V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Maxona sa prihlásili pán poslanec Ondriaš, pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Hajduk. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.
Zapnite mikrofón pánovi Ondriašovi.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel len zdôrazniť, že poslanec pán Maxon tu prediskutoval veľmi dôležité otázky lesného hospodárstva a poľnohospodárstva. Chcel by som potvrdiť, že klub Komunistickej strany súhlasí s pánom poslancom a podporí ho v hlasovaní. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela vystúpenie pána poslanca Maxona doplniť niekoľkými údajmi. Zelená správa totiž dokladá aj niektoré pozitívne trendy v poľnohospodárstve, napr. pokles záporného salda obchodnej bilancie, to, že export agrosektora stúpol o 5 % a import klesol o 5 %. A toto je potvrdenie, že agrosektor aj potravinársky sektor majú potenciál exportovať a takisto že rastie konkurencieschopnosť tohto sektora. Ďalej, rastie podiel na zamestnanosti stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných ľudí a to má pozitívny vplyv na kvalitu riadenia podnikov. Ďalšou dôležitou a veľmi pozitívnou úlohou alebo faktorom je, že do konca roka príde do poľnohospodárstva 7 mld. korún na priamych platbách. A myslím si, že týmto by už naši roľníci mali mať zlé obdobie za sebou.
Vo výbore veľmi veľa a často diskutujeme so zástupcami poľnohospodárov a roľníkov a je mi ľúto, že tieto diskusie sa týkajú hlavne a najviac financií a úloh štátu, že: "DPH nás ničí, spotrebné dane nás ničia, dostávame málo peňazí." Ale v tejto diskusii mi chýbajú vlastné podnety, čo urobia poľnohospodári, aby posilnili vlastnú konkurencieschopnosť, aby zlepšili efektivitu výroby a svoju schopnosť vyvážať. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hajduk.
A. Hajduk, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Áno, prerokúvame Zelenú správu za rok 2003, ale náš výbor ako gestorský výbor veľa času venoval aj priestoru pre aktuálnu situáciu v poľnohospodárstve po vstupe do Európskej únie tohto roku. Naozaj prijatím Spoločnej poľnohospodárskej politiky v Európskej únii sa zásadným spôsobom zmenila metodika, administratíva, ale aj celkovo vlastne aktivity poľnohospodárov okrem toho zásadného a to je práca na poli.
Treba konštatovať, že v roku 2004 sa poľnohospodár okrem svojej podnikateľskej činnosti musel sústrediť aj na kvalitne pripravené žiadosti o dotácie, na poľnohospodársku pôdu buď preukázaním vlastníctva, alebo nájomnými vzťahmi, nájomnými zmluvami, pretože bola tam dotácia stanovená na plochu. Tu, si myslím, ministerstvo pôdohospodárstva cestou Pôdohospodárskej platobnej agentúry, cestou Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a, samozrejme, samotnými poľnohospodármi a subjektmi, ktoré im pri tom pomáhali, urobilo kus dobrej práce pri novom systéme, ktorým Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie vlastne začala svoju činnosť aj na Slovensku. Ja si myslím, že tí, ktorí to myslia vážne s podnikaním, aj napriek tomu, že čakajú na platby, aj napriek tomu, že nie sú všetky veci jasné, že vlastne na niektoré plochy aj dva-tri subjekty si žiadali dotácie, ľudia a subjekty, ktoré to vážne myslia s poľnohospodárstvom, prešli ohňom tohto roku. A ďalej si myslím, že bude tu nastávať obrat.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nikto viac nie je prihlásený do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Máte slovo, nech sa páči.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som zareagoval na tie pripomienky, ktoré odzneli v rozprave k Zelenej správe či o lesnom hospodárstve alebo o poľnohospodárstve a potravinárstve. Najskôr by som sa pridržiaval častí lesného hospodárstva v tom poradí, v akom poradí aj predseda výboru sa vyjadril k týmto oblastiam.
Viem, že dneska je veľmi citlivo ponímané lesné hospodárstvo a tie reformné kroky, ktoré sa vykonávajú v tejto oblasti. Je skutočne pravdou, že v programovom vyhlásení vlády máme zakotvené, že pripravíme osobitný zákon na založenie akciovej spoločnosti na spravovanie majetku štátu v lesnom hospodárstve v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva. To, samozrejme, čo na samom začiatku pri schvaľovaní tohto zákona sme nepredpokladali, je, že schvaľovanie zákona o lesoch ako takých potrebuje prejsť reformou a stretne sa s obrovským odporom v širokej verejnosti vykonanie tých aktuálnych zmien. Chcem len upozorniť, že pôvodný zákon o lesoch č. 100/1997 Z. z., bol teda schválený v roku 1997, od tej doby prešiel niektorými zmenami, v nedostatočnej miere reaguje na aktuálny spôsob hospodárenia, spravovania lesných pozemkov, nakoľko v tej dobe ešte 2 mil. ha patrilo do lesného hospodárstva a spravovalo štátne organizácie. Dneska už polovica je v kompetencii súkromných osôb a organizácií, spoločností. A na to treba v dostatočnej miere reagovať. Keď sme túto problematiku otvorili a riešili, tak je pravdou, že na požiadanie výboru sme zákon mali predložiť v marci, ale pán predseda výboru veľmi dobre vie, že k tomuto zákonu sme dostali viac ako 800 pripomienok. A snažili sme sa tento zákon v maximálnej miere vyčistiť a upraviť tak, aby reagoval na všetky aktuálne potreby. A tento zákon bude mať priamy dopad na spravovanie majetku štátu či už formou štátneho podniku alebo akciovej spoločnosti. A tiež v priebehu minulého roka a začiatkom tohto roka sme ukončili analýzu majetku a štruktúry Štátnych lesov.
Dámy a páni, na to, aby štátne organizácie lesného hospodárstva od roku 1954 mohli postaviť chatu alebo iné zariadenie, nepotrebovali žiadne stavebné povolenie. Dneska máme viac ako tisíc nehnuteľností, z ktorých štátny podnik, kým sa táto analýza nevykonala, sme vôbec v evidencii, že je majetkom štátu, ani nemali. Tento majetok treba vysporiadať, dostať ho na listy vlastníctva a vedieť, čo zapíšeme do nového zákona o akciovej spoločnosti, čo je potrebné na spravovanie majetku štátu. A v súvislosti so zákonom o lesoch treba všetko skĺbiť tak, aby to mohlo byť vykonané. Preto ministerstvo pôdohospodárstva na základe analýzy a skutočností, že v programovom vyhlásení vlády sme odsúhlasili, že odbúrame dotácie do lesného hospodárstva, ktoré ročne predstavovali vklad do tohto podniku 200 mil. korún, a štátny podnik za rok 2002 vykázal pri tejto podpore 4,132 mil. korún zisku, len jednoduchým krokom odobratia týchto dotácií by to štátny podnik postavilo do červených čísiel a vystavilo ohrozeniu majetku štátu, že by sa mohla dostať k tomu exekúcia.
Dámy a páni, nastúpili sme systém reštrukturalizácie, pretože štátny podnik ako taký po tých zmenách, ktoré nastali po roku 1992, po odovzdávaní nehnuteľností pozemkov pre súkromné osoby v nedostatočnej miere reagoval a svoju štruktúru zachoval takmer v pôvodnom stave. Preto bolo treba pristúpiť k zníženiu počtu pracovníkov, zvýšeniu produktivity práce, aby sme štátny podnik mohli zrevitalizovať a postaviť takpovediac na nohy. V priebehu roku 2003 došlo k úpravám všetkých nedostatkov, ktoré audítor predpísal, vytvorili sa všetky opravné položky, účtovníctvo sa vyčistilo a tým pádom podnik vytvoril v minulom roku hospodársku stratu v objeme mínus 570 mil. korún. Dámy a páni, stav v štátnom podniku k 30. septembru 2004 je plus 231 mil. korún. A tento štátny podnik dneska nemá ani korunu bankového úveru, má viac desiatok miliónov korún hotovostných prostriedkov, znížil počet pracovníkov o viac ako 5 000 ľudí od 1. januára 2003. To sú reštrukturalizačné kroky, ktoré štátny podnik vykonáva. Preto som prekvapený, že výbor navrhuje prijať uznesenie, kde zastaví proces transformácie a reštrukturalizácie do doby rozhodnutia o založení akciovej spoločnosti formou zákona. Pán predseda výboru, myslím si, že táto oblasť je plne riešená zákonom č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku a povinnostiach a zodpovednosti generálneho riaditeľa štátneho podniku na vykonanie týchto krokov.
Súhlasím s tým, že musí byť zákon o akciovej spoločnosti ako osobitný zákon predložený do Národnej rady. Preto ministerstvo navrhuje predložiť do konca tohto roku legislatívny zámer takéhoto návrhu zákona a do konca marca do vlády na odsúhlasenie návrh zákona o založení akciovej spoločnosti formou osobitného zákona a následne do Národnej rady ho predložiť s tým, že samotná akciová spoločnosť bude založená k 1. 1. 2006. Bude päť až šesť mesiacov na to, pokiaľ Národná rada prijme tento zákon v prvej polovici budúceho roka, aby štátny podnik sa pripravil na zmenu svojej formy na akciovú spoločnosť. Nazdávam sa, že zmenu je možné vykonať k 1. 1., keď sa ukončí účtovný rok v tom-ktorom podniku, pretože takýto obrovský majetok uprostred roka nie je možné zmeniť a previesť na inú formu. Vyskúšal to môj predchodca v roku 1999, keď tri štátne podniky stiahol do jedného štátneho podniku a do dnešného dňa máme čo robiť, aby sme odstraňovali dôsledky tohto kroku, pretože ten majetok nie je usporiadaný.
A jednoducho, dámy a páni, my musíme vedieť, čo máme. Bez toho nevieme povedať, čo chceme, nevieme to presne zadefinovať do zákona, pretože keď vytvoríme v zákone priestor na odpredaj majetku štátu, či už je to budova alebo lesný pozemok, tak by sme vytvárali nepriamo možnosť odpredaja a privatizácie štátneho podniku. Toto je krok, ktorý nechceme vykonať. Chceme ísť v súlade po vyčistenom majetku jasným zákonom s jasnými pravidlami, ktorý neumožňuje nikomu bez súhlasu Národnej rady siahnuť na majetok štátu, tak ako je to zapísané v programovom vyhlásení vlády. Preto si myslím, že tento návrh nemá opodstatnenie.
Čo sa týka Zelenej správy poľnohospodárstva a potravinárstva, je skutočnosťou, že v roku 2003 aj vplyvom nepriaznivého počasia tento sektor prekonával obrovský nedostatok finančných prostriedkov, pretože jeho pokles výroby bol o viac ako 2,3 mld. korún. Dámy a páni, ale to je ten proces, ktorý sa mal začať trošku skôr, na ktorý sa bolo treba pripraviť a na ktorý bolo treba upozorniť. A my sme, si myslím, v dostatočnej miere upozorňovali na tento proces, že prechádzame z predfinancovania na následné financovanie.
Z viacerých vašich úst, panie poslankyne a páni poslanci, odzneli pochvalné slová a uznanie na založenie a fungovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ale treba si uvedomiť, keď sa zaoberáme zálohovými platbami, tak tie zálohové platby musia byť z istej čiastky vypočítané.
Osobne som napísal list komisárovi Fischlerovi, aby som dostal jasnú odpoveď, či je možné pristúpiť k vyplácaniu podpôr bez ukončenia kontrol. Odpoveď, dámy a páni, znela, bez ukončených kontrol nie je možné pristúpiť k vyplácaniu zálohových platieb. Kým neviete povedať, že mám niekomu dať 100 korún, neviem mu dať zálohu na tých 100 korún. To znamená, v procese, ktorý Slovenská republika nastúpila v tomto roku, mohli sme prijať žiadosti len od 1. mája tohto roku, keď sme boli členmi už Európskej únie, pretože pravidlá neumožňovali na tieto platby prijímať žiadosti skôr. Prijali sme tieto žiadosti do 14. mája v predloženej lehote so sankciou do konca mája od poľnohospodárov. Po tomto kroku sme vykonali krížové kontroly, vykonali sme prvé kontroly priamo v teréne, ale následná kontrola a krížové kontroly ukázali, že ešte viac než 800 žiadateľov z tých 12 000, ktorí požiadali o dotáciu v tomto systéme, vykázalo chybu. Tie chyby boli rôzne. Viete veľmi dobre, že ministerstvo pôdohospodárstva pripravilo program, podporu na 1 ha pôdy prostredníctvom leteckých snímok a satelitného snímania diaľkového prieskumu Zeme. Na základe tejto skutočnosti nie je možné, aby farmár na danú plochu podal žiadosť na väčšiu výmeru, než je to vykázané a potvrdené leteckým snímkovaním. Predsa sa našlo 75 takých žiadateľov, ktorí napriek tomu, že po verifikácii mali presné informácie o tom, že tá plocha má 20 ha, neustále nástoja na tom, že to má 21 ha. A totiž z tohto dôvodu pracovníci ministerstva pôdohospodárstva, resp. platobné agentúry musia prísť fyzicky k týmto farmárom, musia každú plochu prieskumnými prístrojmi GPS obísť, premerať, zaniesť ju do systému a prekontrolovať, či je to skutočne tak. Ďalej, boli aj takí, že na jednej parcele sa ich prihlásilo 14, pričom každý z nich tvrdí, že tú pôdu obhospodaruje on. A totiž keď nechceme pristúpiť k tomu, aby sme vyplácali niekomu na istú plochu dvakrát dotácie, tak tiež musíme prísť na kontrolu a musíme to prekontrolovať. Po vykonaní týchto kontrol sa všetky zistené údaje naplnia opätovne do celého systému, budú porovnané všetky údaje. A keď každý jeden farmár v tejto republike bez rozdielu, či je v Bratislave, či je v Trebišove alebo v Starej Ľubovni, bude vysporiadaný, len v tomto momente bude systém pripravený vydávať rozhodnutia o platbe pre jednotlivých žiadateľov. Po tomto kroku je možné pristúpiť k vykonaniu preddavkov. Ale nakoľko už dneska sme v takom stave, že už nepotrebujeme pristúpiť k preddavkom, môžeme pristúpiť k vyplácaniu priamo celej čiastky. Chcem povedať, že pracovníci napriek tomu, že v pondelok je sviatok a v sobotu, v nedeľu, každý si to myslí, je čas oddychu, pracovníci ministerstva a pôdohospodárske platobné agentúry intenzívne pracujú, sú v teréne a denne odstraňujú z týchto 800 chybných žiadostí okolo 80 a 90 subjektov, prekontrolujú ich, máme vonku bezmála 20 skupín, ktoré ich kontrolujú fyzicky a odstraňujú nedostatky. Robíme veľmi intenzívne na tom, aby farmári mohli v priebehu tohto roka dostať všetky peniaze, tak ako to predpisuje Európska únia.
Chcel by som dodať, že pred dvoma týždňami sme mali kontrolu z Európskej únie na systém kontroly a vyplácania podpôr. A táto kontrola potvrdila všetky naše výsledky, našla len minimálne nedostatky, ktoré sú administratívneho charakteru, ktoré sa dajú odstrániť a už boli odstránené. Dostali sme z tohto hľadiska pochvalu, že skutočne Slovenská republika sa nemá obávať toho, že by v budúcich rokoch malo prísť k škrteniu prostriedkov z Európskej únie z titulu porušovania pravidiel v roku 2004.
Pán predseda výboru, predniesli ste problematiku, že nie sme pripravení na intervenčný nákup a nezahájili sme intervenčný nákup. Chcem povedať, že pravidlá Európskej únie striktne určujú, že intervenčný nákup sa zahajuje 1. novembra. A dneska ešte tento dátum nie je. Pôdohospodárska platobná agentúra je v plnej miere pripravená na to, aby koordinovala tento proces a riešila ho v zmysle platných právnych predpisov a smerníc Európskej únie, ako aj Slovenskej republiky. Bude otázne, koľko toho obilia bude spĺňať podmienky a kde ho môžeme uskladniť. Chcem povedať, že sme požiadali Európsku komisiu o možnosť podpory vývozu nášho obilia, ktoré nevieme nakúpiť a umiestniť v našich intervenčných skladoch z titulu nadúrody, aby Európska únia prispela na prepravné náklady do najbližšieho prístavu, kde môžeme tento tovar predať. Týmto prístavom je Rotterdam, kde by sme boli radi, aby Európska únia prispela na prepravné náklady. Slovenská republika požiadala o túto možnosť spolu s Maďarskou republikou, Českou republikou a Rakúskom, pretože tieto štyri krajiny z európskej dvadsaťpäťky nemajú vlastný prístav a nemajú možnosť týmto spôsobom obchodovať. A nakoľko je nadúroda v rámci celej Európskej únie, odbyt sa musí riešiť mimo.
Bola tu otvorená otázka problematiky riešenia špecifických rizikových materiálov. Pán predseda, musím povedať, že máte pravdu, keď hovoríte o tom, že istá firma dostala za štyri a pol roka 500 mil. korún. Len treba vidieť, že už v roku 2002 táto spoločnosť mala ešte za ďalších 40 mil. korún požiadavky na ministerstvo na vyplatenie, ktoré ministerstvo v roku 2002 odmietlo vyplatiť nad úrovňou 212 mil. korún, ktoré táto spoločnosť dostala na základe uznesenia vlády zo začiatku roku 2002. V roku 2003, rok pred vstupom do Európskej únie, Európska únia sa štyrikrát zúčastnila na kontrole bezpečnosti potravín. A táto oblasť bola stále predmetom kontroly, pretože špecifické rizikové materiály a ich likvidácia má priamu súvislosť vo vzťahu k verejnému ohrozovaniu. Nie je možné nechať tieto materiály deň i dva niekde vonku, aby poležali voľne prístupné, pretože k tomu treba okamžite pristúpiť, likvidovať to a fyzicky to spaľovať. Rozhodnutia, ktoré prijal môj predchodca, som nemal možnosť z jedného dňa na druhý meniť, ale vy osobne veľmi dobre viete, že sme vykonávali niekoľko zmien a kontrol na to, aby sme tento proces objektivizovali a sprístupnili. Tak minulý rok sme do tohto procesu zaviedli normatív úhynu, aby nie každý farmár rovnako dostával peniaze, pretože normatív úhynu vyjadruje starostlivosť o svoje zvieratá. A platili sme farmárom, prispievali sme len vo výške normatívu úhynu, to je pravda, že to bolo prostredníctvom tejto spoločnosti, kde ministerstvo malo rámcovú zmluvu a museli sme zabezpečiť túto kontrolu. Je pravdou aj skutočnosť, že v priebehu roka 2003 žiadna iná spoločnosť nemala oprávnenie na likvidáciu majetku kategórie I a II, iba jedna jediná spoločnosť toto oprávnenie mala. V roku 2004 toto oprávnenie získala aj ďalšia spoločnosť, preto sme pristúpili k tomu, aby sme rokovali aj s ďalšou spoločnosťou o riešení tejto problematiky. Treba vidieť, že všetky tieto asanačné podniky sú na západe Slovenska, v Nitre, Senci a Žiline. V tom prípade, pokiaľ by sme to urobili administratívnym krokom, k 1. januáru, zrušili by sme živočíšnu výrobu v strede a na východe Slovenska, čo by malo ďalekosiahly ekonomický a národohospodársky dosah na chov zvierat v tejto oblasti, pretože každá táto spoločnosť by v tom momente začala účtovať prepravné náklady, čo znevýhodňuje chovateľov tým viac, čím ďalej sú od týchto spracovateľských závodov. Nič menej chcem povedať, že nie od 1. októbra, ale od 1. septembra je zmluva ukončená. Táto oblasť je absolútne liberalizovaná a máme za to, že v tomto období už liberálny trh funguje v dostatočnej miere a máme vytvorené dostatočné spôsoby na ďalšiu existenciu a likvidáciu tohto odpadu. Chcem povedať, že skutočne treba brať ohľad aj na legislatívu Európskej únie, ktorá ešte začiatkom tohto roka uvažovala, že zruší absolútny zákaz skrmovania mäsokostných múčok v oblasti hospodárskych zvierat. Tým pádom by situácia v tejto oblasti bola radikálne iná.
Pán predseda, otvorili ste problematiku tokaja. Musím povedať, že v oblasti Tokaja skutočne je pravdou, že Slovenská republika má odovzdané všetky doklady o tom, že má tokajské víno a môže vyrábať tokajské víno. Problematika je úplne iná. Problematika je v tom, že takúto istú žiadosť a takýto istý súhlas má aj Maďarská republika na ochranu geografickú, to znamená, že podľa legislatívy Európskej únie mali dve krajiny požiadavku na geografickú ochranu, a to Slovenská republika a Maďarská republika, a ďalšie krajiny mali požiadavku na ochranu názvu tokaj ako odrody, boli to Slovinsko, Taliansko, Francúzsko, ale sa objavila aj žiadosť z Japonska, ale aj z Austrálie. V tom prípade, pokiaľ nedôjde k dohode medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, Slovensko by mohlo vyprodukovať tokaj, ale mohli by to urobiť aj tieto spomínané krajiny ako Slovinsko, Taliansko, Francúzsko a ďalšie dve krajiny, ktoré predložili svoju požiadavku na registráciu tejto odrody. Táto dohoda zaručuje pre tento región, pre Slovensko a Maďarsko, jednoznačne výhodné pozície, pretože po roku 2007 nikto iný na svete nemôže produkovať, len vo viniciach v tejto oblasti a len v uznaných odrodách sa môže produkovať tokaj. To znamená, že môžeme otvorene povedať, že aj na Slovensku máme takú oblasť, ktorá je svetoznáma a ktorú môžeme prirovnať k takým oblastiam ako Bordeaux, Champagne a ďalším, s ktorými nikto nemôže súperiť, pretože sú tam dané prísne geografické ochrany. Táto dohoda pod kuratelou Európskej únie zaručuje, že nikto iný nebude mať na to možnosť a totiž naši výrobcovia na tomto danom teritóriu budú mať možnosť produkovať víno, ktoré postupom času bude na pultoch Európskej únie a vo svete len z týchto viníc a bude drahšie, než je dneska, pretože tie tokajské odrodové vína zaniknú a bude tokaj produkovaný na základe geografickej ochrany. Treba si tiež povedať, že 40 rokov hádania sa medzi Slovenskom a Maďarskom dospelo k tomu, že výmera rodiacich tokajských viníc klesla na Slovensku málo, na 375 ha, a tých 48 ha bolo v 40. roku svojho rodenia, to znamená na hranici svojej existencie. Stabilizácia v tejto oblasti prinesie danému regiónu 200 mil. investície, výsadbu ďalších vinohradov, pracovné miesta pre ľudí a rozvoj celého regiónu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Želá si vystúpiť pán spravodajca? Nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ten váš zámer v súvislosti s transformáciou Lesov Slovenskej republiky, š. p., môžeme teda akceptovať z hľadiska vášho výkladu. Ale ja sa opieram ešte raz o jasnú dikciu programového vyhlásenia vlády. A predsa nás nechcete presvedčiť o tom, že najskôr všetko uskutočníte a potom nám predložíte zákon, ktorý to má upravovať. Veď to, čo ste spomínali, tzv. lesný zákon, on vo svojej podstate s transformáciou lesov nemá absolútne nič spoločné. Tak ja by som naozaj vás chcel veľmi pekne poprosiť, tých kolegov, ktorí nemajú o tom dostatočný obraz, aby ste takýmto spôsobom nezavádzali. Ako sa bude v Lesoch Slovenskej republiky hospodáriť, o tom hovorí lesný zákon. Ale ako sa to bude transformovať a ako sa bude realizovať transformácia a aký by mal byť potom ten výsledok štátneho podniku, o tom má hovoriť ten osobitný zákon, ktorého my sa dovolávame. A tvrdíme: "Áno, vy máte tú kompetenciu ako zriaďovateľ a generálny riaditeľ, ako riaditeľ štátneho podniku spraviť zmenu organizačnej štruktúry, personálne zmeny, zmeny sídiel závodov a tak ďalej. Áno, vy tú kompetenciu zo zákona máte. Ale máte aj zodpovednosť voči Národnej rade Slovenskej republiky, aby ona o tom mala právo rokovať, pretože Lesy Slovenskej republiky nepatria ministerstvu pôdohospodárstva alebo generálnemu riaditeľovi, Lesy Slovenskej republiky, ktoré vy idete transformovať, patria občanom tejto krajiny a my sme zástupcovia občanov tejto krajiny." Takže dodržiavajte programové vyhlásenie vlády, dajte nám ten dokument na posúdenie a spoločne budeme rokovať ako ďalej. Nikto nie je proti tomu, aby sa hospodárenie v Lesoch Slovenskej republiky zlepšilo, aby tá firma lepšie pracovala a lepšie fungovala, ale principiálne odmietame takýto postup. A mne je ľúto, že v tejto chvíli musím konštatovať, ja nie som koaličný poslanec, vy odmietate plniť programové vyhlásenie vlády. Ale s tým nech si spraví poriadok predseda vlády Slovenskej republiky.
Pokiaľ sa týka vecí, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom, pán minister, my sme niekoľkokrát aj vo výbore skonštatovali, že fajn, Pôdohospodárstva platobná agentúra strašný kus roboty spravila a tak ďalej, ale, prepáčte, nás naozaj v tejto chvíli nezaujíma, či 20 skupín pracuje v teréne a robí aj počas týchto sviatkov, nás zaujíma to, kedy tie platby budú realizované. A keď vy konštatujete, že bez ukončených kontrol to nie je možné, no tak my môžeme položiť otázku, že tých kontrolných skupín nemalo byť 20, ale malo ich byť 40. Nech teda premerajú, nech zavedú tie zmeny do systému tie skupiny. Ak z tých 8 137 potenciálnych žiadateľov zhruba 10 % má zmätočné žiadosti, tak tých ostávajúcich niekoľko tisíc nemôže za to byť sankcionovaných. Ja viem, že ten systém v Európskej únii je taký, ale mali ste teda s tým počítať, že tento problém môže vzniknúť. Ja, samozrejme, viem, že pokiaľ sa bude realizovať intervenčný nákup, tak tie lehoty sú jasné. Ale, pán minister, poľnohospodári predsa môžu vedieť už teraz o podmienkach, aj o kvalitatívnych podmienkach, aj o cenových podmienkach. Ak poľnohospodári tieto informácie budú mať, tak významným spôsobom to upokojí situáciu a aj upraví aktuálne ceny na trhu.
Pokiaľ sa týka tej špeciálnej oblasti, pán minister, ja som všeobecne hovoril o odpadoch živočíšneho pôvodu, ja som nehovoril len teda o špecifických rizikových materiáloch. Ak tá situácia je taká, tak vás veľmi pekne prosím tu na pléne Národnej rady, no dajte nám to konečne do výboru, napíšte nám, koľko tam peňazí išlo, a to akým spôsobom, či bola vyhodnotená zmluva s tou príslušnou firmou, prečo nebola tá firma sankcionovaná, keď nedodržiavala zmluvné podmienky. Veď my to všetci veľmi dobre z hľadiska diskusie už vieme. Tak nám to konečne dajte, vo výbore to posúdime a spravíme k tomu generálny záver, aby bolo jasné, akým spôsobom sa hospodárilo v tejto oblasti.
Pán minister, taká drobnosť. Veď štát participoval na tom, aby sa nechal okrádať. A vy hovoríte, že nedokázali ste tomu zabrániť. Mäsokostná múčka vo všetkých spaľovniach je štandardné médium a všetky spaľovne za štandardné médium platia. To znamená, že za tú mäsokostnú múčku spaľovne dávajú peniaze, lebo je to vykurovacie médium pre tú spaľovňu, len na Slovensku my sme platili tej spaľovni zo štátneho rozpočtu, že tú mäsokostnú múčku spaľovali. Veď to naozaj zostáva v tejto oblasti rozum stáť.
Ale aby som nebol len kritický, áno, spravil sa tam veľmi veľký kvalitatívny posun aj z hľadiska názorov, aj z hľadiska budúcich riešení, ale, žiaľ, teda musím skonštatovať, že viac ako 500 mil. Sk bolo na túto oblasť minutých, aj keď si uvedomujem, čo znamená nákazová situácia a riziko nákazovej situácie predovšetkým vo vzťahu k poľnohospodárom a k obchodu predovšetkým teda s komoditami živočíšneho pôvodu.
No a ešte mi dovoľte povedať, prečo také isté znepokojenie. Nebolo tu povedané, v akej situácii sa poľnohospodárstvo v súčasnom období nachádza alebo teda najčerstvejšie informácie tu máme za prvý polrok. Za prvý polrok tohto roku slovenskí poľnohospodári dosiahli stratu 2,9 mld. Pesimisti hovoria, že tá strata ku koncu roku bude, nie, samozrejme, v takej mimoriadne veľkej výške. Ja si skôr myslím, že by sme sa už mohli preklopiť do mierneho zisku. Ale ak ešte hovorím napr. o likvidácii odpadov živočíšneho pôvodu, tak medziročný pokles, resp. pokles počtu hospodárskych zvierat za prvý polrok je skoro 12 %. A likvidovali sme stále väčšie a väčšie množstvo odpadov živočíšneho pôvodu. No ja sa pýtam: Odkiaľ sme ten odpad živočíšneho pôvodu brali, keď počty hospodárskych zvierat každý rok klesali? No jednoducho tak, že tie množstvá, ktoré boli likvidované, nikto nejakým dôkladnejším spôsobom nekontroloval.
A dovoľte mi povedať ešte to kľúčové z hľadiska prezentácie potreby realizovať zálohové platby. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v platobnej neschopnosti sa nachádza 93,4 % podnikov. Z toho 63 % poľnohospodárskych podnikov je v prvotnej platobnej neschopnosti. To nie je spôsobené neefektívnym alebo zlým hospodárením, to je spôsobené predovšetkým tou radikálnou zmenou. A ak je dnes ťarcha na poľnohospodároch, aby založili úrodu a prežili ešte do toho januára, tak naozaj je potrebné spraviť strašne veľa preto, aby tie zálohové platby dostali.
O tom vzťahu poľnohospodárstvo verzus štátny rozpočet sa budeme baviť, samozrejme, pri rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva a pri rozpočte ako takom, ale chcel by som využiť túto príležitosť, aby som vám jednoznačne teda povedal, že pokiaľ vám niekto bude hovoriť, že bude dávať poľnohospodárom štátny rozpočet v roku 2005 viac ako v roku 2004, tak vás klame. Vzťah štátneho rozpočtu k rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva je o 104 mil. korún nižší, ako bol v roku 2004. To, ako sa bude vyvíjať oblasť priamych platieb, a nakoniec aj informácie od pána generálneho, ktoré som dostal, sú pomerne povzbudivé, že zhruba ešte o 380 mil. Sk by sme s priamymi platbami, ale vo vzťahu k Európskej únii, mohli ísť hore, je povzbudivé. Ale ešte raz opakujem, ak si zoberieme vzťah slovenské poľnohospodárstvo verzus teda štátny rozpočet, tak tu je o 104 mil. korún v roku 2005 navrhované zníženie. Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.
V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je
správa o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých.
Správu vlády ste dostali ako tlač 904 a výsledky o jej prerokovaní vo výboroch máte ako tlač 904a.
Správu uvedie minister školstva Slovenskej republiky pán Martin Fronc. Prosím ho, aby sa ujal slova.
M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky správu o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1209/2004.
Cieľom tejto správy je informovať vás, páni poslanci, o plnení úloh z Národného programu rozvoja športu v Slovenskej republike a o súčasnom stave a východiskách v slovenskom športe.
Predložená správa je hodnotením súčasného stavu a priebežným odpočtom prijatých úloh a opatrení v jednotlivých oblastiach telesnej výchovy z Národného programu rozvoja športu, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 838 z 5. septembra 2001.
Materiál obsahuje odpočet úloh, hodnotenie súčasného stavu a navrhované východiská v oblasti školského športu a školskej telesnej výchovy, v športe pre všetkých, vo výkonnostnom a vrcholovom športe a v štátnej športovej reprezentácii, v oblasti športovo-talentovanej mládeže, vo financovaní a legislatíve, v materiálno-technickom zabezpečení, medzinárodnej športovej spolupráce a vo vzdelávaní odborníkov v športe.
Napriek limitovaným finančným možnostiam a počtu obyvateľov výsledky slovenských športovcov na medzinárodnej úrovni sú uspokojivé. Musím však konštatovať, že podmienky prípravy slovenských športovcov na významné medzinárodné podujatia zaostávajú za výsledkami slovenských športovcov, či už na olympijských, paralympijských hrách a iných významných medzinárodných podujatiach.
Napriek úspešnému účinkovaniu našich špičkových športovcov, resp. tímov je potrebné sa zamyslieť nad tým, kam smeruje slovenský šport, aké podmienky máme vytvorené pre zdravý vývoj detí a mládeže, strednej a staršej populácie, aké podmienky má výkonnostný a vrcholový šport, ako máme vytvorené legislatívne, finančné a materiálno-technické podmienky pre rozvoj športu na Slovensku.
Ďalšou problematickou otázkou je organizačná štruktúra slovenského športu a s ňou súvisiace kauzy, spomeniem Slovenské združenie telesnej kultúry, Slovenský paralympijský výbor, Slovenský lyžiarsky zväz. Nie však vo všetkých zväzoch boli a sú v ostatnom čase výsledky finančných kontrol v poriadku. Výnimkou je snáď Slovenský olympijský výbor, kde neboli pre zúčtovanie finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu porušené pravidlá rozpočtovej disciplíny.
Treba priznať, že problematický je aj prenos kompetencií na regióny, kde vznikli regionálne združenia, no bez strešnej organizácie. Z celospoločenského hľadiska však význam športu vnímame ako významný fenomén a za posledných 10 rokov ako dynamicky sa rozvíjajúce odvetvie, čo uvádza vo viacerých medzinárodných projektoch aj Európska únia. Možno však hodnotiť, že v oblasti športu napriek finančným ťažkostiam, ktoré nesporne vyplývajú zo situácie na Slovensku a aj zo situácie v rezorte školstva, sme sa na poli športovom po odbornej a legislatívnej stránke predsa len posunuli oproti roku 2002 ďalej.
Ministerstvo školstva venuje v rámci realizácie Národného programu rozvoja športu pozornosť oblasti financovania športových aktivít. Zúžili sme programovú štruktúru v rámci financovania športu štátom s dôrazom na prípravu športovo-talentovanej mládeže a zabezpečenie športovej reprezentácie Slovenska predovšetkým so zameraním na ich úspešnú reprezentáciu na letných olympijských a paralympijských hrách v Aténach. V rámci novovzniknutých krajských školských úradov sme vytvorili osobitnú kapitolu na financovanie krajských a okresných kôl športových súťaží. Súčasne so zmenou financovania pracujeme na príprave nového zákona o športe, kde už bol schválený legislatívny zámer zákona o športe vládou Slovenskej republiky a pripravujeme paragrafové znenie zákona. Pôjde v ňom o spoločenské zmeny reagujúce na legislatívne zadefinovanie športu. Takisto podpísaním Dodatkového protokolu k Dohovoru proti dopingu Rady Európy sme sa pripojili k tým krajinám, ktorým záleží na čistote športu.
Za veľmi dôležitý považujem rozvoj športu na školách, i keď sa opätovne buduje mimoškolská činnosť pri nedostatočnej podpore a aj nedostatočnom docenení učiteľov na ihriskách či v telocvičniach, ktoré z hľadiska hygienických neraz nevyhovujú. Preto je zložité konkurovať športom u mládeži rôznym iným záujmom, ako je výpočtová technika, televízia, ale, žiaľ, i pasívne trávenie voľného času, a v neposlednej miere neraz, žiaľ, aj drogám a alkoholu. Napriek problémom sa ministerstvu školstva v spolupráci so samosprávnymi krajmi a občianskymi združeniami podarilo realizovať už druhý rok dôležitý projekt Otvorená škola. V rámci tohto projektu sa škola má stať v regióne kultúrnym, ale i športovým a spoločenským centrom obecnej komunity. Preto v rámci tohto podporujeme projekty škôl, ktoré smerujú k odbúraniu tej pomyselnej bariéry medzi školou a okolím vrátane rodiny. Ide predovšetkým o využívanie športovísk a telocviční v mimovyučovacom čase. V roku 2004 sa nám na tento projekt podarilo získať finančné prostriedky aj z projektu EYES 2004 v rámci Európskeho roku vzdelávania prostredníctvom športu, ktorý bol vyhlásený Európskou úniou.
V minulom roku sa podarilo v rámci úzkej spolupráce štátu a príslušných športových zväzov dokončiť a otvoriť Národné tréningové centrum pre futbal, Národné tenisové centrum a Tréningové centrum rýchlostnej kanoistiky.
Za rozumný krok považujeme aj zriadenie Národného športového centra. Táto priamo riadená organizácia ministerstva školstva má za úlohu zaistiť starostlivosť o zdravotné zabezpečenie športovcov, diagnostiku, informačný systém, ale aj vzdelávanie v športe.
Všetky tieto kroky sme robili s jediným cieľom, s cieľom zlepšiť podmienky na rozvoj telovýchovných a športových aktivít občanov, a to počnúc športom na školách, rekreačným športom, športom pre všetkých, výkonnostným a vrcholovým športom a končiac štátnou športovou reprezentáciou. Môžeme však konštatovať, čo vyplýva aj z vecného hodnotenia jednotlivých oblastí športu v ďalšom texte, že niektoré veci sa darí vzhľadom na finančné prostriedky zabezpečiť s problémami. Treba priznať, že zaostávame oproti vyspelým krajinám sveta najmä v materiálnom vybavení pre šport a v investičnej výstavbe. Súčasné športové objekty a zariadenia sú často v nevhodných prevádzkových podmienkach a v nevhodnom stavebno-technickom stave, ktorý už vlastne nezodpovedá funkcii športu ako súčasti kultúrnej úrovne Európy. Slovenská republika musí celkom iste zachytiť a aktívne riešiť súčasný celosvetový trend tvorby kvalitných diel obnovy a tvorby nových športových stavieb, ktoré reprezentujú spoločenskú úroveň štátu. Z tohto pohľadu musím konštatovať, že ciele vyplývajúce z rozvoja vybavenosti športu, z Národného programu rozvoja športu sa darí realizovať len čiastočne. To je však dôsledok aj toho, že slovenská spoločnosť prechádza transformačnými procesmi v súčasnom období. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pána poslanca Tomáša Galbavého, aby podal správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som predložil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých (tlač 904).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 11. októbra 2004 č. 917 pridelil správu o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Súčasne uložil Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Oba výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých vziať na vedomie.
Predmetná správa o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá 18. októbra 2004 č. 292.
Z mojej strany je to všetko, pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu k tomuto bodu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Písomne som dostal do rozpravy prihlášku jedného poslanca, za poslanecký klub politickej strany Smer, pána Dušana Čaploviča. Potom dám príležitosť pre ústne prihlášky do rozpravy. Pán Čaplovič, máte slovo.