Středa 27. října 2004

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Maxon procedurálny návrh má.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som teda len sa zmieniť o tej procedúre hlasovania. Pán minister, z hľadiska rokovacieho poriadku máte možnosť uplatniť veto v tom prípade, že tá novela ide nad rámec vládneho návrhu zákona. Chcel by som upozorniť, že zriadením tejto spoločnosti novelizujete aj zákon č. 135, takzvaný cestný zákon, špeciálne otvárate čl. II aj § 6, takže toto veto uplatniť nemôžete a ďakujem pekne, že ste sa stotožnili s filozofiou toho návrhu. Takže budeme o ňom hlasovať v súlade s rokovacím poriadkom.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Aký návrh, pán poslanec, aký je procedurálny návrh? Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť, nech sa páči. Máte slovo.

Ľ. Vážny, poslanec: Pokúsim sa veľmi stručne, lebo tá rozprava bola taká plodná a taká dlhá, že nepredpokladal som ani ja takýto jej priebeh, o čom svedčí aj to, že som si na tretiu dohodol jedno stretnutie alebo dve stretnutia. Už sú štyri hodiny, takže sa mi zdá, že sme to trošku natiahli, ale snáď na prospech veci. Veľmi stručne len zareagujem k tomu výboru na pána ministra. Boli síce prítomní 11 na výbore, ale, samozrejme, s 11 členmi je výbor uznášaniaschopný. A tiež som nemyslel iba zmluvu o budúcej zmluve, ale, samozrejme, spracovať aj nejaký rámec kontraktu. (Hlas v rokovacej sále.) Ešte ma opravuje pán predseda, že nás je 14, čiže to je ešte presnejšie. Ale poďme hneď k veci, ja som vo svojom vystúpení nepovedal, že diaľnice sa nepredražujú alebo predražujú kvôli obciam, chcel som poukázať na to, že obce majú požiadavky, ktoré, samozrejme, predražujú diaľnice, a poukázali na to, že je konkrétne ihrisko. V Ladciach bolo treba preložiť kvôli diaľnici. Ale ja si myslím, že je to odpútavanie pozornosti, a stále opakujem, že treba sa nám sústrediť na spôsob, na systém výstavby a s tými 800 ľuďmi, ktorí prejdú do tej novej organizačnej zložky, ktorí sú naučení robiť takto, to zrejme tiež nebude najlepšie. Čiže kým si neozdravíme tú minulosť, kým sa s ňou nevysporiadame, tak zase budeme nabaľovať tie isté problémy, zase budú desiatky dodatkov za stá milióny korún, ktoré nie sú zapríčinené len tým, že je predĺžená doba výstavby, ale sú zapríčinené aj neodborným vedením tých stavieb, ktorými určite diaľnica a rýchlostné cesty sú. O tom som presvedčený, ale o tom nás presvedčuje aj doba a výsledky, ja neviem, príklad Branisko, ktoré je predražené možno o 40 % oproti pôvodným zámerom, a tiež tam nie je iba to, že je dlhšia doba výstavby, ale sú tam rôzne iné vplyvy v tom, o ktorých teraz by sme sa museli baviť ešte ďalšie dve hodiny, ale takisto aj hociktorý iný diaľničný úsek.

K vlastnej podstate, čo boli predložené tri pozmeňujúce návrhy, k tomu môžem skonštatovať iba toľko, že súvislosť týchto pozmeňujúcich návrhov je v poriadku, súvislosť s návrhom zákona, čiže z pohľadu spravodajcu môžem toto skonštatovať a takisto je aj súvislosť pozmeňujúceho návrhu poslanca Vážneho v súlade s návrhom zákona, čiže na margo toho, čo pán poslanec Janiš hovoril. Mýli ma iné, aby som to urýchlil. Z veľa úst tu zaznelo, že viem, že zákon nie je dobrý. Viem, že zákon má chyby, že je dokonca zlý, že bavili sme sa aj všetci tu spolu, že ten obchodno-finančný plán na takúto spoločnosť, ktorá bude disponovať 15 až 20 miliardami korún ročne, je zadefinovaný príliš vágne, príliš slabo a jednoducho, tiež máme vnútorné pochybnosti, čo ďalej, a veľakrát tu odznelo, že zákon je zlý, ale ja si myslím, že my sme sa nezaviazali, že budeme robiť zlé zákony. To znamená, nad týmto sa zamyslime. Ja vôbec nechcem zabrzdiť výstavbu diaľnic, ale keď sme o tom presvedčení, že je niečo správne, tak sa nedajme nútiť tým, že keď to zajtra nebude schválené, tak je zle. Jednoducho, ak je to zlé, odstráňme to, čo je zlé, a zmeškáme dva mesiace, a tento proces spustíme znovu, ak sa presvedčíme o tom, že takáto Diaľničná spoločnosť je nevyhnutná, tak ju spustime, ale odstráňme tie chyby, o ktorých som pred chvíľou hovoril.

Samozrejme, mne sa veľmi zdá, a preto aj nabádam na vážne zamyslenie sa nad celým problémom, že my tú posvätnú formulku, ktorá sa stále hovorí, že štát je zlý vlastník, premeníme, že štát je zlý vlastník, ale dobrý platiteľ zlých štátnych garancií. Toto sa mi zdá, že nám z tohto všetko vyplynie, a mám vážnu obavu, a preto som tak vystupoval, ako som vystupoval. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač č. 797).

Rokovania o tomto bode programu sme včera prerušili pred rozpravou. Teraz žiadam poslanca Jarjabka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu pána poslanca Tomáša Galbavého, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov. Do rozpravy sú prihlásení poslanci Lintner, Čaplovič, Rusnáková a Heriban. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Lintnerovi a pripraví sa pán poslanec Čaplovič.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Aj keď sme začali inú tému, nedá mi po tých dvoch hodinách a úprimne hovorím, zaujímavých hodinách trocha nezareagovať na tú debatu, tak mi prišlo na um, predsa len to tam trocha polemicky politicky zaiskrilo. Tak mi prišlo na um, že keby bol volebný systém taký, že by sa ľudia nerozhodovali medzi 17 stranami, ale 17 témami, a povedzme keby vyhrali diaľnice, až potom by sa otvárali obálky, do ktorých by politické strany pred voľbami dali svoje priority a potom by koalíciu možno tvorili strany, ktoré majú v obálkach práve diaľnice, možno by sme boli ďalej v diaľnicach, možno by sme boli ďalej v zdravotníctve, lebo, ja neviem, možno pán doktor Zajac by si rozumel s pánom doktorom Urbánim viac, ako si rozumel s niekým...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ale oni si rozumejú!

Ľ. Lintner, poslanec: Tak to len taká malá odbočka. Čiže k téme, ktorú sme začali, dovoľte, kolegyne, kolegovia, aby som pred vás predstúpil s pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii. Včera predkladateľ jasne uviedol dôvody, s ktorými prichádza, alebo ktoré ho viedli k predloženiu, a ja chcem zdôrazniť za seba, že s tými dôvodmi absolútne súhlasím. Tu, samozrejme, vzniká alebo vznikla po predložení tejto novely debata o tom, čo spôsobujeme Slovenskej televízii, že ten návrh smeruje k nejakému zadlžovaniu, že pán generálny riaditeľ Slovenskej televízie písal listy volajúce o pomoc, ktoré by mali zamedziť prijatiu takéhoto ustanovenia alebo takejto novely, tak chcem povedať, že s postojmi generálneho riaditeľa nesúhlasím. Samozrejme, pri tom riešení aj vo výbore sa veľmi výrazne diskutovalo a keď si spomínam na debatu spred roka, keď vo vládnom návrhu bolo takéto viazanie na pôvodnú slovenskú tvorbu a keď sme ho ozaj po dohode aj koaličných, aj opozičných poslancov na základe žiadosti riaditeľa vypustili, tak aj ja som v tej debate pripomenul, že budem sledovať trend Slovenskej televízie, trend programovej tvorby, a mne nestačí na ubezpečenie, že sa plní duálny systém, to, že pán generálny riaditeľ hovorí, že sa prehŕňa v pôvodných autorských scenároch, pretože nevidím výsledok v tom zmysle. Treba si povedať, že ten návrh a aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý poviem, smeruje k tomu, aby sa napĺňal duálny systém na Slovensku. Duálny systém vo svojej podstate niečo znamená a ak chceme rezignovať na duálny systém, tak si to priznajme. Pokojne si povedzme, nech tu existujú komerčné médiá, ktoré budú napĺňať aj služby vo verejnom záujme, ale priznajme si to. Ale keď na jednej strane trváme na dodržaní duálneho systému, tak ten duálny systém pri médiu, ktorý má napĺňať služby v záujme verejnosti, musí niečo napĺňať. A tak vnímam aj predložený návrh, tak vnímam aj povedzme upravený návrh, ale prichádzam s ďalším a poviem to otvorene, oveľa mäkším variantom. Ten variant, ktorý prešiel cez medialný výbor, hovorí o percentách z času a ja budem predkladať variant, ktorý hovorí o percentách z koncesionárskych poplatkov.

Ak pán riaditeľ hovorí, že v súčasnosti vyberá zhruba na koncesionárskych poplatkoch alebo tá vyberateľnosť je na úrovni 1 miliarda 300 miliónov, tak ja hovorím o 10 % z tejto sumy a, samozrejme, nie je to pevné a vždy sa to odvíja od toho, aká suma koncesionárskych poplatkov sa vyberá. Často sa pozeráme na Slovenskú televíziu alebo hodnotíme tú Slovenskú televíziu cez vnímanie Českej televízie. Ak ste si všimli, peoplemetrové merania, aktuálne, tak sledovanosť Českej televízie, a pozrite si najmä pondelky, keď Česká televízia prináša pôvodné seriály, ktoré prinášajú, predovšetkým sú to seriály zo súčasného života, tak Česká televízia na Slovensku sa približuje k sledovaniu Slovenskej televízie. Čiže aj slovenský divák požaduje takýto typ programu, ktorého sa mu však v Slovenskej televízii nedostáva. Domnievam sa, že v tomto zmysle absentuje prístup manažmentu Slovenskej televízie a ten návrh, ktorý vznikol z dielne pánov poslanca Jarjabka a Čaploviča, sledoval len to a ja som ho tak vnímal, že treba upraviť programovú tvorbu, keďže sa ukázalo, že manažment smeruje skôr ku komercii ako k naplneniu verejného záujmu.

Ten pozmeňujúci, môj, návrh má však dve časti. V jednej, samozrejme, sleduje presne ten moment, to znamená viazanie prostriedkov na pôvodnú slovenskú tvorbu a v jednej časti vypĺňa doterajšiu medzeru, ktorá vznikla tým, že zákon o Slovenskej televízii bol prijatý tak, že vstúpil do platnosti až 1. februára a v tom jednom mesiaci, manažment Slovenskej televízie, vzniklo v tom mesiaci niekoľko obchodných spoločností, ale chýba kontrola a istá previazanosť kompetencií Rady Slovenskej televízie na chod týchto spoločností, takže v tej jednej časti pozmeňujúceho návrhu riešim aj túto situáciu. Dovoľte teda, aby som teda prečítal pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.

Čl. I znie: Po prvé, § 8 ods. 1 písm. g) znie: "Schvaľuje po oboznámení sa so stanoviskom dozornej komisie návrhy na podnikateľské zámery podľa § 6 ods. 2, návrhy nových činností obchodnej spoločnosti, v ktorej má Slovenská televízia majetkovú účasť, návrhy na predaj podielu v tejto obchodnej spoločnosti a návrhy na združovanie prostriedkov podľa § 20 ods. 8."

Po druhé, § 17 ods. 3 písm. e) znie: "Predkladá Rade návrhy na podnikateľské zámery podľa § 6 ods. 2, návrhy na nové činnosti obchodnej spoločnosti, v ktorej má Slovenská televízia majetkovú účasť, návrhy na predaj podielu v tejto obchodnej spoločnosti a návrhy na združovanie prostriedkov podľa § 20 ods. 8 a návrhy podľa § 8 ods. 1 písm. d) a i)".

Po tretie, v § 17 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie: "Generálny riaditeľ je povinný poskytovať súčinnosť Rade pri vykonávaní jej dohľadu nad plnením tohto zákona a úloh, ktoré Slovenskej televízii vyplývajú z osobitných predpisov". Tu je odkaz k poznámke pod čiarou 7. Chcem podotknúť, že táto poznámka je úplne identická s poznámkou, ktorá je pod 7 v § 8, "...poskytnutím všetkých podkladov, o ktoré Rada v súvislosti s posúdením dodržiavania zákona, najmä v oblasti poslania Slovenskej televízie a jej hospodárenia požiada".

Doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 5. Odôvodnenie k týmto bodom, s ohľadom na súčasnú prax sa precizuje vzťah medzi generálnym riaditeľom a Radou v oblasti podnikania Slovenskej televízie. Predovšetkým sa tým vyrieši fakt, že zákon počítal s účasťou Rady pri rozhodovaní o zakladaní spoločnosti Pro futuro, zatiaľ čo Slovenská televízia založila obchodné spoločnosti tesne pred nadobudnutím účinnosti zákona. Tým sa niektoré zásadné rozhodnutia týkajúce sa verejných financií dostali mimo kompetencie Rady.

Ďalšie body pozmeňujúceho návrhu. Po štvrté, v § 19 ods. 3 písm. c) sa slová "§ 17 ods. 3 písm. f)" nahrádzajú slovami "§ 17 ods. 3 písm. e)" alebo povinnosť podľa § 17 ods. 4.

Po piate, v § 19 ods. 3 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie: "Slovenská televízia neplní povinnosť podľa § 21 ods. 4". Doterajšie písm. d) sa označuje ako písm. e). Odôvodnenie k týmto dôvodom. Ide o legislatívno-technickú úpravou, ktorou sa odstraňuje nepresnosť pôvodnej úpravy, s ohľadom na súčasnú prax sa precizuje pôsobnosť Rady vo vzťahu ku generálnemu riaditeľovi.

Šiesty bod pozmeňujúceho návrhu. V § 5 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie: "Vysielanie dokumentárneho, dramatického, animovaného, hudobno-dramatického a vzdelávacieho programu". Doterajšie písm. d) až n) sa označujú ako písm. e) až o).

Po siedme, v § 21 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie: "Slovenská televízia je povinná použiť príjmy podľa ods. 1 písm. a) tak, aby sa ročne podieľala na tvorbe dokumentárneho, dramatického, animovaného, hudobno-dramatického a vzdelávacieho programu v rozsahu najmenej 10 % z týchto príjmov. Doterajšie ods. 4 a 5 sa označujú ako ods. 5 a 6.

Odôvodnenie k týmto bodom: Určujú sa podmienky na zabezpečenie minimálneho vysielania programov, ktoré sú z hľadiska služby verejnosti základnými, na plnenie ktorých má Slovenská televízia vynakladať prímy z koncesionárskych poplatkov. Zmena spôsobu zabezpečenia pôvodnej filozofie návrhu novely súvisí predovšetkým s negatívnym stanoviskom ministerstva financií, tu hovorím, alebo to odôvodnenie smerujeme k tomu listu, ktorý teda adresoval pán generálny riaditeľ Slovenskej televízie ministrovi financií, na základe čoho minister financií argumentuje tým, že vlastne tou úpravou, ktorá je v pôvodnom návrhu, alebo aj tou zmenou, ktorá prešla cez mediálny výbor, že sa Slovenská televízia bude zadlžovať. Ešte raz opakujem, nesúhlasím s touto argumentáciou, nie je pravdivá. Naviazanie povinnosti na podiel prostriedkov, ktoré Slovenská televízia má k dispozícii, je reálnejšie a spravodlivejšie ako určenie povinnosti podielu vysielacieho času, ktorý má byť v novej tvorbe venovaný. Ak bude mať Slovenská televízia viac financií, pôjde viac aj do tvorby, nemôže sa však stať, že povinnosť bude neúmerne vyššia ako reálny príjem.

Pozmeňujúci návrh, bod 8. Za § 23 sa vkladá § 23a, ktorý znie: "Generálny riaditeľ je povinný do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona predložiť Rade na schválenie podnikateľský zámer každej obchodnej spoločnosti, v ktorej má Slovenská televízia majetkovú účasť, vrátane činnosti, ktoré táto spoločnosť vykonáva alebo by mala vykonávať. Ak Rada nevysloví súhlas s predloženým podnikateľským zámerom alebo s činnosťou obchodnej spoločnosti, generálny riaditeľ je povinný túto obchodnú spoločnosť zrušiť alebo ak nie, Slovenská televízia jej jediným vlastníkom, skončiť majetkovú účasť Slovenskej televízie v nej a to najneskôr do 90 dní od prerokovania Radou, ak Rada neurčí inú lehotu".

Odôvodnenie k tomuto bodu: Prechodným ustanovením sa upravujú vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tejto novely a to v záujem zabezpečenia transparentnosti vzťahu medzi generálnym riaditeľom a Radou.

Čl. II znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2005, okrem § 21 ods. 4, ktorý nadobúda účinnosť 1. mája 2005", to znamená, je to paragraf, ktorý sa viaže na prostriedky pre pôvodnú tvorbu, ktorá je tam definovaná. V súvislosti s tým pozmeňujúcim návrhom, s ktorým som vás oboznámil, chcem požiadať aj o úpravu hlasovania, to znamená zo spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie body 3, 4 a 6 a moje hlasovanie, prosím, pán spoločný spravodajca, spojiť tak, aby sa spoločne hlasovalo o bodoch 1, 2, 3 a 8 a spoločne o bodoch 4, 5, 6 a 7. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán poslanec? S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Mikloško, Devínsky a pani Podracká. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Lintner urobil zmenu a síce že by časť vysielania bola podľa percenta vybraných z koncesionárskych poplatkov, zatiaľ čo predkladatelia hovoria o 10 % z celkového vysielania. Ja si viem predstaviť, ako bude vyzerať kontrola, a je jednoduchá, pokiaľ sa má skontrolovať, či Slovenský rozhlas skutočne tých 10 % vysielania zachoval. Ale, pán poslanec, neviem si predstaviť celkom dobre priehľadnosť, jasnosť a jednoduchosť kontroly, či teda skutočne vami navrhovaných 10 % z koncesionárskych poplatkov bolo použité na ten účel, ktorý vlastne tu sa navrhuje. A potom je tu nebezpečie, že sa urobí jedna relácia, do ktorej sa tri štvrtiny tých financií vtlačia a bude mať veľmi malú pôvodnú tvorbu. Veď netajme si, že 240 miliónov Slovenská televízia dala na program Super star a ešte ďalšie dva, vzhľadom na čas nebudem rozvádzať. No čo keď takýto jeden program sa spraví pôvodný a to bude všetko, čo bude vysielané. Čiže návrh predkladateľov sa mi zdá byť oveľa rozumnejší a ľahšie kontrolovateľnejší. Ja mám na vás otázku: Ako si predstavujete kontrolu vášho návrhu? Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Lintner, mňa by zaujímalo, myslím to veľmi vážne, či to hovoríš za seba alebo za klub ANO, pretože tento pozmeňujúci návrh je likvidačný pre Slovenskú televíziu, doslova likvidačný. Ak má správna rada, teda ak televízna rada má mať právo zamietnuť podnikateľský zámer, to je likvidačné, pretože tým pádom riaditeľ nemá žiadnu moc, pričom správna rada, teda televízia nemá žiadnu zodpovednosť za televíziu, žiadnu. Čiže toto je absolútne likvidačné, riaditeľ bude úplný vazal tejto televíznej rady, ale zároveň televízna rada nebude mať žiadnu zodpovednosť. To je absolútne likvidačný paragraf a mňa by len zaujímalo, prečo si ho nenavrhol pre Slovenský rozhlas, prečo len pre Slovenskú televíziu. Toto a podľa zákona túto povinnosť, ak sa robia nejaké nekalé veci v podnikaní v televízii, má dozorná rada zo zákona, ale posunúť veci do televíznej rady považujem za absolútne likvidačnú záležitosť pre Slovenskú televíziu, a preto ma veľmi zaujíma, že čí to je návrh, či tvoj osobný alebo klubu ANO.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Devínsky.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dnešná situácia mi presne pripomína tú, ktorú sme tu zažili pred rokom, ako to aj pán poslanec Lintner spomenul, keď sme schvaľovali nový zákon o Slovenskej televízii. Aj vtedy sme diskutovali a hovorili o tom, či je vhodné a správne, aby v trhovom prostredí sa zákonom nariadilo, v tomto prípade riaditeľovi Slovenskej televízie, aby každý rok povinne vyčleňoval desiatky miliónov korún pre istú malú skupinu ľudí, lebo tu naozaj nejde len o pôvodnú tvorbu, tu ide približne o 130 alebo 140 miliónov Sk, ktoré zo zákona dostane každoročne istá privilegovaná skupina ľudí. Dokonca pod hrozbou odvolania riaditeľa, ako to navrhuje pán poslanec Lintner. Tieto peniaze sa budú musieť minúť bez ohľadu na to, či výsledkom bude produkt kvalitný, alebo bude nekvalitný a ak sa z akéhokoľvek dôvodu, povedzme aj pre nedostatok záujmu neminú, riaditeľa bude môcť rada odvolať. V každej spoločnosti, ktorá pozná zákony, sa tomuto veľmi diplomaticky hovorí pozitívna diskriminácia, či privilegovanie vybraných. Navyše je to, ako povedal aj pán poslanec Mikloško, priamy zásah do podstaty inštitúcie bez ohľadu na to, kto je vo vedúcich pozíciách, no a nakoniec, podobne ako povedala aj pani poslankyňa Tóthová, tu môže vznikať, ja by som to nazval istý veľmi veľký priestor pre pokušenie pre tých, ktorí budú rozhodovať o tých prostriedkov a ktorí ich budú prideľovať. Takže z tohto hľadiska je pre mňa dosť dôvodov pre to, aby som nepodporil tento návrh novely zákona. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja naopak som za tento pozmeňujúci návrh, lebo si myslím, že akékoľvek prostriedky, ktoré by sa ušli na pôvodnú tvorbu, sú dobré a verím, že aj správna rada, aj akékoľvek iné rady naozaj budú k filozofii toho, čo je pôvodná tvorba, pristupovať zodpovedne a nevidím dôvod, aby toto svoje postavenie zneužívali. Marginalizácia slovenskej pôvodnej tvorby, aká je dnes na umeleckej scéne, je ohromná a samozrejme to súvisí aj s nárastom konzumnej kultúry a priemyslu kultúry a nazdávam sa, že v tejto optike, keď zábavný priemysel nerieši otázku voľného času, ale len zapĺňania prázdneho času, ktorý sa spája s nudou a konzumom, je to pre pôvodnú tvorbu cesta.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner s reakciou na faktické poznámky.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, všetko čo ste pomenovali, je pravdivé, ja som vo svojom pozmeňováku v podstate, priznávam to otvorene, vychádzal v ústrety generálnemu riaditeľovi, ktorý bol na našom poslaneckom klube, ktorý argumentoval, že aj tak počíta so 70 miliónmi, ale mne nedá, aby sa to proste neviazalo. Vo všetkom máte pravdu, áno, môže to dať na jeden film a tým skončí. Samozrejme, počítam, že aj ak bude táto novela schválená, že aj hlavný manažer Slovenskej televízie si uvedomí, čo sme tým sledovali, a nebude sa odkláňať takýmto spôsobom od zámeru a že pôjde do šírky tvorby, nie do jednej investície, lebo ten pôvodný návrh - a diskutoval som o ňom vo výbore, samozrejme -, je ešte tvrdší, lebo ten počíta s 250 miliónmi na túto tvorbu, takže ak pán Mikloško používa z hľadiska môjho návrhu, teda inej časti tohto návrhu slovo likvidačný. Ja len neviem, prečo sa dívaš na mňa tak prísne, lebo ja len vypĺňam medzeru, ktorá vznikla tým, že sa posunula účinnosť zákona, tiež nie korektným spôsobom a že pán generálny riaditeľ využil túto absenciu na ustanovenie obchodných spoločností, kde stratila Rada svoje kompetencie, ktoré musí mať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave, pán poslanec Čaplovič, pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková. (Hlas v rokovacej sále.)

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené dámy, vážení páni. Najprv v úvode jedna otázka, ja som si ju sám položil za tieto dni a ťažko sa mi na ňu odpovedá. Nie je paradoxné, že pán generálny riaditeľ Slovenskej televízie ovplyvňuje a znevažuje prácu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí zastupujú občanov platiacich koncesionárske poplatky? Prečo pán generálny riaditeľ neprišiel na gestorský výbor, keď sa prerokúvala táto novela? To sú zásadné otázky, pretože ak chodil po kluboch, na náš poslanecký klub neprišiel, zrejme ani nežiadal, ani na SMK, ale chodil po kluboch. Tak potom by bolo dobré, keby si ho kluby vypočuli, pretože všetci poslanci tu nesedia, vypočuli si stanovisko aj predkladateľov, aby to bolo vis a vis, úprimné, čestné, každý argument zaváži, z jednej aj z druhej strany a táto diskusia mohlo byť aj na straníckych kluboch nášho parlamentu. Chcel by som povedať jednu vec, neviem, či tu pán Rybníček sedí alebo či to pozerá pri nejakom monitore, že mňa pán Rybníček, generálny riaditeľ Slovenskej televízie, žiadnym darom nezvedie. Ak zviedol niektorých poslancov tejto Národnej rady, mňa takýmito darmi nezvedie a preto za mnou ani nemôže prísť. (Potlesk.)

Vážení, ťažko by sme hľadali v Európskej únii štát, v ktorom by poslanci parlamentu museli vyvíjať iniciatívu pre to, aby verejnoprávna televízia venovala, aspoň raz 20 % hovoríme, inokedy 10 %, tentoraz hovoríme o 5 % svojho vysielacieho času premiérovej, pôvodnej tvorbe. A asi nikde na svete neexistuje verejnoprávna televízia, ktorej vyplýva zo zákona i z vlastnej podstaty fungovania duálneho systému, aby predovšetkým tvorila a vysielala vlastné pôvodné programy, ktorá by takúto povinnosť, a to sa týka našej Slovenskej televízie, teda takúto povinnosť považovala za ohrozenie svojej existencie. Pozrime si listy, ktoré pán Rybníček napísal. Žiaľ, takýto stav je u nás doma na Slovensku. Takto sa totiž stavia súčasné vedenie Slovenskej televízie k prirodzenému očakávaniu ľudí, občanov tohto štátu, ktorí za verejnoprávnu televíziu platia preto, aby v nej videli niečo iné, podčiarkujem, niečo iné ako v komerčných televíziách. Len na Slovensku je asi možné, že generálny riaditeľ verejnoprávnej Slovenskej televízie účinkuje v propagačnom spote, v ktorom obhajuje a vyzdvihuje ako ťažiskový a záchranný program pre Slovenskú televíziu ten najkomerčnejší formát, akým nesporne je súťaž Super star. (Potlesk.) Nepoznám verejnoprávnu televíziu, že by vystupoval riaditeľ v zmysle takéhoto programu. Je to všetko príznačné spomínanému stavu Slovenskej televízie. Som presvedčený, že koreňom takéhoto pomýleného postoja je zjavné uprednostňovanie peňazí a sledovanosti nad hodnotami, ktoré by mala Slovenská televízia zo zákona tvoriť, zo zákona šíriť občanom Slovenskej republiky, koncesionárskym platiteľom. Je to pochybné súťaženie, ktoré nadovšetko uprednostňuje jej terajšie vedenie, ktoré prostredníctvom dnes už generálneho riaditeľa zabudlo, čo sľúbilo vo svojom programe pri predstavovaní sa v našom gestorskom mediálnom výbore na prelome rokov 2002 až 2003. Vtedy som zdvihol za pána generálneho riaditeľa, vtedy ústredného riaditeľa, ruku. Teraz by som tú ruku zdvihnúť nemohol. Považujem pritom za veľmi krátkozraké, ak si v Slovenskej televízii myslia, že sledovanosť verejnoprávnej televízie je možné dosiahnuť len jej komerčnou zložkou. Príklad BBC, opakujem, príklad BBC, ale aj k nám najbližšej Českej televízie hovorí o tom, že najviac sledované a obľúbené sú napríklad pôvodné dramatické seriály, kvalitná, nie povrchná pôvodná dokumentárna tvorba a tak ďalej a tak ďalej, čo nemôžeme vidieť zo Slovenskej televízie. Treba si uvedomiť, že pôvodná tvorba je nielen to, čo by mala Slovenská televízia zo zákona robiť, ale aj to, čo dáva zmysel jej existencii a čo - ak je to kvalitné -, môže získať verejnoprávnej televízii pevnú pozíciu na diváckom trhu. Týmto sa bude Slovenská televízia odlišovať od Markízy, JOJ a ďalších televízií v duálnom systéme, týmto bude jedinečná a o to by sa mal snažiť aj generálny riaditeľ Slovenskej televízie. Preto náš návrh nie je ohrozením Slovenskej televízie, pán generálny riaditeľ, ale pomocou pre jej manažment, vrátane vás, ktorý nepochopil alebo nechce pochopiť, že cesta pôvodnej tvorby je jedinou cestou pre Slovenskú televíziu. Myslím si, že s dvojročnou skúsenosťou uvažovania a konania súčasného vedenia Slovenskej televízie v oblasti programu je načase urobiť konkrétne opatrenia. Nemôžeme sa predsa nečinne prizerať na to, že už tretí rok, lebo ideme do tretieho roku, tretí rok za sebou bude pôvodná tvorba v Slovenskej televízii prakticky mŕtva. Sľubovali hory-doly a nič sa neurodilo. Navrhovaných 5 % je minimum, je konsenzom, pripomeniem váženému plénu, že v návrhu zákona o Slovenskej televízii, ktorý parlament schválil, bolo pôvodne až 20 % na výrobu a vysielanie pôvodnej tvorby. Vtedy sa podarilo pánu ústrednému riaditeľovi vylobovať, že toto ustanovenie zo zákona vypadlo a neocitlo sa v ňom ani kompromisných 10 %. Popritom aj tu prítomný spravodajca, ktorý teraz odišiel, pri návrhu nového zákona o STV tvrdil, že do roka prijmeme také opatrenie. Je to zachytené v materiáloch z Národnej rady, že explicitne uvedieme minimálne 10 % pre výrobu a vysielanie pôvodnej tvorby. Žiaľ, niektorí poslanci v Národnej rade majú veľmi krátku pamäť, čo tu hovorili, čo tu tvrdili. A dnes sa rovnako odmietalo 10 % a ponúka sa nám tentoraz kompromisných 5 %. Obrazne ideme, tak mi to babička vravela, od dvadsiatich k piatim percentám, od dvadsiatich k piatim, ale je to dôležité systémové opatrenie, dôležitá zmena, aby STV konečne začala výraznejšie produkovať taký program, ktorý si občan nemôže pozrieť v komerčných televíziách. Aj tých navrhovaných 5 % je zmena, a preto si myslím, že je potrebné podporiť ju.

Pán Mikloško, kolega v našom výbore, keď sme prerokúvali finančnú situáciu Slovenskej televízie, bol sám šokovaný ako ostatní členovia nášho výboru, keď sa dozvedel, že Slovenská televízia nemá vytvorený samostatný účet pre koncesionárske poplatky. Dnes Európska komisia, ale aj v iných štátoch už to navrhuje, aby to bolo vytvorené, a pevne verím, že Slovenská televízia takýto účet už má vytvorený, pretože to je kontrola, kam idú tie peniaze občanov, či sa neprelievajú iným smerom ako na tie úlohy, ktoré má zo zákona Slovenská televízia plniť. Ide o koncesionárske poplatky. Čo sa urobí s poplatkami za reklamu a inými zdrojmi, to je vecou generálneho riaditeľa Slovenskej televízie, ale tuto by tá kontrola mala byť jasná. Žiaľ, zatiaľ sa v tej veci nič neurobilo. Ak tak neurobíme, čo sa týka tohto nášho návrhu, ktorý bol skutočne väčšinou vylepšený a ešte sa ďalej vylepšuje a zlepšuje, aj čo sa týka kontrolnej činnosti, lebo skutočne poslanci, náš výbor, Rada Slovenskej televízie, okrem tej dozornej rady, úplne sú bezzubé na kontrolu, čo sa v Slovenskej televízii deje. Tam do tých eseročiek ani vstúpiť nemôžeme a pritom sa tam používajú peniaze našich občanov, ktorí si platia za Slovenskú televíziu, a my sme volení občanmi a nemáme možnosť kontrolovať, ako sa tieto finančné prostriedky používajú v prospech toho, čo sa zo zákona Slovenskej televízii ukladá. Preto opakujem, ak tak neurobíme, neurobíme túto systémovú zmenu, opäť budú sľuby manažmentu Slovenskej televízie len pascou a stále si budeme opakovať na Slovensku obvyklé, čo som už povedal, sľubovali hory-doly, aj rybníčkovci sľubovali hory-doly. Ak nepodporíme tento konsenzuálny návrh so zmenami, ktoré tu navrhol, a prípadne vylepšia tento náš návrh, ktorý tu navrhol aj kolega Lintner, obrátime sa znovu chrbtom verejnosti. Tej verejnosti, ktorej sme zvýšili koncesionárske poplatky a prizeráme sa, ako sú používané krok za krokom na budovanie tretej komerčnej televízie. Musíme konečne pocítiť v našej spoločnosti, ctené dámy, vážení páni, že máme verejnoprávnu, a nie komerčnú tretiu Slovenskú televíziu. Preto vás prosím, zoberte za slovo generálneho riaditeľa, ktorý svojho času sľuboval, môj kolega a predkladateľ pán Jarjabek to už povedal, že televízia nahradí ministerstvo kultúry, napísané zostáva. Bolo to v jeho interview pre Pravdu, keď nastúpil za vtedy ústredného riaditeľa, že nahradí ministerstvo kultúry a umožníme mu aj tentoraz, aj prostredníctvom tejto novely, aj týchto zmien to realizovať, čo sľuboval, že skutočne bude plniť úlohy, ktoré vyplývajú aj pre ministerstvo kultúry v tejto oblasti. Žiaľ, asi sa tak nestane, pretože pán Rybníček sa zubami-nechtami tomu bráni a ovplyvňuje dosť negatívne aj poslancov Národnej rady. Možno si potom raz sadne v štúdiu do kresla pán Rybníček v nedeľu a bude nútený propagovať aj pôvodný slovenský film alebo rozprávku pre deti. Bude môcť propagovať pôvodný slovenský film alebo rozprávku pre deti, pretože tých rozprávok, pán generálny riaditeľ Rybníček, pre dospelých a vašich nedeľných kázní a sľubov, ktoré odznievajú z Mlynskej doliny, sme sa už napočúvali dosť.

Ďakujem vám za pozornosť a verím, že budete hlasovať za túto novelu. Ďakujem. (Mohutný potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Podracká. Končím teraz možnosť ďalších prihlášok s faktickou poznámkou. Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Ja by som na adresu kolegu Čaploviča a bol by som rád, keby ma chvíľu počúval aj pán navrhovateľ Jarjabek. My hovoríme o veľmi, by som povedal, brutálnom zanedbávaní pôvodnej tvorby riaditeľom Rybníčkom. Mňa by zaujímalo, keby pán poslanec Jarjabek pri svojom najbližšom vystúpení mohol povedať, akým spôsobom bola zastúpená slovenská tvorba v čase, keď on bol predsedom Rady Slovenskej televízie. Ja si spomínam na Repete a Halušky, to boli dva pôvodné žánre, ktoré tam bežali, nespomínam si na iné žánre, možno sa mýlim, a prečo vtedy nepýtali 10 %?

Druhá vec, pánovi poslancovi Čaplovičovi, hovorí, že jeho dar nezvedie, ani mňa nezvedie a bol by som rád, keby vymenoval poslancov, ktorých zviedol, lebo to sa nedá len takto o tom, by som povedal, abstraktne povedať a ďalej nedopovedať. Buďte taký dobrý, vymenujte tých, ktorých pán Rybníček zviedol darom.

Pánovi poslancovi Čaplovičovi by som rád ešte povedal, že porovnávať BBC so Slovenskou televíziou je neadekvátne, keď chcem použiť ten najslušnejší výraz, pretože pozrime sa, koľko má obyvateľov Anglicko a koľko Slovensko a koľko koncesionárskych, teda platiteľov má k dispozícii BBC a koľko Slovenská televízia. Ak do Slovenskej televízie nalejeme peniaze každý rok zo štátneho rozpočtu, pri tom trhu, ktorý tu je, teda v počte obyvateľov, môžeme porovnávať BBC so Slovenskou televíziou. Samozrejme, ja som zástancom a dovolím si povedať, že naozaj vyznavačom slovenskej kultúry, ale z druhej strany prosím, aby sme sa pohybovali v realite a doterajší všetci riaditelia bez toho, aby som sa ich chcel dotknúť, dokázali viesť... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Súhlasím s pánom Čaplovičom, že cesta pre pôvodnú tvorbu je konsenzus. Tiež si spomínam na "híring", ktorý mal pán Rybníček na výbore pre kultúru, keď sa uchádzal o funkciu riaditeľa Slovenskej televízie, a pôvodnú tvorbu vtedy definoval, že samozrejme ju bude napĺňať, pretože je to v zmysle zákona o Slovenskej televízii ako aj v zmysle samotnej podstaty verejnoprávnosti. Ale ako sa hovorí: "Skutekutek", slovenská jednotka je česko-slovenská jednotka a čo sa týka slovenskej dvojky, tak niektoré relácie tam riadi takzvaná samozvaná elita. Keď si vezmeme relácie, povedzme Dada Nagya Literárne oko alebo Pod lampou, môžeme vidieť, že len určitá skupina elity, či už ide zo strany spisovateľskej alebo umeleckej, odbornej a inej vedeckej obce, kultúrnej, proste "obecne", zastupuje iba jednu časť spektra spoločnosti a aj keď existujú nepísané dohody, že povedzme každý šiesty krát tam bude prizvaný niekto ako keby z tej druhej strany, aj z tej národnej, tak toto sa v praxi nedodržiava. Čiže pán Rybníček na "híringu" sľuboval, ale prax je úplne iná.

V zmysle povedaného sa nazdávam, že táto novela je aj z týchto dôvodov mimoriadne potrebná, a myslím si, že každý, kto do toho trošku vidí, nebude váhať pri hlasovaní.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Čaplovič s reakciou na faktické poznámky.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Ja som prvýkrát volil riaditeľa v tomto parlamente a očakávam od pána riaditeľa, aby skutočne pán riaditeľ plnil to, čo nám predložil aj na vypočutí, na takzvanom híringu, kde prisľúbil mnohé veci, ktoré v súčasnosti neplní. Čas plynie, samozrejme, ale tie zásadné veci, ktoré sa týkajú samotného obsahu vysielania Slovenskej televízie v tom duálnom systéme, neplní, a preto som sa, samozrejme, rozhodol, spolu s kolegom Jarjabkom predložiť túto novelu, ktorá je teraz vylepšená kolegami z môjho gestorského výboru. Čo a týka porovnávania BBC a Slovenskej televízie, samozrejme, nebudem to porovnávať podľa platiteľov koncesionárskych poplatkov, ale metódou. Naozaj u BBC je známe heslo, že na prvom mieste sú hodnoty a až potom sú peniaze. Tu sa začalo cez peoplemetre súťažiť a podobným spôsobom, čo pre verejnoprávnu televíziu nie je také dôležité. Verejnoprávna televízia musí často plniť menšinové žánre, ktoré nie sú dostupné v komerčných televíziách, musí plniť tento duálny systém a to sa týka aj literárno-dramatických programov, dokumentárnych filmov a iných špecifík a s týmito by mal zahltiť náš priestor, žiaľ, v tejto oblasti Slovenská televízia pod vedením tohto manažmentu zlyháva. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. O slovo požiadal navrhovateľ pán Jarjabek. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, bol som vyzvaný pánom poslancom Mikloškom. Dovoľte, aby som odpovedal na jeho otázku. Podľa mojich skromných vedomostí, lebo odvtedy uplynulo okolo sedem rokov, ak si pamätám, ale podľa mojich skromných vedomostí, ja by som chcel upozorniť, okrem týchto dvoch, samozrejme, môžeme sa o tom sporiť, či to boli vydarené alebo nevydarené programy. No pre niekoho vydarené, pre niekoho nevydarené. Vtedy ešte existoval, pán poslanec Mikloško, takzvaný výskumný informačný servis Slovenskej televízie, čo už dnes opäť neexistuje. A v tomto servise zhodou okolností boli dva koeficienty. Koeficient spokojnosti a koeficient sledovanosti. A často relácie, ktoré mali koeficient sledovanosti povedzme 4 %, 5 %, čo je u verejnoprávnej televízie veľmi vysoké percento, keď si uvedomíme, že 1 % je zhruba 50 000 divákov, čiže okolo 250 000 ľudí v tej chvíli pozeralo päťpercentnú reláciu, mohol byť koeficient spokojnosti 100 %, 50 %, 20%, 15 %, čiže boli tam dva koeficienty a bolo veľmi zaujímavé sledovať, že relácia s vysokým koeficientom sledovanosti napríklad mohla mať nízky koeficient spokojnosti. To dnes absolútne vymizlo, my dnes jednoducho nemôžeme a nevieme v tejto chvíli porovnávať úspešnosť relácie, pretože tá úspešnosť relácie sa mohla porovnať len na základe týchto dvoch koeficientov.

No a okrem toho, pán poslanec, vy ste sa pýtali, alebo ty si sa pýtala, aby som tu nehovoril, čo nie je pravda. Vtedy boli relácie - napríklad pravidelné hudobné nokturná, pravidelné zastúpenie takzvaných menšinových žánrov v Slovenskej televízii, ale nie menšinových žánrov v zmysle, samozrejme, národnostných menšín, ale v zmysle istých dotovaných žánrov, takzvanej vážnej muziky, ktoré dnes absolútne nie sú. Ešte ak by som teda upriamil tvoju pozornosť na pamäť, robila tieto žánre vtedy nebohá pani hlásateľka Galanová, napríklad, boli tu pravidelné okienka, ktoré sa zaoberali literatúrou. Boli tu pravidelné okienka, ktoré sa zaoberali premiérovou tvorbou. Bola tu pravidelná relácia, ktorá sa zaoberala výtvarným umením a bolo tu množstvo prevzatých predstavení. Jedno z posledných predstavení, ktoré bolo, a to je paradoxné, jedno z posledných predstavení, ktoré bolo ako pôvodné predstavenie prevzaté zhodou okolností z opery Národného divadla, boli Doktorské rozprávky, opäť pôvodná tvorba istého skladateľa, ktorý sa volá Milan Dubovský. V súčasnosti, zrátajme, koľko bolo pôvodných predstavení odvtedy za čias novodobých riaditeľov po Igorovi Kubišovi, keď si ho už spomenul, koľko pôvodných predstavení bolo prevzatých z divadiel? No jedno, v súčasnosti Benešova opera, ktorá mala premiéru pred dvomi týždňami. Hej? Toľko k tým reláciám, no a keď si chcel počuť percentuálne zastúpenie, takže bolo to 25 až 30 % pôvodnej slovenskej tvorby. Možno sa mýlim o čosi smerom hore alebo smerom dole, ale bolo to 25 až 30 % preto, lebo my sme tieto ukazovatele vtedy ako vtedajšia Rada Slovenskej televízie sledovali.

Ja by som však, keď už mám slovo, ja by som sa len v krátkosti chcel zmieniť, pán poslanec Mikloško, o tvojom vystúpení v rámci faktickej poznámky predtým, a to bolo vystúpenie, keď si hovoril o likvidačnom zámere pána poslanca Lintnera pri predkladaní jeho novely. Nie je likvidačný, on je tvrdo kontrolný preto, lebo dnes sme sa dostali do situácie, keď my jeden obrovský balík peňazí v zmysle koncesionárskych poplatkov nemáme absolútne kontrolovaný, akým spôsobom je s týmito koncesionárskymi poplatkami nakladané. Nemáme ho kontrolovaný preto, lebo NKÚ do tejto spoločnosti vstúpiť nemôže, poslanecké prieskumy vieme, ako dopadajú, a tiež nemôžeme vstúpiť do týchto spoločností. Čiže ako iným spôsobom kontrolovať spoločnosti, ktoré súčasný manažment založil v zmysle tej diery, ktorá bola v tom zákone, keď ešte neplatil nový zákon a starý zákon ešte stále platil. To bol presne ten jeden mesiac. A práve na konci tohto mesiaca tieto spoločnosti boli uzavreté.

A ešte veľmi rád by som reagoval na jednu faktickú poznámku pána poslanca Devínskeho. Neviem, či je tu, žiaľ, nie je tu, ale iste ma niekde počúva. No on hovoril o nejakých privilegovaných skupinách. Dámy a páni, aké privilegované skupiny? Muziku robia muzikanti, divadlo robia divadelníci, výtvarné diela robia výtvarníci, literatúru píšu literáti, veď toto je absolútna demagógia v tejto chvíli, keď niekto povie, že je tu pozitívne diskriminovaná nejaká skupina ľudí, ktorá robí kultúru. No a kto ju má robiť iný ako kultúrnici? Veď to je presne to isté, ako keby sme povedali, že pozitívne diskriminovaná je skupina učiteľov v rámci vysokoškolského zákona. Veď to je absolútny nezmysel, ako vôbec toto môže niekoho napadnúť, veď to je skutočne humorikon. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP