B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, poslankyni Márii Sabolovej.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 245 z 12. októbra 2004 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o poskytnutí jednorazového príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách, tlač 859. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že návrh po formálno-právnej stránke spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a dôvodová správa obsahuje všetky informácie, ktoré vyžaduje rokovací poriadok a legislatívne pravidlá a zároveň chcem povedať, že vlastne prípravou tohto zákona sme zaviazali vládu Slovenskej republiky uznesením Národnej rady predložiť tento návrh zákona. Na základe uvedených skutočností vychádzajúcich z oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. Ak Národná rada posunie návrh do druhého čítania, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, budem navrhovať, aby zákony boli prerokované v nasledujúcich výboroch: v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre sociálne veci a bývanie, vo výbore pre obranu a bezpečnosť a vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbory by mali prerokovať návrh zákona do 24. novembra a gestorský výbor do 25. novembra.

Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, traja, končím možnosť sa ústne prihlásiť ústne do rozpravy, pán poslanec Mikloško ako prvý, potom pani poslankyňa Podracká a pani poslankyňa Bollová.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pá minister, kolegyne, kolegovia, vítam v mene poslaneckého klubu KDH, že prakticky posledná skupina ľudí, ktorá v období 1948 - 1989 bola nejakým spôsobom postihnutá, dostáva jednorazové odmenenie. Vítam, že je to vládny návrh zákona. Prístup k týmto ľuďom, ktorý strávili čas nútene v takzvaných práporoch PTP, to je, neviem, pretože to bolo po česky, spĺňa všetky predpoklady celej tej línie odškodnenia, ktorou sme sa vydali od 89. roku. To znamená, po prvé, že to bolo z politických dôvodov, to už povedal pán minister, po druhé, že ich pobyt tam bol nútený, že jednoducho nemohli odtiaľ odísť, boli, aj keď neboli tak strážení ako v pevných väzniciach, ale povedzme 5 rokov vojenskej služby na týchto rôznych pracovných miestach museli stráviť povinne a museli stráviť pod trestom, pokiaľ by odtiaľ odišli. Všimnime si jednu vec, je prakticky smiešne, ak niekto strávil 5 rokov, takto povedal by som, strážene, že môže, alebo tri, alebo dva roky bola základná vojenská služba, že môže dostať maximálne 60 000 korún a teda pokiaľ je to rodinný príslušník, tak 30 000 korún. Všimnime si, že celková suma napriek tomu je odhadovaná na 150 miliónov, čo nie je malý peniaz, ale je to rozdelené na dva roky. Mne z toho vychádza jedna vec, že množstvo týchto ľudí bolo veľké. Ak si zoberieme, že 150 miliónov ľudí potrebujeme na to, pričom maximálne za jedného človeka môže vyplatiť len 60 000, tak vieme, že počet týchto ľudí išiel na tisíce a je dobré, že v 15. roku po nežnej revolúcii vláda akoby uzatvárala oblúk odškodnenia všetkých tých, ktorí boli strážení, ktorí sa nemohli pohybovať a ktorým takýmto aspoň symbolickým spôsobom "vzdávame" istú náhradu za to, že boli nejaký čas na slobode obmedzení. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne povedať pár možno filozofických poznámok k predkladanému návrhu zákona. Ku všetkému, čo povedal pán minister, by som chcela ešte pridať myšlienku nemeckej filozofky Hannah Arendtovej, ktorej filozofia je známa na celom svete pod slovným spojením banalita zla. Hoci v našom historickom a politickom kontexte či priestore sa viac využíva či zneužíva slovné spojenie väčšie a menšie zlo, voľba medzi väčším a menším zlom, myšlienka takzvanej banality zla je o niečo novšia. Dvoma - troma vetami vysvetlím, ako táto myšlienka vôbec vznikla. Vznikla na základe priamej účasti tejto filozofky Hannah Arendtovej na súde s Eichmannom. Arendtová bola šokovaná tým, že v prostredí súdneho dvora a vo väzení fungoval Eichmann rovnako dobre ako za nacistického režimu, fungoval rutinne, avšak keď sa ocitol v situáciách, pre ktoré neexistovali takzvané rutinné postupy, bol bezmocný a jeho prejavy na súde, plné klišé, viedli k istému druhu morbídnej komédie, čo malo ironickým spôsobom "deklarovať" onú banalitu súdu, banalitu zla. Na základe štúdia Eichmannovej osobnosti dospela Arendtová k poznaniu, že práve vykonávanie týchto rutinných postupov je možné na základe toho, že vo vykonávateľoch týchto postupov existuje istá bezmyšlienkovitosť či až absencia myslenia, dovoľujúca páchať zlo aj spôsobom, ktorému chýba akýkoľvek úmysel, ktorému chýba vôbec schopnosť rozlišovať dobro a zlo. Vykonávatelia rutinných postupov považujú zlo za čosi banálne a úlohu človeka v nich, jeho osud, tiež. Tvárou v tvár k udalostiam, ktoré prinieslo 20. storočie v absurdnom náraste takzvanej banality zla, musíme sa ešte aj dnes konfrontovať s otvorenou či skrytou formou násilia voči skupinám ľudí z minulého režimu, zakrývaných práve rutinnými postupmi voči takzvaným politicky nespoľahlivým osobám a medzi ne v minulosti patrili aj osoby z cestných práporov ženijného vojska či pomocných technických práporov.

Pri tvorbe zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665, ktorý sme odsúhlasili minulý rok, bol pôvodne aj článok, ktorým mali byť odškodnené osoby, ktoré sú zaradené na odškodnenie v tomto navrhovanom zákone, čiže osoby z cestných práporov ženijného vojska alebo z vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách. V čase schvaľovania, teda pred rokom nebolo možné tieto osoby odškodniť a som rada, že po roku sa táto politická vôľa našla. K obetiam bezprávia, a to je môj hlboký názor a presvedčenie, musíme zaujať korektný a jednoznačný postoj ako k ľudsky trpiacim bytostiam predstavujúcim jeden zo symbolov komunistického režimu na sklonku 40. a začiatku 50 rokov.

Doktor Kľuska, ktorý je podpredsedom jednej z inštitúcií zaoberajúcich sa práve pétepákmi, uvádza v dokumente, ktorý dostali viacerí poslanci na študovanie, niekoľko poznámok k zákonom a aj k tejto poslednej skupine odškodňovaných uvádza, že dokument aplikovaný pre brancov PTP vymedzoval jedenásť kritérií politickej nespoľahlivosti. Z dôvodov politickej perzekúcie príslušníci PTP bez ohľadu na zdravotnú kvalifikáciu a v rozpore s medzinárodnými chartami o ľudských právach boli politicky motivovanými povolávajúcimi vojenskými rozkazmi, namiesto mreží izolovaní kasárenskými vojenskými múrmi pod špeciálnym vojenským represívnym komandom. Ďalej uvádza, že podľa rozkazu veliteľa práporu mesačný pracovný limit u príslušníkov PTP väčšinou v nezdravom, nehygienickom prostredí s maximálnym pracovným nasadením mohol byť až 312 hodín, čo podľa daného platného zákonníka bolo alebo malo byť len 192 hodín. Okrem toho, ako uvádza, boli fyzicky aj psychicky týraní, boli rôznymi vulgárnymi nadávkami označovaní za zradcov republiky, nepriateľov spoločnosti a tak ďalej. Dokonca aj po prepustení boli považovaní za menejcenných a boli klasifikovaní ako ľudia takzvanej vedľajšej sorty.

Mohla by som vo vymenúvaní pokračovať a ak ma niečo trápi, je to skutočnosť, že aj dnes existujú snahy banalizovať históriu a osudy ľudí v nich, banalizovať zlo, ktoré preukázateľne jestvovalo a pôsobilo. Chcem preto podporiť predkladaný návrh zákona a Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko bude hlasovať o postúpení tohto zákona do druhého čítania. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, je mi tak trošku nepríjemné, že idem vystupovať po Danke Podrackej, ktorú si veľmi vážim, ale nemôžem nereagovať na jej precítené slová o obetiach bezprávia, o obetiach komunistického režimu, keď kľudne dnes produkujeme stovky obetí bezprávia i súčasného režimu. Dúfam, že o tom nikto nebude pochybovať.

Vláda Slovenskej republiky predložila tento návrh do parlamentu, o odškodnení príslušníkov pomocných technických práporov, pán Mikloško, takzvaných čiernych barónov, možnože skutočne so snahou, aby sa dospelo k odškodneniu všetkých ukrivdených. Pretože sa stalo známe, že naši poslanci s návrhom tohto zákona nesúhlasia, dostali sme všetci, takmer, niekoľko listov, v ktorých nám vyslovujú príslušníci pomocných technických práporov podporu. Podporu, pán Mikloško. Čítam. Meno vám neprečítam, samozrejme. Je tu podpísaný ten človek, aj adresu mám, samozrejme, že vám ju nepoviem. (Smiech v sále.) Ale ak budete vy chcieť menovite, že sa chcete s ním stretnúť, poviem. Takže títo ľudia nám vyslovujú podporu a vyslovujú nesúhlas s prijatím pripravovaného zákona a uvádzajú z akých dôvodov. Dovolím si to citovať iba.

Po prvé. Vláda návrhom zákona o odškodnení príslušníkov PTP spolieha na ľudskú chamtivosť a chce si pre koalíciu kúpiť viac hlasov vo voľbách v roku 2006.

Po druhé. Príslušníci PTP vykonávali vojenskú základnú službu ako ostatní branci s tým rozdielom, že neboli zaradení napríklad k letcom, tankistom, ale plnili hospodársko-obslužné úlohy v rámci česko-slovenskej armády.

Po tretie. Po tretie. Po tretie. Kým ostatní vojaci základnej vojenskej služby strážili hranice, cvičili vo vojenských priestoroch zadarmo, príslušníci PTP boli za vykonávanú prácu v armáde na vtedajšie pomery dobre platení. Odtiaľ pomenovanie baróni. O túto službu sa uchádzali mnohí branci zo sociálne slabších rodín.

To píše tento človek, to som si ja nevymyslela. Pýtam sa vás, kto má evidenciu všetkých vojakov, ktorí slúžili v pomocných technických práporoch, kto má evidenciu, koľkí z nich tam boli nasilu za ideologické prečiny, trebárs že boli kňazi, alebo že ich rodičia boli nejakí šľachtici v minulosti, alebo že ich rodičia nepodpísali prihlášku do jednotného roľníckeho družstva? Pýtam sa, kto má túto evidenciu a kto to bude zisťovať? Pretože tento pán mi tu píše: "Mali by ste strážiť, kto sa bude uchádzať o odškodnenie a ako bude dokazovať svoje zaradenie k PTP. Povolávacie rozkazy sme odovzdali pri nástupe vojenskej služby, vojenské knižky po preložení do zálohy na okresných vojenských správach a v prepúšťacích listoch z vojska máme uvedený iba dátum nástupu a skončenia vojenskej základnej služby. Ako môžeme dokazovať, že sme slúžili v PTP?" Dávam vám to, pán minister, do pozornosti, lebo myslím si, že toto je vecný dôvod na zamyslenie. Ďalej píše tento pán, s čím sa absolútne stotožňujem:

Po prvé. Príslušníkov PTP treba morálne rehabilitovať za nálepku politicky nespoľahlivý a nie zosmiešňovať výrokmi v prejavoch takzvaných disidentov.

Po druhé. Ak odškodňovať, odškodniť tých, ktorí slúžili viac ako 24 mesiacov, lebo boli i takí, respektíve odškodniť tých, ktorí boli zaradení do PTP z politických dôvodov.

Po tretie. Manželkám po nebohých príslušníkoch zaradených do PTP priznať primerané odškodnenie iba v tom prípade, ak ich manželstvo bolo uzavreté pred zaradením manžela v pomocných technických práporoch alebo počas neho.

Po štvrté. Ak sa rozhodne parlament prijať navrhovaný zákon, potom by sa mali odškodniť nielen vojaci, ale aj poddôstojníci a dôstojníci, lebo aj tieto skupiny boli zaraďované do PTP z rovnakých dôvodov politickej nespoľahlivosti, napríklad viacerí dôstojníci prvého česko-slovenského armádneho zboru v Sovietskom zväze.

Odkazujem všetkým ostatným poslancom: Mali by ste sa viac venovať sociálnym problémom ľudí a riešiť ich, ako zneužívať minulosť na politické ciele. Ak už chcete mať skutočne pravdivý obraz o minulosti, potom nezbierať informácie iba od ľudí typu takého a takého a jeho ústavu a tak ďalej, hľadajte si objektívnych informátorov.

Ešte raz zdôrazňujem: Nezakladajte nové krivdy ako v prípadoch odškodňovania príslušníkov respektíve účastníkov SNP. Čiže ja vám toto odkazujem len. On nám želá zdravie a múdre rozhodnutia, tento pán.

Chcem zdôrazniť, že, alebo prosím vás, aby ste nepochybovali o tom, že nie ja, ale my všetci sme za odškodnenie akýchkoľvek krívd, len aby sme nepáchali krivdy ďalšie. My s tým zákonom budeme súhlasiť vtedy, ak bude upravený tak, že sa budú dať vyšpecifikovať ľudia, ktorí si to odškodnenie naozaj zaslúžia. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Dlho som odolávala, nechcela som skutočne vystúpiť k vystúpeniu pani poslankyne, ale nedá mi to, pretože citovala z listu, a mňa to napríklad vôbec neprekvapuje, že máme iný okruh ľudí, ktorí sa na nás obracajú, že ja mám svoj okruh ľudí a ona má svoj okruh ľudí, ale nemôžeme považovať tento okruh ľudí, ktorý ja mám, za nejaký pochybný tak, ako ja nespochybňujem jej okruh ľudí. Podľa mojej mienky ja zastupujem názory a stotožňujem sa s týmto návrhom zákona, sú to ľudia, ktorých je najmenej desaťtisícová skupina a v plnej miere chcem tento zákon podporiť...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vy ste už aj pri prerokúvaní minulého zákona alebo minulej právnej normy na odškodňovanie politických väzňov vyjadrili svoj názor a veľmi odľahčene a povedala by som až možno neprimerane voči tým, ktorých, dnes ste aj priznali, že boli určite aj takí, ktorí boli odsúdení a, v úvodzovkách, "na takéto nútené práce". Zákon dáva možnosť, nie povinnosť, čiže ak niekto cíti ako tento dotyčný pán, ktorý možno bol v PTP, a cíti, že sa mal tam veľmi dobre a mal za to nejaké veľké odmeny a odmenu za to, že tam mohol pracovať, nech nežiada toto odškodnenie a všetky odškodnenia okrem toho, že musia byť jasne podložené, pri všetkých odškodňovaniach za zločiny komunizmu, boli aj na istej morálnej hodnote ľudí, ktorí boli postihnutí a cítili aj týmto finančným odškodnením morálne odškodnenie. Takže ja sa ešte v záverečnom slove vyjadrím k niektorým pripomienkam, ktoré tu odzneli, a jedno, čo ma veľmi mrzí, pretože vy zvyknete veľmi otvorene hovoriť a komunikovať, že máte obavu zverejniť občana, ktorý sa veľmi jasne a hlasne vyjadruje k tejto téme, pretože pre mňa sú to anonymy, pokiaľ nie je možné, aby ľudia, ktorí napíšu nejaký názor, nechceli byť zverejnení, ak si stoja za svojím názorom a mňa to trošku prekvapuje a pre mňa sú to nedôveryhodné potom informácie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Škoda.

S. Škoda, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som reagoval pár slovami na predrečníčku pani Bollovú. V predchádzajúcom volebnom období takýto zákon už bol iniciovaný, neprešiel len kvôli tomu, že ministerstvo financií nesúhlasilo so sumou, ktorá tu je. Myslím si, dnes keď minister obrany zo svojho rozpočtu chce takéto krivdy napraviť, je to len veľmi chvályhodné. Ďalej by som chcel povedať, že Ústav pamäti národa, ktorý vstupoval do tohto zákona, veľmi presne vie, komu tieto peniaze budú prislúchať a komu nie. To znamená, tá súhra ministerstva obrany a Ústavu pamäti národa tam určite bude. Je zaujímavé, že členovia KSČ doteraz neiniciovali taký návrh, že odškodniť ľudí, ktorí boli v pracovných táboroch za ich vlády. To je všetko. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Demeterová, veď ani my nespochybňujeme vaše názory, takže som rada, že vlastne si nič jedna druhej nevytýkame. Pani poslankyňa Sabolová, vy ste sa vyjadrili, že zákon dáva možnosť uchádzať sa. Prosím vás pekne, čo je to za zákonná norma, "možnosť"? Pýtam sa, aký dôkazový materiál bude zákon vyžadovať? Ja sa nebojím toho, že sa ich prihlási, čo ja viem, oveľa viac ako v skutočnosti ich slúžilo, ale čo potom? Ako to budete rozlišovať? Ja si myslím, že som to povedala zrozumiteľne z toho listu, toho autora, ktorého sa nebojím povedať, ale ja som sa ho nepýtala. Ja sa ho spýtam, buďte bez starosti, že vám ho poviem, to nie je anonym, to je človek, ktorý slúžil v PTP. A k pánu poslancovi Škodovi. Ústav pamäti národa, ja si myslím, že o tomto ústave už sa tu toľko toho porozprávalo, podľa mňa, ja by som nestavila na serióznosť tvrdení tohto ústavu, pýtam sa však, pán minister, vy áno? Vy budete brať za smerodajné údaje Ústavu pamäti národa, ak budete odškodňovať ľudí, alebo budete pýtať od ľudí dôkazový materiál, ak sa bude chcieť niekto uchádzať o odškodnenie? Buďte taký dobrý, povedzte mi. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem. Veľmi krátko. Samozrejme, v návrhu zákona je uvedené, aké potvrdenie a odkiaľ má byť prinesené. Nie je tam spomenutý Ústav pamäti národa.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Krátko by som sa chcela vyjadriť. Vystúpili traja páni poslanci. Z dvoch vystúpení bolo úplne jasné stanovisko a podpora návrhu zákona, u pani poslankyne Bollovej nebol daný nijaký iný pozmeňujúci návrh, ale možno, že ak budú dobré pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní, podporí aj klub Komunistickej strany Slovenska, aspoň som to takto pochopila na záver. Chcem povedať, poznám mnoho ľudí, ktorí boli takýmto spôsobom odsúdení na nútené práce, bolo by nespravodlivé, aby sme dnes túto skupinu, ako hovoril pán poslanec Mikloško, neodškodnili, nezaradili do tohto procesu, je dnes skoro jasný aj počet žiadateľov, ktorí sa budú uchádzať o toto odškodnenie, pretože sa na tom spolu s rezortom ministerstva podieľala aj táto skupina ľudí a dnes, myslím si, že vedú dosť presné, môžem povedať dosť presné zoznamy tých, ktorí boli v nútených táboroch, a manželiek pozostalých a zdôrazním to, že je to skutočne možnosť požiadať a žiadať toto odškodnenie a je presne definované, kto a akým spôsobom môže v zákone žiadať o toto odškodnenie. A chcem teda vás , páni poslanci, na záver požiadať, tak ako som predniesla v mojom vystúpení, aby sme postúpili návrh zákona do druhého čítania, keďže nebol prednesený žiadny iný procedurálny návrh.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime ešte k ďalšiemu prvému čítaniu a to o

Pán minister obrany, nech sa páči, máte slovo, môžete uviesť návrh zákona.

J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákonom č. 201/2004 Z. z. bola s účinnosťou od 1. januára 2005 zvýšená suma hodnostného príplatku pre príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu. Toto zvýšenie bolo iniciované až pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky bez zohľadnenia dopadu takejto zmeny na verejné financie. Po následnom zhodnotení schváleného návrhu zákona by dopad zvýšenia hodnostného príplatku predstavoval 1 415 088 000 Sk. Vzhľadom na to, že takáto úprava hodnostného príplatku môže zvýšiť deficit verejných financií, vláda v uznesení k východiskám rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 zaviazala ministra vnútra pripraviť návrh zákona, ktorý zvýšenie hodnostného príplatku zruší alebo zníži. Predkladaný návrh zákona je plnením tejto úlohy s tým, že znižuje zvýšenie hodnostného príplatku vykonaného zákonom č. 201/2004 Z. z. Okrem uvedeného návrh zákona obsahuje ešte dve zmeny. Prvá úprava sa týka systemizácie a na základe nej sa navrhuje, aby vláda ako záväzný ukazovateľ určovala len počet príslušníkov jednotlivých zložiek patriacich do pôsobnosti zákona č. 73/1998 Z. z. bez ich zaradenia do jednotlivých platových tried. Podľa druhej zmeny valorizáciu funkčných platov príslušníkov týchto zložiek bude ustanovovať zákon o štátnom rozpočte obdobne, ako je to v prípade ostatných štátnych zamestnancov.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho postúpenie do ďalšieho čítania. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jánovi Patakymu. Pán poslanec, nech sa páči, môžete informovať Národnú radu o vašom návrhu ako o návrhu spravodajca. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Pataky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 298 z 5. októbra 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, pod tlačou 885. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2004 č. 903 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Ako jediný pán poslanec Kaliňák, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Takže pán poslanec Kaliňák, nech sa páči, máte slovo.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia. Pred časom sme v tejto snemovni diskutovali o potrebe stabilizovať Policajný zbor, o potrebe stabilizovať ostatné bezpečnostné zložky, akými sú bezpochyby Slovenská informačná služba, zbor Väzenskej a justičnej stráže alebo zbor Železničnej polície. Pred časom sme v tomto parlamente schválili zvýšenie hodnostného príplatku policajtom, príslušníkom Slovenskej informačnej služby a ďalším, ktorých som menoval, na úroveň vojakov. V tomto návrhu sa však vláda snaží negovať už rozhodnutie parlamentu, ktoré malo nadobudnúť účinnosť 1. januára. Mám pocit, že sa začíname do určitej miery zahrávať s ohňom a že chceme naozaj všetky bezpečnostné zložky začať do určitej miery destabilizovať. Na jednej strane vidím problém v tom, že Národná rada bude pôsobiť ako nedôveryhodný orgán, ktorý v máji tohto roku policajtom navýšenie ich príplatkov schváli a o štyri mesiace si to rozmyslí a ešte by som si dovolil prečítať naozaj, veta, ktorá je brilantná aj z pohľadu slovenského jazyka, ktorá ma zaujala v dôvodovej správe. "Vzhľadom na uvedené sa navrhuje znížiť zvýšenie hodnostného príplatku, ktoré má nadobudnúť účinnosť..." Mám pocit, že ak po tomto hlasovaní o tomto zákone už nebudeme vyzerať pred naším národom smiešne, potom už neviem, ktoré hlasovanie to bude. Nejde však iba o hodnostné, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať v tomto návrhu zákona, ale ide aj o to, že chceme zobrať policajtom, ako oni interne hovoria, tabuľky, čo je úprava v takzvanom zrušení platových tried, kde vlastne policajti, ktorí majú rozpočet, na policajtov, ktorých chcú doplniť vo svojich stavoch. Dnes Policajnému zboru chýba 1 500 policajtov a každým dňom sú policajti pripravení odísť práve z toho dôvodu, že ich sociálne istoty sú nestabilné. Najskúsenejší policajti sú po 15 rokoch toho, čo si odslúžia v zbore, ale dnes to majú jednoduché. Ak sa budú prijímať zákony, ktoré sú proti nim, budú odchádzať, a dostali sme sa do situácie, že Policajný zbor bude zložený z 21-ročných chlapcov, ktorí bezpochyby sú veľmi iniciatívni, ale rozhodne nie skúsení. No určite ušetríme na mzdách, pretože 21-roční policajti budú mať mzdy nízke. Je otázka, či ušetríme na zdraví našich občanov a či ušetríme na majetku, ktorý majú predovšetkým policajti chrániť. Ale nerád by som hovoril iba o policajtoch, pretože sa to naozaj týka aj príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorí nielenže teda sa stále vozia na autách z federácie, starých favoritoch a majú platy okolo sedemnásť hrubého, ale tiež majú chrániť našu bezpečnosť z pohľadu ochrany proti terorizmu. To isté platí o príslušníkoch Justičnej stráže, ktorí majú strážiť nebezpečných zločincov a našou odpoveďou na ich úlohy, ktoré ich čakajú, je iba to, že im chceme zobrať hodnostný príplatok, ktorý sme im pred pol rokom udelili. Rovnako tak je veľmi nebezpečné a možno ešte horšie ako zníženie hodnostného a to je likvidácia automatickej valorizácie ich platov, ktorá bola v tom zákone, ktorý sme prijali v máji, stanovená. Dnes sa ruší a stavia policajtov na úroveň bežných pracovníkov štátnej správy, to znamená bežných ministerských úradníkov, keď to takto poviem, ale na rozdiel od nich policajti a ostatní príslušníci bezpečnostných zložiek musia svoje životy nasadzovať každý deň "voči" ochrane nášho majetku, "voči" ochrane nášho zdravia. Preto si myslím, že tento návrh je maximálne neseriózny vo vzťahu k Národnej rade, vo vzťahu k policajtom, keď nás vláda, všetkých poslancov celej snemovne, nielen vládnej koalície, nielen opozície, ale všetkých poslancov stavia do polohy, že my budeme tí nakoniec, ktorí rozhodnú o tom, že "znížime zvýšenie" hodnostného našim policajtom, že my im dáme jasnú odpoveď, že napriek tomu, že v máji sme ešte mali seriózny záujem na stabilizácii Policajného zboru, na stabilizácii Slovenskej informačnej služby, na stabilizácii zboru Väzenskej a justičnej stráže.

Vážení kolegovia, myslím si, že tento návrh zákona nemá právo prejsť do druhého čítania a preto vás žiadam o to, aby ste ho v žiadnom prípade nepodporili. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ja len veľmi krátko, chcela by som vyjadriť takú osobnú podporu tomu, čo tu odznelo z úst pána poslanca vo vystúpení, pretože sa denno-denne stretávam a ak poviem, že ma oslovujú možno úplne neznámi príslušníci trebárs Policajného zboru a pýtajú sa na naše stanovisko, pretože v priebehu krátkeho obdobia zneisťujeme ich postavenie a preto si myslím, že bolo by dobré, aby sme hľadali nejaký konsens v rámci výboru a aby sme dnes ľuďom vo výkone dali primeranú mzdu, aby sme nemuseli potom rozmýšľať o tom, aké budeme im dávať výsluhové dôchodky, ale aby sme im dali teraz primeranú mzdu za prácu, ktorú robia, aby sme ich diferencovali, ale aby sme, aby potom s dobrými platmi mohli odchádzať do dôchodku a nebolo treba, aby sme im dávali nejaké špeciálne dôchodky, ale aby sme ich dnes ocenili a preto si myslím a budem sa snažiť o tom ešte diskutovať, do druhého čítania, aby sme neurobili zásadnú chybu v oslabení silových rezortov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová...

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia. Chcem vyjadriť názor, ktorý sa bude týkať nielen tohto zákona, ale vôbec serióznosti legislatívy, ktorú robí tento parlament. Predsa legislatíva je vážny prostriedok riadenia tejto spoločnosti a v právnom štáte má byť legislatíva, ktorá zabezpečí právnu istotu a stabilitu. Je dehonestujúce, ako sa cez tento prostriedok riadi štát. Je predsa nemysliteľné, aby nielen v tejto otázke - a stáva sa to veľmi často -, prijmeme niečo a o chvíľu to úplne meníme. To sa stalo pred voľbami, že sa prijali pekné zákony, potom sa to absolútne znegovalo, to sa stalo s náhradným výživným, ktoré prijala táto snemovňa, znegovalo sa to, to sa stáva aj s inými právnymi úpravami. Nehnevajte sa, ale už začína byť legislatíva ako v Babylone, pretože nikto nevie, čo platí, a to, čo sa prijme, či bude ešte o pol roka platiť. Tak čo to je za legislatívu, čo je to za podpredsedu vlády pre legislatívu, ktorá nerobí analýzy dopadu finančných prostriedkov prijatých zákonov. Až keď sa prijme zákon, potom sa zistí, že vlastne sú to dopady, ktoré neunesie rozpočet a neunesie tento štát. Som rozhorčená takýmito postupmi a jednoznačne súhlasím s tým, že tento zákon do druhého čítania nemá nárok ísť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam, aby sme ešte dokončili tento bod a potom pristúpili k hlasovaniu. Ešte štyri faktické, potom záverečné slovo navrhovateľa a spravodajcu a by sme mohli hlasovať o týchto dvoch návrhoch. Ďakujem. Pán poslanec Jaduš, nech sa páči.

J. Jaduš, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa rovnako podporným stanoviskom pripojil k tomu, čo povedal pán Kaliňák. Chcem povedať jednu vec, že prijatím tohto zákona by sme sa v podstate vysmiali "do ksichtu" tým poctivým policajtom, ktorí deň a noc pracujú na uliciach a chránia náš majetok a naše životy, ale chcem hovoriť hlavne o tom, čo som si zozbieral, aké materiály a povedzme si skutočnú pravdu o platových náležitostiach policajtov. Policajt v hliadkovej službe na oddelení prvého typu v platovej triede tri má plat 9 100 korún s príplatkom za noc, za soboty, za nedele mu vychádza 11 200 korún. Riaditeľ, to znamená skúsený policajt, po niekoľkých rokoch praxe v šiestej...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prosím vás, vráťte ešte minútu, lebo vy ste vymazali pána poslanca a on, samozrejme, mohol sa prihlásiť len s procedurálnym, takže ešte minútu má pán poslanec.

J. Jaduš, poslanec: Čiže riaditeľ po rokoch praxe v šiestej platovej triede dostáva 17 000 korún plat. Prezentovaný priemer platov pri polícii je 21 000 korún. Ja sa pýtam, odkiaľ vzali naši kolegovia, alebo ako sa tvoria platy v polícii, keď sa dostaneme k sume 17 000 korún. Pre porovnanie, v hodnosti vojaka profesionála, tento vojak profesionál dostáva s príplatkom na bývanie 18 200 korún, to znamená dvakrát viac ako policajt, kde treba ešte pripomenúť riziko tejto práce, kde treba pripomenúť význam spoločenského postavenia. Takže ešte raz, vážení kolegovia, pevne verím, že prijmeme múdre rozhodnutie a tento zákon zmietneme zo stola. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Krajči...

G. Krajči, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo, dovoľte mi, aby som aj ja reagoval na vystúpenie predrečníka pána poslanca Kaliňáka, a musím takisto konštatovať, že jeho vystúpenie musím podporiť, pretože to, čo sa deje v súčasnosti...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prosím vás, ešte raz pána poslanca Krajčiho. Dnes nám tá technika nejako nefunguje. Tretí zákon a už sme mali štyri takéto prípady. Takže vráťte pánovi poslancovi možnosť...

G. Krajči, poslanec: Takže budem pokračovať. Chcem povedať, že toto, čo sa deje v parlamente predložením takéhoto vládneho návrhu zákona, môžeme považovať rovno za Kocúrkovo, pretože prv prijať isté výhody a v podstate zrovnoprávnenie s tým, čo mali aj vojaci, a potom policajtom zobrať toto zrovnoprávnenie, je skutočne nerozumné a nepochopiteľné a nechápem, ako môže vláda k takýmto krokom pristupovať. Bolo to pochopiteľné, keď po voľbách ste pripravovali nášľapné míny a nakoniec ste šliapli do nich sami, že ste tieto zákony menili, ale dnes je situácia úplne iná. Chcem povedať, keď sme v roku 1998 prijímali zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, zboru Väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, tak jeho úlohou bolo predovšetkým zabezpečiť sociálne a právne istoty policajtov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Polka.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, ako predkladateľ toho pôvodného návrhu, ktorým sme zvýšili hodnostné respektíve dorovnali ho na úroveň hodnostného vojakov, chcel by som na vás apelovať skutočne, aby sme trvali na istej parlamentnej, poslaneckej cti a nenechali sa manipulovať jednoduchými závermi, že na to alebo na to nie sú peniaze. Ja situáciu policajtov poznám skutočne detailne, nechcem sa k nej vracať. Ten návrh bol podložený argumentmi a bol doložený podpismi celého poslaneckého spektra, tak ako tu sedíme. Nie je, myslím si, vhodné a hodné parlamentnej demokracie, aby sme sa po 5 - 6 mesiacoch nechali finančnými argumentmi zahnať do kúta. Chcel by som skutočne zdôrazniť, apelovať na vás, aby sme trvali na tom, že policajt bude, by som povedal, zreteľa hodnou súčasťou štátneho mechanizmu, aby mohol plniť tie úlohy, ktoré sú naňho kladené, aby sme nehovorili o boji proti organizovanej kriminalite a proti korupcii len tu, ale aby to pocítila aj tá polícia na tom obvodnom oddelení. Chcel by som apelovať na vás, aby sme si brali príklad z Českej republiky, kde virtuálna realita Slovenska, 22 000 mesačne priemerný plat, je v Českej republike 38 000 českých korún mesačne po poslednom schválení v Českej poslaneckej snemovni. Buďte, prosím vás, k tým policajtom ohľaduplní, skutočne, ako hovoril pán predseda brano-bezpečnostného výboru, nejde len o policajtov, ide o celý rad dôstojníkov bezpečnostných zborov, ktorí sú podhodnotení, nedocenení a chceme od nich úlohy, ktoré môžu plniť len v prípade, že budú mať primerané sociálne istoty. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie poslancov, teda na faktické poznámky môže reagovať pán poslanec Kaliňák, nech sa páči, máte dve minúty.

R. Kaliňák, poslanec: Veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda, ďakujem aj pánom poslancom, ktorí sa pridali k tejto iniciatíve, ide naozaj o zachovanie základných potrieb, ktoré dnes policajti majú. Páni poslanci, ak si pamätáme, v máji bolo parlamentné zhromaždenie NATO, kedy Bratislava mala po prvýkrát taký počet policajtov, ako v skutočnosti má mať. Tých zelených nerátame, techniku a kukláčov. V tom čase klesla kriminalita v Bratislave podľa štatistiky o 50 % a za 3 dni neukradli ani jedno auto. To len na margo toho, že v Bratislave chýba 300 policajtov práve preto, že sú tie platy veľmi nízke. Posledná vec, ktorú by som chcel k tomu povedať, v dôvodovej správe je, že preto nemôžeme ten zákon schváliť, lebo v návrhu východísk z rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 sa s takýmito výdavkami nepočítalo, ale práve preto sme to schvaľovali na jar a účinnosť sme dali k 1. 1. 2005, aby sa s nimi počítalo, a to je práve veľmi slabá výhovorka. Ešte raz žiadam, aby sme zachovali základné náležitosti, ktoré policajtom patria, ak sa chceme na nich obracať, keď sme ohrození na živote, alebo je ohrozený náš majetok. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Krajči, procedurálny návrh? Procedurálny návrh? No nech sa páči.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, chcem vás poprosiť, aby ste zabezpečili, aby zariadenie bolo funkčné, pretože som bol okradnutý o jednu minútu a nemohol som dokončiť svoje vystúpenie a nie je to prvýkrát.