B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 6. rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali páni poslanci Anton Danko, Robert Fico, Bohumil Hanzel a Miroslav Chovanec. Ako vidím, pán poslanec Hanzel tu je, takže okrem pána poslanca Hanzela, ostatní teda majú ospravedlnenie. Pán poslanec tu je. A na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Juraj Blanár.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako sme sa včera rozhodli, pristúpime teda k druhému čítaniu o

Prosím teraz pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predkladáme vám návrh novely zákona č. 140 o lieku, ktorý je v podstate siedmym reformným zákonom, ktorý rieši otázky okolo lekárenstva, liekov, povoľovacích procesov. Táto legislatíva na rozdiel od predchádzajúcich noviel zákona 140, ktorých sme vykonali za posledné dva roky asi 4 alebo 5, sa zaoberá národnými problémami, národnou legislatívou. To znamená oblasťami, ktoré nie sme povinní harmonizovať so smernicami Európskej únie. V neharmonizovaných oblastiach Európska únia ponecháva v právomoci členského štátu kompetenciu upravovať vzájomné vzťahy v národnej legislatíve. Tento návrh novely zákona je zameraný najmä na poskytovanie lekárenskej starostlivosti na území Slovenskej republiky.

Dovolil by som si niekoľkými bodmi povedať najzákladnejšie posolstvá. Novela zákona umožňuje zriaďovanie verejných lekární aj právnickými osobami za dodržanie podmienok stanovených zákonom. Umožňuje sa výdaj voľne predajných liekov v hypermarketoch a obchodných domoch za stanovených podmienok a za dodržiavania zdravotníckeho výdaja lieku. Ustanovuje sa povinnosť lekárnikom predkladať na štatistické spracovanie údajov o počte a sortimente liekov a zdravotníckych pomôcok vydaných aj bez lekárskeho predpisu. Zakotvuje sa povinnosť zabezpečiť výkon pohotovostnej lekárenskej služby. Ustanovuje sa povinnosť lekárom a lekárnikom poskytovať pacientom informácie o náhradných generických liekoch, ktoré sú pre pacienta cenovo výhodnejšie. Lekárnikom sa umožňuje vydať náhradný generický liek, ak s tým súhlasí predpisujúci lekár a poistenec. Ustanovuje sa povinnosť uzavrieť zmluvu medzi poskytovateľom lekárenskej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou. Sprísňujú sa požiadavky na tlačivá lekárskych predpisov a na výdaj predpisujúcimi lekármi, hlavne z pohľadu možnosti falšovania receptov. Umožňuje sa, aby zdravotné poisťovne zaviedli liekové knižky na evidenciu predpísaných a vydaných liekov v prípade, že to budú považovať za potrebné, teda u vybranej skupiny pacientov, kde hrozí vysoká spotreba liekov, pre polypragmáziu. Navrhuje sa, aby dohľad nad poskytovaním lekárenskej starostlivosti vykonával novovytvorený Úrad nad zdravotnou starostlivosťou a aj zdravotné poisťovne v rozsahu, ktorý im stanovuje zákon. Navrhuje sa, aby zdravotné poisťovne vydávali preukaz zmluvným lekárom, na základe ktorého bude možné vydávať lekárovi prázdne receptové tlačivá. Obsahuje sprísnenie požiadaviek pre všetky subjekty zaobchádzajúce s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami. Ustanovuje sa, aby farmaceuti pracujúci na ministerstve zdravotníctva, na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v zdravotných poisťovniach a farmaceuti v samosprávnych krajoch nemohli byť držiteľmi povolenia na zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami. Zdravotným poisťovniam sa umožňuje v obmedzenej miere nákup liekov a zdravotníckych pomôcok. Navrhujú sa aj ďalšie legislatívne opatrenia na zabránenie nežiadúcim javom v oblasti praktickej realizácie liekovej politiky. Návrh potom obsahuje aj aproximačné a harmonizačné nariadenia, hlavne prebraté zo smernice č. 2002/1998 ES z 27. januára 2003, ktorá ustanovuje normy kvality a bezpečnosti pre odber, skúšanie, spracovanie, uskladňovanie a distribúciu ľudskej krvi a zložiek krvi ako aj pozmeňujúcej smernice 2001/83 ES. V návrhu novely zákona sa ako lieky upravujú aj prírodné liečivé vody plnené do spotrebiteľského balenia v súlade so smernicou 80/777 EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na využívanie a obchodovanie s prírodnými minerálnymi vodami. Značnú časť návrhu novely v oblasti aproximácie práva zahrňujú aj veterinárne lieky. Návrhom zákona sa pristupuje k novelám ďalších zákonov, ktoré sú v priamom vzťahu s lekárenskou starostlivosťou alebo poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Ja by som ešte troma - štyrmi vetami voľne dokončil výklad, toto bola úvodná správa k pôvodnému návrhu zákona, treba povedať, že hlavne na pôde parlamentného výboru pre zdravotníctvo návrh zákona doznal niekoľko zásadných zmien, na ktoré by som rád upozornil a rád by som aj tie pozmeňujúce návrhy podporil. Taký najzákladnejší je pozmeňujúci návrh, ktorý sa už prejavil v reformných zákonoch, že neumožníme voľný predaj liekov v supermarketoch, ak umožníme právnickým osobám mať lekárne a ďalej že sme sa dohodli na úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti o spôsobe, akým budú viazané zmluvy na lekárenskú starostlivosť, pretože tam je väzba na zákon o zdravotnej starostlivosti. Ďakujem pekne. Dúfam, že zákon podporíte.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Petrovi Birošovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výborov ako aj o stanovisku gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči

P. Biroš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, takzvaný živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máte to ako tlač 754 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, takzvaný živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1114 zo 6. júla 2004 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh zákona podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

V bode 2, gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie taktiež prerokoval vládny návrh zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami pod uznesením č. 382 z 9. septembra 2004. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval vládny návrh zákona a odporučil Národnej rade schváliť so zmenami a doplnkami, je to ako uznesenie č. 283 z 5. októbra roku 2004. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami, máte to ako uznesenie č. 144 zo 7. októbra a č. 146a z 18. októbra 2004.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu odporučil zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča v časti IV tejto spoločnej správy hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 4, 6 až 9, 11, 13 až 21, 23 až 41, 43 až 51, 53 až 61, 63 až 74, 76, 78, 79, 81, 82, 84, 85 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bode 80 hlasovať samostatne s návrhom gestorského výboru schváliť. A o bodoch 5, 10, 12, 22, 42, 52, 62, 75, 77, 83 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor poveril mňa predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s návrhmi v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. Predmetná spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorským výborom pod č. 147 z 20. októbra 2004. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý sa hlási pán spravodajca. Potom mám ešte písomne prihlášku pána poslanca Bielika, takže nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

P. Biroš, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, máte to ako tlač 754.

Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení zákona č. 374/1994 Z. z., zákona č. 98/1995 Z. z., zákona č. 231/1995 Z. z., zákona č. 304/1995 Z. z., zákona č. 376/1996 Z. z., zákona č. 386/1996 Z. z., zákona č. 202/1997 Z. z., zákona č. 332/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 11/1999 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona č. 151/1999 Z. z., zákona č. 242/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z., zákona č. 448/200 Z. z., zákona č. 233/2001 Z. z., zákona č. 505/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 671/2002 Z. z., zákona č. 138/2003 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z., zákona č. 578/2003 Z. z., zákona č. 345/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 396/2004 Z. z., zákona č. 437/2004 Z. z. a dopĺňa sa takto.

Po prvé, za § 34 sa vkladajú paragrafy 34a a 34b, ktoré znejú: § 34a ods. 1, pohľadávka na úhrade za zdravotnú starostlivosť poskytnú zdravotníckym zariadeniam, ďalej len pohľadávka na úhrade, správe štátneho zdravotníckeho zariadenia voči zrušenej poisťovne okrem tej pohľadávky na úhradu, ktorá prešla do 1. decembra 2004 na Všeobecnú poisťovňu alebo inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, možno aj bezodplatne postúpiť na právnickú osobu so stopercentnou majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom zdravotníctva po dohode s ministerstvom financií, ďalej len ako štátna spoločnosť.

Ods. 2, pohľadávka na úhrade, ktorá prešla do majetku obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov v správe zdravotníckeho zariadenia obce alebo vyššieho územného celku voči zrušenej poisťovni, okrem tej pohľadávky na úhrade, ktorá prešla do 1. decembra 2004 na Všeobecnú poisťovňu alebo inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov možno aj bezodplatne postúpiť na štátnu spoločnosť.

Ods. 3, záväzky na úhrade za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zrušenej poisťovne voči zdravotníckemu zariadeniu podľa ods. 1 a 2 okrem tých záväzkov, ktoré prešli do 1. decembra 2004 na Všeobecnú poisťovňu alebo inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov prechádzajúcich k 1. decembru 2004 na štátnu spoločnosť.

Ods. 4, ak sa postúpia pohľadávky podľa ods. 1 a 2 bezodplatne, zanikajú záväzky zdravotníckeho zariadenia podľa ods. 1 a 2 voči štátnej spoločnosti aj vo výške, ktoré presahujú vzájomné záväzky zaniknuté ich vzájomným započítaním.

§ 34b ods. 1, pohľadávku v správe štátneho zdravotníckeho zariadenia neuvedenú v § 34a ods. 1 možno postúpiť aj bezodplatne na štátnu spoločnosť so súhlasom ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií.

Ods. 2, pohľadávku zdravotníckeho zariadenia, ktorá prešla do majetku obcí alebo vyšších územných celkov podľa osobitných predpisov, ktorá vznikla do 31. 12. 2002, možno podstúpiť aj bezodplatne na štátnu spoločnosť.

Ods. 3, ak sa postúpi pohľadávka podľa ods. 1 bezodplatne, zaniká záväzok štátneho zdravotníckeho zariadenia voči štátnej spoločnosti aj vo výške, ktorá presahuje vzájomné záväzky zaniknuté ich vzájomným započítaním.

Ods. 4, ak sa postúpi pohľadávka podľa ods. 2 bezodplatne, zanikajú záväzky, ktoré malo v správe zdravotnícke zariadenia podľa ods. 2 do 31. decembra 2002 voči štátnej spoločnosti aj vo výške, ktorá presahuje vzájomné záväzky zaniknuté ich vzájomným započítaním.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17a, b znie. § 4 zákona 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení zákona č. 521/2003 Z. z., § 4a zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona č. 447/2001 Z. z.

Odôvodnenie k bodu 1. V § 34a sa rieši situácia, pri zrušení zdravotnej poisťovne, keď pohľadávky štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotníckych zariadení vyšších územných celkov a obcí možno postúpiť na právnickú osobu so stopercentnou majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom zdravotníctva po dohode s ministerstvom financií. V § 34b sa ustanovuje obdobný postup pre všetky ostatné zdravotné poisťovne. V tomto paragrafe sa legislatívne vylepšuje ods. 1.

Po druhé, v § 47 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: Cenné papiere nadobudnuté podľa osobitného predpisu môže Všeobecná poisťovňa previesť so súhlasom ministerstva zdravotníctva. Poznámka pod čiarou k odkazu 19a znie: Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

Odôvodnenie k bodu 2. Všeobecná zdravotná poisťovňa nadobudla cenné papiere na základe zmluvy o bezodplatnom prevode akcií uzavretej s Fondom národného majetku Slovenskej republiky na základe rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky o privatizácii Slovenských liečených kúpeľov. Všetky kúpeľné organizácie na Slovensku potrebujú rýchle investície do opravy a rekonštrukcie doterajších ubytovacích zariadení, do modernizácie prevádzok, ktoré sú zastarané, nevyhovujú dnešným požiadavkám a sú energeticky náročné. Predaj akcií Všeobecnou zdravotnou poisťovňou iným subjektom umožní čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, kde sa pre rok 2005 otvára samostatná kapitola na rozvoj kúpeľníctva.

Po tretie, v § 56 sa dopĺňa ods. 16, ktorý znie: Na odplatu z postúpenia pohľadávky podľa § 25a ods. 1, ktorú zdravotná poisťovňa postúpila štátnej spoločnosti so súhlasom ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií, sa nevzťahujú ustanovenia o prerozdelení poistného podľa tohto zákona.

Odôvodnenie k bodu 3. Ustanovuje sa, že odplata z postúpenia pohľadávky sa nezahŕňa do prerozdeľovacieho procesu poistného s osobitým účtom. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Písomne ešte sa prihlásil pán poslanec Bielik a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, takže s faktickou ešte pani poslankyňa Sabolová...

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja sa len chcem opýtať na ten váš prednesený pozmeňujúci návrh, aký je rozdiel medzi, pán poslanec, by som bola veľmi rada, keby ste počúvali, pán poslanec Biroš, aký je rozdiel medzi vami predneseným pozmeňujúcim návrhom a návrhom zo spoločnej správy? Pretože ako ich čítam bod po bode, rozdiel vidím len v odôvodnení, kde v spoločnej správe je pri § 34a ešte doplnené, dnešná právna situácia spravidla neumožňuje zdravotníckym zariadeniam vyšších územných celkov v obci postupovať... Inak keď to čítam, nevidím rozdiel, chcela by som, aby ste mi ľudsky a laicky pre mňa nie lekára vysvetlili, o čo vlastne ide.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú? Nech sa páči, máte možnosť.

P. Biroš, poslanec: Pani poslankyňa, ide len o spresňovanie celej tej záležitosti, nič iné.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, skončili ste? Ďakujem. Hlási sa pán minister, nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: V § 34a ods. 2 v paragrafe, myslím 35a ods. 2, ide o to, že v pôvodnom znení, aj tak je vyňaté na samostatné hlasovanie, je pohľadávka za zrušenú a pohľadávky iných rozdelené a mal som trochu problém, legislatívny odbor parlamentu s tým mal problém, že hovorí, že ide o zdvojenie tej istej a že to treba spresniť takým spôsobom ako, žiaľ, pán poslanec musel predniesť celé a naozaj sa to líši v troch slovíčkach, ale je to teda precíznejšie urobené a jednoznačnejší výklad k tomu bude, treba porovnať čl. 80 spoločnej správy, poprosím to, paragraf, myslím, 34a ods. 2 a 35 ods. 2, Ivana, je tam nejaký rozdiel? Je, tak si to legislatívny odbor dal, ale je na hlasovaní poslancov, či ten... Je tam rozdiel iba v troch slovíčkach a spresňuje sa presne Perspektíva a ostatné zdravotné poisťovne, v tom je pointa. Žiaľ, aj mne to dlho trvalo, kým som to pochopil.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Konečne pán poslanec Bielik, nech sa páči, ako jediný, ktorý sa hlásil písomne do rozpravy a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Takže nech sa páči, máte slovo.

J. Bielik, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 754.

Bod 1. V čl. I, bod 67 znie: 67. Za § 38a sa vkladá § 38b, ktorý vrátane nadpisu znie: § 38b, Predpisovanie a výdaj náhradného generického lieku.

Ods. 1. Generické lieky sú terapeuticky rovnocenné lieky, ktoré majú rovnakú cestu podania a spôsob podania, rovnakú liekovú formu, rovnaké kvalitatívne a kvantitatívne zloženie liečiv a pomocných látok ovplyvňujúcich biologickú dostupnosť liečiv v jednotke dávky liekovej formy a rovnakú veľkosť balenia vyjadrenú uvedením množstva dávok liekovej formy v hmotnostných, objemových alebo v kusových jednotkách. Musia byť registrované, pozri § 22 a 22a.

Ods. 2. Náhradný generický liek je liek uvedený v zozname liekov uhrádzaných na základe zdravotného poistenia s inou úhradou pacienta ako liek predpísaný na lekárskom predpise.

Ods. 3. Osoba oprávnená predpisovať lieky je pri predpisovaní lieku povinná informovať poistenca o výške úhrady poistenca za navrhovaný liek, o možnosti jeho náhrady generickým liekom a o výške úhrady poistenca za náhradné generické lieky.

Ods. 4. Ak si poistenec vyberie navrhovaný liek, osoba oprávnená predpisovať lieky predpíše navrhovaný liek na lekársky predpis.

Ods. 5. Ak si poistenec vyberie náhradný generický liek, osoba oprávnená predpisovať lieky túto skutočnosť vyznačí v zdravotnej dokumentácii a predpíše náhradný generický liek na lekársky predpis.

Ods. 6. Ak si poistenec vyberie náhradný generický liek a osoba oprávnená predpisovať lieky súhlasí s vydaním náhradného generického lieku osobou oprávnenou vydávať lieky, vyznačí súhlas v zdravotnej dokumentácii, predpíše navrhovaný liek na lekársky predpis a na druhú stranu lekárskeho predpisu vyznačí poznámku: Požiadavka poistenca vydať náhradný generický liek. Poistenec požiadavku potvrdí podpisom. Poznámku autorizuje osoba oprávnená predpisovať lieky odtlačkom pečiatky s názvom zdravotníckeho zariadenia, dátumom a vlastnoručným podpisom.

Ods. 7. Ak si poistenec vyberie náhradný generický liek a trvá na jeho predpísaní, ale osoba oprávnená predpisovať lieky považuje predpísanie náhradného generického lieku z medicínskeho hľadiska za nevhodné, vyznačí túto skutočnosť v zdravotnej dokumentácii a na druhej strane lekárskeho predpisu vyznačí poznámku: Zákaz vydať náhradný generický liek. Poznámku autorizuje osoba oprávnená predpisovať lieky odtlačkom pečiatky s názvom zdravotníckeho zariadenia, dátumom a vlastnoručným podpisom.

Ods. 8. Osoba oprávnená vydávať lieky je na požiadanie poistenca povinná informovať o výške úhrady za predpísaný liek a o výške úhrady za náhradné generické lieky.

Ods. 9. Osoba oprávnená vydávať lieky môže vydať poistencovi alebo inej osobe náhradný generický liek, ak je na druhej strane lekárskeho predpisu vyznačená poznámka: Požiadavka poistenca vydať náhradný generický liek, ktorú poistenec potvrdil podpisom a osoba oprávnená predpisovať lieky poznámku autorizovala podľa odseku 6.

Ods. 10. Osoba oprávnená vydávať lieky pri výdaji náhradného generického lieku vyznačí na lekárskom predpise jeho názov a kód.

Ods. 11. Lekáreň zverejní informáciu o cenách liekov a výške úhrad poistenca na verejne prístupom mieste v lekárni.

Odôvodnenie. Navrhované znenie ukladá povinnosť lekára poskytnúť pacientovi úplnú informáciu o voľbe lieku, o výške jeho úhrady, umožňuje pacientovi vybrať si náhradný generický liek, zachováva kompetencie lekára a vymedzuje kompetenciu lekárnika v prípadoch súhlasu lekára s vydaním náhradného generického lieku. Súčasne administratívne i vecne zjednodušuje celý proces. Pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Sabolová, tak sa prihláste ešte raz. (Hlas v rokovacej sále.) Páni technici, prosím vás, vymažte tú tabuľu, lebo páni poslanci sa nehlásili podľa rokovacieho poriadku. Ešte raz, vymažte tú tabuľu a nech sa prihlásia ešte raz. No nech sa páči, môžete sa hlásiť do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Paška, potom pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Soboňa. Takže technické zariadenie, máte pravdu, funguje, akurát poslanci nefungovali podľa rokovacieho poriadku.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa kolegovi Soboňovi, že som ho predbehol, aj pani kolegyni Sabolovej, ale technika niekedy víťazí nad zdravým umom. A to som jemne naznačil spôsob vedenia. (So smiechom.) Dámy a páni...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, pán poslanec, neprináleží mi komentovať, ale musím vám povedať, že podľa rokovacieho poriadku môžete sa prihlásiť ústne do rozpravy až po tom, keď posledný písomne prihlásený skončil. Tým spôsobom, čo ste sa prihlásili už na začiatku, ešte pred skončením posledného písomne prihláseného, fakticky ste znemožnili sa hlásiť už ďalej do rozpravy, lebo všade bolo napísané, že R, tým pádom, ktorý sa hlási do rozpravy, ten poslanec mal buď procedurálny alebo faktický, to sú vymoženosti, to je tvrdý program, ale ten program funguje podľa rokovacieho poriadku a poslanci by to mali dodržať, ak to nedodržali poslanci, no tak to nie je chyba technického zariadenia. Nech sa páči.

P. Paška, poslanec: Hlboko sa ešte raz ospravedlňujem. Pán predsedajúci, pán minister, ktorý tu nie je, á, tu je pán minister, kolegyne, kolegovia... (Hlasy v rokovacej sále.) Prosím? Áno, áno, áno. Niekedy to spôsobuje radosť. Chcel by som k zákonu 140 povedať niekoľko postrehov a pokúsim sa k niektorým zásadným oblastiam naznačiť spôsob postojov a riešení, ktoré sme nakoniec do zákona dávali, keď pán minister Zajac predložil v lete do Národnej rady návrh zákona do prvého čítania, vystúpil som a žiadal som ho, aby bol tento zákon stiahnutý, aby prišiel na rokovanie Národnej rady až potom, keď bude známy výsledok rokovania o šestici reformných zákonov, pretože sme sa domnievali, že šestica reformných zákonov obsahuje splnomocnenia a odkazy aj na aplikáciu zákona 140. Ja nakoniec som veľmi rád a treba povedať, že už vtedy bolo známe, že sú podané stovky pozmeňujúcich návrhov k pôvodnej šestici reformných zákonov. Ja som nakoniec veľmi rád, že aj keď pán minister nestiahol v prvom čítaní zákon a on prešiel do druhého čítania, nakoniec sme druhé čítanie tohto zákona posunuli až na obdobie, keď už je známy výsledok reformy, chcem povedať, z môjho pohľadu, žiaľ, ktorá bola prijatá, a tak považujem dnes tento zákon naozaj za súčasť reformných opatrení. Nakoniec pán minister vo svojej výstupnej reči povedal a nazval tento zákon siedmym reformným zdravotníckym zákonom.

Treba povedať, že oblasť, ktorú tento zákon rieši, je nesmierne citlivá a veľmi dôležitá a že niektoré opatrenia zákona 140, tak ako platili doposiaľ, sa prežili a najmä z pohľadu zefektívnenia narábania s finančnými zdrojmi sú tieto opatrenia nevyhnutné. Oblasť nákladov alebo spotreby liekov na Slovensku je už niekoľko rokov sprevádzaná jednak zápasom o charakter trhu, ale jednak aj zápasom o charakter spravovania objemu finančných zdrojov. Chcem v tejto súvislosti poznamenať, že niektoré mýty, používam výraz, ktorý sa vžil v súvislosti s reformou zdravotníctva, je dobre objasniť, ide najmä o tvrdenie, že spotreba liekov vo finančnom vyjadrení, na Slovensku je abnormálna, že rastie nekontrolovaným spôsobom a že sa vymyká z rámca európskych krajín. Chcem, dámy a páni, povedať, že je to tak trošku zavádzajúce tvrdenie, pretože liek alebo zdravotnícka pomôcka z hľadiska ekonomických parametrov je dnes na Slovensku v celom systéme zdravotníctva jediným reálnym hodnotovým ekvivalentom a to vzhľadom na skutočnosť, že až 80 %, zhruba 80 % liekov, liečiv, zdravotníckych pomôcok, dietetických prípravkov aj z ostatných technických vybavení je predmetom importu, dovozu buď za eurá alebo za iné konvertibilné meny a jednoducho ich cena prerátaná kurzom slovenskej koruny alebo paritou slovenskej koruny vyjadruje ich strednú európsku alebo svetovú úroveň. Vzhľadom na to, že všetky ostatné finančné vstupy v systéme zdravotníctva sú hlboko, ale hlboko podhodnotené, hovorím najmä o príjmoch, o mzdách pracovníkov v zdravotníctve, ktoré tvoria z hľadiska ohodnotenia výkonov alebo z hľadiska nákladov niekde až 80 %, sú hlboko poddimenzované a pohybujú sa niekedy na úrovni možno 30 alebo 35 % stredného ohodnotenia lekára alebo stredného zdravotného pracovníka v Európe. Takisto sú to ostatné osobné náklady, režijné náklady, ktoré sú hlboko, zatiaľ s výnimkou rastu energie a iných vstupov pod úrovňou európskych cien. Aj vzhľadom na to potom vychádza porovnanie, že na lieky sa na Slovensku vynakladá viac ako 33 % z celkového balíka peňazí v zdravotníctve, ako čosi nenormálne, ale som presvedčený, že pokiaľ aj v európskom priestore v slovenskom zdravotníctve bude pokračovať tendencia rastu ohodnotenia kvality príjmov, postupne tento parameter sa bude dostávať niekde na európsku úroveň okolo 17 - 18 %.

Chcel by som ešte spomenúť ďalší mýtus alebo fenomén, jav, ktorý bezpochyby existuje, ale dostal sa aj z pohľadu zápasu o reformu do podoby nie veľmi šťastnej, je to čosi, čo sa objavuje aj v materiáloch, ktoré sa tlačia za peniaze Svetovej banky ako kongresová turistika alebo to, čo sa bežne označuje odborne pojmom takzvaná indukovaná spotreba alebo indukovaná preskripcia. V tejto súvislosti len veľmi krátko, áno, existuje veľa negatívnych prejavov tohto fenoménu, na druhej starne treba povedať, že z pohľadu postavenia lieku na trhu, to znamená vo vzťahu v nákupe a spotrebe zákon o reklame a jednak ostatné súvisiace normy veľmi jasne špecifikujú, akým spôsobom je možné sprostredkovať alebo zabezpečiť aj minimálnu úroveň medicínskych informácií, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska kvality. Preto nechcem, aby som vyzeral ako lobista farmaceutických firiem, chcem len povedať, že spôsoby marketingu a takzvaného "sejlsu portu" majú veľmi jasne zákonom definované pravidlá a otázka medicínskych informácií sprostredkovaných takýmto spôsobom je úplne legitímna. Je to všetko len otázka pravidiel hry, ktoré sa jednotlivým subjektom dajú. V tejto súvislosti chcem podotknúť, že práve inštitút takzvanej generickej substitúcie, ktoré zavádza pán minister v zákone č. 140 a v takom znení, ako je navrhnutý, si dokonca neviem predstaviť bez výraznej účasti takzvaného "sejlsu portu" alebo toho "pí ár reprezentantingu" jednotlivých firiem, pretože práve tento spôsob informácie, ktorý je jediný legitímny v zmysle zákona, môže zabezpečiť dobrú informovanosť jednak o kvalite lieku, aj generického lieku, ale aj o jeho cene, aj o jeho farmako-ekonomických a ostatných liečebných účinkoch. Toto som považoval za potrebné spomenúť bez ohľadu na to, že sú nám veľmi jasne známe a popísané deformácie, ktoré v systéme fungujú. Chcem povedať veľmi otvorene, že - pretože bolo to predmetom polemiky -, nikdy sme nespochybňovali opatrenia, ktoré za dva roky ministerstvo alebo pán minister v oblasti úspor alebo zvyšovania efektivity nákladov na liečby presadzoval. Je pravdou, že sa deje ešte stále v slovenskom lekárenstve veľa vecí, ktoré nie sú celkom v poriadku a v súlade aj s príslušnými vykonávacími predpismi, hovorím o tých rôznych zámenách, hovorím o spôsoboch tej podpory predaja, ktorá naozaj už ide nad rámec medicínskych informácií a sprostredkovania. Hovorím o zneužívaní, často aj z pohľadu výrobcov, ale aj jednotlivých reprezentácií týchto výrobcov, inštitútu fixného doplatku, snaha nekalej súťaže zvýhodniť určitý liek na trhu. Toto sú veci, o ktorých vieme alebo vie o nich každý, kto v systéme bol alebo je zaň zodpovedný. Chcem však povedať, že nedominujú. Som presvedčený, že systém ako taký aj z hľadiska dostupnosti siete, počtu lekární, výdajní, aj z hľadiska kvality farmaceutov, zodpovedných zástupcov, aj stredného zdravotného personálu má štandardný európsky rozmer a že niektoré opatrenia majú naozaj len čiastočne efektívny charakter a že bol by som nerád, aby boli prijímané ako akýsi spôsob zápasu s celým systémom napriek tomu, že niektoré veci typu, budeme o nich hovoriť určite dnes, právnická osoba, fyzická osoba alebo veci, ktoré som spomenul, ako keby evokovali pohľad na celý systém, ktorý len produkuje nadspotrebu a zbytočnú preskripciu.

Som presvedčený ináč, a to už len na záver k tejto problematike, že aj súčasný alebo doposiaľ ešte stále platný zákon 273 a zákon 277 umožňoval z úrovne kontroly či už štátneho dozoru alebo aj na úrovni revíznych činností zdravotných poisťovní vstúpiť a veľmi jasne cez niektoré účtovné operácie preukázať spochybnenie alebo pochybenie tam, kde k nemu určite došlo. Už k spomenutej problematike právnických a fyzických osôb, je to nesmierne citlivá záležitosť, treba povedať, že je to problém, ktorý tak trochu bol umelo, niekedy začiatkom 90. rokov alebo v roku 1994 do systému vnesený spôsobom, ktorý takisto nazvem lobistický v tom pravom slova zmysle. Hneď na úvod poviem, že mi najviac vadí z hľadiska tohto dialógu to, že nikto nejde do podstaty tohto problému, a to je fenomén, ktorý je, žiaľ, na Slovensku dosť častý, a to, že sa počas hry menia pravidlá. Ak po roku 1992 alebo hneď po zmenách v roku 1989 sa systém odštátnenia alebo privatizácie ubral liberálnym smerom a až do roku 1994 garantoval výkon vlastníckych práv na úrovni fyzických a právnických osôb, bola to práve snaha o presadenie len modelu vlastníctva fyzických osôb, ktorá vniesla do celej tej krehkej, aj vtedy sa rodiacej rovnováhy, legislatívnej rovnováhy tento problém, išlo to tak ďaleko, že pôvodný návrh stoštyridsiatky dokonca v tom období obsahoval úplný návrh na likvidáciu právnických osôb. Použijem príklad podľa mňa veľmi nešťastného zavedenia povinných takzvaných laboratórií IVLP, ktorý, už vtedy bolo jasné, že podiel IVLP na trhu je necelé 3 % a tendencia jeho znižovania je až na úroveň 1 %, dnes to tak je, tiež to bol, dovolím si povedať, akýsi nástroj na integráciu alebo zúženie trhu a snaha o jeho kontrolu. Osobne som presvedčený, tak ako som povedal, že dnes Slovensko má dostatočnú sieť a že je dostatočne a kvalitne vybavená. Na druhej strane, napriek tomu, že Ústavný súd nekonal dodnes a je tam podnet ešte aj z roku 2002, bolo by dobré, aby konečne zákon tento problém vyriešil. V tejto súvislosti chcem povedať, že nie som zástanca riešenia, ktoré sa objavilo minule aj vo výbore, a neviem, či ho niekto nepredloží aj teraz počas druhého čítania, a to je snaha vytvoriť akúsi novú formu právnickej osoby, ktorá môže vlastniť lekáreň, ale musí byť 51 % farmaceutov, výkon štatutárnych aktov musí vykonávať farmaceut, zodpovedný zástupca. Nuž, chcem vám povedať, že mi to vadí z jediného dôvodu, a to, že obchodné právo na Slovensku nepozná takýto typ právnickej osoby, a ak by sme sa na niečom takomto ako kompromise uzniesli, kompromise z pohľadu niekoho, vyžadovalo by to nesmierne veľa zásahov jednak na úrovni obchodného práva, občianskeho práva, sú tam inštitúty a mechanizmy, ktoré netuším, ako by navrhovatelia chceli riešiť. Toľko k tomuto návrhu.

Dovoľte dotknúť sa pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predložil, a som veľmi rád, že si ich osvojilo aj ministerstvo zdravotníctva, pán minister a kolegovia v zdravotníckom výbore. Oni sú súčasťou spoločnej správy s návrhom ich schváliť. Veľmi stručne. Zásadný pozmeňujúci návrh išiel do oblasti nedovoliť predaj takzvaných voľne predajných liekov alebo niektorých účinných látok aj v hypermarketoch alebo inde ako vo verejnej lekárni. Tento návrh bol akceptovaný možno aj preto, že si myslím, že dôjde nakoniec k schváleniu zákona v podobe liberalizácie vlastníckych vzťahov, čo umožní aj na týchto miestach, kde už existujú plnoprávne alebo plnohodnotné lekárne, zabezpečiť občanom dostupnosť liekov. Chcem len povedať, že pán minister reagoval po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu, že jeho ľudia, ktorí s takouto iniciatívou prišli, budú bezpochyby v nej pokračovať a že je otázka času, keď sa aj na Slovensku prelomí táto bariéra. Chcem vyjadriť presvedčenie, že sa tak nestane nielen z ekonomických dôvodov, nakoniec ten podiel, ak by sme to chceli porovnávať z hľadiska možných strát výnosov na úrovni lekárenstva, nie je až taký zaujímavý, ale najmä aj preto, že krajiny, ktoré to dnes majú, prešli určitým vývojom alebo prípravy individuálneho vedomia ľudí a správania sa ľudí v takej dôležitej a veľmi zložitej oblasti, ako je aplikácia liečiv. Potom veľmi dôležitý okruh pozmeňujúcich návrhov sledoval do vzťahu zdravotná poisťovňa - lekáreň. Viete, že tým, že zákon o poskytovateľoch "zadefinoval" aj lekárenstvo ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti a keďže celý rámec a konštrukcia reformy je postavená na riadení prostredníctvom zdravotnej poisťovne, kde na úrovni právnej to zabezpečuje práve inštitút povinného zmluvného vzťahu, aj na lekárenstvo pripadla úloha uzatvárať povinné vzťahy s poisťovňami, čo § 10 doposiaľ v zákone 98 jednoducho nestanovoval ako taxatívnu úlohu, a keďže sa objavili, ale hlavne zo strany zdravotných poisťovní názory, že dôjde k určitej selekcii a výberu lekární, s ktorými sa bude uzatvárať zmluva, rozhodol som sa pre tento pozmeňujúci návrh, samozrejme, so všetkými konzekvenciami pre poskytovateľa a pri plnení všetkých náležitostí zákona v obsahu, v kvalite, ale som presvedčený, že ten primárny zámer bude dobrý. Jednoducho, či použijem taký jednoduchý príklad, ak sa spotrebuje sto litrov mlieka, je jedno, či si ho kúpite po litri v sto mliekárňach alebo budete stáť frontu a sto ľudí bude v jednej mliekárni čakať na sto litrov mlieka. Som presvedčený, že objem a počet lekární pri správne "zadefinovaných" podmienkach a kontrole, aj na finančnej úrovni a úrovni kusovej evidencie nie je priamym indikátorom nadspotreby alebo zvyšovania spotreby, otázka lekárenskej siete je len otázkou kvality a dostupnosti pre pacienta, pre občana.

No a potom to boli ešte pozmeňujúce návrhy z oblasti možného výdaja lieku, ktorý má úhradu z verejného poistenia aj za "keš". Myslím, že môžeme povedať otvorene, znenie, ktoré bolo pôvodné, sa dostalo do zákona od navrhovateľov aj preto, alebo po skúsenosti s odporom lekárnickej komory a lekárnikov pri oddlžovaní. Minulý rok, keď jeden z nástrojov, ktorý sa používal alebo chcel sa "masívnejšie" využívať, bolo, že sa bude vyberať od pacientov aj za lieky, ktoré majú priamu úhradu, "keš", aby si to potom išli vybaviť na zdravotnú poisťovňu, navrhovatelia sa chceli vyhnúť takejto schéme, "zadefinovali" však status, ktorý potom neumožňoval aj tam, kde je odôvodnené liek alebo pomôcku, ktorá má úhradu z fondu verejného poistenia, zaplatiť, sa k nej dostať, myslím, že sme našli riešenie, ktoré nakoniec vyhovuje všetkým.

Chcem sa ešte dotknúť jednej veci, ale nepodarilo sa mi to dostať do pozmeňujúceho návrhu, som si to uvedomil až na poslednú chvíľu, ale stojí to za úvahu. Je to otázka zodpovedného zástupcu pre firmy, ktoré sa zaoberajú len distribúciou zdravotných pomôcok. Aj tu je zákonom stanovená podmienka farmaceuta s farmaceutickým vzdelaním a praxou. Považujem to za zbytočné, pretože zákon umožňuje zriaďovať alebo udeľovať licencie aj firmám výlučnou orientáciou a evidenciu a "riporting" pre potreby Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv alebo štátneho dozoru môže vykonávať aj iná zodpovedná osoba, ktorá má príslušnú prax a príslušné vzdelanie.

Posledná vec a tá už je z môjho pohľadu a možno aj z pohľadu iných kolegov menej príjemná, je to problém, ktorý sa, žiaľ, azda najvypuklejšie objavuje práve v rezorte zdravotníctva pri prijímaní legislatívy, a to je otváranie zákonov nad rámec zákona. My sme boli niekoľkokrát od počiatku tohto obdobia Národnej rady svedkami toho, že vedenie Národnej rady deklarovalo, že sa takýto, síce rokovacím poriadkom a príslušnými normami prípustný spôsob bude používať len v krajných prípadoch a že sa nebude, dokonca sme boli svedkami, ak sa podobný návrh objavil v iných oblastiach, že ho táto Národná rada aj vedenie striktne zamietlo. Žiaľ, v oblasti zdravotných zákonov sme svedkami otvárania nad rámec, veľmi často, samotná stoštyri... alebo samotná dva sedem trojka aj z pohľadu riešení, ekonomických riešení, zadlženia, sa otvára už asi tretíkrát, bežne v dva sedem dvojke, v dva sedem sedmičke, stoštyridsiatku, dva sedem trojku, večne dookola, ja som si vedomý, že, samozrejme od 1. januára zrejme nadobúdajú účinnosť nové právne normy, tak sa trošku tento problém vyrieši, ale nepovažujem to za štandardné, jednak aj preto, že som si aj ako človek osvojil zásadu, že by právo nemalo byť využívané na riešenie individuálnych zámerov, v danom prípade, akokoľvek rešpektujem potrebu oddlžiť systém ako základný predpoklad pre jeho fungovanie po Novom roku, je to opäť záležitosť, ktorá ako keby sa objavila u navrhovateľov z večera do rána. Chcem v tejto súvislosti ešte povedať aj ďalšiu výčitku, je to opäť tendencia, o ktorej som často hovoril, a to je z pohľadu štátu vytváranie akéhosi nového postavenia subjektov v správe štátu, je narúšaný základný princíp rovného prístupu. Chcem sa spýtať, aký je rozdiel, dámy a páni, medzi nemocnicou štátnou alebo nemocnicou z pohľadu ústavy a z pohľadu výkonu vlastníckych práv a obchodného práva a medzi súkromným poskytovateľom. Ak sa pozriete na článok 80 a návrhy, ktoré majú vecne riešiť problém dlhu zaniknutej zdravotnej poisťovne Perspektívy, ale zároveň aj v druhom pláne dokončiť oddlženie nemocníc, ktoré by mali prejsť na akciové spoločnosti. A v treťom pláne dokončiť oddlženie nemocníc, ktoré prešli na VÚC, zbadáte, že princíp alebo ten prístup alebo rovnosť prístupu na rozdiel od súkromných poskytovateľov, ktorí takisto dnes sa ocitli v záväzkovo-pohľadávkovom vzťahu voči zaniknutej poisťovni, ktorí takisto sú v záväzkových vzťahoch k Sociálnej poisťovni, k daňovému úradu, pretože zrejme nie každý ovláda tú schému, kde, akým spôsobom to na tom Veriteľovi skončí. Chcem vyjadriť ostrý nesúhlas s takýmto prístupom. Chcem sa spýtať, ako budú riešené pohľadávky a záväzky súkromných poskytovateľov, ak dnes v zákone navrhujeme taxatívne riešiť problematiku nemocníc a nemocníc VÚC-ky. Chcem sa opýtať v tejto súvislosti na to, ako bude vyzerať to oddlženie súkromných poskytovateľov, ktorí majú dodnes pohľadávky v Zdravotnej poisťovni.

Ja predpokladám, že sa samozrejme môžu obrátiť na Veriteľa, na ktoré podľa znenia tohto zákona všetky záväzky a pohľadávky opäť skončia, nuž ale na rozdiel od dikcie zákona, alebo v znení, ktoré navrhujete, kde dokonca štátna nemocnica alebo nemocnica VÚC, je možné pre ňu realizovať oddlženie aj nad rámec započítateľných položiek, to znamená jedným aktom sa zbaví všetkých dlhov. Pokiaľ viem, Veriteľ prepláca súkromným poskytovateľom alebo veriteľom, ktorí sa obrátia bez príslušenstva, len 80, 90 % istiny. Považujem to za vážne narušenie princípu rovnosti.

Chcem takisto povedať, že nepovažujem za šťastné znenie, ktoré hovorí alebo odôvodňuje takéto znenie u nemocníc, ktoré prešli na VÚC tým, že je nutné vytvoriť zákonný rámec pre to, aby mohlo dôjsť k bezodplatnému prevedeniu, pretože to nie je možné dnes robiť bez súhlasu zastupiteľstva samosprávneho kraja. Domnievam sa, že je to zásah, ktorý ide do rámca kompetencií samosprávnych krajov. Otázka pohľadávok alebo záväzkov, z pohľadu ich možného predaja sa z ich pasív stávajú aktíva, to znamená majetok, o ktorom v zmysle zákona o VÚC musí rozhodovať o správe, scudzovaní majetku musí rozhodovať zastupiteľstvo vyššieho územného celku. Takýchto drobných nuansí a dopadov v tomto riešení nájdeme aj viac.

Dovoľte, aby som na záver povedal, že si uvedomujem, že stoštyridsiatka, samozrejme, je nevyhnutná, osobne aj ju podporím, no budem rád, ak dostaneme od pána ministra vysvetlenie práve v tejto oblasti. Akým spôsobom zagarantuje štát, ktorý vytvára pre svoje nemocnice alebo pre nemocnice, ktoré previedol v rámci kompetencií do majetku VÚC, aj pre súkromných vlastníkov a súkromných poskytovateľov identické prístupy k oddlženiu, k nadobudnutiu svojich práv.

Posledná poznámka. Len tí, ktorí trošku viete účtovne, bavíme sa, to znenie hovorí o oddlžení aj nad rámec. Sú to záväzky voči poistným fondom, voči Sociálnej poisťovni, ja neviem, možno daňové veci. Ak niekto, a to sú veci, ktoré sa roky neplatili, a dnes sa odpustia jedinou operáciou, na ktorú dokonca prijmeme zákon. Ak niektorí z vás budete podnikať a mesiac neodvediete do fondu zdravotného poistenia alebo do Sociálnej poisťovne, budete trestne stíhaní. Nechcem sa spýtať nič iné, len akým spôsobom tento štát chce zabezpečiť ústavou garantovaný rovný prístup. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)