D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, budem hovoriť, možnože tým ma niekto môže obviniť s nejakou "smeráckou" agendou, ale budem hovoriť o výzve už nielen slovenskej, nielen európskej, ale civilizačnej vo vzťahu k vzdelávaniu a vo vzťahu k zachovaniu istých, by som povedal, európskych štandardov, ako nás vyzýva aj Európska únia, štandardov zachovania vzdelávania a výchovy od materskej školy až po vysokú školu a doktorandské štúdium.

Dovoľte mi preto povedať niekoľko poznámok k prerokúvanému návrhu zákona, ktoré sa dotýkajú a vysvetľujú predkladané moje pozmeňujúce návrhy. Najsamprv by som však upozornil na závažný fakt, ktorý negatívne vplýva na kvalitnejšie a efektívnejšie financovanie škôl a školských zariadení, to je zákon č. 597, pripomínam, aj po prijatí fiskálnej decentralizácie tieto problémy budú, ako aj vzájomných vzťahov medzi štátnou správou a samosprávou, ide taktiež o zákon č. 596 z minulého roka.

V žiadnom z doteraz prijatých nových zákonov, a to dokazuje to, že nám chýba naozaj strešný zákon pre tzv. regionálne alebo neviem aké školstvo - zákon o výchove a vzdelávaní. V žiadnom z doteraz prijatých zákonov, ani v týchto novelizovaných zákonoch v oblasti školstva, nemáme presne definované, či ide o štátne alebo verejné, obecné či regionálne školy, či školu charakterizuje zriaďovateľ, ktorý má vo vlastníctve predovšetkým budovy a školské pozemky, alebo štát, ktorý zabezpečuje financovanie mzdy učiteľov alebo školských pracovníkov a výdavkov na jedného žiaka cez normatívy či zabezpečovanie výroby učebníc a samotnú metodiku, za ktorú zodpovedá.

Tento pojmový chaos sa nepodarilo odstrániť a tak obce či vyššie územné celky dosť negatívne vstupujú do personálnych a vzdelávacích otázok konkrétnej školy, či už je to v rámci prenesených alebo originálnych kompetencií, a po takto pripravenej fiskálnej decentralizácii v oblasti školstva, najmä vo vzťahu k základným umeleckým školám, materským školám a ďalším školským zariadeniam sa v našom školstve na najnižších poschodiach - takto si to dovolím nazvať - vytvára isté prostredie s poklesom vzdelávacích a výchovných ukazovateľov. Bude pokračovať, obrazne, slovenský súboj o ovládnutie alebo ovládanie tých, čo majú viacej tried, teda učiteľov, riaditeľov škôl, výchovno-vzdelávacích pracovníkov tými, čo majú tých tried menej. Všetka česť výnimkám.

Už teraz na to upozorňujem a aj tým to zdôvodňujem, prečo predkladám tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré vychádzajú z istej filozofie, že mnohé veci nemožno riešiť jednorazovo, čiastkovo, nesystémovo, ale túto otázku, a konkrétne ide o materské školy, treba riešiť systémovo, systémovým prístupom a takto dotiahnuť ich aj do otvoreného zákona, ktorý je otvorený práve s prijímaním tohto zákona.

Podľa nasledovne predložených pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona (tlač 725), a to v čl. II navrhujem novelizovať zákon č. 596/2003 Z. z. Pripomínam opäť, že zákon je otvorený tak, aby sa zmenila originálna kompetencia zriaďovateľov materských škôl na prenesenú kompetenciu obcí, čím sa umožnia, a opakujem teda, klasické štandardy, ktoré bežia v Európe - a budem to znovu tu priklincovávať.

1. Garancia štátu za sieť materských škôl, vplyv na zvýšenie zaškolenosti detí v materských školách rôznou formou, teda nielen v štátnych, nielen v súkromných, ale aj v domácnostiach napríklad, a zabezpečenie predškolskej výchovy v potrebnom rozsahu.

2. Myslím si, vážna vec - splniť programové vyhlásenie vlády v oblasti predškolskej výchovy.

3. Plniť záväzky dohody štátov Európskej únie v poskytovaní starostlivosti o deti v predškolských zariadeniach, podľa ktorých je potrebné do roku 2010 umiestniť v predškolských zariadeniach minimálne 90 % všetkých detí od troch rokov až po zaškolenie detí v základných školách a 33 % všetkých detí do troch rokov.

Vstúpili sme do Európskej únie a musíme, samozrejme, nie že len plniť jednotlivé úlohy, ale diskutovať o týchto problémoch a vytvárať podmienky na to, aby sme vytvárali predovšetkým kvalitné výchovné a vzdelávacie prostredie v Slovenskej republike. V súčasnosti poklesla zaškolenosť detí v materských školách výrazne - detí zo sociálne slabšieho rodinného prostredia. Preto o tom hovorím, lebo akékoľvek, by som povedal, osobitné príklady uvádzané vo vzťahu k rómskym deťom nie je možné v tejto oblasti špecifikovať a treba to zobrať rázne systémovo pre všetky deti, lebo nechcem tu otvárať proces a problém pozitívnej diskriminácie.

4. Vytvoriť dostatok miest v materských školách aj v prípade nových pracovných príležitostí a zvýšenia zamestnanosti. V roku 2003 bolo v Slovenskej republike cca 3 100 evidovaných nevybavených žiadostí o umiestnenie detí v materských školách pre nedostatok miesta v materských školách. V tomto roku sa doteraz zrušilo cca 100 materských škôl najmä pre nedostatok finančných prostriedkov. Podčiarkujem, že tento trend rušenia by bol výraznejší zrejme aj napriek tomu, že sú tu niektoré prvky veľmi pozitívne, ktoré hodnotím v rámci fiskálnej decentralizácie. Spôsobia rušenia ďalších materských škôl nielen pre nedostatok finančných prostriedkov obcí, ale aj z dôvodu nedocenenia významu predškolskej výchovy v materských školách zo strany niektorých starostov, podčiarkujem, niektorých starostov a poslancov miestnych zastupiteľstiev alebo z dôvodu získania budovy na iné účely vrátane podnikateľských.

Dovoľte mi môj názor takto povedať - ja ho mám právo povedať, pán Hort, ja som poslanec Národnej rady a neberte mi slovo.

5. Odborne a efektívnejšie riadiť materské školy, základné školy spojené s materskou školou, zabezpečiť ich nadväznosť a lepšiu prípravu detí do školy i života v spoločnosti.

6. Zabezpečiť právo dieťaťa na kvalitnú predškolskú výchovu v súlade s právami dieťaťa, ku ktorým sa nesporne hlási aj Slovenská republika.

Opakovane pripomínam, že materské školy sú výchovno-vzdelávacou inštitúciou, ktoré pracujú podľa základného pedagogického dokumentu Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách. Materské školy musia patriť do celého výchovno-vzdelávacieho systému, nemôžu byť vytesňované ako nejaké školské zariadenia. Odporúča to, samozrejme, v tomto výchovno-vzdelávacom systéme Európa, civilizovaný svet, to znamená výchova a vzdelávanie od materskej školy cez základnú školu, strednú školu, vysokú školu až po doktorandské štúdium. To nie je len môj osobný názor. A myslím si, že naozaj štát si musí zachovať isté ingerencie v tejto oblasti aj vo vzťahu k materským školám, ale predovšetkým v malých obciach, v ktorých by boli mnohé materské školy týmto spôsobom ohrozené. Odmietam akúkoľvek možnú deštrukciu.

Z uvedených dôvodov predkladám tieto pozmeňujúce návrhy:

Osobitne k vládnemu návrhu zákona (parlamentná tlač 725) sa mení takto: V čl. II sa vypúšťa bod 1.

Odôvodnenie: Ponechať pôvodné znenie § 10 a tým nevypustiť ustanovenie pre krajské školské úrady o zriaďovaní a zrušovaní materských škôl, ak si to vyžadujú osobitné podmienky. Toto ustanovenie je potrebné v takých prípadoch, ak na jazykovo zmiešaných územiach v záujme národnostnej menšiny, resp. v záujme väčšinového národa, ktorý sa v jednotlivých mikro- a mezoregiónoch môže vyskytnúť v menšine, aby sa tu zachovala materská škola, na ktorú nemajú obce a nebudú mať dostatočné finančné prostriedky, ale štátom, ktorý by mohol takýmto spôsobom ingerovať, zasahovať do toho a pomáhať, aby tá materská škola pôsobila, zachovala sa tam v tom konkrétnom prostredí.

Opakujem a poukazujem na Ústavu Slovenskej republiky čl. 12 ods. 3, ktorý znie, že: "Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu." To značí aj ekonomickým vplyvom, resp. nátlakom.

Po druhé. K čl. II. V čl. II sa vkladajú pred doterajšie body 1 až 4 nové body 1 až 6, ktoré znejú:

1. V úvodnej vete § 5 ods. 3 sa za slová "základnej školy" vkladajú slová "a riaditeľ materskej školy".

Odôvodnenie: Touto navrhovanou zmenou sa zabezpečí kvalitatívne na vyššej úrovni riadenie materských škôl, spojených materských škôl so základnou školou i samotných základných škôl. Zjednoduší sa a zracionalizuje sa financovanie materských škôl a základných škôl. Súčasne sa posilní garancia štátu za sieť materských škôl, vplyv na zvýšenie zaškolenosti detí v materských školách a efektívnejšie sa bude môcť plniť program a ďalšie závery Európskej únie v oblasti predškolskej výchovy, pripomínam najmä závery barcelonského samitu.

2. V § 5 ods. 3 na konci sa pripája nová veta v tomto znení: "Riaditeľ materskej školy rozhoduje v písmenách a), g) a j)."

Odôvodnenie: Týmto sa jasne stanovujú kompetencie riaditeľa materskej školy a riaditeľa základnej školy.

3. V § 5 ods. 6 sa za slová "školského zariadenia" vkladajú slová "okrem riaditeľa materskej školy".

4. V § 6 ods. 1 sa za slová "základné školy" vkladajú slová "a materské školy".

5. V § 6 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b), doterajšie písmená c) až h) sa označujú ako písmená b) až g).

Odôvodnenie: Body 3 až 5 vyplývajú zo zmien v bodoch 1 až 2 a súčasne sa nimi rieši ich zriaďovanie v rámci prenesených kompetencií.

6. V § 6 ods. 5 sa za slová "riaditeľ základnej školy" vkladajú slová "a riaditeľ materskej školy".

Odôvodnenie: Týmto ustanovením sa rieši rozhodovanie obce ako školského úradu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ materskej školy.

Doterajšie body 1 až 4 sa prečíslujú ako body 7 až 10.

O pozmeňujúcom návrhu, vážený pán spravodajca, v bode 1 k čl. II vyňatie bodu 1, žiadam hlasovať osobitne. A o pozmeňujúcich návrhoch obsiahnutých v nových bodoch 1 až 6, ktoré som tu predložil, žiadam hlasovať spoločne.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič bol posledným prihláseným do rozpravy k prerokúvanému bodu programu.

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Čaplovič presne definoval situáciu, ktorá je dnes na školách. Každá škola sa snaží za každú cenu, opakujem, za každú cenu udržať a získať viac žiakov, aby mohla mať vyšší normatív a tým viac financií. Tá cena je skutočne veľmi drahá, je to zníženie kvality vyučovania. Veď skúste mať individuálny prístup vyučovania v totálne prepchatých triedach, už nehovorím o disciplíne, vďaka tomu odchádzajú kvalifikovaní učitelia. Tá cena je aj zníženie hodnotenia žiakov, veď pri horšej známke rodič môže svoje dieťa premiestniť na inú školu.

Tá cena sú aj zrušené školy v malých obciach a tým dochádzanie detí do vzdialených škôl. Malé školy si nedokážu deti získať, samozrejme, z miest, je to naopak. A skúste v zime dochádzať do škôl vzdialenejších na severe Slovenska. Ja som to absolvovala a poviem vám, že mala som toho ako dospelá dosť. Neviem, čo bude s našimi deťmi.

Výsledky štátnej školskej inšpekcie upozorňovali na postupný pokles školstva. Ja chcem, pán minister financií a pán podpredseda vlády, sa obrátiť teraz z tohto miesta na vás, ak si my neuvedomujeme, ak si neuvedomíme význam školstva v tejto situácii, tak postupne náš národ nebude chudobnieť, iba chudobnieť, ale nebude ani vzdelaný, nechcem to povedať inakšie.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, teraz sa pýtam poslancov, ktorí sa chcú ešte prihlásiť do rozpravy ústne, môžu tak urobiť, k prerokúvanému návrhu zákona, teraz. Pani poslankyňa Tóthová, Horák, Hort, Mušková, Černá, Rusnáková, Dolník, Baška. Ďalšie ústne prihlášky do rozpravy nie sú. Končím možnosť ďalšieho podania prihlášok. Prerušujem rozpravu o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k hlasovaniu, páni poslanci, o jednotlivých prerokovaných bodoch 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, o rokovaní a prerušení ktorých sme rozhodli včera pred prerušením 31. schôdze Národnej rady.

Poprosím teraz pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému

vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov (tlač 762).

Pán poslanec Horváth, nech sa páči. (Ruch v sále.) Prosím pánov poslancov o pokoj v rokovacej sále. Budeme hlasovať teraz o zákone o lesníckej komore. Pán poslanec Horváth.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, teda neboli predložené žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, čiže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 3, 4 a 5 spoločne s návrhom gestorského výboru... (Veľký ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, poprosím o pokoj v rokovacej sále. Prosím, upokojme sa.

Ešte raz, pán poslanec. Ešte raz poprosím, aby ste zopakovali návrh.

Z. Horváth, poslanec: Áno, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 3, 4 a 5 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. (Ruch v sále.) Páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. Budeme opakovať hlasovanie.

Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 128 za, 2 nehlasovali.

Body zo spoločnej správy sme schválili.

Prosím ďalší návrh.

Z. Horváth, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode spoločnej správy č. 2 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 2 za, 43 proti, 86 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Bod 2 zo spoločnej správy sme neschválili.

Ďalší návrh.

Z. Horváth, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 128 za, 10 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 259/1993 Z. z. o lesníckej komore.

Otváram rozpravu a pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto k prerokúvanému bodu programu prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o Slovenskej lesníckej komore ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

Z. Horváth, poslanec: Schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 139 za, 1 sa zdržal.

Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Slovenskej lesníckej komore schválila.

Teraz poprosím pána poslanca Hajduka, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktorý prerokúvame ako tlač 729.

Nech sa páči, pán poslanec Hajduk.

A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci s tým, že pán poslanec Jaduš predložil 3 pozmeňujúce návrhy, pán poslanec Fico nepredložil žiaden pozmeňujúci návrh, predložil návrh na uznesenie a pani poslankyňa Bollová vlastne takisto nepredložila žiaden návrh na uznesenie.

V súlade s rokovacím poriadkom prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo 1, 3, 4, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18, 19 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 114 za, 4 proti, 9 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

A. Hajduk, poslanec: Prosím, dajte, pán predsedajúci, hlasovať o spoločnej správe, o bode 6 osobitne s návrhom gestorského výboru schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme.

(Hlasovanie.) 126 prítomných, 85 za, 4 proti, 35 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Ďalší.

A. Hajduk, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj!

A. Hajduk, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy pod číslami 2, 5, 7, 10, 17 a 20. Hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 2, 5, 7, 10, 17, 20, gestorský výbor odporúča neschváliť.

(Hlasovanie.) 127 prítomných, 1 za, 44 proti, 79 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Návrh sme neschválili.

Ďalší návrh.

A. Hajduk, poslanec: Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vznikli z rozpravy. Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Jaduša, on dal tri pozmeňujúce návrhy, spoločne. Prosím, aby ste dali hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujme o návrhu.

(Hlasovanie.) 128 prítomných, 113 za návrh, 4 proti, 8 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

A. Hajduk, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy... (Sústavný ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj! Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

A. Hajduk, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný návrh skupiny poslancov prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 127 prítomných, 78 za, 9 proti, 38 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému hnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam.

Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

A. Hajduk, poslanec: Schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. (Hlasy z pléna.) Prosím nevykrikovať v rokovacej sále.

(Hlasovanie.) 123 prítomných, 73 za, 7 proti, 41 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Ďakujem pánovi poslancovi Hajdukovi. A poprosím pána poslanca Janiša... Ale ešte predtým predniesť návrh hlasovania k uzneseniu, ktoré včera predložil v rozprave pán poslanec Fico.

A. Hajduk, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o uznesení, ktoré predložil pán poslanec Fico, každý ho máme pred sebou. Nech sa páči.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 49 za, 63 proti, 24 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Návrh uznesenia sme neschválili.

Poprosím pána poslanca Janiša, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanej

správe o plnení opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1024 z 18. júna 2004, dotýkajúcej sa problematiky privatizácie, ktorú prerokúvame ako tlač 820.

Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k tomuto bodu vystúpil pán poslanec Číž, ktorý navrhol uznesenie, ktoré všetci máme v písomnej forme, kde žiada vládu, aby opätovne predložila správu. Všetci toto uznesenie máme v písomnej forme. Prosím, dajte hlasovať o návrhu tohto uznesenia.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 58 za, 52 proti, 31 sa zdržalo.

Návrh sme neschválili.

S. Janiš, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je prílohou spoločnej správy k tlači 820, že Národná rada berie na vedomie správu o plnení opatrení.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 72 za, 47 proti, 19 sa zdržalo.

Návrh uznesenia sme schválili.

Panie poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády a minister financií ma poprosil, aby sme odložili hlasovanie o návrhu zákona o rozpočtových pravidlách na dnes na 17.00 hodinu, pretože boli podané pozmeňujúce návrhy, ktoré potrebuje ešte konzultovať a zosúladiť ich s celkovým návrhom vládneho návrhu zákona o rozpočtových pravidlách. Takže odporúčam, aby sme hlasovali o 17.00 hodine a pokračovali teraz v rokovaní o ďalších návrhoch zákonov súvisiacich s fiškálnou decentralizáciou a pristúpili k rozprave poslancov, ktorí sa prihlásili ústne. Ako prvá vystúpi v rozprave pani poslankyňa Tóthová.

Poprosil by som teraz, panie poslankyne, páni poslanci, členov Medziparlamentnej únie poslanca Cabaja, Demeterovú, Farkasa, Hoptu, Horta, Malchárka a Borisa Zalu, aby sa dostavili na krátke stretnutie do zasadacej miestnosti poslaneckého grémia. Teraz.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia... (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci, ak chcete debatovať, nech sa páči, mimo rokovacej miestnosti.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, poslankyne, prosím, rešpektujme navzájom jeden druhého. V rozprave vystupuje kolegyňa poslankyňa Tóthová, poprosím vás, aby ste nerušili jej vystúpenie. Nech sa páči. Poprosím pánov poslancov, zatvorte dvere na rokovacej sále. Zvonku.

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči. Pani poslankyňa, nech sa páči, ja...

K. Tóthová, poslankyňa: Pán poslanec, nebudem vyrušovať tých, ktorí si ešte potrebujú vybaviť niektoré otázky v súvislosti s prehľadom hlasovania. Takže myslím, že vy vediete rokovanie, tak spravte poriadok v rokovacej sále.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, viete, takýto poriadok sa dá robiť aj povedzme voči tým, ktorí momentálne poprípade chcú hovoriť, a vtedy, keď hovorí, iní zas do toho nejako vstupujú. Takže ešte raz vás prosím, páni poslanci, aby ste všetci tí, ktorí chcete debatovať na rôzne iné témy, nech sa páči, mimo rokovacej miestnosti. Pán poslanec Heriban! Trikrát som vás vyzval. Nehnevajte sa, rušíte rokovanie. Pán poslanec Karlin!

Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ďakujem, že ste urobili poriadok v rokovacej sále a ako členka výboru pre verejnú správu budem môcť niekoľko myšlienok uviesť v tejto ctenej snemovni.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, niekoľko poznámok už k predmetnému vládnemu návrhu uviedli kolegovia. Chcem sa pripojiť k názoru pána poslanca Šulaja, ktorý sa vlastne dotkol okrem iného vzťahu zákona a vládneho nariadenia s vyjadrením nespokojnosti k tomu, že Národná rada Slovenskej republiky si necháva vziať kompetenciu na stanovovanie percentuálnych podielov, a uviedol, že vláda vo vládnom nariadení by toto nemala upravovať. Budem pokračovať v tejto myšlienke, ale z oveľa vážnejších dôvodov, ako to uviedol pán poslanec Šulaj, i keď s jeho stanoviskom plne súhlasím.

Vážnejší rozmer tohto vzťahu je v tom, že táto úprava, aká je urobená, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Tento názor som vyjadrila vo výbore a zástupkyňa legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá spracúvala stanovisko k tomuto prerokúvanému vládnemu návrhu, poukázala na svoj text, v ktorom obdobne vyjadrila pochybnosti o ústavnosti. Nie je totiž v súlade s ústavou, aby vládne nariadenie stanovovalo povinnosti. To, čo je vo vládnom nariadení v § 1 a § 2, vôbec nie je určenie kritérií a spôsobu, ale je určenie určitej povinnosti rozdeliť obciam výnos z dane, a to v určených percentuálnych výškach. Pokiaľ právny predpis určuje finančnú povinnosť, je súčasťou tejto povinnosti určiť aj výšku. A vieme, že ústava jasne uvádza, že povinnosti musia byť stanovené zákonom.

Takže kto má opačný názor, poprípade názor pána ministra, že to je v poriadku, akosi reklamujem v tom zmysle, že poukazujem na neústavnosť takejto úpravy. Nemôžem súhlasiť s názorom pána ministra, že tento rok to upravíme takto a v budúcom období, v budúcich rokoch už to dáme do zákona. S týmto stanoviskom súhlasil aj predseda ZMOS-u. Zrejme chcel byť ústretový. Ale napriek tomu, že aj ZMOS súhlasí s takouto úpravou, opätovne v tejto ctenej snemovni vyhlasujem, že podľa môjho názoru, a konzultovala som to s viacerými právnikmi, aj podľa ich názoru nie je takéto riešenie súladné s ústavou.

Tohto riešenia sa dotkla vo svojom vystúpení aj pani poslankyňa Sabolová, ktorá naznačila, že by bolo rozumnejšie a účelnejšie text vládneho nariadenia § 2, ak som dobre, pani poslankyňa, rozumela - kýva hlavou, asi áno -, dať do zákona, pričom spomenula, že zrejme v tejto fáze to už nebude realizovateľné. Ja si myslím, že je plne realizovateľné, pokiaľ by pán minister súhlasil s tým, že § 1 a § 2, ako aj § 3 sa včleňujú do zákona. Tak by sa dalo zadosť požiadavkám, že parlament má o týchto otázkach rozhodovať, a tak by sa dalo zadosť aj zneniu ústavy.

Domnievam sa, a myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, ak to takto zostane, tieto ustanovenia sa ocitnú na Ústavnom súde, ktorý keď pozastaví ich účinnosť, môže to v praxi vyvolať veľké problémy, najmä ak by ich zrušil pre rozpornosť s ústavou. Preto si myslím, že táto snemovňa by mala zvážiť, hlavne pán predkladateľ, aby text § 2 a 3 vládneho nariadenia Slovenskej republiky bol včlenený do zákona.

Ďalej mi dovoľte, aby som požiadala, aby bolo zo spoločnej správy samostatné hlasovanie o bode 6. Pán poslanec Horák dáva síce pozmeňujúci návrh a nádeja sa, že tie veci, ktoré chce riešiť, bude možné riešiť jeho pozmeňujúcim návrhom. Ale dovolím si upozorniť, pokiaľ by bod 6 nebol na samostatné hlasovanie s tým, že ho v spoločnej správe neprijmeme, tak potom aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Horáka, resp. hlasovanie o ňom by bolo bezpredmetné. Preto opakujem svoju požiadavku: Žiadam vyčleniť zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie bod 6 a ďalej prosím, aby zo spoločnej správy sa spoločne hlasovalo o bode 1, 3 a 7.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vám poďakovať, že po veľkom rozruchu, v rámci ktorého som začala svoje vystúpenie, venovali ste mi skutočne pozornosť, ktorá bola veľmi sústredená. Ďakujem vám za ňu. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Len veľmi krátko. Pani poslankyňa, nie je problém včleniť text § 1, 2, 3 z nariadenia a urobiť z toho prílohu alebo text, ale ja som namietala to, že preto asi to nejde, lebo sú tam koeficienty, sú tam výpočty a prepočty, ktoré by mali v sumáre dať tých 100 %. A keďže tieto nevieme povedať podľa reálneho stavu, aké sú, to sú tie prílohy 1, 2, 3, 4 nariadenia, nie je možné urobiť dobrý a správny prepočet. Dnes viem, že je už dohoda v úplne iných číslach. Čiže ak by sme len premietli toto nariadenie do zákona, možno by sme aj to, čo je dohodnuté cez ZMOS a cez stavovské organizácie, by sme narušili. Preto je skôr lepšie zvážiť, či nie novelou upraviť a urobiť prílohu zákona tento prerozdeľovací mechanizmus. Čiže nemôžem s vami celkom súhlasiť, že je to jednoduché zapracovať do tohto zákona teraz v priebehu rokovania.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, môžete reagovať na pani poslankyňu, akurát, že takto máte len minútu, keď ste stlačili procedurálny návrh a nie faktickú. Nech sa páči. Už tam ste.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, myslím, že si nie celkom dobre rozumieme, pretože ak bude odsúhlasený zákon, tak aj zároveň vládne nariadenie je požehnané a takisto nebudeme vedieť presnú sumu. O tom hovoril aj pán poslanec, ktorý vystupoval predo mnou. Čiže nič sa nenaruší, pretože tieto koeficienty sú prepočítané, jedine sa urobí zadosť ústave, že tieto otázky budú riešené zákonom. Ak sa tu niekto spolieha na to, že sa vládne nariadenie ešte pomení a podobne, tak by to bola neférová hra, pretože celá problematika fiskálnej decentralizácie je tu prerokúvaná a schvaľovaná z tých parametrov, ktoré sú uvedené, aj keď nevieme presné čísla, vieme aspoň proporcie. A ja budem podľa týchto proporcií aj hlasovať o celom zákone. Čiže pokiaľ by tu, opakujem, boli snahy niečo dodatočne meniť, považujem to za nekorektnú a neférovú hru, možno nielen voči nám, ale aj proti ZMOS-u a jednotlivým samosprávam, vyšším územným celkom a obciam.

Toľko k tomu, ale myslím, že podstata je v tom, aby to bolo súladné s ústavou.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Horák. Pripraví sa pán poslanec Hort.

V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel z diskusie odbornej verejnosti, štátnej správy, ministerstva financií, ministerstva školstva a takisto poslancov Národnej rady. Tento pozmeňujúci návrh komplexne rieši problematiku financovania základných škôl, umeleckých škôl súkromných aj materských škôl. Takže predkladám jeho znenie.

V článku I navrhujeme vykonať tieto zmeny:

V § 2 sa slová "70,9 %" nahrádzajú slovami "70,3 %".

V § 3 sa slová "27 %" nahrádzajú slovami "23,5 %".

Odôvodnenie: Navrhovaným znením sa upravuje základňa z dôvodu financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení zo štátneho rozpočtu.

V článku III navrhujeme vykonať tieto zmeny:

1. Doterajší bod 1 až 7 sa vypúšťajú.

2. Vkladajú sa nové body 1 až 3, ktoré znejú:

1. § 1 vrátane nadpisu znie:

"§ 1 Úvodné ustanovenia

(1) Tento zákon upravuje financovanie škôl, ktoré tvoria sústavu základných a stredných škôl¹⁾, financovanie stredísk praktického vyučovania²⁾, základných umeleckých škôl³⁾ podľa odseku 4 a financovanie školských zariadení⁴⁾ podľa odseku 5, ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu⁵⁾ (ďalej len "regionálne školstvo").

(2) Právo na bezplatné vzdelanie zaručuje Slovenská republika občanom v školách zriaďovaných podľa osobitných predpisov⁶⁾ (ďalej len "štátna škola"), pre ktoré sa zo štátneho rozpočtu podľa tohto zákona

a) zabezpečuje financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia havarijných situácií, rekonštrukcií a modernizácií školských objektov a ich vybavenia,

b) prispieva na financovanie rozvoja.

(3) Štát zabezpečuje financovanie súkromných škôl a cirkevných škôl⁷⁾ okrem súkromných, základných umeleckých škôl a cirkevných základných umeleckých škôl (ďalej len "neštátna škola") zo štátneho rozpočtu rovnako ako pri štátnych školách (§ 4), ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Štát zabezpečuje zo štátneho rozpočtu financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky súkromných základných umeleckých škôl a cirkevných základných umeleckých škôl⁷⁾ (ďalej len "neštátna základná umelecká škola").

(5) Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie

a) školských zariadení podľa osobitného predpisu¹⁰⁾ v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len "štátne školské zariadenie"),

b) súkromných školských zariadení a cirkevných školských zariadení¹¹⁾ vrátane (ďalej len "neštátne školské zariadenie").

(6) V základných umeleckých školách, neštátnych školách a v neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať za úhradu¹²⁾.

(7) Tento zákon sa nevzťahuje na školy v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, školy v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a školy v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Tento zákon sa tiež nevzťahuje na základné umelecké školy zriaďované podľa osobitných predpisov⁸⁾ (ďalej len "verejná základná umelecká škola") a školské zariadenia⁹⁾ v pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov (ďalej len "verejné školské zariadenie")."

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 6 sa citácia "§ 10 ods. 5 písm. a), b), c), e) až h) zákona č. 596/2003 Z. z." nahrádza citáciou "§ 10 ods. 5 písm. a), b), d) až g) a i) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2004 Z. Z." (skrátená citácia zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

3. Poznámka pod čiarou k odkazu 10 znie: "10) § 10 ods. 5 písm. c), h) j) až m) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2004 Z. z." (skrátená citácia zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Odôvodnenie bodu: Zrušenie kapitoly Súrny finančný vzťah a poskytovania dotácií na výkon samosprávnych funkcií jej prostredníctvom si vyžaduje zmeny na viacerých miestach § 1.

3. Doterajší bod 11 sa nahrádza bodom, ktorý znie: § 3 ods. 1 znie:

"(1) Financovanie regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje prostredníctvom kapitoly ministerstva. V kapitole ministerstva sú samostatne rozpočtované finančné prostriedky určené na financovanie školstva v podmienkach obcí podľa štruktúry týchto prostriedkov definovanej v odseku 2."

Odôvodnenie: Odstránenie nedostatku predloženého návrhu, v ktorom sa opomenula tu navrhovaná úprava spočívajúca vo vypustení zmienky o kapitole Súhrnný finančný vzťah.

4. V § 3 ods. 3 znie:

"(3) Finančné prostriedky na účely podľa ods. 2 písm. a), d) a e) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom štátnych škôl a štátnych školských zariadení podľa § 4 a 5. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. c) až e) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom neštátnych škôl, neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení podľa § 6."

Odôvodnenie: Technická zmena vyplývajúca z doplnenia nového písmena b) do odseku 2.

5. V § 3 ods. 5 sa slová "e) a f)" nahrádzajú slovami "f) a g)".

Odôvodnenie: Technická zmena vyplývajúca z doplnenia nového písmena b) do odseku 2.

6. § 3 ods. 7 sa vypúšťa.

Odôvodnenie: Odstránenie nedostatku predloženého návrhu, v ktorom sa opomenula tu navrhovaná úprava.

7. Doterajší bod 15 sa nahrádza bodom, ktorý znie: x. § 5 vrátane nadpisu znie:

"§ 5 Financovanie štátnych školských zariadení

(1) Rozpis finančných prostriedkov zriaďovateľom štátnych školských zariadení vychádza z objemov finančných prostriedkov určených pre jednotlivé školské zariadenia.

(2) Objemy finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne školské zariadenia podľa osobitného predpisu²³⁾ sa určujú ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6.

(3) Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne školské zariadenia okrem zariadení podľa osobitného predpisu²³⁾ sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, alebo z rozsahu poskytovaných služieb."

Odôvodnenie: Odstránenie nedostatku predloženého návrhu, v ktorom sa opomenula tu navrhovaná úprava.

8. V poznámke pod čiarou k odkazu 23 sa vypúšťajú slová "§ 6 ods. 2 písm. a) a § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z.".

Odôvodnenie: Vypustenie odkazu na verejné základné umelecké školy.

9. V § 6 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta.

Odôvodnenie: Zo zákona sa vypúšťa pôvodný § 4 ods. 18, na ktorý táto veta odkazuje.

10. V § 6 ods. 2 znie:

"(2) Pri financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení podľa osobitného predpisu²³⁾ z prostriedkov kapitoly ministerstva sa postupuje podľa § 5 ods. 1 a 2. Pri financovaní neštátnych školských zariadení okrem zariadení podľa osobitného predpisu²³⁾ z prostriedkov kapitoly ministerstva sa postupuje podľa § 5 ods. 1 a 3. Krajský školský úrad postupuje vo vzťahu k zriaďovateľom neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení podľa § 4 ods. 7 a 8."

Odôvodnenie: Upresnenie určovania objemu finančných prostriedkov pre neštátne základné umelecké školy a neštátne školské zariadenia.

11. Doterajší bod 16 sa vypúšťa.

Odôvodnenie: Údaje o verejných školských zariadeniach a verejných základných umeleckých školách sú potrebné na účely fiškálnej decentralizácie.

12. Za doterajší bod 18 sa vkladajú nové body, ktoré znejú: x. V § 8 ods. 2 sa za slová "neštátnych škôl" vsúvajú slová "neštátnych základných umeleckých škôl".

Odôvodnenie: Odstránenie nedostatku predloženého návrhu, v ktorom sa opomenula tu navrhovaná úprava.

x. V § 9 ods. 1 až 3 znejú:

"(1) V období troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona dostane každý zo zriaďovateľov štátnych škôl pri prideľovaní finančných prostriedkov podľa § 4 ods. 1, vychádza z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky prideleného štátnym školám zo štátneho rozpočtu v predchádzajúcom kalendárnom roku a z počtu žiakov v predchádzajúcom kalendárnom roku a v bežnom kalendárnom roku. Garantované minimum sa určí tak, aby objem finančných prostriedkov na bežné výdavky pripadajúci na jedného žiaka bol najmenej 95 % objemu pripadajúceho na 1 žiaka v predchádzajúcom kalendárnom roku.

(2) V rozpočte na roky 2004, 2005 a 2006 sa každoročne vyčleňuje v kapitole ministerstva rezerva, ktorá je určená na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona. Ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na základe jeho žiadosti v odôvodnených prípadoch upraviť v rámci rezervy objem zriaďovateľovi pridelených finančných prostriedkov.

(3) Ministerstvo poskytne obciam zálohu na financovanie škôl do 10. januára kalendárneho roka najmenej vo výške očakávaného januárového rozpočtu bežných výdavkov škôl a školských zariadení."

13. Doterajšie body 19 až 21 sa vypúšťajú.

Odôvodnenie: V nových podmienkach stráca aplikácia garantovaného minima na školské zariadenie opodstatnenie.

To je všetko, ďakujem za pozornosť.