D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení páni, vážené dámy, vážená Národná rada, pozorne som si prečítal predloženú správu, ktorá, ako je už zvykom, a to som už povedal aj vo výbore, má pekný obal, ktorý nie vždy, už len podčiarknem, korešponduje s jej obsahom. Tak je to aj v tomto prípade, v tejto správe. Samozrejme, plne rešpektujem rôzny uhol pohľadu na riešenie súčasných problémov v športe.

Iste viete, že som sa zúčastnil viacerých prieskumov, viacerých podujatí v oblasti športu, športových združení, a tak mi dovoľte aj na základe mojich poznatkov osobných, priznám, často aj subjektívnych, to je celkom prirodzené, vysloviť niekoľko poznámok k predloženej správe.

V správe dominuje jednostranný pohľad Ministerstva školstva Slovenskej republiky na šport. Všeobecne sú hodnotené výsledky dosiahnuté pri realizácii jednak programového vyhlásenia vlády i Národného programu rozvoja športu, ktorý bol prijatý v roku 2000. Autori správy sa neopierajú o žiadne analýzy ani dôslednejšie, hlbšie štatistické údaje, ktoré by podporili správnosť nastúpenej cesty, aby upozornili na rôzne nedostatky, ktoré treba v horizonte roka, dvoch, troch rokov, v strednodobom horizonte riešiť.

Správa je predovšetkým prehľadom toho, čo v poslednom období vykonalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Treba sa aj pred týmito krokmi Ministerstva školstva Slovenskej republiky obrazne pokloniť, zablahoželať mu, ale treba sa pozrieť na mnohé problémy ešte dôslednejšie. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý je zodpovedný za šport a ktorého úlohou je vytvárať podmienky pre jednotlivé organizácie. Nositeľom organizátorov športu sú však jednotlivé športové organizácie, ktoré aj zodpovedajú za jeho rozvoj, či už pozitívny alebo negatívny. Týmto organizáciám, rôznym občianskym združeniam sa však v správe nevenuje takmer žiadna pozornosť. Žiaľ, aj preto je predložená správa neúplná a sčasti nevyvážená.

Očakával som, že bude reagovať na aktuálne problémy, ktoré v poslednom období negatívne pôsobia na celé hnutie s dopadom na šport a športovcov, na zdravý vývoj celej našej populácie. Zaujímalo by nás v tejto súvislosti stanovisko ministerstva školstva a osobitne stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, lebo túto správu predkladá vláda Slovenskej republiky, ku kauze svetová zimná univerziáda, ako aj doterajšie závery a východiská z finančných kontrol, ktoré vykonáva ministerstvo financií v takých organizáciách a inštitúciách, združeniach, ako je Slovenský olympijský výbor, Konfederácia športových zväzov Slovenskej republiky, vo zväzoch lyžovania, futbalu, ľadového hokeja a tenisu. Viete, nestačí nám získavať poznatky len z kusých, často nejasných, možnože aj nepresných správ v dennej tlači a v elektronických médiách.

Národný program rozvoja športu nie je dobre spracovaný, a to treba povedať, už keď sa predkladal, boli rôzne k tomu pripomienky v roku 2000, a nastavený tak, aby definoval skutočne Strednodobú stratégiu rozvoja športu v Slovenskej republike. Opakujem, sú v ňom stále a prevládajú v našom športe isté silné prvky centralizmu a je v ňom veľa reliktov z minulosti, ktoré sa necitlivo prenášajú do nového moderného prostredia bez rešpektovania zásadných spoločenských zmien v našom štáte. Napokon autori tejto správy sú bývalí dlhodobí telovýchovní funkcionári, ktorí nehľadajú nové východiská, ale snažia sa implementovať starý systém v novom šate, v novej terminológii. A to je pre mňa podstatné a to vyplýva aj z tejto správy.

Veľmi všeobecné a nedostatočné sú aj východiská na zlepšenie súčasného stavu. Ministerstvo školstva je presvedčené, že prijatím nového zákona, chvalabohu, že sa takýto zákon pripravuje o športe, vytvorením Národného športového centra či spomínaných aj tu pánom ministrom krajských športových centier a ďalších opatrení uvedených v správe sa situácia v podstate zmení. Takýto optimizmus zdieľajú najmä štátni úradníci. Športové hnutie je viac pesimistické k doterajším reformám. Podľa môjho názoru je nevyhnutné prijať také opatrenia, aby šport mohol naplno využívať svoj potenciál a vytvorené inštitúty športu a tie aby mohli kvalitnejšie ako doteraz splniť svoje poslanie.

V správe, pán minister, o stave športu vôbec nereflektujete, aký je dopad transformačných zmien, ktoré táto vláda postupne aplikuje na šport a jeho rozvoj. Je to aplikovaná daňová reforma, reforma verejnej správy, decentralizácia, zdravotnícka reforma, sociálna reforma a podobne. Vymedzuje sa čím ďalej, tým menší, v tomto prípade manévrovací priestor práve pre reformu športu, lebo už často bude ovplyvňovaná tými reformami, často negatívnymi vo vzťahu k športu, napr. daňovou reformou, vo vzťahu k týmto aktivitám, ktoré v tejto správe, pán minister, aj predkladáte.

Školský šport, výučba telesnej výchovy zaostáva za ostatnými predmetmi, hlavne na základných školách. Toto nie je len problém, pán minister, Slovenskej republiky, ale to je širší problém vôbec v štátoch Európskej únie. A vy, keď ste sa zúčastnili rôznych podujatí v zahraničí, iste ste počuli aj takéto isté stanovisko vašich rezortných kolegov. Napr. vo Fínsku majú obrovský problém práve s touto problematikou. Ide o civilizačný vývoj a proces, kde začínajú dominovať iné priority, ako je pohyb, konkrétny nástup individualizmu, nových technológií a sedavej zábavy.

Ja skutočne niektoré časti svojej správy, vystúpenia odovzdám pánu ministrovi, aby si mohol niektoré veci detailne prečítať, ale zameriam sa na niektoré ešte iné konkrétne veci. Predovšetkým mi ide o pohľad možnože rôznorodý, ale veľmi dôležitý na štátnu reprezentáciu, žiaľ, správa sa jej venuje iba v popisnej forme, ktorú by mal predovšetkým riešiť, samozrejme, nielen rezort školstva. Ale dal by sa najlepšie nazvať pre budúcnosť marketingom štátu prostredníctvom športu, ako veľmi dôležitý fenomén, ktorý môže v budúcnosti veľmi významne pomôcť Slovenskej republike etablovať sa vo vyspelej demokracii.

Ďalej by som chcel poukázať, že takýchto rôznych paradoxov, ktoré som spomínal, v predkladanej správe alebo v diskusii môže byť veľa. Veľa štátov Európskej únie má nastavený systém dotácií z verejných zdrojov do športových odvetví a štátnej reprezentácie zloženej z viaczložkových parametrov. A je veľmi dôležité, podľa čoho sa to financuje. A to je aj otázka budúcnosti financovania športu, sledovanosť športového odvetvia vo svetových médiách, priamy dopad efektívneho marketingu na medzinárodné spoločenstvo, domáca popularita, rozšírenosť konkrétneho športu, domáce podmienky, ľudské zdroje, infraštruktúra... (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, ak tu nebude kľud, preruším rokovanie. (Reakcia z pléna.) V poriadku, má byť hlasovanie, ale nechcem seknúť pána poslanca, lebo to chce dokončiť.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja neviem, páni, všetko je dôležité, hovoríme o ministerstve školstva, máte rozhodovať o ministerstve školstva a hovoríme o športe. Tu sme hovorili o pôdohospodárstve veľmi dlho a šport nikoho nezaujíma?

Vo východiskách predloženej správy päť navrhovaných opatrení na strane 1 prezentuje nekompaktnosť a nesystémovosť, mnohé športové strediská v Slovenskej republike sú potrebné, ale nie sú zaradené do systému, ktorý ministerstvo školstva jednoducho nemá.

Ja sa tu tiež nebudem ďalej rozširovať, ale spomeniem na záver tri kľúčové problémy, ktoré je potrebné principiálne riešiť, pričom v predloženej správe sú práve tieto problémy, ctené dámy, vážení páni, riešené veľmi vágne a dosť nejasne.

Konkrétne, vzťahy štátnych orgánov a občianskych združení a nového zákona o športe a predovšetkým, čo je veľmi dôležité pre budúcnosť nášho športu v nových podmienkach, nazvem to ekonomika a manažment športu. Na tieto veci táto správa značne zabudla.

Ďalej nebudem tieto veci rozvíjať, ale dotknem sa len tretej oblasti, ktorá je pre mňa podstatná a na ktorú sa zabúda aj vo vláde Slovenskej republiky ako v jej komplexnom pohľade na šport a našu telovýchovu. A to je ekonomika športu. Financovanie športu je veľmi zložitý problém. Na Slovensku máme veľa talentovaných ľudí pre šport. A od vytvorenia podmienok závisí, ako ho dokážu rozvinúť. Žiaľ, v tejto správe, ktorú sme si špeciálne žiadali a kde sme jasne očakávali, aby tam boli pripravované opatrenia na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov v oblasti športu, túto časť postrádame. Pri čítaní správy k financovaniu športu je každému súdnemu občanovi jasné, prečo slovenský šport nenapreduje. Absolútne chýba celostný, opakujem, celostný, môžem to nazvať komplexný pohľad finančného modelu na šport. Doteraz v tejto oblasti bolo veľmi málo aktivít, málo štúdií, neexistuje verejná diskusia v tejto oblasti a nepoznáme viacero pohľadov, odborných posudkov na financovanie športu.

Niekoľko poznámok k zdrojom financovania.

Lotérie. V krajinách EÚ je šport nosne financovaný z výnosov lotérií. Športové subjekty v Európskej únii benefitujú z lotérií v troch základných fázach, ako sú prevádzkovanie, distribúcia výnosov a spotreba rozdeľovania výnosov na určený cieľ a miesto spotreby. V Európskej únii sú rôzne modely, ako sa to dá robiť, ale tiež vás nechcem ďalej týmto zaťažovať.

Napokon zásadne absentuje ekonomické vyhodnotenie športu s dopadom, a to poviem, to je to, že chýba komplexnosť v tejto správe, a to s dopadom na prevenciu v zdravotníckej oblasti, prevenciu proti nespoločenským javom, ako je drogová závislosť, prepojenie na cestovný ruch, prepojenie na zamestnanosť v regiónoch, športový obchod, priemysel zábavy, televízie a podobne. Toto je vlastne najväčšie negatívum tejto správy, lebo, samozrejme, síce predkladalo to ministerstvo školstva, ale od vlády sme chceli, aby tam boli jasné stanoviská rôznych rezortov, ako budeme šport v budúcnosti na Slovensku kreovať.

Osobitne mi chýba v správe, ako prebieha súdny spor Športka, a. s., verzus Tipos, a. s., o vlastníctvo ochranných značiek známych hier, ktorý traumatizuje nielen športové hnutie, nielen športovcov, ale aj celú spoločnosť. Tieto veci treba v správe jasne vydefinovať.

Na záver mi dovoľte vzhľadom na to predložiť návrh uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky A. berie správu na vedomie, B. konštatuje, že predložená správa neobsahuje pripravované opatrenia na skvalitnenie," znovu to podčiarkujem, to tam chýba, skvalitnenie, "a sprehľadnenie finančných tokov v oblasti športu v Slovenskej republike, C. žiada vládu Slovenskej republiky o dopracovanie predloženej správy, najmä návrhov na komplexný finančný model športu a na sprehľadnenie finančných tokov v oblasti športu Slovenskej republiky, D. žiada vládu Slovenskej republiky o postup krokov pri dopracovaní a realizácii Národného programu rozvoja športu s cieľom, aby sa v ňom definovala strednodobá stratégia rozvoja športu, E. žiada vládu Slovenskej republiky o komplexnú informáciu o stave kauzy súdneho sporu Športka, a. s., verzus Tipos, a. s." Termín je tu do 30 dní.

Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem aj za vašu trpezlivosť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem zatiaľ aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi.

Budeme pokračovať, tak ako sme sa rozhodli, hlasovaním.

Ešte pred hlasovaním dám slovo pánovi poslancovi Lintnerovi a pani poslankyni Tóthovej, nakoľko majú procedurálne návrhy.

Pán poslanec Lintner, nech sa páči.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov, SDKÚ, SMK, ANO, žiadam o 20-minútovú prestávku pred hlasovaním.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, chcem vyjadriť protest proti porušovaniu zákona o rokovacom poriadku, pretože v § 38 sa jasne v odseku 1 hovorí, o procedurálnych návrhoch sa hlasuje bez rozpravy. Ja som dala včera procedurálny návrh a malo sa hlasovať ihneď. Preto žiadam, aby sa vôbec nerešpektovala navrhnutá pauza, a žiadam, aby sa hlasovalo v zmysle zákona o rokovacom poriadku teraz a ihneď, keď sa už doteraz porušil. Žiadam hlasovať ihneď.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete aby som porušil rokovací poriadok, čo neurobím, to znamená, že bude prestávka, to je jedna vec.

Druhá vec. Áno, bez rozpravy sa hlasuje o vašom návrhu s tým, že kvôli tomu sme museli včera poprosiť jeden výbor, ústavnoprávny, aby vysvetlil určité súvislosti, o ktorom návrhu teda budeme hlasovať.

Takže nasleduje 20-minútová prestávka, po 20-minútovej prestávke potom, samozrejme, budeme hlasovať najprv o vašom návrhu bez rozpravy.

(Prerušenie rokovania o 11.14 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 11.33 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokúvaných bodoch 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme hlasovať o odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov. Včera pani poslankyňa Tóthová vyjadrila podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku svoje stanovisko, že odpoveď pána ministra Fronca nepovažuje za uspokojivú, a zároveň predložila návrh, ktorým žiada, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o tom, či spojí hlasovanie o návrhu uznesenia, ktorým chce vyjadriť nesúhlasné stanovisko k odpovedi pána ministra školstva na interpeláciu, s hlasovaním o vyslovení dôvery členovi vlády. Chcem vás informovať, že som naozaj od podania tohto návrhu sa snažil aj s ústavnoprávnym výborom hľadať čisté ústavné riešenie, ktoré by Národná rada mala v tomto konkrétnom prípade hlasovaním prijať. Požiadal som o zaujatie stanoviska ústavnoprávny výbor, ktorý neprijal žiadne uznesenie, preto si dovolím navrhnúť ja procedurálnym návrhom využívajúc ustanovenia rokovacieho poriadku ďalší spôsob hlasovania o návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Tóthová, opierajúc sa o ustanovenie § 130 ods. 6 druhej vety zákona o rokovacom poriadku, ktoré hovorí, že Národná rada môže spojiť s hlasovaním o dôvere vláde alebo jej členovi hlasovanie o stanovisku k odpovedi na interpeláciu. Navrhujem preto, aby sme hlasovaním rozhodli najskôr, či Národná rada súhlasí s tým, aby sme spojili hlasovanie o dôvere ministrovi... (Hlasy z pléna.) Pani poslankyňa, Národná rada rozhodne o všetkom, takže buďme... (Reakcia z pléna.) Národná rada rozhodne o tom, či chce spojiť hlasovanie o dôvere členovi vlády a hlasovanie o návrhu uznesenia.

Panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem takýto postup. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím poslanecký klub strany ANO, aby sa dostavil do rokovacej sály. (Reakcia z pléna.) Potom udelím faktické poznámky, pán poslanec Fico. Zahájil som hlasovanie, tak ako si želala pani navrhovateľka, pani poslankyňa Tóthová. (Ruch v sále.) Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Nechcem ďalej pokračovať v zaujímaní stanoviska k návrhu, ktorý podala... (Hlasy v pléne.) Prosím jeden z parlamentných poslaneckých klubov, aby sa dostavil do rokovacej sály na hlasovanie.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu, ktorý som podal, k spôsobu hlasovania o návrhu pani poslankyne Tóthovej. Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Ruch v sále.) Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o návrhu, ktorý som podal ja, či Národná rada chce hlasovať spoločne o návrhu uznesenia, ktorým žiada pani poslankyňa Tóthová vysloviť nespokojnosť s odpoveďou pána ministra Fronca na interpeláciu, a vyslovení dôvery členovi vlády. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 76 prítomných, 3 za návrh, 73 proti.

Návrh sme neschválili. (Ruch v sále.)

Pristúpime k hlasovaniu o

návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky považuje odpoveď na otázku, ktorú položila v interpeláciách poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Katarína Tóthová ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi, za neuspokojivú.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Prosím, páni poslanci, emócie aby ste trošku krotili. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o nesúhlasnom stanovisku k odpovedi na interpeláciu. Páni poslanci, hlasujeme.

(Hlasovanie.)

Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné. (Ruch v sále.)

Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili v rokovacej sále. Pán poslanec Jarjabek. Prosím, nevykrikujte, páni poslanci.

Páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada nepovažuje za uspokojivú odpoveď ministra školstva na interpeláciu pani poslankyne Tóthovej. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 71 prítomných.

Národná rada nie je uznášaniaschopná.

Páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o návrhu, ktorý som podal. (Hlasy v pléne.) Pán poslanec, potom, keď zistím, či je Národná rada uznášaniaschopná, dám návrhy poslancom, ktorí sú prihlásení s procedurálnymi návrhmi. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

Páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje nesúhlas s odpoveďou ministra školstva na interpeláciu pani poslankyne Tóthovej. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 62 prítomných.

Národná rada nie je uznášaniaschopná.

Nech sa páči, je čas na procedurálne návrhy. Páni poslanci Fico, Cabaj sa hlásia.

Zapnite pána poslanca Fica.

R. Fico, poslanec: Pán predseda, mám poverenie poslaneckého klubu strany Smer, aby som vyslovil protest proti spôsobu, akým vediete Národnú radu Slovenskej republiky.

Prvé vážne porušenie ste urobili včera večer, keď ste bez akýchkoľvek dôvodov prerušili rokovanie Národnej rady, pretože došlo k vážnemu konfliktu záujmov, lebo ide o predstaviteľa vašej politickej strany. V takom prípade ste mali odovzdať rokovanie jednému z podpredsedov, ktorý mal prijať podobné rozhodnutie.

A druhý protest vznášame proti spôsobu rokovania dnes, pretože zákon presne určuje, ako treba postupovať v prípade spojenia hlasovaní. A myslíme si, že je to dôvod, v rámci ktorého budeme uvažovať o podaní návrhu, ktorý súvisí s vaším ďalším pôsobením vo funkcii predsedu Národnej rady. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Najskôr procedurálny návrh. V mene klubov opozície žiadam, aby ste zvolali poslanecké grémium.

A po druhé chcem povedať, že porušili ste rokovací poriadok v tom, že ste nám nedali priestor na procedurálne návrhy, pretože či predseda Národnej rady alebo ktorýkoľvek poslanec pri predkladaní procedurálneho návrhu má úplne rovnocenné postavenie. Ak ste využili svoje postavenie a dali ste si sebe priestor na procedurálny návrh, mali ste udeliť priestor pre nás všetkých, aby sme procedurálne návrhy mohli predložiť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Zvolávam rokovanie poslaneckého grémia.

Prerušujem rokovanie do utorka do 9.00 hodiny.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)