B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja súhlasím s pánom Čaplovičom. Mám k tomu však jednu poznámku. Súhlasím, že v súčasnosti vojnou v Iraku proti terorizmu sa zvyšuje počet teroristov. Z toho mám dojem, je to môj vlastný úsudok a úsudok, ktorý som aj čítal, že vojnou v Iraku sa má rozšíriť a stabilizovať terorizmus vo svete za účelom vytvorenia stabilného, dlhotrvajúceho, zlého nepriateľa. Všetci vieme, že počas studenej vojny týmto zlým nepriateľom bol komunizmus a v mene boja proti zlému komunizmu napríklad Spojené štáty a ich spojenci mohli robiť vo svete, čo chceli, a bojom proti zlému komunizmu to vždy vedeli pred občanmi ospravedlniť. Napríklad vedeli ospravedlniť viac ako 30 vojenských agresií. Zrejme po roku 1990 zlý komunistický nepriateľ už neexistuje, bolo treba nájsť iného vhodného zlého nepriateľa. V mene boja proti terorizmu sa dá v súčasnosti pred voličmi ospravedlniť všetko. Napríklad aj vojenská intervencia v Iraku, odpočúvanie našich telefónov a faxov. Ešte by som mal k tomu jednu poznámku, je možné, že bojom proti terorizmu sa svet pripravuje na stret civilizácií a je možné, že aj tam leží základ pokračujúcej vojenskej agresie v Iraku, ktorá musí byť dostatočne dlhá, aby ten stret civilizácií sa dostal do určitého bodu. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Pán kolega, možno mi neuveríte, ale ja vám skutočne zo srdca prajem, aby ste sa v ďalších voľbách stali predsedom vlády Slovenskej republiky a z titulu tejto vašej novej funkcie dokázali nastoliť celosvetový mier a raj na zemi. Ja vám dávam verejný prísľub, že keď sa vám to podarí, tak budem v ďalších voľbách hlasovať za stranu Smer. Dovoľte, aby som povedal ešte tri poznámky. Prvá. Všetci vieme, Saddám Husajn od prvej vojny v zálive ignoroval 17 rezolúcii OSN a inšpektorov OSN pustil do krajiny len pod tlakom Aliancie, respektíve Spojených štátov a Spojených národov. Používať termín, že Dzurinda je klamár, je podľa mňa dosť silné, pretože rovnako Dzurinda, takisto všetci predsedovia vlád všetkých členských krajín NATO aj Európskej únie, teraz nehovorím o tom, či poslali vojakov do Iraku, alebo nie, reagovali na informácie CIA, Mosadu, BND a všetkých tajných služieb. To, že sa potom ukázalo, že tieto informácie neboli správne, je iná vec, ale boli pôvodne a na základe nich všetci politici rokovali. Teda "jednali". Posledná poznámka. Musím povedať že váš prejav, teda dovtedy, kým som ho stačil sledovať, bol veľmi impresívny, ale má jednu chybu krásy. Mali ste ho povedať 18. 6. 2003, keď sme tu hlasovali o vyslaní našich vojakov do Iraku, pretože medzi 114 poslancami, ktorí boli za, či ktorí boli proti, či ktorí sa zdržali, vaše meno nevidím, takže mám taký silný pocit, prepáčte, že ste sa proste alibisticky vyparili, aby ste nemuseli vtedy svoj názor povedať. Teraz ste ho povedali. Ďakujem vám.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Nagy.

L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať ctenému kolegovi Čaplovičovi, že citoval moje hodnotenie o americkom ultrakonzervatívnom politikovi Patrickovi Buchanamovi. Ale zároveň chcem vyviesť z omylu pána kolegu, že ja som hodnotenie tohto amerického politika ako hodnotenie fašizoidného politika nepoužíval v súvislosti s jeho výrokmi o americkej politike v Iraku, ale v inej súvislosti, ak by si niekto myslel, že ma citoval pán kolega na podporu svojich názorov o Iraku, tak chcem to upresniť, že čo sa týka jeho hodnotenia Iraku, mám na to iný názor. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová ako posledná.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Čaplovič, vaše vystúpenia vždy majú úroveň adekvátnu vášmu vzdelaniu. I tentoraz ste zostali verný tejto svojej zásade. Napriek tomu, že ste porovnávali neporovnateľné, asi viete, o čom hovorím, podstatnú časť vášho vystúpenia chcem podporiť. Ba ešte aj doplniť. Táto, ako ste ju nazvali, kolenačková vláda, za viac ako polstoročie po Hitlerovi vtiahla Slovensko po prvýkrát do agresie za cudzie záujmy. Dovtedy, od Hitlera, to nikto neurobil. Ak už chce vláda držať prím arogancie a nehoráznosti v porušovaní noriem medzinárodného práva v dejinách nielen našich, ale i svetových, neznížme sa, prosím vás, aspoň my kolegovia poslanci k takému amorálnemu úpadku. Podporme všetko, čo povedal pán kolega Čaplovič. Všetko, čo povedali kolegovia rečníci na obranu našej pozície, teda pozície, ktorá nesúhlasí s našou prítomnosťou v Iraku, a neprijmime túto predloženú správu. Ďakujem vám vopred.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenia s faktickými poznámkami pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Predovšetkým by som chcel odpovedať pánovi Banášovi na ten inkriminovaný 16. jún. 13. júna ma operovali na žlčník, nebol som v parlamente. Treba si zistiť, kde som bol. Po desiatich dňoch som prišiel naspäť do parlamentu, čiže asi hovoríte pravdu, že som mal možnosť až teraz sa vyjadriť. 16. júna som bol ešte po operácii v Ružinove. To je prvá vec.

Druhá vec. Moje myslenie je také, aké je. Ja som vedecký pracovník možno viac ako politik a držím sa teda toho príslovia, tu stojím a inak rozmýšľať a konať nebudem, to je pre mňa nesporné a takto rozmýšľajú aj mnohí politici, ktorí išli z vedy alebo kultúry do politiky vo svete, nikdy sa nespreneveria svojim zásadám. A čo sa týka pripomienky pána kolegu Lászla Nagya. Áno, povedal som to nie vo vzťahu k Iraku, a môžem to presne zacitovať, spomenul som tohto autora neokonzervatívnej politiky, nie politika, ale vedeckého pracovníka, ktorý vydáva mnohé knihy v súvislosti s monokultúrnosťou a jednofarebnosťou amerického národa, presadzovania vo vnútri politiky, keď som hodnotil neokonzervatívnu politiku Spojených štátov. Nie však vo vzťahu k Iraku, ale dovnútra samotných Spojených štátov amerických. Toľkoto. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Čaplovič bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Predpokladám, že, lebo teraz otvorím možnosť sa prihlásiť teda ústne do rozpravy. Predpokladám, že aj pani Dubovská, aj pán poslanec Kaliňák chcú vystúpiť v rozprave. Hlásia sa ústne. Pýtam sa, kto ešte má záujem vystúpiť v rozprave, či sa hlási ústne do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem možnosť teda sa prihlásiť ústne do rozpravy za skončenú. Pani poslankyňa Dubovská, nech sa páči, máte slovo.

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte v prvom rade povedať v skratke jeden môj názor k prebiehajúcej diskusii. Minulé volebné obdobie ako "mladý začínajúci poslanec" som veľmi pozorne počúvala svojich kolegov pri každej diskusii, ktorá prebiehala. Či to boli opoziční, tak aj koaliční. Ale musím priznať, že veľakrát ma hnevalo, že tá diskusia sa obrátila niekde inde od témy. Zrazu sa mi zdalo, že ten materiál, o ktorom sa začalo diskutovať, že je vlastne úplne iný materiál. A vtedy som sa stretla na chodbe s pánom poslancom Jánom Cuperom, ktorý mi teda povedal: Dianka, parlament je známy od slova parlare, teda hovoriť. To znamená, že sa tu prezentujú všetky názory, aj tie, ktoré možno k veci úplne nepatria. Zobrala som to tak a teda aj preto teraz trpezlivo som počúvala svojich predrečníkov, ktorí k téme rozprávali. Ja sa však pokúsim byť trošku už namierená skôr k téme, o ktorej rozprávame, a to je správa o situácii v Iraku. Nebavíme sa o tom, či vysielame jednotku do Iraku, či ich ideme stiahnuť, ale o tom, ako nám predložil rezort na našu žiadosť, na informáciu, o ktorú sme ich žiadali. Musím povedať, že veľmi dôsledne som sa pripravovala na rokovanie zahraničného výboru, ktorý bol jeden z dotknutých výborov, ktorý sa touto správou zaoberal. Prvá poznámka, ktorú som si k tejto správe poznamenala, bola tá, že je neaktuálna, že je už časovo posunutá a sú mnohé aktuálnejšie a dôležité veci, ktoré tam chýbali. Je však pravdou aj to, že potom na rokovaní výboru som musela uznať, a zjednotili sme sa tam aj s ostatnými kolegami na tom, že jednoducho sa nedá v rámci technických možností dosiahnuť najvyššiu možnú aktuálnosť tejto správy, a preto sme sa dohodli, že je k presnému termínu.

Vtedy sme požiadali aj pána ministra, teda jeho rezort, aby, keď už v tej písomnej forme nie je možné dosiahnuť aktuálnosť tejto správy, aby aspoň ústne doplnil tieto aktuálne informácie. Myslím si, že sčasti ich naplnil, aj keď tiež som očakávala ešte trošku viacej.

Mnohí z kolegov v diskusii na zahraničnom výbore mali pripomienky, otázky. Rezort ich veľmi dôsledne zapracoval a za to sa chcem aj poďakovať. Teraz by som však rada povedala niečo, čo súvisí s touto témou, a je to práve zo zahraničných ciest, ktoré som či už ako členka našej delegácie v Parlamentom zhromaždení NATO alebo ako vedúca delegácie do Západoeurópskej únie absolvovala za posledné obdobie, teda mesiac - dva. Jedna cesta, ktorú som absolvovala, bola v Holandsku. A práve tam bola jedna vzácna diskusia s generálom, ktorý viedol svojich vojakov. Bola to zmiešaná holandsko-nemecká jednotka do Afganistanu. Povedal mi jednu veľmi dôležitú vec. V diskusii som sa ho pýtala, čo by nám chcel ako politikom, ktorí nie sú skúsení vo vojenskej taktike a ktorí mnohí neboli účastní alebo nemohli navštíviť Afganistan, aby si sami utvorili názor, čo by nám povedal. Netrvalo dlho a veľmi sa potešil tejto otázke a povedal: Vážení páni poslanci, senátori, veľmi si ctím, že mám možnosť povedať nasledovné: Možno mnohé kroky, ktoré sme v Afganistane spravili, boli chybné, možno zle načasované, ale keď sa už táto akcia začala, musí byť dokončená. Afganistan bude naďalej žiť svojím životom a svojím vývojom. Vojenská akcia však bola tá, ktorá tento vývoj nasmerovala iným smerom. A to je podstatné, a je to podstatné aj pre vaše vnímanie, aj ďalších podobných misií, ako napríklad je aj Irak. Toto vo mne zanechalo veľký dojem. A myslím si, že každý z nás by to mal aj podobným spôsobom brať. Očakávame míľové kroky vo vývoji v Iraku. Chceme už zo dňa na deň, aby sa uskutočnil mier, aby ľudia mohli začať žiť v demokratických podmienkach. Možné to však nie je aj práve na základe tohto, čo som povedala. Každý štát má svoj vývoj a tomu je všetko podriadené. Aj keď sa raz a navždy nasmeruje dobrým smerom.

Ďalšia naša misia bola do Spojených štátov. A tu práve na tomto pléne si pokladám za potrebné povedať jeden zo svojich názorov, ktorý som práve vyslovila, či to bolo na pôde Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov alebo v Pentagone pri stretnutí s Ianom Brzezinskym, alebo s Robertom Hunterom, bývalým veľvyslancom Spojených štátov pri NATO. Mnohých som podrobila veľkej a ostrej kritike, za ktorú som dostala potľapkanie, ale od niektorých aj upozornenie, nech neprekročím istú hranicu, od európskych kolegov. Musím povedať, že mnohí z nich nevedeli ani odpovedať na mnohé otázky. Podrobila som ich kritike v otázkach istej arogancie, nekonzultovania a nebrania do úvahy názorov spojencov a to ako európskych, tak aj tých novoprichádzajúcich. Mám pocit, že som si istým spôsobom získala to vypočutie a záujem. A naozaj, tá moja poznámka padla na úrodnú pôdu, ale bola smerovaná Spojeným štátom na pôde Spojených štátov. Neovplyvnilo to môj názor v tom, že by som zmenila myseľ a myslela si: Dobre, tak dnes kritizujem Spojené štáty za ich aroganciu a nebranie do úvahy toho, že v regiónoch sa nevyznajú a nevyznajú sa v tom, ako v jednotlivých štátoch ide vývoj, ale ovplyvnilo to názor v tom, že mala som záujem ďalej im pomôcť, aby nás vnímali a prijímali za jeden stôl a brali do úvahy aj naše názory, čo je, myslím si, že v prvom rade veľmi podstatné aj pre budúcnosť. A budúcnosť práve v tom slova zmysle, že pokiaľ zbrane hromadného ničenia - a tým myslím zbrane charakteru chemického, biologického alebo nukleárneho -, pokiaľ tieto nebudú pod efektívnou ochranou a zabezpečením, myslím si, že zatiaľ ešte krízam sa nevyhneme. Sú to otvorené otázky ohľadne štátov, ako je Irán a ďalšie, ktorí zatiaľ nemajú záujem veľmi spolupracovať. K tejto téme sa dá otvoriť otázka neefektívneho konania zo strany Bezpečnostnej rady OSN, ktorá zo začiatku nevedela, akým spôsobom zaujať stanovisko, akým spôsobom reagovať. Čiže ono k tejto téme by sa dali otvoriť veľmi široké otázky, ale čo je podstatné, je to, že my sme sa istým spôsobom rozhodli a máme záujem vývoj v Iraku sledovať. Máme záujem participovať a máme záujem pomôcť, aby sa v tomto štáte nastolil mier. Myslím si, že mnohí kolegovia, aj keď sú to mladšie tváre, ale zažili ste aspoň v detstve vojnu. Druhú svetovú vojnu, alebo poznáte, tak ako ja poznám z rozprávania svojich starých rodičov alebo svojich rodičov, ako to počas tej vojny bolo. Myslím si, že každý má na mier nárok, ale bez vojny zrejme mier nemôže byť. Vždy treba niečo obetovať, aby sa niečo získalo.

Ja mám snáď k záveru len jednu poznámku a teda výhradu k rezortu, k pánu ministrovi konkrétne. Pán minister, spomínali ste, že ste sa zúčastnili cesty v Iraku, čo veľmi hodnotím. Prispelo to aj k istej takej psychickej lepšej nálade aj v tej našej jednotke, ako som sa dozvedela. Chápem, že sa nedalo dopredu informovať, že odchádzate, ale viem, že vo vašej delegácii boli nielen z vášho rezortu, boli tam novinári a ďalší. Ja sa stretávam s kolegami zo zahraničia, z iných štátov, ktorí sú v delegáciách v jednotlivých plénach. A keď si vymieňame v rámci diskusie názory, mnohí z nich mi hovoria svoj názor z priameho poznania. Mnohí z nich sa zúčastnili zahraničných ciest ich ministrov obrany do Afganistanu, do Iraku, teda do krízových oblastí, za účelom získania ich vlastnej skúsenosti z týchto teritórií. Neviem, akým spôsobom ste vyberali členov do svojej delegácie, ale rada by som vás požiadala, aby v budúcnosti, ak to bude možné, ste zapojili aj tých, ktorí sa zaoberáme touto témou. Ak nie teda širšie, lebo vidíte aj pri tejto diskusii, že sú mnohí, ktorí majú záujem o túto tému a návrhy riešení, aby ste nám ponúkli tú možnosť získať si tú osobnú skúsenosť, aj keď nie vždy to bude možno práve pre nás možné, ale aby tá komunikácia bola. A myslím si, že aj pre vás a vašu podporu v tomto pléne to je nevyhnutné.

Chcem sa teda poďakovať, nemám výhrady k tejto správe. Budem rada, ak tie aktuálnejšie informácie budeme dostávať priamo od vás a prípadne aj pri nejakých stretnutiach na tej odbornej pôde. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Oceňujem najmenej dve oblasti príspevku pani poslankyne. Jednak čo sa týka zhodnotenia prístupu k správe, ktorú dnes prerokúvame. Je to príležitosť, aby sme zo správy vyvodili závery, ktoré bezprostredne ovplyvnia existenciu vojakov, ktorí sú etablovaní v Iraku a navodia určité priority smerovania politiky, zahraničnej, vo vojenskej oblasti a v tejto krízovej oblasti, alebo je to príležitosť na to, aby sme sa predvádzali, akí sme zdatní - rečnícky, tým myslím -, a ako ovládame prácu s literatúrou, odbornou, ako ju šikovne vieme zapracovať do našich myšlienkových pochodov, aby sme tieto pochody vyšperkovali. Som zato, aby sme sa skutočne držali veci. A potom tá druhá vec, ktorú chcem oceniť, je, že nehľadajme v našich minulých rozhodnutiach príležitosť, dnes príležitosť, aby sme prijali nejaké osobné ospravedlnenie za toto rozhodnutie ako ústavný činiteľ. Lebo ako ústavní činitelia sme povinní nerobiť tu nejaký osobný očistec, ale riešiť dnešok v prospech zajtrajška štátu a občanov, nie seba. Z tohto ohľadu oceňujem jej diskusný príspevok. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž...

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, hlavne vážená kolegyňa, no sme z opozície, a ešte chcem zdôrazniť, že si vás osobne veľmi vážim, ale ja neverím, že ste mysleli vážne tú tézu, ktorú ste tu povedali, že vojny nemôže byť mier, to máme 21. storočie, máme celý súbor hlboko uznávaných humanistických kánonov a tento typ, že teda len čo vznikne konflikt, najprv musí byť vojna a potom ho vyriešime, tak asi nie. Keby hneď 90 %, čo ste povedali, by som akceptoval, tak to by snáď platilo dovtedy, kým teda padol Hussajn, diktátor, ktorý hrozil zbraňami hromadného ničenia. Ale ja neviem, koľký mesiac tam prebieha hrozná humanitárna katastrofa, kde denne hynie 30 až 100 ľudí, podľa toho, či je deň dobrý alebo zlý. Pre pána kolegu Džupu, ktorého si tiež nesmierne vážim, no ak túto tému a úprimné hľadanie východísk budeme považovať za rétorické cvičenia alebo prácu s nejakou odbornou literatúrou, jednoducho, je vecou základnej morálnej a etickej kultúry nášho štátu, ktorú naši reprezentanti reprezentujú...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, môžete reagovať len na pani poslankyňu Dubovskú.

M. Číž, poslanec: Nepochybne. Takže, ak reprezentujeme náš štát, tak pravdepodobne sa traumy toho, že musíme posudzovať naše konanie zo základných humanistických a etických kánonov, nemôžeme vyhnúť. V danom prípade a v danej situácii jednoducho pokračuje permanentne humanitná katastrofa, permanentne tam zomierajú ľudia. Ak teraz potrebujeme nejako asi dokončiť vojnu alebo niečo podobné, to znamená, ešte koľko tých ľudí tam má zahynúť! Voči komu vlastne teraz bojujeme ako krajina, chceme participovať na riešení situácie v tom Iraku, s kým? So šiitmi, alebo s tými sunnitmi, alebo s nejakými inými skrytými nepriateľmi, s Kurdmi alebo s kým. Neviem si predstaviť, a počúval som 20 rokov o tom, aké je nevyhnuté využívať medzinárodné inštitúcie na riešenie a hlavný postulát rokovať, rokovať... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper...

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja si myslím, že moja kolegyňa hovorila k veci, pretože bod má názov Správa o situácii v Iraku. Mám však obavu, pán minister, či nám prislúcha, alebo neprislúcha hodnotiť situáciu v Iraku. Nie sme my asi tu na to povolaní. Snáď by bolo bývalo dobré hovoriť o tom, o čom by mala byť tu reč. Vláda dostala istý mandát s vyslaním ženijnej jednotky. Samozrejme, na ďalšie jej pôsobenie potrebuje ďalší mandát Národnej rady, lebo tak to býva, aj americký prezident síce môže vyslať armádu do Iraku, ale po istom čase potrebuje na jej pobyt ďalšie financie a tie už musí schvaľovať kongres. Takže aj my by sme tu mali predovšetkým hovoriť o tom, koľko bude stáť ďalší pobyt našich ženistov v Iraku a kto a akým spôsobom bude participovať na jeho financovaní. To je naša úloha ako parlamentárov, pretože všetky výdavky na armádu a bezpečnosť má kontrolovať parlament. Tak je to v celom svete. Ale o tom bod nič nehovorí. Bod hovorí o správe, o situácii v Iraku, ale tu už snáď budú hodnotiť v americkom kongrese, lebo oni majú civilného správcu na čele Iraku, ich armáda okupovala Irak, (So smiechom.) a, samozrejme, pochybujem, že by nám dali čo i len zamak práva hovoriť do týchto vnútorných záležitostí, takže naša rozprava naozaj môže byť iba akýmsi sebauspokojovaním. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič...

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Ja len jednu poznámku budem mať. V podstate každý materiál, a pán minister obrany vie, ktorý sa predkladal v parlamentoch či už v Maďarskej republike, či už v Poľsku, Českej republike alebo v samotnej Veľkej Británii a týkal sa Iraku, tak vzbudil rozpravu a u nás zvlášť preto, pán podpredseda, že my sme z rokovacieho poriadku pánom Ftáčnikom vylúčili všeobecnú rozpravu, alebo všeobecnú politickú rozpravu, ktorá sa otvárala k takejto problematike. A na druhej strane, ja si myslím, že aj politiku treba trošku chápať, poviem to rovno, vedecky, ako je to vo vede, to je kauzálny prístup. Toto, o čom hovoríme, to je dôsledok a treba hovoriť aj o príčinách. Ak chceme riešiť dôsledok, tak musíme hovoriť aj o príčinách a preto som takto vystupoval. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete reagovať na faktické poznámky.

D. Dubovská, poslankyňa: Áno, ak dovolíte, ja sa chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí ku mne istým spôsobom reagovali, či pozitívne, alebo kriticky. Pán poslanec Číž, aj keď odchádzate, veľmi v skratke vám ešte poviem. Naozaj som posledný človek, ktorý by chcel vidieť ľudské obete a krízu ľudí. Viete však iste sám, lebo ste študovaný človek a veľmi rada sa s vami o tom aj potom porozprávam, či ste niekde videli, kde by sa zmenil režim bez toho, aby boli obete. Ja som len hovorila o tom, že niekedy obete sú nevyhnutné, aby bol väčší zisk. Ale nehovorím o tom, že žiadam ľudské životy. Naopak. Naopak, budem prvá a vždy som prvá, ktorá hovorí o nevyhnutnosti v prvom rade diplomatického riešenia a diplomatických rozhovorov a rokovaní. To znamená, že ľudské obete neznamenajú len straty životov. Takže budem sa tešiť na diskusiu potom spoločne niekde tu v laviciach. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Kaliňák. Nech sa páči, ako predseda dotyčného výboru máte slovo.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, v zásade v úvode by som len možno doplnil, veď u nás hádam ten režim sa zmenil, hádam bez nejakých tých zásadnejších obetí, už keď sme teda pri tom, (Potlesk.) ale to je presne otázka, ktorú tu možno dnes nie tak úplne riešime. Z môjho pohľadu je dôležité, akým spôsobom a načo sme vyslali našich vojakov do Iraku. Bez ohľadu na to, či časť poslaneckej snemovne hlasovala proti alebo za, v každom prípade na základe nášho uznesenia dnes vojaci tam sú. Na základe nášho uznesenia vojaci plnia alebo mali by plniť mandát, na ktorý boli vyslaní. Podľa posledných správ od poslednej rotácie vojaci v podstate ani neopustili tábor. Ak budeme počítať, že posledná rotácia bola v auguste tohto roku, znamená to, že v priebehu troch mesiacov v zásade, povedané jednoducho, päty z tohto tábora nevytiahli a nie preto, že by sa im nechcelo, nie preto, že by naši vojaci mali nedostatok odvahy, ale preto, že bezpečnostná situácia v Iraku neumožňuje plniť humanitárne ciele, na ktoré sme my vojakov v zásade vysielali, táto posledná várka našich vojakov. Je teda asi načase sa zmyslieť, bez ohľadu na názorové rozdiely v rámci snemovne, či teda účasť našich vojakov je v Iraku efektívna. Či riskovanie ich životov je naozaj adekvátne v porovnaní s tým, aké úlohy plnia. Ten tábor tiež nie je úplne najbezpečnejšia zóna a verím, že v našich kasárňach sa cítia podstatne bezpečnejšie, a preto by som rád zvážil otázku ich konkrétnej účasti, to znamená konkrétnej účasti našich ženistov v rámci operácie Iracká sloboda. Popri naozaj ich ohrození života, ktoré je na prvom mieste - už sme o troch vojakov prišli -, a myslím, že nie je zodpovedné od nás poslancov, aby sme ich ďalej vystavovali neadekvátnemu nebezpečenstvu, za ktorým nestoja konkrétne činy našich vojakov. To znamená, že sú ako sediace terče, ktoré naozaj iba čakajú, či sa niečo stane alebo nie a nemôžu ani aktívne voči tejto situácii konať. Ak teda je v celej snemovni - a to sa snažím hovoriť objektívne -, zatiaľ bola vždy vôľa účastniť sa operácie, mali by sme sa teda baviť, či by sme neprehodnotili mandát našej jednotky alebo či by sme neprehodnotili účasť našich vojakov v rámci Iraku. Z tohto dôvodu mám pocit, že na jednej strane zdravie a život našich vojakov a na druhej strane je aj ekonomická otázka. Naši vojaci stoja mesačne, približne, pán minister ma opraví, 40 miliónov korún? 30 miliónov korún, v každom prípade táto suma je pomerne vysoká. Keď si Slovensko plní svoje záväzky a väčšia časť tejto snemovne našich vojakov vyslala, je predpoklad, že keby sa predlžoval mandát, rovnako tak by poslanci hlasovali, je otázka, či tieto peniaze, ktoré vynakladáme a ktoré celkovo ročne sú zhruba na úrovni 400 miliónov korún, sú vynaložené efektívne. Či ich nevieme použiť lepšie. Ak ide čisto iba o našu účasť v Iraku, potom sa pýtam, či nemáme vhodnejšiu jednotku, ktorá by túto našu jednotku nahradila. Jednak z pohľadu efektivity finančných zdrojov a určite aj z pohľadu ohrozenia životov našich vojakov, ktorí by mohli byť nasadení na úplne inú činnosť a možno by ten ich priamo výkon naozaj prinášal irackým občanom nejakú skutočnú pomoc. Pretože hovoriť dnes o našich vojakoch, že pomáhajú Iračanom, je z môjho pohľadu naozaj preexponované a prehnané, pretože sedením v tábore to určite neurobia. Iste za to nemôžu, ale preto sa pýtam, či nie sme spôsobilí rozhodnúť alebo teda aspoň poveriť ministra, aby sa nad alternatívou účasti Slovenskej republiky v Iraku zamyslel.

Preto, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom by Národná rada uložila ministrovi obrany Slovenskej republiky, aby v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pripravil a predložil alternatívy účasti a pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v Irackej republike. Odôvodnenie je jednoduché, tak ako som už povedal, situácia v Iraku neumožňuje uplatnenie a realizáciu plnenia mandátu, na ktorý bola jednotka do Iraku vyslaná. Z tohto dôvodu sa zamýšľam a možno pán minister bude vedieť, možno aj teraz, možno trochu reagovať, možno v čase, ak by toto uznesenie prešlo, či bolo efektívnejšie zamyslieť sa nad vyslaním časti vojenskej polície, ktorá bezpochyby by vedela možno lepšie chrániť aj našu ambasádu, možno lepšie chrániť aj určité časti našich záujmov, ktoré v Iraku sú. Pretože, možno neviete, ale tá časť Policajného zboru, ktorá chráni dnes našu ambasádu, myslím, že sú šiesti príslušníci Policajného zboru, ktorí v Bagdade sú, bola už predmetom dvoch útokov. Takže možno sa medzi vojenskými policajtmi, či už nájdu profesionáli alebo lepšie vyzbrojení a lepšie vycvičení príslušníci. Je teda otázka, ak chceme tou účasťou v Iraku potvrdzovať akúsi účasť v rámci koalícií, účasť na záväzkoch, ktoré Slovenská republika má, ak väčšina parlamentu o tom rozhoduje, potom žiadam túto väčšinu, aby sa zamyslela nad efektívnejším vynakladaním peňazí štátneho rozpočtu a, aj keď som to povedal teraz v opačnom poradí, podstatne dôležitejšia vec, nad rozumnejším rizikom, nad životmi našich vojakov, to znamená nad zvážením a výmenou, prípadnou výmenou tej jednotky, ktorá dnes v Iraku je. Dúfam, že sa tomuto uzneseniu dostane podpory a že sa budeme môcť zamyslieť nad nejakou zmenou a novou alternatívou účasti Slovenskej republiky v Iraku. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Tóthová ako prvá. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Nepatrím medzi odborníkov, ktorí sa zaoberajú týmito otázkami, ktoré momentálne prerokúvame, ale som človek, ktorý má väčšinou praktické a reálne myslenie. A to, čo povedal pán poslanec, sa mi zdá byť veľmi pragmatické. Ak tam máme vojakov, ktorí nevyjdú z tábora, pretože nemôžu plniť úlohy, pre ktoré ich tam parlament poslal, myslím, že je skutočne logické a bez akéhokoľvek politického podtónu, alebo odsúdenia, alebo priznania tejto misie, opodstatnenosť a podobne, je účelné porozmýšľať, či by v prípade inak orientovaná skupina vojakov nemohla splniť lepšie účel. Pán poslanec spomenul vojenskú políciu a podobne. Opakujem, nie som odborníčka na tieto otázky, ale zdá sa mi nepragmatické a neúčelné, aby tam bola taká skupina vojakov, ktorá nemôže dnes plniť účel, pre ktorý ich parlament vyslal. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Dubovská.

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len na doplnenie. V úvode bolo spomenuté aj to moje slovo o obetiach. Ja by som bola veľmi rada, keby všetci kolegovia pochopili, čo je význam slov. A význam obeť ako ľudský život nemusí znamenať to isté ako ľudská obeta. A to aj u nás mnohé ľudské obety pri zmene režimu boli dané. Ja mám pocit, že teda v ostatnom, čo bolo povedané, viem sa stotožniť, ale treba aj hovoriť o tom, že celá vojenská aktivita v Iraku sa začala. Boli spravené chyby a tie si musíme uznať, ale musíme aj niesť za ne zodpovednosť. A dnes by som možno viac privítala, keby pán minister v prípade, keď sa budú rotovať naši vojaci, že budú na výmene alebo niektorí, ktorí tam boli, že by nám sprostredkoval diskusiu s nimi tak, tak, aby páni poslanci mali šancu si priamo konfrontovať, čo sa dialo v teréne a priamo s tými, ktorí nás tam reprezentujú. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Elsner...

J. Elsner, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len jednu poznámku. Pán poslanec Kaliňák hovoril o tom, že v podstate naša jednotka nevykonáva žiadnu činnosť a že bolo by treba prehodnotiť jej pozície a postavenie. Neviem teda, či on bol vojakom našich ozbrojených síl, ale ak bol vojakom, tak jednoducho, myslím si, že by nemal takto hovoriť a mal by pochopiť, že patríme do systému ozbrojených zložiek, ktoré sa nachádzajú na území Iraku a plníme úlohy, ktoré z toho vyplývajú. A to, že momentálne, neviem, odkiaľ máte tú informáciu, že teda sedia a nerobia nič, jednoducho to nesúvisí s tým, na čo dostali mandát. Sme zodpovední za kolektívnu bezpečnosť, naše jednotky dostali mandát tohto parlamentu a musia zabezpečovať úlohy, ktoré sú pred nich postavené.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenia poslancov s faktickými poznámkami môže reagovať pán poslanec Kaliňák. Nech sa páči, máte slovo.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predovšetkým by som chcel asi reagovať na pána poslanca Elsnera. Pán poslanec, bez ohľadu na to, aký mandát sme našim vojakom vystavili, akým spôsobom sme v kolektívnej obrane, našou úlohou je, aby sme sledovali napĺňanie mandátu Národnej rady. A ten dnes sa nenapĺňa. Vojaci naozaj tú činnosť nevykonávajú a ak, tak veľmi obmedzene. Ale to nie je výčitka. Ja chápem, že ste zmenili kreslo, že dnes už musíte teda apriori brániť, kde sedíte, ale tu je to o racionálnom uvažovaní, toto nebol útok ani na koalíciu, ani na opozíciu, preto hovorím, ak vieme, že väčšina snemovne sa nejakým spôsobom zhodne na účasti, potrebujeme sa dostať k tomu, či vhodne využívame prostriedky daňových poplatníkov, a tie sú tak vašich voličov ako našich voličov, či vhodne nakladáme so životmi našich vojakov. Nehnevajte sa, pán poslanec, bez ohľadu na mandát, ale ja nie som ochotný niesť zodpovednosť za riziko života našich vojakov, ktorí sedia v tom tábore a to riziko nie je opodstatnené ich prácou, tým, na čo boli vyslaní do Iraku! Vieme možno postaviť jednotku, ktorá zapadne do tej štruktúry, o ktorej sa bavíme, s ktorou sa vieme baviť o velení, ktorá bude pre nich vhodná a podobne, ako ministerstvo vyvíja aktivity v otázke školenia ženistov, irackých, ktorí môžu byť i na slovenskom území, otázka vyslania niekoľkých expertov v rámci misie NATO do Iraku, to sú všetko aktivity, ktoré ministerstvo robí. Tu sa zamýšľame nad tým, či nevieme efektívnejšie vynaložiť prostriedky pod menším rizikom ohrozenia života našich vojakov a hlavne, že teda budú tú činnosť vykonávať. Lebo dnes iba formálne sa hlásime k tomu, že niečo robia. V skutočnosti opevňujú tábor. To hlásenie, ktoré je, keby ste si chceli prečítať, túto, by som povedal túto problematiku, určite by ste sa tu dočítali, že od poslednej rotácie boli možno vonku dvakrát. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu, pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave, nech sa páči, ale ešte pred tým dovolím si vás upozorniť, ak hovoríme - a dnes som si to všimol asi štyrikrát, ak hovoríme veľmi blízko k mikrofónu, tak nieže nepočuť, ale, ale to sa rozmaže. Chcem každého upozorniť, že ak nevie odhadnúť, čo je 20 centimetrov, tak približne stačí aj 10 - 15, vzdialenosť medzi ukazovákom a palcom, takto, keď položí, a budeme veľmi krásne rozumieť tomu, čo hovoríte, ja niekedy nerozumiem, ak poslanec veľmi blízko má mikrofón, ja nerozumiem tomu, čo on hovorí, tým pádom je problém to zachytiť a potom, samozrejme, aj zapísať do stenografického záznamu, skúsme takú novú metódu, pán minister, nech sa páči.

J. Liška, minister obrany Slovenskej republiky: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja som chcel poďakovať za príspevky posledným dvom, pani Dubovskej a pánu Kaliňákovi, lebo toto je to, čo som vždy hovoril, že ja vítam diskusiu o Iraku, ja sa jej vôbec nebránim a ja si myslím, že je dôležité o tom rokovať, a hlavne tým poslancom, ktorí tu stále útočili na pána premiéra a možno na mňa a možno na predchádzajúceho ministra Ivana Šimka, by som chcel povedať, že ja som iba povinný poskytnúť podklady k vášmu rozhodnutiu, vyslala túto jednotku Národná rada, nie minister obrany, minister obrany je povinný zabezpečiť to, že keď Národná rada rozhodne, my máme vojakov, ktorí tam vycestujú, a toto sme zabezpečili. Čiže o tomto diskutujme, samozrejme, pán Ďaďo ja nemám rád takéto úsmevy, ja tiež počúvam aj vás, keď rozprávate, a pozorne, aj pani Bollová a myslím si, že sa snažím správať korektne, čiže ja tu iba informujem o tom, čo som bol požiadaný Národnou radou, to sa uskutočnilo 6. júla. 7. júla to rozhodla vláda, 14., o týždeň na to som to na vládu predložil, že sa to dostalo na rokovanie parlamentu až dnes, ja za to nemôžem, preto som sa snažil vo svojej úvodnej správe zhrnúť ešte aj, o čom rokujú dnešné koaličné sily dnes v Iraku, že sa to dá dopĺňať, tak, ako ma doplnil pán Banáš, samozrejme, dá, ja mu za to ďakujem, tie správy môžu byť ešte širšie, keď ma požiadate o ďalšie, ja ich, samozrejme, spracujem a budem veľmi rád, že to môžem spraviť, budem chodiť na výbor a ešte sa dostanem k tomu, prečo nebolo viacej ľudí so mnou v Iraku. Dostali sme, nemáme tam svoje jednotky, ktoré zabezpečujú prepravu, toto nám zabezpečujú buď Američania, alebo Poliaci, dostali sme presne limitovaný počet, zobrali sme všetky štyri televízie, ktoré na Slovensku sú, to znamená STV, JOJ, TA3 a Markízu, zobrali sme SITU a TASR ako spravodajstvo, od ktorých môžu čerpať všetky denníky, ani jeden denník tam iný nebol zobratý, nebolo viacej miesta, mňa mrzí to, že došlo k tomu, že sa tam nevyskytoval ani jeden poslanec branno-bezpečnostného výboru, nabudúce túto chybu napravím, ospravedlňujem sa za to a - zahraničného, samozrejme - som ochotný na túto tému diskutovať a preto za tieto príspevky ďakujem a ďakujem aj všetkým, len by som vážne bol rád, aby sme diskutovali o Správe o Iraku, ktorú je vhodné doplniť o toto, o toto, o toto alebo nie. Takže asi toľko v krátkosti. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave, nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Pán podpredseda, ja by som sa chcel vyjadriť k poslednému rečníkovi, k predsedovi nášho výboru, predpokladám, že minimálne jeho návrh pán minister obrany bude zvažovať a uvažovať o ňom, ale ja sa obávam, respektíve poprosil som o súčinnosť Kanceláriu Národnej rady, že o takomto uznesení, ktoré predložil pán predseda Kaliňák, asi nebudem môcť dať ako spravodajca hlasovať, lebo, nie som si istý, ale myslím si, že za 12 rokov, čo som tu, sme ešte neukladali ministrovi a tak je sformulovaný návrh, dokonca ani vláde nie, vždy sa to nieslo skôr vo formulácii, že žiadame vládu uložiť ministrovi obrany, ako je to sformulované, môže len vláda. Myslím si teda - Slovenskej republiky -, tak ak by sme to chceli zrealizovať, tak by sme mali požiadať vládu, aby nám čosi pripravila, ale minimálne vecne je to na diskusiu, čo navrhol pán Kaliňák, a predpokladám, že pán minister obrany sa zaťaží týmto názorom a myslím, že by sme mohli pokračovať o tejto diskusii povedzme vo výbore pre obranu a bezpečnosť alebo v zahraničnom výbore a hovoriť o tomto návrhu ďalej, lebo je minimálne veľmi zaujímavý. Všetko, ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 877. Prosím teraz pána ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

J. Liška, minister obrany Slovenskej republiky: Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách predkladá vláda Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 965 z 20. mája 2004. K správe o stave odškodnenia jednotlivých obetí komunistického systému, predložený vládny návrh zákona upravuje poskytnutie jednorazového peňažného príspevku občanom Slovenskej republiky, ktorí boli v období v rokoch 1948 až 1954 z dôvodu politickej nespoľahlivosti zaradení do vojenských táborov nútených prác po dobu základnej vojenskej služby a výnimočného vojenského cvičenia a tiež poskytnutie príspevku pozostalým manželkám po uvedených osobách. Vojenskými tábormi nútených prác sa rozumejú cestné prápory ženijného vojska riadené od 2. augusta 1948 do 1. septembra 1950 a predovšetkým pomocné technické prápory. Jednorazový peňažný príspevok sa navrhuje poskytnúť na základe žiadosti oprávnených osôb a po predložení potvrdení uvedených v zákone vo výške 1.500 Sk, alebo 2.000 Sk za každý mesiac zaradenia do vojenského tábora nútených prác z dôvodu politickej nespoľahlivosti, najviac však vo výške 60 000 Sk. Pozostalým manželkám po osobách zaradených do vojenských táborov nútených prác sa navrhuje poskytnúť jednorazový peňažný príspevok v polovičnej výške. Celkové náklady na vyplatenie uvedeného príspevku sa predpokladajú vo výške 150 miliónov Sk, jeho vyplatenie sa navrhuje realizovať v rozpočtových rokoch 2005 až 2007, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého vládneho návrhu zákona do druhého čítania, ďakujem.