je jediný, je nejasné, kto má súhlas. Dávam hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme, prosím vás. (Reakcie z pléna.) Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Malchárka. Nie, prepáčte, prosím vás, aby sme pokračovali. Dovoľte mi, aby sme pokračovali. Ak sa len jeden hlas v súvislosti so všeobecným súhlasom objaví proti, musím dať hlasovať. Ak schôdza nebude uznášaniaschopná, pokračujeme v ďalšom rokovaní, takže nič sa nedeje. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Vytiahnite karty, prosím vás. Vytiahneme karty a ešte raz vložíme karty a budeme hlasovať. Tak hlasujeme. (Ruch v sále.) Tak, pán poslanec, váš návrh budete musieť predložiť vtedy, keď bude schôdza uznášaniaschopná.
Ďalej pokračujeme procedurálnym návrhom. Pán poslanec Miššík, vzdávate sa? Pokračujeme, pán poslanec Soboňa. Nie? Pán poslanec Zubo s faktickou poznámkou a prosím, keby sme už pokračovali v rokovaní. (Reakcie z pléna.) Prosím? Ešte na predchádzajúce vystúpenie bol prihlásený, a tým už končíme tento bod programu.
Pán poslanec Zubo, ešte máte faktickú poznámku.
S. Zubo, poslanec: Vážení a milí, prepáčte mi, že sa vraciam znova k problematike dnešného rokovania posledného bodu, ktorý prerokúvame, ale nejako mi to nedá, pretože príliš rýchlo sme sa snažili od problematiky odísť.
Ja by som len chcel reagovať na tie myšlienky pána Jarjabka, keď hovoril, že nechajme vpravo, čo je vpravo, nechajme vľavo, čo je vľavo, a v strede, čo je v strede. Veľmi radi by sme to urobili. Len ono je to utópia. Ono to nejde. Ono sa to nedá. Totiž kultúra je produktom určitej doby, v ktorej vzniká, v ktorej sa realizuje a v ktorej sa konzumuje. A, žiaľ, my žijeme dobu, akú žijeme a výsledkom tejto doby je tá kultúra, ktorú máme. Kultúra taká, ktorá hovorí o násilí. Kultúra, ktorá hovorí o sexe a nenávisti, ale kultúra, ktorá si ani nespomenie, že na tomto území žije slovenský národ, že má svoju históriu, svoje tradície a že chce žiť aj do budúcnosti. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som delegáciu z Izraela, ktorú vedie predseda knessetu Izraelského štátu pán Reuven Rivlin a ktorú sprevádza predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Hrušovský privítal na rokovaní našej Národnej rady. (Potlesk.)
Budeme ďalej pokračovať. Prerušujeme rokovanie o bode programu, ktorý predkladal pán poslanec Jarjabek,
a bude nasledovať prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2004 Z. z. o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 805. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 816.
Slovo má pán poslanec Jarjabek a prosím ho, aby uviedol návrh zákona.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ctení hostia, dovoľujem si predložiť túto malú novelu zákona z dôvodov, že pri prijímaní a vôbec pri problematike o europoslancoch sa mi zdá, že sme na čosi veľmi dôležité zabudli. Dovolím si dať vám do pozornosti návrh, ktorý rieši inými zákonmi nepredvídanú situáciu, ktorá nastala po voľbách slovenských poslancov Európskeho parlamentu. Naši kolegovia zvolení do europarlamentu sa totiž z hľadiska istej "poslaneckej kolegiality" ocitli vo vzduchoprázdne. Budú na jednej strane priamo pri prameni informácií dôležitých aj pre nás, budú sa zúčastňovať na diskusiách i neformálnych debatách, na ktorých sa môžu dokonale zorientovať v zložitej integračnej problematike, ale z hľadiska slovenskej legislatívy zostanú pred detektorom pri vstupe do budovy parlamentu a budú odkázaní na to, či sa nájde poslanec, alebo zamestnanec Národnej rady, ktorý by ich vyhlásil za svojich osobných hostí.
Myslím si, že takýto prístup k europoslancom, takýto prístup k istým nositeľmi informácií, ktoré sú dôležité pre národný parlament, sa stal určite nepriamo a nechcene aj z hľadiska schváleného zákona tohto parlamentu. Nazdávam sa, že je dehonestujúce, aby 14 reprezentantov Slovenskej republiky v Európskom parlamente, našich kolegov, poslancov muselo prekonávať zložitú administratívu, a preto navrhujem, aby sme poslancom Európskeho parlamentu priznali právo zúčastňovať sa na rokovaní pléna a výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Dámy a páni, boli by sme sami proti sebe, keby sme nemali ambície maximálne spolupracovať s kolegami, ktorí budú pôsobiť v centre európskej parlamentnej politiky. Preto vám navrhujem, aby sme prijali malú novelizáciu, ktorá umožní intenzívny dialóg s našimi eurokolegami. Chcel by som podotknúť, že, samozrejme, tento môj návrh som s našimi kolegami europoslancami prediskutoval a myslím si, že aj v druhom čítaní, keby boli ešte podnetné návrhy, ako zlepšiť túto komunikáciu, by sme tieto veci mohli vyriešiť. V každom prípade si myslím, že daný stav je, nazvem to trošku slušne, dehonestujúci aj pre národný parlament, aj pre 14 europoslancov, no a preto je to prichytené k tomuto zákonu, ktorý pomenúvam preto, lebo vlastne iný zákon o tom neexistuje. Ďakujem za pozornosť..
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi. Nech sa páči. Pán poslanec Ondrejka.
V. Ondrejka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. augusta 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2004 Z. z. o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Zároveň však bude mať dopad na rozpočet Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky v dôsledku rozšírenia okruhu osôb, ktorým sa budú zabezpečovať niektoré služby. Nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať vplyv na životné prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Problematika návrhu zákonu nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. V práve Európskej únie nie je upravená.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 816 z 9. augusta 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Vzhľadom na obsah a charakter navrhovanej úpravy zároveň navrhujem, aby sa vládny návrh zákona prerokoval aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Otvorte, prosím, vás rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Ústne sa kto hlási do rozpravy? Do rozpravy sa hlási pán poslanec Miššík. Nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Slovo má pán poslanec Miššík. Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja naozaj budem veľmi stručný, pretože si osobne myslím ako spravodajca zákona o rokovacom poriadku, že tieto veci by patrili skôr do tohto zákona.
Druhá vec, pre ktorú som sa prihlásil, je tá, že niekedy by sa vyžadoval nejaký stupeň reciprocity pri takýchto návrhoch, a tretia vec, ktorú chcem povedať, že naozaj takýto návrh nepodporím práve z tých dôvodov, ktoré som spomenul v prvých dvoch vetách.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Zase, dámy, páni, len v krátkosti. Opäť to nie je nejaký polemický návrh zákona, ktorý by vôbec nemal mať žiadny politický dopad. Je to zákon o vzťahoch. Je to zákon o vzťahu europoslancov k poslancom národného parlamentu a je to zákon o ich vzájomnej komunikácii so všetkým, čo z iných zákonov vyplýva. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Končím všeobecnú rozpravu a ospravedlňujem sa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Miššík, pán poslanec Heriban. Pán poslanec Miššík asi chce reagovať, že? Takže v poradí pani Bollová, Mikloško, Heriban, Miššík. Pani Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Myslím si opäť, že tento návrh má svoje miesto. Z jednoduchého dôvodu. Poslancov do Európskeho parlamentu sme my vysielali, aby informovali v europarlamente o našej krajine a o nás. A myslím si, že niežeby sme im mali dovoliť sem vstúpiť, ale mali by sme si ich sem pozývať, aby nám referovali, čo sa tam o nás vie a čo tam pre tento štát urobili. Takže nevidím žiaden dôvod, prečo by sme mali roztrhnúť vzťahy so 14 ľuďmi, ktorí tu dva roky pracovali, teraz sme im dali nejakú úlohu, plnia nejaké poslanie a nás vôbec, vážení, nezaujíma, ako ho plnia? Takže my tento zákon alebo tento návrh určite podporíme. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Jarjabek, pokiaľ tieto ustanovenia navrhneš do rokovacieho poriadku, som ochotný o tom diskutovať, ale osobitný zákon pre poslancov Európskeho parlamentu je vec vnútorného poriadku, že budú chodiť tí europoslanci nie cez tú kontrolu, kde hľadajú zbrane a že budú môcť vystúpiť vo výbore, to je vec rokovacieho poriadku, ale nie zákona, veď je to smiešne.
A pani kolegyňa Bollová, to boli dvoje rôznych volieb, tak to je trošku iná vec. Európske voľby nemajú nič spoločné s voľbami do slovenského parlamentu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Heriban.
J. Heriban, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som len chcel podporiť návrh pána poslanca Jarjabka, pretože sa týka v zásade štyroch bodov a nie sú tam žiadne kompetencie, ktoré by európski poslanci dostali navyše, tak ako bolo povedané, je to len o komunikácii. Určite by bolo dobré, keby európski poslanci mohli bez problémov komunikovať s Národnou radou a ten úžitok by mala nielen Národná rada, ale určite aj oni, takže som presvedčený, že keď budú môcť európski poslanci využívať služby napríklad Parlamentného inštitútu, tak nikomu z nás sa nič zlé nestane a to, že budú navštevovať výbor alebo budú môcť navštevovať výbor pre európske záležitosti, to máme aj v návrhu rokovacieho poriadku, to znamená, nevidím dôvod, prečo by sme nemali podporiť tento návrh a ja teda za seba sa prihováram, aby sme ho podporili. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Miššík. Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj musím zareagovať, lebo ja som vo svojom vystúpení povedal len to, že, po prvé, malo by to byť upravené v zákone o rokovacom poriadku z dôvodu, že pán poslanec, ktorý novelizuje zákon o plate poslanca, tak zrejme tam to nepatrí. To bol prvý dôvod.
Druhý dôvod, hovorím, že máme nadštandardné a dobré a vždy budeme mať s poslancami, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky do Európskeho parlamentu. To je úplne prirodzené, a preto sa čudujem pani poslankyni Bollovej, ktorá hovorí o tom, že my sme ich vyslali, nie, zvolili ich občania Slovenskej republiky a my si ich všetci vážime. Samozrejme, nechceme robiť týmto poslancom problém v tom, aby kedykoľvek mali prístup do Národnej rady Slovenskej republiky a využívali všetky jej služby, ale vážení, sú to poslanci Európskeho parlamentu a my sme poslanci národného parlamentu. To znamená, pre nás platí rokovací poriadok a zásady a pre nich platia zásady a rokovací poriadok Európskeho parlamentu. To, o čo ide pánu poslancovi Jarjabkovi a čo tam chcel dostať do zákona, si myslím, že má byť nepísané pravidlo a právo vzájomnej úcty a porozumenia. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Končím všeobecnú rozpravu. Chce sa pán navrhovateľ vyjadriť? Nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne. Veľmi krátko k pánu poslancovi Miššíkovi. No, malo by to tak byť, ale to tak nie je, hej. Preto práve ja som sa to snažil dať ako istú vsuvku do tohto zákona, no prečo do tohto zákona? No iný o europoslancoch nie je, pán poslanec. Čiže ako tieto konštatačné štyri body, no myslím si, že rokovací poriadok je pre to málo. Preto, lebo do rokovacieho poriadku sa isté veci nedajú dať.
No a k pánovi poslancovi Mikloškovi zase len toľko. Mne sa to nezdá až také smiešne, lebo sa to týka 14 europoslancov, a už vôbec táto téma sa mi nezdá smiešna preto, lebo je to naozaj téma o vzťahoch. Tak ako hovorí pán poslanec Miššík, my si týchto ľudí musíme nesmierne vážiť, lebo prišli v priamych voľbách, je ich 14 a okrem toho, pán poslanec, vaša pani poslankyňa Záborská sa vyjadrila veľmi kladne o takomto návrhu. Takže ja to hovorím preto, lebo je ako od vás, hej. Takže ja by som si to dovolil takto neznevažovať, ale naozaj vecne sa postavme, ja si nedovolím byť taký trúfalý a predpokladať, že by to niekto nečítal, pán poslanec Mikloško, to, čo som tu navrhol, ale viem, že to vieš naspamäť, ale naozaj si to treba pozorne prečítať a v tejto snemovni vzájomnej nedôvery skutočne prídeme na to, že to nie je proti nikomu ani proti ničomu, ale za istý problém, ktorý tu je, a to je problém vzťahov medzi nami a poslancami Európskeho parlamentu, našimi poslancami europarlamentu, ktoré sú jednoducho legislatívne neučesané. Tak to je taká malá snaha. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 806. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 817.
Dávam slovo pánovi poslancovi Madejovi, aby návrh zákona uviedol.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a zákon o zmene ďalších, ktorým sa komplexne novelizujú ďalšie právne predpisy.
Účelom naozaj navrhovanej novelizácie právnych predpisov, ide o štyri právne predpisy, je komplexne posilniť právo dieťaťa na výživné. Podľa nášho názoru návrh zákona zvýši vymožiteľnosť práva v oblasti vymáhania výživného pre dieťa tým, že posilňuje všetky dostupné právne prostriedky, ktoré má oprávnený, teda dieťa, respektíve jeho zákonný zástupca.
Čo sa týka novelizácie Trestného zákona, v praxi sa naozaj veľmi často stretávame s prípadmi, keďže ustanovenie trestného činu skutkovej podstaty podľa § 213 Trestného zákona zanedbanie povinnej výživy hovorí o neplatení výživného, neplnení si svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného po dobu troch mesiacov. Kontinuálne tri mesiace za sebou musí byť naplnený ten skutok, teda neplatenie výživného, čo v praxi prináša veľké medzery v tom, že každý tretí mesiac, keď povinný zaplatí čo aj sčasti, tak týmto nie je trestnoprávne zodpovedný, keďže nenaplnil tú dobu troch mesiacov neplatenia. Týmto prerušením v prípade, ak za každý tretí mesiac výživné zaplatí. Je to dosť veľká medzera v zákone, ktorá naozaj v praxi spôsobuje problémy v tom, že mnohí povinní, ktorí sú neplatičmi, takto zamávajú naozaj každé štyri mesiace, každý tretí mesiac, štyri mesiace v roku zaplatia čo aj sčasti výživné a nie je možné právnymi, trestnoprávnymi prostriedkami od nich výživné vymôcť. Novelizácia tohto zákona ide teda za účelom, aby neplatenie výživného bolo trestným činom v prípade, ak páchateľ povinný, v tomto prípade už páchateľ, nezaplatí výživné za akékoľvek tri mesiace.
Čo sa týka novelizácie ďalších právnych predpisov, ide o Exekučný poriadok a Občiansky súdny poriadok, je to novelizácia, ktorá má posilniť právo dieťaťa, ale hlavne maloletého dieťaťa na výživné tým, že tieto zákony ustanovujú sumu, ktorú nemožno pri výkone rozhodnutia alebo pri exekúcii povinnému zraziť z jeho príjmu. Táto suma sa určuje nariadením vlády Slovenskej republiky, avšak navrhujeme, že pri pohľadávke na výživnom pre maloleté dieťa sa táto suma, ktorú nemožno povinnému zraziť, znižuje na jednu polovicu sumy určenej nariadením vlády, teda sumy bežnej pri akejkoľvek inej pohľadávke. Toto ovplyvní naozaj aj vyhýbanie sa výživnému pri čiernej práci, keďže mnohí v dôsledku vyhýbania sa požiadajú o dávku v hmotnej núdzi, ktorú bude možné zraziť na účely výživného pre maloleté dieťa, a tak naplniť právo dieťaťa na výživné. Pri tomto chcem povedať, že naozaj, ak máme porovnať dospelého človeka rodiča, ktorý je zodpovedný za svoju situáciu, a na druhej strane maloleté dieťa, tak podľa môjho názoru je prioritou spoločnosti prijať takú zákonnú úpravu, ktorá naozaj preferuje a postaví do prvého poradia maloleté dieťa, pre ktoré bude možné vymôcť peniaze od neplatiaceho rodiča na účely poskytnutia výživného.
Čo sa týka novelizácie zákona o náhradnom výživnom, by som si dovolil povedať, že táto navrhovaná právna úprava ide ruka v ruke so zákonom o náhradnom výživnom, ktorý prijala Národná rada Slovenskej republiky 30. júna tohto roku, keďže posilňuje naozaj aj vymožiteľnosť, spätnú vymožiteľnosť úradov, ktoré budú vymáhať náhrady za poskytnuté náhradné výživné. Táto istá legislatíva bude môcť byť použiteľná nielen zo strany jedného z rodičov, ktorý má pohľadávku voči tomu druhému neplatičovi, ale aj zo strany úradu, ktorý podľa zákona o náhradnom výživnom podáva trestné oznámenia a vymáha buď v exekučnom konaní, alebo podľa Občianskeho súdneho poriadku tieto náhrady.
Chcel by som ešte pritom upriamiť pozornosť, že navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet a priamy dopad v tom zmysle, že schválený zákon o náhradnom výživnom predpokladal dopady na štátny rozpočet vo výške 21 miliónov korún, pri odhadovanej vymožiteľnosti táto právna úprava túto vymožiteľnosť zvýši podľa nášho názoru až o 10 percent s tým, že práve dopady na štátny rozpočet z vyšších vymožiteľných náhrad by znížili náklady v štátnom rozpočte na budúci rok o vyše 2 milióny korún.
Dovolil by som si ešte jednu krátku poznámku k tomuto návrhu zákona, čo verím, že bude posúdený hlavne odborne. Vláda Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní po odporúčaní Legislatívnej rady vlády vyjadrila k tomuto návrhu zákona súhlasné stanovisko. Verím, že v druhom čítaní sa nám podarí dopracovať pripomienky tak už vlády, ako aj všetkých pánov poslancov alebo paní poslankýň. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov, na druhú stranu, pán poslanec. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Miklušičákovi. Prosím, máte slovo, pán poslanec.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. augusta 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 806, pána poslanca Abelovského. Keďže nie je prítomný na rokovaní schôdze, prosím, dovoľte mi, aby som ho zastúpil.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Z dôvodovej správy ďalej vyplýva, že návrh zákona bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet, nakoľko navrhovaná právna úprava zvýši vymožiteľnosť výživného priznávaného podľa zákona č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom najmenej o 10 percent. Úspora finančných prostriedkov by mala z tohto dôvodu dosahovať najmenej 2 106 miliónov korún. Navrhovaný právny predpis nebude mať dopad na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov, tiež bezprostredný vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Problematika návrhu zákona podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení nepatrí medzi prioritné oblasti acquis communautaire aproximácie práva a Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a skríningu. Nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 817 z 9. augusta 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky mi neboli doručené, otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Nie sú, je jedna prihláška, pán poslanec Miššík, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi stručný. Chcel by som položiť len jednu otázku pánovi predkladateľovi. Asi vie, čo sa ho budem pýtať, pretože si myslím, že to sú vážne vzťahy, ktoré mieni upraviť, a myslím si, že ich treba upraviť, ale zároveň treba veľmi dobre rozmýšľať nad tým, akým spôsobom a najlepší spôsob podľa môjho názoru je, keďže je pripravená rekodifikácia Trestného zákona, vydržať ešte chvíľku a urobiť to prostredníctvom rekodifikácie Trestného zákona aj Trestného poriadku, ktorá je už pripravená a my sme mali sedenie ústavnoprávneho výboru s rekodifikačnou komisiou, kde bolo možné namietať a navrhovať nové veci. Pán poslanec, žiaľ, nemohol sa zúčastniť, lebo bol v zahraničí na pracovnej ceste. Chcem sa naozaj spýtať, či ten čas nevyužijeme na to, aby ten budúci trestný kódex, Trestný zákon bol naozaj takmer dokonalý a dobrý tak, aby sme pomohli tým, ktorých mieni osloviť touto legislatívnou iniciatívou. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. O slovo požiadal navrhovateľ. Navrhovateľ má prednosť a potom faktická poznámka, nech sa páči. Pán navrhovateľ, nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som len veľmi v krátkosti rád odpovedal pánovi poslancovi. Ide o štyri právne predpisy, ide aj o Exekučný poriadok, aj Občiansky súdny poriadok, takže je potrebné vnímať naozaj novelu Trestného zákona v komplexe, že keď už riešime, celkovo komplexne chceme posilniť právo dieťaťa na výživné, tak sme už išli aj do tohto zákona. To je prvá vec.
Druhá. Bol to náš záujem, aby sme uľahčili aj úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré od 1. januára 2005, odkedy bude účinný zákon o náhradnom výživnom, budú vymáhať výživné a podávať trestné oznámenia. Chceme tým pádom aj znížiť rozpočtové dopady zákona o náhradnom výživnom a uľahčiť im ich prácu. Tak ako aj v tom čase, keď som podával návrh zákona, aj tak, ako je mi v súčasnosti zrejmé, je jasné, že skôr ako v polovici roka 2005, ale optimálnejšie najskôr 1. januára 2006 bude účinný nový trestný kódex, teda nový Trestný zákon. Dostali by sme sa k jednoročnej medzere, pre ktorú by trpeli určite oprávnení na výživnom a určite aj štátne orgány, ktoré by vykonávali a ktorým chceme aj touto novelizáciou pomôcť vykonávať zákon o náhradnom výživnom.
Práve v dôsledku času, aby táto novelizácia nadobudla účinnosť ruka v ruke, sa dá povedať, so zákonom o náhradnom výživnom, teda od 1. januára 2005 navrhujeme komplexne novelizovať tieto právne predpisy s tým, že v októbri na rokovaní Národnej rady, samozrejme, budeme navrhovať upraviť aj trestný kódex v tom zmysle, v akom upravujeme starý Trestný zákon, aby bola zachovaná kontinuita.
Takže, prosím, chápať túto novelu zákona v tomto zmysle a ja som rád, že aj Legislatívna rada vlády po dlhom čase, aj vláda schválila alebo odporučila schváliť opozičný návrh zákona v tomto zmysle. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, s tou faktickou poznámkou na predchádzajúce vystúpenie pani poslankyňa Laššáková, pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Zapnite mikrofón pre pani poslankyňu Laššákovú.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcela oceniť iniciatívu pána poslanca Madeja, že vypracoval takýto návrh aj novely Trestného zákona vrátane exekučného zákona a ďalších právnych predpisov, a naozaj si myslím, že bude dobré, keď od 1. januára 2005 bude na vymáhanie náhradného výživného existovať mechanizmus, aby aj trestnoprávne boli zodpovední neplatiči, takže je pravda, že pripravujeme rekodifikáciu trestného práva, ale naozaj na to preklenutie bude veľmi dobré, keď schválime túto novelu a ja osobne ju podporím a, samozrejme, bolo by dobré, aby ju aj všetci poslanci podporili. Že je to dobrý návrh, svedčí o tom aj fakt, ako tu už pán poslanec povedal, že aj vláda, aj Legislatívna rada vlády vyslovili s týmto návrhom súhlas, čo pri návrhoch opozičných poslancov nebýva zvykom. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcela pripojiť k názoru svojho kolegu pána Miššíka, a aj keď, pán poslanec Madej, ja sa podpíšem pod každé slovo, ktoré ste pri prekladaní zákona povedali, lebo skutočne je to problém, myslím si, že mali ste novelizovať tieto zákony už v rámci predkladaní zákona o náhradnom výživnom, a keďže ste to neurobili, vychádzajú mi z toho dva závery, buď teda, že ste nepracovali dôsledne pri príprave zákona o náhradnom výživnom, alebo potom skutočne mi to zaváňa trošička takou popularitou svojej osobnosti, nejako sa chcete asi troška viac zvýrazniť, takže nemajte mi to za zlé, ale akosi mi to vychádza z toho vášho konania. Ďakujem za slovo.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Do rozpravy nemáme ďalej nikoho prihláseného. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán spravodajca, chcete vystúpiť? Pán navrhovateľ, už asi nie, ešte? Nie. Pán spravodajca nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov a zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 822. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 826.
Dávam slovo poslancovi Júliusovi Brockovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia poslanci, poslankyne, v mene skupiny poslancov Pavla Minárika, Márie Demeterovej, Márie Sabolovej, Petra Bódyho, Kláry Sárközy, Alojza Přidala, Zoltána Horvátha, Antona Blajska predkladám návrh novely zákona o rodine a Občianskom súdnom poriadku.
Dnes na Slovensku žije takmer 3 500 detí v ústavných zariadeniach. Sú to prevažne deti žijúcich rodičov. Starostlivosť o tieto deti stojí spoločnosť nemalé prostriedky, takmer 180-tisíc ročne na jedno dieťa v ústave a napriek tomu sú výsledky nie veľmi uspokojivé. Tieto deti nie sú pripravené do života tak ako deti, ktoré vyrastajú v štandardnej, zdravo fungujúcej rodine. Jednoducho rodinu nemôže nahradiť žiaden ústav.
Ak dieťa ale nemôže vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí, v prostredí biologických rodičov z rôznych dôvodov, najlepším prostredím pre toto dieťa je náhradná rodina. Podľa evidencie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je na Slovensku týchto potenciálnych náhradných rodín okolo 500. Tento počet sa už niekoľko rokov nezmenšuje napriek tomu, že počet detí umiestnených v ústavných zariadeniach je relatívne veľmi vysoký.
Tie príčiny sú rôzne. Na jednej strane bezdetní manželia alebo rodina, ktorá si chce osvojiť dieťa, tak má záujem predovšetkým o deti v útlom veku, ideálne hneď po narodení.
Ďalší dôvod, to sú jestvujúce zákonné podmienky osvojovania, ktoré neumožňujú osvojiť si dieťa, pretože nie je právne voľné. To znamená, chýba súhlas biologického rodiča. Zákon je často na strane nezodpovedných biologických rodičov a nasleduje prioritne záujem dieťaťa. Aj zákonné lehoty pri rozhodovaní súdov sú príliš dlhé, bránia úspešnosti osvojenia a v konečnom dôsledku škodia deťom. Čiže v procese osvojovania alebo adopcie je rozhodovanie súdov a vek dieťaťa tým rozhodujúcim a hrá zásadnú úlohu.
Skúsenosti aj doterajšia prax ukazujú, že na nadviazanie pevných citových väzieb medzi dieťaťom a adoptívnym rodičom sú rozhodujúce nie mesiace a týždne, ale dni a hodiny. Dnes je prax taká, že matka môže udeliť súhlas na adopciu najskôr po šiestich týždňoch od narodenia dieťaťa. To má vo väčšine prípadov za následok neudelenie súhlasu a faktické oddialenie adopcie, lebo matka sa po pôrode vytratí. Musí sa potom čakať na uplynutie šesťmesačnej lehoty, takzvaného absolútneho nezáujmu, keď už nie je potrebný súhlas biologického rodiča na osvojenie.
Čiže meradlom zákona je na jednej strane urýchlenie adopcií v prípadoch, keď je matka dieťaťa už v čase jeho narodenia rozhodnutá zveriť ho na osvojenie, na druhej strane zaistiť rýchlejšie rozhodovanie súdov o takzvanom kvalifikovanom nezáujme, ktorý je vo väčšine prípadov podmienkou konania o osvojení.
Návrh zákona umožňuje dať súhlas s adopciou už v zdravotníckom zariadení s tým, že tento súhlas nadobudne právny účinok až uplynutím šiestich týždňov po narodení dieťaťa. Počas tejto doby môže matka vziať svoj súhlas späť, čím je zachovaná ochranná lehota vyžadovaná medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Tiež sa lehota takzvaného kvalifikovaného nezáujmu rodiča znižuje zo šesť mesiacov na dva mesiace v prípade novorodenca zanechaného po pôrode v zdravotníckom zariadení bez evidentného záujmu matky. Toto opatrenie súvisí aj s našou ďalšou legislatívnou iniciatívou utajených pôrodov, ktorá je riešená v tlači 821, je to bod 48 nášho programu. V článku 2 predloženého poslaneckého návrhu zákona navrhujeme zmeniť niektoré ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku s cieľom odstrániť prieťahy v súdnom konaní a urýchliť proces adopcií. Preto navrhujeme záväznú mesačnú lehotu na rozhodnutie súdu, či je potrebné privolenie rodičov dieťaťa na jeho osvojenie a tiež sa dnes platná lehota jedného roka skracuje na tri mesiace na rozhodovanie súdu o osvojenie.
Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými záväzkami i právom Európskej únie a nekladie nároky na štátny rozpočet či rozpočty obcí.
Dámy a páni, sme presvedčení, že je potrebné urobiť maximum pre to, aby čo najviac opustených detí našlo urýchlene svoju náhradnú rodinu. Je to nielen záujem týchto detí, ale je to v záujme celej spoločnosti. Ďakujem za vašu pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi. Nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. augusta 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov a zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Na úvod si dovolím upozorniť, že na tejto schôdzi sa do prvého čítania dostal predložený návrh zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý mení systematiku pôvodného zákona.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej, že návrh zákona nezakladá nároky na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 826 z 20. augusta 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne, prosím, kto sa hlási? Nikto sa nehlási. Končím všeobecnú rozpravu, neskoro. Tak až potom, keď toto dokončíme. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Chcete vystúpiť ešte v rámci rozpravy alebo na záver? Nech sa páči, máte šancu teraz.