P. Biroš, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 85 uvedených vo štvrtej časti správy nasledovne. O bodoch 2 až 4, 6 až 9, 11, 13 až 21...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcel by som sa opýtať, či oproti návrhu, ktorý je uvedený v spoločnej správe, boli v rámci rozpravy nejaké zmeny.

P. Biroš, poslanec: V rámci rozpravy nezazneli žiadne procedurálne návrhy. Boli len dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať po bodoch zo spoločnej správy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: To znamená, že môžeme hlasovať tak, ako odporučil gestorský výbor.

P. Biroš, poslanec: Áno. Na osobitné hlasovanie bol vyňatý bod č. 80 a bod č. 1. Takže mimo týchto bodov ideme hlasovať takto, o bodoch 2 až 4, 6 až 9, 11, 13 až 21, 23 až 41, 43 až 51, 53 až 61, 63 až 74, 76, 78, 79, 81, 82, 84 a 85 hlasujeme spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 141 za návrh, 1 sa zdržal.

Body zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, sme schválili.

Ďalší návrh...

P. Biroš, poslanec: Teraz prosím, aby sme osobitne hlasovali o bode číslo 1. S odporúčaním síce gestorského výboru schváliť, ale pozmeňujúci návrh pána docenta Bielika ho vylepšuje, tak s odporúčaním predkladateľa neschváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme. Predkladateľ, poprosil by som, aby ste sa zdržali svojho osobného stanoviska.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 2 za, 43 proti, 92 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Bod 1 zo spoločnej správy sme neschválili.

Ďalší návrh.

P. Biroš, poslanec: Teraz poprosím, aby sme hlasovali osobitne o bode č. 80, s návrhom síce gestorského výboru schváliť, ale s odporúčaním predkladateľa neschváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 1 za, 30 proti, 112 sa zdržalo.

Bod 80 zo spoločnej správy sme neschválili.

Ďalší návrh.

P. Biroš, poslanec: Pán predseda, keďže sme už hlasovali o bodoch 4, 9, 41, 76, 84, tak preto je bezpredmetné hlasovať o bode 5, 10, 42, 75 a 83. Dajte preto hlasovať len o bodoch zo spoločnej správy 12, 22, 52, 62, 77 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme.

P. Biroš, poslanec: Pardon, neschváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, gestorský výbor odporúča neschváliť uvedené body zo spoločnej správy.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 3 za, 57 proti, 80 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Neschválili sme body zo spoločnej správy.

Ďalší návrh.

P. Biroš, poslanec: Teraz poprosím, aby sme dali hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu s odporúčaním...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podali poslanci v rozprave. O prvom, pánom poslancom Birošom podaný pozmeňujúci návrh.

P. Biroš, poslanec: S odporúčaním predkladateľa schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, nechajte na slobodný mandát poslancov, ako sa rozhodnú. V tejto chvíli sú to návrhy skupiny poslancov. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Biroša.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 92 za, 19 proti, 31 sa zdržalo.

Návrh pána poslanca Biroša sme schválili.

Prosím ďalší návrh.

P. Biroš, poslanec: Teraz prosím, pán predseda, dajme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bielika.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bielika.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 117 za, 3 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Pozmeňujúci návrh pána poslanca Bielika sme schválili.

Pán spoločný spravodajca, máte odporúčanie?

P. Biroš, poslanec: Pán predsedajúci, mám odporúčanie gestorského výboru posunúť hlasovanie do tretieho čítania.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 102 za, 13 proti, 28 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

vládnom návrhu zákona o liekoch.

Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákon o živnostenskom podnikaní a zákon o reklame ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

P. Biroš, poslanec: Schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 144 prítomných, 95 za návrh, 19 proti, 30 sa zdržalo.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o liekoch schválila.

Teraz budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním vládneho návrhu zákona o

spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý prerokúvame ako tlač 796.

Súčasťou návrhu je aj spoločná správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 796a. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákon uviedol a odôvodnil pán minister Prokopovič. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 702/2004 zo 14. júla 2004 schválila...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku. Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili.

(Prestávka.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, keby ste zaujali miesta. Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, keby ste, pán poslanec, prestaňte telefonovať. Neposlúcha tento pán poslanec.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Jarjabek, ak vás môžem poprosiť. To som nečakal od vášho kolegu. Pristúpime teraz k rokovaniu o vládnom návrhu zákona o

spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 702/2004 zo 14. júla 2004 schválila návrh zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Zároveň ma poverila uviesť tento vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

Dobudovanie diaľničnej siete a siete rýchlostných ciest považuje vláda Slovenskej republiky za svoju prioritnú úlohu, čo jednoznačne vyjadrila aj vo svojom programovom vyhlásení. Naším cieľom je urýchliť tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a vytvoriť na to potrebné mechanizmy a legislatívne podmienky. Po zrušení štátneho fondu cestného hospodárstva k 1. 1. 2002 sme vykonali analýzy, ktoré preukázali, že je potrebné v oblasti výstavby diaľnic uskutočniť reformu financovania a nadväzujúcu inštitucionálnu reformu. Princípom reformy je vyčlenenie diaľnic a iných ciest, ktoré môžu zabezpečovať špecifické príjmy, a to buď prostredníctvom diaľničných nálepiek alebo mýtneho, do samostatnej organizácie. Návrh zákona vymedzuje podmienky na vytvorenie diaľničnej spoločnosti a na jej fungovanie. Zakladateľom diaľničných spoločností bude štát a na založenie spoločnosti sa v zásade použije prioritný infraštruktúrny majetok vymedzený cestným zákonom a podrobne špecifikovaný Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Verejný charakter cestnej infraštruktúry sa zachová a zákon obsahuje obmedzenia na nakladanie s prioritným infraštruktúrnym majetkom. Z hľadiska finančnej reformy v cestnom hospodárstve je určujúce, že príjmom diaľničnej spoločnosti budú finančné prostriedky získané z predaja diaľničných nálepiek, neskôr z mýta. V miere zodpovedajúcej tomuto príjmu bude môcť diaľničná spoločnosť zobrať úver nezávisle od štátneho rozpočtu. Diaľničná spoločnosť bude zohrávať dôležitú úlohu aj v štruktúre súkromného financovania výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. Vytvorením diaľničnej spoločnosti budeme plniť nepriamo aj požiadavku Európskej únie na zlepšenie infraštruktúry a dobudovanie národných cestných sietí a ich prepojenie do spoločnej transeurópskej dopravnej siete.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, konštatujem, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k návrhu zákona, tak ako odzneli na výbore, vám odporúčam schváliť. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Vážneho, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona pre vytvorenie spoločnosti pre diaľnice, cesty a pre motorové vozidlá. Nech sa páči.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil informáciu spravodajcu gestorského výboru Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, takzvaný cestný zákon, v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 796 v druhom čítaní. Spravodajca gestorského Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s rokovacím poriadkom podáva Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá.

Po prvé, Národná rada uznesením č. 1168 z 8. septembra 2004 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní do výborov do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory návrh zákona neprerokovali.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu podľa § 75 rokovacieho poriadku. Vládny návrh zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorým bol pridelený, nasledovne, ho prerokovali takto: Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 5. októbra a neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 5. októbra uznesením č. 458, odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 13. októbra 2004 a uznesením č. 438 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

Po štvrté, z uznesenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je 22 a ktoré sú obsahom informácie, ktorú ste všetci dostali.

Po piate, gestorský výbor rokoval 19. októbra 2004 o spoločnej správe výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona s odporúčaním návrh zákona schváliť. Spoločnú správu však gestorský výbor neschválil. Uznesením z 19. októbra 2004 č. 457 poveril poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, a predkladal návrhy na ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa ako spravodajca hlásim.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ešte predtým, ako vám udelím slovo a otvorím rozpravu, chcem informovať, že písomne som dostal do rozpravy tri prihlášky, pán poslanec Jasovský za poslanecký klub HZDS a ďalší páni poslanci, Mikolaj a Miroslav Maxon. Otváram rozpravu. Ako prvý sa do rozpravy prihlásil za poslanecký klub HZDS pán poslanec Jasovský. Nech sa páči. Dohodneme sa, aby vystúpil teraz pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Do minúty sa asi nezmestím, ale chcem pár slovami komentovať predmetný návrh zákona, nie je to jednoduchý zákon a tento zákon nám zadefinuje na pomerne dlhé obdobie budúcnosť a vývoj diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku, stále trvám na tom, čo som povedal predtým, že vláda sa domnieva, že rozdelením jedného chorého celku, ktorým podľa môjho názoru je Slovenská správa ciest, na dva celky, čo rieši tento návrh zákona, vzniknú dva zdravé celky. A toto jednoducho nie je možné.

Veľmi stručne naznačím problémy, ktoré vidím v tomto návrhu zákona. Budem ich zaradom hovoriť. Podľa môjho názoru je nevhodné, možno až protiústavné deliť nevysporiadaný majetok a súčasná Slovenská správa ciest ho má pomerne veľa, lebo cca 40 % diaľnic nemá list vlastníctva a cca 30 % diaľnic a pozemkov pod diaľnicami je nevysporiadaná. Toto je vážny problém, s ktorým sa musíme zaoberať a ktorý sme v návrhu zákona obišli len veľmi jednoduchou formuláciou. Ďalší problém je, že Slovenská správa ciest disponuje takzvaným nezaradeným majetkom, ktorý sa potuluje medzi rozostavanými stavbami, ukončenými stavbami a nezaradenými. V účtovníctve ho hodnotia až 58 miliárd Sk, čo je zase ďalší veľmi veľký problém a neviem sám, ako sa to podľa nového zákona bude riešiť, lebo tento zákon to nerieši. Ďalší problém sú vyporiadané, vlastné vysporiadanie v týchto investíciách aj tohto majetku, pretože zákon v § 6 ods. 2 hovorí, že nová diaľničná spoločnosť je povinná vysporiadať tento majetok, ktorý je nevysporiadaný, nie je tam síce časové ohraničenie, ale podľa mojich zistení tento nevysporiadaný majetok, jeho cena v trhovej hodnote sa pohybuje v rozmedzí od 2,5 do 3 miliárd korún a zatiaľ ani náznakom tento zákon nepovedal, za aké peniaze sa vlastne ten majetok vysporiada. To znamená, je tu ďalší vážny problém, ktorý ukladáme do vienka tej diaľničnej spoločnosti, ale finančné krytie na tento záväzok zatiaľ neriešime. Ďalší problém je to, že základná idea zákona, že bez štátnych záruk prídu na slovenské diaľnice podniky a zahraniční investori, je podľa mňa scestná a jednoducho ekonomicky to nemôže vyjsť, pretože tí zahraniční investori, či už budú na základe koncesie alebo úverom vstupovať do tohto problému, myslím si ja, že bez tých štátnych záruk alebo štátnych úverov sa nepohnú, hoci teda predkladateľ nám viackrát deklaroval, či už na výbore tak aj v iných rozhovoroch, že ambíciou tohto zákona je, aby sme sa vedeli hýbať a postupovať vo výstavbe diaľnic bez štátnych záruk a bez štátnych úverov.

Je tu problém ešte štrukturálnych fondov. Tento zákon hovorí, že do novej diaľničnej spoločnosti, ktorá vymedzuje prioritný infraštruktúrny majetok ako základný kapitál tej novej diaľničnej spoločnosti, môže vstúpiť aj iný cudzí investor, kapitálovo, ale tu zase narážame na problém a rozporuje si tento zákon v tom, že jednoducho nebudeme môcť čerpať štrukturálne fondy ani kohézny fond Európskej únie, ktoré neprispievajú súkromným spoločnostiam a, samozrejme, nová diaľničná spoločnosť sa vstupom súkromného kapitálu stane súkromnou spoločnosťou, kde bude veľmi komplikovaný proces budovania diaľnic pomocou štrukturálnych fondov a, samozrejme, tento zákon s touto pomocou uvažuje v plnom rozsahu.

Ďalší problém, spoplatnenie ciest I. triedy tento zákon nerieši. Na Slovensku spoplatňujeme diaľnice a rýchlostné cesty, ale zároveň spoplatňujeme aj cesty I. triedy pre nákladnú dopravu. Tento zákon vôbec nerieši, ako ďalej budeme postupovať v spoplatnení ciest I. triedy, respektíve ak spoplatníme cesty I. triedy, mali by sa peniaze z toho spoplatnenia určovať na údržbu a aj výstavbu ciest I. triedy a nemali by byť čerpané na diaľnice, pretože týmto zákonom sme chceli zadefinovať a presne vymedziť tie chlieviky, finančné, a finančné toky, ktoré sa nám zdali byť veľmi neprehľadné v takom celom balíku, akým je štátny rozpočet. Čiže bude diskriminačné voči triedam a cestám I. triedy, keď budeme tieto cesty spoplatňovať a peniaze, ktoré vyberieme za ich užívanie, nebudeme zmysluplne preinvestúvať na cestách I. triedy. Ďalším problémom je možno až nevhodný a nekontrolovateľný rast poplatkov za diaľnice, určite ste už vnímali a cez médiá avizované zvýšenie poplatkov, ktoré takisto spoločnosť by nemala absorbovať len tak jednoducho, avšak budeme my platiť, je tu ešte moment zníženia využívania diaľnic, keď sa poplatok zvýši, hoci zase je to veľmi ťažké tento problém rozlúsknuť, lebo bez navyšovania ciest bude veľmi problematické získať toho iného súkromného investora, ale tie poplatky by tiež nemali byť nekontrolovateľne navyšované a zaťažíme zase už aj tak, dovolím si tvrdiť, zbedačovaný národ, ktorý tie diaľnice využíva.

Ďalší problém vidím v tom, že vstupom súkromného, základnou ambíciou tohto zákona je uzatvoriť kontrakt na to, aby sme zobrali, aby tá diaľničná spoločnosť vedela zobrať úver a, samozrejme, tento úver, myslím si, že nebude ľahké zobrať, prečo teda predkladateľ dodnes nepredložil nejaké rámcový kontakt alebo zmluvu o budúcej zmluve, že sa zaväzuje nejaká zahraničná banka alebo nejaký iný zahraničný subjekt, finančná skupina, že vstúpi na Slovensko so svojím kapitálom a že mu stačí tých 1,5 miliardy, ktoré sa vyberú na diaľničných známkach, ktoré, samozrejme, budú mať narastajúcu tendenciu. Ďalší problém tohto zákona, vidím, že ani obchodno-finančný plán nebol stanovený tak, ako si myslím, že by mal byť stanovený. Táto spoločnosť bude disponovať ročne 15 až 20 miliardami korún. Pre rok 2005 sa uvažuje, že jej pretečie cez prsty 18 miliárd Sk, čo je pomerne významný balík, a nebol stanovený obchodno-finančný plán na takej úrovni, aby sa dalo vedieť posúdiť, či táto spoločnosť bude zodpovedne narábať s týmito prostriedkami a či tie zámery sú zmysluplné a či vôbec budeme vedieť postupovať vo výstavbe diaľnic tak, ako tento zákon si predsavzal. Chcem povedať len to, že dnes na Slovensku, keď si podnikateľ chce zobrať 500 000 milión korún úveru, musí stanoviť hodný podnikateľský zámer, musí ho stanoviť na desať rokov. Musí mať jasne "zadeklarované" výnosy, jasne "zadeklarované" náklady, jasne "zadeklarované", aká je cena tých peňazí, ktoré si požičiava, a tuto sme dostali iba takú jednoduchú tabuľku, o ktorej zase by bolo dlho možné diskutovať, či bude výnos tých diaľničných nálepiek taký, aký je tam povedaný, či ten úver bude poskytnutý taký ako treba. Jednoducho spochybňujem aj to, že ten podnikateľský zámer alebo ten obchodno-finančný plán, ktorá táto diaľničná spoločnosť chce mať, nebol určený tak, ako by mal byť presne a tak ako má byť presne určený u tej firmy, u toho drobného živnostníka, u tej drobnej fyzickej osoby, ktorá si berie milión korún úveru a tu na druhej strane máme 18 miliárd, s ktorými tá spoločnosť bude narábať, a nevieme ani, ako tie peniaze sa budú pohybovať. Ďalší problém je, že stále hovoríme aj v koalícii, že máme pomerne slabý dosah na stopercentné akciovky štátu, jednoducho, že je ťažkopádny mechanizmus pri porušení niektorých ustanovení, výmeny tých pracovníkov alebo postihu tých pracovníkov a tuto ideme založiť a jednoducho bude veľmi problematické kontrolovať tú spoločnosť v takom rozsahu a v takom čase, ako by sme chceli, a mám vážnu obavu, že vytvoríme druhé Slovenské aerolínie, ktorými potom budeme sa tu za dva roky vážne zaoberať, čo vlastne s nimi, a bude tam na to naviazané pomerne vysoké, neefektívne preinvestované peniaze. Všetko to vyplýva z toho, podľa môjho názoru, že nie je zadefinovaná v Národnej rade Slovenskej republiky, ani vo vláde, štátna koncepcia štátnej dopravnej politiky, ktorá by vedela presne vymedziť a presný postup stanoviť a jednoducho, ktorá by aj odstránila tie nedostatky, aby sme sa nedostali zase k tým Slovenským aerolíniám. Dnes som čítal v médiách, alebo včera, prepáčte, že odpoveď na ministra Mikloša, pretože je drahá výstavba diaľnic na Slovensku, je to, že pán generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest povedal, že preto je drahá, pretože obce si kladú neprimerané podmienky. Možnože aj to je, ale to je absolútny nezmysel, my sa pozeráme, či bolo ihrisko, nútené futbalové ihrisko muselo byť preložené v nejakých Ladciach, tak to ihrisko stojí možno 400 000, možno 600 000 a ten generálny riaditeľ poukazuje na tento problém, ale nevidí problém ten, že obstarávanie týchto stavieb máme podľa projektu pre stavebné povolenie, prečo to neobstarávame podľa realizačného projektu, pretože stupeň projektu pre stavebné povolenie je na nízkej úrovni a potom tam vznikajú veľmi veľké problémy. Nevidí problém, že ten istý generálny riaditeľ podpísal možno 100 dodatkov, ktoré navyšujú o 100 miliónov Sk hociktorý úsek diaľnic a jednoducho tu sa ideme vyhovárať na nejaké futbalové ihrisko, to je absolútne neprípustný argument.

Ešte by som mohol dlhšie hovoriť, ale sú aj iné problémy, ja neviem, v tej cene diaľnic, ale to treba analyzovať. Myslím si, že aj ministerstvo, aj Slovenská správa ciest by sa mala ozaj vážne zaoberať kvalitou stavebného dozoru a kvalitou inžinierskej a investorskej prípravy týchto diaľnic, aby nám to neušlo tak, ako uchádza momentálne.

V zákone, ďalší problém, chýba mi to, čo som spomenul, že je ťažkopádny mechanizmus kontroly a chýbajú mi tam ešte nejaké poistky, ako bude vedieť ministerstvo a vláda okamžite, promptne reagovať, keď zistí, že v tejto spoločnosti nastali problémy, keď zistí, že tých 18 miliárd, ktorými ročne táto spoločnosť bude disponovať, sú vynakladané neefektívne.

Chcem ešte podotknúť to alebo zdôrazniť to, že výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal platné uznesenie. To tiež svedčí o niečom, prečo neprijal, že tam teda v tom vývoji nastali nejaké problémy, preto sa mi zdá, že bolo by treba tento zákon ešte nejako lepšie prežuť, lepšie sa tým zaoberať, odstrániť tam tých zopár problémov, ktoré som ja nastolil, ale možno vzniknú ešte aj ďalšie, keby sme sa tým zaoberali do takej hĺbky a s takou vážnosťou, akú tá nová diaľničná spoločnosť má. Tá nová diaľničná spoločnosť nás musí presvedčiť tým svojím obchodno-finančným plánom, že je životaschopná, inak za rok, za dva budeme riešiť v tomto štáte ďalšie dlhy a ďalšie nevysporiadané záväzky a potom neviem čo, ktoré v konečnom dôsledku, samozrejme, zaplatí štát. Nechcem, aby sme, lebo už tu taká eufória nastávala, že Vážny je proti zákonu a teraz nebudeme mať 4 miliardy v tej našej skladačke na rok 2004. Nechcem, aby sme stratili 4 miliardy, chcem, aby sme postavili zákon, ktorý bude realizovateľný, splniteľný a ktorý bude slúžiť ako dobrý rámec na to, lebo keď tento zákon zadefinujeme, tak aby slúžil ako vhodný rámec na to, aby sme tie diaľnice dobudovali. Bojím sa len toho, že my pod týmto zákon vec spustíme a za dva - tri roky zistíme, že to nie je vhodné, a ostanú dlhy na štáte a aj výstavba diaľnic a rýchlostných ciest pôjde opačným tempom, to znamená, zastaví sa, pretože zlé zmluvy budú a budú problémy okolo výstavby ako takej.

Chcem preto zdôrazniť, že mojím zámerom je, aby sme posunuli výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na oveľa razantnejšie termíny, ako predkladá, alebo minimálne na tie termíny, ako je zmyslom vlády, a preto si myslím, že by mal byť tento zákon o diaľničnej spoločnosti realizovaný a pripravený podstatne kvalitnejšie. Preto aj navrhujem, aby, ako procedurálny návrh, aby tento zákon vrátený navrhovateľovi na dopracovanie, aby sa "dopracovateľ" zaoberal tými pripomienkami, ktoré som tu predniesol, a aby pripravil legislatívny rámec lepší, aby sme v prvom rade všetci presvedčili, že nám treba takúto diaľničnú spoločnosť, že tá spoločnosť bude životaschopná aj bez štátnych úverov a bez štátnych záruk, čo je podľa mňa jedným základným problémom tejto spoločnosti, a potom, ak sa o tom presvedčíme, tak takýto zákon a takúto spoločnosť pustíme a nech tá spoločnosť funguje, ale na základných a lepších princípoch zákonných, ako má teraz.

V prípade, že neprejde tento môj procedurálny návrh, predkladám vám, vážené kolegyne a kolegovia, ešte môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tejto tlači, ktorého základným zmyslom je to, aby sme si zdôraznili to, čo vždy predkladateľ, aj vláda, aj mne osobne včera pán podpredseda vlády Mikloš tvrdil, že táto spoločnosť bude narábať výlučne s dotáciami štátu a výlučne bez štátnych garancií a bez štátnych úverov, preto ten pozmeňujúci návrh musím veľmi rýchlo predniesť, ale jeho základným zmyslom je to, čo hovorím.

Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Vážneho k tlači 796, to znamená...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Akože vás. Akože váš.

Ľ. Vážny, poslanec: Áno. Pardon. Poslanca Vážneho k vládnemu návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnici a cesty pre motorové vozidlá, tlač 796.

1. Čl. I § 8 ods. 2 sa slová "štátnej pomoci" nahrádzajú slovami "z dotácií, príspevkov a grantov podľa zákona o štátnej pomoci", poznámka 11. Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: § 4 ods. 2 písm. m) a § 5 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie, že sa spresňuje forma štátnej pomoci, to znamená, presne sa vymedzuje, že to môže byť iba dotácia a nie úvery a garancia úrokov štátneho rozpočtu.

2. V čl. I § 12 ods. 1 sa slová "príprava, realizácia a oprava, výstavba diaľnic" nahrádzajú slovami "realizáciu opráv diaľnic, prípravu a výstavbu diaľnic". Toto je taký prirodzenejší, z investorského hľadiska, slovosled.

3. V čl. I § 12 sa odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Odsek 2. Na plnenie úloh podľa ods. 1 nie je možné poskytnúť štátnu pomoc", zatiaľ je tam poznámka len xy, "ak tento zákon neustanovuje inak". Poznámka pod čiarou k odkazu xy znie: Zákon č. 231 o štátnej pomoci, ostatné odseky sa prečíslujú. Odôvodnenie. V nadväznosti na návrh v bode 1 sa jednoznačne vymedzuje nemožnosť čerpanie inej štátnej pomoci, ako je uvedená v navrhovanom bode 1, t. j. neumožňuje sa čerpanie štátnych úverov, štátnych záruk a podobne, čo predkladateľ viackrát, či už v dôvodovej správe, tak aj na výboroch deklaroval. Mýli ma to, že na jednej strane aj vláda, aj ministerstvo hovoria, že nebudeme čerpať štátne úvery a štátny dotácie, na druhej strane sa to vlastné ministerstvo, mal som možnosť pred pol hodinou sa baviť nie s pánom ministrom k tomuto problému, ale s jeho pracovníkmi, ktorým tento bod tam nejako už vadí. Tak buď hovoríme, že nebudeme čerpať štátne úvery, že nebudeme potrebovať garanciu štátneho rozpočtu k tejto veci a potom to "zadeklarujme" do zákona alebo teda budeme a netvrďme to na najvyšších miestach, že táto spoločnosť bude sebestačná, samozrejme, pri poskytnutí dotácií, ktoré jej tam mienime dať, že nebude zvyšovať dlhy štátneho rozpočtu, že nebude zvyšovať garanciu štátneho rozpočtu, a potom to tam nedávajme. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána spoločného spravodajcu Vážneho pán poslanec Rusnák, končím možnosť ďalších prihlášok, nech sa páči...

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán podpredseda Vážny, ja si na rozdiel od vás myslím, že tento zákon treba podporiť, pretože tento zákon je zákon, ktorý nás posúva do ďalšej etapy, čo je veľmi pozitívne. Vy dobre viete, že na výbore je vytvorený dostatočný priestor na odbornú diskusiu, čiže ja som veľmi rád, keď v takomto duchu pokračujeme, a i pred rokovaním tohto pléna sme vytvorili si ešte priestor na to, aby pozmeňujúce návrhy, ktoré sú dobré, sme vedeli posúdiť. Takže na rozdiel od vás si myslím, že by sme mali postúpiť ďalej a tento zákon prijať. Ale ešte sa zastavím pri jednej poznámke, ktorú ste povedali, áno, mestá a obce mnohokrát predražujú výstavbu diaľnic. Ja osobne som to "nedeklaroval" tu v pléne, ale osobne som sa zúčastnil na možnej výstavbe diaľnice smerom od maďarskej hranice do Košíc a z osobnej skúsenosti za účasti pána ministra vám môžem povedať, že stavajú sa mnohokrát také prekážky, že tento proces sa spomaľuje a nie je preto, že by to nechcelo ministerstvo, to je moja osobná skúsenosť a priestor na diskusiu, myslím, že i naďalej vo výbore mať budeme a každé odborné stanovisko vždy podporím. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

Budeme pokračovať o 14.00 hodine prerokúvaním vládneho návrhu zákona a rozpravou, do ktorej sú prihlásení písomne traja páni poslanci, tak ako som uviedol, pán poslanec Jasovský, Mikolaj a pán poslanec Maxon. Prerušujem rokovanie.

(Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14. 01 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to v rozprave o

vládnom návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 796).

Sme už v druhom čítaní, prebieha rozprava. Pán spravodajca vystúpil. Čakali sme doteraz na pána ministra, ktorý šťastne dorazil, takže môžeme pokračovať. Pán spravodajca sa ešte hlási. Nech sa páči a potom budeme pokračovať vo vystúpeniach, pán Jasovský, Mikolaj a Maxon. Nech sa páči.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Ja len veľmi stručne, pán predsedajúci. V mojej informácii, ktorú som predniesol ako spravodajca gestorského výboru, som nepredniesol môj návrh ako spravodajca na poradie hlasovania, čiže teraz to prednášam. Odporúčam, aby sme hlasovali o, hovorím o informácii, ktorú ste všetci dostali, o bodoch 4, 7, 8, 9, 12, 14, 15, 16 a 22 v jednom bloku spoločne. O bodoch 3 a 21 o každom z nich osobitne a o bodoch 1, 2, 5, 6, 10, 11, 13, 17, 18, 19 a 20 taktiež v jednom bloku spoločne. Ďakujem

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský. Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Mikolaj.

J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni. Veľa z toho, čo som mal pripravené na dnešné vystúpenie do rozpravy, odznelo už u predrečníka, u pána spravodajcu, tak ako som hovoril na túto tému aspoň trošku už vo štvrtok minulý týždeň, je škoda, že bol zlikvidovaný v roku, myslím 2000, Štátny fond cestného hospodárstva, pretože je škoda tej straty rokov a je škoda aj kilometrov, ktoré mohli byť postavené. Dnes, dámy a páni, máme pred sebou zákon, ktorý, je potrebné, aby bol prijatý, ale som sám v takej vnútornej dileme, či prijať zlý zákon alebo nie najlepší zákon, alebo neprijať žiadny. To je skutočne otvorená otázka. O tom, že to tak je, svedčilo vystúpenie predrečníka, niektoré otázky k tomuto zákonu budem mať ešte aj ja a určite mnoho otázok ešte odznie aj v ďalších vystúpeniach.

Pôjdem priamo k paragrafom, ktoré sú v uvedenom zákone navrhnuté, skúsim mať niekoľko otázok a na základe tých odpovedí, ktoré očakávam od pána ministra, sa budem rozhodovať, akým spôsobom budeme hlasovať dnes v parlamente.

Paragraf 2 hovorí o prioritnom infraštruktúrnom majetku. Nie je to nič nové, tento pojem bol vymyslený v súvislosti so zákonom o transformácii letísk, potom transformácii železníc, použili sme tento pojem pri transformácii Slovenskej pošty na akciovú spoločnosť a dnes je tento pojem použitý aj v tomto návrhu zákona. Je definované, čo je teda prioritným infraštruktúrnym majetkom, v návrhu tohto zákona sa však neuvádza, komu budú patriť súbehy s diaľnicou, respektíve cestou pre motorové vozidlá, pretože tieto sú v súčasnosti na niektorých úsekoch od 1. 7. tohto roka, 2004, podľa zákona č. 558, spoplatnené. Nie je však špecifikované, čo bude s vybranými úsekmi ciest prvej triedy, ktoré sú v súčasnosti spoplatnené. Aký bude postup v prípade rozširovania spoplatnenia ciest prvej triedy, táto otázka bude zrejme otázkou budúcich rokov a nakoniec v návrhu, v časti zákona, ktorý hovorí o finančnom fungovaní tejto spoločnosti, sa s týmto problémom aj počíta. V bode 4 v § 2 sa uvádza, že prioritný majetok nie je možné ponechať do výpožičky, súčasti diaľnic, a tak ďalej, doba určitá 30 rokov, treba však tieto súčasti jednoznačne definovať, o čo teda ide, aby neskôr nemohlo dôjsť k zámene pojmov, nech vieme, čo je možné dať do nájmu. Ide napríklad aj o parkoviská, ktoré patria k diaľniciam alebo k cestám pre motorové vozidlá? V akom majetku budú napríklad tieto zariadenia vymenované. Na to zákon neodpovedá.

Paragraf 4, to je založenie a vznik diaľničnej spoločnosti, na založenie sa použije prioritný investičný infraštruktúrny majetok, súhlas osobitného zákona sa nevyžaduje, majetok bude musieť byť presne evidovaný a k tomu vykonané všetky právne kroky, ale teda otázka, napríklad kataster ohľadom vysporiadania majetku, nie je určený termín v prípade ciest prvej triedy, ktoré sú v koridoroch budúcich diaľnic. Z akých peňazí sa budú tieto vykupovať, ak viem, že len v oblasti Košíc, a o tom, myslím, že hovoril aj pán predrečník, je potrebná suma, ak si dobre pamätám z minulého zákona o štátnom rozpočte, je potrebná suma okolo 800 miliónov korún len v rámci jedného kraja, krát osem krajov, je to číslo veľmi veľké.

Bod 2, predmetom je účtovne oddelená a tak ďalej, uvádza návrh zákona. Skôr by ma zaujímala taká ľudská otázka, Slovenská správa ciest len na území mesta Bratislavy vlastní niekoľko budov. Pýtam sa, prečo práve diaľničná spoločnosť bude sedieť hneď v budove na Miletičovej ulici, ktorá je teda kvalitná budova, prečo si štát neponechá budovy, ktoré sú v lepšom stave a nechá ich vo svojom vlastníctve, a diaľničná spoločnosť ako predmet podnikania sa nepresunie do niektorých budov, ktoré sú v horšom stave, ktoré sú však bližšie napríklad k strategickým veciam súvisiacim s diaľničnou spoločnosťou, napríklad, ja neviem, budova, ktorá je síce horšia, ale je možné použiť ju aj pre diaľničnú spoločnosť, budova Na poliankach. Určenie hodnoty nepeňažného vkladu, § 5, tam sa teda hovorí, aká je hodnota nepeňažného vkladu, akým spôsobom sa bude táto hodnota zisťovať. Chcem len poznamenať, pozor na neprimerané nadhodnotenie alebo podhodnotenie, skôr by som mal návrh, aby vzniklo viacej nezávislých znaleckých posudkov, aby sa predišlo možnému manipulovaniu so štátnym majetkom, ktorý sa bude delimitovať do tejto spoločnosti, ktorá vzniká. Takisto mi nie je celkom jasná výška rezervného fondu, odkiaľ sa zoberú tieto finančné prostriedky v miere ročného rozpočtu. Upozorňujem, že aj veci, ktoré slúžia na správu, údržbu opráv, rozvoj diaľnic alebo aj na cesty pre motorové vozidlá, majú určitú hodnotu, ktorú by bolo tiež potrebné vyčísliť a nejakým prevodom odovzdať.

Paragraf 7, dátum vzniku Diaľničnej spoločnosti. V tom čase na ňu prechádzajú všetky práva a povinnosti a tak ďalej. Tu skôr by ma zaujímala odpoveď na otázku, nie je jednoznačne uvedené, či všetci súčasní zamestnanci Slovenskej správy ciest prejdú na novej organizácie. Hovorí sa o nejakom zvyšku. Čo to je zvyšok, čo bude s ním? Akú bude mať tento zvyšok náplň, alebo ide o podstatné zníženie počtu pracovníkov, prepúšťanie? Zvyšok teda bude vyhodený do nejakej z nevyhovujúcich budov. Nie je mi to celkom jasné a nie som celkom spokojný s týmto riešením.

§ 8, predmet podnikania. Dalo by sa hovoriť o mnohých veciach, ktoré tu súvisia. Skôr ma zaujíma, prečo tu nie je napríklad inžinierska činnosť, ktorú považujem za veľmi dôležitú v Slovenskej správe ciest, súvisiaca s informačnými technológiami a podobne. Tá nikde nie je uvádzaná, je len v osobitnom, na konci ustanovení, ale považujem to teda za škodu.

V § 12, diaľničná spoločnosť, znovu by som mohol viaceré veci, tu mám teda poznamenané, snáď už by to bolo príliš veľa k tomuto jednému návrhu zákona.

V § 13, znovu mám poznámku, že všetky činnosti vykonáva dnes Slovenská správa ciest a teda sú to podnikateľské činnosti. Ak vznikne Diaľničná spoločnosť, čo vlastne bude ďalej so Slovenskou správou ciest, bude rozpočtová, príspevková? Aká bude pracovná náplň, alebo samotné zrušenie Slovenskej správy ciest, to je pre mňa otvorená otázka.

K bodu 17, ktorý súvisí s § 13, hovorí sa tam o colných priestoroch, tu poznamenávam, že ten ostane na východnej hranici s Ukrajinou, ostatné colné priestory zanikli vstupom do Európskej únie a tak ďalej.

Čiže záver, ja skúsim len záver, pretože moje vystúpenie bolo ďaleko, ďaleko širšie, ale predpokladám, že ešte ďalšie vystúpenia by boli totožné s mojím. Takže v závere ešte raz skúsim sumarizáciu. Nie je zohľadnený vstupný majetok ohľadom ciest prvej triedy, ktoré sa majú stať majetkom Diaľničnej spoločnosti, to znamená, aký bude osud súbehov, ktoré sú spoplatnené. Hovoril som o tom majetkovom usporiadaní v budovách, ktoré sú lukratívne. Teda prečo sa štát vzdáva lepších priestorov a ponecháva lepšie priestory Diaľničnej spoločnosti, ktorá je, samozrejme, spoločnosťou, ktorá môže podnikať? Hovoril som o tom rezervnom fonde, hovoril som a pýtal som sa na rozdelenie odborných činností súčasnej Slovenskej správy ciest, pretože pán minister vie, že nedávne udalosti na prístavnom moste, ale to možno bude mať vylosovanú otázku na zajtra, preukázali akúsi neschopnosť riadiť na Slovenskej správe ciest tieto problémy, ako to potom bude riadiť Diaľničná spoločnosť. Druhá etapa transformácie Slovenskej správy ciest, tiež si nemyslím, že je dobre riešená. Nepoznám teda bližšie, skôr by som potreboval možno diskusie, ako bude nakladané s ľudskými zdrojmi na Slovenskej správe ciest. Mohli by sme hovoriť dlhšie na tému a tento zákon mi dnes nedáva odpoveď na otázku elektronického spoplatnenia. Iste všetci vieme, tí, ktorí sa zaoberáme týmto problémom, aký dlhý čas je potrebný pre rozbehnutie uvedeného systému. Ak máme k dispozícii alebo má vláda dnes k dispozícii čas 18 mesiacov, v ktorom treba vykonať obrovské množstvo práce, myslím si, že to bude značný problém a dovolím si naň upozorniť. Mrzelo ma, že pán minister dopravy sa nevyjadril k televíznej prestrelke medzi ministrom financií a generálnym riaditeľom Slovenskej správy ciest ohľadom drahých diaľnic. Viete, keby boli diaľnice stavané podľa hesla, ktoré som razil, stavať rýchlo a splácať pomaly, nemuselo k takejto prestrelke vôbec dôjsť a diaľnice mohli byť úplne, úplne niekde inde. Takisto otázka nálepiek za používanie diaľnic, rýchlostných ciest. Vieme, že dnes diaľnice máme drahšie ako vo Švajčiarsku alebo v Čechách, tak to aspoň hodnotila naša tlač. Obávam sa, že zdražovanie nálepiek nevychádza z pozitívnych makroekonomických predpokladov, o ktorých nás ubezpečuje podpredseda vlády a minister financií, ale vychádza z niečoho iného, vychádza z potreby zdrojov naplnenia príjmovej časti práve tejto Diaľničnej spoločnosti. Otázkou je, ako udržať verejné financovanie. Bojím sa, že dopad na obyvateľstvo, dobrý, v tomto prípade nebude.

Takže môj absolútny zámer, mnohé pozmeňujúce návrhy prešli vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu, podnikanie, ale musím podčiarknuť ďalej, poviem veľmi slušne a veľmi diplomaticky, ten zákon nie je špičkový, ale čo teraz. To je naozaj otázka, je tu dnes alebo je pripravený na rokovanie v parlamente zákon o štátnom rozpočte na rok 2005, čo teraz teda s týmto zákonom? Blokovať ho, nechať ho prepracovať, vrátiť na prepracovanie, zastaviť alebo pozastaviť výstavbu diaľnic, keď vláda pochopila, že o dva roky môže strihať pásky a o dva roky bude rok znovu volebný. Je to na škodu. Ja by som snáď skôr mohol kdesi v závere dávať otázky. Škoda Štátneho fondu cestného hospodárstva, ktorý tu existoval, škoda zastavenia výstavby diaľnic. Ak by som to porovnal teda s nezamestnanosťou, ktorá z toho titulu vznikla, ak by som porovnal chýbajúce kilometre, ak by som porovnal množstvo investorov, ktorí tu na Slovensku mohli byť, aký objem priemyselnej výroby mohli títo investori doniesť, myslím si, mohli sme byť omnoho ďalej, ale to už nesúvisí priamo s meritom tohto zákona. Povedal som aspoň niekoľko odborných problémov a je skutočne dnes na zváženie, schváliť, alebo neschváliť, to je naozaj hamletovská otázka. Ďakujem pekne. (Potlesk.)