V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Číž, Mikloško, Cagala, pán poslanec Maxon tam bol tiež prihlásený? Nie? Pán poslanec Maxon, ale tam máte niečo iné, musíte stlačiť. Pán poslanec Jasovský, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Maxon, vám to nejde, ide to. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Prvý bude hovoriť pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne. Ja skutočne len veľmi krátko. Diskusia odborníkov a ľudí, ktorí majú obrovské profesionálne skúsenosti, ma nesmierne zaujíma, ale reakcia pána navrhovateľa na pána Mikloška ma predsa len trošku vyprovokovala, lebo to je skutočne, ja si pána poslanca Mikloška, na ktorého sa reagovalo, vážim, len hovoriť niečo o nejakej redukcii a pripomínať niečo spred siedmich rokov teraz v období, keď tá totálna redukcia domáceho fenoménu a domácej kultúry je obrovská, tak je to proste nenáležité a čudujem sa, že s tým vôbec vyšiel a nemá tu význam ani niečo porovnávať s históriou, pretože ja neviem, ak poviem iba jednu takú zásadnú vec, ktorá mňa teda ako občana a nie ako politika popudila. 50 rokov výročia, 50-ročné výročie mala Východná a počul som, že veľmi zaujímavú a cynickú reakciu pána riaditeľa na to, aby sprostredkoval divákom na Slovensku takúto závažnú vec. No pre mňa to jednoducho riaditeľ nie je, verejnoprávnej televízie, veľmi ťažko akceptujem, že tam je v tejto podobe a to sa nedotýkam takého fenoménu, ako je politická publicistika. V tejto podobe, páni, ani v čase najväčšieho zápasu v rokoch 1994 - 1998 nefungovala televízia, kde skutočne výhradný radikálny pravicový fenomén, ktorý reprezentoval Domino, pre mňa, povedzmeže, ale v každom prípade myslím, že minimálne sa musí akceptovať, povedzmeže, aj keď menšie číslo alebo iné s tým, že neexistuje seriózna politická publicistika. Robíme tu reformu verejnej správy, robili sme, robili sme reformu fiškálnej decentralizácie. Jedna jediná diskusia, pričom ide o veci, ktoré sa zásadne dotýkajú života spoločnosti. Ja myslím, že je to aj cynizmus, aj keď sa snažím chápať riaditeľa, že má nejaké finančné a iné problémy, a čakám na nejaké konsolidačné obdobie a skutočne chcem byť empatický. To, čo sa deje v Slovenskej televízii, je jedno z najhorších období, ktoré ja sledujem, a som veľmi smutný, že tento stav je. Takže v každom prípade jednoznačne podporím to, aby sme vyčlenili peniaze pre domácu tvorbu, aj keď sa už dopredu vidím, ako sa tie peniaze, ak sa aj schvália, budú využívať. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško...

F. Mikloško, poslanec: Reagujem na pána poslanca Jarjabka. Samozrejme, v prvom rade ďakujem pánovi kolegovi Čížovi, že si ma váži, a ak by si ma aj ďalej niekto vážil, môže to dať najavo cez mikrofón.

Pán kolega Jarjabek, viem si predstaviť, že rôzne tie hudobné okienka, to chýba. Chcem len povedať, že divadelné predstavenia, samotní, ty dobre vieš, samotní divadelníci nechcú, pretože vlastne im to odláka divákov, divadelníci umožňujú divadlá vtedy, keď hra má veľmi veľa predstavení a už vlastne pomalinky ľudia odchádzajú a neprichádzajú na tieto predstavenia. Čiže tam nie je nič ľahšie ako urobiť priame predstavenie z divadla alebo opery, no ale chcel som povedať, áno, ja som za koncesionársky samostatný účet a myslím si, že a verím, že už je hotový, tak ako to má Slovenský rozhlas. Chcem len povedať, že to, aby Rada televízie schvaľovala podnikateľský zámer, je absolútne likvidačné, pretože keď ho neschváli, tak ten riaditeľ nemôže urobiť žiadny krok, ten riaditeľ má zviazané ruky. Byť závislý a pritom niesť celú zodpovednosť na tom, aby Rada rozhodovala, ktorý zámer áno, ktorý nie, je pre riaditeľa likvidačné. Na to, aby sa tento účet a tieto zámery kontrolovali, je Dozorná rada zo zákona. Tá má prístup ku každej, poslednej informácii. Čiže z hľadiska tohto Správna rada nemôže mať takéto právomoci, ten riaditeľ môže v tej chvíli podať demisiu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cagala...

M. Cagala, poslanec: Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, niekoľko viet k tomu, čo povedal pán poslanec Jarjabek a čo tu odznelo v sále. Ja sa tomu divím, že kto navrhoval vlastne Radu, televíznu? Predsa časť, koalícia navrhovala, sa bojíte kontroly vlastnej Rady, televíznej? Hovorím, prečo nechceme aj rozhlas, slovenský? (Potlesk.) Keď nechceme aj Slovenský rozhlas, netreba, ten funguje podľa mňa verejnoprávne, ale Slovenská televízia verejnoprávne nefunguje. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jasovský.

J. Jasovský, poslanec: Áno, ďakujem pekne za slovo. Ja som Slovenskú televíziu poznal skôr z oblasti rádiokomunikácií, z oblasti prenosových ciest, ale naozaj, tiež musím dnes konštatovať, že voľačo nie je dobré v štáte televíznom. Slovenská televízia má názov slovenská už len v názve, pretože kde je nejaká pôvodná slovenská tvorba, kde je slovenská kultúra, akú kultúru dnes máme vo verejnoprávnej Slovenskej televízii - americkú alebo európsku, čo tam teda existuje, aké programy? Zahraničné? To je veľmi nepríjemné a dnes národnou je, myslím, veľmi potrebné v celom európskom priestore. Naša národná podstata, korene, folklór, krajina, všimnite si Českú televíziu v nedeľu doobeda, aký má nádherný program, ktorý propaguje krásy Českej republiky. Zo Slovenska nevidím v Slovenskej televízii naozaj z toho nič. Viete, platíme si koncesionárske poplatky aj preto, aby verejnoprávna televízia neobťažovala reklamami, ale skúste si, prosím, večer o 20.00 kliknúť na Slovenskú televíziu a prepnite potom na iné televízie, ktoré sú komerčné Jojka a napríklad Markíza. Slovenská televízia začína večerný program vysielať ako posledná. Za 17 minút 20 hodín 17, 20 hodín 15 bežia reklamy, ale platím si za to koncesionárske poplatky, aby som práve týmito reklamami nebol obťažovaný. Takže asi to, čo hovorí kolega Jarjabek, asi to, čo hovorí ako navrhovateľ tohto zákona, asi na tom čosi pravdy je. A mali by sme si to teda všimnúť, vyjadrime sa k tomu, ale ja si myslím, že mali by sme veľmi vážne uvažovať nad tým, ako sa k tomuto zákonu postavíme.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Myslím, že pán poslanec Jarjabek, ako sa hovorí, z fleku, bez prípravy uviedol pánovi poslancovi Mikloškovi dosť príkladov na to, že v minulosti vytvárala Slovenská televízia viac pôvodnej tvorby. A že skutočne bol veľký lapsus, keď sa zo zákona vypustila povinnosť percentuálneho určenia pôvodnej slovenskej tvorby. Preto si myslím, že toto určenie je potrebné.

A ešte tu bola taká rečnícka požiadavka na pána poslanca Jarjabka, aby konkretizoval, koho vlastne pán riaditeľ televízie zviedol. Tento pojem bol uvedený. Ja by som skôr uviedla pojem ovplyvnil. Myslím, že to nikto od pána poslanca Jarjabka skutočne nemôže očakávať, ani od nikoho, ale myslím, že vlastné hlasovanie preukáže, kto je ovplyvnený stanoviskom pána riaditeľa Rybníčka, pretože myslím, že požadovať, aby z koncesionárskych poplatkov sa netvorila pôvodná tvorba, respektíve aby zákon neurčil, koľko percent musí z nej byť slovenskej pôvodnej tvorby, je skutočne nepochopiteľné, pretože každý, kto logicky uvažuje, chce, aby za peniaze našich občanov bol vytváraný aj pôvodný program pre našich občanov. Hlasovanie dá jasnú odpoveď.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: ...môjho kolegu pána Jarjabka, ale prihovárať sa pánovi Mikloškovi, môjmu priateľovi, bude to trochu okľukou. Vieš, Fero, my sme obidvaja najlepší odborníci na televíziu, lebo ani ty, ani ja televízor nemáme, ale na rozdiel od Schmögnerovej ja platím koncesionárske poplatky, každý mesiac sto korún, takže môžem na rozdiel od teba do toho hovoriť. Pokiaľ ide o samotný problém, ak pokladáte vy za jediný problém Slovenskej televízie problém pôvodnej tvorby, ktorý údajne ide v Slovenskej televízii, nejaké hríboviny, ktoré obťažujú slovenských televíznych divákov už nejaký rok, tak to nepokladám za pôvodnú tvorbu. Pána Hríba poznám nejaké roky a aj jeho zmýšľanie. Pokiaľ ide o pôvodnú tvorbu, je potrebné sa nad tým zamýšľať. Už Hegel, kolega Mikloško povedal, že štát, to je samozrejme aj kultúra a kultúra sa rovná štát a pokiaľ, pán predsedajúci, upozornite pána Miklušičiaka, aby toľko nevrieskal v tejto sále, lebo sa to nepatrí na slušne vychovaného kádeháka. Pokiaľ...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja poprosím, aby bol kľud v sále, aby mohol dokončiť pán Cuper svoje vystúpenie.

J. Cuper, poslanec: Pokiaľ ide o pôvodnú tvorbu, treba jej dať zelenú a nevyhovárať sa, pán Mikloško, na to, že na to nie sú peniaze alebo nie je na to podnikateľský zámer. (Výkriky v rokovacej sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja vás poprosím, ak, dovoľte, aby som vás poprosil, pán Cuper, končiť...

J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, žiadam, aby mi boli dané nové dve minúty a pána Mikloška, pána Miklušičáka... (Ruch v rokovacej sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja hlavne budem konať tak, aby sme mohli pokračovať v rokovaní. Chcem vás informovať, dokončíme faktické poznámky, pán Maxon, ešte pán Jarjabek vystúpi, potom prerušíme na hlasovanie o tom zákone, jednom, ktorý sme prerokovali a budeme pokračovať ďalej v rozprave. Žiadam, aby bol v poslaneckej snemovni kľud. Slovo má pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady, chcel by som vás upozorniť, že je potrebné, aby v rokovacej sále bol kľud a predovšetkým pán poslanec Miklušičák, keď sa nedokážete ovládať, tak nezotrvávajte v rokovacej miestnosti a opustite rokovaciu miestnosť. Tam kde končia argumenty, tam nastupuje vaša drzosť! Pán podpredseda Národnej rady, prosím, zabezpečte poriadok v rokovacej miestnosti!

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Miklušičák, ja vás dôrazne prosím, aby ste neprerušovali, ale skutočne vás prosím, ja urobím, viem, čo mám podľa rokovacieho poriadku urobiť. Ani po mne nevykrikujte. (Hlas v rokovacej sále.) Tak vás o to prosím. Pokračujte, pán Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady, vzdávam sa ďalšieho vystúpenia, ja nebudem tu vystupovať v kontroverzii s takým neslušným...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Preruš to na päť minút.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie Národnej rady na päť minút.

(Prestávka v rokovaní.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, panie poslankyne, páni poslanci, poprosím, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále a poprosím o slušné správanie sa kolegov a kolegýň navzájom, voči, jeden k druhému. Prerušujem rokovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o Slovenskej televízii.

Pristúpime teraz k hlasovaniu o prerokovanom vládnom návrhu zákona o Spoločnosti pre diaľnice a cesty, pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý prerokúvame ako tlač 796. Poprosím pána poslanca Vážneho, aby z poverenia gestorského výboru ako spoločný spravodajca uvádzal návrhy hlasovania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorý som uviedol. Nech sa páči, pán poslanec Vážny.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili piati poslanci, z ktorých traja, jeden podal procedurálny návrh, pán poslanec Vážny a traja poslanci, v poradí poslanci Vážny, Mikolaj a Maxon podali pozmeňujúce návrhy. Ako som už spomenul, odznel procedurálny návrh a to jest podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. (Ruch v rokovacej sále.) Pán poslanec, podľa ktorého paragrafu ste podali procedurálny návrh?

Ľ. Vážny, poslanec: 83 ods. 1.

P. Hrušovský, predseda NR SR: 83 ods. 1 nehovorí o...

(Hlasovanie.) 133 prítomných, 33 za, 70 proti, 31 sa zdržalo.

Návrh sme neschválili.

Poprosím vás, aby ste uvádzali správne paragrafy a odseky pri podávaní pozmeňujúcich návrhov. Nech sa páči.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Ďalej navrhujem, aby sa hlasovalo o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z informácie tak, v takom poradí, v akom som navrhol v rozprave, s tým, že na návrh poslanca Janiša vynímam bod 4 na osobitné hlasovanie, z toho vyplýva, že hlasovanie o bodoch z informácie bude nasledovné.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o...

Ľ. Vážny, poslanec: Moment ešte!

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, o tom nehlasujeme.

Ľ. Vážny, poslanec: Nehlasujeme, ešte musím uviesť, aké bude poradie, áno? Čiže odporúčam o bodoch 7, 8, 9, 12, 14, 15, 16 a 22 hlasovať v jednom bloku, ďalej o bodoch 1, 2, 5, 6, 10, 11, 13, 17, 18, 19 a 20 v ďalšom bloku a potom o bode 4...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, najskôr uveďme tie hlasovania v blokoch, o ktorých ideme hlasovať, a potom budete uvádzať ďalšie spoločné hlasovania. Takže najskôr o prvom návrhu.

Ľ. Vážny, poslanec: Čiže ideme hlasovať o bodoch 7, 8, 9, 12, 14, 15, 16 a 22 z informácie, ako boli prednesené.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Ľ. Vážny, poslanec: Gestorský výbor nedal k nim odporúčania, sú podľa informácie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2, 5, 6, 10, 11, 13, 17, 18, 19 a 20.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca. Gestorský výbor neprijal spoločnú správu.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 108 za, 1 proti, 27 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem, ďalej prosím hlasovať osobitne o bode 4 z informácie...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bode 4. Pán minister Zajac, poprosím vás, keby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Poslancom sa môžete stať, keď sa vzdáte (Smiech.) alebo vás odvoláme.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 28 za, 65 proti, 44 sa zdržalo.

Bod 4 zo spoločnej správy sme neschválili.

Ľ. Vážny, poslanec: Pardon. Ďalej prosím hlasovať o bode 21...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bode 21.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 90 proti, 46 sa zdržalo.

Návrh sme neschválili.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďalej prosím hlasovať o bode 3 z informácie...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 108 za, 1 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Schválili sme návrh.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Keďže sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy z informácie, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, tak ako boli predložené v rozprave, teda najskôr o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil poslanec Vážny, pričom žiadam, aby sa hlasovalo o bodoch 1 a 2 a o bode 3 osobitne. Hlasujeme, prosím, o bode 1 a 2 z pozmeňujúceho návrhu poslanca Vážneho.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o podanom pozmeňujúcom návrhu pána spoločného spravodajcu.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 58 za, 33 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Neschválili sme pozmeňujúci návrh pána poslanca Vážneho.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bode 3 z pozmeňujúceho návrhu poslanca Vážneho.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o treťom v poradí podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vážneho.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 56 za, 31 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme neschválili.

Prosím ďalší návrh.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Mikolaja...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikolaja. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal.

Návrh sme schválili.

Prosím ďalší návrh.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Maxona...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Maxona. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 60 za, 1 proti, 75 sa zdržalo.

Neschválili sme návrh pána poslanca Maxona.

Ďalší návrh.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z informácie, ale aj o pripomienkach z rozpravy a mám oprávnenie z gestorského výboru. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 108 za, 2 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

vládnom návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (tlač 796).

Otváram rozpravu. Chcem sa prítomných pánov poslancov opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy pri prerokúvaní zákona v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sme schválili v druhom čítaní. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 109 za, 3 proti, 27 sa zdržalo.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

Ďakujem, pán poslanec Vážny, pán predkladateľ, pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Budeme pokračovať, panie poslankyne, páni poslanci, dostal som uznesenie výboru pre európske záležitosti, ktorý ma požiadal, aby sme bod rokovania Správa o východiskách postoja Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou, ktorý máme prerokúvať ako tlač 911, odložili na rokovanie schôdze Národnej rady, ktorá začne 30. novembra. Prerokoval som aj s poslaneckými klubmi návrh uznesenia, poslanecké kluby odporúčajú stanovisko ústavnoprávneho výboru schváliť s tým, aby sme rokovali o tomto bode programu ako o prvom bode programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. (Hlasy zo sály.) Ďakujem.

Pán poslanec Maxon. Pán poslanec, prepáčte, ale ...

M. Maxon, poslanec: Vážený pán predseda,

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec...

M. Maxon, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady a vážený pán predseda...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vypnite pána poslanca! (Hlas poslanca Maxona zo sály.)

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku. (Hlas poslanca Maxona zo sály.) Vyhlasujem päťminútovú prestávku, pán poslanec Maxon!

(Prestávka.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode programu, ktorým je

návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Slovenskej televízii (tlač 797),

ktorý prerokúvame ako tlač 797. Prosím, aby sme sa upokojili, páni poslanci. Do rozpravy sú prihlásení dvaja páni poslanci. Pani poslankyňa Rusnáková a pán poslanec Heriban. Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková, máte slovo.

E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som vystúpila v rozprave k tlači 797. Moje vystúpenie sa bude odvíjať v dvoch častiach. Prvá časť sa bude týkať spoločnej správy, a to opravy 3. a 4. bodu spoločnej správy. A druhá časť sa bude týkať načrtnutia niektorých problémov v činnosti Slovenskej televízie a Rady Slovenskej televízie.

Najprv by som predniesla pozmeňujúci návrh. Vo forme procedúry, prosím, aby si pán spravodajca poznačil, že žiadam osobitne hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy. Po prednesení môjho návrhu budem žiadať, aby sa o mojich návrhoch hlasovalo osobitne; a ak prejdú návrhy pod č. 6 a 7 a účinnosť, z návrhu pána poslanca Lintnera, nepožadujem, aby sa hlasovalo ani o jednom bode mojich pozmeňujúcich návrhov.

Prvý návrh. V článku I v § 5 ods. 1 návrhu písm. d) znie: "d) vysielanie nových žánrov rôznorodých slovenských audiovizuálnych diel, odkaz na 4a, najmenej v rozsahu 5 % programovej služby vysielanej v premiére a to na každom programovom okruhu osobitne". Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie, "4a) § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 1/1996 o audiovízii". Doterajšie písm. d) až m) sa označujú ako písm. e) až o).

Znenie predmetného návrhu vychádza z terminologickej úpravy a to zo zákona č. 1/1996 Z. z. o audiovízii a zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, v ktorých sú definované základné pojmy, ako je slovenské audiovizuálne dielo a programová služba.

Predložený návrh ukladá povinnosť, aby STV uvedený podiel dosahovala prostredníctvom novovytvorenej pôvodnej tvorby vysielanej v premiére, vrátane koprodukcií, a to na obidvoch programových okruhoch. Navrhované znenie zabraňuje možnosti vykazovať plnenie 5-percentného podielu pôvodnej audiovizuálnej tvorby len prostredníctvom repríz alebo len prostredníctvom spravodajstva a športových programov. Príklad prepočtu majú poslanci pred sebou, ten čítať nebudem.

Druhý návrh: V čl. I v § 5 návrhu sa za doterajší ods. 1 vkladajú nové ods. 2 a 3, ktoré znejú: "2. Na účely tohto zákona sa za nové slovenské audiovizuálne dielo považuje najmä dokumentárny, dramatický, animovaný, hudobno-dramatický a vzdelávací program vyrobený podľa pôvodného autorského scenára vo vlastných kapacitách Slovenskej televízie alebo na jej objednávku, vrátane diela vytvoreného v koprodukcii s najmenej 20-percentným podielom Slovenskej televízie na výrobných nákladoch diela. Výrobu týchto programov finančne zabezpečuje Slovenská televízia najmä verejnými finančnými prostriedkami podľa osobitného predpisu". Odkaz na 4b). Poznámka pod čiarou k odkazu 4b) znie. "4b), zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov".

Ods. 3. "Za činnosť podľa ods. 1 písm. d) sa nepovažuje za a) vysielanie spravodajstva publicistiky, prenosov športových podujatí, zábavných alebo súťažných hier, kontaktných alebo diskusných programov, tókšou, reality šou, programov vyrábaných na základe licencie, vlastnej propagácie, reklamy, teletextu a telenákupu, za b) vysielanie diela po uplynutí 12 mesiacov od dátumu alebo od prvého verejného uvedenia tohto diela v televíznom vysielaní na území Slovenskej republiky". Doterajšie ods. 2 až 3 sa označujú ako ods. 4 až 5.

Predložený návrh ukladá povinnosť, aby STV uvedený podiel dosahovala prostredníctvom novovytvorenej pôvodnej tvorby vysielanej v premiére, vrátane koprodukcií.

Nový ods. 2 vymedzuje žánre a formáty televíznej produkcie, ktorá bude považovaná za plnenie podielu pôvodnej audiovizuálnej tvorby financovanej najmä z koncesionárskych poplatkov.

Nový ods. 3 vymedzuje žánre a formáty televíznej produkcie, vysielanie ktorej sa nebude započítavať do plnenia tejto povinnosti.

Opravu 3. a 4. bodu spoločnej správy vykonávam z toho dôvodu, že v uvádzacích vetách, teda v prvom riadku príslušného textu bodu 3 a 4 spoločnej správy nám vypadli slová "v čl. 1" a slovo "návrhu". Keďže z hľadiska legislatívneho je to dôležité, dovolila som si predložiť opravu týchto bodov.

Dovoľte mi stručne zdôvodniť, prečo si myslím, že je dôležité podporovať domácu audiovizuálnu tvorbu Slovenskej televízie.

Všetky verejnoprávne televízie v demokratickej časti Európy prešli istým obdobím, v ktorom hľadali vlastnú tvár. Zvažovali, aká bude miera komerčnosti a aká bude miera verejnej služby a to najmä takých programov, ktoré sú vo verejnom záujme, tak ako to definuje aj zákon o Slovenskej televízii. Veľmi dobrým príkladom je napríklad Nemecko alebo Veľká Británia, ale aby som neuvádzala len veľké krajiny s veľkým počtom obyvateľov, je potrebné povedať, že aj krajiny s menším počtom obyvateľov, alebo krajiny, ktoré je možné porovnať so Slovenskou republikou, čo sa týka počtu obyvateľov a rozlohy, si dávajú záležať na tom, aby hovorili o podpore európskej kultúry a o podpore regionálnej kultúry, to znamená národných kultúr a kultúr národnostných menšín. Takými príkladmi sú Škandinávia, Belgicko, ale aj neďaleké Švajčiarsko.

V Slovenskej republike by sme si teda mali povedať, či budeme hľadať filozofiu, aby sa televízna služba oproti komerčnej profilovala na báze občianstva a hodnoty, alebo či to bude miesto komerčnosti a charakteristík konzumnej spoločnosti. Dovoľte mi teda povedať, ak sa už rozprávame o číslach a istých percentuálnych podieloch, čo je možné vyrobiť za 100 miliónov korún. Ak STV publikuje údaj, že ide približne o 700 miliónov, možno až takmer 1 miliarda naviac v súvislosti s týmto návrhom zákona, treba povedať, že tieto údaje nepovažujem za presné, sú v podstate veľmi hypotetické. Je veľmi ťažké, aby ich pán riaditeľ aj relevantne dokázal, pretože doteraz ešte nikdy nepredložil, aký je vzájomný pomer vysielania repríz a programov, ktoré sú tou ostatnou časťou televíznej produkcie. Za 100 miliónov, (ak tu hovoríme v tej jemnejšej alternatíve, v tej náročnejšej alternatíve o 150, možno až o 210 miliónoch), tak si povedzme aspoň o 100 miliónoch korún, ktoré Slovenská televízia dala napríklad na zakúpenie licencie a na výrobu programu Super star. Za 100 miliónov korún sa dá vyrobiť 10 televíznych filmov. Dá sa vyrobiť 12-dielny dramatický seriál. Dajú sa vyrobiť 26-dielne sitkomy, k tomu jeden 10-dielny animovaný večerníčkový seriál pre deti a mládež a navyše ešte 10 - 15 dokumentov. Ešte stále zostávajú peniaze na výrobu 1 - 2 televíznych filmov vrátane koprodukcie s inými televíziami alebo s nezávislými producentmi.

Dovoľte mi súčasne povedať, že niektoré údaje, ktoré sa používajú v rámci štatistiky Slovenskej televízie, sú naozaj zavádzajúce, pretože napríklad v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) o Slovenskej televízii sa za hlavnú činnosť Slovenskej televízie považuje vysielanie väčšinového podielu programov vo verejnom záujme. Toľko hovorí zákon, ktorý sme všetci schvaľovali.

Rovnakú povinnosť STV ukladá aj zákon č. 308. Treba však povedať, že táto úloha nie je plnená, pretože riaditeľ Slovenskej televízie štatisticky zaraďuje medzi programy vo verejnom záujme aj šport a šport nepatrí medzi tieto programy. Takže keď si to zoberieme percentuálne, tak sa vlastne podiel vysielacej plochy zníži o 8 % a my môžeme skonštatovať, že riaditeľ v tomto roku už 10 mesiacov neplní zákon č. 16/2004 ani zákon č. 308/2000. Súčasne ak hovoríme o reláciách, ktoré sa vyrábajú ako licencované programy a ktoré nemajú žiadnu umeleckú hodnotu, treba hovoriť aj o tom, či sú tieto programy finančne návratné, (vážne pochybujem o tom, že Super star si na seba zarobí), alebo či naopak treba vyrábať programy, ktoré sa ešte dajú reprízovať a ktoré sa môžu predať do zahraničia a Slovenská televízia za ne utŕži finančné prostriedky, z ktorých môže znovu vyrábať ďalšie programy pôvodnej televíznej tvorby.

Podiel pôvodnej slovenskej tvorby vo vysielaní STV bol za prvý polrok z vysielacej plochy 0,1 % a navyše to neboli rôznorodé žánre ani rôznorodé typy programov, boli to len dokumentárne filmy. Ani z tých sa nevyrobí toľko, ako Slovenská televízia sľubuje.

Ja si pamätám, že sme sa tu v parlamente dohodli, že ak sa nezvýši percento pôvodnej slovenskej tvorby, že potom viacerí poslanci vrátane pána poslanca Mikloška budú zvažovať podanie takého návrhu zákona, ktorý to zmení. Čiže ak sme spokojní s tým, že za polrok z vysielacej plochy ide o 0,1 % pôvodnej televíznej tvorby, tak potom to treba povedať, že to stačí a netreba dopredu sľubovať niečo, čo možno poslanci nesplnia.

V súčasnosti Slovenská televízia používa takmer 60 % na výrobu a vysielanie relácií, ktoré nesúvisia s plnením programovej služby vo verejnom záujme. Na pôvodnú tvorbu Slovenská televízia vyčlenila iba 3,8 % z programového rozpočtu. Náklady Slovenskej televízie na nákup nových zahraničných filmov tvoria približne 200 mil. Sk. V tejto chvíli nejde o to, či sa nakupujú filmy zo zahraničia, pretože tie sú naozaj mnohé veľmi kvalitné, ide o to, aby sme mali istú mieru vo vynaložených finančných prostriedkoch a hľadali na druhej strane istú mieru nielen pri nákupe, ale aj pri pôvodnej televíznej tvorbe. Slovenská televízia podľa tvrdenia iných slovenských televíznych staníc pri nákupe zahraničných, najmä amerických filmov prepláca a ponúka za vysielacie práva neštandardne vysoké sumy, čím istým spôsobom aj narúša trhové prostredie.

Generálny riaditeľ dlhodobo ignoroval celý rad uznesení Rady STV, napríklad aj povinnosť predkladať rade zmluvy, (len informatívne, nie na schvaľovanie), nad 200 000 Sk a informovať Radu, aké obchodné zámery má Slovenská televízia v prípade nákupov alebo rozvojových programov. Riaditeľ Slovenskej televízie predložil rade len zoznam zmlúv, z ktorých nikto, samozrejme, nič nevyčíta. Ak máme porovnať, ako sa správa v súvislosti so zákonom riaditeľ Slovenského rozhlasu, tak treba povedať, že riaditeľ Slovenského rozhlasu nemá absolútne žiadny problém predkladať Rade Slovenského rozhlasu k nahliadnutiu zmluvy, ktoré chce uzavrieť. Môžeme si teda položiť logickú otázku, či riaditeľ Slovenského rozhlasu porušuje zákon, lebo dáva k nahliadnutiu niečo, čo k nahliadnutiu riaditeľ Slovenskej televízie nechce dať. Riaditeľ Slovenskej televízie na základe právnej analýzy Slovenskej televízie dokonca tvrdí, že Rada STV nemá oprávnenie nahliadať do dokladov a dokumentov súvisiacich s hospodárením Slovenskej televízie, ale že vlastne to má robiť len v súvislosti s dozornou radou. V súvislosti s týmto právnym názorom Slovenskej televízie majú iný právny názor iní právnici, ktorí dokonca pre Radu STV vypracovali posudky, a tí tvrdia, že členovia Rady STV na to majú právo. Napriek tomu, že tento právny názor si Rada STV vypočula a zobrala na vedomie, riaditeľ STV to naďalej neakceptuje. Rada STV v niektorých prípadoch nedokáže využiť svoje zákonné kompetencie. Rada STV dokonca nie je schopná ani len prijať uznesenie k takým veciam, ktoré skonštatovali už iné rady.

Za minulý rok boli STV, (keď už hovoríme o peniazoch, tak si povedzme aj to, ktoré peniaze sa zbytočne vyhadzujú) udelené pokuty vo výške 1 300 000 korún. Za rok 2004 boli udelené pokuty Slovenskej televízii Radou pre vysielanie a retransmisiu vo výške asi 1 100 000 korún a znovu sú to pokuty stále za to isté, napríklad za nevhodné označenie programov, najmä nevhodné programov pre deti a mládež, za reklamu, ktorá sa nedáva v takom rozsahu, ako jej to predpisuje zákon, a tak ďalej. Keď Rada STV mala zobrať na vedomie, že Slovenská televízia opakovane porušuje zákony, pretože opakovane sa jej udeľujú pokuty, tak musím povedať, že bola taká "nedvižná", že nedokázala odhlasovať, že STV porušuje zákon, (napriek tomu, že to už Rada pre udeľovanie licencií už skonštatovala niekoľkokrát). Ako keby sa to v Rade STV už nemohlo zobrať na vedomie a nemohlo sa to ani len skonštatovať. To sú situácie, ktorá ma oprávňujú k tomu, aby som vyslovila pochybnosť o tom, či Rada STV dokáže napĺňať svoje kompetencie alebo či v jednotlivých prípadoch ich vôbec chce napĺňať.

Na záver mi dovoľte povedať, že Rada STV dlho rokuje o veciach, pri ktorých je právny názor pomerne jasný. Ak v minulých týždňoch sme sa veľa zaoberali tým, či je dobré, aby v Slovenskej republike prebiehalo toľko rokovacích metód bez zverejnenia pri verejnom obstarávaní, a mnohí poslanci sa vyjadrovali k tomu, že naozaj túto oblasť bude treba upraviť, pretože aj Úrad pre verejné obstarávanie bude mať túto úlohu, ktorá mu vyplýva z pravidiel Európskej únie, a hovoríme o tom aj pri Slovenskej televízii, že je to netransparentné, a že chceme, aby Slovenská televízia robila výberové konanie tak, aby to bolo transparentné, tak prečo to poslanci zrazu akceptujú. Začneme to neakceptovať až vtedy, keď nám to nevyplynie z našej vlastnej vôle, z našej vlastnej chuti urobiť všetko pre to, aby výberové konania boli transparentné, ale urobíme to až potom, keď nás k tomu donútia pravidlá Európskej únie? To, čo ja vidím ako poslanie Rady Slovenskej televízie ako aj poslancov Národnej rady, aby sa prijímali také legislatívne zmeny, ktoré budú podporovať transparentnosť, z ktorých bude jasné, na čo idú koncesionárske poplatky, z ktorých bude jasné, aké má Rada kompetencie, z ktorých bude jasné, že riaditeľ Slovenskej televízie Rade musí predkladať materiály, a ak ich nepredkladá, bude sa to brať za vážne porušenie zákona. A kým poslanci Národnej rady nebudú mať vôľu o týchto veciach diskutovať a prijímať aspoň minimálne návrhy, aby sa tie problémy odstraňovali, tak budeme potichu sledovať, ako sa v Slovenskej televízii neplnia kroky, ktoré Slovenskej televízii vyplývajú zo zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Rusnákovej dvaja páni poslanci, pán poslanec Jarjabek a Mikloško. Pán navrhovateľ. Končím možnosť ďalších prihlášok, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len krátko. Ja som ešte dlžný pánovi poslancovi Mikloškovi odpovedať na to predkolo predtým, pred tou pauzou. Ak dovolíte, pán poslanec, rok 1996, výroba konkrétna. STV vyrobila 8 večerníčkových seriálov, 70 nových dokumentárnych filmov, 12 televíznych inscenácií, spolupracovala na dvoch hraných filmoch pre kiná, Grečnerov Jaškov sen a druhý bol Rapošov film. V roku 1997 - 8 seriálov večerníčkov, animovaných, 56 dokumentárnych filmov, 9 inscenácií a rozprávok a spolupracovala na troch filmoch pre kiná, Modré z neba, Orbis pictus a posledný bol Tábor padlých žien, Halamov, ako vlastne posledný rodinný film. Je to zdroj Slovenská filmová ročenka, veľmi jednoducho zistiteľný pre každého.

Aký je však stav v súčasnosti: 0 večerníčkov, 12 dokumentárnych filmov, 0 inscenácií, 0 rozprávok, spolupracuje Slovenská televízia, aby sme boli spravodliví, na jednom filme na základe zmluvy, teda film sa volá Konečná stanica a zmluva je z roku 2002. To je ako to konkrétne, čo si chcel vedieť, pán poslanec. A ešte si potom položil jednu otázku, prečo vlastne tieto isté kritériá, ktoré sa tu dávajú pre Slovenskú televíziu, neplatia aj pre Slovenský rozhlas. No z veľmi jednoduchého dôvodu, lebo Slovenský rozhlas neuzavrel eseročky a na koncesionársky poplatky už vôbec a tie finančné prostriedky v rámci koncesionárskych poplatkov, ktoré idú do Slovenského rozhlasu, absolútne transparentné sú, majú svoj vlastný účet. Takže preto iný meter na Slovenskú televíziu, ale iba kontrolný, žiadny iný, prosím pekne, iba kontrolný. (Potlesk.)