P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister Prokopovič.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne.
Dovoľte, pán poslanec, krátku reakciu. Myslím si, že ťažko by sme sa my dvaja mohli sporiť, kto ako pozná podnikateľské prostredie. Ja uznávam, že ste veľmi mladý, aktívny poslanec, ale nehnevajte sa, ja som v podnikateľskom prostredí vyrastal a toto podnikateľské prostredie ma vynieslo aj do Národnej rady, takže školiť ma o tom, čo podnikateľské prostredie potrebuje a čo nepotrebuje, nehnevajte sa, asi nie ste vy ten kompetentný. Ale máte právo na svoj názor a ja som zobral aj vaše vyjadrenie v tom zmysle. Zastupujete práve túto skupinu, čiže z toho mi je jasné, že sa nesnažíte objektívne nejako pýtať sa na tieto veci, ale vy už ste rozhodnutý, keďže túto skupinu sťažovateľov zastupujete.
A čo sa toho týka, ja som si dobre preštudoval aj Zákonník práce a Zákonník práce umožňuje akékoľvek formy dohody pracovnej doby aj na akýkoľvek krátky čas, kedykoľvek, a teda nie je to v žiadnom prípade tá bariéra, o ktorej vy hovoríte. Tá bariéra je v tom, že doteraz to bolo absolútne nekontrolovateľné, že jeden inštruktor mohol robiť v 8, 9 aj 10 autoškolách a skutočne trpela tým kvalita. Ja keď som predkladal tento zákon, tak som uvádzal, že z roka na rok stúpa počet tých, ktorí nevyhovejú skúškam. Ja vám odporúčam, skúste sa ísť porozprávať na Policajný zbor, odbor dopravnej polície, nech vám povedia, aké sú z roka na rok výsledky, oni skúšajú, nie my, oni skúšajú a z roka na rok tvrdia, že tendencia kvality výučby je slabšia. Nie je to výmysel. Takže z tohto dôvodu si dovolím nesúhlasiť s vašimi závermi a som presvedčený, že úprava, ako sme ju urobili, bude jednoznačne v prospech kvality celého procesu.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď na doplňujúcu otázku.
Teraz poprosím pána ministra, aby odpovedal na ďalšiu otázku pána poslanca Madeja, ktorý sa vás pýta: "Pán minister, navrhovaný zákon o autoškolách je iba lobingom určitej záujmovej skupiny, ktorá si chce v tejto oblasti zabezpečiť monopol. Prečo ste tomu lobingu podľahli?"
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Môžem pokračovať vo svojich argumentoch v prospech tejto vyhlášky a konkrétne o lobingu, čo v otázke dávate, som pred chvíľou povedal, kto je v akom postavení a ku ktorej skupine. Absolútne nie som vystavený tlakom žiadneho lobingu a skutočne mi záleží len na tom aj vzhľadom na to, že pravidelne na Radách ministrov Európskej únie som povinný, aj keď to nepatrí do môjho rezortu, predkladať správy alebo štatistiky o úmrtnosti na cestách, o dopravnej situácii, o bezpečnosti cestnej premávky. Tam dávam stanoviská, i keď, podotýkam, nie je to v mojej kompetencii, a to naše, ktoré dávame za Slovenskú republiku, je veľmi, je veľmi nepriaznivé a veľmi neporovnateľne negatívne oproti ostatným krajinám.
Ale dovoľte mi, aby som sa držal trošku faktov a odpovedal na otázku tak, ako ste mi ju položili. Vládny návrh zákona o autoškolách upraví problematiku autoškôl bez toho, aby zasahoval do súčasného rozdelenia kompetencií v oblasti výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie a doškoľovacích kurzov vodičov medzi ministerstvom dopravy a ministerstvom vnútra a zároveň bude korešpondovať s európskymi pravidlami, predovšetkým prispôsobí výcvik vodičov a obsah vodičských testov požiadavkám uvedeným v smernici Rady, a to je povinnosť, podotýkam, smernici Rady č. 91/439 EHS o vodičských preukazoch v znení neskorších úprav, ale zároveň aj transformuje Slovenskú komoru výcvikových zariadení autoškôl na občianske združenie v súlade s uznesením vlády č. 830 z 3. septembra 2003 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 9 zo 14. januára 2004.
Cieľom navrhovaného zákona je reagovať na viaceré nedostatky zistené v praxi a na nejasnosti a nedostatky platnej úpravy. Základným poznatkom z praxe je, že od liberalizácie požiadaviek na získanie vodičského oprávnenia sa citeľne znížila úroveň vedomostí a praktických zručností absolventov vodičského výcviku, kvalita výcviku trpela a následne krívala i otázka bezpečnosti cestnej premávky a tento stav je veľmi, veľmi žiaduce zmeniť.
Z uvedeného je zrejmé, že návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebol pripravený z dôvodov, ktoré vy uvádzate vo svojej otázke. Podotýkam, že návrh zákona bol prerokovaný v medzirezortnom pripomienkovom konaní a vyjadril sa k nemu aj Protimonopolný úrad. Ním vznesené zásadné pripomienky boli prerokované predpísaným spôsobom. V rámci rozporového konania sme vyhoveli aj niektorým pripomienkam uvedeného úradu a k niektorým jeho pripomienkam bol podaný odborný výklad, s ktorým sa zástupcovia Protimonopolného úradu stotožnili. Takže konštatujem, že vládny návrh zákona je plne v súlade aj so stanoviskom Protimonopolného úradu.
Ďalej mi dovoľte uviesť, že legislatívna roztrúsenosť upravujúca pôsobnosť autoškôl, ktorá umožnila lavírovanie a obchádzanie ustanovení, skutočne musí byť minulosťou. Vládny návrh zákona má komplexný pohľad na riešenú problematiku, zavádza poriadok a prehľad, ustanovuje podmienky na kvalitný výcvik žiadateľov o získanie vodičského oprávnenia a tiež je moderným a perspektívnym zákonom korešpondujúcim s európskymi trendmi, ktoré momentálne bežia.
Na záver vyslovujem presvedčenie, že aj tí, ktorí rešpektovali zákon doteraz, nebudú mať problémy ani po nadobudnutí účinnosti nového zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem pekne, pán predseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže ideme na ďalšiu otázku. Jaj, ešte máte možnosť, nech sa páči, pán poslanec Madej, môžete položiť doplňujúcu otázku.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, chcel by som vás upozorniť, že v návrhu na Ústavnom súde zastupujem skupinu poslancov, takže aby sme si tento fakt vyjasnili. Vaše vystúpenie bolo pre mňa opäť dôkazom toho, že kontrola ministerstva, kvality asi dobre nefunguje, len naozaj si dovolím upozorniť, že ten systém zmeny, ktorý ste nabrali, vyhovuje naozaj drvivej menšine, ktorá sa dostane do monopolného postavenia.
Ja len si dovolím zacitovať § 5 ods. 5 vami navrhnutého zákona o autoškolách: "Technické a technologické zariadenie autoškoly musí byť vedené v účtovníctve prevádzkovateľa autoškoly ako hmotný majetok". Ide o výcvikové vozidlá, trenažér, autocvičisko a ďalšie veci. Musia byť ako hmotný majetok. Keď hovoríme o tej slobode podnikania, pán minister, tak pravdepodobne asi nepoznáte iné inštitúty ako vlastníctvo. Je to nájom, prenájom vecí, lízing atď., na základe ktorých môžete užívať vec rovnako ako svoju vlastnú. A sloboda podnikania znamená, že sa rozhodnete, ako tú vec užívať budete. Snáď nebude v rozpore s kvalitou výučby v autoškole, či si autocvičisko na istý čas prenajmete alebo ho budete mať vo vlastníctve. A chcem na tom dokladovať, že ak to bude musieť byť vo vlastníctve, tak asi je neschopné ministerstvo a nie dobre funguje vaša kontrola. A prečo je to lobingom? Dovolím si povedať, pretože takéto niečo technicky môže vyhovovať len súčasným veľkým autoškolám, ktoré takéto autocvičiská plus zariadenia majú v majetku. To je naozaj vec, ktorá obmedzuje ďalšie podnikanie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem.
Ja len veľmi krátko, lebo som už povedal dôvody v predchádzajúcej otázke. Ja len ešte raz sa chcem poďakovať za školenie o podnikaní, je to pre mňa veľmi poučné. Ale len k tej kontrole by som sa chcel vyjadriť, pán poslanec. Ono treba si ten zákon preštudovať kompletne, nielen ten odsek, ktorý vám vyhovuje a čítať to, čo je v zátvorke, ale aj aké sú podmienky na to, ktoré musí spĺňať.
A čo sa týka tej kontroly, asi ste ma zle počúvali. Práve to je zmyslom toho, aby nemohli byť na živnosti, ale riadnymi zamestnancami, aby boli kontrolovateľní, lebo doteraz to nebolo možné. Živnosť nemôže naše ministerstvo kontrolovať. Takže práve toto je zmyslom toho, aby sme mohli kontrolovať, len nejako ste to otočili trošku opačne, ale ešte raz hovorím, rešpektujem právo každého na názor a teším sa na odbornú debatu.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Róbert Madej ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi tohto znenia: "Pán minister, plánujete v pripravovanej novele vysokoškolského zákona odobrať aj to málo vysokým školám v prospech súkromných škôl?" Pán minister, nech sa páči.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, po prvé by som si dovolil namietnuť, že vysoké školy dnes už nedostávajú málo, nehovorím, že to je dostatok finančných prostriedkov, ale od roku 2000 k roku 2004 sa zdvojnásobil objem finančných prostriedkov, čo dostávajú vysoké školy. V navrhovanom štátnom rozpočte je navýšenie o 1 mld. 250 mil., čo je približne tá desatina percenta z HDP, ktorá sa každý rok v poslednom období zvyšovala a treba aj povedať otvorene k tým štatistickým číslam, pretože áno, v programovom vyhlásení vlády máme napísané...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, keby ste chvíľku. Pán poslanec Tóth, netelefonujte v rokovacej sále. Nech sa páči, pán minister, prepáčte.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem. ... že chceme dosiahnuť hodnotu priemernú 1,33. Len treba vedieť aj to, že tá hodnota 1,33 sa skladá z dvoch častí. Jedna je z financií prichádzajúcich z verejných zdrojov, a to je okolo 1 %, kde sa k tomu už veľmi približujeme, a zvyšok je to, k tomu sa vy obraciate, tých 33 stotín je zo súkromných zdrojov. Dnes máme 4 súkromné školy na rozdiel od iných krajín. Mnohí hovoria, že málo, ale veľmi prísne dbáme na to, aby boli kvalitné, aby neprešli naozaj mimo prísneho akreditačného procesu a pokiaľ viete, súčasná zákonná úprava umožňuje dať týmto súkromným školám takisto prostriedky, ale zatiaľ som im neposkytol. Môžem vás informovať, že posledne sa novovzniknutá súkromná vysoká škola na mňa obrátila o prostriedky, kde som informoval, že na toto obdobie im neplánujem poskytnúť žiadne prostriedky. Ale aj keby sme im podľa nášho normatívneho systému poskytovania prostriedkov dali finančné prostriedky, tak treba si povedať, že počet študentov na súkromných školách dnes je ešte malý, 1348, čo by z celkového objemu predstavovalo 0,89 %.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Madej, mali by ste sa prihlásiť. No nech sa páči, už aj slovo ste dostali.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, nuž, naozaj je to uhol pohľadu, či v súčasnosti dostávajú vysoké školy málo, alebo veľa, ale nemôžem súhlasiť, že ak už ideme navyšovať, tak sa o tieto financie môžu deliť aj so súkromnými školami.
Ja zas budem pokračovať tým podnikaním. Naozaj sa mi zdá fantastické pre niekoho, kto chce podnikať a má zaručené peniaze na svoje podnikanie zo štátneho rozpočtu. Ja pokiaľ mám tú informáciu, tak v pôvodnom návrhu novely vysokoškolského zákona to nebolo. Pokiaľ je táto informácia správna, myslím, že to bolo na rokovaní vlády, kde bolo toto ustanovenie doplnené. Takže keby ste sa mohli vyjadriť, váš súhlas s tým, či bol daný, a druhá vec, kto takúto zmenu navrhol.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem.
Ja som sa k tejto veci už viackrát, pán poslanec, vyjadril. Celkove chcem povedať, že aj súčasná právna úprava vysokoškolského zákona umožňuje dať prostriedky. V návrhu zákona, ktorý prišiel do parlamentu, bolo rozšírené toto právo z možnosti na povinnosť a môj názor som aj verejne deklaroval s tým, že sa domnievam, že lepšie je, aby bola zachovaná súčasná úprava, to znamená, len možnosť dať finančné prostriedky a nakoniec za súčasného stavu financovania vysokého školstva, myslím si, že dostatočne jasne som deklaroval svoj postoj, že zatiaľ žiadne prostriedky na súkromné vysoké školy poskytnuté neboli.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalšiu otázku tiež položil pán poslanec Róbert Madej pánovi ministrovi školstva Martinovi Froncovi a je tohto znenia: "Pán minister, je už vypracovaná kvalitná dopadová štúdia prípadnej reformy vysokého školstva?"
Nech sa páči.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec, odpovedám vám na túto otázku, ktorú často opakujete, takže moja odpoveď sa bude tak isto v istom zmysle opakovať.
Návrh predmetného zákona, ktorý sa týka reformy vysokého školstva, sme aj v minulosti dávali so súčasťou, kde je dôvodová správa a kde boli vysvetlené aj dopady a súčasne boli vypracované aj dopadové štúdie a takisto ministerstvo školstva každý rok robí analýzu stavu sociálneho, čo sa týka vysokoškolákov, očakávam, že do konca roku bude vypracovaná takáto analýza, ako bola vypracovaná aj vlani a to znamená, v okamihu predkladania zákona, novely vysokoškolského zákona a zákona týkajúceho sa študentských pôžičiek bude aktuálna informácia o sociálnej situácii vysokoškolských študentov k dispozícii.
Ale dovoľte, aby som trošku poopravil názor, čo sa týka reformy vysokého školstva. Toto sa, totiž tento záver reformy vysokého školstva sa stotožňuje s reformou vysokého školstva. Ja by som rád zdôraznil, že reforma vysokého školstva beží od roku 2000. Bola to jedna z prvých reforiem, ako prví sme prijali vzhľadom na Bolognu zákon, ktorý reflektuje situáciu vo vysokoškolskom priestore v Európe a dokladujem to len dvoma vecami. Jednak sme posilnili mobilitu študentov, zaviedli sme trojstupňový systém vzdelávania, ale čo je aj dôležité, zmenili sme ekonomické pravidlá a vysoké školy majú ekonomickú slobodu a dnes už viem povedať, že na základe výročných správ zo všetkých verejných vysokých škôl 6 vysokých škôl dokonca vo výročnej správe vykazuje zisky, zvyšné okrem dvoch - jedna je známa, lebo je to prípad VŠMU, ktorá bola aj v médiách -, všetky ostatné pokryli svoje náklady a dokonca aj časť odpisov. Aj to svedčí o tom, že tá reforma, ktorá prebieha a bola spustená už oveľa prv, je dobrá a to, o čom hovoríme, to je ako, ja by som to prirovnal, ako bodka za vetou. Pán poslanec, veta bez bodky síce má zmysel, ale nie je ukončená. A ak chceme, aby sme to ukončili, musíme tam dať aj tú bodku a v tom by som bol rád, keby sme našli zhodu, pán poslanec.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne.
Pán minister, asi nenájdeme zhodu s tým, pretože ja osobne nesúhlasím so spoplatnením denného vysokoškolského štúdia a môžem povedať, že dopadová štúdia trikrát, keď bol predkladaný návrh novely zákona, ktorým by sa spoplatňovalo vysokoškolské štúdium, trikrát chýbala. Dvakrát, keď to ešte bolo vo vláde a raz, keď to prišlo do parlamentu. Viete dobre, že ja som bol ten, kto inicioval, aby dopadovú štúdiu predložilo ministerstvo školstva parlamentu, takže až na poslednú chvíľu niečo predložené bolo.
Prišiel aj materiál z ministerstva financií a z ministerstva práce, od ktorého sa ministerstvo školstva dištancovalo, aspoň tak mi bolo povedané. Takže myslím si, že tie záujmy spoplatniť školstvo idú z viacerých strán a nie sú ani doslova koordinované. Ale môžem povedať, že dôvodová správa k zákonu naozaj nestačí, pán minister, v tom, že je mimoriadne dôležité, ak sa robí takýto vážny krok, tak rozobrať jednotlivé príjmové skupiny obyvateľstva podľa príjmov od zamestnaných cez nezamestnaných, od minimálnej mzdy cez priemernú mzdu a urobiť takéto modely na jednotlivé skupiny obyvateľstva, či sociálne štipendiá a či prípadné spoplatnenie bude dostatočné, alebo či nezaťaží takéto skupiny rodín až príliš veľmi tým, že obmedzí slobodný prístup ku vzdelaniu, k vysokoškolskému vzdelaniu, ktoré si môžeme a musíme všetci najviac vážiť. Preto moja otázka bude, či máme v parlamente znovu iniciovať návrh na predloženie takejto štúdie, alebo či ju dostaneme aspoň mesiac pred rokovaním o zákone.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
M. Fronc, minister školstva SR: Áno, na vaše doplňujúce otázky, pán poslanec, ja som to vo svojom vystúpení povedal, každoročne vypracúvame analytickú správu, do konca roka takáto analytická správa bude a bude prístupná, samozrejme, verejnosti, teda aj všetkým vám, panie poslankyne a páni poslanci.
Druhá vec, bol by som rád, keby sme našli aspoň zhodu v tom, že to, čo sa teraz predkladá alebo predloží sa znova do Národnej rady, je len záver reformy, že reforma je podstatne hlbšia, čo sa týka vysokoškolského vzdelávania.
A posledná vec, pán poslanec, dúfam, že mi nebudete brániť v tom, aby som sa vás pokúšal presvedčiť, že takáto reforma je potrebná, aj ten záver je potrebný, aj tá bodka za vetou a že by bolo dobré pre slovenské vysoké školstvo - nakoniec to potvrdila aj Slovenská rektorská konferencia, ktorá sa s týmto návrhom stotožňuje -, aby sme to dotiahli, aby sme tú bodku tam dali.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, končím hodinu otázok a vyhlasujem prestávku do 15.10 hodiny.
A potom začneme prerokúvaním ďalších zákonov. Ako prvý príde na rad vrátený zákon pánom prezidentom o environmentálnom fonde, a potom budeme pokračovať tak, ako to máme v programe, ktorý sme odsúhlasili.
Takže do 15.10 hodiny prestávka.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
zákone z 21. septembra 2004 o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 912).
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Lászlóovi Kötelesovi.
Pán poslanec, nech sa páči.
L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, páni ministri... (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás, prestaňte rokovať v rokovacej sále, lebo potom nemôžeme rokovať tak, ako nám to predpisuje zákon.
Pán poslanec Köteles, nech sa páči, máte slovo.
L. Köteles, poslanec: Vážení páni poslanci, vážené dámy, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní zákona z 21. septembra 2004 o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 912), informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto vrátenému zákonu a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe uvedenej takisto v tlači 912.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vrátenom zákone bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 166 dňa 18. októbra 2004. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 918 z 5. októbra pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali vrátený zákon v stanovenej lehote. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o uvedenom vrátenom zákone nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.
K vrátenému zákonu určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali tieto stanoviská:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 155 z 18. októbra 2004 súhlasil so zákonom z 21. septembra 2004 o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteným prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v znení pripomienok uvedených v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky okrem pripomienky č. 5.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon prerokoval, ale neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 5 v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o pripomienkach pána prezidenta Slovenskej republiky uvedených v časti IV hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 s odporúčaním schváliť a samostatne o bode č. 5 s odporúčaním neschváliť.
Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán spravodajca ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Köteles.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem. Vážená Národná rada, dňa 12. októbra prezident Slovenskej republiky vrátil do Národnej rady Slovenskej republiky zákon o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prezident Slovenskej republiky vo svojom liste odporúča, aby Národná rada pri opätovnom prerokúvaní zákona schválila ďalšie zmeny,
- aby v § 4 ods. 1 bola upresnená uvádzaná forma podpory, t. j. dotácie,
- aby v § 12 ods. 2 bol uvádzaný z technickolegislatívneho hľadiska správny pojem "utajovaná skutočnosť",
- aby z § 14 bol vypustený z legislatívneho hľadiska nesprávne uvádzaný odsek 3,
- aby v čl. IV bol vypustený nesprávne uvádzaný odsek a slová "štátneho rozpočtu" nahradené slovami "Environmentálneho fondu",
- aby zákon o Environmentálnom fonde bol platný od 1. januára 2004.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody predložené návrhy pána prezidenta prerokoval a súhlasí s odporúčanými zmenami v bodoch 1 až 4. Odporúčaním pána prezidenta, aby zákon o Environmentálnom fonde až od 1. januára 2006 vstúpil do platnosti, náš výbor nesúhlasí a odporúča, aby ani poslanci Národnej rady nepodporili tento návrh.
Vážená Národná rada, v oblasti ochrany životného prostredia je pretrvávajúcim javom, že z vlastných prostriedkov čím menej chceme investovať na riešenie existujúcich problémov. Kým v Slovenskej republike minulý rok z ministerstva životného prostredia cez sekcie realizácie environmentálnych problémov približne 1 mld. sme investovali do ekologických investícií, tento rok už len 660 mil. korún a na budúci rok je plánovaných približne 170, maximálne 180 mil. korún. Napriek tomu, že typickým prijímateľom tejto podpory vo výške približne 90 % je komunálny sektor na rozvoj environmentálnej infraštruktúry, zásobovanie pitnou vodou, čistenie komunálnych odpadových vôd, zmeny palivovej základne verejnoprospešných budov atď.
Dodal by som ešte, že obce do 2 000 obyvateľov nemôžu požadovať podporu v súčasnej dobe zo štrukturálnych fondov. Čo by som zdôrazňoval aj z toho hľadiska, že z 2 890 obcí Slovenska len 387 má viac ako 2 000 obyvateľov a 2 504 má menej ako 2 000 obyvateľov. Z týchto obcí bez kanalizácie je 2 243, teda viac ako 89 %, čo z nášho hľadiska je to nepomerne horší pomer, veď my sme na poslednom mieste v strednej Európe, lebo berme tak, už pomaly z Európskej únie, že bez verejného vodovodu je 787 obcí, teda skoro 1/3 našich obcí.
A teraz, aký dôsledok by mal, keby na základe odporúčania pána prezidenta by Národná rada o rok predĺžila termín vstupu tohto zákona do platnosti? Boli by sme nútení čiastočne rozpustiť už vybudovaný systém podpory programov. Povedal by som, že len na rok, lebo od roku 2006 by sme museli opätovne vybudovať celý aparát. Dosiaľ to nikto nedokázal vysvetliť, z akých prostriedkov a ako personálne by sme to mohli vyriešiť. Takisto by sme umŕtvili všetky investície v tejto oblasti s tým, že investori nemôžu prijímať podpory z európskych fondov pre už rozostavené stavby environmentálny infraštruktúry, strácali by sme možnosť na pokračovaní alebo dokončení investície. To by znamenalo, že minimálne na dva roky by sme znemožnili podporu menších projektov, tým by sme opätovne zafixovali nerovnosť šancí jednotlivých regiónov v budovaní ekologickej infraštruktúry, ktorá je jedným zo základných atribútov rozvoja hospodárskych a investičných aktivít v regióne, s ktorými priamo súvisí rast zamestnanosti a zvyšovanie životnej úrovne.
Z tohto dôvodu vás prosím, aby ste hlasovali za návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby sme opätovne schválili zákon o Environmentálnom fonde.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem, pán spravodajca, a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime teraz k prvému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 883).
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Burianovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám odprezentoval návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh novely zákona o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám v záujme naplnenia čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vymedzuje právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Taktiež v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky v ods. 2 ustanovuje právo na takúto pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov sú dva rozhodujúce zákony, ktorými sa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky vykonáva. Napriek tomu, že ide o reformné zákony, treba konštatovať, že ani jeden zo zákonov nedefinuje z hľadiska vecného vyjadrenia, čo znamená zabezpečenie základných životných podmienok. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi definuje hmotnú núdzu ako stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahujú životné minimum a občana, fyzickej osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Životné minimum je ustanovené diferencovane podľa toho, či ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu alebo dieťa v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pomoc v hmotnej núdzi sa však prostredníctvom dávky a príspevku poskytol len v obmedzenej výške bez garancie výšky príjmu do platných súm životného minima pre uvedené osoby. Z dôvodu, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 19 ods. 2 určuje dávku občanovi v hmotnej núdzi vo vecnej forme na jedno teplé jedlo, na nevyhnutné ošatenie a prístrešie, možno teda analogicky predpokladať, že dávka v hmotnej núdzi sa rovná uvedenej vecnej pomoci aj vo finančnom vyjadrení. Taktiež skutočnosť, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi upúšťa od skúmania možnosti zabezpečiť si alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, ak ide o občanov, ktorí dosiahli vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, resp. u invalidných občanov z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak ide o zníženie schopnosti viac ako 70 %. Je namieste garantovať týmto občanom príjem na úrovni životného minima, a to diferencovane podľa toho, či ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu alebo dieťa.
Zákon o sociálnom poistení taktiež negarantuje minimálnu výšku dôchodku, a to ani na úrovni súčasnej platných súm životného minima, a preto zavedenie poskytovania sociálnej dávky pre poberateľa dôchodku a určenie jej výšky v predkladanom návrhu novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi je namieste a znamená zvýšenie sociálnej pomoci pre občanov v hmotnej núdzi, ktorí si vlastnou prácou nemôžu zlepšiť svoj príjem.
Predkladaný návrh je v súlade s medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý bol ratifikovaný Česko-Slovenskom v roku 1986, čím sme sa zaviazali neznižovať životnú úroveň občanov, čo však prijaté reformné zákony s účinnosťou od 1. 1. 2004 hlavne v týchto častiach negarantujú. Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Na objasnenie tohto zákona by som chcel ešte na doplnenie to, čo nie je v dôvodovej správe, jasným spôsobom zadeklarovať. Ľudia, ktorí nedosahujú, alebo dôchodcovia, ktorí nedosahujú dôchodok vo výške životného minima, tým spôsobom alebo týmto návrhom môjho zákona ich zbavíme zbytočného šikanovania alebo zbytočného, by som povedal, hľadania si všetkých náležitostí, ktoré je nutné, aby si ten človek zabezpečil príjem, ktorý v niektorých prípadoch nedosahuje ani sumu životného minima. Tým týchto ľudí, ktorí si podľa môjho názoru nezaslúžia takúto nepriamo perzekúciu, alebo nepriamo, by som povedal, hľadanie si vecí a hľadanie si náležitostí, aby tieto dávky, ktoré sú im priznávané, aby si ich krvopotne hľadali. A myslím, že v takomto veku si ani nezaslúžia to, aby išli od úradu k úradu, lebo aj tým, že sme im vytvorili špecializovanú štátnu správu, nevyriešili sme tento problém, že títo ľudia musia chodiť od jedného úradu k druhému a od jedných dverí k druhým.
Nemenej nepodstatnou náležitosťou je aj to, myslím si, že možno znížime prácnosť práve pri vysporiadaní alebo priznávaní dôchodkov, ktoré, ak človek nedosiahne sumu životného minima, automaticky dostane túto sumu životného minima. Musíme sa zamyslieť nad tým, že suma životného minima vychádza hlavne u ľudí, ktorí dosahovali zárobky na úrovni minimálnych miezd alebo dlhší čas neboli v pracovnom procese. Sumu životného minima nedosahuje cca 1 % občanov Slovenskej republiky, čo nie je tak veľa, a zase na druhej strane, preto si práve myslím, aj dosah na štátny rozpočet nebude veľký už vzhľadom na to, že otvorený zákon o sociálnom poistení rieši sčasti sociálne dôchodky a tým ich dorovnáva, ale nedorovnáva s určitosťou pre ľudí, ktorí nedosahujú životné minimum, a teda nedorovnáva týmito dávkami sumu životného minima.
Preto si myslím, že práve preto by sme sa mohli zamyslieť nad tým, že táto suma, kde bude veľmi významná z pohľadu súm, ktoré by ovplyvnili štátny rozpočet. Pokiaľ moje prepočty boli správne a vychádzajú z počtu ľudí, ktorí poberajú sociálne dôchodky, to je asi na úrovni necelých 4 900 ľudí, a keď to prenásobím sumou, ktorá by mohla byť na úrovni 500 korún, tak mi vychádza suma asi rovnajúca sa 25 mil. korún. Keď hovorím, že riešenie sociálnych dôchodkov v zákone o sociálnom poistení bude mať dosah niekde možno necelých 20 mil. korún, tak si myslím, že tento rozdiel v prípade tohto zákona môže mať dosah na celkový štátny rozpočet už po riešení vládneho návrhu zákona, ktorý rieši sociálne dôchodky, môže mať to dosah možno 7-8 mil. korún.
Myslím, že sa nám oplatí zamyslieť sa nad takouto skutočnosťou a v konečnom dôsledku aj do budúcna vysporiadať tento problém ľudí, ktorých, si myslím, dnes výška životného minima dosahuje 4 580 korún, myslím si, že to je minimálna časť alebo minimálny dôchodok pre tohto staršieho človeka na to, aby dokázal reálne prežiť alebo prežiť tak, aby dokázal mať ten základný životný štandard.
Preto vás všetkých prosím o podporenie tohto zákona. A myslím si, že určite týmto ľuďom odľahne tým, že nebudú musieť hľadať po úradoch všetky náležitosti, ktoré sú mu potrebné na to, aby si zabezpečil príjem na úrovni životného minima. Práve preto si myslím, že to sú hlavne jednak ľudia s minimálnym dôchodkom a jednak ľudia, ktorí boli problematickí, alebo teda starodôchodcovia, ktorí boli riešení pred rokom 1980.
Preto ešte raz vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Márii Demeterovej. Nech sa páči.
M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ma na svojej 44. schôdzi určil vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Zavedenie poskytovania sociálnej dávky pre poberateľa dôchodku a určenie jej výšky v predkladanom návrhu zákona je podľa predkladateľa opodstatnené a znamená zvýšenie sociálnej pomoci pre občanov v hmotnej núdzi, ktorí si vlastnou prácou nemôžu zlepšiť svoj príjem. Stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky hovorí, že nebola vykonaná kvantifikácia predkladaných finančných dôsledkov štátneho rozpočtu, ktorú dodatočne predkladateľ písomne doplnil.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Dávam tak priestor, aby sa Národná rada hlasovaním vysporiadala s vecným obsahom tohto zákona. Odporúčam, aby sa predkladateľ pokúsil vecný obsah daného zákona zapracovať v súčasnosti do otvorených príslušných zákonov. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 894 z 1. októbra 2004 prideliť návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že ani ústne sa nikto nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 884).
Dávam slovo poslancovi Jurajovi Blanárovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.