Úterý 26. října 2004

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Farkas. Pripraví sa pán poslanec Burian.

P. Farkas, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, môj príspevok sa bude týkať iba jednej problematiky, ktorú sme prediskutovali vo výbore pre financie, rozpočet a menu, a tá problematika sa týka zákona o ochrane vkladov a prerokovaným vládnym návrhom zákona my novelizujeme tento zákon v § 3 ods. 2 a my sme k tomuto bodu pridelili ako samostatný bod ako druhý bod v rámci čl. III aj obsah, ktorý je zapracovaný do spoločnej správy pod č. 51.

Zrejme došlo k určitému nedorozumeniu, lebo tá problematika je dobre riešená, ako sme to riešili vo výbore pre financie, rozpočet a menu, ale gestorský výbor zaujal negatívne stanovisko a neodporúča to schváliť. A ide o to, že v § 28b v zákone o ochrane vkladov sme navrhovali zmeniť slová "predchádzajúci kalendárny rok" na "predchádzajúce účtovné obdobie". Táto snaha bola odôvodnená z našej strany tým, že v zákone o ochrane vkladov, konkrétne v § 26 táto terminológia je už raz používaná, a ako aj zákon o účtovníctve zakotvuje takýto stav, v § 3 ods. 3 až 4 s tým, že hospodárskym rokom môže byť obdobie 12 kalendárnych mesiacov idúcich po sebe, pričom toto obdobie nie je zhodné niekedy s kalendárnym rokom, teda je plne opodstatnený tento náš návrh, ale vychádzajúc z toho, že zákon o ochrane vkladov sme novelizovali naposledy 9. septembra, ale novelizovaný stav nebol ešte zapracovaný do nášho Aspi systému, tak možno pracovníci legislatívneho odboru podali poslancom gestorského výboru nepresný výklad, že § 28b zákona o ochrane vkladov neustanovuje taký stav, ktorý my v našom odôvodnení uvádzame.

Práve z tohto dôvodu ja si myslím, že aj pán minister súhlasí s týmto mojím názorom alebo stanoviskom, vás žiadam potom o podporu pri hlasovaní, teda nie ako gestorský výbor odporúča neschváliť, ale žiadam vás, aby ste schválili tento bod a chcem tento bod vyňať na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, počúvala som vás, keďže som z gestorského výboru, a myslím si, že to nastalo trošku tak náhodou. My sme tam mali balík pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa týkali aj účtovníctva, a myslím si, že v rámci toho balíku sa to podarilo vyhodiť.

Z vecného hľadiska si myslím, že váš návrh má ratio a myslím si, že takto by sme sa mohli k tomu postaviť aj ostatní. Predpokladám, že s tým žiadny klub asi problém mať nebude. Ja si naozaj myslím, že sa to stalo spolu s tými ostatnými, ktoré sa týkajú účtovníctva, ktoré sme nakoniec zvážili, pretože bol na ne rozporuplný názor. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Burian a pripraví sa ako posledný do rozpravy pán poslanec Blajsko.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už pri prvom čítaní som sa dosť významne snažil pripomenúť ctenému auditóriu, že v tomto zákone sú nejasnosti, a nielen nejasnosti, ale nie sú zrovnoprávnené všetky podmienky, dá sa povedať, pre všetkých účastníkov trhu.

Ja len na margo toho, a znovu chcem opakovať, že sa javí, že niektoré tieto nerovnosti nie sú ani vyriešené, pokiaľ som si všimol, ani v spoločnej správe, nie sú ani v pozmeňujúcich návrhoch, preto chcem upozorniť na to, že si myslím, že tento zákon, možno aj šitý horúcou ihlou, nadobudne ešte ďalšie úpravy, ktoré asi predpokladám, že by sa mali stihnúť do konca kalendárneho roka a chceme, aby to fungovalo od 1. 1. 2005.

Len na ilustráciu znovu zopakujem. Nerovnosť medzi používaním finančných nástrojov, čo sa týka možností, ktoré sa ukladajú doplnkovým dôchodkovým poisťovniam v terajšom ponímaní alebo DDS v budúcom ponímaní, komerčným poisťovniam, bankám a tak ďalej. Ak my vytvoríme podmienky pre jednu skupinu, že môžu obchodovať alebo môžu pracovať s rizikovými finančnými nástrojmi ako deriváty obcí a tak ďalej, na ktorých sa dá síce získať, ale môže byť aj zdrojom problémov, tak na druhej strane niektoré terajšie DDP majú oklieštené možnosti obchodovania.

Druhá vec je v podstate zrovnoprávnenie trhu. Myslím si, že ak sme túto možnosť dali bankám, je to otázka, ako pristúpime k obchodníkom s cennými papiermi, ktorí práve v banke robia, alebo budú realizovať túto činnosť na báze licencie obchodníka s cennými papiermi.

Ďalej príspevky zamestnávateľa sú odpočítateľnou alebo sú teda nákladovou položkou len v prípade, ak sa platí do terajších doplnkových dôchodkových poisťovní alebo budúcich DDS. Potom by som nazval také odvodové špekulácie v zmysle toho, že tento zákon nemá obmedzenie na výšku príspevkov zamestnávateľa pre zamestnanca.

Čo sa týka daňovej stránky, štát a štátny rozpočet nepríde o túto sumu, lebo bude dodanená u zamestnávateľa, ale môžu nastať určité odvodové špekulácie, ktoré, myslím si, že po podrobnom prečítaní si tohto zákona, veľmi rýchlo dôjdu na to podnikatelia, predpokladám, malých a stredných firiem.

Na záver môjho vystúpenia by som chcel povedať pozmeňujúci návrh, lebo vychádzam z toho, že celá táto transakcia je neštandardným riešením ako situácie, keď z neziskovej organizácie už presúvame činnosť na ziskovú organizáciu, preto si myslím, že sú neštandardné podmienky, že ten pozmeňujúci návrh určitým spôsobom neštandardne rieši situáciu, ale myslím si, že to je jednorazový jav, ktorý po uskutočnení transformácie tohto procesu vlastne už bude neopakovateľný jav a bude to vlastne jednorazová situácia.

Takže v § 77 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie: "Na zhromaždenie zriaďovateľov štatutárny orgán doplnkovej dôchodkovej poisťovne, ak je to v záujme doplnkovej dôchodkovej poisťovne, môže pozvať tiež iné právnické osoby a fyzické osoby, aj keď nemali postavenie zriaďovateľa podľa osobitného predpisu. Štatutárny orgán doplnkovej dôchodkovej poisťovne pozve tieto osoby, ak o to písomne požiadajú, a ak s tým všetci zriaďovatelia súhlasia. So súhlasom všetkých hlasov prítomných zriaďovateľov na zhromaždení zriaďovateľov môže takáto fyzická alebo právnická osoba, ktorá bola pozvaná na zhromaždenie zriaďovateľov (ďalej len účastník transformačného procesu), hlasovať na zhromaždení zriaďovateľov a zúčastniť sa procesu transformácie." Doterajšie ods. 5 až 9 sa označujú ako ods. 6 až 10. (Ruch v sále.)

Po druhé, pán predsedajúci, môžem poprosiť, aby kolegovia boli...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, nerád napomínam ministrov vlády (smiech), ale poprosím, aby pán poslanec mohol pokojne dokončiť svoje vystúpenie v rozprave. Pán Federič, aj na vás, pretože pán minister to na vás žaloval.

Pokračujte, pán poslanec, máte to v jednom klube.

J. Burian, poslanec: Áno. Po druhé. V § 77 v doterajšom ods. 9 sa slová "ods. 8" nahrádzujú "ods. 9". Na konci sa pripája táto veta: "Počet hlasov účastníka transformačného procesu podľa ods. 5 sa určí dohodou všetkých hlasov prítomných zriaďovateľov na zhromaždení zriaďovateľov." A ja som sčasti už odôvodnil tento návrh, ale prečítam ešte ďalej. Návrhom zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení sa ustanovuje, že prvými akcionármi DDS sa stanú zriaďovatelia, ktorí tvoria zhromaždenie zriaďovateľov a ich podiel v akciovej spoločnosti bude ustanovený v transformačnom projekte.

Vládny návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení v ustanovení § 77 ods. 4 zahrnúť medzi zriaďovateľov len pôvodných zriaďovateľov doplnkovej dôchodkovej poisťovne a právnické osoby a fyzické osoby, ktoré poskytli doplnkovej dôchodkovej poisťovni prostriedky na zabezpečenie vykonávania doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov.

V novom znení tohto zákona v § 77 ods. 5 sa navrhuje umožniť správnej rade doplnkovej dôchodkovej poisťovne, ktorá zvoláva zhromaždenie zriaďovateľov, rozšíriť okruh osôb, ktoré pozve na toto zhromaždenie, ak je to v záujme doplnkovej dôchodkovej poisťovne, a to aj fyzické, respektíve právnické osoby, ktoré budú na účely transformácie považované za účastníka transformačného procesu. Sú to predovšetkým osoby, ktoré môžu značnou mierou prispieť k rozvoju fungovania a dôveryhodnosti, opakujem, dôveryhodnosti doplnkových dôchodkových spoločností vzhľadom na to, že ide o transformačný proces, ktorý môže v určitej chvíli mať negatívne následky v prípade poistencov, ktorí budú mať záujem z tohto transformačného procesu alebo po transformačnom procese vystúpiť. Ja si myslím, že to zvýši dôveryhodnosť tohto zákona a dôveryhodnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blajsko.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, doplnkové dôchodkové poistenie je mimoriadne pozitívne hodnotené či už zo strany poistencov, alebo aj zamestnávateľov, ktorí do doplnkového dôchodkového poistenia významne prispievajú. Výsledkom je nielen teda ich masová účasť v systéme, ale aj fakt, že prakticky v Slovenskej republike neexistuje významnejšia spoločnosť, ktorá by nemala uzavretú nejakú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou a neprispievala svojim zamestnancom na ich osobné účty.

Doplnkový systém perspektívne zlepší v budúcnosti situáciu v stave verejných financií, ktoré sú v súčasnosti oprávnene veľmi diskutovanou témou. Chcem poznamenať, že zmeny, ktoré nový zákon prináša v oblasti sprísnenia podmienok a sprehľadnenia celého systému vrátane jeho novej inštitucionalizácie, vnímam pozitívne a navrhované riešenie, ktoré parlament teraz práve prerokúva, je lepšie pripravené a hlavne aj prezentované, myslím si aj ministerstvom, ako bol obdobný materiál v minulom roku, keď jeho príprava vniesla, myslím si, dosť značnú neistotu do radov klientov doplnkových dôchodkových poisťovní.

Dovoľte mi vo väzbe na to, že sme pred chvíľou prerokovali aj tlač 811, zákon o dani z príjmov a je tu snaha, aby sa otvoril trh pre ďalších poskytovateľov tohto produktu, dovoľte mi taký malý exkurz do rozdielov konkurenčnej schopnosti medzi doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a poisťovňou vo väzbe na mieru regulácie a z toho vyplývajúceho aj rizika pre klienta.

Doplnková dôchodková spoločnosť podlieha rovnako ako klasická správcovská spoločnosť či dôchodková správcovská spoločnosť dvojstupňovému systému kontroly, a to depozitár a Úrad pre finančný trh. Depozitárom DDS môže byť len obchodník s cennými papiermi, to znamená subjekt, ktorý je opäť pod priamym dohľadom Úradu pre finančný trh. Poisťovne podliehajú len jednostupňovému dohľadu zo strany Úradu pre finančný trh, čo znamená, že úroveň kontroly a dohľadu poisťovní je, podľa môjho názoru, objektívne nižšia. V DDS je majetok spoločnosti právne aj účtovne oddelený od majetku klientov. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok DDS, teda majetok klientov, nie je súčasťou konkurznej podstaty a nemôže byť ani použitý na vyrovnanie s veriteľmi. V prípade poisťovní majetok poisťovne od majetku klienta oddelený nie je. To znamená, že aj v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok poisťovne by dôsledky pre jej klientov boli, myslím si, negatívnejšie.

Kľúčovým nástrojom eliminácie rizík vyplývajúcich z činnosti DDS je úzke vymedzenie jej predmetu podnikania. Poskytuje výlučne len doplnkové dôchodkové sporenie a nesmie vykonávať žiadnu inú činnosť. Z pohľadu stability a bezpečnosti to znamená, že v DDS budú prítomné výlučne riziká súvisiace s poskytovaním doplnkového dôchodkového sporenia. Na rozdiel od toho poisťovne majú podstatne širší predmet podnikania okrem poskytovania dôchodkových sporiacich produktov, ktoré budú hlavne ponúkané v rámci aj tretieho piliera dôchodkového zabezpečenia. Poskytujú produkty klasického životného, neživotného, ale aj napríklad pôžičky a úvery. To znamená, že v poisťovniach dochádza ku kumulácii viacerých rizík vyplývajúcich z podstatne širšej oblasti podnikania ako v prípade DDS.

Doplnkové dôchodkové sporenie je z pohľadu klienta podstatne transparentnejším a efektívnejším produktom ako produkty ponúkané poisťovniam. DDS je povinná vypracovať pre každý dôchodkový fond, ktorý spravuje, štatút a informačný prospekt, ktorý je povinná pripojiť ku každej účastníckej zmluve. Štatút a informačný prospekt obsahujú detailné informácie o spôsobe, akým bude DDS investovať majetok klienta a zároveň o výške poplatkov, ktoré zaťažia majetok klienta. Maximálna výška poplatkov, ktoré môže DDS od klienta inkasovať, je podobne ako v prípade všetkých podobných štandardných finančných produktov - dôchodkové sporenie, podielové fondy -, prirodzene, zákonom obmedzená, pretože je to z dlhodobého hľadiska hlavný faktor, ktorý ovplyvňuje aj výsledné zhodnotenie dôchodkových úspor klienta.

Na rozdiel od doplnkového dôchodkového sporenia produkty ponúkané poisťovňami patria medzi najmenej transparentné produkty na finančnom trhu. Klienti poisťovne vo väčšine prípadov nemajú žiadnu informáciu o tom, akým spôsobom poisťovňa nakladá s ich úsporami a zároveň nemajú žiadnu informáciu o výške výnosov, ktoré si poisťovňa z ich majetku účtuje. Výsledkom toho je skutočnosť, že sporiace produkty ponúkané poisťovňami sú z pohľadu zabezpečenia potrieb klienta podstatne menej efektívne ako regulované sporiace produkty DDS, dôchodkových správcovských spoločností či klasických správcovských spoločností.

Dobrým príkladom vyššej konkurenčnej schopnosti poisťovní je situácia, ktorá už niekoľko rokov trvá medzi nezávislými sprostredkovateľmi finančných produktov. Tieto pre klientov obvykle sprostredkúvajú produkty životného poistenia a podielové fondy aj doplnkové dôchodkové poistenie, avšak podiel predaja produktov životného poistenia je v porovnaní s ostatnými neporovnateľne vyšší. Dôvodom sú niekoľkonásobne vyššie provízie, ktoré sú poisťovne za distribúciu svojich produktov ochotné zaplatiť v porovnaní so správcovskými spoločnosťami, respektíve súčasnými DDP. Zatiaľ čo v prípade dlhodobých sporiacich poistných produktov, ako je kapitálové životné poistenie, investičné životné poistenie, sú poisťovne ochotné zaplatiť sprostredkovateľovi províziu až na úrovni 80 až 110 percent objemu príspevkov zaplatených klientom počas prvých 12 mesiacov od uzatvorenia zmluvy.

Správcovské spoločnosti a súčasné DDP sú schopné za sprostredkovanie porovnateľného produktu zaplatiť len 5 alebo až, myslím si, že v rozsahu až do 15 percent. Hlavnou príčinou uvedeného rozdielu je striktná regulácia maximálnych poplatkov, ktoré si u klientov môžu inkasovať správcovské spoločnosti, respektíve DDP, ktorá nevytvára priestor na to, aby tieto spoločnosti dokázali medzi nezávislými sprostredkovateľmi finančných produktov konkurovať poisťovniam. Výsledkom je situácia, keď väčšina klientov používa menej efektívne sporiace produkty.

Na záver môjho vystúpenia mi dovoľte predložiť jeden procedurálny návrh, ktorý sa týka problematiky. Dávam návrh, aby zo spoločnej správy boli vyňaté body 7 a 22 na osobitné hlasovanie z dôvodu, že v § 7 uvedeného návrhu zákona sa hovorí o zákaze diskriminácie a máme s týmto v našom poslaneckom klube ešte problém. Takže bol by som za to, aby sa zo spoločnej správy potom hlasovalo osobitne o týchto dvoch bodoch. Ide o § 19 ods. 2, kde sa v novom znení rozlišujú dve roviny pre hodnotu odstupného od 75 a 85 percent podľa dĺžky platenia príspevkov.

A ten druhý bod. Ide o § 35 ods. 4, ktorému odpovedá odplata v nesúlade práve s týmto § 7 o zákaze diskriminácie. Tam ide tiež o položky, myslím si, že 15 a 25 percent. Zdá sa mi z hľadiska nerovnakého zaobchádzania, že schvaľujeme nerovnosť v zákone, ale ešte do hlasovania budeme mať čas si to premyslieť.

Ďalej mi dovoľte podať pozmeňujúci návrh na zmenu vládneho návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 818.

Po prvé. V čl. I v § 77 ods. 7 sa slová "nadobudnutá pohľadávka" nahrádzajú slovami "nadobudnuté práva".

Bod druhý. V čl. I § 78 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová. "Okrem zriaďovateľov, ktorí nesúhlasili so schválením transformačného projektu, a zriaďovateľov, ktorí na základe dohody podľa § 79 ods. 3 nebudú mať podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti".

V bode 3. V čl. I v § 79 ods. 3 v prvej vete sa slová "všetkých zriaďovateľov" nahrádzajú slovami "všetkých zriaďovateľov, ktorí budú prvými akcionármi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 78 ods. 3".

Ďalej v čl. I v § 81 ods. 3 v tretej vete sa za slovo "zriaďovatelia" vkladá "čiarka" a slová "ktorí sa majú stať prvými akcionármi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 78 ods. 3".

V čl. I v § 83 ods. 2 v tretej vete sa slová "podľa výšky uvedenej v dohode" nahrádzajú slovami "vo výške určenej".

Odôvodnenie je nasledovné. K bodu 1. Navrhovanou zmenou sa zosúlaďuje znenie ods. 7 so znením ods. 4. K bodu 2 navrhujeme upresnenie definície prvých akcionárov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti tak, aby týmito akcionármi neboli zriaďovatelia, ktorí nesúhlasili so schválením transformačného projektu alebo ktorých podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je nulový. K bodom 3 a 4 navrhovaná zmena súvisí so zmenou definície prvých akcionárov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti navrhovanou v bode 2 a k bodu 5 ide o legislatívnotechnické upresnenie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Burian, procedurálny návrh alebo faktická poznámka? Procedurálny návrh.

J. Burian, poslanec: Procedurálny návrh. Pán predseda, chcem v mojom vystúpení v bode 2 opraviť všetkých a vylúčiť prítomných ako v tom pozmeňujúcom návrhu č. 2. Chcem len pozmeniť to, že vyhodiť slovko "prítomných".

V. Veteška, podpredseda NR SR: To nejde, pán poslanec. Vy ste už svoj procedurálny návrh odovzdali a ten procedurálny návrh je predmetom zápisu. To znamená, už teraz počas rokovania to nejde opraviť. Vy ho už nemôžete teraz opravovať. Už ste ho podali.

Pán poslanec Blajsko bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Končím, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, želáte si vystúpiť, nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za prednesené príspevky aj mnohé konštruktívne návrhy, ktoré tu odzneli. Myslím si, že tento zákon naozaj prinesie podstatné zlepšenie tejto časti dôchodkového zabezpečenia a že je podstatným krokom vpred.

Možno pár poznámok len k tomu, čo bolo povedané. Napriek povedzme istej miere kritiky, ktorá tu zaznela, myslím si, že naozaj došlo k významnému zrovnoprávneniu nástrojov alebo ťažko možno hovoriť o zrovnoprávnení medzi doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, právnymi nástupníkmi, pretože právny nástupník vlastne nahradí doplnkové dôchodkové poisťovne, a preto medzi nimi nebude konkurenčný vzťah a bude užívať všetko, čo tento zákon prináša.

Z hľadiska zrovnoprávnenia členov trhu, mysliac tým doplnkové dôchodkové spoločnosti, banky, obchodníkov s cennými papiermi, správcovské spoločnosti, poisťovne, tu podľa návrhov, ktoré sa objavili v pozmeňujúcich návrhoch k zákonu a daň z príjmov, je možné jednoznačne konštatovať, že dochádza k významnému zrovnoprávneniu a k významnému posunu na celý trh, ktorý bude schopný, samozrejme, tá podmienka platí, ponúknuť také produkty, ktoré majú charakter dlhodobého sporenia minimálne desaťročného a s možnosťou čerpania daných úspor až po 55. roku života. Takže dochádza naozaj k veľkému posunu vpred.

K tomu, čo pán poslanec Blajsko navrhol vyňať na osobitné hlasovanie, možno len na vysvetlenie. Nevnímal by som to ako diskrimináciu, pretože ide o opatrenie, ktoré sa správa ku všetkým účastníkom rovnako. Nie je to opatrenie, ktoré nejakú skupinu zvýhodňuje, nejakú neznevýhodňuje, a je to opatrenie, ktoré má, naopak, zabrániť tomu, aby nebolo zneužívané doplnkové dôchodkové sporenie na iný druh sporenia určeného na nadobudnutie spotrebných statkov alebo iných záležitostí. K tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý pán poslanec predniesol, môžem len oceniť jeho konštruktívnosť za skvalitnenie textu, ktorý prináša do návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Chcem nadviazať na to, čo povedal pán minister, a týka sa to inštitútu odstupného. Mne sa tiež v prvom okamihu zdalo, že odstupné, ktoré bude vyplácané, najprv musím povedať, že doteraz bolo vyplácané približne vo výške 50 percent. Vyplácala sa len tá suma, ktorú zaplatil poistenec a s tým, že tieto peniaze boli istým spôsobom zhodnotené. Ale celá suma, ktorú platil zamestnávateľ vrátane úrokov, zostávala v poisťovni a bola prerozdeľovaná v prospech všetkých ostatných poistencov.

Tento návrh zákona bol už v tej svojej vládnej podobe, povedala by som, lepší, čo sa týka výšky odstupného, ale napriek tomu vyplácanie odstupného v plnej výške naozaj potiera dlhodobý charakter doplnkového dôchodkového sporenia. Ak má doplnkové dôchodkové sporenie byť nejakým doplnkovým príjmom v starobe, potom by nemal tento zákon obsahovať také inštitúty, ktoré umožnia skracovať používanie týchto peňazí na iné účely ako na starobné dôchodky. Stávalo sa, že viacerí poistenci, ktorí sú zapojení už v dnešnom systéme, zneužívali ten systém v tom, že si vyberali peniaze povedzme po dvoch, po troch rokoch a potom znovu vstúpili do tohto systému. Čiže tá pôvodná myšlienka, že zamestnávateľ bude prispievať zamestnancovi na to, aby mal lepší dôchodok, sa úplne míňala cieľu.

Preto by som chcela poprosiť svojich kolegov, že naozaj má zmysel, aby existoval "nejaký trest za to", že ten sporiteľ, ktorý sa zapojí do tohto tretieho piliera, chce použiť tie peniaze na účely iné ako na tie, na ktoré pristúpil v tej zmluve, ktorú uzatvorí s príslušnou správcovskou spoločnosťou. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 839. Spoločnú správu máte ako tlač 839a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento zákon je v súlade so smernicami Európskeho spoločenstva, ktoré sa týkajú zdaňovania vína.

Hlavným dôvodom na vypracovanie návrhu zákona je na základe návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky nahradiť systém vrátenia spotrebnej dane osobám iných štátov používajúcich výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, teda zahraničným zástupcom, systémom priameho oslobodenia od spotrebnej dane pri nákupe vína.

V súlade s čl. 23 smernice 92/12 EHS o všeobecnom systéme v držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v znení neskorších predpisov, zmien a doplnkov je víno oslobodené od spotrebnej dane, ak je určené pre zahraničných zástupcov, pričom oslobodenie od spotrebnej dane je možné riešiť vrátením spotrebnej dane, čo je v súčasnosti premietnuté v platnom zákone o spotrebnej dani z vína alebo priamym oslobodením tovarov od spotrebnej dane.

Vzhľadom na to, že súčasný systém je považovaný za administratívne náročný, navrhuje sa umožniť predaj vína zahraničným zástupcom v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov, a to na základe povolenia na nákup vína oslobodeného od spotrebnej dane v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov.

Vzhľadom na vyššiu administratívnu náročnosť súvisiacu so zmenou doterajšieho systému vrátenia spotrebnej dane zahraničným zástupcom na systém priameho oslobodenia pri nákupe vína spojenú s vydávaním povolení na prevádzkovanie daňových skladov pre zahraničných zástupcov a povolení na nákupy na oslobodeného od spotrebnej dane v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť s tým, že ustanovenia týkajúce sa samotného prevádzkovania daňových skladov pre zahraničných zástupcov nadobudnú účinnosť 1. januára 2005. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Zsoltovi Komlósymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu mi dovoľte predniesť spoločnú správu výboru.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1143 zo 7. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína, týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výbor pre pôdohospodárstvo odporúča Národnej rade schváliť tento návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

V časti IV tejto spoločnej správy, ktorú máme pod tlačou 839a, sú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča schváliť všetky štyri a po rozprave mám poverenie výboru, aby sme hlasovali a schválili tento návrh zákona.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, ústne kto chce vystúpiť k tejto tému, k tomuto bodu programu? Pán poslanec Jozef Mikuš. Nikto viac? Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som dal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý dám ku každej spotrebnej dani okrem spotrebnej dane z minerálnych olejov, kde v poslednej novelizácii 21. septembra došlo k určitým neposunom v určitých odsekoch alebo písmenách a došlo tam k niektorým nezrovnalostiam, tak by som to rád dal na prvú mieru.

V tomto návrhu zákona konkrétny návrh k čl. I predkladaného návrhu zákona navrhujem vykonať tieto zmeny. V bode 18 sa slová "odsekom 3" nahrádzajú slovami "odsekom 4" a odsek 3 sa označuje ako odsek 4 a v bode 19 v úvodnej vete sa "§ 43" označuje ako "§43a" a "§43a" v celom bode vrátane úvodnej vedy sa označuje ako "§43b".

Odôvodnenie. Vyššie uvedené úpravy ustanovení navrhujeme upraviť z dôvodu, že dňa 21. septembra 2004 bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená ostatná novela zákona č. 105/2004 Z. z., s ktorou v čl. II boli vykonané úpravy k zákonu č. 104/2004 Z. z. zákona o spotrebnej dani z vína, ktorou došlo k posunom v označení niektorých ustanovení, a preto je potrebné upraviť vzájomné odkazy na novo označené ustanovenia v texte zákona. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať rokovaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 840, spoločnú správu máte ako tlač 840a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odôvodním teraz veľmi stručne už tie ďalšie návrhy zákona o spotrebných daniach, pretože to odôvodnenie je totožné, ako som ho podrobne uviedol pri prvom zákone o spotrebnej dani z vína.

Ide teda znovu o to, že táto novela umožňuje zahraničným zástupcom priamy nákup tovaru oslobodeného od dane z pridanej hodnoty, v tomto prípade liehu, v daňových skladoch. Teda mení doterajší systém následného vrátenia dane na priamy, ktorý je administratívne menej náročný a je v súlade s európskymi smernicami. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou gestorského výboru a výborov ústavnoprávneho a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a  o zmene a  doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z, ktorý máme pod tlačou 840. Národná rada svojím uznesením zo 7. septembra 2004 pridelila vládny návrh trom spomenutým výborom, ktoré daný návrh prerokovali v riadnom čase.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania žiadne pripomienky a stanoviská poslancov. K predmetnému návrhu zaujali výbory nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo odporúča Národnej rade schváliť vládny návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko za návrh uznesenia nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. V spoločnej správe sú uvedené pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať po ukončení rozpravy.

Vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu a hlásim sa ako prvý ústne. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Mikuš sa hlási do rozpravy. Končím možnosť ďalších prihlášok.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Tak ako som spomínal v predchádzajúcom návrhu zákona, mám pozmeňujúci návrh aj k zákonu o uvádzaní liehu na trhu a o spotrebnej dani z liehu. Ide o technické zmeny, takže priamo prečítam návrh.

V čl. I predkladaného návrhu, po prvé, v bode 7 sa slová "písmenom h)" nahrádzajú slovami "písmenom i)" a "písmeno h)" sa označuje ako "písmenom i)".

V bode 25 sa slová "písmenom m)" nahrádzajú slovami "písmenom n)" a "písmeno m)" sa označuje ako "písmeno n)".

V bode 26 sa slová "a písmena m)" nahrádzajú slovami "a písmena n)".

V bode 27 sa slová "písmenom k)" nahrádzajú slovami "písmenom l)" a "písmeno k)" sa označuje ako "písmeno l)".

V bode 29 úvodná veta znie: "§ V § 47 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie: "a odsek 13" sa označuje ako "odsek 14".

V bode 30 v úvodnej vete sa "§ 51" označuje ako "§51b" a "§51a" sa v celom bode vrátane úvodnej vety označuje ako "§51c".

Odôvodnenie. Vyššie uvedené úpravy ustanovení navrhujeme upraviť z dôvodu, že dňa 21. septembra 2004 bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená ostatná novela zákona č. 105/2004 Z. z., ktorou došlo k posunom v označení niektorých ustanovení, a preto je potrebné upraviť vzájomné odkazy na novo označené ustanovenia v texte zákona. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, želáte si vystúpiť? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 841. Spoločnú správu máte ako tlač 841a.

Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne, zase veľmi stručne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ide o identický návrh, ktorý sa tentoraz týka tabakových výrobkov a týka sa odpúšťania dane z pridanej hodnoty pre zahraničných zástupcov novým spôsobom priamo pri predaji v daňových skladoch oproti doterajšiemu spôsobu dodatočného vracania tejto dane. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Zsoltovi Komlósymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi podať spoločnú správu výborov z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1145 zo 7. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenej lehote. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výbor pre pôdohospodárstvo prijali odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi. Ústavnoprávny výbor, ako je to už obvykle, neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Spoločná správa, ktorá je pod tlačou 841a, obsahuje päť doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, z ktorých všetkých päť gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča schváliť. Po rozprave, samozrejme, gestorský výbor odporúča celkový vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi..

Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne prihlášky nie sú žiadne do rozpravy k tomuto bodu programu. Kto sa ústne hlási, prosím? Pán poslanec Jozef Mikuš. Nikto viac. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec, máte slovo.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, opäť štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré technicky alebo legislatívne upravujú znenie návrhu zákona. V tomto návrhu mám ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý rieši nepredané spotrebiteľské balenia, ktoré boli označené starými známkami do platnosti ostatnej novely. To znamená do 30. septembra a časť môjho pozmeňujúceho návrhu vlastne rieši to, že tí, ktorí nepredali s tým starým označením určité balenia cigariet, môžu ich vrátiť Colnému úradu na zničenie bez uloženia pokuty. Táto lehota sa stanovuje do konca tohto roka.

Konkrétny návrh. V čl. I v bode 3 v úvodnej vete sa slová "odsek 11" nahrádzajú slovami "odsek 8". Odôvodnenie. Uvedené sa navrhuje napraviť z dôvodu prepisovej chyby.

V bode 4 sa slová "písmenom g)" nahrádzajú slovami "písmenom h)" a "písmeno g)" sa označuje ako "písmeno h)".

V bode 19 sa slová "odsekom 9" nahrádzajú slovami "odsekom 10" a "odsek 9" sa označuje ako "odsek 10".

V bode 20 sa v úvodnej vete "§ 44" označuje ako "§44a" a "§44a" v celom bode vrátane úvodnej vety sa označuje ako "§44b". Odôvodnenie. Vyššie uvedené úpravy ustanovení je potrebné upraviť z dôvodu, že dňa 21. septembra 2004 bola Národnou radou schválená ostatná novela č. 105/2004 Z. z., ktorou došlo k posunom v označení niektorých ustanovení, a preto je potrebné upraviť vzájomné odkazy na novo označené ustanovenia v texte zákona.

Tá druhá časť, ktorá sa týka balenia cigariet. Za bod 21 sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: V § 44 sa dopĺňa nový odsek 37, ktorý znie: Odsek 37. "Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená v rámci podnikania predávať spotrebiteľské balenie cigariet a ktorá má v držbe spotrebiteľské balenie cigariet uvedené v odseku 23, ktoré nepredala do 30. septembra 2004, je povinná do 31. decembra 2004 oznámiť Colnému úradu množstvo takto označených spotrebiteľských balení cigariet a požiadať Colný úrad o ich zničenie. Colný úrad zničí tieto spotrebiteľské balenia cigariet.

Ustanovenie § 41 ods. 5 tohto zákona sa v prípade postupu podľa tohto odseku nepoužije. Odôvodnenie. Doplnením odseku 37 do § 44 sa umožňuje požiadať Colný úrad o zničenie spotrebiteľských balení cigariet, ktoré sú označené kontrolnou známkou podľa predpisov účinných do 30. 4. 2004 a ktoré neboli predané do 30. 9. 2004 bez toho, aby bola subjektu uložená pokuta v zmysle § 41 ods. 5 zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Ďakujem pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP