V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, je zaujímavé, ako tento návrh zákona nevzbudil nejakú mimoriadnu pozornosť či v tejto sále, alebo vôbec médií. A rozmýšľal som o tom, čím to je, že taký návrh zákona o zvýšení dôchodku prezidenta alebo o zvýšení platov ústavných činiteľov je predmetom skoro hysterickej diskusie v médiách, tak o tomto návrhu diskutujeme v takej pohode. A ja neviem, či je to pravda, mám pocit, že to je v tom, že obsah toho zákona je skrytý pod iným názvom. Málokto vie, že v tomto zákone, ktorým sa novelizuje zákon o sudcoch a prokurátoroch, je vlastne najpodstatnejšie to, že je to o dôchodkoch sudcov a prokurátorov.
Dovoľte, aby som sa krátko vrátil trošku do minulosti, ako to na Slovensku s dôchodkami vlastne bolo a je. My sme 10 rokov po roku 1989 nenašli odvahu a guráž na reformu dôchodkového systému. My sme do roku 1990 alebo možno do roku 2000 robili len isté kozmetické úpravy v starom prekonanom dôchodkovom systéme, ktorý bol charakteristický tým, že existovali napríklad maximálne stropy dôchodkov. Že nebola možnosť dostávať aj dôchodok, aj poberať mzdu. Existovali v tom návrhu také nespravodlivosti, že napríklad dôchodok sa vyratúval iba z posledných.... (Ruch v sále.)
Poprosím vás, pán kolega, mňa to vyrušuje.
Dôchodok sa vyratúval napríklad len z posledných desať rokov aktivity, ale po roku 1989, keď sme boli svedkami nového fenoménu nezamestnanosti, tak mnohí ľudia, ktorí možno celý život pracovali aj s dobrým platom, tak dôchodok sa im vyratúval z podpory v nezamestnanosti. Aj také absurdnosti boli v tom starom systéme. Dokonca ten výpočet dôchodku bol rovnako nespravodlivý, lebo sa neoplatilo zarábať a mať vysoký príjem. Boli zvýhodňovaní tí s nízkymi príjmami. Naopak, s vysokými boli veľmi znevýhodňovaní. My sme, teda tá guráž na zásadnú zmenu toho dôchodkového systému tu dlhé roky nebola. A preto sme do toho vstupovali tak postupne.
Napríklad: Najprv sme zrušili neoprávnené výhody z komunistického režimu tých, ktorí nieže mali vysoké platy, ale keďže štát nemal na ich vyššie dôchodky, tak sa im skladali ostatní a volalo sa to pracovné kategórie. Isté skupiny občanov, keď tá väčšina, tá treťotriedna, mala v roku 1999 maximálny dôchodok 6 300 korún, tak tí s tými vyššími kategóriami, v druhej, tí mali o tisíc korún viacej, tí v prvej mali o 2 000 tisíc. Tak to bolo v tom starom systéme.
No a keďže stále dôchodková reforma nebola a my sme si uvedomovali, že po roku 1989 je tu istá skupina, ktorá nasadzuje život a žije a pracuje v oveľa ťažších podmienkach ako iní, a to boli práve sudcovia a prokurátori, tak my sme v starom systéme a v ich zákone prišli s myšlienkou príplatku k dôchodku. To znamená, ak sudcovi vyrátali dôchodok 6 300 korún, tak on ešte za svoju profesionálnu kariéru si ho mohol zvýšiť takmer o 150 %. Čiže mohol mať, 150 % k 6 000 je 15 000 korún. V roku 1999, v roku 2000.
Keď tá guráž na zmenu dôchodkového systému prišla, to bolo v roku 2002, sme schválili nový zákon o sociálnom poistení a my sme, už boli zrušené pracovné kategórie, my sme v tomto novom systéme zrušili obmedzenie maximálneho dôchodku. My sme už umožnili pracovať aj poberať dôchodok. Samozrejme, táto jedna vec sa sudcov a prokurátorov netýka. My sme zaviedli nový spôsob výpočtu dôchodku a oveľa spravodlivejší najmä vo vzťahu k zárobku a príjmu. To znamená, kto mal vyšší príjem, bude mať aj vyšší dôchodok. A tak sudcovia, ktorých dôchodok je ako dôchodok poslanca, resp. príjem sudcu je ako príjem poslanca, tak aj jeho dôchodok bude taký ako dôchodok poslanca, ak by celý život pán poslanec robil poslanca.
A tak sa zrazu stalo, že sudcovia a prokurátori, ktorí sú napojení na ten všeobecný univerzálny systém, sme im výrazne zvýšili dôchodky. No a keďže ten príplatok zo starého systému sme však nezrušili a zostáva a ten sa viaže na ten vypočítaný dôchodok, tak potom sa stala taká vec, o ktorej hovorila pani poslankyňa Navrátilová, že my dnes hovoríme o dôchodkoch na úrovni dnes 35 000, zajtra, na budúci rok 45-tisíc a v roku 2007 hovorila o čísle 50-55-tisíc.
No, páni a dámy, tí bývalí slovenskí prezidenti musia puknúť závisťou, že oni majú reprezentovať Slovensko z 30-tisícového dôchodku. Ale prosím. My sme uznesením zaviazali vládu, že túto disproporciu musí napraviť. Vláda prišla so zákonom a aj ju napráva.
Ja si myslím - a teraz prezentujem názor sociálneho výboru, ktorý jednohlasne, alebo jednomyseľne schválil pozmeňujúci návrh poslankyne Navrátilovej, že to musí byť korigované ešte viacej. A i napriek tomu, že to korigujeme ešte viacej, myslím si, že to bude naozaj ešte veľmi dobré, teda dobré. A preto by som nerád, keby sa sudcovia a prokurátori na nás hnevali.
Čiže chcem vás poprosiť, aby ste podporili návrh poslankyne Navrátilovej. Je to vlastne návrh, ktorý bol schválený uznesením sociálneho výboru. Samozrejme, nebude to tak, ako by to zodpovedalo mojej miere spravodlivosti vo vzťahu k dôchodkom jednotlivých skupín občanov, ale určite to bude spravodlivejšie, ako to navrhovala vláda.
Ďakujem za vašu pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka bol posledný prihlásený do tejto rozpravy. Končím rozpravu.
A pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Budem stručný, ale padol pozmeňujúci návrh. Nechcem polemizovať s číslami. Nechcem snemovni dávať grafy. Na to má od nás monopol pán minister zdravotníctva, ale v zásade ten rozdiel medzi tými percentami vyplýva z toho, že pani poslankyňa Navrátilová to percento počíta z priemerného platu sudcu, ktorým je trojnásobok priemernej mzdy, čo v zásade je nástupný plat sudcu. To nie je plat, s ktorým odchádza do dôchodku. Ten plat, s ktorým odchádza do dôchodku, je väčšinou 120 % z tohto platu, lebo väčšina sudcov je na prvých stupňoch na okresných súdoch, rovnako aj u prokurátorov. Čiže potom tie percentá z platu, s ktorým odchádza, sú, samozrejme, nižšie, keďže plat je vyšší.
Ja som tejto snemovni už predložil a parlament schválil zákony, ktoré výraznou mierou zvyšujú zodpovednosť v justícii. A je to tak správne. Pretože kto iný by mal konať zákonne a eticky, ak nie sudcovia a prokurátori? Ale ak po 35 rokoch zostane v profesii sudca alebo prokurátor bez akejkoľvek ujmy, bez toho, aby sa dopustil protizákonného alebo neetického konania a bol z justície vylúčený, tak si myslím, že je spravodlivé, ak má adekvátne dôchodkové zabezpečenie už aj preto, že počas výkonu funkcie má svoj príjem limitovaný len a len svojím platom. A samozrejme, počas výkonu svojej funkcie justícia nikdy - ale ani v iných krajinách - nemôže konkurovať iným právnickým profesiám v rámci súkromného sektora, čo sa týka príjmu.
Ak chceme, aby justícia bola kvalitná, aby sme mali kvalitných sudcov a prokurátorov, tak musíme poskytnúť adeptom - kvalitným právnikom aj zodpovedajúce zabezpečenie po skončení výkonu funkcie. V opačnom prípade hrozí, že tí najkvalitnejší budú v advokácii. Teraz to poviem tak, v trestnom konaní budú na strane obhajoby a štát nebude mať kvalitných zástupcov. A to, si myslím, je určitá hrozba, ktorej by bolo potrebné sa vyvarovať.
Spomeniem možno ešte jeden fenomén. Uvedomujem si, že je to možno niečo nové pre sociálny výbor. Ja som to vo výbore spomenul. Sudcovia z povahy svojej funkcie rozhodujú konflikty. Medzi účastníkmi konania v civilnom konaní, v trestnom konaní medzi obvineným a prokurátorom. Čo je neuveriteľne stresujúca činnosť. Každý z nás sa snaží konfliktom vyhýbať. Pre každého z nás sú konflikty stresom. Ja sa tiež snažím vyhýbať konfliktom s parlamentom. Nie vždy sa mi to darí, ale snažím sa. A bytostnou podstatou funkcie sudcu je rozhodovať každý deň konflikty iných, čiže je to činnosť, ktorá je pod veľkým stresom, a preto je osobitná zo všetkých právnických profesií.
Takže toľko k vystúpeniu pani poslankyne Navrátilovej. Samozrejme, budem rešpektovať rozhodnutie snemovne o tom, ako nastaví percento príplatku za výkon funkcie.
Ďakujem, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 721. Spoločnú správu máte ako tlač 721a.
Prosím opätovne pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby predmetný vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je predovšetkým upraviť možnosť zabezpečovať ochranu poriadku a bezpečnosti Zborom väzenskej a justičnej stráže v súdnych objektoch a v objektoch prokuratúry, zosúladiť podmienky používania informačno-technických prostriedkov so zákonom o ochrane pred odpočúvaním, sprecizovať práva a povinnosti príslušníkov ZVJS, pričom sa navrhuje umožniť im pri zabezpečovaní ochrany a poriadku väzenských objektov právo odňať nielen zbraň, ale aj prostriedok audiovizuálnej techniky v snahe zabrániť ich nedovolenému prieniku do týchto objektov.
Cieľom návrhu novely zákona je takisto presnejšie formulovať, kedy možno vykonávať služobné zákroky pod jednotným velením a v ktorých prípadoch je možné použitie ochranných kukiel príslušníkmi zboru.
Zákon zároveň umožňuje, aby mohol obvineného dodať do miesta výkonu väzby aj príslušník zboru za podmienky, že obvinený je prítomný na verejnom zasadnutí, na ktorom odvolací súd rozhoduje o sťažnosti prokurátora proti rozhodnutiu, ktorým nebol okresným súdom vzatý do väzby a budova súdu je stavebne spojená s budovou ústavu na výkon väzby.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k informácii o prerokovaní zákona vo výboroch, s ktorou súhlasím s výnimkou pripomienky uvedenej v bode 5. Ide o vypustenie bodov 14 a 15 z návrhu. Tento nesúhlas s vypustením bodov 14 a 15 z návrhu odôvodňujem tým, že rozšírenie možnosti používať ITP Zborom väzenskej a justičnej stráže v bode 14 návrhu je viazané iba na prípady odhaľovania korupcie príslušníkmi zboru a zamestnancami zboru, pričom zbor by ich mohol použiť iba v objektoch zboru. Pritom podmienky použitia ITP vrátane udelenia súhlasu sudcu zostávajú rovnaké, tie upravuje zákon o ochrane pred odpočúvaním.
Dôvody rozšírenia možnosti používať ITP sú viazané aj na posledné prípady zdokumentovania trestnej činnosti príslušníkom a zamestnancom zboru, kedy bolo odhalené ich korupčné správanie spočívajúce v nedovolenom vnášaní vecí pre odsúdených a obvinených, ako aj v situácii, kedy bolo menené a zlepšované hodnotenie slúžiace súdu ako jeden zo základných dokumentov na rozhodovanie o podmienečnom prepustení na slobodu. To, samozrejme, vytvára obrovský priestor na korupciu. A myslím si, že by sme tomu mali venovať mimoriadnu pozornosť.
Druhá možnosť rozšírenia použitia ITP v návrhu je viazaná na poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ktorý je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu, a tiež na prípady odhaľovania trestných činov, ktorých stíhanie požaduje medzinárodná zmluva.
Dovoľte mi, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vás požiadať o podporu vládneho návrhu novely zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vám predniesol informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada uznesením zo 17. júna 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 571 z 24. augusta 2004, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 418 z 25. augusta 2004, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 270 z 25. augusta 2004 a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 227 z 24. augusta 2004.
Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom II tejto informácie vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich celkom 9 a máte ich pred sebou v tlači, o ktorej som už hovoril, takže ich nebudem čítať. V časti IV sa konštatuje, že gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom II tejto informácie rokoval 31. augusta 2004 o spoločnej správe s odporúčaním vládny návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor spoločnú správu neschválil. Uznesením z 31. augusta 2004 pod č. 611 ma poveril, aby som podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov, ktorým bol zákon pridelený, a predkladal návrhy na ďalší postup podľa § 81 ods. 2, § 82 ods. 1, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, § 86 citovaného zákona.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy nemám. Prosím, ústne kto sa hlási k tomuto bodu programu? Nikto. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne a páni poslanci, budeme pokračovať
informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2004.
Materiál vlády ste dostali ako tlač 795.
Informáciu uvedie podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Daniel Lipšic. Prosím, aby sa ujal slova.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o štandardnú informáciu, ktorú predkladá vláda podľa zákona Národnej rade dvakrát za rok, raz polročne. V prílohe 1 sú uvedené vydané aproximačné nariadenia vlády za I. polrok 2004, kde boli 3 vydané podľa plánu legislatívnych úloh, 37 bolo vydaných nad rámec plánu legislatívnych úloh, teda celkom bolo v I. polroku 2004 vydaných 40 aproximačných nariadení vlády prevažne z oblasti pôdohospodárstva.
Pokiaľ ide o zámer prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku, sú do plánu legislatívnych úloh vlády zaradené 2 aproximačné nariadenia vlády. Treba však zrejme znovu počítať s tým, že viacero návrhov aproximačných nariadení vlády bude predložených do legislatívneho procesu nad rámec plánu legislatívnych úloh.
Ďakujem, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Prosím poverenú členku ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby podala informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči, pani poslankyňa.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla informáciu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní informácie o vydaných aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2004, ktorú máte ako tlač 795.
Povinnosť vlády Slovenskej republiky v polročných intervaloch písomne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období, zároveň o zámere na najbližší polrok vyplýva z ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Platný zákon vymedzil oblasti, v ktorých vláda môže nariadenia vydávať, podmienky ich vydávania a tiež kontrolný mechanizmus. Uvedená povinnosť vlády je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenie predložila ako návrh zákona. V krátkej histórii platnosti tejto právnej úpravy parlament zatiaľ toto svoje právo nevyužil.
Predložená informácia obsahuje údaje o počte vydaných aproximačných nariadeniach v I. polroku 2004 a o zámere na II. polrok tohto roku. Podľa plánu legislatívnych úloh vláda Slovenskej republiky mala vydať 7 nariadení daného druhu. Boli vydané 3, dve v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a jedno v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. O plánovaných ďalších troch rozhodla, že budú vydané v režime zákona. Nad rámec plánu bolo predložených ďalších 37 aproximačných nariadení. Na nadchádzajúce obdobia sa pripravujú 2 aproximačné nariadenia. Vychádzajúc z doterajších skúseností možno predpokladať, že ich počet sa určite zvýši.
Ústavnoprávny výbor prerokoval predmetnú informáciu 24. augusta 2004 na svojej 72. schôdzi a uznesením č. 572 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne, prosím, kto sa hlási? Pani poslankyňa Tóthová. Kto viac? Nikto. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, moje vystúpenie bude viac otázka ako príspevok k danej správe.
Počuli sme tu pred chvíľou, že z plánovaného počtu boli prijaté len 3 aproximačné nariadenia a že niektoré témy, ktoré mali byť vydané aproximačnými nariadeniami, sa rozhodla vláda upraviť zákonom.
Teraz mám otázku, pán minister. Toto rozhodnutie vlády nebolo motivované tým, že vláda si už konečne uvedomila to, čo jej bolo namietané - a ja som s tým viackrát tu v parlamente vystúpila -, že pri novele ústavy sa zabudlo do príslušného článku ústavy, kde sa hovorí, že povinnosti možno vymôcť len tie, ktoré sú stanovené zákonom, že tam zabudli pri poslednej novelizácii ústavodarcovia zahrnúť aj ďalšie ustanovenie, že vymôcť možno aj tie povinnosti, ktoré sú dané aproximačným nariadením. Totiž do ústavy sa dalo, že aproximačným nariadením môže byť uložená povinnosť, ale už sa systémovo nedomyslelo, že v inom článku treba toto tiež upraviť, a to tam, kde ústava hovorí, čo možno vymôcť za pomoci donucovacej moci štátu. A tam je len to, čo je stanovené zákonom.
Teda sa pýtam, pán minister, či toto nebol dôvod, že ste prešli na zákony, že ste si konečne uvedomili to, čo nebolo počuť napriek tomu, že to tu v sále bolo namietané. Či vaším motívom nebolo to, že ste prešli na zákon preto, lebo ste si uvedomili, že povinnosti uložené aproximačným nariadením ste nedotiahli v ústave tak, aby ich bolo možné za pomoci donucovacej moci aj realizovať.
Pán minister, keby ste ešte v rozprave odpovedali, aby som prípadne faktickou poznámkou mohla nejako reagovať alebo sa spýtať ešte na to, čo nerozumiem, lebo ak mi budete reagovať v záverečnom slove, "klec padla" a ja už nemám možnosť, jedine potom dvaja keby sme si to dodiskutovali.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, ale na základe jej výzvy pán podpredseda vlády chce vystúpiť v rozprave.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, najskôr som neporozumel tej hypotéze, z ktorej vychádzala pani poslankyňa, alebo tej premise, z ktorej vychádzala, že boli len 3 prijaté.
Ono ich bolo prijatých 40 spoločne, 3 boli v pláne legislatívnych úloh a 37 bolo prijatých nad rámec plánu legislatívnych úloh. No ale tých 37 bolo, takmer všetky sú v prílohe uvedené, z rezortu pôdohospodárstva, jednoducho preto, že mnohé aproximujúce smernice, ktoré Rada ministrov pôdohospodárstva prijíma, tých je strašne veľa, to znamená, tie sa nedajú vopred predvídať v pláne legislatívnych úloh, lebo Rada ministrov sedí každý mesiac a schvaľuje nové smernice, ktoré je potrebné transponovať práve cez aproximačné nariadenia. To znamená, nespomínam si, že by vláda z dôvodu, ktorý spomínate, sa rozhodla upraviť niektoré návrhy nie podzákonným predpisom, ale zákonným predpisom. Samozrejme, vždy, keď rokujeme o aproximačných nariadeniach vlády, držíme sa textu novely ústavy, ale tiež zákona o podmienkach vydávania aproximačných nariadení vlády.
Ja zatiaľ tam nejaký vážny ústavný problém nevidím. A pokiaľ by existoval, zrejme by ho musel v konkrétnom prípade posúdiť Ústavný súd.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána ministra s faktickou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásenia sa do faktických.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Áno, pán minister, mala som obavu, ktorá sa mi potvrdila, a to, stále nemám odpoveď na to, či nepociťujete tú medzeru v ústave, že keď sa uloží aproximačným nariadením právna povinnosť, že ju v prípade nesplnenia, ak adresát ju nesplní, že nie je to možné vymôcť pomocou donucovacej moci štátu, pretože ústava jasne hovorí, že možno vymôcť len povinnosti uložené zákonom. A aproximačné nariadenie je niečo iné.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, samozrejme, môžete reagovať na faktické, máte 2 minúty. Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Nechcem to riešiť takouto polemikou, ale aby ešte mohla pani poslankyňa vystúpiť, tak nechcem uzavrieť rozpravu. No, nechcem riešiť polemiku vzťahu zákonných, podzákonných predpisov, ale tá premisa, ktorú ste povedali, sa mi javí byť nie celkom správna. Samozrejme, že je možné vymôcť aj normy, ktoré sú ustanovené v podzákonných predpisoch. Spomeniem normu, ktorú naše súdy používajú, aplikujú každý deň - vyhlášku ministerstva spravodlivosti o odmenách advokátov. Tú aplikujú naše súdy každý deň v stovkách rozhodnutí a ubezpečujem vás, že rozhodnutie o odmenách advokátov je plne vymožiteľné. Ja som toho presvedčenia, že novela ústavy umožnila, aby boli povinnosti ustanovené nielen zákonom, ale aj aproximačným nariadením vlády za podmienok stanovených osobitným zákonom, ktorý tu je.
Takže ja zatiaľ tam ústavný problém nevidím. Myslím, že cieľ ústavodarcu v roku 2001 bol z tohto pohľadu celkom jasný. Myslím, že sa nedá vyložiť dvojzmyselne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa ešte vyjadriť k rozprave? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 701. Spoločnú správu máte ako tlač 701a.
Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh novely zákona o obchodných reťazcoch, pretože bezprostredne po schválení zákona v auguste 2003 Európska komisia niekoľkokrát opakovane upozornila Slovenskú republiku, že zákon v schválenom znení je v rozpore so zásadami obchodnej politiky a voľného pohybu tovarov Európskej únie.
Zásadné výhrady boli uplatňované voči definícii pojmu ekonomickej sily a k jednotlivým praktikám reprezentujúcim zneužívanie ekonomickej sily. Experti Európskej komisie trvajú na tom, že žiadny percentuálny podiel alebo absolútne číslo vyjadrujúce ročný obrat podnikateľa, tak ako je to doteraz definované v zákone, sa nemôžu použiť na vyjadrenie ekonomickej sily. Preto sa definícia pojmu ekonomickej sily musí zmeniť, a to tak, aby vyjadrovala vzťah prevádzkovateľa obchodného reťazca a jeho dodávateľa. V tomto vzťahu je dodávateľ od prevádzkovateľa obchodného reťazca závislý, lebo nemá na relevantnom trhu možnosť ponúknuť tovar inému podnikateľovi, a preto je prevádzkovateľovi obchodného reťazca nútený poskytovať výhodnejšie podmienky, aké by poskytol inému podnikateľovi.
Praktiky, ktoré boli demonštratívne v zákone uvedené ako najčastejšie prípady zneužívania ekonomickej sily, sa v Európskej únii považujú za dovolené a obvyklé v obchodných vzťahoch. Taktiež obligatórne označenie výrobku výrobcom sa nepovažuje, okrem potravín, za nevyhnutné, ak sa predávajúci a výrobca dohodnú na označení výrobku výlučne značkou predávajúceho.
Predložený návrh zákona prerokovali tri výbory. Dva výbory k tomuto návrhu zákona neprijali platné uznesenie, čo je tiež znakom toho, že ide o veľmi citlivý návrh zákona. Z rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo však vyplynulo niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a ktoré predložený návrh zákona zlepšujú. Osobitne by som chcel spomenúť úpravu začatia konania voči obchodnému reťazcu v prípade porušenia zákona. Pôvodná striktná úprava v návrhu zákona, ktorá umožňovala začatie tohto konania len na základe podnetu dodávateľa obchodného reťazca, sa pozmeňujúcim návrhom, ktorý vzišiel z pôdohospodárskeho výboru, modifikuje tak, že ministerstvo hospodárstva začne konanie či už z vlastného podnetu, alebo na základe podnetu dodávateľa obchodného reťazca, alebo aj na základe podnetu akejkoľvek inej právnickej osoby. S takouto úpravou môžem vysloviť súhlas a domnievam sa, že zákon v takejto podobe nájde podporu aj v Národnej rade Slovenskej republiky.
Prosím vás o schválenie tohto zákona už aj preto, lebo výrazným spôsobom nadväzuje na zákon, ktorý už bol schválený. Pokiaľ nebude možné tento zákon schváliť, ostane v platnosti starý zákon, ktorý nie je v súlade s praktikami, resp. s názorom Európskej únie a Európskej komisie a hrozili by nám sankcie. Na druhej strane ísť nad rámec hodnotenia, posudzovania a kritérií Európskej komisie nie je záujmom ani ministerstva hospodárstva. To znamená, že akékoľvek tlaky, ktoré by tento zákon povyšovali nad súčasný platný stav, a akékoľvek dohody a pozmeňujúce návrhy, ktoré by takto zákon upravovali, môžu viesť k tomu, že budeme nútení tento zákon stiahnuť, aby sme nezhoršovali a nesprísňovali reguláciu vo vzťahu k obchodným reťazcom nad rámec súčasného stavu.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obchodných reťazcoch (tlač 701).
Národná rada pridelila návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému a výboru pre pôdohospodárstvo. Iné výbory návrh zákona neprerokovali. Vládny návrh zákona výbory, ktoré ho prerokovali, prijali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie, výbor pre pôdohospodárstvo odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami. Z rokovania výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Ďalej gestorský výbor podľa rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade o bodoch 1, 2, 3, 5 až 9 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť, o bode 4 hlasovať s odporúčaním neschváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť. Súčasne výbor ma poveril ako spravodajcu právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Písomne nie sú žiadne prihlášky podané do rozpravy. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 705. Spoločnú správu máte ako tlač 705a.
Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rámci druhého čítania uvádzam návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
Potrebu predloženia uvedeného zákona si vyžiadala skutočnosť vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Predložený návrh zákona zosúlaďuje doterajšie znenie zákona so zákonom č. 264/1999 Z. z. Novela zákona odstraňuje prekážky voľného pohybu tovaru, predovšetkým výbušnín, ale aj prekážky voľného pohybu podnikateľských subjektov. Návrh zákona podrobnejšie upravuje náležitosti potrebné pri vydaní banského oprávnenia, podrobnejšie upravuje oblasť uvádzania výbušnín a pyrotechnických výrobkov na trh. Súčasne návrh zákona upravuje doterajšie znenie fakultatívnych možností konania špecializovanej štátnej správy na obligatórne povinnosti, čo znamená, že obvodné banské úrady a Hlavný banský úrad, ak podnikatelia splnia všetky náležitosti ustanovené zákonom, musia dostať banské oprávnenie a všetky ďalšie povolenia zákonom vyžadované, a teda výrazne liberalizuje túto oblasť.
V rámci prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bolo uplatnených viacero legislatívnotechnických a pozmeňujúcich návrhov, ktoré návrh zákona zlepšujú, preto súhlasím so spoločnou správou predloženou k návrhu zákona a odporúčam túto schváliť tak, ako je predložená.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz dávam slovo Jánovi Rusnákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, aby takto urobil z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Pán poslanec, máte slovo.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za udelené slovo. Keďže, vážení páni poslanci, materiál je v písomnej forme vypracovaný pred vami, ja sa sústredím len na niektoré podstatné veci.
Čiže Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1010 zo 17. júna 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 705), na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 27. augusta a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. V časti III máte uvedené uznesenia a stanoviská jednotlivých výborov, v časti IV sú zdôvodnenia k pozmeňujúcim návrhom s odporúčaniami gestorského výboru, ktorých je pomerne dosť, presne 28, 27, 27.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 9, 11 až 27 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 10 hlasovať s odporúčaním neschváliť. Samozrejme, že výbor ma poveril povereniami, ktoré vyplývajú pre to, aby návrh mohol postúpiť do tretieho čítania.
Poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Oznamujem, že písomné prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu nie sú žiadne. Ústne sa kto hlási, prosím? Nikto. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 709 a spoločnú správu máte ako tlač 709a.
Opäť prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť vám v rámci druhého čítania vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon").
K vypracovaniu predmetného zákona pristúpil Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh. Najdôležitejšie zmeny navrhovaného zákona sú:
- zrušenie vydávania oprávnení na jednotlivé podnikateľské činnosti a ich nahradenie vydávaním povolení okrem dodávateľskej sféry do jadrovej energetiky;
- explicitne vyjadrené zákazy využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely;
- precíznejšia úprava pôsobnosti Úradu jadrového dozoru;
- rozpracovanie požiadaviek na umiestňovanie jadrových zariadení a uzatváranie úložiska rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a rámcové vymedzenie štátnej právnickej osoby zodpovednej za bezpečné ukladanie rádioaktívnych odpadov;
- zavedenie postavenia ÚJD ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení v etape rozhodovania o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí;
- spresnenie ustanovení o zodpovednosti za jadrové škody ustanovením vyššieho limitu (75 mil. EUR);
- precíznejšia úprava postavenia, kvalifikácie a vymenovanie inšpektorov jadrovej bezpečnosti;
- riešenie vzťahov medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, resp. Národným inšpektorátom práce a ÚJD v oblasti dozoru nad vybranými zariadeniami;
- sústrediť sa na systémové zabezpečenie kvality prevádzkovateľa jadrových zariadení a upustenie od dozoru nad zabezpečovaním kvality v predprevádzkovej a dodávateľskej sfére a dôsledná transpozícia smerníc EÚ.
Uznesením Národnej rady č. 1011 zo dňa 17. 6. bol návrh zákona pridelený na prerokovanie do siedmich výborov, pričom ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Na základe uvedených skutočností si dovoľujem požiadať vás o podporu vládneho návrhu zákona o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem.