Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, predstupujem pred vás v mene skupiny poslancov so snahou o novelu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Uvedomujem si, že sme sa dosť ťažko dopracúvali k schváleniu tohto zákona a neuplynulo veľa vody. Ale praktický život ukázal, že snáď v niektorých ustanoveniach sme boli vo svojom videní alebo vo svojich predstavách až príliš prísni. A dopad tohto zákona potom niekde až naráža na funkčnosť niektorých inštitúcií. A táto novela má snahu to odstrániť.

Predkladám pred vás návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tomto ústavnom zákone.

Čl. I: "Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z., ktorým s mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, sa mení a dopĺňa takto:

"Po prvé. "V čl. 2 ods. 1 sa vypúšťa písmeno zd)."

Po druhé. "V čl. 2 ods. 2 sa za slová "Slovenskej republiky" vkladajú slová "a členov Rady pre vysielanie a retransmisiu"."."

Čl. II: "Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2005."

Krátko k dôvodom. Cieľom predloženého návrhu ústavného zákona je vyňať členov Rady Slovenskej televízie a členov Rady Slovenského rozhlasu z pôsobnosti ústavného zákona a zúžiť rozsah obmedzení pre členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie tohto návrhu nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu.

Pár slov ešte k tým jednotlivým bodom.

Pokiaľ sa týka citovaného bodu 1 tejto novely, navrhujeme vyňať z pôsobnosti ústavného zákona Radu Slovenskej televízie a Rozhlasovú radu. V zmysle zákonov č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase a č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii nie sú funkcie členov rád týchto orgánov verejnými funkciami, činnosť v týchto radách sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, čo implikuje, že sa toto členstvo vykonáva popri zamestnaní alebo inej činnosti. Za výkon činnosti v Rade Slovenskej televízie, v Rozhlasovej rade náleží im členom odmena vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Zákaz podnikania a výkonu činnosti v oblastiach, ktoré by mohli spôsobiť konflikt záujmov s členstvom v radách, obsahujú uvedené zákony.

Niekoľko poznámok k navrhovanej novele v bode 2. Pri členoch Rady pre vysielanie a retransmisiu sa nenavrhuje úplné vypustenie z ústavného zákona, ale len zúženie obmedzení. Dôvodom je, že Rada pre vysielanie a retransmisiu má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom zákonom č. 308/2000 Z. z. Rada pre vysielanie a retransmisiu je teda v obdobnom postavení ako Úrad pre ochranu osobných údajov, Telekomunikačný úrad alebo Poštový úrad. Špecifikom rady je však to, že ide o kolektívny orgán, ktorého členovia nevykonávajú svoju funkciu ako hlavnú zárobkovú činnosť. Preto je odôvodnené, aby sa na nich vzťahoval ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov okrem obmedzení podľa čl. 4 ods. 2 písm. c) až e) a ustanovenia čl. 5. Zákaz podnikania a výkonu činnosti v konkrétnych oblastiach, ktoré by mohli spôsobiť konflikt záujmov s členstvom v rade, obsahuje zákon č. 308/2000 Z. z. Rozširovanie zákazu podnikania nad rámec možného konfliktu nemá opodstatnenie a mohlo by znefunkčniť činnosť volenej rady. Pre ďalšiu voľbu by to znamenalo zúženie možnosti výberu kandidátov, ktorí by inak spĺňali všetky predpoklady stanovené zákonom.

Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu, aby sme si uvedomili, že niekedy aj náš dobrý úmysel môže spôsobiť komplikácie v praktickom živote, a teda chcem vás požiadať v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, aby Národná rada schválila uznesenie o postupe tejto novely do druhého čítania. Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ, pán poslanec, pán predkladateľ.

Prosím pána poslanca Husára, ktorého poveril gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, aby Národnú radu informoval o stanovisku ústavnoprávneho výboru k predloženému návrh ústavného zákona. Nech sa páči.

S. Husár, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma svojím uznesením zo 6. októbra 2004 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní nasledovnú spravodajskú informáciu.

Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu ústavného zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Tiež z nej vyplýva, že navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi odporúčania uvedené v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskej únie.

Pán predsedajúci, to je všetko, prosím, aby ste otvorili k návrhu rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadne prihlášky písomné, ústne prihlášky takisto nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem pánom poslancom Lintnerovi, Husárovi.

Prosím poslanca Ondriaša, aby z poverenia skupiny poslancov predniesol

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (zákon o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie).

Nech sa páči, pán poslanec.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, predkladám návrh zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Je to zákon o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie. Návrh zákona ste dostali ako tlač 898.

Účelom navrhovaného zákona je prešetriť zákonnosť privatizácie a reštitúcie majetku štátnych podnikov, družstiev, rozpočtových a príspevkových organizácií, spoločenských organizácií a národných výborov pre fyzické alebo právnické osoby po 1. januári 1990. Zákon nesmeruje proti základným princípom privatizácie a reštitúcie, ale rieši prípady ich realizácie, keď sa tak stalo v konaní v rozpore so zákonnosťou.

Myslím si, že väčšina vie, ako privatizácia a reštitúcie prebiehali a prebiehajú. Preto ju pripomeniem len veľmi stručne. Po roku 1989 sa vytvárali manažmenty podnikov pre ich privatizáciu, pričom majetok štátnych podnikov a organizácií sa často preceňoval na nižšie hodnoty alebo sa vyraďoval a postupne rozkrádal. Vytváral sa tzv. dubiózny majetok, o ktorý sa vedome znižovala hodnota podnikov pred privatizáciou. Výroba sa podnikom postupne zastavovala, výrobné podniky zanikali, niektoré sa zmenili na predajne alebo sklady zahraničného tovaru a následne sa privatizovali. Špekulantom sa za úplatky poskytovali nedobytné úvery v bankách, najmä na privatizáciu. Zákony na reštitúciu a privatizáciu štátneho majetku sa schvaľovali postupne a cielene v prospech záujmových skupín a zahraničného kapitálu. Majetok sa prevádzal z vlastníctva štátu a iných právnických osôb nielen reštitúciou a privatizáciou, ale aj cez konkurzné konania a likvidáciu podnikov. Podľa zákona o malej privatizácii sa predával majetok špekulantom, tzv. holandskou dražbou, často hlboko pod cenu, a niekedy aj mafiánskou formou, kde niektorí záujemcovia boli donútení od dražby odstúpiť. Vytvoril sa Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond, ktorým sa zveril majetok štátu a majetok neznámych osôb, za ktorý nebol nikto dostatočne zodpovedný. Dochádzalo k obohacovaniu sa na privatizačných projektoch a znaleckých posudkoch v reštitúciách. Takticky sa menil spôsob z kontrolovateľnej privatizácie výberovým konaním na nekontrolovateľnú privatizáciu priamym predajom cez politické strany. Vytvárali sa akciové spoločnosti s tým, že do podnikov vstúpil zahraničný kapitál často v nevýhodnom pomere pre štát. V mnohých prípadoch hodnota zahraničnej technológie ako akciový podiel zahraničného investora bola oveľa nižšia ako budovy a infraštruktúra privatizovaných podnikov. Takto sa privatizovali niektoré podniky v neprospech štátu a v prospech zahraničného investora. Podniky, ktoré upadli do konkurzov, sa nekontrolovane likvidovali. Doklady o tom sú buď minimálne, alebo žiadne. Vytvárali sa a vytvárajú sa tiché spoločnosti, do ktorých vkladajú svoj kapitál novodobí zbohatlíci, politici a zahraniční investori. A tie potom podnikajú, príp. prepierajú aj špinavé peniaze. Veľká privatizácia tzv. strategických podnikov prešla do formy privatizovania spoločného majetku zahraničným investorom. Aj tu došlo k vážnym podozreniam z korupcie, klientelizmu, uzavretia zmlúv v neprospech štátu a k výplate vysokých odmien zahraničným poradcom.

Veľké rozdiely medzi účtovnou hodnotou sprivatizovaného majetku a jeho kúpnou cenou dokladá dokonca aj správa ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Uvediem aspoň niektoré čísla z nej. Napr. v roku 1994 účtovná hodnota sprivatizovaného majetku bola 21 mld. korún, ale jeho kúpna cena bola 8 mld. korún, kde len v tomto prípade, len v tomto roku 13 mld. korún sa niekde stratilo. Napr. v roku 1996 účtovná hodnota sprivatizovaného majetku bola 43 mld. korún, jeho kúpna cena bola 12 mld. korún. Stratilo sa niekde 31 mld. korún. Takto by som mohol pokračovať.

Mnohé akcie Slovnaftu, VSŽ a Nafty Gbely a ďalších podnikov sa predali za menej ako 30 % účtovnej hodnoty. Po roku 1998 sa začali privatizovať strategické podniky, čím sa oslabila ekonomická suverenita Slovenska, a tým aj naša bezpečnosť. Slovensko sa dostalo takmer do úplnej ekonomickej závislosti od zahraničia, čoho výsledkom sú ekonomické straty. Ja si myslím, že všetci to poznáme.

V dôsledku zlých úverov v bankovom sektore sme prišli o viac ako 130 mld. korún. Nikto nevie, kto to spôsobil, kto sa obohatil a ako boli vinníci potrestaní. Oddlžili sa banky a iné finančné ustanovizne z peňazí daňových poplatníkov od nedobytných úverov. Sporné pohľadávky z úverov sa predávali pod cenu zahraničným záujemcom alebo fiktívnym procesom zanikli na tento účel vytvorenom Konsolidačnou bankou. Slovenské banky sa predali do zahraničia často v nevýhodnom pomere pre Slovensko. Desiatky miliárd korún sa použilo na ozdravenie bánk, ktoré boli potom predané lacno do zahraničia. Napr. najväčšia slovenská komerčná banka Slovenská sporiteľňa bola predaná rakúskej Erste Bank za 18,4 mld. korún. Aby ju bolo možné predať, predtým štát vynaložil takmer 40 mld. korún na jej ozdravenie.

V štáte sa rozmáha klientelizmus a korupcia v štátnej správe a samospráve. Predstavitelia miestnej štátnej správy, primátori, starostovia, vzali vysoké pôžičky na budovanie miest a obcí, pričom založili majetok miest a obcí. Výstavbu často realizovali a realizujú vlastnými alebo nastrčenými firmami.

Podporil sa rozklad poľnohospodárskych družstiev. Následkom straty pôvodnej pôdnej základne mnohé družstvá zanikli. Majetok, ktorý nebol vrátený pôvodným vlastníkom, sa stal ľahkou korisťou špekulantov cez reštitučné konanie. Realizovali sa aj protiprávne reštitúcie a vyplácanie náhrad za pozemky, ktoré ani podľa tejto legislatívy nebolo možné vydať. A špekulanti reštituovali aj majetky, ktoré prepadli v prospech štátu v dôsledku neplnenia daní, prostredníctvom reštitučného konania či privlastnenia. Privlastnili sa aj tzv. odumrte, t. j. majetky, ktoré nadobudol štát po osobách, ktoré nemali dedičov, ale aj iný majetok, ktorý bol vo vlastníctve neznámych osôb a starších osôb, u ktorých bol predpoklad, že sa nebudú môcť brániť.

Výsledkom netransparentného privatizačného a reštitučného procesu, pri ktorom sa mnohé fyzické a právnické osoby neprávom obohatili v neprospech štátu, sú veľké škody v hospodárstve Slovenska. Napr. produkcia v poľnohospodárstve po roku 1989 klesla na 58 % produkcie z roku 1989. Produkcia v stavebníctve, klesla na 38 % z roku 1989. Produkcia v priemysle po privatizácii klesla na 93,9 %.

Ešte raz opakujem, výsledkom netransparentného privatizačného a reštitučného procesu sú nízke reálne mzdy, ktoré sú nižšie, ako boli v roku 1989, nízke dôchodky, spoplatnenie školstva a zdravotníctva.

Cieľom návrhu zákona je napraviť neprávosti privatizačného a reštitučného procesu po roku 1989.

Teraz by som vás stručne oboznámil s niektorými faktmi v navrhovanom zákone.

Návrh zákona ustanovuje postup verejnej moci pri zisťovaní spôsobu prevodu majetku vo vlastníctve štátu a inej právnickej osoby na iné fyzické alebo právnické osoby po roku 1989 a opatrenia voči tým osobám, ktoré ho nadobudli v konaní v rozpore so zákonnosťou. Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých sa majetok fyzických osoby alebo právnickej osoby, ktorá ho získala v rozpore so zákonnosťou, prevádza späť do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby.

Popíšem aspoň tri základné pojmy v návrhu zákona.

V súčasnosti neexistuje centrálna podrobná evidencia ani kompletné štatistické údaje o prevedenom majetku pred a po 1. 1. 1990. Neexistuje ani podrobná archívna dokumentácia spojená s jednotlivými prevodmi majetku po roku 1989. Taktiež často chýbajú údaje o tom, kto sa na týchto prevodoch zúčastnil ako vlastník alebo správca a kto bol za tieto prevody z titulu vtedajšej svojej funkcie zodpovedný. Preto v návrhu zákona sa zriaďuje pri Ministerstve financií Slovenskej republiky "zoznam". Tento zoznam bude nielen dôslednou pasportizáciou prevedeného majetku, ale aj právnym podkladom pre prípadné súdne konania, správne konania a trestnoprávne konania. Zoznam majetku bude napr. obsahovať súpis majetku štátu a inej právnickej osoby, cenu majetku, meno vlastníka, názov správcu majetku a presne označené hnuteľné veci a nehnuteľné veci, ich majetkovú podstatu, ako aj iné majetkové práva, licenčné práva a duševné práva k 31. 12. 1989. Ďalej bude obsahovať mená a funkcie štatutárnych osôb právnych subjektov, ktoré uskutočnili prevod majetku. Zoznam bude ďalej obsahovať právnu formu, právny titul prevodu vlastníctva a podmienky, za ktorých došlo k prevodu vlastníctva. Ďalej bude obsahovať meno osoby, na ktorú prešlo vlastníctvo k majetku. Cena majetku bude z uvedených položiek, z ktorých sa skladala v čase prevodu vlastníctva. Ďalej bude obsahovať výšku a účel a druh úverov poskytnutých osobe, ktorá nadobudla majetok v súvislosti s prevodom vlastníctva, a dátumy a sumy úhrad úverov. Ďalej bude obsahovať daňové nedoplatky, ktoré vznikli v súvislosti s jednotlivými prevodmi vlastníctva. Ďalej bude obsahovať nedobytné úvery a iné nedobytné pohľadávky vzniknuté pred prevodom a po prevode vlastníctva k majetku a tak podobne.

Návrh zákona definuje "konanie v rozpore so zákonnosťou". Je to napr., keď majetok prešiel z vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby do vlastníctva súkromnej alebo právnickej osoby v dôsledku zmluvy uzavretej za nevýhodných podmienok v neprospech štátu alebo inej právnickej osoby, keď zmluvou o prevode vlastníctva sa uviedol do omylu zástupca štátu, keď sa nesplnili podmienky zmluvy o prevode vlastníctva k majetku, keď sa neuhradil úver banke alebo inej finančnej inštitúcii z dôvodu nedobytnosti úveru, ktorým bola zaplatená cena alebo časť ceny majetku, keď sa zmenili podmienky zmluvy o prevode vlastníctva v neprospech štátu, napr. že bola znížená cena prevedeného majetku o viac ako 10 % alebo doba splácania úveru sa posunula o viac ako 5 rokov oproti pôvodnej zmluve, keď zmluva o prevode vlastníctva bola uzavretá na základe vplyvu zneužitia právomoci verejného činiteľa alebo na základe úplatkárstva v neprospech štátu.

Návrh zákona zriaďuje Fond spoločenského vlastníctva národného majetku Slovenskej republiky, ktorému by mal byť zverený do držby a správy majetok štátu, ktorý bol získaný od osôb, ktoré ho nadobudli v konaní v rozpore so zákonnosťou.

Záverom by som dodal, že cieľom navrhovaného zákona je prešetriť privatizáciu a reštitúcie s ohľadom na dodržiavanie zákonnosti. Predložený zákon má taktiež prispieť k nastoleniu verejného poriadku, rovnosti pred zákonom a rovnosti šancí v podnikateľských aktivitách.

Verím, že poslanci, ktorí na volebných mítingoch často zdôrazňovali, že sa budú zasadzovať o prešetrenie privatizácie, podporia môj návrh zákona. Verím, že poslanci, ktorým ide o to, aby na Slovensku vládla spravodlivosť, podporia môj návrh zákona. Samozrejme, môže sa stať, že niektorí poslanci ho nepodporia. V tomto prípade svojím hlasovaním vyjadria postoj, že pravdepodobne ochraňujú ľudí, ktorí prišli k majetku privatizáciou a reštitúciou v konaní v rozpore so zákonnosťou. Panie poslankyne, páni poslanci, ja verím, že nezastupujete v Národnej rade Slovenskej republiky slovenských špekulantov, ktorí privatizovali náš majetok v konaní v rozpore so zákonnosťou, ale zastupujete občanov, ktorí chcú prešetriť nezákonnú privatizáciu a reštitúciu, panie poslankyne, páni poslanci, verím, že vám ide o to, aby sa na Slovensku konečne mali lepšie poctiví a slušní ľudia ako podvodníci, a preto podporíte môj návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem za uvedenie návrhu.

Prosím pána poslanca Malchárka, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru, ktorému bol návrh zákona v prvom čítaní pridelený. Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k návrhu zákona poslanca Karola Ondriaša.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti vyplývajúce z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je prioritou uvedenou v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy.

Ako spoločný spravodajca k uvedenému návrhu zákona odporúčam podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, aby sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodla nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky okrem pána spoločného spravodajcu. Pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, ja by som rád nadviazal na moje stanovisko ako stanovisko spravodajcu a prednesiem procedurálny návrh, ktorý je v súlade s § 73 ods. 2 písm. b), aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Karola Ondriaša. Dôvodom je obsah tohto zákona. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

V rámci rozpravy ešte raz sa pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy. (Hlasy z pléna.)

Najskôr faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová bude reagovať. Zapnite, prosím, mikrofón pani poslankyni Bollovej na faktickú poznámku.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcem reagovať na vaše veľmi strohé vysvetlenie dôvodu, prečo nechcete, aby sa pri prerokúvaní tohto zákona pokračovalo. Myslím si, že už máte dosť rokov na to, aby ste si pamätali, čo sa tu za posledných niekoľko rokov stalo a porobilo, t. j., aby som bola konkrétna, za posledných 15 rokov, resp., aby som bola ešte konkrétnejšia, za prvé roky po prevrate v roku 1989. Vy určite viete veľmi dobre, že mnohé závody, mnohé jednotné roľnícke družstvá, mnohé podniky boli zlikvidované vďaka rôznym špekulantom a že prevody majetku sa skutočne robili nie na základe morálnych ekonomických zákonov. Ja viem, že boli vytvorené aj zákonné holandské dražby a tak ďalej, ale ak by sme to mali takto posudzovať, tak potom i obdobia historicky ešte staršie by sme museli hodnotiť z pohľadu toho, že bola taká doba, boli také zákony. To sa vám, samozrejme, nepáči, takéto zdôvodnenie v časoch minulých nepripúšťate. Preto by som bola veľmi rada, keby ste svoje zdôvodnenie návrhu, že nebudeme pokračovať v prerokúvaní tohto zákona, zdôvodnili konkrétne, nielenže nepovažujem to za dobré, lebo naozaj tie majetky štátu čiže majetky všetkých sa zničili, vyparili, rozkradli a rozpredali za smiešne sumy. Boli to často podniky, v ktorých sa nielen vyrábala nekonkurencieschopná výroba, boli to družstvá, ktoré produkovali veľké množstvo potravín, ktoré boli ďaleko lacnejšie ako tie, ktoré dnes dovážame, a tak ďalej. Ja si myslím, že nemusím tu dlho rozprávať, všetci vieme, o čo ide. Ja by som vás prosila, keby ste tento svoj dôvod... (Prerušenie rečníka časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave nikto viac nebol prihlásený.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Chce sa navrhovateľ vyjadriť? Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja veľmi krátko zopakujem, čo hovorila pani poslankyňa Bollová. Ako je možné, že celý zákon sa odsunie na základe jednej vety v odôvodnení procedurálneho návrhu, že obsah nie je dobrý. Ja si myslím, že tým, že sa tuná nehovorí o obsahu, že ozaj konkrétne fakty neexistujú, prečo by sa mal odsunúť. A ja budem prekvapený, ak poslanci Národnej rady Slovenskej republiky podporia procedurálny návrh na základe tejto jednej vety. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz spoločný spravodajca záverečné slovo chce mať. Nech sa páči.

J. Malchárek, poslanec: Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, moje krátke odôvodnenie bolo motivované z úcty k vám, pán kolega, pretože ten zákon je v prvom čítaní a pretože si myslím, že nespravodlivosť z minulosti nie je možné riešiť novou nespravodlivosťou, ktorá by zakladala sa práve prijatím takéhoto vášho zákona. A toto si moderná spoločnosť v Slovenskej republike naozaj nezaslúži. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Bude nasledovať prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 900, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 911.

Slovo má pán poslanec Vážny.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.

Podľa doterajšieho znenia zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a na základe skúseností z výberových konaní na právo používať frekvencie súčasná právna úprava neumožňuje vyžadovať úhradu za právo používať frekvencie v trhovej cene, nezohľadňuje náklady na správu frekvencií, plánovanie, koordináciu a pokračovanie požívania frekvencií, dohľad nad používaním frekvencií vrátane potrebných meraní, skúšok a prieskumov o zlučiteľnosti na zaručenie efektívneho a bezporuchového použitia frekvencie.

V § 33 ods. 1 a 2 dosiaľ platná úprava limituje kumulatívne jednorazovú úhradu za vymedzenie alebo pridelenie frekvencie a opakovanú úhradu za používanie každej frekvencie do výšky 1 mil. Sk alebo ich ekvivalent v eurách, čo je v rozpore s § 32 ods. 6 písm. f), na základe ktorého žiadateľ o frekvencie sám ponúka výšku jednorazovej úhrady za vymedzenie alebo pridelenie frekvencií. V záujme odstránenia tohto rozporu sa navrhuje upraviť znenie § 33, konkrétne odseku 2, ktoré umožní úradu vyberať jednorazovú úhradu za pridelenie frekvencie vo výške ponúknutej žiadateľom, čo podľa doterajšieho znenia § 33 ods. 1 a 2 nie je možné, čo som už pred chvíľou konštatoval. A opakované úhrady taktiež umožní vo výške stanovenej sadzobníkom.

Ďalší problém je, že v praxi sa vyskytujú prípady, keď používateľ zneužíval doterajšie znenie § 34 ods. 1 písm. d) a neuhradil jednorazovú úhradu za frekvencie do troch mesiacov odo dňa jej splatnosti. Preto sa pre jednoznačnosť dikcie zákona navrhuje v § 34 ods. 1 písm. d) vypustiť slovo "ročnú". Je potrebné, aby úrad mohol zrušiť povolenie na používanie frekvencií v prípade omeškania akejkoľvek úhrady za frekvencie. Súčasná dikcia § 34 ods. 1 písm. d) neumožňuje úradu zrušiť povolenie za neuhradenie jednorazovej úhrady, za vymedzenie alebo pridelenie frekvencie.

Návrh novelizácie zákona o elektronických komunikáciách bol kladne prerokovaný s Telekomunikačným úradom, ktorý k nemu, samozrejme, zaujal aj pozitívne stanovisko, taktiež bol kladne prerokovaný s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale naopak, umožní napr. pri udelení frekvencií pre FWA 3,5 GHz prijať do štátneho rozpočtu v roku 2005, odhadujem, sumu o cirka 100 mil. vyššiu oproti súčasne platnej právnej úprave, pri ktorej by do štátneho rozpočtu plynuli príjmy maximálne vo výške 4 mil., t. j. po jednom milióne za každú zo 4 frekvencií, o ktorých sa teraz bavíme. Predkladaný návrh nezakladá nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Na záver chcem zdôrazniť, že tento návrh novely zákona o elektronických komunikáciách nemá vytvárať v Národnej rade priestor na jeho obsiahlejšiu zmenu, ale jeho úlohou je upraviť len tento konkrétny problém, ktorého neriešením by Telekomunikačný úrad nielenže nemohol ukončiť výberové konania na pridelenie frekvencií, ale štát by prišiel aj o významný príjem do štátneho rozpočtu. Širšia novela zákona o elektronických komunikáciách, ktorá by mala odstrániť ďalšie nedostatky zákona a vylepšiť jeho doterajšie znenie, bude v plnej kompetencii ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré s jej prípravou začne možno vo februári budúceho roku. V prípade, že by sme tento problém neriešili teraz, 4 frekvencie 3,5 GHz by museli čakať minimálne ďalší rok, kým tento problém vyriešime v novele zákona, ktorú som už spomínal, teda v tej širokej obsiahlejšej novele, a zbytočne by sme nevyužívali to pásmo, ktoré je lukratívne a po ktorom aj súčasní operátori na telekomunikačnom trhu volajú, ktorí by sa oň chceli uchádzať v rámci výberového konania, ktoré súčasnou právnou úpravou je nevhodne zadefinované.

Chcem ešte zdôrazniť, vážené kolegyne a kolegovia, že využijem ako predkladateľ svoje právo podľa rokovacieho poriadku a v prípade, že rôzne lobistické skupiny budú sa snažiť vstúpiť do tohto zákona, ktorý takto otvoríme, a budú chcieť si zmeniť nejako dikciu zákona, tak obetujem teda prideľovanie týchto frekvencií a zjednoznačnenie tohto zákona a stiahnem tento návrh späť. A chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu len v tom, čo teda chcem touto právnou úpravou zmeniť, to znamená tie dva body, ktoré som pred chvíľou prednášal. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

A teraz žiadam Stanislava Janiša aby... (Hlasy v pléne.) Pán Malchárek zastúpi pána Janiša, nech sa páči, aby predniesol správu, ktorého na to určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Nech sa páči.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Budem sa snažiť byť dôstojným náhradníkom za pána poslanca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 446 z 13. októbra ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku.

Problematika návrhu zákona je v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, navrhujem, aby sme po rozprave odporučili návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 1. októbra 2004 a v súlade s rokovacím poriadkom navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali vo výboroch do 30 dní, v gestorskom výbore do 31 dní.

Pán predsedajúci, prosím, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že do rozpravy sa za klub prihlásil za klub Ľudovej strany - HZDS pán poslanec Jasovský, za kluby sa viac poslancov neprihlásilo, potom otvorím možnosť ústnej rozpravy, pretože ani z hľadiska písomných prihlášok som nedostal mimo pána poslanca Jasovského prihlášku nikoho ďalšieho. Pán poslanec, máte slovo.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni poslankyne a poslanci, som vďačný, že je otvorená táto novela zákona a že teda môžem nie síce ako lobista, ale určite ako kritik pohovoriť, ospravedlňujem sa, trošku zoširoka k zákonu o elektronických komunikáciách. A rozhodol som sa takto aj preto, že včera som to trošku načal v súvislosti s iným zákonom, otázku telekomunikácií, Telekomunikačného úradu a zákonov, ktoré s tým súvisia. Návrh novely zákona, ktorý predkladá pán poslanec Vážny, určite súvisí s liberalizáciou telekomunikačného trhu.

Skúsim zopakovať to, o čom sme hovorili svojho času pri schvaľovaní zákona o elektronických komunikáciách, o čo vlastne v liberalizácií ide. Ide o nové pravidlá vstupu na jednotný trh, ale určite malo by ísť najmä o zefektívnenie a skvalitnenie telekomunikačných služieb, o vyššiu dostupnosť, o postupné znižovanie cien, čo si dovolím podčiarknuť, najmä v oblasti medzinárodných volaní, poplatkov za prepojovanie sietí v prenájme telekomunikačných okruhov, v dátových službách. Ide o možnosť vybrať si operátora na pevnú linku a na káblovú televíziu.

Vstupom Slovenska do Európskej únie, a o tom sme tiež hovorili, platia u nás nové pravidlá v poskytovaní telekomunikačných služieb. Ich základným cieľom je vytvorenie najmä konkurenčného prostredia, ktoré by malo vytvárať práve tlak na ceny, na kvalitu a najmä na širší sortiment poskytovaných služieb elektronických komunikácií, najmä telefónnej služby v pevnej sieti s cieľom zabezpečenia väčšieho komfortu pre zákazníkov. Transparentné trhové prostredie a konkurenciu totiž velebia vo všetkých vyspelých krajinách ako nositeľa inovácie a benefitov pre zákazníkov.

Na Slovensku boli tieto nové pravidlá pre elektronické komunikácie zahrnuté do zákona o elektronických komunikáciách. Formálne sme teda splnili požiadavku Európskej komisie implementovať nové pravidlá pre elektronické komunikácie do národnej legislatívy. V praxi to však vyzerá, dámy a páni, úplne ináč. Tri štvrte roka po účinnosti novej právnej úpravy sa v tejto oblasti pomery vôbec nezmenili. V oblasti elektronických komunikácií je pri vytváraní konkurenčného prostredia kľúčová efektívna a kvalitná regulácia, ktorá by mala naprávať a odstraňovať nedostatky tohto trhu a pomáhať tým správnemu fungovaniu postmonopolného prostredia. Regulácia totiž predstavuje výzvu. Je to oblasť, kde regulátor je v priamom kontakte s prevádzkovateľmi a pozitívne vplýva na trhové prostredie, v ktorom pôsobia. Jeho úlohou je vytvárať stabilné a efektívne prostredie tak, aby firmy, ktoré pôsobia na trhu elektronických komunikácií, mohli podnikať a investovať v stabilnom a rovnovážnom prostredí a najmä za transparentných podmienok. V Slovenskej republike regulátora reprezentuje Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, ktorý, a nech mi je odpustený výrok, napriek tomu, že na trhu pôsobí už takmer štyri roky, trhové prostredie z hľadiska možnosti transparentného a spravodlivého podnikania pre všetky subjekty pôsobiace na tomto trhu prakticky nezmenil. A sú, bohužiaľ, takmer na takej úrovni, ako keď Telekomunikačný úrad vznikal. Slovenská republika má teda zákon, ktorý v elektronických komunikáciách podľa predkladateľov plne vyhovuje požiadavkám Európskej únie. Mal liberalizovať slovenský telekomunikačný trh, mal zlepšiť kvalitu a aj znížiť ceny poskytovaných služieb. Napriek tomu nesplnil očakávania všetkých aktérov na trhu, t. j. ani hráčov na tomto trhu, ani konzumentov ale ani používateľov jeho služieb.

Vážnym problémom, a to nie je problém pána poslanca Vážneho, v tejto súvislosti sa javí pretrvávajúca závislosť Telekomunikačného úradu od rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Od 1. januára tohto roka teda platí zákon o elektronických komunikáciách, ktorý v plnom rozsahu mal nahradiť zákon dovtedy platný z roku 2000 o telekomunikáciách. Vtedy bol jeden z najpálčivejších problémov problém prepájania sietí, najmä medzi bývalým monopolným prevádzkovateľom, t. j. Slovenskými telekomunikáciami, dnes Slovak Telecomom, a alternatívnymi operátormi hlasovej služby.

Aj keď v zmysle platného zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách je slovenský trh elektronických komunikácií predtým označovaný ako telekomunikačný, de iure plne liberalizovaný už od začiatku roka 2002, v praxi to môžeme označiť len za papierový akt, pretože úplná liberalizácia tohto trhu, teda vrátane hlasovej služby, by de facto nikdy nenastala. Natíska sa tu otázka: Prečo? No preto, že už druhý rok trvá stav, že nie sú medzi bývalým monopolom a ostatnými alternatívnymi operátormi pevných sietí uzatvárané zmluvy o vzájomnom prepojení sietí s výnimkou jedného operátora, ktorý je naviac už dnes, bohužiaľ, v konkurze. Od roku 2003 teda liberalizované jednotlivé telekomunikačné služby, to znamená služby prístupu na internet, dátové, hlasové a tak ďalej a tak ďalej, sú de facto na slovenskom trhu. Odštartovanie záverečnej fázy liberalizácie telekomunikačného trhu predstavovala privatizácia Slovenských telekomunikácií v roku 2000. Aký je súčasný stav? Pokročilo sa vôbec v tejto oblasti? Konkurenčné prostredie pre posledné, to znamená verejnú hlasovú službu, sa podnes nepodarilo zabezpečiť. Zákazník tak na našom trhu prichádza o postupné znižovanie cien, lepšie a kvalitnejšie služby a, samozrejme, tiež o možnosť výberu takého operátora, ktorý by mu mal najviac vyhovovať. Konkurencia aj keď nie hneď by mala postupne prinášať v každom odvetví neodškriepiteľné výhody pre hráča, teda pre konzumentov na danom trhu, to znamená nižšie ceny za telefonovanie, prístup na internet. Mala by prinášať aj ďalšie výhody, ako je možnosť ponechania si platného telefónneho čísla pri zmene bydliska alebo operátora. Platí to aj u nás? Európska únia to plne požadovala od nás. To znamená, platí to aj na Slovensku, ale, znovu musím konštatovať, bohužiaľ, len na papieri. Podľa zákona náš telekomunikačný trh je síce plne liberalizovaný, to znamená, na trhu elektronických komunikácií môžu podľa tohto zákona pôsobiť a poskytovať služby za rovnakých podmienok viacerí operátori, používateľ by sa mal sám možnosť rozhodnúť, koho si vyberie, bohužiaľ, ale ďalších operátorov na slovenskom trhu nie je.

Mám pripravené aj to, aby som trošku pochválil, čo zákon o elektronických komunikáciách priniesol. Nakoniec, najmä v hospodárskom výbore, myslím si, sme sa s kolegami hodne s týmto zákonom vytrápili, veď 150 pozmeňujúcich návrhov svedčí o tom, aká kvalita bola tohto zákona, ktorý sme dostali do parlamentu. Mohol by som povedať, že mnohé debaty k tomuto zákonu mohli konštatovať, že Telekomunikačný úrad dostal úlohu na papieri silného a nezávislého regulátora, ktorý mal pol roka na uvedenie tohto zákona do praxe.

Do zákona bolo transponované nariadenie Únie, ktoré hovorí o povinnosti prenajať miestne linky. A ja tu dnes musím konštatovať, že Telekomunikačný úrad mal do šiestich mesiacov od platnosti zákona vykonať analýzu relevantných trhov. K dnešnému dňu, dámy a páni, je ukončená analýza štyroch relevantných trhov z osemnástich, analýza ostatných štrnástich, ktoré určil Telekomunikačný úrad v lehote do dvoch mesiacov od platnosti tohto zákona, nebola do dnešného dňa vykonaná. To znamená, je porušený zákon č. 610/2003 Z. z., a to v § 76 ods. 7. Neboli určené podniky s významným vplyvom na trhu, a preto im nie je ani možné udeliť povinnosti z toho vyplývajúce a zákonom určené, čo tiež vytvára podmienky pre vznik disproporcií na trhu. Chcem poukázať, že povinnosť poskytovať službu prenositeľnosti čísla podľa § 78 toho istého zákona je určená od 1. 5. 2004. Úrad mal v zmysle § 48 za povinnosť vydať všeobecný záväzný právny predpis, to sa tiež ale neudialo. Znovu upozorňujem na porušenie zákona v § 48. V § 27 zákona o elektronických komunikáciách je určená povinnosť poskytovať službu výberu podniku individuálnou voľbou a predvoľbou od 1. 1. 2004. Dnes, dámy a páni, je záver októbra a úrad doteraz nedefinoval podmienky poskytovania tejto služby, a preto ju nie je možné ani poskytovať.

Niekoľko slov, ako na tom je Európska únia, pre všeobecný názor, aby ste si dokázali porovnať to, či v Európskej únii sme v skutočnosti alebo nie sme a najmä teda v tejto oblasti. Európska únia už plne liberalizovala tento trh v roku 1998. Od tejto doby počet operátorov na poskytovanie hlasovej služby vzrástol dvojnásobne a počet poskytovateľov sietí vzrástol až trojnásobne. Ďalším prínosom bol pokles cien za medzinárodné hovory od roku 1998 v priemere o viac ako 40 %. Miestne hovory sa neznižovali cirka 6 rokov.

Mohol by som hovoriť o tom, ako rokujú prevádzkovatelia, ktorí majú záujem poskytovať základnú hlasovú službu, so Slovenskými telekomunikáciami alebo so Slovak Telecomom. Odpoveď je: Bezvýsledne už druhý rok. Do tejto situácie by mal v zmysle zákona o elektronických telekomunikáciách vstúpiť už, bohužiaľ, viackrát negatívne spomínaný Telekomunikačný úrad, ktorý mal rozhodnúť o podmienkach prepojenia. Ale tieto podmienky, bohužiaľ, nevyhovujú žiadnej zo zúčastnených strán. Podpis prepojovacích zmlúv sa preto posúva, čo je proti záujmom poskytovateľov aj používateľov služieb elektronických komunikácií.

Čo nás čaká teda v tejto oblasti. Chcem konštatovať, že Európska komisia v súčasnosti žalovala šesť členských štátov Európskej únie, Belgicko, Nemecko, Grécko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko, na Európskom súdnom dvore za nedostatočnú implementáciu nových pravidiel pre elektronické komunikácie. Dámy a páni, nie je to jasný signál aj pre Slovenskú republiku? Kedy to zvládneme my na Slovensku, keď už upozorňujem na ročné sklzy? Kedy náš trh bude plnohodnotne fungovať? Isteže, aj dnešné hlasovanie, a budem v závere svojho vystúpenia hovoriť k návrhu novely zákona, môže posunúť celé dianie smerom k Európskej únii. Spomínal som ale, že podmienkou toho, aby trh začal fungovať, sú prepojovacie zmluvy so Slovenskými telekomunikáciami. Chcem poznamenať, že Telekomunikačný úrad už dva roky stagnuje a čaká, 28. 9. 2004 vydal síce druhostupňové rozhodnutie o podmienkach prepojenia sietí, toto rozhodnutie je ale predmetom skúmania spoločností. Je právoplatné a účinné bez odkladného účinku. Kedy sa teda dočkáme liberalizácie? Keby štát zvládol rozvoj trhu a nepodľahol záujmom mocných spoločností a strategických partnerov, nemuseli sme teraz čakať zázraky od regulátora, ktorého, bohužiaľ, som musel dnes kritizovať, ktorý je ešte stále nedostatočne personálne vybavený napriek tomu, že tam pracuje veľmi mnoho pracovníkov, a je finančne absolútne poddimenzovaný. To je na jeho obranu. Kompetentný silný a aktívny regulačný úrad je pritom nevyhnutnou podmienkou liberalizácie trhu. V tomto bode je však vážny problém a Slovenská republika doposiaľ neodstránila nedostatky vyčítané Slovenskej republike v monitorovacích správach, neodstránila závislosť Telekomunikačného úradu, tak ako som to už poznamenal, od rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, čím sa vlastne štát nemôže zbaviť schizofrénie vykonávateľa vlastníckych práv u dominantného operátora a zároveň chlebodarcu regulátora Telekomunikačného úradu vo väzbe na štátny rozpočet, teda na kapitolu ministerstva dopravy napriek tomu, že Telekomunikačný úrad by si na seba dokázal zarobiť.

Ospravedlňujem sa, dámy a páni, za tento širší vstup do problematiky, ale niet kedy v parlamente hovoriť na túto tému a ja som to chcel využiť pre predloženú novelu s tým, že k tomuto problému už potom zrejme nebudem hovoriť v zákone o štátnom rozpočte.

Niekoľko slov mi dovoľte na záver k novele pána poslanca Vážneho. Telekomunikačný úrad 16. 4. vydal výzvu na predloženie ponúk do výberového konania o pridelení frekvencie na zriadenie a prevádzkovanie verejnej bezdrôtovej prístupovej elektronickej komunikačnej siete vo frekvenčnej oblasti 3,5 GHz. Je to alternatíva k pevnej sieti, ktorú dnes vlastní Slovak Telecom, a je prvkom, ktorý bude podporovať konkurenčné prostredie. V odseku 6 výzvy úrad požaduje minimálnu ponuku na jednorazovú úhradu za pridelenie frekvencií vo výške 5 mil. Sk, vo vyhodnocujúcich kritériách ale stanovil výšku ponuky na úhradu Váhu 30 %, to znamená, zákon o elektronických komunikáciách definuje jednorazovú úhradu za pridelenie frekvencie v § 33 ods. 2, výšku úhrady stanovuje na 1 mil. Sk.

Z toho mne vyplýva logicky, že výzva bola vypísaná, bohužiaľ, znovu v rozpore so zákonom, tak ako som hovoril v tých predchádzajúcich ustanoveniach o mnohých porušeniach zákona. To znamená, aj tu v tomto prípade musel Telekomunikačný úrad súťaž zrušiť. Keďže úrad predpokladá pridelenie štyroch povolení, je výber nanajvýš diskutabilný. Nepridelením frekvencií Telekomunikačný úrad znovu brzdí rozvoj konkurenčného prostredia, čo je v rozpore s jeho poslaním. Riešenie tohto problému bez novely zákona, ktorá je tu dnes predkladaná, nie je možné, to znamená, som rád, že je iniciovaná táto novela. Pokiaľ frekvencie nebudú v dohľadnom čase pridelené, nebude možné využívať dostupné bezdrôtové technológie na riešenie poslednej míle alternatívnym spôsobom. Pri neexistovaní prepojovacích dohôd, tak ako som hovoril, a tým aj nemožnosti využívania poslednej míle alternatívnymi operátormi je výber alternatívneho operátora s plnohodnotnými službami v plnom rozsahu vrátane hlasovej služby ešte stále v nedohľadne, a tak sa liberalizačný proces brzdí.

Mohol by som poukázať na ďalšie možné dopady zákona, vzhľadom na to, že máme za sebou ťažký dlhý týždeň, nechcem viacej hovoriť.

Dôležité myšlienky, myslím, som predniesol a chcem konštatovať, že naša politická strana, náš poslanecký klub, bude túto novelu zákona podporovať. Ďakujem za pozornosť.