Úterý 26. října 2004

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa týka rozšírenia možností sporenia životného poistenia alebo doplnkového dôchodcovského sporenia o spoločnosti, ktoré poskytujú investičné služby alebo služby v oblasti kolektívneho investovania. Ide o to, rozšíriť tú skupinu doplnkových dôchodcovských sporiteľní a bánk o obchodníkov s cennými papiermi.

Druhý pozmeňujúci návrh sa týka upresnenia v § 17 ods. 18 tak, aby bolo jednoznačné, že goodwill alebo záporný goodwill sa nezahŕňa do základu dane. Ono je to v platnosti aj dnes, ale pre jednoznačnosť dávam tento pozmeňujúci návrh.

Takže tie konkrétne pozmeňujúce návrhy. V čl. I bod 2. Za bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie: Bod 3. V § 2 sa dopĺňa nové písm. u), ktoré znie: u) "Účelovým sporením je vkladanie finančných prostriedkov do banky alebo platenie poistného na životné poistenie, alebo investovanie finančných prostriedkov prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej investičné služby alebo služby v oblasti kolektívneho investovania, ktorá je podľa osobitných predpisov oprávnená takúto službu poskytovať na zabezpečenie príjmu plynúceho daňovníkovi po dovŕšení 55. roku života."

Po druhé. K čl. I bodu 25 v § 11 ods. 1 písm. d) znie: d) "Účelové sporenie". V § 11 ods. 1 sa vypúšťa písm. e).

Po tretie. K čl. I bodu 28. § 11 ods. 5 znie: Odsek 5. "Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa ods. 1 písm. c) a finančné prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie podľa ods. 1 písm. d) je možné odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období v úhrne najviac do výšky 12-tisíc Sk. Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa ods. 1 písm. c) je podmienkou splnenie podmienok podľa osobitného predpisu a na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa ods. 1 písm. d) musia byť splnené tieto podmienky. Po prvé, dohodnutá doba platenie účelového sporenia je najmenej desať rokov, pričom daňovník nie je oprávnený požadovať plnenie z účelového sporenia pred uplynutím tejto lehoty, a súčasne po druhé, plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55 rokov veku daňovníka."

Po štvrté. V § 11 ods. 6 sa za slovom "príspevkov" vypúšťa čiarka a slovo "poistného" sa nahrádza slovami "na doplnkové dôchodkové sporenie".

Po piate. K čl. I bodu 74. V § 35 ods. 1 písm. b) sa slová "b) až e)" nahrádzajú slovami "b) až d)".

Po šieste. K čl. I bodu 80 v § 38 ods. 4 sa slová "c) až e)" nahrádzajú slovami "c) a d)".

Po siedme. K čl. I bodu 81 v § 38 ods. 4 písm. d) sa slová "c) až e)" nahrádzajú slovami "c) a d)".

Odôvodnenie. Tieto pozmeňujúce návrhy riešia zabezpečenie doplnkového príjmu po 55. roku života daňovníka tým, že umožňujú znižovať základ dane nielen o úhrady doplnkového dôchodkového sporenia, ale aj o platby na účelové sporenie, ktorým je ukladanie finančných prostriedkov v banke alebo v poisťovni, alebo dlhodobé investovanie prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej investičné služby alebo služby v oblasti kolektívneho investovania. Základ dane si takto možno znížiť do ustanovenej výšky v úhrne najviac 12-tisíc Sk ročne. Súčasne sa výslovne ustanovuje, že daňovým výdavkom sú okrem príspevkov platených zamestnávateľom za zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie aj príspevky platené zamestnávateľom za zamestnanca na účelové sporenie.

Chcem len upozorniť, že bod 4 je tu preškrtnutý, ten sťahujem z pôvodného návrhu, ani som ho neprečítal.

Ten druhý pozmeňujúci návrh k čl. I bodu 39. Za bod 39 sa vkladá nový bod 40, ktorý znie: V § 17 ods. 18 druhá veta znie: "Do základu dane sa nezahŕňajú odpisy, rozpustenie goodwillu a záporného goodwillu.

V čl. I bod 54. V čl. I sa vypúšťa bod 54. Zdôvodnenie. Ide o formulačné upresnenie druhej vety § 17 ods. 18 tak, aby bolo znenie jednoznačné. Zaúčtovanie odpisu goodwillu a záporného goodwillu sa nikdy sa nezahŕňajú do základu dane, avšak doterajšie znenie druhej vety by mohlo navádzať k interpretácii, že odpisu goodwillu sa nezahŕňa do základu dane len v prípadoch uvedených v prvej vete. Tiež je potrebné upresniť, že ide o odpisy, rozpustenie goodwillu, respektíve záporného goodwillu a z dôvodu zmeny účtovných predpisov nahradiť doterajší pojem baadwill pojmom záporný goodwill. Z dôvodu zosúladenia s novým bodom 40 sa súčasne vypúšťa bod 54.

V čl. I bodu 112 v § 52 ods. 39 sa slová "§ 17 ods. 15, 19 a 26" nahrádzajú slovami "§ 17 ods. 15, 18, 19 a 26". Zdôvodnenie. V nadväznosti na upresnené znenie § 17 ods. 18 sa upravuje aj prechodné ustanovenie § 52 ods. 39.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave k tomuto bodu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, chcete hovoriť na záver rozpravy? Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Dovoľte mi, vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, vyjadriť sa k rozprave. Pán poslanec Šulaj dal pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka toho, aby nezdaniteľný príjem si mohli uplatniť aj dôchodcovia. No, my sme už o tomto diskutovali, to už pán poslanec predložil viackrát. Ten problém je v tom, že my dnes nezdaňujeme dôchodky. Jednoducho dôchodky, aj keď presahujú tú sumu nezdaniteľného základu, teda tej sumy 80-tisíc, 82-tisíc, myslím si, že to vychádza, tak aj vtedy, aj keď presahujú túto sumu, nie sú nijako zdanené.

Čiže bolo by možné uvažovať s tým, aby aj dôchodcovia si mohli uplatňovať tú sumu nezdaniteľného základu, ale potom by dôchodky museli podliehať tomu režimu zdaňovania okrem sumy, ktorá je nezdaniteľným základom. Keby sa to zaviedlo len tak, ako to teraz navrhujete, pán poslanec, tak by to bolo nesystémové, pretože, opakujem, dôchodky nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na ich výšku. Teda z tohto dôvodu nesúhlasím s týmto návrhom a neodporúčam ho schváliť.

Čo sa týka pripomienok, ktoré boli skôr otázkami. Čo sa týka tej časti úrokov, aby sa mohol znižovať daňový základ aj o časť pri hypotekárnych úveroch, to je vec, o ktorej vieme diskutovať do budúcnosti, teraz ale ani nebol predložený konkrétny návrh, lebo hovorili ste o časti, čiže to je vec, o ktorej môžeme diskutovať a pri budúcej novelizácii ju môžeme uplatniť.

Čo sa týka grantov. Pýtali ste sa, o aké granty vlastne ide aj v súvislosti so zdaňovaním, čiže ide explicitne len o granty z medzinárodných zmlúv, čo je to isté, ako bolo doteraz a je to tam aj na žiadosť Európskej únie a EBRD, Európskej banky pre obnovu a rozvoj, a teda tam sa mechanizmus nemení oproti tomu, ktorý bol dnes.

A k tej ďalšej vašej otázke ohľadom nerozdeleného zisku. Tam chcem uviesť, že z nerozdeleného zisku sa nedá nič vyplácať, vyplácať sa dá zo zisku na rozdelenie, a to je na inom účte a to je v zákone riešené.

K návrhu pána poslanca Buriana chcem povedať, že to vlastne znamená, a to by som rád upozornil pánov poslancov a pani poslankyne, že to znamená zvýšenie vlastne toho zníženia daňovej povinnosti alebo zvýšenie odpočítateľnej položky o 12-tisíc na DDP a ešte by bolo možné potom za produkty poisťovní a bánk, a ak by sa to rozšírilo, tak aj obchodníkov s cennými papiermi uplatniť si ďalšiu položku 12-tisíc korún, čo by znamenalo negatívny dopad na verejné financie vo výške pol miliardy korún, s ktorými štátny rozpočet nepočíta, teda zvýšilo by to deficit verejných financií. Aj z toho dôvodu neodporúčam podporiť tento návrh. Tá podpora 12-tisíc je dostatočná, chceme to podporovať najmä pre nižšie príjmové skupiny a tam je, myslím si, že 12-tisíc korún podpora dostatočná.

A chcem podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán poslanec Mikuš, spravodajca k zákonu. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja len pre presnosť zápisu z rokovania chcem doplniť, že vystúpenie pána podpredsedu vlády bolo už po ukončení rozpravy a teraz sa pýtam, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 834. Spoločnú správu máte ako tlač 834a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Rada Európskej únie prijala 7. októbra 2003 smernicu, ktorou sa mení a dopĺňa základná smernica v súvislosti s pravidlami o mieste dodávok plynu a elektriny. Podľa čl. 2 tejto smernice musia členské štáty uviesť do platnosti zákony, ktorými sa dosiahne súlad s touto smernicou od 1. januára 2005. Preto bol pripravený návrh novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty. Novelou zákona o DPH sa vykonajú v platnej úprave zmeny a doplnenie, ktorými sa dosiahne skutočný vnútorný trh pre elektrinu a plyn bez prekážok DPH. Aby sa takýto skutočný vnútorný trh dosiahol, miesto dodávky plynu v rozvodnom systéme zemného plynu a elektriny, predtým ako tovar, dosiahne konečnú fázu spotreby, by sa malo určiť ako miesto, kde má spotrebiteľ vytvorený svoj podnik. Tým sa zabezpečí zdaňovanie v krajine, kde nastáva skutočná spotreba. Súčasne sa zabezpečí harmonizácia pravidiel, ktoré upravujú miesto poskytovania služieb prenosu a prepravy rozvodnými sieťami, aby nedochádzalo k dvojitému alebo k žiadnemu zdaneniu. Dovoz plynu pomocou rozvodného systému zemného plynu alebo dovoz elektriny by mali byť oslobodené od dane, aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Horákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1142 zo 7. septembra 2004 pridelila tento vládny návrh zákona, tlač 834, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania žiadne stanoviská poslancov a k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo celkom 20 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte v tlači pred sebou. Pri hlasovaní potom budem hovoriť, v podstate všetky odporúča gestorský výbor schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Táto správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 506 z 18. októbra, mňa určila za spoločného spravodajcu. Zároveň ma poverila predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej. Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Kto sa hlási ústne, prosím? Predpokladám, že tak, teraz to je správne. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Laššáková ako prvá, potom pán poslanec Mikuš, pán poslanec Šulaj, pán poslanec Kolesár. To je všetko. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, aj keď nezvyknem vystupovať a dávať pozmeňujúce návrhy k daňovým zákonom, mám z aplikačnej praxe poznatky, že práve pri uplatňovaní zákona o DPH v súvislosti s odmenami správcov konkurzných podstát vznikajú určité nejasnosti a problémy.

Podľa môjho názoru výkon funkcie správcu konkurznej podstaty nie je podnikaním a správca konkurznej podstaty koná ako štátny orgán, pretože je poverený súdom, aby upravil a speňažil majetok, ktorý úpadca má a uspokojil veriteľov.

Z uvedeného dôvodu, aby zo zákona bolo jednoznačné, či činnosť správcu konkurznej podstaty je, alebo nie je podnikaním, navrhujem a predkladám tento pozmeňujúci návrh a uchádzam sa o vašu podporu. Navrhujem, aby v § 3 v ods. 2 na konci bola pripojená veta: "Za podnikanie sa nepovažuje činnosť správcu konkurznej podstaty vykonávaná podľa osobitného predpisu." 1a) poznámka pod čiarou znie: Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie. Správca konkurznej podstaty je osoba poverená štátom prostredníctvom súdu vysporiadať majetkové pomery úpadcu v konkurznom konaní. Výkon funkcie správcu konkurznej podstaty nie je podnikaním.

Ďalej navrhujem, aby v § 10 sa za ods. 1 vložil nový ods. 2, ktorý znie: "2. Za dodanie služby sa nepovažuje činnosť správcu konkurznej podstaty ustanoveného súdom podľa osobitného predpisu." Znovu je tu odkaz na poznámku 1a) pod čiarou, ktorá znie: Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie. Správca konkurznej podstaty v konkurznom konaní nedodáva služby ani veriteľom, ani úpadcovi, ale vysporiadava majetkové pomery úpadcu za podmienok stanovených zákonom a schôdzou konkurzných veriteľov. Toľko môj pozmeňujúci návrh, prosím vás všetkých o jeho podporu. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, že pani poslankyňa predniesla tento pozmeňujúci návrh, pretože táto otázka aj mňa začala iritovať, keď som tu počula vyjadrenia, že správca konkurznej podstaty by mal mať výhody podnikateľa. Legislatívne stvárnenie, ktoré predniesla, je podľa môjho názoru veľmi vyhovujúce a myslím si, že prispeje k celkovému skvalitneniu prerokúvaného zákona, preto tento jej pozmeňujúci, respektíve doplňujúci návrh do tohto zákona jednoznačne podporím a aj svojich kolegov z Hnutia za demokratické Slovensko o to požiadam. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Laššáková s reakciou na faktickú poznámku.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Tóthovej, že ma podporila. Naozaj si myslím, že mojím cieľom bolo, aby sa ten zákon vylepšil a v praxi tie nezrovnalosti, ktoré vznikajú, a výklady, ktoré vznikajú, aby boli odstránené.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Prihlásený je pán poslanec Mikuš a pripraví sa pán poslanec Šulaj.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi jeden technický pozmeňujúci návrh, ktorý vyplynul z toho, že bol stiahnutý z rokovania Národnej rady návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní. V návrhu zákona sa uvádza ako Daňový úrad Bratislava. Tým, že bol stiahnutý tento návrh zákona o orgánoch štátnej správy, budeme tam musieť ponechať pôvodný Daňový úrad Bratislava I.

Takže ten pozmeňujúci návrh znie. V bode 5 sa v § 5 ods. 2 slová "Daňový úrad Bratislava" nahrádzajú slovami "Daňový úrad Bratislava I".

V bode 6 sa v § 6 ods. 4 slová "Daňový úrad Bratislava" nahrádzajú slovami "Daňový úrad Bratislava I."

V bode 44 sa v § 62 ods. 1 slová "Daňovému úradu Bratislava" nahrádzajú slovami "Daňovému úradu Bratislava I".

V bode 50 sa v § 69 ods. 1, 3, 5, ž a 8 slová "Daňový úrad Bratislava" nahrádzajú slovami "Daňový úrad Bratislava I". Bod 56 sa vypúšťa.

Odôvodnenie. V nadväznosti na návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára 2005 sa vo vládnom návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty navrhuje, aby sa v celom zákone o dani z pridanej hodnoty Daňový úrad Bratislava I nahradil Daňovým úradom Bratislava. Súčasne sa v zmenených a dopĺňaných ustanoveniach uvádza Daňový úrad Bratislava. Vzhľadom na to, že návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov nenadobudne účinnosť od 1. januára 2005, je potrebné zabezpečiť súlad návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty s platnými právnymi predpismi upravujúcimi daňové orgány.

Ďakujem pekne. Verím, že tento návrh podporíte, kolegovia a kolegyne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Kolesár.

E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť krátky pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/1994 Z. z. Predtým mi dovoľte pár slov na úvod.

Podľa platnej právnej úpravy do apríla 2004 vývoz tovaru a vývoz služieb spojených s pristávaním lietadiel alebo lodí zahraničných leteckých spoločností alebo plavebných spoločností a s ich prípravou na ďalší let alebo plavbu vrátane dodávok pohonných látok a mazív podľa ustanovenia § 38 ods. 2 písm. c) zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov bolo oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty oslobodenie od dane pri vývoze tovarov a služieb upravuje v ustanovení § 47 ods. 7 v súlade aj s právnou úpravou uvedenou v článku 15 šiestej smernice Rady o zosúladení zákonov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu.

Ustanovenie § 47 ods. 7 písm. a) zákona na jednej strane upravuje oslobodenie od dane, ak ide o dodanie pohonných látok a potravín na zásobovanie plavidiel používaných na plavbu po otvorených moriach vykonávajúcich prepravu cestujúcich za odplatu obchodnú priemyselnú alebo rybársku činnosť. Hoci pre zdaniteľnosť podliehajúcu tomuto zákonu aplikácia tohto zákonného ustanovenia v praxi pravdepodobne ani neprichádza do úvahy.

Na druhej strane zákon nerieši zásobenie plavidiel pohonnými hmotami po Dunaji, ktorý je súčasťou medzinárodnej vodnej cesty. Dodanie pohonných látok na zásobovanie plavidiel pohonnou látkou je oslobodené od dane z pridanej hodnoty aj v niektorých iných štátoch.

Doplnenie ustanovenia § 47 o nové znenie v  ods. 11, ktoré o chvíľočku navrhujem, by upresnilo špecifické podmienky dodania pohonných látok a potravín na zásobovanie plavidiel lodnou prevádzkovou látkou pri preprave osôb a nákladov po Dunaji, ktorý je súčasťou medzinárodnej vodnej cesty.

Teda pozmeňujúci návrh znie. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z. Navrhujem doplniť ustanovenie § 47 nasledovne. § 47 ods. 11 znie: "Oslobodené od dane je dodanie minerálnych olejov účinných na použitie ako pohonná látka na zásobovanie plavidiel používaných pri preprave osôb a nákladov po Dunaji kódu kombinovanej nomenklatúry 27101941, 27101945 a 27101949." Doterajšie odseky 11 a 12 sa označia, teda prečíslujú ako odseky 12 a 13.

Odôvodnenie. Doplnením ustanovení § 47 o nové znenie odseku 11 zákona upresňuje špecifické podmienky dodania pohonných látok na zásobovanie alebo zásobenie plavidiel lodnou prevádzkovou látkou pri preprave osôb a nákladov po Dunaji, ktorý je súčasťou medzinárodnej lodnej cesty. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Šulaj. Nech sa páči, máte slovo.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vyjadril dva svoje vlastné názory na novelu zákona o dani z pridanej hodnoty. Tak ako som vždy vystupoval a vystupujem, tvrdím, že zákon o dani z pridanej hodnoty je jedným z podstatných zákonov, ktorý živí Slovensko, ktorý je tým zákonom, ktorý má najdôležitejší vplyv na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, a teda jeho metodická, ale aj politicko-ekonomická časť by mala byť jasná.

Chcel by som upozorniť na § 19 ods. 3, ktorý hovorí o opakovaných plneniach, a my sme ho definovali nasledovne. V § 19 ods. 3 prvej vety sa slová "dňom, keď má byť podľa zmluvy zaplatené za opakovanie alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu" nahradzujú slovami "najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovanie alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo služby vzťahuje".

Ak sa pamätáte, pri poslednej novele zákona o dani z pridanej hodnoty som na túto tému vystupoval a vtedy som hovoril, že takto definovaný § 19 ods. 3, ktorý teraz chceme meniť, nie je správny a metodicky problematický. Možnože málokto z vás si uvedomuje, že na základe tohto paragrafu si veľké telekomunikačné spoločnosti posúvali daň z pridanej hodnoty o jeden mesiac dopredu, a tým pádom štátny rozpočet realizoval nižšie príjmy. Boli zmenené okamžite zmluvy o poskytovaní čiastkových a opakovaných služieb s tým, že sa využila nejasnosť zákona, ktorá podľa súčasne platného zákona asi bude trvať do konca roku 2004. Mňa však zaujíma budúcnosť. Čo bude platiť od 1. 1. 2005 a či dôjde k podstatnej zmene. Som za to, aby daňová povinnosť vznikla najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba opakovane vzťahuje. Pýtam sa však, čo je to platba? Je to platba, ktorú definujeme v zmluve o čiastkovom alebo opakovanom plnení, pretože pri týchto čiastkových a opakovaných plneniach v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty musí byť stanovená zmluva. To znamená, ak teoreticky podpíšem zmluvu s telekomunikáciami alebo s nejakým iným subjektom, mám tam jasne povedané, že za dajme tomu mesiac september budem platiť do 15. dní nasledujúceho mesiaca, a to je v mesiaci október, alebo je platba všetko to, čo sa zaplatí na účet Slovenských telekomunikácií, a to môže byť niekedy možno až v decembri alebo v januári, pretože nemám dostatok finančných prostriedkov.

Z metodickej stránky teda považujem aj túto novelu za dosť komplikovanú, možnože by sme mali definovať v usmernení, čo to platba je, alebo čo to platba nie je.

Ďalej som rád, že sme navrhli nový § 51, to je uplatnenie práva na odpočítanie dane. Veľmi ma zaujala v tomto § 51 jedna skutočnosť. Odpočítanie dane, uplatnenie práva na odpočítanie dane sa vykoná, to som už vstúpil do textu, ktorý je definovaný v odseku 39, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa ods. 1 písm. a) a c).

Tu by som chcel požiadať pána ministra financií. Doteraz týmto dátumom získania dokladu vznikali veľké problémy, pretože niektoré daňové úrady si to vysvetľovali po svojom. Ak napríklad doklad z registračnej pokladnice by bol vypustený presne, vymyslím si 31. mája, považovali tento dátum a tento deň za dátum získania dokladu, čo v praxi bolo niekedy veľmi problematické. Som za to, aby usmernením ministerstva financií, tak ako bolo definované, myslím si že vo Finančnom spravodajcovi asi v osmičke, bolo plne akceptované aj na tieto doklady, koniec koncov doklad z registračnej pokladnice je takisto faktúra, a ak vzniknú ďalšie problémy, aby získanie dokladu či už v ďalšej legislatíve zákona o dani z pridanej hodnoty bolo jasne definované tým spôsobom, že získame minimálne ten dátum, keď teoreticky napríklad poviem, bol tento doklad zaevidovaný v daňovej evidencii. Nie je to totiž totožný dátum, keď zamestnanec dostane tento doklad, pretože v opačnom prípade naša daňová správa bude zahltená tisíckami dodatočných daňových priznaní. Takže možnože to je námet na budúce zdokonalenie zákona o dani z pridanej hodnoty. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šulaj bol posledný v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa, pán podpredseda vlády, želáte si vystúpiť? Nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, chcem poďakovať pánovi poslancovi Šulajovi za námety. Určite sa tomu budeme venovať. Ja aj s mojimi kolegami si nemyslíme, že by to, čo je platba, nebolo dnes jasne zadefinované, čiže myslíme si, že tam netreba nejakú inú jasnejšiu definíciu, ale môžeme o tom, samozrejme, diskutovať a budeme o tom radi diskutovať.

Chcem podporiť návrh pána poslanca Mikuša, lebo on naozaj dáva do súladu to, že sa určite nebude platiť zákon o štátnej správe v oblasti daní, keďže sa to odsunulo a z tohto dôvodu treba tam naozaj tieto zmeny urobiť, inak by došlo k nesúladu.

A k návrhom, ktoré predniesla pani poslankyňa Laššáková a pán poslanec Kolesár. Obidva tieto návrhy, ja chápem ich ratio a racionalitu, ale obidva tieto návrhy nemôžem odporučiť, a to z toho jednoduchého dôvodu, že sú v rozpore so šiestou smernicou Európskej únie, ktorá práve stanovuje pravidlá, ktoré sú v oblasti dane z pridanej hodnoty, jednotné pravidlá, ktoré sú pre nás záväzné.

Konkrétne, čo sa týka správcov konkurznej podstaty. Konkurzní správcovia musia podliehať dani z pridanej hodnoty rovnako, ako podliehajú napríklad notári. A notári tiež konajú aj v mene štátu. Navyše konkurzní správcovia sú v absolútnej väčšine prípadov advokáti, teda podnikatelia. A to isté platí aj o návrhu pána poslanca Kolesára. Nie je možné takéto oslobodenie, pretože šiesta smernica ho neumožňuje. A okrem toho riečni dopravcovia si môžu uplatniť nárok na vrátenie dane, čiže oni ju musia zaplatiť, ale môžu si uplatniť nárok na jej vrátenie. Čiže vecne síce iným mechanizmom, ale ten účel naplnený je. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, neželáte si vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 818, spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 818a.

Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004. Cieľom predloženého návrhu zákona je odstrániť nedostatky súčasného systému, zvýšiť transparentnosť systému doplnkového dôchodkového sporenia ako tretieho piliera dôchodkového systému v Slovenskej republike.

V právnej úprave účasti na doplnkovom dôchodkovom sporení sa zachováva zamestnanecko-zamestnávateľský princíp a novo sa umožňuje individuálny vstup do systému každej fyzickej osobe, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku. Z doplnkového dôchodkového sporenia sa navrhuje poskytovať doplnkový starobný dôchodok, doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnania a odstupné. V právnej úprave doplnkového starobného dôchodku sa navrhuje sprísniť podmienky jeho vyplácania, a to zvýšením minimálneho veku z 50 rokov na 55 rokov a predĺžením minimálneho obdobia doplnkového sporenia z päť na desať rokov.

Vo vzťahu k zamestnancom, ktorí vykonávajú práce zaradení do kategórie 3 alebo 4 podmieňujúce vyplácanie doplnkového výsluhového dôchodku, sa zachováva povinnosť ich zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie najmenej vo výške dvoch percent z vymeriavacieho základu. V právnej úprave výšky odstupného sa na rozdiel od súčasnej úpravy navrhuje vyplatiť nielen príspevky účastníka vrátane výnosov z hospodárenia s týmito príspevkami, ale aj príspevky zamestnávateľa a výnosy z hospodárenia s týmito príspevkami, a to v sume určenej dávkovým plánom.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy dôchodkového poistenia sa navrhuje, aby v doplnkovom dôchodkovom sporení predmetom dedenia bola celá suma zostatku na osobnom účte účastníka vrátane príspevkov zamestnávateľa a výnosov z ich investovania.

Navrhuje sa transformácia dôchodkových poisťovní na doplnkové dôchodkové spoločnosti, ktoré budú vykonávať doplnkové dôchodkové sporenie výlučne na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udeleného Úradom pre finančný trh. Výkon dohľadu v doplnkovom dôchodkovom sporení prechádza z pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva financií na Úrad pre finančný trh. Súčasne sa navrhuje novelizovať živnostenský zákon, zákon o ochrane vkladov, zákon o dohľade nad finančným trhom a zákon o dani z príjmov. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 818, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o doplnkovom dôchodkom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1160 z 8. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, a to uznesením z 5. októbra 2004 č. 461; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 13. októbra 2004 č. 281; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením z 5. októbra 2004 pod č. 285; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 12. októbra 2004 pod č. 248. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona dňa 5. októbra 2004, ale neschválil uznesenie, pretože za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval návrh zákona dňa 14. októbra 2004, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali celkove 53 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, tak ako ich máte uvedené v spoločnej správe.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu odporúča Národnej rade tento predložený vládny návrh schváliť.

Zároveň ma gestorský výbor určil ako spoločného spravodajcu na prerokovanie tohto zákona v druhom a treťom čítaní. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pod č. 293.

Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Ústne, kto sa hlási, prosím? Ústne sa hlásia do rozpravy pani poslankyňa Navrátilová, chcete vystúpiť ako prvá, pani poslankyňa? Ďalej pani poslankyňa Navrátilová bude hovoriť ako prvá, ďalej sa hlási pán poslanec Farkas, pán poslanec Burian, pán poslanec Blajsko. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa Navrátilová vystúpi ako prvá a pripraví sa pán poslanec Blajsko.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ospravedlňujem sa, pripraví sa pán poslanec Farkas.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Problematika doplnkového dôchodkového sporenia, ktorá vychádza z pôvodného návrhu o doplnkovom dôchodkovom poistení, je problematika obšírna a je problematika pomerne komplexná, pretože okrem samotného predmetu zákona súvisí napríklad aj so zákonom o dani z príjmu.

Som veľmi rada, že počas prerokovania boli prijaté dve zásadné moje pripomienky k tomuto zákonu, totiž, aby sa do doplnkového dôchodkového sporenia mohli zapojiť aj občania, ktorí majú viac ako desať rokov do dôchodku. Bolo to urobené veľmi elegantne a musím povedať, že naozaj v tejto podobe, ako bol ten pozmeňujúci návrh prijatý, s ním možno len a len súhlasiť. Zároveň vyslovujem také uspokojenie aj s tým, že boli prijaté viaceré pozmeňujúce návrhy.

Napriek tomu si dovolím predložiť jeden pozmeňujúci návrh, a to, aby na osobitné hlasovanie boli vyňaté body 21, 39, 47 a 51. O čo vlastne ide? V týchto bodoch gestorský výbor odporúča, aby neboli prijaté napriek tomu, že si myslím, že niektoré tieto záležitosti, o ktorých sme diskutovali vo výbore, neboli dôsledne domyslené, napríklad v bode 21 sa odporúča uvoľnenie nakupovania cenných papierov, ktoré si myslím, že, tak ako je uvedené v zákone, predraží nákupy cenných papierov a napríklad doplnkové dôchodkové fondy nebudú môcť získavať štátne dlhopisy na primárnom trhu.

Ďalej máme bod 39. V bode 39 je jedno problematické ustanovenie, ktoré by sme si ešte mohli do hlasovania vydiskutovať. Totiž navrhuje sa, aby na platnosť zvolenia a odvolania štatutárneho orgánu doplnkovej dôchodkovej poisťovne a na prijatie platného rozhodnutia zhromaždenia zriaďovateľov v procese transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa vyžadoval súhlas dvojtretinovej väčšiny zriaďovateľov rovnako, ako sa navrhuje vyžadovať na prijatie platného uznesenia o vypracovaní transformačného projektu.

Ďalej máme ustanovenie bodu 47, podľa ktorého sa navrhuje, aby sa súčasťou transformačného projektu doplnkovej dôchodkovej poisťovne stal aj návrh spôsobu vysporiadania nárokov poistencov dávok doplnkového dôchodkového poistenia, ktorým sa vypláca dávka doplnkového dôchodkového poistenia a v ktorej sa zohľadňuje riziko dožitia vrátane poistnej zmluvy medzi doplnkovou dôchodkovou poisťovňou a poisťovňou, ktorá sa zaväzuje tieto dávky vyplácať. Je to naozaj dôležité, aby toto bolo prijaté, pretože dnes už máme v doplnkových dôchodkových poisťovniach aj takých poistencov, ktorým sa vyplácajú doživotné dávky a samotný zákon vyplácanie týchto dávok neumožňuje.

A v bode 51 ide v podstate o terminológiu, ktorú by sme mali prijať, tak ako je v pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem, skončila som.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP