J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem sa zmieniť len k jednej otázke a to je otázka sociálneho dialógu k tripartite. Plne súhlasím s pánom prezidentom, že vrátil tento problém na prerokúvanie, lebo ak niekto prerušil sociálny dialóg, tak neboli to odbory.
Vláda Mikuláša Dzurindu si sama cieľavedome vyvolala konflikt s odbormi, aby pod jeho zámienkou mohla bez najmenšieho odporu presadzovať to, čo ona pokladá za prvotné. Preto za zámienku svojho bezprecedentného úderu odborom vo forme likvidácie doterajšieho modelu tripartity zneužila tvrdenia spolitizovaných odborov.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vtedy prvej Dzurindovej vláde vôbec neprekážalo, keď pán Saktor a celé vedenie Konfederácie odborových zväzov kritizovali vládu Vladimíra Mečiara, čo pôsobilo v jeho prospech predposlednými voľbami. Nielen každá spoločenská štruktúra, ale aj každý občan má právo vyjadrovať sa ku všetkým problémom spoločenského života, vyjadrovať svoje postoje k činnosti všetkých štátnych orgánov a žiadať nápravu. To v plnej miere platí aj o odboroch. Na druhej strane štát nemá právo zasahovať do činnosti politických a spoločenských organizácii, tak ako to jej členovia nie raz zdôrazňujú. Tí, čo obviňujú naše odbory zo spolitizovania ich činnosti, by sa mali zamyslieť, ako by asi reagovali odbory v Anglicku, ktoré otvorene a ostentatívne podporujú labouristov, alebo Americká konfederácia práce v Spojených štátoch, keby ju ktosi obviňoval za spolitizovanie kvôli verejnému prejaveniu volebných preferencií.
Tripartita nie je ani slovenský, ani Saktorov vynález. V roku 1919 vznikla Medzinárodná organizácia práce, ktorá sa stala v roku 1946 špecializovanou organizáciou OSN v Ženeve. Celá jej činnosť od samého začiatku je založená na tripartite, ktorá je dokonca vyvážená aj počtom hlasov účastníkov tohto systému. Slovensko je jej členom. Členské štáty sú v nej zastúpené predstaviteľmi vlád, zamestnávateľských organizácií a predstaviteľmi zamestnancov, teda odborov. To znamená, že záväznou podmienkou členstva každého štátu je jeho tripartitné zastúpenie v tejto organizácii. Do sféry pôsobnosti Medzinárodnej organizácie práce patrí rozvoj medzinárodnej spolupráce v oblasti širokého spektra sociálnych a pracovných problémov, zamestnanosť, zlepšenie podmienok práce, činnosť odborov a ich postavenie v spoločnosti, profesionálna príprava, ochrana práce a techniky v bezpečnosti práce, sociálne a zdravotné zabezpečenie pracujúcich a tak ďalej. Úlohou tripartity je pripravovať a uzatvárať konvencie a odporúčania o všetkých uvedených otázkach. Súčasne dbať, aby ich členské krajiny uplatňovali vo svojom zákonodarstve a vo svojej praxi, a preto je potrebné nabúrať tento model a urobiť tripartitu poslušnú.
Dôkazom toho, ako vysoko hodnotí medzinárodné spoločenstvo význam tripartity pre rozvoj sociálneho dialógu, že v tejto dôležitej forme zosúlaďovania záujmov všetkých vrstiev obyvateľstva je aj skutočnosť, že Medzinárodná organizácia práce za svoju tripartitnú činnosť, opakujem, za tripartitnú činnosť dostala v roku 1969 Nobelovu cenu.
Ak zrušíme tento model tripartity, ktorý je založený na Medzinárodnej organizácii práce, urobíme krok dozadu a nie krok dopredu. Je to krok zameraný skutočne na likvidáciu demokracie na Slovensku a úder doterajšiemu sociálnemu dialógu.
Treba sa zamyslieť nad týmto procesom a nepohŕdať zákonmi i medzinárodného charakteru. Preto prijatie návrhu zákona o zrušení doterajšieho tripartitného orgánu vlády, myslíme si, má za cieľ zastrašiť každého, kto by jej konformne neslúžil. Neprípustným zásahom štátu do odborového hnutia vyvolať v ňom rozpory a dlhodobo paralyzovať vplyv odborov na spoločenský život. Doteraz existujúci tripartitný orgán vlády nahradí čímsi amorfným, manipulovateľným, čo bude vytvárať pred svetom iba dojem o existencii tripartity na Slovensku a o sociálnom dialógu.
Sme za seriózny a vážny vzťah v tomto smere, a preto si myslím, že podporiť návrh pána prezidenta, že vrátil toto opäť do Národnej rady, je správne a myslím si, že toto by sme mali podporiť a my v každom prípade zákon ako celok, ak toto nebude prijaté, nepodporíme.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Z písomne prihlásených poslancov boli vyčerpané prihlášky, bol len jeden poslanec prihlásený. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Prosím aj technikov, kto sa hlási ústne do rozpravy, aby sa mohli označiť. Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť podania prihlášok. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je päť minút pred oficiálnym prerušením v súlade s rokovacím poriadkom. Mali by sme pristúpiť k ďalšiemu bodu rokovania - poslanecký návrh pána poslanca Buriana. Pán poslanec Burian, aké dlhé je vaše úvodné slovo? (Reakcia poslanca.) Začneme až potom? Dohodneme sa všeobecne? Prerušíme schôdzu? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Prerušujem rokovanie Národnej rady. Pokračujeme o 14.00 hodine popoludní.
(Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.)
Tretí deň rokovania
32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
21. októbra 2004 o 14.04 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Budeme pokračovať v odpoludňajšom rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom programu
hodina otázok
a odpovedí na premiéra vlády, členov vlády Slovenskej republiky a generálneho prokurátora.
Prvú štvrťhodinu budeme venovať odpovediam na otázky položené premiérovi vlády Slovenskej republiky.
Ešte predtým chcem poprosiť pána premiéra, aby informoval, kto za neprítomných členov vlády bude poverený odpovedať na otázky poslancov.
Nech sa páči, pán predseda.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, namiesto pána podpredsedu Mikloša bude odpovedať pán minister Prokopovič, namiesto pána podpredsedu vlády Ruska bude odpovedať tiež pán minister Prokopovič, namiesto pána ministra Palka pán minister Liška. Neprítomní budú ešte traja ministri, vicepremiér Csáky, minister Kukan, minister László Miklós, ale oni otázky nemajú.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem.
Pán predseda vlády, prvú otázku položil pán poslanec Elsner, ktorý sa vás pýta: "Povodne sú dlhodobým problémom rizikových oblastí východného Slovenska, tak ako to bolo naposledy v oblasti Hornej Torysy. Pýtam sa vás, v akom časovom horizonte môžu oprávnené subjekty, ktorým vznikla škoda, očakávať finančné plnenia za vzniknuté škody na majetku."
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec, je to vysoko aktuálna téma, ktorá zaujíma veľmi aj mňa. Sám som sa na niektorých miestach bol pozrieť, na miestach, ktoré boli poškodené. Situácia je taká, že možno už v stredu na budúci týždeň, najneskôr ten ďalší týždeň, to znamená, o dva týždne vláda prerokuje materiál. Toto je základný predpoklad, aby k odškodneniu, k čiastkovému odškodneniu mohlo dôjsť. Materiál podpísal minister životného prostredia, je na ministerstve vnútra, zajtra v pondelok bude doručený na úrad vlády, teda je dosť možné, že už najbližšiu stredu ho prerokujeme. Ak sa tak stane, tak bude len otázka niekoľkých týždňov, dní, aby peniaze mohli adresáti dostať.
Ale chcem veľmi otvorene a úprimne už teraz trošku signalizovať, že istý problém to je. Problém je to preto, lebo celkové škody a náklady vyčísľuje správa, tak ako ma predbežne informovali na úrovni 1 mld. a 192 mil. korún, z čoho 103 mil. predstavujú náklady na zabezpečovacie práce a 37 mil. náklady na záchranné práce. No ale v rezerve štátneho rozpočtu máme len 116,3 mil. korún. Teda je tu veľké napätie, veľký rozdiel medzi škodami a teda potrebami a reálnymi peniazmi. Ale to už je úloha relevantných členov vlády, aby sme sa s tým vysporiadali.
Informácie, ktoré som dostal, hovoria, že materiál bude do vlády predložený alternatívne a, samozrejme, aj mojím záujmom bude, aby sme išli maximálne v ústrety objektívnym požiadavkám. Takže v najbližších dňoch by ste mali vedieť výsledok, pán poslanec, a aj ľudia by mali začať dostávať peniaze - ľudia, obecné úrady a príslušné inštitúcie.
Všetko, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér.
Ďalšiu otázku vám položila pani poslankyňa Antošová: "Médiá uverejnili, že SR zaplatí Svetovej banke približne 20 miliónov korún ako pokutu za nevyužívanie finančnej pôžičky vo výške miliardy korún. Na zasadnutí zdravotného výboru minister Zajac vyhlásil, že nepôjde o veľa peňazí. Vážený pán predseda vlády, súhlasíte so svojím ministrom a ako chcete chyby napraviť?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážená pani poslankyňa, ministerstvo zdravotníctva ma dnes informovalo o tejto záležitosti a podľa tejto informácie a podľa stanoviska tohto ministerstva Slovenská republika túto pokutu platiť nebude. S účinnosťou úverovej zmluvy na SECAL, a to je 1. január 2004, získalo Slovensko možnosť čerpať 55 miliónov eur a to po splnení troch skupín podmienok. Podmienky na čerpanie prvej tranže vo výške 15 miliónov eur boli splnené pri podpise zmluvy. Ministerstvo financií na základe toho dostalo tieto prostriedky od Svetovej banky a teraz s nimi hospodári. Splnenie ďalších dvoch skupín podmienok, a tým aj čerpanie ďalších dvoch tranží, sa predpokladá tak, ako bolo plánované v priebehu rokov 2005 a 2006.
Ministerstvo zdravotníctva má na základe spomínanej úverovej zmluvy vo svojej kapitole štátneho rozpočtu alokovaných 630 miliónov korún na rok 2004, určených na investičné aktivity v súvislosti s projektom modernizácie. Čerpanie prostriedkov je však podmienené transformáciou, čiže predovšetkým schválením nevyhnutnej legislatívy v podobe reformných zákonov, čo je vlastne otázka veľmi aktuálna aj dnes. Bez alokácie prostriedkov v štátnom rozpočte by ministerstvo nemohlo v roku 2004 začať nijaké aktivity, to znamená procesy obstarávania a podobne. Prostriedky určené na rok 2004 sa presunú do roku 2005 a začnú sa čerpať začiatkom budúceho roka.
Možno ešte pre informáciu uvediem, že podmienky spravovania úveru boli dohodnuté medzi ministerstvom financií a Svetovou bankou a to tak, ako hovorí informácia ministerstva zdravotníctva, že sú flexibilne revidované a dnes predstavuje poplatok za nevyčerpané prostriedky 0,35 % a za čerpané prostriedky 2,74 % ročne. Tento postup je štandardný. V Slovenskej republike sa aplikoval už niekoľkokrát a teda z toho vyplýva, že Slovenská republika neplatí nijaké pokuty a z časového hľadiska ministerstvo zdravotníctva nemohlo postupovať inak, pokiaľ sa prostriedky majú využiť naozaj na podporu transformácie.
Takže, myslím, že tá kľúčová odpoveď spočíva v konštatovaní, že Slovensko žiadnu pokutu platiť nebude a prostriedky sa čerpajú, budú čerpať tak, ako bolo pôvodne plánované.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči doplňujúcu otázku.
E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem. Áno, ďakujem veľmi pekne, pán predseda vlády. Ja vám ďakujem za odpoveď. Možno aj tá moja otázka vás naštartovala k tomu, aby ste dávali väčší pozor na vašich ministrov a na ich prácu a ja si myslím, že v opačnom prípade, keby to tak nebolo, ako ste dnes vysvetlili, skutočne by prišlo k nehoráznemu hazardu, pretože keď si uvedomíte, vaša vláda, pán predseda vlády, privatizovala majetok za stovky miliárd korún a napriek tomu si ešte požičiavame peniaze na reformy, ktoré sú podľa vašich slov nevyhnutné. Ja sa v tomto s vami, samozrejme, nebudem nejakým spôsobom hádať, ani protirečiť, ale bol by vrchol nezodpovednosti, keby sme si zobrali úver, ktorý už by sme pomaly aj splácali a ešte aj platili pokutu za to, že by sme ho nevyčerpali. Takže ja si myslím, že obidvaja vieme a určite aj plénum, aj pán minister, ktorý tu sedí, vie, na čo som narážala. A ak je to tak, nebudem spochybňovať, samozrejme, vašu odpoveď. Ak je to tak, ako ste povedali, tak som rada, že ste sa na tento problém pozreli.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán predseda vlády, ďalšia otázka od pani poslankyne Antošovej: "Súhlasíte s tvrdením, uverejneným v Pravde 16. októbra 2004, že sa presne nevie, aká je nezamestnanosť, údaje Štatistického úradu a ústredia práce sa výrazne líšia dokonca aj v tom, či nezamestnanosť stúpa, alebo klesá. Na základe čoho prijíma vaša vláda rozhodnutia, ktoré postihnú občanov na dlhú dobu?"
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pani poslankyňa, aj toto je otázka nie tak štartovacia ako aktuálna, a pretože je aktuálna, pretože sa na to často pýtajú ľudia, a ako ste vo svojej otázke aj uviedli, sa to komunikuje v médiách, dovoľte mi trošku obsiahlejšiu odpoveď.
Akiste viete, že hodnotiť nezamestnanosť na národnej úrovni je možné niekoľkými spôsobmi. Medzi štandardné metódy patria aj dva spôsoby zberu údajov, ktoré sú využívané u nás na Slovensku. Jednou z týchto metód je hodnotenie nezamestnanosti z údajov o evidovanej nezamestnanosti...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán predseda vlády, prepáčte. Páni poslanci, poprosím vás, keby ste teraz nerokovali s ministrami. Páni poslanci! Páni poslanci! Páni ministri!
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Bilaterálky budú až...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec! Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Teda jednou z týchto metód je hodnotenie nezamestnanosti z údajov o evidovanej nezamestnanosti a druhou je zisťovanie nezamestnanosti z údajov výberového zisťovania pracovných síl. Toto je, myslím si, to základné, čo si treba pri skúmaní tejto otázky uvedomiť. Ešte jednoduchšie by som to povedal. Jednou metódou sú čísla exaktné z úradov práce, druhou sú výberové zistenia, ktoré robí Štatistický úrad. Samozrejme, v súvislosti s tým je teda veľmi dôležité prihliadať na to, o čom konkrétne tieto údaje hovoria a na akom základe boli zistené.
Každý z oboch zdrojov charakterizuje nezamestnanosť v krajine z iného pohľadu. Jeden na základe oficiálnej evidencie nezamestnaných, ktorá je podložená národnou legislatívou, druhý na základe štatistického zisťovania vychádzajúceho zo štandardnej medzinárodnej metodiky. Sú to dva rozdielne koncepty, a tak údaje o nezamestnanosti sa z definície nemôžu úplne zhodovať. Je bežné, že evidovaná nezamestnanosť sa líši od nezamestnanosti, ktorá sa zisťuje štatisticky. Pritom tento vzťah je rôzny v rôznych krajinách a vyvíja sa v čase. Spolu však tieto údaje vytvárajú širokú informačnú základňu na sociálne a ekonomické analýzy situácie na trhu práce, na formulovanie zásad politiky trhu práce, či vypracúvanie prognóz ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vychádza pri svojich rozhodnutiach ako z údajov rezortných štatistík, tak aj z údajov Štatistického úradu. Dokumenty ako Stratégia zamestnanosti, Národné akčné plány zamestnanosti a inklúzie a napokon aj Správa o sociálnej situácii hodnotia situáciu na trhu práce rovnako na základe údajov z registrov úradov práce, ako aj zisťovaní Štatistického úradu.
Rozdiely v hodnotách získaných z uvedených zdrojov sú vykazované aj v iných krajinách. Vo väčšine nových členských štátov Európskej únie okrem Česka, Maďarska a Slovinska miera nezamestnanosti podľa údajov výberového zisťovania taktiež prevyšuje mieru evidovanej nezamestnanosti. Vzájomnú reláciu týchto ukazovateľov formujú v každom štáte odlišnosti národnej legislatívy v porovnaní s medzinárodnou metodikou.
Podľa tejto metodiky je za nezamestnaného považovaná osoba, spĺňajúca súčasne tri kritériá - v sledovanom týždni nemala žiadnu platenú prácu, v posledných štyroch týždňoch si prácu aktívne hľadá alebo si prácu našla a do zamestnania nastúpi v priebehu dvoch mesiacov, a napokon, je schopná nastúpiť do zamestnania najneskôr do dvoch týždňov. Uvedená osoba môže, ale nemusí byť evidovaná na úradoch práce. Najzaujímavejšie bolo pre mňa, keď som sa oboznámil s odpoveďou, s návrhom odpovede na túto otázku, bolo poznanie, že práve osoby, ktoré sú považované z hľadiska medzinárodných kritérií za nezamestnané, ale z hľadiska národnej legislatívy nemôžu alebo nechcú byť v evidencii úradov práce, sú zdrojom vyšších počtov nezamestnaných a celkovej miery nezamestnanosti.
Uvediem celkom konkrétne, že podľa výberového zisťovania sú medzi nezamestnanými vykazované napríklad aj osoby na materskej dovolenke, študenti, starobní a invalidní dôchodcovia, ktorí by radi pracovali a hľadajú si prácu. Zároveň sú v tejto skupine zaradené aj osoby pôsobiace v šedej ekonomike, ktoré zo strachu pred kontrolnými orgánmi svoju prácu nepriznávajú.
Ale vaša otázka, pani poslankyňa, myslím, že mieri aj širšie, nielen v technike, lebo myslím si, že rozdiely medzi tým, ako vykazuje mieru nezamestnanosti jeden úrad a druhý úrad, sa pochopiť dajú.
Ale rád by som ešte niekoľko poznámok urobil k samotnej podstate, a to je vývoj tohto ukazovateľa, ktorý je jedným z kľúčových v každej ekonomike. A tu by som chcel povedať, že zatiaľ, čo úrovne vykazovanej miery nezamestnanosti sa mierne líšia, vývoj ukazovateľov poukazuje na rovnaký trend na trhu práce, a toto považujem za kľúčové. Ešte laickejšie by som povedal, ak sú tie rozdiely stále približne rovnaké, tak je dôležité, či sa tá miera hýbe dohora, alebo klesá, a v každej ekonomike je najdôležitejšia práve tá tendencia alebo dynamika vývoja. Nuž, a dynamika vývoja nezamestnanosti podľa údajov z registra úradov práce a údajov vykázaných Štatistickým úradom je veľmi podobná na Slovensku. To považujem za kľúčové. Ak by sme predtým spomínané špecifické skupiny osôb z výberových zistení Štatistického úradu nebrali do úvahy, priemerný počet všetkých evidovaných uchádzačov o zamestnanie by bol v druhom štvrťroku tohto roku podľa údajov práce 414 tisíc a podľa údajov štatistiky 418 tisíc, teda čísla veľmi blízke. Obe inštitúcie vykázali pokles nezamestnanosti v minulom roku a v postupnom znižovaní nezamestnanosti sa pokračuje aj v tomto roku.
Štatistický úrad vykázal pokles nezamestnanosti za druhý štvrťrok 2004 o takmer 1 percentuálny bod v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Údaje za tretí štvrťrok tohto roku, ktoré má ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny k dispozícii už teraz, ukazujú na pokračujúci pokles miery nezamestnanosti.
Záver. Z tohto vysvetlenia, myslím, vyplýva, že obe metódy hodnotenia nezamestnanosti je potrebné chápať ako dva paralelne existujúce a navzájom nezastupiteľné zdroje údajov. Rozdiely vo vykazovaných mierach nezamestnanosti zisťovaných rozdielnymi metodikami sú príznačné pre viaceré krajiny a Slovensko v tomto nie je výnimkou.
Podstatné je, že trend vykazujú rovnaký a na trhu práce sa situácia naďalej zlepšuje, a osobne si dovolím povedať, že sa aj bude nielen tým, že nabehne čochvíľa automobilka Peugeot Citroen, verím, že v roku 2006 automobilka Kia/Hyundai, ale denne vlastne pribúda informácií, že prílev zahraničných investícií narastá, že sa darí aj domácej ekonomike, a preto si myslím, že tieto pozitívne trendy vo vývoji nezamestnanosti alebo zamestnanosti budú pokračovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, čas vymedzený na odpovede na otázky pánov poslancov premiérovi vlády skončil. Ďakujem vám, pán predseda vlády.
Budeme pokračovať odpoveďami na otázky poslancov položené ministrom vlády Slovenskej republiky.
Pani poslankyňa Sabolová sa pýta pána ministra Gyurovszkeho: "Kedy definitívne rozhodnete o žiadostiach zo štrukturálnych fondov, v ktorých obce a inštitúcie žiadali príspevok na projekty v oblasti školstva?"
Pán minister, máte slovo.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, dovoľte mi odpovedať veľmi krátko a potom vysvetlím odpoveď. V prvej časti som rozhodol pred dvoma týždňami a v druhej časti minulý týždeň. V súčasnosti prebieha posielanie listov, niektorí to už aj dostali, kde im oznamujeme výsledok rozhodnutia a oznamujeme im ďalšie náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby potom mohla byť uzatvorená zmluva.
Ako viete, samotný proces prebieha v siedmich krokoch. Prvý krok je kontrola formálnych náležitostí projektov. Druhý krok je kontrola vecná, to znamená, či projekt je v súlade s opatreniami a či žiadateľ je oprávnený a ďalšie náležitosti. Ďalej nasleduje technická kontrola, odborná kontrola z hľadiska rezortu, regionálna kontrola, regionálne hodnotenie z hľadiska samosprávneho kraja a regionálnych štruktúr. Ďalej nasleduje výberové konanie a samotné rozhodnutie ministra. Keď týchto prvých šesť krokov bolo ukončených v septembri tohto roku, to znamená, že okamžite ako som dostal výsledky týchto hodnotiacich komisií, som pristúpil k prevereniu týchto vecí a k samotnému rozhodnutiu.
Na dokreslenie, že o koľko...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj. Nepočúvame sa. Nech sa páči, pán minister.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: ... je nutné povedať, že v prvom kole prihlášok do 1. marca došlo toľko žiadostí a v takom objeme, že by sme mohli už na základe tohto prvého kola vyčerpať všetky peniaze až do roku 2006, takže toto bol dôvod, že až do septembra trvalo tých prvých šesť krokov samotného hodnotenia.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister.
Dám vám ešte doplňujúce otázky, ale prv len kratučko jednou vetou k tomu, čo ste povedali. Možno, že by bolo dobré, aby sme stanovili jeden termín na to, aby sa dali projekty predkladať, pretože potom veľmi dlho prevažuje fáza toho posudzovania. Ja viem, že muselo to prejsť mnohými krokmi, ale myslím si, že to už došlo aj k nejakému očisteniu, trebárs, týchto projektov školstva v rámci krajských úradov, cez ktoré vlastne aj posudzovania išli.
Ale chcem sa vás spýtať. O tom, kedy bude rozhodnuté, už ste hovorili. Chcem sa spýtať, aké kritériá na posudzovanie - lebo ste hovorili o tých formálnych technických, odborných -, ale také vecnejšie kritériá by ma zaujímali pri posudzovaní. Kto je členom tej komisie, ktorá posudzovala a kto menoval túto komisiu? O aký objem prostriedkov v rámci tých projektov pre školské projekty išlo? Koľko je k dispozícii a koľko ste vlastne do dnešného dňa rozdelili a v akej maximálnej výške sa predpokladá, že sa dajú tieto príspevky, pretože sú to projekty väčších objemov. Čiže v akých asi dimenziách sú tie projekty posudzované? A kde bude zverejnené to prvé - možno prvé poviem, pretože až po výberových konaniach, keď definitívne obce, ktoré splnili alebo inštitúcie, ktoré splnili kritériá, budú im poskytnuté prostriedky -, kde to vaše rozhodnutie nájdeme, či bude zverejnené, lebo malo by byť verejne dostupné.
Pýtam sa na tieto veci preto, lebo sa stretávam v rámci poslaneckých prieskumov s tým, že mnohí mali tie požiadavky z veľmi vážne havarijných dôvodov. Dnes je jeseň, keby ste aj rozhodli o týchto prostriedkoch teraz, nie je možné už možno zachraňovať niektoré či už stavby, školy.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: K zverejneniu. Podľa pravidiel, ktoré sú všeobecne známe, najprv sa musí výsledok oznámiť tým, ktorí boli úspešní. Potom sa oznámi výsledok tým, ktorí boli neúspešní, prípadne im boli projekty vrátené na prepracovanie, prípadne na doplnenie a po 15 dňoch od posledného oznámenia, ktoré my odovzdáme listom, to znamená, že keď je predpoklad, že už to vedia dotknutí, až potom sa dávajú tieto informácie o tom, kto bol úspešný, pre verejnosť. Bolo by nežiaduce, aby verejnosť, aby sa to ľudia dozvedeli z tlačených médií alebo z internetu bez toho, že by to dostali priamo. Toto je bežný postup, na ktorom nemienime nič zmeniť.
Čo sa týka kritérií. Kritériá sú známe od prvého dňa vyhlásenia výzvy, a to znamená, že od 19. januára sú voľne prístupné na internete a, samozrejme, boli voľne prístupné každému, kto požiadal o tieto. Tých kritérií je strašne veľa. Ak si pozriete na internetovej stránke www.build.gov.sk výzvy, od 19. januára je možné tieto kritériá si prečítať. Ak budete žiadať, tak, samozrejme, tieto kritériá vám môžem vytlačiť a odovzdať.
Čo sa týka hodnotiacich komisií, hodnotiaca komisia bola menovaná podľa dohodnutého postupu s vedeckou komisiou mnou a sú tam členovia rôznych rezortov - pardon, výberová komisia - rôznych rezortov plus ministerstva financií. A predchádzajúce výberové komisie, ktoré hodnotili tých prvých šesť krokov, tie boli zostavené na základe regionálnych kritérií, na základe návrhov VÚC, na základe výberového konania, keď sme vypísali verejné výberové konanie pre hodnotiteľov, mohli sa prihlásiť, mohol sa prihlásiť každý a na základe vopred stanovených kritérií boli vybratí vyškolení nezávislí hodnotitelia, ktorí hodnotili tieto projekty.
Tu, v tejto časti, teda okrem formálnej kontroly a kontrolnej činnosti, všetky ďalšie hodnotenia boli urobené nezávislými hodnotiteľmi, do ktorých ministerstvo nezasahovalo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku.
Teraz poprosím pána ministra Chmela, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Podrackej, ktorá sa vás pýta: "Maďarská vláda investovala do revitalizácie záujmu o knihy a čítanie viac ako 100 mil. forintov. Nechystá sa podobný boom knihy aj na Slovensku?"
(Ja to čítam tak, ako je to. Bom, bum.)
Nech sa páči, pán minister.
R. Chmel, minister kultúry SR: Vážená pani poslankyňa, som naozaj rád, že ste položili otázku, ktorá sa dostala na začiatok rokovania ctihodnej snemovne, aspoň raz je kultúra aj na čele záujmu, aj keď istotne náhodou. O stave literatúry by sme si my dvaja, pani poslankyňa, mohli tu rozprávať do rána a mohlo by to byť aj zaujímavé a myslím, že aj zasvätené, ale predpokladám, že by to málokoho tu zaujímalo, tak dovoľte len veľmi stručne.
Pravda je, že od stavu literatúry, jej poslania v spoločnosti sme dlho odvíjali stav našej kultúry a kultúrnosti, ale to sú už, ako isto viete, časy dávno minulé. Dnes nie je naša literatúra zrkadlom našej kultúry, nie je ona určujúca v spoločnosti, určujúca je banalita a povrchnosť médií, nie umelecké romány, eseje, filmy, nie vážna hudba, či výtvarné umenie, ale telenovely, konzumná subkultúra manipulujúca najmä s agresivitou a brutalitou. Tá určuje vkus a životný štýl našej spoločnosti. Namiesto čítania hodnotnej literatúry ľudia sledujú to, čo u nás ešte vlastne sa nestačilo ani ujať v našom jazyku, to, čo už inde tak pekne tomu hovoria, že sú to mydlové opery ohlupujúce národ, takpovediac, vo veľkom. Ale ako mi hovorí moja dcéra, to ty už nevyriešiš, taký je svetový trend. Ale napriek tomu, ak človek úplne nerezignoval, tak predsa musí byť aj donkichotom, aj keď je ministrom.
Takže pravda je taká, že maďarské ministerstvo kultúry má v rozpočte na podporu literatúry, v našich korunách je to 200 mil. korún. A čo my? V roku 2002 to bolo 27,7 mil., 2003 - 35, v tomto roku je to 60 a na budúci rok sme naplánovali 80. Z toho rozpočtu, ktorý sa fakticky nemení, je to maximum. Ak k tomu prirátame ešte, že asi 20 mil. ide na organizácie v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, Literárne informačné centrum a iné, tak to zase nie je úplne málo, ale nie je to, samozrejme, stav, ktorý by bol ideálny, či k ideálnemu sa čo len približujúci.
My sme vytvorili v našom grantovom systéme špeciálny program na podporu literatúry. Ten program sa volá Ex Libris. Na tento rok, ako vravím, mal naplánovaných 60, na budúci rok 80 miliónov. Je to na podporu tvorby a doplnkovo asi takými 10 - 15 % aj na podporu knižníc, knižníc, ktoré nie sú v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, teda obecné, mestské, krajské, ktoré, samozrejme, trpia veľmi najmä pri akvizícii, pri nákupe. Tam sme vyčlenili z tohtoročného rozpočtu asi 12 mil. korún s tým, že spolufinancovanie obcí, miest, krajov je asi 5 %. Okrem toho, samozrejme, máme knižnice, ktoré máme vo svojej pôsobnosti - centrálne národné, vedecké knižnice -, ktoré prirodzene sú, takpovediac, podporované z nášho rozpočtu.
Teda chceme podporovať knižnice aj naďalej, ale zásadne chceme podporovať aj tvorbu, aj čitateľov, najmä čitateľov, ktorí čítajú a to sú zvyčajne tí, ktorí ešte nemajú primerané európske platy k tým európskym cenám, ktoré dnes už na knihy existujú. Chceme však podporovať tvorbu nielen cez vydavateľov, ale aj priamou podporou. A napríklad z takej, povedal by som, rámcovej analýzy situácie v literárnej tvorbe za posledné poldruha desaťročie nám vyšlo, že by sme mali osobitne stimulovať osobitnými programami literárnymi tvorbu románovú, tvorbu memoárovú, tvorbu spoločenskovednú a aj preto sme vytvorili v tých podporných programoch také osobitné programy, ktoré sa nekryjú s programami, resp. s podporou, ktorú napríklad udeľuje Literárny fond.
Neviem, či ešte príde boom knihy v našej spoločnosti, ale verím, že kniha nezanikne. Pravda je, že by sme mali byť my pri tom aktívnejší, lebo ako tak chodím najmä po strednej Európe, tak sa mi zdá, že ten stav je naozaj najnepriaznivejší v porovnaní s okolitými štátmi na Slovensku. Ale trošku by si, samozrejme, pritom mala svedomie spytovať aj samotná, sama literatúra, ale to je už téma na inú rozpravu, pani poslankyňa. Takže dúfam, že som voľačo vás aj, vo voľačom som vás aj uspokojil.
Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Podracká.
D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem vám za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, ja som proti, aby ste boli donkichotom, ako minister nemôžete byť donkichot. Kultúrna obec a literárna pospolitosť očakáva, že budete demiurgom, veď na to ste na tom mieste, kde ste.
Teraz sme boli alebo sme práve svedkami toho, ako nastal tzv. boom zahraničnej knihy v redakcii SME. Každý týždeň vyjde nejaký svetový autor v náklade 150 000 výtlačkov, pričom podľa mojich informácií ani jedna z týchto kníh sa netlačí na Slovensku, čiže slovenskí kníhkupcovia nemajú z toho žiaden úžitok, nemôžu tlačiť tieto knihy, ale aj tlačenie, aj návrat peňazí pôjde k prameňu, čiže mimo Slovenskej republiky. Navyše nie je tam ani jedna slovenská kniha, čiže my sami seba vyčleňujeme z tzv. svetových autorov, keď tam ani jedného slovenského autora neplánujeme zaradiť.
Preto moja podotázka sa orientuje na to, pán minister, či by ste nemohli, kým ste vo funkcii, váhou svojej osobnosti zabezpečiť tri veci. Po prvé, aby naozaj 19 % DPH na knihy sa zmenšila čo najskôr, ako tu už bolo dávno proklamované. Po druhé, či by aj slovenskí vydavatelia nemohli dostať takúto zákazku a prostredníctvom mediálnych reklám nejakým spôsobom šíriť literatúru, na to máte dosah aj možnosti a páky. A teda, či aj slovenskí autori by nemohli byť "svetovými" aspoň doma na Slovensku.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
R. Chmel, minister kultúry SR: Pani poslankyňa, dali ste mi také ťažké otázky, ktoré ťažko ja tu vyriešim, ale prosím. V každom prípade ja nezabezpečím to, aby slovenskí autori boli svetoví. To si môžu zabezpečiť jedine slovenskí autori sami. Vynikajúci albánsky prozaik Ismail Kadare už niekoľkokrát kandidoval na Nobelovu cenu a pochádza z národa, ktorý by sme si ako my tak veľmi nevšímali, že má aj svoju kultúru, nieto ešte literatúru a v takom jazyku, ktorý si myslíme, že je ešte menší ako náš. Takže trošku, ako vravím, tá literatúra keby bola to, či je svetová, to musia skutočne povedať vo svete, to my ťažko môžeme rozhodnúť, či náš ten-ktorý autor, básnik, prozaik je svetový, či aspoň európsky.
To, že vznikla edícia, ktorá vznikla, ja som, takpovediac, len tichým pozorovateľom tejto veci, to je vec dnes čisto, takpovediac, komerčná, resp. súkromná toho vydavateľstva, ktoré sa na túto edíciu podujalo. V každom prípade je to zrejme pozoruhodné, keď takúto edíciu s takýmto zameraním chce vydavateľ - a ja teraz neviem, čo ten vydavateľ, kde má svoje korene, skôr teda nejde o kníhkupcov, ako vy vravíte, ale o vydavateľa -, akým spôsobom sa proste tá kniha dostáva na slovenský trh, ona je teda už na slovenskom trhu. A to, že sa na Slovensku konečne môže stať, že nejaká kniha vyjde v náklade, ktorý tu inak bol dávnejšie, samozrejme, bežný v náklade 10, 20 či nebodaj 100 000 exemplárov, no tak to je vec už toho vydavateľa, marketingu a všetkého, čo s tým súvisí, takže to by som ja nezatracoval.
Samozrejme, že vydávanie pôvodnej slovenskej literatúry, či už krásnej, alebo spoločenskovednej literatúry závisí, ako vravím, od autorov, závisí od čitateľov a závisí od toho, aké podmienky na to vytvoríme. Ja sa nevzpieram tomu. Ako vravím, poskúšam sa iniciovať niektoré také možno nové alebo nie celkom známe možnosti, ktoré by proste vznik nejakých nových literárnych diel mohli iniciovať, inšpirovať, ale ten tlak musí byť aj zo samotnej literatúry, a potom sa možno aj tá spoločnosť zobudí.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď na doplňujúcu otázku.
Teraz poprosím pána ministra Prokopoviča, aby odpovedal na otázku pána poslanca Madeja, ktorý sa vás, pán minister, pýta: "Pán minister, vaše ministerstvo vydalo vyhlášku, ktorá je zjavne v rozpore so živnostenským zákonom. Prečo obmedzujete možnosť podnikať v oblasti autoškôl?"
Nech sa páči.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Madej, akiste narážate na jednu z podmienok evidencie autoškoly podľa terajšej platnej úpravy, konkrétne § 12 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie, o doškoľovacom kurze držiteľov vodičského oprávnenia, o výcviku žiadateľov o inštruktorské oprávnenia, o doškoľovacom kurze inštruktorov v znení vyhlášky č. 199/1999 Z. z. a č. 352/2004 Z. z. Citujem: "Do evidencie autoškôl možno zapísať toho, kto v pracovnom pomere zamestnáva fyzickú osobu, ktorá je držiteľom platného inštruktorského preukazu alebo je sám touto osobou".
Vyhláška v uvedenom znení bola podrobená riadnemu legislatívnemu procesu v súlade s platnými legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky a po jej schválení stálou pracovnou komisiou pre technické právne predpisy pri Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky bola uverejnená dňa 4. júna 2004 v Zbierke zákonov. Podľa čl. 2 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky je cieľom legislatívnych prác pripraviť takú právnu normu, ktorá sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku. Podľa mňa táto skutočnosť bola dodržaná aj v prípade citovanej vyhlášky.
Ďalej dovoľte ozrejmiť, že zavedením uvedenej podmienky došlo len k zosúladeniu právnej úpravy v oblasti evidencie autoškôl s platným znením zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Ten definuje pracovný pomer ako záväzkový právny vzťah, na základe ktorého sa zamestnanec zmluvne zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa prácu určitého druhu za odplatu a podľa jeho pokynov. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Naplnením tejto definície v praktickom živote autoškôl sa chceme vyhnúť nedodržiavaniu predpísanej učebnej osoby, fiktívnemu vykazovaniu vyučovacích hodín, ktoré sa nikdy neuskutočnili alebo ich inštruktori skracovali a podobne.
Za prípravu a výcvik vodičov v autoškolách je zodpovedný rezort dopravy a teda svojím spôsobom musí mať nad týmito subjektmi aj kontrolu. Ak by autoškoly zamestnávali inštruktorov len na živnosť, nebol by na nich prakticky žiadny dosah. A ten je potrebný, pretože sa ukazuje, že inštruktori sa nevenujú dostatočne výučbe, ale mnohí si doslova naháňajú hodiny vo viacerých autoškolách. Počet autoškôl stúpal v poslednom období rýchlejšie, a na to upriamujem vašu pozornosť, počet autoškôl stúpal v poslednom čase rýchlejšie ako počet inštruktorov. Len na ilustráciu, na Slovensku bolo k 31. decembru 1998 evidovaných 435 autoškôl s 2 940 inštruktormi a k 31. decembru 2003 ich bolo už evidovaných 697, ale len s 3 095 inštruktormi. Teda došlo k nárastu autoškôl o 162 a nárast inštruktorov bol len 155. Myslím si teda, že aj majitelia autoškôl časom ocenia, že sami budú mať nad svojimi inštruktormi ako zamestnancami lepšiu kontrolu a budú môcť od nich vyžadovať kvalitnú prácu.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne.
Vážený pán minister, keď hovoríte, že počet autoškôl stúpa, tak popierate to, že ste pravicový politik, veď ak chcete otvoriť trh podnikaniu, čo je základná pravicová téza, tak by vám to malo skôr vyhovovať, že existuje konkurencia.
Čo sa týka legislatívneho procesu, ak hovoríte, že prešla táto vyhláška legislatívnym procesom, je to asi dôkaz, že ten nefunguje a môžem povedať, že pevne verím v rýchle rozhodnutie Ústavného súdu, keďže skupina poslancov, ktorú zastupujem, podala v tejto veci návrh na Ústavný súd. Obmedzuje sa možnosť podnikať, pán minister, v tomto, pretože musíte pochopiť aj to, že inštruktori autoškôl nemajú predsa riadny pracovný čas. Väčšinou sa prispôsobujú tým, ktorí sa chcú učiť, ktorí si chcú urobiť jazdy, a to po sobotách, nedeliach, po večeroch. Tým pádom, ak by ste zaviedli pre všetkých povinne riadny pracovný čas, znamenalo by to, že na základe pracovnej zmluvy budú musieť platiť príplatky za nadčasy, budú musieť platiť príplatky za pracovné voľno, prácu po sobotách a nedeliach, čo, samozrejme, zvýši náklady autoškôl.
Ak hovoríte, že je to v dôsledku zabezpečenia kvality, dovolím si absolútne nesúhlasiť, pretože ak meníte tento systém na pracovné zmluvy, je to asi dôkazom, že kontrola ministerstva dopravy nefunguje, tak nikto nám teraz tu nevie zaručiť, že bude v prípade pracovných zmlúv. Osobne sa obávam, že to, čo urobíte, robíte len s tým, že sa zamedzí možnosť podnikať, zvýšia sa ceny za tieto kurzy a zníži sa dostupnosť k tejto službe.
Ďakujem.