Středa 27. října 2004

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ja by som chcel potvrdiť všetko to, čo hovoril pán poslanec Jasovský. Vie veľmi dobre, o čom hovorí ako bývalý minister, vie veľmi dobre, o čom hovorí, preto, lebo diaľnicu zažil na vlastnej koži, vie veľmi dobre, o čom hovorí, preto, lebo bol tu istý plán diaľničného rozvoja Slovenska. Keby sa v tom bolo pokračovalo, dnes by tá situácia na Slovensku vyzerala podstatne inak. Žiaľ, nebolo dané. Choďte sa pozrieť dnes na úsek Nová Baňa - Žarnovica, na slovenský lievik. Chvalabohu, robia sa tam práce v tom zmysle, aby čím skôr tento lievik lievikom slovenským nebol. Naozaj, veľká vďaka tým, ktorí rozbiehajú diaľnice. Žiaľ, stalo sa, čo sa stalo, treba to rýchle dobehnúť, rýchlo napraviť, aby sme sa čím skôr mohli dostať po diaľnici do Košíc. Čiže všetko to, čo povedal pán poslanec Jasovský, všetko odobriť a dvakrát podčiarknuť. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cagala.

M. Cagala, poslanec: Ďakujem za pozornosť. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja takisto chcem len doplniť pár vetami to, čo kolega Jasovský tu hovoril. Skutočne, je pravda jedna jediná, kde niet ciest, niet života a takisto to platí aj o diaľnicach, kde niet diaľnice, niet podnikateľských aktivít. Preto sme my pripravení podporiť všetky možné aktivity na to, aby sa diaľnice rozvíjali, cestami, ako tu aj dnes predkladá pán minister. A ja som presvedčený, že škoda veľká bola, že naši voľakedy poslanci kolegovia, potom aj ministri v roku 1998 povedali, že na diaľnicach sa ľudia zabíjajú, čo bolo tragické, tragikomédiou aj v tomto parlamente. A preto si myslím, že skutočne niet človeka na Slovensku, ktorý by nepodporil výstavbu diaľnic. Tak aj toto v prípade pán Jasovský povedal to, čo si myslí, čo vie a čo aj ako minister robil. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči.

J. Mikolaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, vytvorenie Diaľničnej spoločnosti, ktorá bude zabezpečovať investičnú prípravu nových stavieb, riadiť samotnú výstavbu a zabezpečovať prevádzku už hotových úsekov, má význam v tom, že umožní pristupovať k diaľnici ako ku každej investícii, teda že diaľnica bude splácať zo svojich tržieb svoju vlastnú výstavbu a prevádzku, ktorú získa zo spoplatnenia. Zavedenie mýtneho systémom elektronickou formou si taktiež vyžaduje zriadenie samostatnej organizácie, pretože tento systém musí byť kompatibilný s ostatnými podobnými systémami v rámci Európskej únie a musí byť spoločnosť, ktorá toto bude zabezpečovať. Správne je aj to, že prostriedky získané zo spoplatnenia ostanú v Diaľničnej spoločnosti a nebudú sa komplikovane transformovať cez štátny rozpočet tak, ako to je to v súčasnosti. Avšak jediný význam, prečo zriaďovať Diaľničnú spoločnosť ako akciovú spoločnosť je v tom, že umožní vstup súkromného investičného kapitálu, ktorý spolu s verejným kapitálom môže zabezpečovať výstavbu nových diaľničných úsekov podnikateľským spôsobom. Tento problém však zákon nerieši. V zákone však podľa môjho názoru chýba toho v podstate viac ako tento zásadný problém. Pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, sa doriešilo napríklad to, že prostriedky získané zo spoplatnenia budú príjmom Diaľničnej spoločnosti. Pritom je to jediný príjem, ktorý tá Diaľničná spoločnosť zo zákona môže mať, preto si myslím, že ministerstvo podcenilo situáciu tým, že to muselo ísť až poslaneckým návrhom, že to nebolo rovno v tomto zákone napísané, pretože toto je základné merítko veci.

Ďalej sa tu rieši vzťah k Slovenskej správe ciest a k vyšším územným celkom ohľade výkonu samotnej údržby ciest. Ďalej si myslím, že nie sú riešené problémy, ktoré sa týkajú vzťahu, použitia prostriedkov, ktoré sa zo spoplatnenia získajú a množstvo vynakladaných prostriedkov na údržbu a opravy, pretože tie sa teraz už budú vykonávať podnikateľským spôsobom, pretože Diaľničná spoločnosť je podnikateľský subjekt. Štát, teda ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií nemá v súčasnosti vytvorené žiadne mechanizmy ani štandardy, normy na to, aby nedochádzalo k zneužívaniu monopolného postavenia Diaľničnej spoločnosti vo vzťahu k verejným prostriedkom, ktoré za spoplatnenie môžeme používať a ktoré Diaľničnej spoločnosti, keď sa podarí schváliť spoločnú správu, budú priamo tiecť. Aj keď majetok diaľnic prechádza do Diaľničnej spoločnosti, vo svojej podstate ostáva naďalej verejným majetkom, tak ako je to všade vo svete, pretože diaľnice, teda súkromné diaľnice sa v Európe takmer nevyskytujú, ak, tak len vo veľmi krátkych úsekoch. V podstate ide o niekoľko mostov, asi jeden - dva tunely v celej Európe.

Taktiež v zákone nie je riešený vzťah medzi štátom a Diaľničnou spoločnosťou ako takou. Tento problém sa podľa môjho názoru nepodarilo vyriešiť ani u železníc, teda Železníc SR, ktoré vznikli špeciálnym zákonom, teda nie sú akciovou spoločnosťou. V zákone o Diaľničnej spoločnosti sa tento problém nerieši vôbec, ako keby tento problém ani nebol.

Ako som spomenul, jediný dôvod, prečo Diaľničná spoločnosť vzniká ako akciová spoločnosť, je umožniť vstup zahraničného investičného kapitálu, ale ak má štát plniť alebo Diaľničná spoločnosť ak má plniť v podstate úlohu ručiteľa alebo veriteľa za pôžičky, ktoré si zoberie súkromný investičný kapitál na výstavbu a nemá to byť samotný štát, tak štát musí preniesť kompetencie na túto Diaľničnú spoločnosť. A tie opäť prenesené nie sú, v zákone takisto o tom nie je čo len jedno slovo. Ak ich neprenesie, potom zostávame na úrovni štátnych záruk, ale opäť Diaľničná spoločnosť vzniká preto, aby sme sa mohli vyhnúť štátnym zárukám, takže tam niekde chýba aj logika v samotnej podstate.

Takisto nie je riešený vzťah k Diaľničnej spoločnosti k budúcim veriteľom stavebných firiem, ktoré takisto sa budú zúčastňovať na spolufinancovaní ďalšej výstavby diaľnic. Tak ako je v súčasnosti koncipovaný zákon o Diaľničnej spoločnosti, je mimoriadne neistým partnerom pre budúcich investorov. Nie je riešená otázka schopnosti uzatvárania záväzkov, dokonca pokiaľ prejde pozmeňujúci návrh pána poslanca Vážneho, tak vôbec nebude solventným partnerom, pretože jej nebude môcť ani pomáhať štát. Pán poslanec Vážny to zrejme myslel tak, aby bolo v tomto jasno. Ja tvrdím, že bolo to treba dať do zákona a tento spôsob financovania vyriešiť, lebo nemôže to byť tak, že štát aj áno, aj nie. Je to Eurostat, takisto aj áno, aj nie, čiže veľa neistého a ide o veľké peniaze. Bavíme sa tu o desiatkach miliárd slovenských korún a nie sú doriešené tieto veci vo vzťahu k štátnej záruke.

Takisto v zákone o štátnom rozpočte na budúci rok je už naplánovaných, myslím 4,5 miliardy slovenských korún, ktoré by mali ísť cez Diaľničnú spoločnosť s tým, že nebudú počítané ako úvery, ktoré sú so štátnou zárukou, ale čakal som, že práve tento zákon vyrieši tento problém, ktorý toto štátu umožní tým, že to tu nie je riešené, tak neviem si celkom dobre predstaviť akou technikou sa urobí, že táto akciová spoločnosť získa úver za 4,5 miliardy korún, stopercentným majiteľom je štát, ale nebude štátna záruka. Myslím si, že ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii podceňuje dôsledky, ktoré vzniknú so vznikom akciovej spoločnosti pri týchto finančných modeloch, ktoré sa uvádzajú aj v dôvodovej správe ako podmienka, alebo princíp, alebo zmysel vzniku akciovej spoločnosti. Takisto si myslím, že mohla byť vypracovaná aj finančná analýza, čo vlastne vznikom akciovej spoločnosti, oproti klasickej spoločnosti, pretože doteraz bola klasická spoločnosť a pokiaľ ide o financovanie verejných stavieb, problémy neboli.

Záverom si dovolím podať jeden pozmeňujúci návrh a to z toho dôvodu, že zákon hovorí o tom, že jeho účinnosť má byť od 1. decembra, ale my všetci máme nakúpené nálepky už a nie je možné, aby sme v priebehu jedného mesiaca vytláčali a menili nové nálepky, tak podávam pozmeňujúci návrh k čl. 3: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2004" a doplniť nasledovne: "S výnimkou bodov 5 a 9 čl. 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005". Výnimka zo všeobecnej účinnosti zákona je na dobu prechodnú, do účinnosti nariadenia vlády, ktorou bude vydaný nový sadzobný úrad. Do uvedenej doby nie je možné zrušiť súčasný spôsob úhrady a samotný sadzobník uhrádza užívanie vymedzeného sektoru diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest prvej triedy podľa terajšieho, teda § 6 ods. 4 veta druhá cestného zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon. Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, celkom úvodom mi dovoľte predložiť jeden pozmeňujúci návrh k tlači 796, k vládnemu návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, teda zákon, ktorým sa dopĺňa aj zákon o pozemných komunikáciách v neskorších predpisoch.

Čl. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení zákona č. 72/1969 Zb. č. 139/1982 Zb. a č. 27/1984 Zb. Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a zákona č. 58/1997 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z. a č. 343/1999 Z. z., 388/2000 Z. z., č. 416/2001 Z. z. a zákona č. 439/2001 Z. z. a zákona č. 524/2003 Z. z. a konečne zákona č. 534/2003 Z. z. sa dopĺňa takto: § 6 ods. 5, sa dopĺňa nové písm. o), ktoré znie: "Poľnohospodársky traktor, jednonápravový kultivačný traktor a jeho príves, samohybný poľnohospodársky stroj".

Vážené dámy a vážení páni, v § 6 príslušného zákona je v bode 5 vymedzené, kedy sa úhrada neplatí pri motorových vozidlách za používanie pozemných komunikácií. Týmto mojím pozmeňujúcim návrhom ten § 6 ods. 5 rozširujem o poľnohospodársky traktor, jednonápravový kultivačný traktor a jeho príves a samohybný poľnohospodársky stroj. Vo väzbe na to by som chcel ešte zdôrazniť, že pán minister si určite bude pamätať isté nedorozumenia v súvislosti s letnými poľnohospodárskymi prácami, nakoniec treba aj ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácii poďakovať, že sa ten problém vyriešil. Myslím si však, že je omnoho čistejšie, pokiaľ by bola dobrá vôľa zo strany predkladateľa, aby sme explicitne túto možnú úľavu alebo teda vymedzenie, kedy sa úhrada pri motorových vozidlách neplatí, aby sme explicitne do zákona uviedli.

Takže, dámy a páni, toľko môj pozmeňujúci návrh. A dovoľte mi povedať niekoľko slov k samotnému vládnemu návrhu zákona ako takému. Sám pán minister v prekladacej správe hovoril, že v roku 2001 sa definitívne ukončila analýza v súvislosti s možnosťami financovania diaľničnej siete a ciest prvej triedy na Slovensku. V tom kontexte mi dovoľte skonštatovať, že dnes sa píše október 2004, takže ten čas, na základe ktorého prebiehal audit majetku, na základe ktorého bolo prijatých niekoľko uznesení vlády v súvislosti, až vo väzbe na to posledné uznesenie vlády, keď vláda zaviazala ministra takýto zákon spracovať, podľa môjho názoru ubehlo zbytočne veľa času a ten systém financovania, budúceho financovania výstavby diaľnic nám mohol byť jasnejší. Viacerí moji predrečníci, nakoniec pán Jasovský aj pán poslanec Mikolaj sa vyjadrili, že je to istá možnosť budúceho financovania výstavby diaľnic, istá možnosť aj prostredníctvom vstupu zahraničného investora alebo zahraničných investorov. Dámy a páni, napriek tomu mňa tam teda vyrušuje istá koncepčná nezrovnalosť a možno istým spôsobom aj pochybenie a tom tu sa zatiaľ zásadnejším spôsobom nediskutovalo. Diaľničná spoločnosť, ktorá vznikne, bude mať stopercentnú účasť štátu. Táto diaľničná spoločnosť je zriadená osobitným zákonom a je to teda akciová spoločnosť, ale súčasne sa v tom zákone hovorí, že zriaďuje sa stopercentná akciová spoločnosť štátu, ale v budúcnosti vláda bude rozhodovať, aký podiel štátu v tejto spoločnosti zostane. Je možné, samozrejme, v zákone takúto kompetenciu vláde vymedziť, ale je teda potom otázka, že či ten spôsob financovania, ktorý bol v predchádzajúcom období prostredníctvom Štátneho fondu cestného rozvoja, nespĺňal všetky tie atribúty, ktoré má ambíciu tento zákon. Samozrejme, že bol tam problém možnosti zainteresovania privátnych spoločností. V samotnej prílohe zákona predpokladám, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, ste si všimli aj návrh rozpočtu Diaľničnej spoločnosti na rok 2005. Treba jednoznačne skonštatovať, že tento zákon, ktorý v súčasnom období prerokúvame, nie je v harmónii s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2005, nakoniec aj v samotnom komentári k návrhu zákona o štátnom rozpočte sa to hovorí. Uvažuje sa tam síce, že rozhodujúca časť prostriedkov už bude príjmom tejto akciovej spoločnosti, ale to samotné znenie návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktoré ja mám k dispozícii, skôr teda alokuje tie peniaze ako príjem štátneho rozpočtu a nie ako príjem Diaľničnej spoločnosti, ale pokiaľ hovorím o návrhu rozpočtu Diaľničnej spoločnosti na rok 2005 a prípadne aj na rok 2009, tak ako keby sme si nechceli všimnúť, že v tých ďalších rokoch rozhodujúca časť príjmu je tvorená z výnosov za nálepky, prípadne za mýto, len teda pre vašu informáciu, ak celkový príjem za nálepky a za mýto v roku 2005 má byť 1 miliarda 430 miliónov Sk, tak v roku 2009 už to má byť 3 miliardy 20 miliónov Sk a akosi nechceme, alebo zatiaľ pri tejto diskusii obchádzame, že niekto to musí zaplatiť a ten niekto to je užívateľ. Ak si zoberieme komplexne celý ten ekonomický vývoj a rast mnohých ďalších nákladov aj vo väzbe na predpokladaný vývoj rastu, napríklad cien, svetových cien ropy a tak ďalej, tak v konečnom dôsledku sa nám môže stať, že ten príjem v žiadnom prípade nebude naplnený, a celkom by som povedal taký absurdný výhľad by bol, že tie diaľnice budú prázdne. Ak si uvedomíme dnes, koľko stojí bežného vlastníka motorového vozidla len to, aby mal v poriadku všetky dokumenty, a ešte nespravil ani jeden kilometer, pán minister, vy veľmi dobre viete, koľko poistiek bolo dočasne odhlásených, takže ja by som naozaj chcel upozorniť na tento vážny problém a ešte raz opakujem, ak v roku 2005 - 1,4 miliardy, tak v roku 2009 už 3 miliardy 20 miliónov Sk. A dovoľte mi ešte istým spôsobom aj zapolemizovať o tom, že áno, privátna akciová spoločnosť zriadená podľa osobitného zákona, privátni budúci investori na výstavbu diaľnic, ak už teda sa odvíjam od tej sumy v roku 2009 - 3 miliardy Sk, tak sa obávam, že keď významnejším spôsobom do toho vstúpi privátny sektor a bude mať jednu jedinú ambíciu, jednu jedinú ambíciu, návratnosť finančných prostriedkov, tak tie objemy môžu byť ešte vyššie. A v čom ja vidím úskalie tohto zákona, napriek tomu, že zrejme asi nebude iná možnosť ako v tomto pokračovať, hlavnou ambíciou tohto zákona je všetky povinnosti zvaliť na niekoho iného, to znamená na Diaľničnú spoločnosť a peniaze vytiahnuť od niekoho iného ako zo štátneho rozpočtu, prípadne uvažuje sa tam aj s pomerne vysokou sumou z európskych fondov. A, dámy a páni, vôbec nie je pravdou to, že pokiaľ štát nevstúpi štátnymi zárukami, čo je tiež ambíciou tohto zákona, aby to tak nebolo, že tá výstavba môže plynulo postupovať ďalej. Štát sa jednoducho podľa môjho názoru nemôže zbaviť tejto povinnosti a musí si aj v oblasti infraštruktúry zadefinovať priority. A ak vylúčime z toho štát prostredníctvom štátnych záruk, tak opäť veľké finančné bremeno prenášame na občanov, lebo jednoznačne musíme skonštatovať, tam kde je štátna záruka, tie úverové zdroje sú absolútne optimálne z hľadiska ich nákladov. Ja vám to môžem prezentovať aj na historicky prvej emisii štátnych dlhopisov emitovaných v zahraničnej mene a pri tejto príležitosti by som to naozaj chcel zdôrazniť, lebo ak sa tu už spomínalo to, že diaľnice nemožno alebo diaľnice by sa nemali stavať, lebo sa na nich zabíjajú ľudia, tak často sa prezentovalo, aké mimoriadne drahé finančné zdroje išli do výstavby diaľnic a že to významným spôsobom zvyšovalo náklady na jeden kilometer výstavby diaľnic. A už úplne absurdné bolo, že sa hovorilo o úrokových sadzbách od 27 do 30 %. Veľmi často takéto úrokové miery vo svojich vystúpeniach z hľadiska našej kritiky, že sa nestavajú diaľnice, používal aj premiér. Nastal však potom už istý zlom a takéto demagogické údaje už nepoužíval. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už spomínaná emisia štátnych dlhopisov emitovaných v zahraničnej mene, podotýkam, že to bola prvá emisia takéhoto charakteru, bola táto emisia realizovaná vo volebnom roku, keď sú investori vždy opatrnejší, tak cena týchto prostriedkov nepresiahla 7 % v roku 1998. Dokonca japonský jen, bola to emisia, ktorú robila Nomura, robili ju Kommerz Bank a Chase Manhattan Bank, bola zložená z troch zahraničných mien, z nemeckých mariek, tie boli úrokovo najdrahšie, z amerického dolára, ten bol prijateľnejší a pokiaľ si dobre pamätám, tak japonský jen sa pohyboval niekde od 3 - 4 % úrokovej sadzby. Prečo to, vážené dámy a páni, pri tejto príležitosti hovorím? Hovorím to jednoducho preto, že ešte raz chcem zdôrazniť tú skutočnosť, ak nebude mať štát ambíciu do toho vstúpiť i prostredníctvom štátnych záruk, tak tie finančné prostriedky aj privátnych investorov budú mať zakalkulované jednoznačne aj podnikateľské riziko. A o to sa celá výstavba diaľnic predraží. Pokiaľ tam štátna záruka bude, tak to finančné riziko, samozrejme, zakalkulované v tých nákladoch na výstavbu diaľnic v žiadnom prípade nemusí byť, pretože štátna garancia je garanciou najvyššieho rangu, čo sa týka zahraničných investičných spoločností.

Pokiaľ teda diskutujeme o rozpočte, ja už som sa niekoľkokrát vyjadril, to je rozpočet diaľničnej spoločnosti na rok 2005, celkové príjmy a výdavky sú v objeme 19 miliárd Sk. Pozitívne na tom rozpočte je to, že suma prevyšujúca 18 miliárd Sk je priamo viazaná na výstavbu nových diaľničných úsekov. Pardon, 18 miliárd, presne povedané 18 miliárd 139 miliónov Sk. Je to, by som povedal, správna ambícia, súčasne však, dámy a páni, treba skonštatovať, že je to medziročný nárast 82 alebo 83 %. To znamená, že v tých predchádzajúcich rokoch v tej diaľničnej sieti sme len rozprávali, že staviame, ale sme nestavali. Z toho pohľadu si myslím, že opäť je našou povinnosťou a súčasne aj korektnou kritikou, alebo ja to považujem za korektnú kritiku, že to, čo sa spravilo v súvislosti s významným obmedzením výstavby diaľnic po roku 1998, bola strategická národohospodárska chyba. Nakoniec isté analýzy, možno, pán minister, ich máte k dispozícii, možno nie, isté analýzy aj jasne vedeli kvantifikovať, koľko Slovenská republika, okrem toho, samozrejme, že sa nepostavili skoro žiadne diaľnice, o koľko Slovenská republika prišla na nepriamych daniach, ktoré súviseli bezprostredne s výstavbou diaľnic.

Dámy a páni, chcel by som a, samozrejme, aj vážený pán minister, aj vás by som chcel poprosiť, aby ste akceptovali tento môj pozmeňujúci návrh, ak sa snemovňa rozhodne a tento vládny návrh zákona bude schválený, tak si myslím, že by sme mali ešte hľadať riešenia, ako tento dnes predložený vládny návrh zákona z hľadiska jeho aplikácie v súvislosti s výstavbou diaľnic by sme mohli zdokonaliť a ešte raz, prosím vás pekne, by som chcel upozorniť, nehľadajme absolútne riešenie, ktoré by zbavovalo štát povinnosti zúčastňovať sa na tomto procese. Ak aj v budúcom období budú tam aj alokované rozpočtové zdroje, tak v každom prípade by sme mali naďalej hľadať spôsob, akým by štát garantoval aj prípadné budúce úverové zdroje. Ak to tak spravíme, tak dosiahneme stav, že budeme absolútne minimalizovať náklady na výstavbu diaľnic. A, vážený pán minister, v súvislosti s tým veľkým objemom, ktorý sa má v roku 2005 prestavať. Možno ešte jedna poznámka. V roku 1998, a nakoniec aj v roku 1997, sa nekonečne dlho viedla polemika, či sme schopní tie diaľnice stavať za primerané finančné prostriedky, alebo nie sme schopní. Ak si zoberieme ten trend vývoja výstavby diaľničnej siete v rokoch - a určite to vie potvrdiť aj bývalý pán minister Jasovský, aj pán poslanec Mikolaj ako generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest -, tak napriek tomu, že ceny stavebných materiálov a aj niektorých zariadení medziročne išli hore, tak celkové náklady na jeden kilometer výstavby diaľnic sa nám darilo postupne znižovať. A darilo sa nám ho znižovať predovšetkým preto, že tie dodávateľské firmy sa na tie "zazmluvnené" dodávky postupne technologicky pripravovali a boli schopní podávať vyššiu produktivitu práce a lepšie výkony. To, čo ste v roku 1999 spravili, tak to významným spôsobom ovplyvnilo podnikateľské prostredie v tejto oblasti. Ak budeme postupovať v budúcom období tak, že v jednom roku vyčlením 2 miliardy na výstavbu diaľnic a v ďalšom roku 18 miliárd, to je jedno, či už preto, že si to dáte ako rozpočtovú prioritu, alebo preto, že to zahraničný investor do Žiliny potrebuje, tak robíte v tejto oblasti neprimeraný chaos s vážnymi ekonomickými dopadmi. A to je škoda. Tá výstavba diaľnic musí mať svoj štandardný objem a keď sa v týchto objemoch s malými medziročnými výkyvmi budeme pohybovať, tak dosiahneme, aby tie náklady na jeden kilometer výstavby diaľnic na Slovensku sa významným spôsobom optimalizovali.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a aj vážený pán minister, dúfam, že ten môj pozmeňujúci návrh, že sa k nemu vyjadríte pozitívne a rovnako teda očakávam aj od vás, panie poslankyne, páni poslanci, pozitívne hlasovanie a všetkých spoločne by som chcel vyzvať, aby sme aj v budúcom roku tejto oblasti venovali veľmi veľkú pozornosť, predovšetkým s jedným jediným cieľom - postaviť čo najviac diaľnic na Slovensku a postaviť ich v čo najprijateľnejších cenách. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Jasovský.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán poslanec Maxon je veľmi múdry človek, nakoniec, veď bol členom našej vlády, takže ono to stále ešte vidieť, ale veľmi pravdivo povedal, že to bremeno príjmov štátneho rozpočtu sa pomaly presúva na plecia daňových poplatníkov, to znamená občanov tohto štátu a tá Diaľničná spoločnosť, žiaľ, k tomu tiež trošku prispeje. Načo naozaj budeme stavať diaľnice, ak ich budeme stavať len pre zahraničných investorov, pretože ak naozaj na Slovensko prídu, ak sa budeme stavať dnes ku Slovensku tak macošsky aj v oblasti napríklad školstva, že zlikvidujeme úroveň vzdelanosti, ak stratíme možno aj našu prioritu v oblasti priemerných miezd, je otázkou, kto po tých diaľniciach bude jazdiť, pretože tie poplatky naozaj enormne stúpajú. Ja som stále hovoril, treba stavať veľmi rýchlo a splácať pomaly, len súčasná vláda ako keby chytala zajaca za chvost, ako to ktosi včera tu povedal, asi pri schvaľovaní zdravotníckych zákonov. Na prvý pohľad sa zdá, že tá požiadavka pána kolegu poslanca nie je logická, ale ja snáď ako dopravák by som tak mohol tiež trošku pokrútiť plecami, ale pokiaľ sa pozriem na otázku potravinovej bezpečnosti, na otázku výšky dotácie do pôdohospodárstva, ak by som teda hovoril k otázkam pracovných príležitostí na vidieku a k rozvoju vidieka, treba, aby táto jeho požiadavka bola podporená, aj keď na prvý pohľad nemá mnoho spoločného s návrhom tohto zákona. Ale je tu tá požiadavka, môžeme o nej hlasovať a čas ukáže. Ja si myslím, že aj zákon o Diaľničnej spoločnosti, ak ho teda schválime, pretože povedal som, že extra dokonalý nie je, bude musieť byť vylepšovaný a ukáže to zrejme najbližšie obdobie a najbližšia prax a možno potom budeme môcť riešiť aj požiadavku pána poslanca Maxona v súvislosti s nejakou inou činnosťou. Ale dnes by som si dovolil prihovoriť sa za to, aby sme jeho pozmeňujúci návrh pri tomto schvaľovaní návrhu zákona prijali. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Viete, ja začnem tým pozmeňujúcim návrhom. Traktor, traktor, to je istý symbol poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo, to sú pre mňa potraviny, potraviny to je život, takže tento pozmeňovák má pre mňa až taký charakter symbolicko-logický. To je jedna vec. Druhá vec je tá veľká strategická národnohospodárska chyba, o ktorej hovoril pán poslanec Maxon. Viete, všetci to takto pociťujeme a mňa opäť v súvislosti s peniazmi by zaujímalo, či niekto naozaj objektívne vie povedať v tejto chvíli, kedy tie diaľnice by boli drahšie? Vtedy, keby sa dokončili v tom roku 1998 tak, ako boli naplánované, respektíve by sa pokračovalo vo výstavbe, alebo teraz, keď sa chtiac-nechtiac priznáva chyba, že nie sú dokončené a hľadá sa iné východisko na ich dokončenie. Vie niekto zmapovať peniaze, o ktoré prišla Slovenská republika? Ak teda prišla, ja sa pýtam. A ešte iná vec, o ktorej v tejto súvislosti nikto nehovoril. Vie niekto zmapovať, o koľko životov prišla Slovenská republika, koľko ľudí zahynulo na tých cestách, ktoré nahrádzajú tie diaľničné úseky, koľko ľudí zostalo so zmenenou zdravotnou spôsobilosťou na kadejakých rôznych invalidných dôchodkoch, vie niekto pomenovať tieto obrovské škody, ktoré sa stali nedostavaním diaľnic v roku 1998? A tá najpodstatnejšia vec - vie si vôbec niekto predstaviť, že za toto všetko zoberie zodpovednosť od roku 1998? Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cagala...

M. Cagala, poslanec: Áno, ďakujem za pozornosť, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takisto si dovolím doplniť kolegu Maxona, ktorý veľmi dobre povedal o ekonomike výstavby diaľnic, o stratách, ktoré vznikli v roku 1998. Ja len jedno číslo, ktoré majú stavebné firmy, ktoré stavali diaľnice, či Doprastav, Hydrostav, dokonca Hydrostav na tom skrachoval, že prestala sa výstavba diaľnic a nebol pripravený na ďalšie aktivity. V roku 1999 bola strata 5 miliárd Sk z odpisov nevyužívaných strojov, ktoré mali firmy nakúpené na výstavbu diaľnic. To je jedna pravda, ktorú vám potvrdí štatistika týchto firiem alebo ich výkazy. Tieto firmy, veľké, ktoré na výstavbu diaľnic na Slovensku boli pripravované, túto konkrétnu sumu v tom roku 1999 a 2000 preukázali vo svojich výkazoch. Ďalej takisto chcem povedať jedno, že dnes sa čudujeme, že zas bude výstavba diaľnic drahšia. No musí byť, lebo tí, keď nestavali diaľnice, stroje popredali. A dnes nakupujú trikrát drahšie nové stroje, opäť, aby mohli stavať diaľnice. Veď to je logika a to, žiaľ, je to tragédia tohto, čo som už predtým povedal. To je vyjadrením niektorých, že po roku 1998 sa výstavba diaľnic u nás spomalila alebo skoro zastavila, to sú všetko ekonomické dôsledky, o ktorých tu hovorili moji kolegovia predrečníci. Ja som o jednom presvedčený, že je to správna cesta, ako dnes tu predkladáme. Výstavbu diaľnic treba dokončiť, lebo som už raz povedal, tam, kde niet diaľnice, nechce ísť žiaden investor. To nám potvrdila dnes dobre KIA. Na východe pokiaľ nebudú diaľnice dostavané, na východ a aj na juh, žiadny poriadny podnikateľ tam nepôjde podnikať. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper...

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, predrečník Maxon, na ktorého reagujem, povedal, že zmyslom toho, čo tu prerokúvame, je umožniť, aby sa postavilo čo najviac diaľnic. Ja by som si želal, aby sa ich postavilo naozaj viacej za tejto vlády, pretože za šesť rokov vládnutia Mikiho sa ich postavilo nejakých, ak dobre počítam, smerom na Žilinu dva kilometre, či dva a pol, smerom do Prešova asi šesť kilometrov. Ak takýmto tempom budete stavať ešte tie ostávajúce dva roky tie diaľnice, tak naozaj ani naše deti alebo vnuci sa po diaľnici do Prešova nedostanú. Zrovnateľné výsledky, keď som bol v Portugalsku, tak som sa dozvedel, že je tam rozostavaných dvetisíc kilometrov diaľnic. Portugalsko je o niečo väčšia krajina ako my, je to pravda, ale dvetisíc tisíc kilometrov diaľnic rozostavaných a dva kilometre a pol diaľnic za šesť rokov to je "satsakramentský" rozdiel. Pán minister, tak želám vám, aby som sa ešte aj ja, aj vy do svojho rodiska na východe viezli po novej diaľnici. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, pán Cuper sa prejavil ako naturalizovaný východniar, Bratislavčan. Takže ja som veľmi rád, lebo ma v mnohom predbehol. Chcem pripomenúť len jednu vec. Som rád, že aj politika v oblasti výstavby diaľnic skončila. Pamätám si ešte moderátorov z Markízy, ktorí stáli pred volebnou kampaňou v roku 98 a nadávali na mečiarovské megaprojekty, a dnes zisťujeme, že tá skutočnosť bola úplne iná. A jednu vec potrebujem pripomenúť, pevne verím, že nadšenie vlády sa neskončí Žilinou. To znamená, požiadavkami KIA. Pretože na východnom Slovensku rovnako žijú podnikatelia, ktorí sa potrebujú spájať nielen s Bratislavou, ale predovšetkým dnes už s Európou. Každý jeden projekt, každý jeden investičný zámer je podmienený infraštruktúrou. Chcem pripomenúť a chcem sa nejakým spôsobom zmieniť aj o mnohých subdodávateľoch týchto stavieb, ktorí ako súkromní majitelia malých prepravných spoločností nakúpili techniku, vozový park preto, pretože predpokladali, že po 98. roku sa bude rovnako diaľničná sieť budovať tak, ako sa budovala dovtedy. Žiaľ, mnohí skrachovali, boli to osobné tragédie, tragédia zamestnancov týchto firiem. Takže ešte raz, veľmi pekne prosím, aby ste v tom nadšení nepoľavili, aby sa tie diaľnice skutočne čím skôr potiahli až na ukrajinskú hranicu. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tibor Mikuš.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Určite je primárnou snahou štátu alebo malo by byť primárnou snahou štátu skvalitniť život občana, skvalitniť prostredie pre podnikateľa. Ak to chceme dosiahnuť, ak chceme vyrovnávať regionálne rozdiely, tak infraštruktúra, dopravná infraštruktúra je jeden z nevyhnutných predpokladov, ktorý musíme realizovať, aby sa mohli medziregionálne rozdiely vyrovnávať vo všetkých smeroch, aj sever - juh, aj východ - západ. Ďalšia vec. Z toho, čo tu bolo povedané, je jasné, že zvyšovanie poplatkov medziročne v ďalších štyroch rokoch by malo byť zhruba na úrovni 20 %. Treba mať na pamäti sociálne dopady, treba mať na pamäti dopady na podnikateľov v tejto oblasti. Ďalšia vec. Ropa prelomila historický rekord, čo sa týka ceny, 55 dolárov za barel. Pokiaľ sa nemýlim, minulý týždeň. Vidíme a už to tu bolo povedané, neexistuje dostatočná previazanosť jednotlivých rezortných politík, naopak, vykazujú značný stupeň nesystémového prístupu. Presvedčili sme sa o tom aj v iných oblastiach. Som presvedčený, že tvorba infraštruktúry je primárnou zodpovednosťou štátu a nikoho iného. Ďalšia vec. Som presvedčený, že dlhodobé previazané stratégie sú najlepším predpokladom toho, že pri zmene zloženia politickej moci nepríde aj k zmene trendov alebo kurzov, ktoré budú znamenať nakoniec obrovské straty pre štát. Tomu treba zabrániť. Treba naozaj systémovo pristupovať. Ďalšia vec. Som presvedčený, že bez zahraničného kapitálu ozajstný rozmach diaľnic na Slovensku nenastane. A čo sa týka tých úsekov, čo hovoril pán kolega Cuper, no tie sú tak dobre... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Maxon.

 

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. A ďakujem predovšetkým mojim kolegom za reakcie. Chcel by som povedať, že absolútne so všetkým, čo moji kolegovia povedali, súhlasím. Osobitne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Jasovský hneď na úvod. (So smiechom.) A ako uhladený intelektuál, pardon, a ako uhladený intelektuál musím povedať, že pán poslanec Jasovský, myslím si, že si veľmi múdry. Len zaujímavé je na tom to, že nám trvalo osem rokov, kým sme na to prišli.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Skončili ste, prosím vás? Skončili. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. Teraz je príležitosť pre ústne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Kto sa, prosím, hlási do rozpravy ústne. Nikto sa... Hlási sa pán poslanec Janiš. Nikto viac. Končím možnosť ústnych prihlášok. Pán poslanec Janiš, máte slovo.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Veľmi v stručnosti chcem k tomuto bodu vystúpiť. Aj vzhľadom na to, čo tu zaznelo v rozprave a vzhľadom na to, čo predložil pán spoločný spravodajca k informácii. Všetci chceme určite progresívne riešenie tak výstavby diaľnic ako aj ich samotného prevádzkovania. Všetci voláme - a oprávnene voláme - po kvalitnejšej výstavbe, rýchlejšej výstavbe infraštruktúry a hlavne cestnej infraštruktúre, všetci voláme po konkurencii v tejto sfére, oblasti podnikania. Návrh zákona, ktorý prerokúvame, dáva predpoklady a dáva pravidlá dynamickejšie a pružnejšie túto situáciu, tento dnešný stav riešiť. Môžeme mať aj obavy, môžeme mať aj iné návrhy, môžeme mať aj výhrady na zlepšenie tohto predkladaného návrhu zákona, ale dovolím si povedať, že najskôr musíme túto akciovú spoločnosť založiť, tento zákon prijať, aby sme potom, ak v budúcnosti bude potrebné, nutné a vhodné danú situáciu riešiť k lepšiemu, aby sme mali čo meniť. Ak tento zákon neprijmeme, Diaľničnú spoločnosť nevytvoríme, nebudeme mať do budúcnosti ani čo vylepšovať. Toľko na margo návrhov, ktoré tu zazneli v rozprave, stiahnuť tento návrh zákona z rokovania. Stiahnutím by sme iba oddialili riešenie situácie, riešenie situácie, po ktorej všetci naľavo i napravo voláme.

V stručnosti sa vyjadrím k pozmeňujúcemu návrhu alebo jednému z bodov pozmeňujúceho návrhu, k bodu 3 pána kolegu Vážneho. Bod 1 a 2 pozmeňujúceho návrhu, s tým osobne nemám problém. Ale bod 3 pozmeňujúceho návrhu hovorí o otvorenej diskriminácii vznikajúcej akciovej spoločnosti, diaľničnej akciovej spoločnosti preto, lebo i dnes na základe zákona o štátnej pomoci môže každá spoločnosť v tejto republike žiadať o štátnu pomoc a keď vyhovie kritériám zákona o štátnej pomoci, tak môže aj túto štátnu pomoc dostať. Tento pozmeňujúci návrh vylučuje v § 12 Diaľničnú spoločnosť z možnosti, aby jej štát mohol poskytnúť štátnu pomoc. Pán predkladateľ tohto pozmeňujúceho návrhu týmto návrhom chcel riešiť nemožnosť poskytnúť štátom záruku za prípadné úvery, ktoré si táto Diaľničná spoločnosť môže brať. Avšak týmto návrhom si protirečí s § 8 navrhovaného zákona, ktorý nikto nemení. A v § 8 je zakotvené, že príjmami Diaľničnej spoločnosti môže byť aj štátna pomoc v zmysle zákona o štátnej pomoci. V § 12 vložením nového odstavca túto možnosť popiera. Vzhľadom na to, že hospodársky výbor neprijal spoločnú správu, je tu podávaná informácia, vzhľadom na to, že pán spoločný spravodajca predložil určitý spôsob hlasovania, dovolím si, mimo toho, čo pán spoločný spravodajca predložil, vyňať na osobitné hlasovanie bod 4. Informácie hospodárskeho výboru a to z toho dôvodu, že bod 3 a 4 tejto informácie si vzájomne odporujú a podľa môjho názoru bod 4 pragmatickejšie, lepšie a účinnejšie rieši problematiku ako bod 4 tejto informácie.

Na záver by som chcel podotknúť, že diaľnice sa stali dnes fenoménom tak pre opozíciu aj pre koalíciu a bez tejto tepny hospodárstva, bez podpory výstavby a prevádzkovania diaľnic nemôžeme hovoriť o aktívnej pomoci regiónom, ktorých dnes trápi a morí nezamestnanosť, ktorých trápi nedostatok investícií. Skúsme podporiť toto navrhované riešenie, ktoré dáva možnosť presunúť investičný kapitál aj smerom na východ, a tak trošku zabrániť a pomôcť ľuďom, ktorí žijú aj ďalej od Bratislavy, aby sa oni nemuseli presúvať za prácou smerom na západ, ale aby investičný kapitál prišiel za nimi smerom na východ. Ďakujem vám.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikolaj, s faktickou poznámkou alebo procedurálny návrh? Faktickú. Tak to treba stlačiť pravé tlačidlo. Ako prvý faktickou poznámkou pán poslanec Rusnák, potom pán poslanec Maxon, poslankyňa Tóthová, pán poslanec Cuper, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Kahanec, pán poslanec Hanzel, pán poslanec Jaduš, pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Mikolaj. Posledný, končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Rusnákovi, prosím.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. Tak ako povedal pán poslanec Janiš, všetci chceme, aby sa budovali diaľnice. Nie je to otázka koalície - opozície, to je otázka zdravého rozumu. Prvým predpokladom preto je podporiť tento zákon, aby sme mohli urobiť ďalšie kroky, aby sme mohli hľadať zahraničných investorov. A ja chcem verejne povedať, že sme napísali, poslanci z regiónu východného Slovenska, list pánovi ministrovi, kde ho žiadame, aby sa pokračovalo vo výstavbe diaľnice od Košíc smerom na Michalovce až na ukrajinskú hranicu. To pokladám za veľmi dôležité. A je to bez ohľadu na to, či sme koaliční, opoziční. Ja som veľmi rád, že to všetci podporujeme, a preto verím, že vy podporíte tento zákon. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Janiš, ja s vami absolútne súhlasím, aby sa vytvorilo konkurenčné prostredie aj z hľadiska potenciálnych investorov, aby sa vytvorilo konkurenčné prostredie aj z hľadiska budúcich stavebných dodávateľov. Ale významným spôsobom to konkurenčné prostredie z hľadiska výsledných nákladov môže ovplyvniť politika štátu v tejto oblasti. A do tej politiky štátu ja naozaj počítam aj ten inštitút štátnych garancií, o ktorých sa síce hovorí, že významným spôsobom zaťažujú potom celý okruh verejných investícií.

Chcel by som povedať ešte jednu vec vo väzbe na to, pán poslanec, čo ste povedali, že pokiaľ bude stopercentná akciová spoločnosť štátu a táto stopercentná akciová spoločnosť štátu bude mať svoje záväzky z obchodného styku, bude mať svoje úvery, tak do konečnej bilancie celého okruhu verejných financií musíme zarátať aj stopercentnú akciovú spoločnosť štátu, lebo inak by ten obraz o postavení štátu a štátnych akciových spoločností nebol objektívny. Takže z toho pohľadu ja stále vyzývam, štát musí mať významnú ingerenciu v tejto oblasti. A, pán poslanec Rusnák, ja som predovšetkým rád, že po dlhom čase veľmi vážne diskutujeme o výstavbe diaľnic. A ja naozaj podčiarknem desaťkrát, čo ste povedali. To nie je problém koaličný - opozičný. To je problém zdravého rozumu. Škoda, že to druhé nám istý čas chýbalo.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP