Čtvrtek 23. září 2004

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hort, nech sa páči.

M. Hort, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte, aby som v krátkosti zareagoval na predchádzajúci pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán kolega Horák, ktorý sa týka návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

Tento zákon, ktorý priamo súvisí s fiškálnou decentralizáciou, ktorý ju takpovediac reprezentuje vo vzťahu k rozdeleniu príjmovej časti štátneho rozpočtu v prospech územnej samosprávy, sa týmto pozmeňujúcim návrhom mení, mení sa takpovediac v prospech spravodlivého určenia výnosu týchto daní, týkajúceho sa predovšetkým predškolských zariadení a školských zariadení a týkajúceho sa základných umelecký škôl. Pretože niektorí kolegovia poslanci a poslankyne pri rozprave k tomuto návrhu zákona reagovali na vládny návrh, respektívne na to, čo sa objavilo v spoločnej správe, chcel by som ich pozornosť uprieť na tento pozmeňujúci návrh, ktorý mnohé z tých výhrad, ktoré zazneli z úst opozičných poslancov, vyvracia s tým, že ich dokonca rieši v zmysle toho, na čo upozorňovali kolegovia z opozície.

Boli sme aj my veľakrát atakovaní predstaviteľmi základných umeleckých škôl, reprezentantmi základných umeleckých škôl, ale aj niektorými predstaviteľmi ZMOS-u, že napriek dobrej snahe pojať fiškálnu decentralizáciu moderne, sú ešte niektoré momenty, na ktoré by bolo možné prijať takzvané prechodné obdobie, kedy by sa ten príjem, ktorý bude z podielových daní a mal by byť určený en bloc do všetkých miest a obcí, mal prerozdeliť podľa nejakého iného kľúča ako podľa matriky.

Prijali sme na jednom zasadnutí, ktoré skončilo v podstate až dnes ráno, tento pozmeňujúci návrh s tým, že považujeme ho za to najoptimálnejšie možné riešenie toho, aby peniaze išli za žiakom vo vzťahu aj k základným umeleckým školám, aj k školským zariadeniam. Čiže to, čo upozorňovala pani kolegyňa Mušková, ale aj pani kolegyňa Tóthová, ale aj pán kolega Čaplovič, je už dnes v tomto pozmeňujúcom návrhu vyriešené, pretože nesiahame do originálnych kompetencií územnej samosprávy, to znamená ani do originálnych kompetencií miest a obcí, ani do originálnych kompetencií vyšších územných celkov. Ale prihliadame pri návrhu tohto pozmeňujúceho návrhu vo vzťahu k tomuto zákonu, aby peniaze už z daňových úradov na základe podielu na dani z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti išli tam, kde sú dnes deti v týchto školských zariadeniach a kde sú dnes deti v základných umeleckých školách. Čiže každý starosta a primátor, ktorý prevádzkuje dnes základnú umeleckú školu a dostane ju do vienka, ktorý má na starosti jedáleň, ktorý má na starosti internát, ktorý má na starosti materskú škôlku, tak dnes spravodlivo na základe tohto pozmeňujúceho návrhu dostane podiel na dani na rozdiel od toho, ktorý takéto zariadenia neprevádzkuje.

Žiadam vás o pozornosť vo vzťahu k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, lebo tie výhrady, ktoré ste spomínali, sú týmto odstránené.

Ja by som chcel z tohto miesta poďakovať zástupcom ministerstva financií, ministerstva školstva a ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorí napriek tomu, že už bol šibeničný termín, sa dokázali ešte zmobilizovať a tieto výhrady, ktoré boli zrejme oprávnené, predpokladám, že niekedy možno o 5, o 10 rokov už to nebude treba, lebo budeme všetci spoločne viac veriť predstaviteľom samosprávy, že aj tieto tzv. nadstavbové činnosti budú v ich takej istej pozornosti ako všetky obligatórne činnosti, že to nebude potrebné. Ale na toto obdobie, ktoré je pred nami, je tento pozmeňujúci návrh riešením tohto citlivého stavu a myslím, že je to dobrá správa pre všetkých, ktorým záleží na tom, aby aj táto nadstavba, ktorú reprezentujú základné umelecké školy a ostatné zariadenia, mohla byť zachovaná. Pritom však podotýkam, že nesiahame na právomoci územnej samosprávy v tom, kde tieto peniaze použiť. Čiže ak by sa našiel naozaj niektorý nehodný starosta, o čom ja dosť vážne pochybujem, ktorý dostane účelovo určené prostriedky na tieto činnosti, tak iba na ňom a na obecnom zastupiteľstve bude záležať, ak ich použije na niečo iné. A v takom prípade už nebude vinný štát, ktorý nastavil zle tieto mechanizmy, ale už tí, ktorým na zachovaní tejto nadstavby, ktorá je veľmi dobre vybudovaná a ktorá má svoj zmysel a kompetenciu v našom systéme školstva, aby táto nadstavba bola zachovaná.

Dovoľte mi ešte v krátkosti reagovať na tri momenty. Čiže odpovedáme týmto aj kolegovi Čaplovičovi a upozorňujem ho na to, aby nebol takpovediac, aby nemal obavy, že by k takému niečomu, na čo upozorňoval, mohlo dôjsť. A verím, že tento návrh spolu aj s ostatnými kolegami z poslaneckého klubu Smeru podporí.

Chcel by som reagovať ešte na kolegu Šulaja a na ďalších, ktorí tu navrhovali, bola to aj pani kolegyňa Tóthová, aby tie koeficienty, o ktorých sa hovorí, že budú predmetom vládneho nariadenia, aby sa dostali do zákona.

Predpokladám, že asi všetci dôverujeme reprezentantom Združenia miest a obcí Slovenska, ale aj reprezentantom vyšších územných celkov, ktorí po dlhotýždňových a mesačných a niekoľkonásobných rokovaniach s ministerstvom financií dospeli k tomu, čo už je dnes možné považovať za dohodu. Ak by sme dnes toto dali do zákona, tak nebudeme veriť možnej dohode medzi predstaviteľmi exekutívy a medzi predstaviteľmi týchto reprezentatívnych združení územnej samosprávy, ale predovšetkým mohli by sme urobiť jednu vážnu chybu. Nechce sa to dávať dnes do zákona preto, lebo tiež potrebujeme pri takej vážnej reforme, ako je reforma verejných financií vo vzťahu k fiškálnej decentralizácii, určité prechodné obdobie, aby sa dali vychytať všetky možné nedostatky, ktoré pri nastavovaní tohto systému v každej krajine sú vo vzťahu k decentralizácii považované ako za najťažšiu úlohu.

Čiže ak dnes navrhujeme, aby to, čomu sa hovorí koeficienty, neboli v zákone, ale aby to bolo vo vládnom nariadení, tak ak vychádzame z toho, že existuje akýsi stupeň dôvery medzi exekutívou a týmito reprezentatívnymi združeniami, tak dôvod, prečo to tam je, je len preto, aby sme nemuseli pri všetkom tom, čo môže priniesť život a čo sa ukáže ako nedokonalé a čo sa dá zlepšiť, vstupovať do zákona a riešiť to tu na pôde Národnej rady.

Myslím si, že bez ohľadu na to, či sme opozícia alebo koalícia, tak s takýmto vysvetlením a zdôvodnením sa vieme stotožniť. Som presvedčený po tom, čo som - a viete, že v ZMOS-e aj vo VÚC-kach, a zvlášť vo VÚC-kach, nie sú reprezentanti koalície vo väčšine. Napriek tomu k takejto dohode došlo a je to nadštandardná dohoda oproti predchádzajúcim rokom vo vzťahu k tomu, čomu sa hovorí návrh štátneho rozpočtu, a toto súvisí s návrhom štátneho rozpočtu.

No a ešte jednu poznámku. Ak sme sa tu trápili ix, už dnes môžem povedať, rokov, aby sme sa priblížili k tomu, čo je fiškálna decentralizácia, tak to, keď sa prvýkrát začalo diskutovať o problematike základných umeleckých škôl, o problematike školských zariadení, bolo definované aj zo strany ministerstva školstva ako možnosť vrátiť toho do tzv. prenesených kompetencií štátnej správy. Boli by sme urobili naozaj vážny krok dozadu, boli by sme prejavili určitú nedôveru voči predstaviteľom samospráv, ale tým, že sme toto napravili takýmto spôsobom, tak nesiahame na kompetencie samospráv, aby finančné prostriedky, ktoré, podotýkam, spravodlivo prídu do toho konkrétneho mesta, do tej konkrétnej obce, aby si ony potom s nimi naložili v súlade so subsidiaritou a decentralizáciou kompetencií a so samosprávnymi originálnymi kompetenciami, na ktoré týmto nesiahame. Jediné, čo sa z toho balíka takmer 33 mld. vyňalo a vrátilo sa do preneseného výkonu štátnej správy, tak sú práve školské zariadenia neštátneho typu, ale to tvorí iba balík 301 miliónov. A tu sme sa všetci dokázali zhodnúť, že toto nepovažujeme za krok späť, ale že to považujeme v prechodnom období za ochranu týchto zariadení. Predpokladám, že aj túto časť pozmeňujúceho návrhu - tak ako ho predniesol pán Horák, je to pozmeňujúci návrh širokého spektra skupiny poslancov - podporíte.

No a ešte by som si dovolil, keďže je tu pán kolega Mikloško, aj keď už to nesúvisí s týmto zákonom, rozumiem jeho pozmeňujúcemu návrhu vo vzťahu k tomu, že je to človek, ktorý už prežil niečo v parlamente, a že by bol asi rád, aby sme sa vrátili do niečoho, keď rozpočet Národnej rady, ak nebude rozpočet republiky schválený v Národnej rade, aby sa išlo podľa takého rozpočtu, ktorý už niekedy v Národnej rade schválený bol. Ja len upozorňujem všetkých, ktorí o sedemnástej sa budeme musieť k tomuto vyjadriť hlasovaním, že rok 2004 a jeho príprava na rok 2005 je niečo, čo je trošku iného rangu. A ak by sme pristúpili na jeho pozmeňujúci návrh, tak to všetko, čo je dnes napočítané v rozpočte roku 2005, je takpovediac trošku znehodnotené, lebo jednotlivé kapitoly jednotlivých rezortov, ale aj vzťah k tomu, čo sú peniaze z Európskej únie, by sme trošku zdegradovali. Verím, že nebude potrebné ani jedno, ani druhé. Ale keby k tomu malo dôjsť, tak potom by som žiadal v tomto prípade o zváženie aj týchto atribútov a týchto skutočností.

Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som reagoval na stanovisko, ktoré predniesol predseda výboru pre verejnú správu.

Chcem povedať, že ja mu vcelku rozumiem, čo hovorí a nepochybne vecné dôvody alebo argumenty, ktoré uvádza v prospech toho, aby mohol regulovať takú závažnú vec vládnym nariadením, sú nepochybne pravdivé. Problém je, že na druhej strane máme predsa len systém písaného práva, systém záväzných legislatívnych pravidiel, legislatívnych procedúr. A otázka toho, aký bude vzťah parlamentu k otázkam rozdeľovania finančných prostriedkov, je nesmierne dôležitý, aká bude úloha a postavenie vlády. A tá je daná. V danom prípade naozaj dochádza, viem, že situácia je turbulentná, ale napriek tomu si myslím, že skôr si viem predstaviť dokonca - ja to tu za seba poviem - aj skrátené konanie pre prípad, že bude treba vstúpiť, aby sme dodržali procedúru za istých okolností. Ale jednoducho púšťať a rozpúšťať legitimitu parlamentu a jednoducho určenie rozpočtovaných prostriedkov týmto spôsobom je naozaj riskantné a nebezpečné.

Sú krajiny, bohužiaľ, nemôžem zacitovať, ktoré v rámci Európskej únie, ktoré majú zákonom stanovené, že takýto mechanizmus určovania a rozdeľovania finančných prostriedkov jednoznačne môže určiť iba zákon. A ten posun a to, že teraz sa všeobecne dohodneme všetci, že z hľadiska istého akceptovateľného účelu sa teraz dohodneme, že porušíme tieto pravidlá, to nie je možné, zvlášť keď tam existuje skutočne sekundárna cesta, a to tým, že naozaj aj pre prípad legislatívnej núdze použitie osobitný postup. Ale vstupovať do toho celkom nejde.

A potom ešte jednu takú malú vec vo väzbe na ten postoj samospráv. No je to trošku silné prirovnanie, ale Ajtmatov kedysi, keď posudzoval Stalina, tak hovoril o tom, že má také zásadné politické heslo, že "treba sliepku poliať a ošklbať a potom je vďačná za každé zrno". Netvrdím, že to celkom tak je, ale tá situácia, bohužiaľ, trošičku, teda minimálne tento stav pripomína. Takže treba to jednoducho povedať.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Len veľmi stručne odpoviem pánovi poslancovi Hortovi a tým trošku zareagujem aj na pána ministra a podpredsedu vlády, lebo už som naňho nemohol reagovať, mal záverečné slovo.

Tak ako je tento zákon koncipovaný, nie je tam žiadna proste záklopka. Teoreticky štyri roky nemusí byť v parlamente prijatý rozpočet a vždy sa ide podľa predchádzajúceho. To, čo navrhuje pán poslanec Farkas, tiež vidím ako trošku alibistické riešenie, pretože hlasovať o dôvere vlády vlastne možno kedykoľvek. A ktorá vládna strana by chcela nejakým spôsobom seba zlikvidovať a ísť do opozície?

Nepamätalo sa na to, mohlo sa, ak je taká vážna situácia, mohlo sa urobiť prechodné opatrenie. To znamená, že v tejto situácii sa mohla prípadne pripustiť takáto možnosť, ale v ďalšom volebnom období, tento zákon je natrvalo, ale v ďalšom období po prijatí tohto rozpočtu by sa malo ísť tak, že musí parlament mať istotu, že on v konečnom dôsledku rozhoduje o rozpočte. Alebo potom už ísť úplne natvrdo a dať to tak, že ak do pol roka s provizóriom parlament neprijme zákon, tak vláda automaticky padne, čo je, samozrejme, drastické. Ale musí tam byť záklopka. Sme parlamentná demokracia.

A ja opakujem, keby sme prijali tento precedens, v budúcnosti možno čokoľvek urobiť v nejakej výnimočnej situácii, že jednoducho obyčajným zákonom parlament, vládna koalícia prisvojí vláde formu dekrétu. A to nie je prípustné! (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hort, môžete reagovať na faktické.

M. Hort, poslanec: Ak dovolíte, budem reagovať na pána kolegu Číža.

Asi sa zhodneme spolu v tom, že zo všetkých krokov decentralizácie a posilnenia samosprávy, takpovediac realizácie myšlienky subsidiarity v našej krajine ten krok, ktorý sa týka fiškálnej decentralizácie, je asi najťažší. V každej krajine, kde k tomu našli odvahu a pristúpili, tak tento krok bol niekoľkokrát opravovaný. Nie preto, že by tomu nerozumeli alebo že by si nevedeli zobrať vzor z nejakého iného už existujúceho systému, ale ono to súvisí s daňovým systémom, so systémom verejných financií, so všetkým, čo vstupuje do systému verejných financií. Ak dnes po dohode so Združením miest a obcí Slovenska a s predstaviteľmi vyšších územných celkov je návrh, ktorý hovorí o tom, že toto nebude v zákone, tak je to prejav určitej dôvery, ale aj prejav rešpektovania náročnosti obdobia, v ktorom sa nachádzame. Je to naozaj transformačné obdobie a nikto sa dnes neodváži povedať, že tak, ako to je nastavené, je to bezchybné. To je jedna vec.

A o tej ošklbanej sliepke. No, pán kolega, ja si nepamätám na obdobie, kedy Združenie miest a obcí Slovenska a predstavitelia regionálnej samosprávy takým jasným spôsobom naznačili, že to, čo predstavujú tieto návrhy zákonov vrátane rozpočtového určenia daní, je posun dopredu, s ktorým oni súhlasia. Tak to je znova len vyvolávanie duchov, ktorí neexistujú.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem doobedňajšie rokovanie. Budeme pokračovať o druhej hodine hodinou otázok a, samozrejme, potom po interpeláciách sa vrátime k tomuto zákonu.

Takže prajem vám dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)

Siedmy deň rokovania

31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

23. septembra 2004 o 14.02 hodine

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 31. schôdze Národnej rady.

Na programe je bod

hodina otázok,

ktorý týmto otváram. Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám. Pán premiér, nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, chýbať by mali iba 4 členovia vlády, lebo prvých 15 minút je určených pre mňa. Všetci štyria sú na zahraničných pracovných cestách. Ministra Lipšica zastúpi minister Palko, ministra Lászlóa Miklósa minister Gyurovszky a ministri Simon a Kukan otázky nemajú.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán premiér, prvú otázku vám položil pán poslanec Ondriaš. Je tohto znenia: "Počas vašej vlády 1998 až 2003 na Slovensku zomrelo na ulici v dôsledku zlej sociálnej situácie o 477 ľudí viac ako za rovnaké obdobie socializmu. (Nebudem komentovať.) Otázka: Kedy sa im ospravedlníte a kedy postavíte týmto obetiam vašej vlády pomník?"

Nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, číslo, ktoré uvádzate, považujem za nezmyselné, lebo takéto štatistiky sa na Slovensku a ani v iných demokratických krajinách nevedú.

Po druhé, vlády, myslím demokratické vlády, spravidla pamätníky ani nestavajú. Pamätníky stavajú rôzne kultúrne inštitúcie, ustanovizne, mimovládne organizácie, najviac municipálne alebo priamo mestá, obce. Najviac, myslím, takýchto pamätníkov máme zachovaných alebo venovaných obetiam dvoch neľudských diktátorských režimov - fašizmu a komunizmu.

Pán poslanec, blíži sa 17. november. Keď budem mať čas, urobím to, čo som urobil aj v minulých rokoch, že pôjdem k jednému takémuto pamätníku, k pamätnej doske Danky Košanovej, ktorá sa stala obeťou okupačných vojsk v roku 1968, vojsk, ktoré, tak to vyzerá, pozýval aj svokor vášho súčasného predsedu, predsedu Komunistickej strany Slovenska. Tak vás pozývam, pán poslanec, poďte so mnou.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Pán premiér, mňa vždy fascinuje, ako vždy odpoviete niečo iné, čo sa vás pýtam. Číslo, o ktorom hovorím, som získal z údajov Policajného zboru. Ale zdá sa, že vás takéto čísla nezaujímajú. Ďakujem, nemám žiadnu ďalšiu otázku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, chcete odpovedať?

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Predsa len možno ešte tri, štyri poznámky. Tak ako som povedal, to číslo je úplne vymyslené, falošné a nepravdivé, pretože takéto štatistiky sa nevedú. Pán poslanec, je váš problém, ako vnímate moju odpoveď, ale už minule ste sa ma pýtali na ľudí bez domova, bez práce, pýtali ste sa ma na niektoré špeciálne skupiny ľudí, ako si iste pamätáte. Poskytol som vám svoju odpoveď. Myslím si, že o tom, že u nás existujú nielen ľudia, ktorí sa dostanú do stavu núdze a bezvýchodiskového stavu, o týchto veciach vieme a nikto ich nezakrýva. Ale pravda je aj tá, že existuje už veľa inštitúcií a jednotlivcov, ktorí sa snažia pomáhať ľuďom v ich osobnom nešťastí. Dôležité je to, že počet takýchto zariadení a ustanovizní narastá a že sa s nimi, s týmito ľuďmi nakladá omnoho humánnejšie a na kvalitatívne omnoho vyššej, lepšej úrovni, ako to bolo počas režimu vašej komunistickej strany. Nepovažujem za správne, ani pekné, keď sa snažíte bolesť a trápenie niektorých ľudí cynicky zneužívať do formulácií, ktoré sú absolútne zavádzajúce.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Druhú otázku, pán premiér, vám položil pán poslanec Jozef Hrdlička: Pán premiér, v uplynulom období boli Európskymi inštitúciami zverejnené veľmi pozitívne hodnotenia makroekonomického vývoja a priebehu reforiem... (Hlas z pléna: Nie je tu.) Tak som asi zle videl, pred chvíľočkou som ho tu ešte... Takže, mýliť sa je ľudské.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Karol Ondriaš, ten tu je: "Zistil som, že médiá na Slovensku nereprodukujú moje otázky na vás v plnom znení a zámerne ich modifikujú a zneužívajú na zosmiešnenie KSS. Otázka: Myslíte si, že mnohí pracovníci médií tak robia preto, aby vám slúžili a zachovali si zamestnanie?"

Nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, odpoviem vám v takých troch blokoch.

Po prvé, chcem vám pripomenúť, že médiá v našej vlasti sú buď súkromné, alebo verejnoprávne. Je mi teda ľúto konštatovať, že vaša otázka je svojou podstatou úplne nezmyselná. Nezamestnávam novinárov.

Po druhé, čo vám chcem povedať, že médiá máme nielen verejnoprávne alebo súkromné, ale predovšetkým máme slobodné. Myslím, že toto je kľúčové, že médiá máme slobodné. Chápem, že vám sa to nemusí páčiť, pretože počas komunizmu vieme, čo znamenala diktatúra aj voči tlači, voči médiám, a preto môžem pochopiť, že sa vám to nepáči. Ale chcem povedať, že mne sa to páči a považujem za veľmi dôležité, že máme médiá slobodné, i keď nie vždy sa aj mne páči, ako o mne napíšu.

No a po tretie ma tak napadlo, keď som premýšľal, ako sa k tomuto typu otázky postaviť, tak ma napadlo, že vám možno aj trošku poradím. Ste veľmi aktívny pri kladení otázok a trápi vás, že sa ich zmysel nedostane k občanovi. Vydajte zborník, ste veľmi aktívny a myslím si, že je aj v mojom záujme, aby si občania Slovenskej republiky naozaj mohli prečítať, presvedčiť sa na vlastné oči, čím sa v parlamente zapodievate a čo vám ako komunistickému poslancovi chodí po rozume.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, vždy sa hláste, lebo už som chcel ďalšiu otázku prečítať pánovi premiérovi. Takže nech sa páči, môžete, samozrejme, reagovať.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za odpoveď. Pán premiér, ja verím, že sú médiá slobodné, ale mali by byť aj objektívne. Rád by som vydal aj zborník, len keď som vydával 6 kníh, tak som si musel všetko zaplatiť a viete, vydať zborník za vlastné peniaze a ešte keď sa dostanem do situácie, že vydavateľstvá mi ho nebudú chcieť predávať, ako sa mi stalo s mojimi knihami na Slovensku, tak neviem, ste mi neporadili veľmi dobre. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ja osobne, pán poslanec, považujem vaše otázky, keďže sa často spolu rozprávame a ja mám z toho úprimnú radosť, za také duchaplné, že to bude terno, keď to vydáte.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, štvrtú otázku vám položil tiež pán poslanec Karol Ondriaš: "Po roku 1989 sa na Slovensku rozkradlo a zničilo veľa priemyselných podnikov. Otázka: Koľko bolo týchto podnikov a akú mali hodnotu v roku 1998 v cenách roku 1989 a 2004?"

Nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec Urbáni hovorí, či nepôjdeme na kávu radšej, pán Ondriaš.

No rozumiem tomu tak, že naozaj rok 1989 je rokom pre vás ako poslanca komunistickej strany svojím spôsobom špecifický, že akosi vás prenasleduje tento rok, že sa ťažko zmierujete s tým, že režim, ktorému ste zrejme uverili a možno aj veríte, je za nami, je mŕtvy, rovnako ako komunistické idey a prax, že boli choré. Rovnako chápem aj to, že ste neurobili nijakú reflexiu, že ste to nepovažovali za potrebné ani v tej ideovej, ani v iných oblastiach, v oblasti, na ktorú sa pýtate. Myslím, že keby totiž priemyselné podniky do roku 1989 boli fungujúce, keby vyrábali konkurencieschopné výrobky, keby mali predovšetkým konkurencieschopnú produktivitu práce, keby sme mali vtedy technológie na úrovni doby, keby naše výrobky boli schopné obstáť na medzinárodnom trhu, tak potom by do roku 1989 boli obchody plné, životná úroveň ľudí by bola v tom čase, povedzme, blízka krajinám ako v roku 1946, povedzme, Rakúsku, nevystávali by sme šialené rady na elementárne potreby, ktoré sme potrebovali do našich domácností. Takže, vlastne, pán poslanec, ono, myslím, že aj z pohľadu tej elementárnej logiky to akosi nesedí vo vašej otázke.

Ďalej vo vašej otázke sa zmieňujete aj o roku 1998 a máte pravdu v tom, že aj to bol významný rok, rok obratu v mnohých veciach. Napokon aj v oblasti, o ktorej hovoríte vo svojej otázke, teda v oblasti fungovania našich podnikov. A máte pravdu aj v tom, že po roku 1998 sme boli konfrontovaní s vážnymi problémami mnohých podnikov. Bola tu zadlženosť, boli aj skryté dlhy, stretali sme sa s dôsledkami privatizácie pred rokom 1998 a napriek tomu, že to nie je celkom úloha vlády v demokratickej krajine, tak sme museli riešiť aj takéto problémy. Za všetky spomeniem azda Východoslovenské železiarne v Košiciach, podnik, ktorý stál na pokraji bankrotu, pretože konzorcium bánk vtedy vyhlásilo tzv. crossdefault na Východoslovenské železiarne.

Dnes sa veľmi teším, že najmä po zmene majiteľov je to prosperujúci podnik, zamestnáva ľudí. Ľudia vidia v tomto podniku prosperitu a pre Košice je to naozaj podnik nosný. Číslami, na ktoré sa pýtate, nedisponujem a vždy som bol za to, že keď niekto niečo ukradne, tak má za to pykať. Preto máme políciu, preto máme prokuratúry a preto máme aj súdy. Ak sa aj, žiaľ, niekto trestu vyhýba kvôli tomu, aké diery boli vo vtedajšej legislatíve, dnes aspoň môžeme povedať, že sa snažíme tieto diery zaplátať a myslím, že mnohé z nich sme aj zaplátali. Napríklad v Obchodnom zákonníku je úmyselný úpadok klasifikovaný ako trestný čin, samozrejme, potom s odozvou v Trestnom zákone.

Nepamätám sa, pán poslanec, že by ste napríklad pred rokom 1998 nejako osobitne odvážne a verejne vystupovali proti javom, ktoré spôsobili vážne problémy v mnohých podnikoch. Pripomeniem vám, že ja som tak pred rokom 1998 vystupoval. A po roku 1998 sme sa snažili urobiť maximum, aby sa podniky pozviechali, aby začali platiť lepšie pravidlá, aby boli nové investície a aby pribúdali pracovné miesta. A myslím si, že Slovensko po takejto ceste aj kráča.

Všetko, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem. Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte dvojminútový priestor časový.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo.

Pán premiér, mňa prekvapilo, že vy neviete, koľko podnikov na Slovensku skrachovalo, lebo nám sa to ťažko ráta, lebo ich je veľmi veľa. Ste hovorili vo svojej odpovedi, že komunistické idey sú mŕtve. Je to váš názor, ale ste zabudli, že napríklad komunistická Čína za posledných 20 rokov alebo 25 rokov má rast hrubého domáceho produktu každý rok viac ako 8 %, a keď to takto pôjde ďalej, o 20 rokov tu bude pár poslancov alebo pár politikov, ktorí si dajú zošikmiť oči a budú tu mávať Mao Ce-tungovou knižkou, akí sú oni marxisti. To o 20 rokov, ak sa Čínu nepodarí zničiť demokraciou.

Potom ste hovorili niečo, že podniky po roku 1989 alebo po roku 1998 - ja mám doplňujúcu otázku. Od roku 1997 hrubý domáci produkt v stálych cenách na Slovensku vzrástol asi o 21 %, v stálych cenách. Pritom reálne mzdy sa nezvýšili, reálne dôchodky sa nezvýšili, sociálna sféra sa nezvýšila a kumulatívne za toto obdobie sme vyrobili navyše tých 21 % asi 840 mld. korún, je to v cenách 2004. A ja sa vás pýtam, kde zmizlo týchto 840 mld. korún po dobu vašej vlády. Ďakujem za odpoveď.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať na otázku.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, vy ste vyslovili nespokojnosť s tým, že neviem povedať, koľko podnikov skrachovalo, ale buďte úctivý aspoň sám k sebe. Keby ste sa ma opýtali, koľko bolo podnikov v úpadku, tak vám to číslo poviem, ale vy ste sa ma opýtali, koľko sa rozkradlo a zničilo. Pán poslanec, taká štatistika sa nevedie. Buďte úprimný aspoň sám voči sebe. Formulujte otázku podľa toho, o čo máte naozaj záujem. Ešte raz vám hovorím, keď vás zaujíma počet podnikov v konkurze, v bankrote, v úpadku, tak sa ma na to opýtajte. Ale keď sa ma pýtate, koľko sa rozkradlo a zničilo, na to odpovedať seriózny politik nemôže, lebo takáto evidencia nejestvuje, pretože narábate vágnymi pojmami.

Po druhé, vo vašej doplňujúcej otázke opäť bolo veľa, je mi ľúto, že to musím povedať, a poviem to jemnejšie, veľa nesprávnych údajov. Chcel som povedať demagógie. Nie je pravda, že ukazovatele, o ktorých ste sa zmienili, stále klesajú. Práve tie, o ktorých ste hovorili, rastú. Aj keď, samozrejme, miera rastu a tendencia toho alebo oného ukazovateľa v uplynulých rokoch bola rôzna.

A na samý záver, možno mám pre vás veľmi nepríjemnú informáciu. Čína hovorí o komunizme a buduje kapitalizmus, len tak fičí.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, čas vyhradený na otázky položené vám a vaše odpovede bol vyčerpaný. Ďakujem za odpovede.

A teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka bola položená podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi od pána poslanca Petra Oremusa: "Žiadam vysvetlenie k nariadeniu vlády, ktoré bolo priložené k zákonu o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy. Prečo bol pre VÚC NSK pre rok 2005 - 2007 ponížený koeficient prepočtu z pôvodne uvedeného 0,977 na 0,9604, čo v prípade NSK predstavuje čiastku viac ako 20 mil. Sk? U iných samosprávnych krajov došlo k navýšeniu."

Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, ministerstvo financií pri prepočtoch vychádzalo z princípu, ktorý je uvedený v návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve, ktorý mimochodom práve prerokúvame, a ktorý je stabilný a nemenný. Ide o oficiálne údaje poskytnuté Štatistickým úradom Slovenskej republiky. V prípade vyšších územných celkov sú to tieto údaje: údaje o počte obyvateľov celkom, ďalej počet obyvateľov vekovej skupiny 15 - 18 rokov, počet obyvateľov vekovej skupiny nad 62 rokov, hustota obyvateľov príslušného vyššieho územného celku, dĺžka tried druhej a tretej kategórie vo vlastníctve VÚC a rozloha územia vyšších územných celkov.

Tieto kritériá boli dohodnuté aj so samosprávami a aj s predstaviteľmi vyšších územných celkov. Po poskytnutí týchto údajov ministerstvo financií vykonalo aktualizáciu na údaje k 1. 1. 2004, čo je presne v intenciách navrhovaného zákona. Údaje, ktoré ste mali k dispozícii v rámci priloženého návrhu nariadenia vlády, boli ešte ich hodnoty k 31. 12. 2002. Čiže prvý dôvod je ten, že došlo k aktualizácii údajov k 1. 1. 2004 podľa tých istých kritérií, ktoré boli dohodnuté.

Ako druhý faktor, ktorý mal vplyv na zmeny koeficientov vo všeobecnosti, bol celkový objem transformovaných prostriedkov do systému podielových daní, ktorý nadväzuje na vypracovaný návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2005 a rozpočtované prostriedky v kapitole súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom.

Ďalší faktor, ktorý ovplyvnil koeficienty, boli aj zmeny váh jednotlivých kritérií v nadväznosti na návrh rozpočtu kapitoly súhrnný finančný vzťah vo väzbe hlavne na kapitolu Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ministerstvo financií vykonalo prepočet na nový systém len na základe objektívnych ukazovateľov bez akéhokoľvek subjektívneho ovplyvňovania. S uvedeným systémom horizontálneho vyrovnávania objemu zdrojov na základe vzájomne dohodnutých kritérií a ich váh, ako aj dĺžky obdobia nábehu na plne akceptovaný systém objektívnych ukazovateľov bez ďalšej korekcie sa stotožnili zástupcovia všetkých vyšších územných celkov na rokovaniach v priebehu prípravy návrhu legislatívnych noriem fiškálnej decentralizácie, okrem zástupcu Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Zaviesť systém, ktorý by vylúčil subjektívne zásahy do rozdeľovania zdrojov na originálne kompetencie územnej samosprávy, je objektívnou potrebou, ktorú treba uskutočniť čo najskôr. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že riešenie regionálnych disparít nie je predmetom tohto zákona. Opätovne odporúčame oboznámiť sa s otázkami a odpoveďami o fiškálnej decentralizácii, ktoré sú uvedené na webovej stránke ministerstva financií, kde sú tieto veci veľmi podrobne vysvetlené.

Nariadenie vlády, ktorého návrh ste dostali k dispozícii, sa bude definitívne schvaľovať vládou Slovenskej republiky po schválení zákona Národnou radou Slovenskej republiky. Je ale potrebné zdôrazniť, že celé toto sa má diať na základe princípov, ktoré sú v zákone a s ktorými, opakujem, vyslovili súhlas aj predstavitelia samospráv.

Ďakujem, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oremus, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

P. Oremus, poslanec: Vážený pán minister a podpredseda vlády, v podstate som očakával takú odpoveď, ale nemôžem súhlasiť s konštatovaním, že s tým súhlasili zástupcovia samosprávy. Pán predseda mi dával podklady, z ktorých v podstate vyplynula aj táto moja otázka. Myslím si, že by bolo na dlho, aby sme sa teraz my bavili na tú tému, akým spôsobom boli tie kritériá stanovované, pretože jednoznačne to, čo ste povedali, nie je v súlade so správou o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne jednotlivých regiónov Slovenska, kde sa určité podklady pre tie kritériá jednoznačne brali. Ja by som skôr poprosil, aby sme zbytočne nezabávali ostatných, o malé vysvetlenie, buď po tejto hodine otázok alebo neskôr, kedy by som si dohodol čas na prípadnú konzultáciu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ja, samozrejme, som pripravený konzultovať aj osobne, ale napriek tomu sa dotknem tých dvoch vecí, pretože zrejme to zaujíma aj ďalších poslancov, práve o tom rokujeme.

Po prvé ja som povedal, že boli tie veci dohodnuté s predstaviteľmi vyšších územných celkov a aj ZMOS-om, ale zároveň som povedal, že všetci súhlasili okrem šéfa Vyššieho územného celku nitrianskeho, pričom ale musím povedať, že práve v Nitre, keď sa porovná množstvo zdrojov podľa starého systému teda doteraz a podľa novo navrhovaného, tak Nitra patrí medzi tie vyššie územné celky, ktoré v novom systéme dostanú v budúcom roku viac, akoby dostali, keby sa systém nemenil. Sú iné samosprávne kraje, napríklad Prešovský, ale aj ďalšie, ktoré dostanú menej a napriek tomu s tým súhlasili, pretože sa zhodli na tom aj s ministerstvom financií, že nový systém je spravodlivejší a že už v priebehu rokov 2006, 2007 prinesie viac všetkým, to po prvé.

A druhá otázka, ktorú ste otvorili, otázka sociálno-ekonomických rozdielov, my sme neraz zdôrazňovali a hovoril som to aj vo svojom príspevku, že fiškálna decentralizácia nemá ambíciu a nemá ani za úlohu riešiť rozdielne sociálno-ekonomické úrovne jednotlivých krajov. Toto je záležitosť iná. Fiškálna decentralizácia má na starosti zaviesť systém, spravodlivý systém tak, aby na poskytovanie verejných funkcií podľa spravodlivo stanovených kritérií boli rozdeľované peniaze. A to prerozdeľovanie je tam obrovské, prerozdeľovanie je v tom, že napríklad tvorba, ten najdôležitejší zdroj príjmov bude daň z príjmov fyzických osôb. Tvorba tejto dane je veľmi nerovnomerná. V Bratislave sa tvorí vyše 30 % tejto dane, ale ostáva tu len asi 12 % tejto dane. Čiže, dochádza k obrovským presunom z tých území, kde sa viac tvorí, tak, aby to bolo rovnomerné podľa kompetencií. Ale dochádza k prerozdeľovaniu, ale nerieši to problematiku rozdielnej sociálno-ekonomickej úrovne, ale zohľadňuje to rozdielnu úroveň v tom zmysle, že dostanú VÚC-ky a mestá a obce viac, ako keby tam ostávala len tá daň, ktorá sa tam vyprodukuje, tak, aby bol zachovaný princíp spravodlivého pokrytia zdrojov na zabezpečovanie verejných funkcií, ktoré samosprávy musia plniť. Inými slovami, aby v zásade každý občan bez ohľadu na to, či žije v Bratislave, v Snine, v Medzilaborciach alebo v Banskej Bystrici, mal prístup v zásade k rovnakému alebo porovnateľnému objemu verejných služieb poskytovaných miestnymi a regionálnymi samosprávami.

A ten novo navrhnutý systém je omnoho spravodlivejší, ako bol doteraz, pretože doteraz sa to prideľovalo v zásade, alebo najmä podľa počtu obyvateľov, ale teraz sa tam zohľadňujú aj iné kritériá, ako je podiel detí, podiel starších obyvateľov, ako je rozloha, ako je dĺžka ciest druhej a tretej kategórie, keďže práve od týchto kritérií závisí, od týchto parametrov závisí, do akej miery majú väčšie alebo menšie výdavky tie-ktoré samosprávy na zabezpečovanie kompetencií a funkcií, ktoré zabezpečovať musia.

Takže, aby som to uzavrel. Ja chápem nespokojnosť v tom zmysle, že každý by chcel viac prostriedkov, ale zároveň ako uznali všetci predstavitelia samospráv, ten nový systém je spravodlivejší, ako bol ten predchádzajúci, a to je aj dôvod, mimochodom, prečo sa to mení a prečo niektorí budú mať v roku 2005 menej, ako by mali, keby sa systém nemenil, ale oni mali viac v minulosti, pretože bol nespravodlivý a nezohľadňoval práve tieto kritériá.

Ďakujem pekne.

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Druhú otázku položil pán poslanec Dušan Čaplovič ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi: "Vážený pán minister, aké je vaše stanovisko k návrhu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na delimitáciu rozostavenej budovy Centra VTI v Bratislave z vášho rezortu na rezort MVRR SR?"

Nech sa páči, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán poslanec, poviem vcelku krátko, pretože na základe zásadného rozporu, ktorý som dal, tento materiál nebol ani prerokovaný vo vláde. Samozrejme, trvám na tom, že toto je záležitosť, ktorá má slúžiť vedeckej komunite a je dôvod, aby, aj keď s problémami, sa takýto dôstojný stánok pre vedeckú komunitu postavil. Dnes je vlastne fungujúce CVTI na 5 nevyhovujúcich podľa nás pracoviskách. Máme problémy, samozrejme, s postupným financovaním, ale celkom iste budeme v tom pokračovať, ak rozpočet kapitoly ministerstva školstva to umožní, budem sa snažiť to urýchliť.

Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP