P. Muránsky, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili celkovo dvaja poslanci. Prvý vystúpil pán poslanec Köteles László, ktorý navrhol vyňať na osobitné hlasovanie z bodov spoločnej správy bod č. 31, keďže vypracoval lepší pozmeňujúci návrh, a tento neschváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Tak teraz čo máme robiť, pán poslanec? (Smiech v sále a potlesk.) No, lebo budeme hlasovať...
P. Muránsky, poslanec: Navrhol bod č. 31 na osobitné hlasovanie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Tak. A ideme teraz hlasovať o ostatných bodoch zo spoločnej správy okrem bodu 31.
P. Muránsky, poslanec: Okrem bodu č. 31.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Tak, tak. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
P. Muránsky, poslanec: S odporúčaním schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 137 prítomných, 137 za návrh.
Schválili sme body zo spoločnej správy.
P. Muránsky, poslanec: Nie, teraz ešte budeme hlasovať o bode 33 s odporúčaním neschváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o bode 33. Pán poslanec Muránsky.
P. Muránsky, poslanec: Tridsaťtri. (Smiech.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 137 prítomných... (Ruch v sále.)
Páni poslanci, prosím, upokojme sa.
P. Muránsky, poslanec: Teraz budeme hlasovať...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Počkajte, pán poslanec.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 1 za, 101 proti, 30 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.
Bod 33 zo spoločnej správy sme neschválili.
Teraz ideme hlasovať o bode 31.
P. Muránsky, poslanec: Teraz ideme hlasovať o bode 31, ktorý navrhol pán poslanec Köteles vyňať na osobitné hlasovanie a neschváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme. (Reakcie z pléna.) Nehlasovali sme o bode 31, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 1 za, 104 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme neschválili.
Páni poslanci, hlasovali sme osobitne o dvoch bodoch zo spoločnej správy, jeden 33, ktorý navrhol gestorský výbor na samostatné hlasovanie, a o bode 31, ktorý navrhol pán poslanec Köteles na samostatné hlasovanie. Týmto sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy. Ideme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch.
Nech sa páči, pán poslanec.
P. Muránsky, poslanec: Teraz budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý navrhol pán poslanec Köteles.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 135 za návrh, 1 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Nech sa páči, pán poslanec.
P. Muránsky, poslanec: Teraz budeme, pán predseda, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Tkáčová.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Tkáčovej.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 62 za, 2 proti, 72 sa zdržalo, 4 nehlasovali.
Neschválili sme návrh.
Nech sa páči, pán poslanec.
P. Muránsky, poslanec: Pán predseda, teraz môžeme dať hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 131 za návrh, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Otváram rozpravu o vládnom návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení zákona o miestnych poplatkoch v treťom čítaní. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...
P. Muránsky, poslanec: Schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 134 za, 1 proti, 4 sa zdržali.
Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila. (Potlesk.)
Panie poslankyne, páni poslanci, je 12.00 hodín, čas určený na obedňajšiu prestávku. Chcem vás informovať, že máme ešte hlasovať o 13 zákonoch. Pýtam sa vás... (Reakcie z pléna.) Páni poslanci, predpokladám, že hlasovanie by bolo ešte hodinu, do 13.00 hodiny. (Reakcie z pléna.) Hodina otázok stanovená na 14.00 hodinu. Je súhlas s hlasovaním? (Reakcia pléna.) Nie.
Páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať v hlasovaní o 17.00 hodine. Prerušujem rokovanie.
(Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.)
Tretí deň rokovania
33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
2. decembra 2004 o 14.01 hodine
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Vítam na zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky predsedu vlády Slovenskej republiky, podpredsedu vlády, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, a videl som tu prítomného aj generálneho prokurátora.
Budeme pokračovať v programe rokovania Národnej rady
hodinou otázok.
Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím pána predsedu vlády, pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám. Vítam aj pána ministra Prokopoviča.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, namiesto neprítomného pána ministra Fronca bude odpovedať pán minister Chmel, namiesto pána ministra Ruska pán minister Ivan Mikloš a namiesto pána ministra Lišku pán minister Palko. Neprítomní ešte budú ministri Kukan a Gyurovszky, ale tí otázky nemajú.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Prvá otázka podľa vyžrebovania, ešte sa ospravedlňujem. Prosím, pán predseda vlády, aby ste v časovom limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré vám boli adresované, a to v poradí ako boli vyžrebované.
Prvá otázka podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Sabolovej a znie: "Antidiskriminačná legislatíva preniesla výkon na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Prečo v štátnom rozpočte MF SR nevyčlenilo požadované financie na rozbeh a prácu strediska?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pani poslankyňa, prax je a pravda taká, že nikto nedostal požadované prostriedky. To je už taká stará pravda, že vždy tých požiadaviek je omnoho viac, ako sú reálne možnosti štátneho rozpočtu. Ani minister dopravy nedostal na diaľnice, koľko potreboval, minister vnútra musel súhlasiť s tým, že odchodné bude len 10 %, a tak by som vlastne mohol ísť rezort za rezortom a naozaj na konkrétnych číslach demonštrovať, že spravidla je rozpor medzi tým, čo jednotlivé inštitúcie požadujú, a tým, čo im reálne možno dať, alebo je niekedy aj efektívne dať.
Ja vám môžem len dať informáciu, že návrh rozpočtu Slovenského národného strediska pre ľudské práva na rok 2005 bol, ako mi píšu, viackrát prerokúvaný so správcom rozpočtovej kapitoly, a to je ministerstvo spravodlivosti, a to aj na úrovni štátnych tajomníkov ministerstva spravodlivosti a ministerstva financií a na rokovaniach bolo konštatované, že návrh rozpočtu pre toto stredisko na rok 2005, predložený na rokovanie výboru pre ľudské práva, umožňuje chod tohto subjektu na budúci rok a zohľadňuje možnosti rezortu.
Mám tu ešte informáciu, že právna subjektivita Slovenského národného strediska pre ľudské práva, tak ako je vymedzená príslušnými ustanoveniami zákona č. 308/1993 Z. z. v znení neskorších zákonov, podľa ktorých sa tento subjekt zriaďuje ako "nezávislá právnická osoba" a jej činnosť je financovaná z dotácií štátneho rozpočtu, že sa bude meniť, že sa bude meniť tak, že ministerstvo spravodlivosti predloží na rokovanie vlády návrh na zmenu financovania Slovenského národného strediska pre ľudské práva a Ústavu pamäti národa, aby bolo evidentné, že medzi peniazmi štátneho rozpočtu a cieľovým užívateľom nie sú nejaké ďalšie výhybky, kde by sa tieto peniaze mohli potenciálne strácať. Takže presne neviem, či aj týmto smerom nesmerovala časť tejto otázky, ale v prípade, že áno, tak chcem teda oznámiť zámer ministra spravodlivosti predložiť na rokovanie vlády takýto návrh, aby to financovanie medzi štátnym rozpočtom a inštitúciou bolo priame.
Všetko, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády.
Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte na to 2 minúty.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda vlády.
Aj k tomu smerovala moja otázka, aby sa odčlenilo vlastne to financovanie cez iné rezorty, pretože je netransparentné, ale na druhej strane v zmysle dohody, ktorá tu existuje medzi vládou a Organizáciou Spojených národov, je aj špecifický zákon na toto stredisko. Je aj vecou vlády, aby garantovala, aby to stredisko mohlo fungovať. My sme v tomto roku rozšírili dosť podstatne kompetencie strediska a vlastne sme tak ako keby trochu zabudli na to, že sa potrebuje vybaviť základnou aj technickou informačnou technikou. A keďže nie sú kapitálové výdavky, vy veľmi dobre viete, že sa veľmi náročne obstarávajú potom takéto technické a informačné prostriedky. A preto by som bola rada, keby sme mohli v rozpočte, ak budeme mať minimálnu požiadavku, viazať aspoň nejakú časť prostriedkov tak, ako sme ju navrhovali pri schvaľovaní rozpočtu na kapitálové výdavky, aby stredisko bolo funkčné, a sú to jednorazové náklady, ktoré sú potrebné pre stredisko. Je tam potreba aj nejakých 2 miliónov na prevádzkové náklady, aby boli tie minimálne veci pokryté a dovolila som si dať tú otázku preto, lebo som predsedníčka správnej rady.
My budeme schvaľovať rozpočet a ak chceme, aby sme naplnili aj antidiskriminačnú legislatívu, aby sme prvýkrát konečne po 10 rokoch fungovania strediska urobili správu, súhrnnú správu o stave ľudských práv na Slovensku, je to oveľa väčšia potreba zdrojov ako možno doteraz za bývalého riaditeľa Dr. Srebalu. Čiže chcela by som vás poprosiť, aby ste sa pri schvaľovaní rozpočtu ešte pozreli na tie naše potreby a požiadavky a prípadne...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán predseda vlády, prosím o odpoveď na doplňujúcu otázku.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ja som nechcel čítať celú odpoveď, lebo z dvoch tretín bola pre mňa poučením a z úcty k poznaniu, že poslankyňa, ktorá sa ma na to pýta, toto poučenie nepotrebuje, som to vynechal, ale je mi to jasné, je mi jasné, kedy vznikalo stredisko, je mi jasné, ako bolo na začiatku v priebehu prvých dvoch rokov financované a je mi jasné aj to, že pribudli nové kompetencie. Je mi ale jasné aj to, že tá diskusia je neobyčajne zložitá v štátnom rozpočte. Dnes je zase mimoriadna koaličná rada, zhodou okolností počúvam, že ste dnes schválili ďalší zákon, ďalších 25 mil. navyše, bude ďalšie kvílenie zubov, verím, že sa nájde, áno, v rezorte. Takže v prípade, že by sa to našlo v rezorte spravodlivosti, tak si myslím, že nebude problém. Ale za seba hovorím, že kľúčová veta v materiáli, ktorý mi predložili k odpovedi na vašu otázku, je veta: "Návrh rozpočtu pre ľudské práva na rok 2005 predložený na rokovanie výboru pre ľudské práva je postačujúci a zohľadňuje možnosti rezortu". Viem, že ten pohľad môže byť rôzny a videnie potreby alebo potrieb nemusí byť identické, ale verím, že aj na pôde výboru Národnej rady sa dá urobiť viac, aby to poznanie bolo komplexnejšie. Ale nemyslím si, že ide o dramatický problém, ktorý by sme, povedzme, aj v rámci rezortu spravodlivosti neboli schopní riešiť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zoltán Horváth: "Vážený pán premiér, aké riešenia obnovy Vysokých Tatier bude navrhovať vládny výbor SR, ktorému predsedáte?"
Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za túto veľmi aktuálnu otázku.
O zriadení vládneho výboru na obnovu a rozvoj Vysokých Tatier vláda rozhodla hneď na svojom prvom zasadaní po tragédii, ktorá sa odohrala v piatok, alebo z piatku 19. na sobotu 20. novembra. Som rád, že vláda si túto moju myšlienku osvojila a som rád, že včera sme schválili aj štatút vládneho výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier.
Môžem vás informovať, že rozbiehame práce, chcem do najbližších dní vymenovať tajomníka vládneho výboru, ktorý ich bude aj administratívne organizovať, a dnes vás môžem informovať, že aj 13. decembra vo Vysokých Tatrách sa uskutoční prvé zasadanie tohto vládneho výboru.
Myslím, že nemusím v parlamente hovoriť, prečo som sa rozhodol takýto návrh vláde dať a som si istý, že ten dôvod poznáte. Je to obrovský rozsah katastrofy a škôd, ku ktorým v Tatrách došlo. Príroda pred nás postavila výzvu a chceme sa s touto výzvou dobre vysporiadať. Ale v tejto súvislosti vzhľadom na vašu otázku chcem objasniť naše zámery, zámery také principiálne, zámery dlhodobé koncepčné, ale, samozrejme, aj na najbližšie obdobie, lebo charakter katastrofy v Tatrách je taký, že si žiada koncepčné cieľavedomé riešenie. Ale, samozrejme, po tom, čo sa podarilo obnoviť základné komunikácie cestné, po tom, čo sa podarilo obnoviť dodávky pitnej vody, opraviť roztrhané plynové potrubia, z veľkej časti tatranské elektrické železnice, po tom všetkom, samozrejme, bude potrebné sa postarať o to, aby to, čo popadalo, bolo efektívne zhodnotené, aby efektívnym spôsobom to drevo bolo dopravované tam, kde je potrebné a súbežne s tým, samozrejme, je potrebné sa na Vysoké Tatry znovu pozrieť možno aj takými novými očami.
Po prvé pri formulovaní myšlienok a tém, ktorými sa bude vládny výbor zaoberať, chcem vyhlásiť, že všetko, čo sa bude diať, všetko, čo budeme vo výbore riešiť, všetko, čo budeme plánovať a všetky závery, ktoré budeme schvaľovať, všetko bude transparentné a nanajvýš uvážlivé, odborne aj vecne podložené. Toto je, myslím, posolstvo, ktoré treba občanom tlmočiť.
Po druhé chcem ubezpečiť vás, pán poslanec, ale aj verejnosť, že chcem, aby to boli úvahy a rozhodnutia široko diskutované. Aby všetci, ktorí sa chcú vyjadriť, mali na to priestor, aby sme veci, ktoré musíme urobiť rýchlo, rýchlo urobili a aby sa o veciach, ktoré treba dobre zvážiť, diskutovalo tak dôkladne, ako to bude potrebné. Je to výzva pre celý národ a pre celú našu krajinu a takto sa k problému, definitívnemu problému obnovy a rozvoja Vysokých Tatier je potrebné postaviť.
Žiada sa mi povedať ešte jedna veta, ktorú považujem za kľúčovú aj vzhľadom na to, čo počúvam v masmédiách, čítam v novinách, počúvam od občanov, čo sa to vlastne s našimi Tatrami ide diať. To, čo sa stalo, sme videli na vlastné oči, ale mnohé otázky sú teraz také, že generujú obavy, aby sme sa neuchýlili k nejakému extrémnemu riešeniu. A chcem využiť vašu otázku na to, aby som celkom jednoznačne povedal, že extrémy nepripustíme. Možno sú ľudia, ktorí si myslia, že z Vysokých Tatier teraz chceme urobiť nejaký lunapark alebo nejaké slovenské Las Vegas, tak nahlas treba povedať, že v žiadnom prípade nijaké lunaparky, ani slovenské Las Vegas z Vysokých Tatier budovať nedovolíme.
Ale je aj iný extrém, ktorý som počul. Nechajme všetko ležať tak, ako popadalo, ono sa to samo po nejakom čase urobí. Toto považujem za rovnako nebezpečný extrém. Takže extrémy nie, ale niečo pekné, koncepčné, pravdivé, trvácne a dlhodobé. Niečo, čo, samozrejme, budú môcť rozvíjať aj tí, ktorí prídu po nás, aj naše deti a naši vnuci. Aj preto som navrhol, aby vo vládnom výbore pôsobilo čo najviac ministrov, ktorí sú relevantní k tejto téme, ktorí majú k tomu čo povedať z povahy rezortov, ktoré vedú. Samozrejme, do výboru sme pozvali aj primátora Vysokých Tatier a prednostu obvodného úradu, ktorý bol šéfom krízového štábu. Možno viete, možno neviete, dnes mimoriadna situácia o desiatej v Tatrách Poprade bola zrušená. A keďže výzva alebo problém, o ktorom hovoríme, má naozaj povahu celonárodného problému, dovolil som si požiadať aj predsedov dvoch najväčších opozičných politických strán, aby delegovali svojho zástupcu do tohto výboru.
Ak mám ešte chvíľku času, tak by som vás rád informoval, že mojím zámerom je, aby vo výbore pracovali aj ďalší ľudia, nezávislé osobnosti, ktoré môžu byť prínosom, keď budeme hovoriť o víziách, aby vniesli do našej práce aj taký inštitucionálne nezávislý pohľad, aby doň vniesli nadhľad, alebo, ak chcete, aj istú formu stálej verejnej kontroly. Mojím zámerom je pracovať tak, aby verejnosť prijala a stotožnila sa s rozhodnutiami, ktoré si naplánujeme. Ale mám záujem aj na tom, aby aj priebežne počas našej práce si mohla verejnosť byť istá, že veci idú naozaj správnym smerom.
Už som hovoril, že niektoré aktivity budeme organizovať, alebo organizujeme v súčasnosti v najbližších dňoch, niektoré budeme organizovať koncepčne. Pracujem teraz už na tom, aby sme na prvom výbore v Tatrách schválili čosi, čo by sme mohli nazvať ako cestovná mapa, plán krátkodobých aj dlhodobých úloh na obnove a rozvoji našich Vysokých Tatier.
A na záver k tejto téme, pán poslanec, ešte mi dovoľte povedať asi toľko, že katastrofa, ktorá sa stala vo Vysokých Tatrách - a treba povedať, že nielen vo Vysokých Tatrách, ale aj na Orave, navštívil som Čertovicu v nedeľu, uplynulú nedeľu, sú tam obrovské škody rovnako ako vo Vysokých Tatrách, ale v tých Tatrách sú predsa len najväčšie - takže táto katastrofa, táto tragédia nemá byť príležitosť na to, aby sme prestavali Vysoké Tatry. Toto je príležitosť na to, aby sme Tatrám pomohli, aby sme ich obnovili a aby sme prispeli k ich pozitívnemu rozvoju, takto vnímam výzvu, pred ktorou stojí výbor, na ktorý ste sa opýtali.
Takže zhrniem možno do jednej, do dvoch viet. Myšlienka je na svete, štatút máme, 13. decembra bude prvé rokovanie, máme pred sebou celkom konkrétne bezprostredné úlohy, ktoré súvisia s efektívnym využitím popadaného dreva a chceme schváliť čosi, ako je cestovná mapa, v ktorej bude zachytené všetko, aj vízia rozvoja Tatier, aj úlohy jednotlivých inštitúcií, ktoré je potrebné plniť tak, aby sa Tatry rýchlo obnovili, aby sa dobre rozvíjali a opakujem ešte raz, všetko toto chceme robiť v spolupráci aj s mimovládnymi organizáciami za širokej občianskej diskusie a občianskej kontroly.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér. Ešte máte šancu, pán Horváth, ak máte záujem o doplňujúcu otázku.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne za výstižnú odpoveď, ale nemám doplňujúcu otázku.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pätnásť minút uplynulo, pán premiér, ďakujem za vaše odpovede na otázky.
Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka pre ministra školstva je od pani poslankyne Tkáčovej: "Vážený pán minister, sú maturitné skúšky nového typu organizačne a materiálne zabezpečené?"
V zastúpení pána ministra Fronca bude odpovedať pán minister Chmel. Nech sa páči, máte slovo.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, v školskom roku 1998 - 1999 rozhodlo ministerstvo školstva o príprave nového modelu ukončenia, ukončovania štúdia na stredných školách. Gesciou nad celým projektom poverilo Štátny pedagogický ústav, ktorý koncepčne a organizačne zabezpečuje prípravu tohto modelu. Od tohto roku sa experimentálne overovalo pilotné testovanie z vybraných predmetov na stredných školách pod názvom Monitor s cieľom odskúšania procesu tvorby testov, ich vyhodnocovania a administrácie. Hlavným cieľom nového modelu maturitnej skúšky je zvýšiť objektivitu a tým aj dôveryhodnosť maturitnej skúšky, zjednotiť požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov, zvýšiť akceptovateľnosť výsledkov maturitnej skúšky zo strany odberateľov.
Na základe výsledkov testov prispôsobujeme formu maturitnej skúšky tak, aby bola prijateľná pre náš školský systém a zároveň porovnateľná so štandardmi krajín EÚ. Od času prijatia novej koncepcie maturitnej skúšky sa uskutočnili postupne jednotlivé kroky k jej naplneniu, pilotné testovania, schválenie katalógu cieľových požiadaviek, experimentálne overovanie internej časti maturitnej skúšky, zloženie predmetových maturitných komisií, generálna skúška v minulom školskom roku, školenie predsedov predmetov maturitných komisií, tlačové konferencie ministra školstva, stretnutia s riadiacimi pracovníkmi škôl, diskusné stretnutia na rôznych úrovniach, semináre, vydávanie publikácií a podobne.
Od tohto školského roku vstúpila do platnosti nová vyhláška o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách, ktorá podrobne stanovuje podmienky a spôsob ukončovania štúdia na stredných školách. Publikovaná je v Zbierke zákonov pod č. 510/2004 Z. z.
Zo strany ministerstva školstva, ako aj Štátneho pedagogického ústavu boli urobené všetky kroky k dostatočnej informovanosti k pripravovanej zmene maturitnej skúšky na stredných školách. V tomto školskom roku sa uskutočnili stretnutia s riaditeľmi všetkých stredných škôl takmer vo všetkých regiónoch Slovenska, na ktorých zamestnanci ministerstva školstva a Štátneho pedagogického ústavu podrobne poskytovali všetky potrebné informácie k realizácii maturitnej skúšky. Pravidelne sa uskutočňujú porady pod vedením ministerstva školstva so zástupcami krajských školských úradov o tejto problematike a o organizačnom zabezpečovaní maturitných skúšok. Štátny pedagogický ústav zabezpečuje tvorbu a distribúciu jednotlivých druhov testov z jednotlivých predmetov externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky a ich vyhodnotenie.
Krajské školské úrady menujú predsedov predmetových maturitných komisií a školských maturitných komisií, organizujú školenia a metodicky usmerňujú celý priebeh a činnosť maturitných skúšok. Z materiálnej stránky sú maturitné skúšky zabezpečené potrebnými finančnými prostriedkami v rozpočte Štátneho pedagogického ústavu. Na kvalite vzájomnej spolupráce všetkých zainteresovaných a zodpovednom prístupe jednotlivých subjektov ministerstva školstva a Štátneho pedagogického ústavu, krajských školských úradov, Štátnej školskej inšpekcie, riaditeľov škôl, pedagogických zamestnancov škôl a tak ďalej, na tejto kvalite bude závisieť úspech celého projektu v tomto prvom školskom roku realizácie maturitných skúšok po novom. Verím, že rezort školstva má taký potenciál, aby realizácia tohto projektu bola úspešná.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa Tkáčová, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, ja vám ďakujem, že ste mi prečítali materiál, ktorý vám pripravili ministerskí úradníci, ale musím skonštatovať, nie je to vaša vina, ale všetky tieto fakty už poznáme a ja som túto otázku dala cielene preto, lebo jednak sa v médiách vyjadril riaditeľ Metodicko-pedagogického centra v Prešove, citujem: "Bohužiaľ, je to tak, že príprava novej maturitnej skúšky, hlavne v organizačnej časti, nie je celkom zvládnutá".
A druhý dôvod, prečo som sa pýtala, bol, že sme s kolegom Kolesárom v Košiciach absolvovali diskusiu so stredoškolákmi a vyplynuli z toho dosť vážne problémy, ktoré pri aplikácii nových skúšok sú. Ja si uvedomujem, že vy mi teraz nebudete na túto otázku odpovedať. Ja mám pripravené pre pána ministra Fronca aj otázky týchto študentov, ale počkám si na najbližšiu hodinu otázok, aby som tieto otázky položila.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Chcete odpovedať, pán minister? Nie.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pochopil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položil pán poslanec Madej. Túto otázku položil ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Ľudovítovi Kaníkovi. Otázka znie: "Pán minister, je vaše ministerstvo a sú vaše úrady pripravené na uplatňovanie zákona o náhradnom výživnom od 1. 1. 2005?"
Pán minister, máte slovo, nech sa páči.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.
Vážený pán poslanec, 1. januára nadobúda účinnosť zákon o náhradnom výživnom. Od uvedeného dátumu výkonná realizácia prechádza na odbory sociálnych vecí úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Napriek tomu, že ide o novú, nie veľmi jednoduchú agendu, odbory, príslušné odbory sú pripravované na uplatňovanie tohto zákona o náhradnom výživnom, a to aj bez navýšenia súčasného personálneho a materiálno-technického zabezpečenia.
V ďalšom konaní v zmysle správneho konania o nárokoch na náhradné výživné agenda prechádza na úsek sociálnych vecí Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Napriek tomu, že pri praktickej aplikácii zákona sa dajú očakávať problémy, však ja som sa nikdy netajil s tým, že nepokladám tento zákon za dobrý zákon, ale tieto problémy, hoci aj vzniknú, budeme ich riešiť a mnohé nebudú vyplývať, alebo mnohé sa nedajú dopredu ním predísť, alebo vylúčiť. Sme a budeme pripravení na výkon tejto agendy v dostatočnom časovom priestore v rámci možností, samozrejme, s tým, že problémy, ktoré budú zákonite ako pri každej novej agende, budú sa priebežne riešiť. To je všetko.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej, máte doplňujúcu otázku, prosím? Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Madejovi, prosím.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne.
Vážený pán minister, na vaše vystúpenie by som len v krátkosti si dovolil reagovať. Som rád, že zákon o náhradnom výživnom bude od 1. januára budúceho roku účinný a aj tá dlhá etapa presviedčania tohto parlamentu tým bude naozaj zavŕšená, že schválený zákon na druhý pokus bude platný a účinný od 1. januára budúceho roku, čím sa začne aplikácia tohto zákona. Čo ale vo vašom vystúpení som si povšimol jednu poznámku, resp. jedno vyjadrenie, že táto aplikácia zákona v praxi bude bez navýšenia materiálnych a technických prostriedkov personálnych, čo mi nie je veľmi v súlade s vyjadreniami Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré práve namietali aj v tejto oblasti veľké, veľké výdavky, takže považujem to za istý rozpor, ku ktorému, by som ešte vás poprosil, aby ste sa vyjadrili.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, prosím.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Nie je to rozpor. My sme upozorňovali pri schvaľovaní tohto zákona, že to prinesie omnoho väčšie výdavky, ako ste uvádzali vy v dôvodovej správe. Tieto výdavky, na ne nemáme ďalšie dodatočné zdroje, rozpočet je určený na dôležitejšie veci, to znamená, bude to väčší nápor na ľudí, väčší nápor na personálne zvládnutie danej problematiky, ale vysporiadame sa s tým, pretože, samozrejme, zákon je na to, aby sa rešpektoval, pokiaľ bude platiť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Antošová. Nie je prítomná, nevidím ju v tejto chvíli, nie je prítomná v rokovacej sále, nebudeme reagovať na túto otázku.
Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položil pán poslanec Juraj Blanár a položil ju pánovi ministrovi vnútra Slovenskej republiky, pánovi Palkovi: "Pán minister, prečo pracovníci Hasičského a záchranného zboru, ktorí vykonávajú rovnakú prácu z pohľadu pracovnej náplne, sú zaradení vo verejnej službe, ale i v štátnej službe?"
Prosím, pán minister, môžete odpovedať.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, štátna služba príslušníkov Hasičského a záchranného zboru je definovaná v § 12 zákona č. 315 ako plnenie úloh Zboru príslušníkov. Tie sú taxatívne vymedzené v § 3 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Zbor napríklad plní úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, plní úlohy súvisiace so zdolávaním požiarov, poskytovaním pomoci a vykonávaním záchranárskych prác pri haváriách, živelných pohromách, poskytuje pomoc v prípadoch ohrozenia zdravia a života osôb a majetku právnických a fyzických osôb, ako aj životného prostredia. Plní úlohy na úseku materiálneho a technického vybavenia, priamo súvisiaceho so zásahovou činnosťou, a rad ďalších činností v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy hasičov, vedecko-technického rozvoja na úseku ochrany pred požiarmi.
Všetky činnosti na zabezpečenie úloh Hasičského a záchranného zboru sú obsiahnuté v Katalógu činností v Hasičskom a záchrannom zbore, vydanom vyhláškou ministerstva vnútra č. 123. Podľa náročnosti sú tieto činnosti zaradené do funkcií a jednej z deviatich platových tried, ktoré tvoria základ odmeňovania príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v štátnej službe. Tak isto ako v každom štátnom orgáne alebo organizácii musí i Hasičský a záchranný zbor plniť úlohy, ktoré sú spojené s chodom samotného zboru ako organizačnej zložky - účtovníctvo, likvidácia platov, správa majetku, administratívne práce. Tieto činnosti sú obsiahnuté v nariadení vlády č. 111/2002, ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností vo verejnej službe a pracovnoprávne vzťahy týchto zamestnancov upravuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.
Rozdelenie činností vykonávaných v Hasičskom a záchrannom zbore vychádza teda z filozofie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pri definovaní štátnej služby a služby vykonávanej vo verejnom záujme. Tieto úlohy, resp. činnosti, ktoré Hasičský a záchranný zbor vykonáva navonok voči spoločnosti, sú štátnou službou a príslušníci sú v štátnozamestnaneckom vzťahu podľa zákona č. 315, zákona o Hasičskom a záchrannom zbore a zamestnanci v pracovnoprávnom vzťahu podľa zákona č. 552 o výkone práce vo verejnom záujme.
Duplicitné zaradenie niektorej z vykonávaných činností v oboch katalógoch nie je. Vzhľadom na nedostatočné personálne obsadenie sa však môžu vyskytnúť prípady, že niektorí príslušníci, ktorých podstatnou náplňou práce je plnenie úloh zboru, vykonávajú aj činnosti, ktoré síce spadajú pod zákon o výkone prác vo verejnom záujme, ale nenapĺňajú plný pracovný úväzok.
Toľko moja odpoveď, vážený pán poslanec.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Blanár má doplňujúcu otázku. Dve minúty.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, ďakujem za informáciu, ktorá súvisí s verejnou a štátnou službou v Hasičskom a záchrannom zbore. Plne súhlasím, to, čo ste prečítali, je v súlade so zákonom. Ale moja otázka je práve z toho pohľadu, že mám pred sebou pracovné náplne, ktoré obsahujú takmer totožné vykonávanie práce vo verejnej službe, ale i v štátnej službe. To reálne existuje. Iste uznáte, pán minister, že rozdiel medzi verejnou a štátnou službou nie je len vo vykonávaní práce, ale aj v ohodnotení práce a ďalších požitkov, ktoré sú s tým spojené, a oprávnene pre týchto ľudí, ktorí vykonávajú rovnakú prácu vo verejnej službe, ako tí, ktorí v štátnej službe, je sa spýtať, prečo by mali mať oni určitým spôsobom siahnuté, alebo mali menej peňazí a možno aj požitkov, keďže vykonávajú to isté.
Samozrejme, myslím si, že vy nemôžete zodpovedať za zákon o štátnej službe a verejnej službe, lebo môj názor je taký, že tento zákon, tieto zákony sú jednoducho nedokonalé a, bohužiaľ, sa naťahujú ako guma z jednej strany na druhú tak, aby sa ako-tak prispôsobili a vy ste to v závere aj spomenuli, že predsa len môžu nastať prípady, keďže je nedostatočné obsadenie, tak jeden vo verejnej službe a v štátnej službe, ale oprávnene tí ľudia sú diskriminovaní a myslím si, že toto by nemalo nastať. Malo by byť jasne definované, o čo ide. A preto, pán minister, moja otázka doplňujúca je v tom, či ste ochotný preveriť tieto prípady, ktoré sú, a zároveň, či ste ochotný, keď zistíte, že takéto niečo existuje, pristúpiť k nejakej novele zákona.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán poslanec, áno, som ochotný. Otvorili ste otázku, ktorá je legitímna a na tú otázku ale existuje viacero legitímnych odpovedí. Sú argumenty pre jedno riešenie, aj pre druhé riešenie. Odpoveď budeme musieť asi hľadať aj v širšom kontexte, ako chceme v budúcnosti chápať službu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Vy sám ste to naznačili v rozprave k bodu, ktorý sme dnes preberali, k novele zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, či nechceme náhodou riešiť vlastne štátnu službu hasičov nejakým spôsobom, tak, že ju zaradíme do jednotnej služby tej, ako je aj služba, štátna služba príslušníkov Policajného zboru.
Čiže odpoveď na túto širšiu otázku dá v budúcnosti odpoveď aj na tieto špecifické otázky, ktoré ste položili.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Blanára.
Teraz poprosím pána ministra Chmela, aby odpovedal za pána ministra školstva Fronca na otázku pána poslanca Blanára, Patakyho, pardon, ktorý sa pýta pána ministra: "Vážený pán minister, ako rieši MŠ SR akútne havarijné situácie na školách?"
Nech sa páči, pán minister Chmel.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán poslanec, ministerstvo školstva upravilo osobitným metodickým pokynom predkladanie požiadaviek na havarijné situácie na školách, podľa ktorého zriaďovateľ svoju požiadavku na riešenie havarijnej situácie musí predložiť príslušnému krajskému školskému úradu, ktorý posúdi, či ide o akútny havarijný stav, alebo nie. V prípade, že ide o akútny havarijný stav, krajský školský úrad predmetnú požiadavku odstúpi na ministerstvo školstva, ktoré v rámci finančných možností ju rieši.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Pataky, nech sa páči.
J. Pataky, poslanec: Zásadný problém, ktorý ani po niekoľkých rozhovoroch, ktoré som mal na Ministerstve školstva Slovenskej republiky, nie je riešený nie nepridelením kapitálových prostriedkov určených na základnú údržbu a rekonštrukcie objektov, škôl a školských zariadení, ktoré ostali v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov, teda štátu.
Ďalší okruh tejto problematiky, ktorá mi vôbec nebola vysvetlená, je v spôsobe prideľovania bežných a kapitálových prostriedkov na riešenie týchto havarijných stavov. Hlavne obchádzanie metodických pokynov, ktoré ste tu spomínali, pán minister, vydaných ministerstvom školstva vo februári 2004 a hlavný najzásadnejší problém je riešenie havárií školských objektov v tých obciach, kde sú vyvolení starostovia. Ja budem apelovať na ďalšej hodine otázok na ministra, viem, že nie ste na to kompetentný.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, ďakujem vám pekne.
Teraz poprosím pána ministra Palka, aby odpovedal za neprítomného pána ministra obrany Lišku na otázku pani poslankyne Plhákovej, ktorá sa pýta: "Vojenské operácie boli na jeseň témou neformálneho zasadnutia členských krajín NATO v rumunskom Brašove. Čo z neho vyplynulo pre Slovensko?"
Nech sa páči, pán minister.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Vážená pani poslankyňa, neformálne stretnutia ministrov obrany sa zaviedli do programu pravidelných rokovaní ministrov obrany členských štátov NATO s cieľom prehĺbiť spoluprácu a vzájomné porozumenie v otázkach, ktoré stoja ako aktuálne výzvy pred alianciou. Neformálna atmosféra vytvára prostredie, v ktorom sa dá lepšie vysvetliť aktuálna pozícia a nájsť vzájomne prospešné riešenie. Na neformálnych zasadaniach sa neprijímajú žiadne závery, aby ministri neboli pod tlakom oficiálnych postojov štátov.
Na druhej strane sa v takejto atmosfére hľadajú cesty ako najlepšie realizovať už prijaté závery orgánov NATO, prípadne ako posunúť riešenia ešte neuzavretých záležitostí.
Takýmto zasadnutím bolo i podujatie v Brašove 13. - 14. októbra 2004. Dvoma hlavnými témami neformálneho stretnutia boli transformácia NATO a operácie. Po pražskom summite NATO v novembri 2002 aliancia pristúpila k rozsiahlej transformácii, ktorej výsledkom by malo byť prebudovanie NATO na obrannú organizáciu 21. storočia. Transformácia, ktorá sa dotýka od premeny organizačných štruktúr až po vytvorenie nových spôsobilostí aliancie, je najdôležitejšou zmenou NATO od jeho založenia a jej výsledkom by mala byť nová aliancia schopná čeliť novým, v minulosti nepredstaviteľným ohrozeniam a výzvam. Ohrozeniam takéhoto typu, ako bol útok na Svetové obchodné centrum v New Yorku v roku 2001, a mnohým ďalším, musí dnes čeliť Svetové spoločenstvo a NATO je medzinárodnou organizáciou, ktorá ukázala, že vie takýmto výzvam čeliť a proti podobným útokom zasiahnuť. Aby však bola reakcia účinnejšia, treba alianciu transformovať.
Čo sa týka operácií, aliancia má určité problémy s napĺňaním stavov v niektorých operáciách, resp. účinnému nasadeniu jednotiek v prípade potreby bránia rôzne národné obmedzenia, s ktorými sú jednotky do operácií vysielané. Nenaplnenosť stavov v niektorých operáciách vyplýva aj z toho, že v aliancii nie sú v dostatočnom množstve prislúchajúce spôsobilosti. V tom sa ukazuje aj prepojenosť úspechu operácií s odstraňovaním nedostatkových spôsobilostí, teda s celkovou transformáciou aliancie.
Vzhľadom na to, že v Brašove neboli prijaté žiadne formálne uznesenia, nemožno povedať, že by pre Slovensko vyplynuli nejaké nové úlohy. Slovenská republika bude pokračovať v doterajších operáciách ako pod vedením NATO, tak aj v aliančných, resp. po prehodnotení, aj v niektorých operáciách pod hlavičkou OSN. Na čo sa však musíme sústrediť, je budovanie nových spôsobilostí, ktorými by sme mohli prispieť do operácií a rovnako dôkladne zvažovať, s akými mandátmi budú naše jednotky vysielané do operácií a či majú mať nejaké národné obmedzenia vzhľadom na charakter operácie.
Toľko, pani poslankyňa, odpoveď pána ministra. Ďakujem.